Elektronické doručovanie podaní
vo verejnej správe

V priebehu daňového alebo správneho konania je potrebné vykonať zo strany účastníkov konaní procesné úkony, pričom právna úprava to pripúšťa urobiť aj elektronickou formou. Pre právnu relevanciu takýchto právnych úkonov účastníkov konania je však nevyhnutné, aby tieto spĺňali právnym poriadkom ustanovené, obligatórne predpoklady. Významným elementom právnej autentifikácie podaní je zaručený elektronický podpis. Pokiaľ podanie nemá zaručený elektronický podpis, je ho potrebné následne doplniť právne súladnou formou. Predmetom tohto článku bude elektronické doručovanie podaní správcom dane a správnym orgánom.

Elektronické doručovanie v daňovom konaní

S jednotlivými podaniami, ktoré sa doručujú správcovi dane v daňovom konaní spája zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) podstatné právne následky pre právne postavenie daňového subjektu.

Každé podanie, ktoré má písomnú formu, je možné vyhotoviť v daňovom konaní vo forme písomnosti správcu dane doručovanej elektronickými prostriedkami, teda vo forme elektronického dokumentu (ďalej len „elektronický dokument“), ktorý sa zašle elektronickou formou.

Pokiaľ ide o obsahovú stránku elektronického dokumentu, tento musí obsahovať, pokiaľ daňový poriadok neustanovuje špecifické náležitosti jeho obsahu, všeobecné obsahové náležitosti, ktorými podľa § 13 ods. 3 daňového poriadku sú: kto podanie podáva, v akej veci, čo sa podaním navrhuje a pokiaľ to z povahy veci vyplýva, tak aj dôvody takéhoto podania.

Odvolanie daňového subjektu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane musí podľa § 72 ods. 4 daňového poriadku popri uvedených, všeobecných náležitostiach podania obsahovať aj špecifické obsahové náležitosti, ktoré sú tam uvedené taxatívnym právnym výpočtom.

V daňovom poriadku sa diferencuje niekoľko možností, ktoré je možné využiť a zaslať správcovi dane dokument elektronickými prostriedkami a sú to tieto:

•    prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), pričom elektronický dokument je podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom,

•    prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom, pričom dokument nemusí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom,

•    dokument je možné poslať elektronickou formou aj iným spôsobom pri dodržaní špecifického režimu.

Elektronický dokument s kvalifikovaným elektronickým podpisom

Elektronický dokument musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Pokiaľ elektronický dokument nebude v súlade s týmto osobitným zákonom autorizovaný, tak nespôsobí právne následky, ktoré s ním daňový poriadok spája.

Pre doručovanie písomností v daňovom konaní elektronickými prostriedkami je potrebné v plnom rozsahu použiť ustanovenie § 13 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého podanie v elektronickej podobe musí byť autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom [uvedenú problematiku upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014, s. 73 – 114) a taktiež osobitná právna úprava, ktorou je zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov] alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu [týmto je zákon o e-Governmente]

Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa daňového poriadku alebo osobitného predpisu (týmto je napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), možno podať len prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom cez určené dátové rozhranie.

Podľa § 13 ods. 8 a 9 daňového poriadku platí, že ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Uvedené ustanovenia § 13 ods. 8 a 9 daňového poriadku sa vzťahujú primerane aj na podanie osoby podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku, ktoré nebolo doručené finančnej správe elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku, ktorý bol vyššie uvedený.

Podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku majú právnu povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami finančnej správe tieto subjekty

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

Výnimku predstavuje doručovanie príloh k podaniam v daňovom konaní, ktoré je možné doručovať aj iným spôsobom. Pokiaľ ide o podanie v daňovom konaní, ktoré má štruktúrovanú formu podľa daňového poriadku alebo podľa osobitného predpisu (takýmto je napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), ale ktoré osoba doručila nesprávne, teda nepoužila elektronické prostriedky, nebude sa naň prihliadať v daňovom konaní.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 daňového poriadku platí, že na doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje daňový poriadok, ak ustanovenia osobitného predpisu o elektronickom doručovaní [týmto je zákon o e-Governmente] neustanovujú inak v danom prípade. Ak má osoba, ktorej správca dane doručuje elektronickými prostriedkami, zriadených viacero elektronických schránok pre právne postavenia podľa osobitného predpisu [týmto je zákon o e-Governmente] správca dane doručuje do ktorejkoľvek z takýchto elektronických schránok, ktorá je aktivovaná na doručovanie.

Právny dokument doručovaný elektronickou formou nepodpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom

V takomto prípade dokument adresovaný správcovi dane nemusí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, ale platí, že musia byť splnené tieto podmienky podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku:

•    Subjekt musí oznámiť správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a zároveň uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní.

•    Uvedená dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Náležitosti takejto dohody ustanovuje § 13 ods. 5 daňového poriadku len demonštratívne, teda v konkrétnom prípade môže správca dane od subjektu požadovať aj prípadné iné doplnenia za účelom uzavretia možnosti doručovať podania správcovi dane elektronicky. Uvedená dohoda musí mať písomnú formu, ktorú ustanovuje priamo daňový poriadok, pričom je možné taktiež využívať špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom cez určené dátové rozhranie.

Iná možnosť elektronického zasielania dokumentov správcovi dane

•    Pokiaľ daňový subjekt nevyužije možnosť doručiť dokument elektronickou formou správcovi dane prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom (elektronický dokument) alebo bez neho, tak má možnosť zaslať právny dokument alebo podanie aj na elektronickú adresu správcu dane, ktorá je zverejnená, v tomto prípade však platí osobitný právny režim.

•    Takýto dokument musí subjekt podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku doručiť správcovi dane aj v listinnej forme alebo so zaručeným elektronickým podpisom, a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami, inak sa považuje za nedoručený a nespôsobuje právne následky, ktoré daňový poriadok s jeho riadnym a včasným doručením spája.

•    Podľa § 32 ods. 3 daňového poriadku platí, že elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia podľa osobitného predpisu [týmto je zákon o e-Governmente] sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

Elektronické služby poskytované finančnou správou

V § 33 ods. 1 daňového poriadku je uvedený demonštratívny výpočet obsahu internetovej zóny, ktorá je daňovému subjektu prístupná po zadaní potrebných údajov, ktoré sú požadované. Významný je predovšetkým prístup daňového subjektu ku spisu v elektronickej forme. Prístup k vlastnému spisu je podstatným právom daňového subjektu, nakoľko umožňuje ochranu jeho práv a oprávnených záujmov v daňovom konaní.

Napríklad v spise je informácia o vykonaných dôkazoch, prípadne o miestnych zisťovaniach, ktoré vykonal správca dane v daňovom konaní. Pokiaľ sa v daňovom konaní napríklad vykonalo konanie o určení dane podľa pomôcok, tak sa o tomto konaní spísal protokol, v ktorom sa zhrnuli závery z takéhoto zisťovania, čo je významné pre právne postavenie daňového subjektu v daňovom konaní preto, že z toho vyplýva výška základu dane a aj následnej daňovej platby.

V spise sú taktiež listiny, ktoré sú dôkazným podkladom, napríklad znalecké posudky, stanoviská inštitúcií verejnej správy, prípadne iné významné podklady, ktoré môžu mať právne postavenie dôkazného prostriedku. Taktiež tam môžu byť znalecké posudky, ktoré preukazujú skutočnosti podstatné pre predmet daňového konania a je dôležité, aby k nim mal daňový subjekt prístup.

Právo nazerať do elektronického spisu nemá daňový subjekt neobmedzené, ale daňový poriadok ustanovuje určité hranice pre právo daňového subjektu nazerať do spisu v daňovom konaní. Napríklad nemôže ísť o utajované informácie, ktoré podľa osobitného zákona podliehajú určitému stupňu utajenia, prípadne o informácie, ktoré podliehajú určitému druhu tajomstva podľa osobitnej právnej úpravy.

Pritom treba rešpektovať generálny princíp, že daňové konanie je neverejné a jeho priebeh podlieha daňovému tajomstvu podľa § 11 daňového poriadku a preto je potrebné zohľadniť právo daňového subjektu nazerať do spisu a právo oprávnených osôb, napríklad svedkov, znalcov, či iných osôb zúčastnených na daňovom konaní na ochranu vlastných osobných údajov, ktoré poskytli správcovi dane v daňovom konaní.

V prípade, že dôjde k sprístupneniu informácie alebo údajov, ktoré nemali byť daňovému subjektu sprístupnené, vystavuje sa subjekt, ktorý neoprávnene takéto údaje sprístupnil daňovému subjektu, nepriaznivým právnym následkom v podobe zodpovednosti v správnom práve. Preto je potrebné posúdiť, ktoré údaje zo spisu budú sprístupnené daňovému subjektu prostredníctvom elektronického spisu.

Veľký význam má taktiež aj elektronická osobná schránka daňového subjektu, do ktorej sa daňový subjekt fakticky dostane po zadaní identifikačných údajov, ktoré sú od neho požadované. Pritom uvedená schránka umožňuje zabezpečiť dostatočnú mieru utajenia výmeny údajov správcu dane a daňového subjektu. Subjekty uvedené v § 14 ods. 1 daňového poriadku musia využívať elektronickú výmenu údajov/komunikáciu so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa § 33 ods. 3 daňového poriadku je elektronická osobná schránka elektronické rozhranie, ktoré možno použiť na komunikáciu s finančnou správou; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 13 ods. 5 prvej vety a § 32 ods. 2 daňového poriadku, ktoré sa týkajú elektronickej komunikácie s finančnou správou.

Jednotlivé spôsoby doručovania v správnom konaní

Rámcovým právnym predpisom, ktorý upravuje doručovanie listín v správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktorý musí byť rešpektovaný.

Písomnosti majú význam v rámci priebehu dokazovania v správnom procese. Pre posúdenie významu listiny v správnom konaní je podstatným posúdenie toho, či ide o verejnú alebo súkromnú listinu.

Pritom je potrebné konštatovať, že listiny nemajú rovnakú dôkaznú váhu, výpovednú hodnotu, z pohľadu dokázania objektívnej pravdy v správnom konaní. Preto je potrebné aj z praktického hľadiska rozlišovať jednotlivé druhy listinných dôkazov z pohľadu dôkaznej váhy v správnom konaní.

Verejnou listinou je každá listina, ktorá je vydaná orgánom verejnej moci, teda nielen štátnym orgánom, ale aj územnou samosprávou a ktorá je spôsobilá preukazovať podstatné skutočnosti v správnom konaní. V rámci správneho konania môže ísť napríklad o rozhodnutia vydané orgánmi štátnej správy, napríklad ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy alebo miestnymi orgánmi štátnej správy. Verejnou listinou je taktiež rozhodnutie súdov, okresných, krajských, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Taktiež je verejnou listinou každá listina, ktorú osobitné právne predpisy za verejnú listinu výslovne označujú.

Verejnou listinou je aj rozhodnutie orgánov finančnej správy, napríklad rozhodnutie o povolení odkladu platenia dane alebo jej úhrady v splátkach podľa § 57 daňového poriadku, pričom sa rozhodnutie vydáva na základe žiadosti daňového subjektu.

V prípade verejnej listiny totiž platí vyvrátiteľná právna domnienka, ktorou je prezumpcia správnosti jej obsahu. Ide pritom o vyvrátiteľnú právnu domnienku, teda subjekt – účastník správneho konania môže preukázať, že skutočnosti, ktorú sú predmetom verejnej listiny sú nepravdivé alebo sú už neaktuálne, inak sa ale predpokladá, že údaje, ktoré sú predmetom verejnej listiny sú správne a pravdivé.

V prípade súkromných listín uvedená vyvrátiteľná právna domnienka ohľadom prezumpcie správnosti ich obsahu neplatí a z pohľadu ich obsahu sú veľmi ľahko spochybniteľné účastníkom správneho konania. Súkromné listiny nevydáva orgán verejnej moci ale ide o osobnú korešpondenciu účastníka správneho konania voči inej osobe, napríklad blízkej osobe, ale aj voči komukoľvek inému.

Keď má účastník správneho konania záujem spochybniť hodnovernosť obsahu súkromnej listiny, postačuje tvrdenie, že údaje, ktoré sú v nej tvrdené sú nepravdivé alebo neaktuálne a dôkazná váha uvedenej súkromnej listiny je spochybnená podstatnou mierou.

Proces doručovania listín je podstatný pri doručovaní písomného vyhotovenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 51 ods. 1 správneho poriadku. Pritom od doručenia uvedeného rozhodnutia vydaného v správnom konaní závisí následné podanie odvolania, ktoré je možné podľa 54 ods. 2 správneho poriadku podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Pokiaľ nebude rozhodnutie vydané v správnom konaní riadne doručené jeho adresátovi, teda účastníkovi správneho konania, ktorého sa týka, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a právnych povinnostiach bolo rozhodované, tak dovtedy nenadobudne právoplatnosť a nemožno vymáhať plnenie, ktoré je jeho predmetom. Preto je možné konštatovať, že dodržanie procesu doručovania v správnom konaní je nevyhnutným predpokladom pre riadny priebeh správneho konania, jeho jednotlivých štádií. Doručovanie písomností je dôležité pri začatí správneho konania, jeho priebehu, rozhodovacom štádiu, ale aj pri odvolaní, či nútenom výkone právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

Proces doručovania v správnom konaní upravuje správny poriadok, pričom tento zákon ustanovuje aj jednotlivé štádiá správneho konania. V každom štádiu správneho konania zohráva doručovanie písomností dôležitú úlohu. Platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí, ktoré sú vydané v správnom konaní sa viaže na správnosť doručenia a preto pokiaľ písomnosť nebola správne doručená, nemožno pokračovať v správnom konaní.

Písomnosti, ktoré sa doručujú účastníkom správneho konania alebo iným osobám, napríklad zúčastneným osobám, ktoré správny orgán na správne konanie prizve, majú pre priebeh správneho konania rôzny právny význam a preto aj správny poriadok prikladá rôznu váhu ich doručovaniu v správnom konaní.

Napríklad doručenie upovedomenia o procesnom úkone nemusí mať taký právny význam v správnom konaní ako doručenie prvostupňového rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

Z uvedených dôvodov správny poriadok rozoznáva a ustanovuje rôzne spôsoby, druhy doručovania písomností. Pokiaľ ide o doručovanie písomnosti, ktorá nemá podstatný význam pre priebeh správneho konania, tak postačuje „obyčajné“ doručovanie na adresu účastníka správneho konania cez obálku s „obyčajnou doručenkou“, ktorú môže prevziať na základe splnomocnenia na preberanie zásielok aj iná osoba ako je účastník správneho konania.

Pokiaľ ide o písomnosť, ktorej doručenie je podstatné pre správne konanie, napríklad pokiaľ ide o doručenie rozhodnutia vydaného v správnom konaní, tak v tom prípade je potrebné ju doručiť výhradne účastníkovi správneho konania do vlastných rúk, pričom pokiaľ takúto písomnosť prevezme iná osoba, napríklad rodinný príslušník účastníka správneho konania, ktorej sa takéto rozhodnutie týka, tak takéto doručenie rozhodnutia vydaného v správnom konaní nemá právne účinky, teda nebude platné, právoplatné a ani vykonateľné.

Riadne doručovanie písomností je podstatné aj v prípade, keď je potrebné zabezpečiť osobnú účasť subjektov v rámci správneho konania. Ide o prípady, keď je potrebná účasť svedka v správnom konaní a preto je dôležité takéhoto svedka predvolať, riadne sa mu doručí predvolanie. Možnosť predviesť svedka je podľa § 42 správneho poriadku viazaná na fakt, že sa bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez jeho osobnej účasti nemožno konanie uskutočniť. Predvedenie je viazané na riadne doručenie predvolaní svedkovi.

Podľa § 19 ods. l správneho poriadku platí, že podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci [týmto je zákon o e-Governmente], alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku platí, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci [týmto je zákon o e-Governmente] musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

RADA!

V prípade elektronického podania a posúdenia jeho obsahu platí § 19 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví v danom prípade. Podľa § 19 ods. 5 správneho poriadku platí, že na žiadosť účastníka konania musí sa prijatie podania potvrdiť.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.