Elektronické komunikácie

Zákon č. 452/­2021 Z. z. o elektronických komunikáciách ako základný právny rámec pre sektor elektronických komunikácií nadobudol účinnosť 1. februára 2022. Základným cieľom zákona o elektronických komunikáciách bola transpozícia revidovaného regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie. Zákon o elektronických komunikáciách zároveň obsahuje aj transpozíciu smernice, ktorí bola zrušená a na túto skutočnosť bolo potrebné reagovať aj legislatívnymi zmenami a úpravou zákona o elektronických komunikáciách.

Gigabitová infraštruktúra

Novela zákona prepája pojmy zákona o elektronických komunikáciách s definíciami aktu o gigabitovej infraštruktúre.

Ustanovenie zosúlaďuje znenie § 4 ods. 2 písmena i) so znením § 28 ods. 1 zákona č. 355/­2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vydanie súhlasu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na prevádzku podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/­2007 Z. z. sa vzťahuje len na tie telekomunikačné zariadenia verejných a neverejných sietí, ktorých prevádzkovatelia sú povinní vykonávať objektivizáciu expozície obyvateľstva elektromagnetickému poľu od zdroja podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 534/­2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí.

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

Ustanovenia dopĺňajú kompetencie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v súlade s aktom o gigabitovej infraštruktúre tak, aby bolo zrejmé ktorý orgán v Slovenskej republike vykonáva príslušné kompetencie vyplývajúce z tohto nariadenia EÚ.

Kybernetická bezpečnosť

Zákonom č. 366/­2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/­2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. januára 2025 prešli kompetencie úradu v oblasti bezpečnosti elektronických komunikačných sietí a služieb na Národný bezpečnostný úrad. V tejto súvislosti sa upravuje aj všeobecné ustanovenie § 4 o kompetenciách úradu.

Právna úprava ustanovenia § 5 ods. 3 analogicky ako pri existujúcom ustanovení odseku 5 dopĺňa možnosť spolupráce úradu, po zmene aj v oblasti bezpečnosti a integrity verejných sietí a služieb.

Vymazanie podniku z evidencie

Novela zákona dopĺňa právo úradu ex offo vymazať podnik z evidencie, ak tento nevykazuje žiadnu činnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že dotknutý podnik aj reálne poskytuje verejné elektronické komunikačné siete a verejné elektronické komunikačné služby.

Novela zákona upravuje právo úradu žiadať informácie od povinných subjektov podľa aktu o gigabitovej infraštruktúre s cieľom vykonať analýzu, na základe ktorej môže následne úrad určiť druhy fyzickej infraštruktúry, sprístupňovanie informácií o ktorých prostredníctvom jednotného informačného miesta by bolo neprimerané.

Upravuje sa možnosť úradu využiť procesný postup verejných konzultácií pri diskusiách s odbornou verejnosťou

aj pri otázkach týkajúcich zverejňovania informácií o fyzickej infraštruktúre a o jej vhodnosti, či ju vôbec v jednotnom informačnom mieste uviesť.

Zároveň s existujúcou fyzickou infraštruktúrou úzko súvisia aj stavebné práce a možnosť definovať také stavebné práce, ktoré sú s obmedzeným rozsahom najmä z hľadiska hodnoty, veľkosti a trvania nevhodné na zverejňovanie a koordináciu.

Ustanovilo sa preto v jednom procese analyzovať tak fyzickú infraštruktúru, ako aj stavebné práce a následne na základe výsledkov určiť možné výnimky v súlade s aktom o gigabitovej infraštruktúre.

Tiež sa spresnilo ustanovenie, aby bolo zrejmé, že sa uplatňuje aj vo vzťahu k pridruženým prostriedkom, vo vzťahu ku ktorým vzniklo oprávnenie podľa § 21 ods. 1.

Projekt stavby

Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby sa netýkalo len projektu stavby, ale všetkých druhov projektovej dokumentácie v zmysle Stavebného zákona. Zároveň sa ustanovilo zaviesť osobitnú povinnosť stavebníka alebo projektanta zabezpečiť si vyjadrenie dotknutého podniku o existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu, ako aj iné potrebné údaje na účely vypracovania projektovej dokumentácie.

Ustanovenia v súlade s aktom o gigabitovej infraštruktúre upravujú povinnosť poskytnúť jednotnému informačnému miestu spolu so základnými informáciami aj informáciu o úrovni obsadenosti fyzickej infraštruktúry, aby bol účinne využitý potenciál jednotného informačného miesta.

Sprístupnené informácie môžu byť obmedzené z dôvodu zachovania bezpečnosti a integrity siete, najmä v rámci kritickej infraštruktúry, národnej bezpečnosti alebo obrany štátu. Príslušné orgány preto môžu určiť, ktoré prvky fyzickej infraštruktúry v rámci kritickej infraštruktúry nemusia byť uvedené v jednotnom informačnom mieste. To platí aj pre stavebné práce, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť koordinácie stavebných prác podľa aktu o gigabitovej infraštruktúre.

Zároveň jednotlivé ustanovenia upravujú základné náležitosti žiadosti, či už sa jedná o záujem o prieskum konkrétnych prvkov fyzickej infraštruktúry na mieste, alebo o prístup k infraštruktúre alebo o koordináciu stavebných prác.

Rovnako ako doteraz sa zachovávajú v platnosti ustanovenia týkajúce sa praktickej aplikácie nástrojov na znižovanie nákladov na zavádzanie vysokokapacitných sietí.

Novelou zákona sa odstraňuje duplicita s ustanovením § 15 ods. 1 tretej vety, ktorá upravuje poskytnutie informácií na účely vykonania geografického prieskumu na základe žiadosti.

Podrobnosti týkajúce sa poskytovania informácií podniku na účely vykonania geografického prieskumu úradom sú stanovené v žiadosti úradu podľa § 15 ods. 1.

Ustanovenie o obsahu individuálneho povolenia

Sa zmenilo tak, aby už nevznikali pochybnosti, že v rámci Slovenskej republiky právo prideľovať kód núdzového vysielača rádiového zariadenia núdzového lokalizačného majáku má úrad. Konkrétne ide o rádiové zariadenia umiestnené na palubách lodí alebo určené na osobné použitie (EPIRB a PLB) pracujúce v rámci medzinárodného konzorcia záchranných služieb COSPASS-SARSAT.

Úrad podľa § 83 ods. 4

zabezpečuje bezplatný prístup aspoň k jednému porovnávaciemu nástroju, ktorý obsahuje možnosť porovnávať ceny, poplatky a kvalitu fungovania služby medzi jednotlivými ponukami, ktoré sú dostupné pre spotrebiteľov. Spotrebitelia môžu z tohto nástroja profitovať len v prípade aktuálnosti a úplnosti ponúk poskytovateľov.

Z uvedeného dôvodu je potrebné rozšíriť povinnosti podnikov, t. j. zasielanie údajov do porovnávacieho nástroja, pričom porovnávací nástroj môže pozitívne pôsobiť nielen na spotrebiteľov, ale na celé konkurenčné prostredie len v prípade aktuálnosti a úplnosti dát všetkých podnikov poskytujúcich službu prístupu k internetu, verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslach alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu nezávislú od čísel. Vzhľadom na znenie odseku 4 písm. a), ktorý definuje, že ide o služby poskytované za opakujúcu sa priamu peňažnú platbu alebo priamu peňažnú platbu na základe spotreby, je zároveň presne vymedzené, že do porovnávacieho nástroja úradu sa zadávajú informácie o službách na báze opakujúcich sa platieb (t. j. paušály) alebo platieb podľa spotreby (t. j. kredity).

Vstup do registrov a získavanie údaje

V súvislosti s technologickými zmenami a rozvojom aplikácií aj na strane štátu sa dopĺňa ustanovenie o oprávnenie všetkých podnikov vstupovať do registrov a získavať údaje nevyhnutné na poskytovanie služieb a overovanie identity. Prístup do registrov je potrebné zabezpečiť tak, aby boli dodržané povinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/­679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/­46/­ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016) v platnom znení, t. j., aby bolo eliminované riziko „zmiešavania” údajov rôznych podnikov a zaistená ochrana osobných údajov.

Novela zákona rieši problematiku prevádzkovania rádiových rušičiek

kde ich doterajší postih a dokazovanie je podľa § 33 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách (nepovolené používanie frekvencií) komplikované. Úpravou sa zavádza možnosť postihnúť priamo nepovolené použitie rušičiek.

Zároveň sa doplňuje možnosť zasahovania proti neoprávnene používaným bezpilotným lietadlám, ktoré lietajú hlavne v automatickom režime a môžu slúžiť aj na pašovanie omamných a psychotropných látok, zbraní a nelegálneho tovaru. Potencionálne môžu byť použité aj na teroristickú činnosť, ako je napríklad dopravenie výbušniny na určené miesto, alebo aplikácia nebezpečnej látky do zdrojov pitnej vody.

Pri zasahovaní proti takýmto neoprávnene používaným bezpilotným lietadlám, sa z praktického hľadiska dá použiť výlučne lokálne rušenie globálneho navigačného satelitného systému. Nakoľko ide o lokálne a krátkodobé rušenie globálneho navigačného satelitného systému nemá použitie takéhoto technického prostriedku zásadný vplyv na bezpečnosť letovej prevádzky.

Technické prostriedky, ktoré sú schopné rušiť aj frekvencie globálnych navigačných satelitných systémov, sa využívajú hlavne pri zaisťovaní osobnej bezpečnosti osôb podľa § 72a ods. 1 až 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/­1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ďalších osôb ustanovených osobitným zákonom, alebo určených vládou a pri zabezpečení schengenskej hranice proti pašovaniu.

Dochádza k spresneniu v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov

Pojem súhlas je v prípade ukladania a získavania prístupu ku cookies prepojený s pojmom súhlasu vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov. Skutočnosť, že súhlas s ukladaním a získavaním prístupu ku cookies má spĺňať požiadavky nariadenia o ochrane údajov, je štandardom v členských krajinách EU a uvedené potvrdzuje aj samotný Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý je orgánom dohľadu pre všeobecné nariadenie o ochrane údajov.

Zákon definuje pojem „priamy marketing“ na účely zákona o elektronických komunikáciách

Pojem priamy marketing zahŕňa akúkoľvek formu prezentácie tovarov alebo služieb, vrátane predstavenia tovaru alebo služby, získavania informácií o tovare alebo službe, pričom v tejto súvislosti nie je podmienkou priamo ponúknuť tovar alebo službu za odplatu.

Pod pojem priamy marketing možno taktiež subsumovať zisťovanie informácií súvisiacich s tovarmi alebo službami vrátane štatistického zisťovania, analytického zisťovania, zisťovania preferencií či iného profilovania osoby v súvislosti s tovarom alebo službami.

S ohľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax dozorných orgánov a súdov je dôležité posúdiť najmä to či, táto komunikácia sleduje obchodný zámer. Predmetná zmena slúži výlučne na precizovanie ustanovenia, pričom rozsah pojmu „priamy marketing“ ostáva nezmenený. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť väčšiu súladnosť výkladu ustanovenia so samotným gramatickým znením, čím sa dosiahne vyššia právna istota a jednoznačnosť pri interpretácii daného ustanovenia. Pod pojem priamy marketing nespadajú volebné prieskumy, prieskumy spokojnosti zákazníkov, ktoré nemajú obchodný charakter.

Dochádza k odstráneni možnosti získania súhlasu prostredníctvom volania

Doterajšie oprávnenie osoby vykonávajúcej priamy marketing kontaktovať účastníka za účelom získania súhlasu, napriek registrácií telefónneho čísla účastníka v zozname pre zamedzenie nevyžiadaných marketingových volaní, či opätovná snaha o získanie súhlasu po vyjadrení námietky volania, má v praxi za následok nemožnosť objektívne zaistiť vykonateľnosť ustanovenia § 116 ods. 6 a ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách. Účinná registrácia telefónneho účastníka v zozname, ako aj vyjadrenie námietky volania, by malo predstavovať pomyselnú hranicu, odkedy osoba vykonávajúca priamy marketing nebude môcť ďalej kontaktovať tohto účastníka na účely priameho marketingu, ani za účelom opätovného získania súhlasu.

Účel inštitútu vyjadrenia námietky volania

či registrácia telefónneho čísla účastníka v zozname, ktorou účastník vyjadruje námietku volania erga omnes, by pri možnosti opätovného volania na telefónne číslo účastníka za účelom získania súhlasu nebol naplnený, dôsledkom čoho by ustanovenie stratilo svoju opodstatnenosť a ochrannú povahu. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že na volanie za účelom priameho marketingu sa aj naďalej uplatňuje tzv. OPT-OUT režim, a teda je možné aj bez predchádzajúceho súhlasu. V zmysle zákona je zakázané volanie iba vtedy, ak účastník alebo užívateľ zaregistroval svoje číslo v zozname. Na čísla, ktoré nie sú zaregistrované v zozname, je možné v zmysle zákona o elektronických komunikáciách volať aj bez súhlasu. Uvedená novela teda zvyšuje ochranu tých účastníkov, ktorí svoje telefónne číslo zaregistrovali do zoznamu za účelom zamedzenia marketingových volaní.

Uvedené doplnenie reflektuje na odstránenie volania ako jedného zo spôsobov, ktorým je možné získať súhlas účastníka alebo užívateľa na účely priameho marketingu. Doplnenie má za cieľ predísť ignorancii už raz prejavenej vôle účastníka alebo užívateľa nebyť kontaktovaný za účelom priameho marketingu.

Stanovuje sa časový limit pre používanie kontaktných údajov na účely priameho marketingu bez predchádzajúceho súhlasu

Po získaní kontaktných údajov účastníka v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb, je možné tieto údaje použiť len po dobu jedného roku od ukončenia zmluvného vzťahu.

Uvedeným novelizačným bodom sa dopĺňa úprava podmienok na uplatnenie výnimky uvedenej v odseku 14 a 15 tým, že stanovuje časové obmedzenie, po ktorom sa údaje dotknutých účastníkov nesmú ďalej používať na účely priameho marketingu.

Táto doba je stanovená na jeden rok od momentu ukončenia zmluvného vzťahu. Uvedeným spôsobom sa zabezpečuje časové obmedzenie používania kontaktných údajov účastníkov na marketingové účely, dochádza k zvýšeniu ochrany osobných údajov účastníkov a predchádza sa ich zneužívaniu v digitálnom priestore.

Upravujú sa ustanovenia o dohľade vykonávanom úradom vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe a na to nadväzujúce legislatívno- technické úpravy.

Dochádza k zavedeniu tzv. druhej šance pri vymedzených skutkových podstatách správnych deliktov

Pri vymedzení sa zohľadnila skutočnosť, že ide o porušenia takých povinností, pri ktorých nie je nevyhnutné okamžité ukladanie finančnej sankcie, ale väčší zmysel má práve splnenie porušenej povinnosti. Vzhľadom na to, je podmienkou pre neuloženie finančnej sankcie odstránenie zistených nedostatkov. Ukladanie sankcií, teda aj vydanie písomného upozornenia, sa uskutočňuje v procese správneho konania.

Zároveň pri fyzických osobách sa ustanovuje na základe praxe zmena pri ukladaní pokuty

a to z postupu podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/­1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na postup podľa správneho poriadku. Pri priestupkoch v oblasti elektronických komunikácií nie je často možné v lehote určenej podľa § 59 ods. 4 zákona o priestupkoch (30 dní) priestupok objasniť a dokázať konkrétnej osobe, pretože identifikácia osoby porušujúcej zákon o elektronických komunikáciách, napísanie a odoslanie zápisu, vysporiadania sa s prípadnými námietkami pri dodržaní procesných a doručovacích lehôt zaberie spravidla viac ako 30 dní.

RADA!

Ustanovenie prostredníctvom prechodného ustanovenia ponecháva v platnosti tie ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, ktoré majú byť príslušnými ustanoveniami aktu o gigabitovej infraštruktúre nahradené až od 12. mája 2026.

Ing. Tibor Trizuliak

§ 72a zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore

(1) Policajný zbor zaisťuje počas výkonu funkcie osobnú bezpečnosť

a) prezidentovi Slovenskej republiky,

b) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

c) podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

d) poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky,

e) predsedovi vlády Slovenskej republiky,

f)  predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky,

g) generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky,

h) podpredsedovi vlády Slovenskej republiky,

i)  ministrovi.

(2) Policajný zbor zaisťuje po skončení výkonu funkcie doživotne osobnú bezpečnosť

a) prezidentovi Slovenskej republiky,

b) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi vlády Slovenskej republiky, ktorí vykonávali túto funkciu najmenej po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta Slovenskej republiky.

(3) Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia výkonu funkcie

a) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

b) predsedovi vlády Slovenskej republiky,

c) predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky,

d) ministrovi vnútra, ministrovi obrany Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.

(4) Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie

a) podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

b) poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky,

c) podpredsedovi vlády Slovenskej republiky,

d) inému ministrovi než podľa odseku 3 písm. d),

e) generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

(5) Policajný zbor zaisťuje po dobu výkonu funkcie a po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie určenej osoby podľa odseku 1 písm. a) a podľa odseku 3 osobnú bezpečnosť ich dieťaťu a manželovi alebo osobe v obdobnom vzťahu žijúcej s nimi v domácnosti, ak o to určená osoba podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 3 požiada.

(6) Pri súbehu nároku na zaistenie osobnej bezpečnosti počas výkonu funkcie a po jej skončení sa osobná bezpečnosť zaisťuje formami a metódami ako počas výkonu funkcie určenej osoby.

(7) Určená osoba, okrem určených osôb podľa odseku 1 písm. a), b), e) a f) počas výkonu funkcie, môže zaisťovanie osobnej bezpečnosti písomne odmietnuť, a to na určitú dobu alebo natrvalo.

(8) Právo na zaistenie osobnej bezpečnosti po skončení výkonu funkcie zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin spáchaný osobou, ktorej sa osobná bezpečnosť zaisťovala.

(9) Policajný zbor písomne informuje určenú osobu o podmienkach, rozsahu a formách zaisťovania osobnej bezpečnosti a ochrany určeného objektu.

(10) Ak dôjde k porušeniu podmienok na zaistenie osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu určenou osobou alebo k neposkytnutiu súčinnosti určenou osobou pri zaisťovaní osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu, Policajný zbor informuje ministra vnútra.

(11) O formách a metódach zaisťovania osobnej bezpečnosti určenej osoby rozhoduje Policajný zbor.