Ekonomický dopad minimálnej mzdy

Problematika minimálnej mzdy a jej určovania je obsiahnutá v rámci zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), ktorý upravuje určovanie a poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (ďalej len „zamestnanec“) na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.

ZÁKLADNÉ ZÁSADY

V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o minimálnej mzde zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov rokujú o určení sumy mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok dohodou najneskôr od 1. apríla. Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov dohodnú na určení sumy mesačnej minimálnej mzdy do 15. júla, suma mesačnej minimálnej mzdy je určená ich dohodou. Dohodu o určení sumy mesačnej minimálnej mzdy zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov predložia Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky do 31. júla.

Suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (ďalej len „suma mesačnej minimálnej mzdy“) na príslušný kalendárny rok je suma určená podľa § 7 alebo § 8 zákona o minimálnej mzde. Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok je suma určená podľa § 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde, tzn. suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy (táto suma sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta).

Príklad 1

Aký časový úsek sa pre účely zákona o minimálnej mzde považuje za odpracovanú hodinu u zamestnancov pri výkone domáckej práce?

U zamestnancov pri výkone domáckej práce sa na účely zákona o minimálnej mzde považuje za odpracovanú hodinu odvedená hodina práce podľa normy spotreby práce ustanovenej zamestnávateľom.

Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Takto určená suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

Zamestnancovi patrí minimálna mzda podľa § 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde, ak jeho ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Takto upravená suma minimálnej mzdy v eurách za hodinu sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.

Napokon možno pripomenúť, že zamestnávateľ, ktorý pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa Zákonníka práce, môže so zástupcami orgánov odborových organizácií dohodnúť vyššiu sumu minimálnej mzdy, ako je suma určená podľa § 2 ods. 2 alebo podľa § 7 alebo § 8 zákona o minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia orgánov odborových organizácií, môže tak ustanoviť svojím rozhodnutím. Pre členov družstiev, u ktorých je podľa stanov podmienkou členstva aj pracovný vzťah, možno vyššiu sumu minimálnej mzdy ustanoviť uznesením členskej schôdze.

Výška minimálnej mzdy od 1. januára 2024

V zmysle Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2023 Z. z. je suma minimálnej mzdy na rok 2024

a)  750 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

b)  4,310 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Tabuľková komparácia zvýšenia minimálnej mzdy v roku 2024 oproti roku 2023:

Minimálna mesačná mzda sa v roku 2024 oproti roku 2023 teda zvýšila o 50 € a minimálna hodinová mzda o 0,287 €.

Počnúc 1. januárom 2024 teda výška minimálnej mzdy predstavuje:

-    za každú odpracovanú hodinu pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase 4,310 eur /ak je ustanovený týždenný pracovný čas nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu sa úmerne zvýši – tzn. pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 38,75 hodín je minimálna hodinová mzda vo výške 4,449 eur (40/38,75 × 4,310 eur) a pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 37,50 hodín je minimálna hodinová mzda vo výške 4,597 eur (40/37,50 × 4,310 eur)/,

-    za mesiac 750,00 eur pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (zamestnancovi s kratším týždenným pracovným časom alebo pri neodpracovaní všetkých pracovných dní v mesiaci, patrí minimálna mzda vo výške zodpovedajúcej odpracovanému času – tzn. mesačná minimálna mzda zamestnanca, ktorý pracuje napríklad na polovičný úväzok je v sume 375 eur (1/2 zo 750 eur) a 3/4 úväzok v sume 562,50 eur).

Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na minimálne mzdové nároky zamestnancov

Zvýšenie minimálnej mzdy je krokom, ktorý má dosah na viaceré ďalšie nároky zamestnancov, ktoré sa odvádzajú priamo alebo nepriamo od aktuálnej výšky minimálnej mzdy. Od 1. januára 2024 tak okrem iného došlo aj k zvýšeniu sadzieb minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 Zákonníka práce.

V Zákonníku práce sú taxatívne uvedené sadzby minimálnych mzdových nárokov, ktoré určujú najnižšiu možnú výšku celkovej mzdy zamestnanca (bez mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, mzdy za prácu nadčas, ako aj bez mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu, za nočnú prácu a bez mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce) vykonávajúceho práce prináležiace podľa ich zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti do určitého stupňa náročnosti práce. Mzdou sa pritom rozumejú výlučne plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu bez takých plnení, ktoré nemajú charakter mzdy (pozri § 118 Zákonníka práce).

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume tohto minimálneho mzdového nároku určeného pre daný stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto pritom predstavuje súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Ďalej platí, že ak mzda zamestnanca nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Je tak zrejmé, že na účely porovnania s výškou príslušného minimálneho mzdového nároku sa musí mzda zamestnanca „očistiť“ o sumy všetkých zákonných mzdových zvýhodnení.

Keďže tento inštitút ochraňuje len zamestnancov, u ktorých nie sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, partneri pri kolektívnom vyjednávaní o mzdách nemajú dôvod prihliadať na výšku minimálnych mzdových nárokov uvedených v Zákonníku práce. Pre nich je záväzná výlučne výška minimálnej mzdy.

Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a koeficientu minimálnej mzdy.

Minimálnu mesačnú mzdu podľa stupňov náročnosti práce platnú od 1. januára 2024 je teda potrebné vypočítať nasledovným spôsobom:

Mesačnú minimálnu mzdu od 1. januára 2024 teda vypočítame napr. pre štvrtý stupeň náročnosti práce nasledovným spôsobom:

(750 eur – 580 eur) +
+ (580 eur × 1,6) = 1 098 eur.

Zákonník práce určuje pre 6 stupňov náročnosti koeficienty v rozmedzí jedno až dvojnásobku minimálnej mzdy pre príslušnú skupinu pracovných miest. Sadzby minimálnych mzdových nárokov sú teda odstupňované v závislosti od zložitosti zamestnancom vykonávaných prác.

Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín predstavuje 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety ustanovenia § 120 ods. 4 Zákonníka práce.

Príklad 2

U zamestnávateľa je zavedený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Aké sú minimálne mzdové nároky zamestnancov pri jednotlivých stupňoch náročnosti pracovného miesta v roku 2024?

Hodinové sadzby minimálnych mzdových nárokov sa musia úmerne zvýšiť, a to v pomere medzi 40-imi hodinami a ustanoveným týždeným pracovným časom. Ak pre 1. stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom pracovnom týždni zodpovedá sadzba minimálneho mzdového nároku 4,310 eur za hodinu, pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom čase bude zodpovedať sadzba vo výške (40 / 37,5) × 4,310 = 4,291 eur. Obdobne sa vypočítajú aj ostatné sadzby minimálnych mzdových nárokov zodpovedajúcich jednotlivým stupňom náročnosti práce pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom čase:

Analogicky by sa postupovalo aj pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 38,75 hodín. Ak pre 1. stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom pracovnom týždni zodpovedá sadzba minimálneho mzdového nároku 4,310 eur za hodinu, pri 38,75 hodinovom týždennom pracovnom čase bude zodpovedať sadzba vo výške (40 / 38,75) × 4,310 = 4,449 eur. Obdobne sa vypočítajú aj ostatné sadzby minimálnych mzdových nárokov zodpovedajúcich jednotlivým stupňom náročnosti práce pri 38,75 hodinovom týždennom pracovnom čase.

Pokiaľ by sa stalo, že mzda zamestnanca z ľubovoľných dôvodov nedosiahne výšku príslušného minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ mu musí rozdiel doplatiť za všetky zamestnancom odpracované hodiny. Na účely zistenia prípadného nároku na doplatok do výšky príslušného minimálneho mzdového nároku sa mzda zamestnanca očistí o vyplatenú mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, vyplatenú mzdu za prácu nadčas, ako aj o sumy ostatných zákonných mzdových zvýhodnení, t. j. o sumy mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu, za nočnú prácu ako aj za mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Pokiaľ bude zamestnávateľ poskytovať ďalšie zložky mzdy (odmeny, prémie, príplatky za prácu v sobotu a nedeľu, za prácu vo výškach a pod.), tieto sa z celkovej mzdy zamestnanca na účely zistenia nároku na doplatok neodpočítajú. Vzhľadom k tomu, že súčasťou odpočítavaných súm je aj mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a mzda za prácu nadčas, Zákonník práce jednoznačne ustanovuje, že aj z počtu odpracovaných hodín v mesiaci sa vylúčia hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Čistá minimálna mzda v roku 2024

Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2024 reálne príde na účet. Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. januára 2024 predstavuje hrubá minimálna mesačná mzda 750 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.

Odvody zamestnanca

Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:

•    zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 30,00 eur,

•    sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 70,50 eur, z toho

•    nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 10,50 eur,

•    dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 30,00 eur,

•    dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 22,50 eur,

•    poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,50 eur.

Pri minimálnej hodinovej mzde je teda potrebné rozlišovať aj dĺžku pracovného týždňa:

Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 100,50 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 85,50 eur.

Preddavok na daň

Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 750 – 100,50 = 649,50 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 470,54 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.

Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 649,50 – 470,54 = 178,96 €. Pri 19 % sadzbe daní z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 34,00 eur.

Čistá minimálna mzda

Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2024 = 750 – 100,50 – 34,00 = 615,50 eur.

Cena práce zamestnanca s minimálnou mzdou

Pre zamestnávateľa je dôležité, koľko musí za zamestnanca poberajúceho minimálnu mesačnú mzdu od 1. 1. 2024 reálne zaplatiť. Cena práce sa skladá jednak zo samotnej hrubej mzdy, ale je navýšená aj o odvody, ktoré platí zamestnávateľ. Jedná sa teda o poistné do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Konkrétne sumy pre rok 2024 sú nasledovné:

•    zdravotné poistenie – 11 % v hodnote 82,50 eur,

•    sociálne poistenie – 25,2 % v hodnote 188,99 eur, z toho

•    nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 10,50 eur,

•    dôchodkové starobné poistenie – 14 % v hodnote 105,00 eur,

•    dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 22,50 eur,

•    poistenie v nezamestnanosti – 0,5 % v hodnote 3,75 eur,

•    poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce – 0,5 % v hodnote 3,75 eur,

•    úrazové poistenie – 0,8 % v hodnote 6,00 eur,

•    garančné poistenie – 0,25 % v hodnote 1,87 eur,

•    rezervný fond solidarity– 4,75 % v hodnote 35,62 eur.

Od 1. januára 2024 tak cena práce zamestnancov s hrubou minimálnou mzdou v hodnote 750 eur dosahuje hodnotu 1 021,49 eur (750 + 82,50 + 188,99).

Minimálna mzda verzus pracovná pohotovosť

O pracovnú pohotovosť ide v prípade, ak sa zamestnanec v čase mimo svojej pracovnej doby zdržiava po určený čas na dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Čas, kedy zamestnanec čaká na výkon práce, ale prácu ešte nevykonáva, je neaktívnou časťou pracovnej pohotovosti.

Za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska má zamestnanec nárok na náhradu najmenej v sume 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, čo znamená, že v roku 2024 predstavuje minimálna výška náhrady najmenej 0,862 eura za každú hodinu.

Za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku (t. j. času, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva) patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy. Ak by dohodnutá suma základnej zložky mzdy zamestnanca bola nižšia ako suma minimálnej mzdy, za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku sa mu poskytne mzda vo výške minimálnej mzdy – tzn. v roku 2024 ide o sumu 4,310 eura za hodinu.

Príplatky za prácu v neštandardných časoch

•    Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu.

Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu. Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje jeho minimálnu výšku. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Na základe tejto výnimky je možné dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej v sume 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu.

V roku 2024 patrí teda zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,155 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,9395 eura za hodinu).

•    Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

Ak zamestnanec vykonáva prácu v nedeľu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v nedeľu.

Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu. Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje jeho minimálnu výšku. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Na základe tejto výnimky je možné dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu najmenej v sume 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v nedeľu.

V roku 2024 patrí teda zamestnancovi za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 4,310 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 3,879 eura za hodinu).

•    Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Za nočnú prácu patrí zamestnancovi okrem dosiahnutej mzdy aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce.

Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce pravidelne vykonávala v noci a ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu. Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje jeho minimálnu výšku. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Na základe tejto výnimky je možné dohodnúť mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce.

V roku 2024 patrí tak zamestnancovi za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,724 eura za hodinu; zamestnancovi vykonávajúcemu rizikové práce patrí za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,155 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,5085 eura za hodinu.

Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na priemerný zárobok zamestnanca

V zmysle § 134 ods. 5 Zákonníka práce v prípade, že priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu výške minimálnej mzdy. Obdobne v prípade, že odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve a zistený priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zamestnávateľ je povinný tento priemerný zárobok upraviť na výšku zodpovedajúcu sadzbe príslušného minimálneho mzdového nároku.

Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na zákon o pomoci v hmotnej núdzi

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v z. n. p. (ďalej iba „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) medzi osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, patria rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy. To znamená, že v roku 2024 sa posudzujú pre uvedené účely aj rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktorí majú príjem do 375,00 eur.

Ing. Ján Mintál