Duševné zdravie manažéra

Mgr. Monika Jakubíková, PhD.

Duševné zdravie manažéra je determinované množstvom sociálnych, psychologických a biologických faktorov. Vychádza z vrodených predispozícií, osobnostných charakteristík, ale aj vplyvu sociálneho prostredia. Z toho pre prax vyplýva, že rizikových aj protektívnych faktorov duševného zdravia môže byť veľa a vždy záleží na individuálnom kontexte daného jedinca.

Možno konštatovať, že pozícia manažéra je pozícia mimoriadne stresujúca, nakoľko často je nutné pracovať pod tlakom, na optimálny výkon takmer nikdy nie je dostatok času, pracovné tempo je často neúmerné, na rozhodovanie nie je vždy dostatok podkladov, do pracovného výkonu vstupuje veľké množstvo rušivých elementov, ktoré majú na výkon práce negatívny vplyv. Emočná záťaž manažérskej práce je spojená najmä s prácou s ľuďmi, z nutnosti skrývať v práci rôzne pocity, ovládať sa, vystupovať sebavedome a rozhodne a z ďalších všeobecne emočne náročných situácií pri práci s podriadenými, nadriadenými a klientmi.

Ako rizikový faktor sa tiež javia neprehľadné situácie, nejasná pracovná náplň, očakávania od nadriadených, či pociťovaný nedostatok schopností a zdrojov pri práci. Naopak v porovnaní s podriadenými manažéra je protektívnym faktorom pre duševné zdravie vyššia miera autonómie, teda to, že manažér má viac vecí pod kontrolou a má rozhodovacie právomoci, môže si prácu viac než oni organizovať sám.

Problematickým pre duševné zdravie manažéra sa javí veľké množstvo práce a neúmerne dlhý pracovný čas, nie je neobvyklé pracovať desať a viac hodín denne a v práci pokračovať aj doma a tiež cez víkendy, objem práce je ťažko predvídateľný, čo môže na nevedomej úrovni spôsobovať ďalšie stresové zaťaženie. Dôsledkom je nevyváženosť pracovného a súkromného života, ktoré sa do značnej miery prekrývajú a nedochádza k dostatočnému odpočinku.

CHRONICKÝ STRES

Stres možno z fyziologického hľadiska chápať ako reakciu tela, kedy nejaký podnet aktivuje nervový systém, ktorý následne aktivuje telesné systémy, ktoré sú stimulované na tvorbu hormónov. Zvyšuje sa hladina cukru v tele, zrýchľuje sa metabolizmus a telo sa pripravuje na záťaž. Pri krátkodobom strese sa hormóny po stresujúcej udalosti vracajú na normálne hodnoty, ak sa však stres stáva chronickým, čo je u manažérov častým javom, aj hladina týchto hormónov vykazuje dlhodobo vyššie hodnoty, čo so sebou prináša mnoho negatívnych dôsledkov pre organizmus manažéra i pre jeho psychiku. Chronický stres sa premieta do telesných procesov (napríklad ukladanie tukov), kognitívnych procesov (ťažkosti so sústredením sa), afektívnych zmien (úzkosť, depresia), ale tiež zmien v správaní (užívanie návykových látok na odbúranie stresu). Stres v manažérskej práci je spôsobený najmä neprimeranými požiadavkami, časovým deficitom, množstvom problémových situácií, prekážkami pri plnení úloh a rozhodovaní. Na telesnej úrovni možno vidieť na človeku v strese napríklad rôzne tiky, napätie v oblasti šije, nadmerné potenie, stratu chuti do jedla, nespavosť či podráždenosť. Dôsledkom dlhodobého stresu môže byť napríklad syndróm vyhorenia.

SYNDRÓM VYHORENIA

Syndróm vyhorenia je obvyklým javom práve na manažérskych pozíciách a je dôsledkom nerovnováhy v živote. Vychádza z chronického pracovného stresu a sú preň typické vyčerpanie, únava, zhoršená koncentrácia, zábudlivosť, negatívne pocity voči práci, kolegom, podriadeným, klientom, cynizmus, pocity vlastnej neschopnosti, znížená produktivita, pesimizmus, pocit odpojenia od ostatných ľudí. Manažér sa stáva apatickým, dochádza k zníženej aktivite a útlmu, prípadne je nadmerne podráždený aj pri minimálnych podnetoch, pridávajú sa pocity straty zmyslu, motivácie, vlastnej bezcennosti a neschopnosti.

Súvisia s ním aj rôzne psychosomatické poruchy, bolesti chrbta, tráviace ťažkosti, vysoký tlak, oslabenie imunitného systému a častejšia chorobnosť. Vyhorenie neprichádza náhle, je dôsledkom dlhotrvajúceho životného štýlu, preto ani jeho liečba a regenerácia nebude rýchla, skôr treba počítať s mesiacmi až rokmi. Je potrebné ihneď zareagovať, aby nedošlo k úplnému zrúteniu organizmu, treba si vziať dlhšiu dovolenku, znížiť pracovný úväzok či až úplne zmeniť zamestnanie. Samotný odpočinok nepomôže, pokiaľ po návrate do práce budú opäť prítomné kľúčové spúšťače vyhorenia. Je preto treba zmeniť celkový prístup k práci a k sebe samému.

MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY

Dobré vzťahy na pracovisku, podpora kolegov a nadriadených zohrávajú pre duševné zdravie manažéra veľmi dôležitú úlohu. Konfliktné vzťahy či šikanovanie na pracovisku súvisia so zvýšeným stresom, depresívnymi a úzkostnými symptómami. Šikanovanie sa môže prejaviť intrigami v pracovnom kolektíve, ohováraním, zámerným konaním s cieľom poškodiť druhého, jeho povesť, sebavedomie či sebaúctu a môže k nemu dochádzať aj zo strany podriadených smerom k manažérovi. Rovnako tak môže dochádzať k bossingu, kedy nadriadený manažéra zneužíva svoje mocenské postavenie a znepríjemňuje manažérovi fungovanie na pracovisku. Dobré medziľudské vzťahy ovplyvňujú aj to, ako sa človek bude vyrovnávať s náročnými situáciami. Sú významným prediktorom životnej pohody človeka a jeho schopnosti odolávať stresu. Nedostatok sociálnej opory výrazne znižuje kvalitu života. Mnohí manažéri majú vzťahov málo a sú v nedostatočnej kvalite, nakoľko rodinu a priateľov zanedbávajú na úkor práce.

SPRÁVNA ŽIVOTOSPRÁVA

K udržaniu duševnej pohody manažéra patria vhodné návyky v oblasti životosprávy. Je nutné klásť dôraz ma správnu výživu a pitný režim počas dňa, dostatočný spánok, rovnováhu medzi aktivitou a odpočinkom. Pri správnej životospráve sa manažér lepšie vyrovnáva s telesnými aj psychickými nárokmi, ktoré sú na neho v práci kladené. Je potrebné všímať si už prvé príznaky únavy a reagovať na ne, ide napríklad o zníženú pozornosť v práci, ospalosť, zlú koordináciu pohybov, zhoršené videnie.

Unavený človek je podráždený, robí viac chýb a tiež negatívnym spôsobom ovplyvňuje svoje okolie. Potreba spánku je u človeka individuálna, priemer sa pohybuje medzi 7 – 9 hodinami spánku denne. Spánok je ovplyvňovaný množstvom faktorov, ktoré zapríčiňujú jeho zníženú kvalitu. Manažéri často riešia technické súvislosti spánku ako sú kvalita matraca, teplota v miestnosti, osvetlenie a pod., ale neuvažujú nad silou psychologických faktorov ako neistota, napätie z práce, pracovné problémy, pracovný stres, ktoré pokiaľ nebudú eliminované, spánok nebude kvalitný. Niekedy zvyknú využívať rôzne pomôcky na meranie kvality spánku, ako sú inteligentné hodinky, ale ak vidia vo výsledkoch, že spánok je nekvalitný, dostáva ich to pod ešte väčší tlak a ďalej zhoršuje kvalitu spánku.

K nesprávnej životospráve, ktorá zhoršuje kvalitu spánku patria kofeínové nápoje, ktoré si niektorí doprajú aj poobede a večer pred spaním, fajčenie či pohárik alkoholu, po ktorom majú pocit, že ľahšie zaspia. Okrem spánku v noci sú na manažérskej pozícii dôležité aj prestávky počas dňa, pravidelný príjem kvalitnej stravy a dodržiavanie pitného režimu.

Počas prestávky je potrebné sa prejsť, zmeniť polohu tela, ísť na čerstvý vzduch a podobne. Tieto pauzy v práci však mnohí manažéri podceňujú a pod tlakom množstva úloh vynechávajú. Neberú si ani povinnú dovolenku, prenášajú si ju z roka na rok, prípadne ak už na dovolenku idú, aj na nej pracujú. Príčinou problémov je aj nevhodné stravovanie. Niektorí manažéri jedlo zanedbávajú, vynechávajú, nevenujú mu žiadnu pozornosť, stravujú sa narýchlo, dobiehajú to potom večer po príchode domov. Iní naopak jedlom zaháňajú stres a dopracujú sa až k obezite, nakoľko okrem nadmerného jedenia majú aj nedostatok pohybu, čas trávia sedením v kancelárii či za volantom služobného auta.

RELAXÁCIA

Naučiť sa relaxovať je pre človeka na exponovanej pracovnej pozícii, ako je tá manažérska mimoriadne dôležité. Jednoduché dychové cvičenia sú ľahko dostupným nástrojom na zvládanie stresu aj počas bežného pracovného dňa. Ak sa manažér naučí ich využívať, dokáže tým ovplyvniť pohodu tela aj svoju duševnú pohodu a upokojí sa v stresujúcej situácii. Relaxovať na krátky čas sa dá aj na pracovisku, napríklad pomocou príjemných vizualizácií, predstáv chladu, tepla a tiaže končatín, pomocou opakovania upokojujúcej vety, pozorovania dychu, striedania napätia a uvoľňovania svalov alebo pomocou príjemných vizuálnych, sluchových alebo čuchových vnemov (muzikoterapia, aromaterapia). Ak je pre niekoho relaxačná a príjemná masáž, je tiež možnosťou dopriať si ju občas napríklad počas obednej prestávky a predeliť tak pracovný deň niečím upokojujúcim. Najjednoduchším spôsobom ako začať relaxovať, je nájsť si na internete videá prípadne audionahrávky s riadenou relaxáciou, kde sa človek naučí relaxáciu si prostredníctvom hovorených inštrukcií a relaxačnej hudby. Čím dlhšie človek cvičí relaxačné cvičenia, tým lepšie si uvedomuje svoj emočný a fyzický stav, teda napätie v jednotlivých častiach svojho tela a tiež dokáže toto napätie rýchlejšie eliminovať.

POHYB

S psychickou pohodou manažéra súvisí aj jeho fyzická kondícia. Nejde o to vrcholovo športovať, ale venovať sa aspoň všeobecne dostupnému pohybu, aký manažérovi umožňuje jeho zdravotný stav či vek. Kladný vplyv pohybovej aktivity má svoje opodstatnenie pri zlepšovaní a udržiavaní duševného zdravia, zlepšovaní kvality spánku, zvyšovaniu odolnosti voči stresu, ale tiež pri prevencii rôznych civilizačných ochorení. Pohyb, či už ide o jednoduché prechádzky a turistiku, bicyklovanie alebo pravidelné športové aktivity na náročnej úrovni, má v živote manažéra svoje potrebné miesto a mal by si naň nájsť čas. Cvičenie znižuje hladinu stresových hormónov a naopak zvyšuje hladinu endorfínov, ktoré zlepšujú náladu a dodávajú energiu. Fyzická námaha odpúta pozornosť od problémoví.

Pri športe tiež človek naberá a spevňuje svalovú hmotu, takže sa zlepšuje jeho sila, rovnováha či mobilita. Ten, kto pravidelne športuje, má obvykle tiež lepšiu vytrvalosť pri dosahovaní cieľov, čo je pre manažérsku funkciu vysoko efektívne.