DPH

Dane v praxi

2.1 DPH

293. Dodávky tovarov a služieb

Platiteľ uskutočnil v roku 2014 nasledovné dodávky tovarov a služieb:

• dodanie tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku pri ktorých uplatňoval daň v hodnote 50 000 € (riadok 3 daňového priznania),

• dodanie služieb oslobodených od dane (prenájom nehnuteľnosti) v hodnote 5 000 € (riadok 15 daňového priznania),

• dodávky služieb v zahraničí (prepravné služby s miestom dodania v zahraničí) v hodnote 10 000 € (evidencia DPH v daňovom priznaní sa neuvádza).

Akú daň bude platiteľ povinný odviesť?

Platiteľ uplatňoval pri skupine prijatých dodávok tovarov a služieb pomerné odpočítanie dane koeficientom z roku 2013 vo výške 0,95. Celková výške DPH pri tejto skupine tovarov a služieb bol 5 000 €, platiteľ v priebehu roka uplatnil odpočítanie dane vo výške 4 750 € (5 000 € x 0,95).

Platiteľ je povinný na základe úpravy odpočítanej dane dodatočne odviesť správcovi dane daň vo výške 100 €.

Vypočítaný rozdiel so znamienkom plus uvedie platiteľ v riadku 21 daňového priznania.

294. Odpočet dane

V rámci uzávierkových prác vykonal platiteľ dane, okrem iných činností aj vysporiadanie poskytnutých záloh na drobný nákup zamestnancom. Zamestnanci v rámci vyúčtovania predložili doklady a nákupe drobného režijného materiálu (brúsne kotúče, vrtáky, maliarske potreby) z rôznych mesiacov (august, september, november) roku 2014.

Môže si platiteľ uplatniť odpočítanie dane v zdaňovacom období za mesiac december?

Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže vykonať odpočítanie dane najskôr v tom zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania má doklad preukazujúci nárok na odpočítanie dane.

Vychádzajúc z uvedeného platiteľ dane si môže uplatniť odpočítanie dane z dokladov vyhotovených registračnou pokladnicou s akýmkoľvek dátumom vyhotovenia v príslušnom kalendárnom roku 2014 najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roku (december 2014 alebo 4. štvrťrok 2014).

295. Kúpa nehnuteľnosti a DPH

Platiteľ dane kúpil v septembri 2011 nehnuteľnosť, DPH na vstupe uvedená vo faktúre je vo výške 60 000 €. Platiteľ dane uskutočňuje podnikateľské činnosti s daňou na výstupe, a teda s nárokom na odpočítanie dane a súčasne plnenia oslobodené od dane. Platiteľ dane odpočítal daň na vstupe vo výške 48 000 €. Platiteľ dane v septembri 2014 predal nehnuteľnosť inému platiteľovi dane s daňou. Na základe tejto skutočnosti sa nehnuteľnosť od septembra 2014 až do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane posudzuje, akoby bola používaná na podnikanie s odpočítaním dane.

Aký bude postup z pohľadu DPH?

Na základe uvedeného je platiteľ dane povinný v poslednom zdaňovacom období, t. j. december 2014, vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH:

Výsledok úpravy odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH vo výške – 10 200 € predstavuje pre platiteľa dane dodatočne odpočítateľnú daň, ktorú si môže nárokovať zo štátneho rozpočtu (v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december, alebo 4. štvrťrok 2014).

Vypočítaný rozdiel so znamienkom mínus uvedie platiteľ v riadku 21 daňového priznania.

296. Režim oslobodenia od dane

Platiteľ dane kúpil v roku 2000 nehnuteľnosť v režime oslobodenia od dane. V roku 2011 vykonal vo vlastnej réžii stavebné úpravy, ktoré si vyžiadali stavebné povolenie podľa stavebného zákona. Z tovarov a služieb obstaraných za účelom stavebných úprav si odpočítal daň v plnej sume. Technické zhodnotenie (stavebné úpravy) v celkovej sume s DPH 16 800 € dal do užívania po kolaudácii v máji 2012. Obdobie na úpravu odpočítanej dane je 20 rokov. V októbri 2014 sa rozhodol nehnuteľnosť predať v režime oslobodenia od dane.

Aký bude postup z pohľadu DPH?

Podľa § 54a zákona o DPH je platiteľ dane povinný vykonať úpravu odpočítanej dane, pretože až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane sa tento investičný majetok posudzuje, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane:

Výsledok úpravy odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH vo výške + 2 520 € predstavuje pre platiteľa dane dodatočne neodpočítateľnú daň, ktorú musí vrátiť do štátneho rozpočtu (v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december, alebo 4. štvrťrok 2014).

Vypočítaný rozdiel so znamienkom plus uvedie platiteľ v riadku 21 daňového priznania.

297. Obstaranie budovy

Platiteľ dane si obstaral v novembri 2013 budovu, v ktorej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť (autoservis) a súčasne ju používa na svoj nepodnikateľský účel (osobnú potrebu). Na základe rozlohy stanovil, že na účely podnikania bude využívať budovu vo výške 75 %, v tomto pomere si aj odpočítal DPH. V roku 2014 budovu využíval na podnikanie len v rozsahu 50 %. Obstarávacia cena nehnuteľnosti bez DPH bola 50 000 €, daň 10 000 €. Platiteľ si uplatnil odpočítanie dane vo výške 7 500 €.

Aký bude postup z pohľadu DPH?

Z dôvodu zmeny pomeru využitia nehnuteľnosti na účel podnikania a nepodnikateľský účel, je platiteľ povinný v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roku upraviť odpočítanú daň.

Daňovníkovi vzniká dodatočne odviesť daň vo výške 2 375 €.

Vypočítaný rozdiel so znamienkom plus uvedie platiteľ v riadku 21 daňového priznania.

298. Odpočet dane na vstupe

Platiteľ dane kúpil v auguste 2012 nehnuteľnosť, DPH na vstupe uvedená vo faktúre je vo výške 50 000 €. Platiteľ dane uskutočňuje podnikateľské činnosti s daňou na výstupe, a teda s nárokom na odpočítanie dane. Platiteľ dane odpočítal celú daň na vstupe vo výške 50 000 €. Platiteľ dane v októbri 2014 predal nehnuteľnosť inému platiteľovi dane s oslobodením od dane, na základe tejto skutočnosti sa nehnuteľnosť od októbra 2014 až do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane posudzuje, akoby bola používaná na iný účel ako na podnikanie.

Aký bude postup z pohľadu DPH v uvedenom prípade?

Na základe uvedeného je platiteľ dane povinný v poslednom zdaňovacom období, t. j. december 2014, vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH:

Výsledok úpravy odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH vo výške + 45 000 € predstavuje pre platiteľa dane dodatočne neodpočítateľnú daň, ktorú musí vrátiť do štátneho rozpočtu (v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december, alebo 4. štvrťrok 2014).

Vypočítaný rozdiel so znamienkom plus uvedie platiteľ v riadku 21 daňového priznania.

299. Identifikovanie pre DPH v štátoch EÚ

Americká softvérová firma, neusadená na území EÚ predávajúca počítačové hry občanom na území EÚ sa rozhodla identifikovať pre DPH v štátoch EÚ.

Aký bude postup z pohľadu DPH?

Za miesto registrácie si zvolila Slovensko, zaregistrovala sa na Daňovom úrade Bratislava. Firma bude uplatňovať k predajným cenám DPH vo výške platnej sadzby dane v SR, napr. pri predaji občanovi s bydliskom na území SR uplatní sadzbu dane platnú v SR, pri predaji občanovi s bydliskom v ČR uplatní taktiež sadzbu dane platnú v ČR.

Na konci kalendárneho štvrťroka podáva elektronicky daňové priznanie, v ktorom uvedie celkovú hodnotu bez dane elektronicky dodaných služieb v zdaňovacom období, výšku dane a sadzbu dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť, a celkovú výšku dane.

300. Elektronické služby

Slovenský platiteľ dane dodáva elektronické služby zákazníkom, nezdaniteľným osobám na Slovensku a tiež do iných štátov EÚ. Ako poskytovateľ elektronických dodávaných služieb sa rozhodol uplatňovať od 1. 1. 2015 osobitnú úpravu. V prvom štvrťroku dodával elektronické služby zákazníkom, nezdaniteľným osobám na Slovensku a tiež do Rakúska, Maďarska. Po skončení kalendárneho štvrťroka podal do 20. dňa po skončení kalendárneho mesiaca osobitné daňové priznanie a zaplatil daň. V 2. štvrťroku nedodal žiadne elektronické služby nezdaniteľným osobám do iných štátov EÚ. Elektronické služby dodal len nezdaniteľným osobám na Slovensku.

Bude platiteľ povinný podať osobitné daňové priznanie?

Aj v tomto prípade je platiteľ dane povinný podať osobitné daňové priznanie s nulovými hodnotami v termíne do 20. dňa po skončení kalendárneho štvrťroka. Táto povinnosť mu vyplýva z § 68a ods. 9 zákona o DPH.

Služby dodané slovenským zákazníkom vykáže platiteľ dane v riadnom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie (príslušné mesiace alebo 1. štvrťrok).

Daň zaplatí v lehote na podanie daňového priznania do 25. dňa po skončení zdaňovacieho obdobia.

301. Uplatňovanie osobitnej úpravy

Slovenský platiteľ dane so sídlom v Trnave dodával elektronické služby zákazníkom, nezdaniteľným osobám na Slovensku a tiež do Rakúska, Maďarska a Českej republiky. Ako poskytovateľ elektronických dodávaných služieb sa rozhodol uplatňovať osobitnú úpravu.

Aké povinnosti vyplývajú slovenskému platiteľovi z uvedených skutočností?

Po skončení kalendárneho štvrťroka je platiteľ povinný podať do 20. dňa po skončení kalendárneho mesiaca osobitné daňové priznanie a to v členení:

• celkovú hodnotu elektronicky dodaných služieb podľa § 68 písm. a) až c) bez dane dodaných v kalendárnom štvrťroku,

• výšku dane pre každú sadzbu dane a

• sadzbu dane,

a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť (Rakúsko, Maďarsko, Česká republika), a

• celkovú výšku splatnej dane.

Daň zaplatí v lehote na podanie daňového priznania do 20. dňa po skončení zdaňovacieho obdobia.

Služby dodané slovenským zákazníkom vykáže platiteľ dane v riadnom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie (príslušné mesiace alebo 1. štvrťrok).

Daň zaplatí v lehote na podanie daňového priznania do 25. dňa po skončení zdaňovacieho obdobia.

302. Stavebné práce a DPH

Firma, slovenský platiteľ DPH poskytuje stavebné práce na nehnuteľnosti v ČR pre osobu identifikovanú pre DPH v ČR. Firma vystaví faktúru odberateľovi z ČR bez DPH (miesto dodania služieb je v ČR).

Vstupuje uvedená služba do súhrnného výkazu a do tlačiva DPH?

Podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Keďže slovenský platiteľ DPH poskytuje stavebné práce na nehnuteľnosti umiestnenej v ČR, miesto dodania je ČR. Slovenský dodávateľ, platiteľ DPH, bude dodané stavebné práce fakturovať českému odberateľovi, platiteľovi DPH v ČR, bez DPH. Služby s miestom dodania v zahraničí sa neuvádzajú v daňovom priznaní k DPH.

Podľa § 80 zákona o DPH súhrnný výkaz je povinný podať platiteľ DPH ktorý:

a) dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,

b) premiestnil tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH,

c) sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 zákona o DPH,

d) dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň.

Platiteľ DPH dodáva službu s miestom dodania v inom členskom štáte, ktorej miesto dodania sa určuje podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH (nie podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH).

V súhrnnom výkaze sa uvádzajú len služby, pri ktorých je miesto dodania v inom členskom štáte určené podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Služby, pri ktorých je miesto dodania v inom členskom štáte určené podľa § 16 zákona o DPH sa v súhrnnom výkaze neuvádzajú.

303. Mesačný súhrnný výkaz

Platiteľ DPH dodal v novembri 2014 do iných členských štátov osobám identifikovaným pre DPH tovar v hodnote 80 tis. €.

Bol platiteľ povinný podať mesačný súhrnný výkaz?

Platiteľ DPH bol povinný podať mesačný súhrnný výkaz za november 2014 do 29. 12. 2014. Následne bude podávať mesačné súhrnné výkazy až do obdobia, keď splní podmienku, že hodnota tovarov dodávaných do iných členských štátov osobám identifikovaným pre DPH nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v každom z predchádzajúcich štyroch štvrťrokoch hodnotu 50 000 €.

304. Opravný a dodatočný súhrnný výkaz

Možno podľa Daňového priadku považovať podanie dodatočného súhrnného výkazu DPH za správny delikt.

Aká sankcia sa na uvedenú skutočnosť vzťahuje?

Podávanie opravného a dodatočného súhrnného výkazu upravuje § 80 ods. 8 zákona o DPH. Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného súhrnného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti osobe, ktorá súhrnný výkaz podala, a vyzve ju, aby sa k nim vyjadrila, neúplné údaje doplnila, nejasnosti vysvetlila a nepravdivé údaje opravila alebo pravdivosť údajov riadne preukázala. Na základe tejto výzvy je osoba, ktorá súhrnný výkaz podala, povinná do piatich dní od doručenia výzvy nedostatky podaného súhrnného výkazu odstrániť.

Správne delikty v daňovom konaní upravuje § 154 Daňového poriadku. V prípade podania dodatočného súhrnného výkazu sa platiteľ DPH dopustí správneho deliktu v prípade, ak vznikli pochybnosti o správnosti podaného riadneho súhrnného výkazu, správca dane vyzval daňovníka na odstránenie nedostatkov a daňovník neodstránil nedostatky v lehote stanovenej správcom dane – daňovník sa dopustí sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku – nesplnil si povinnosť nepeňažnej povahy.

Za spáchanie vyššie uvedeného deliktu podľa § 154 ods. 1, písm. j) Daňového poriadku môže správca dane uložiť daňovníkovi pokutu od 60 € do 3 000 €.

Túto pokutu môže správca dane uložiť v rovnakej výške aj opakovane ak jej uloženie neviedlo k náprave a pokiaľ protiprávny stav trvá.

305. Dodatočné daňové priznanie k DPH

Platiteľ dane má zaevidovanú v záznamoch DPH a zaúčtovanú v účtovníctve v 10. mesiaci faktúru za dodávku materiálu v sume 24 000 €, z toho základ dane 20 000 € a DPH 4 000 €. Platiteľ si neuplatnil v zdaňovacom období október 2014 a ani v zdaňovacom období november 2014 odpočítanie dane, pretože nechcel vykázať nadmerný odpočet.

Kedy má daňovník právo na odpočet dane?

Daňovník má právo uplatniť odpočítanie dane najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka v riadnom daňovom priznaní k DPH.

Ak by nevykonal odpočítanie DPH v zdaňovacom období za mesiac december 2014, neskoršie by mohol uplatniť odpočítanie dane len podaním dodatočného daňového priznania k DPH.

306. Súhrnný výkaz

Slovenská spoločnosť, ktorá je registrovaná podľa § 7a zákona o DPH, dodáva elektronické služby – počítačové hry firme registrovanej pre daň v Taliansku bez DPH a následne služby uvádza v súhrnom výkaze.

Je uvedený postup správny?

Vyššie uvedené služby možno považovať za elektronicky dodávané služby. V zmysle § 16 ods. 18 zákona o DPH pre správne posúdenie miesta dodania služby je potrebné určiť postavenie príjemcu služby, t. j. či ide o zdaniteľnú osobu, alebo o inú ako zdaniteľnú osobu. Nadväzne na postavenie príjemcu služby sa uplatňujú dve základné pravidlá na určenie miesta dodania služby.

Základné pravidlá upravuje § 15a § 16 zákona o DPH. V zásade ich možno charakterizovať tak, že:

• ak ide o služby dodané zdaniteľnej osobe, miesto ich dodania, a teda aj zdanenia je v štáte, kde má sídlo (kde je usadený) príjemca služby (§ 15 ods. 1 zákona o DPH),

• ak ide o služby dodané inej ako zdaniteľnej osobe (nezdaniteľnej osobe), miesto ich dodania, a teda aj zdanenia je v štáte, kde má sídlo (kde je usadený) príjemca služby (§ 16 ods. 14 zákona o DPH).

Uvedený postup je možno považovať za správny.

307. Kúpa počítačového programu

Spoločnosť platiteľ DPH, zakúpila počítačový program z Nemecka. Spoločnosť dodávajúca program je registrovaná v Nemecku. Ide o softvér určený pre širokú verejnosť. Po jeho objednaní dodávateľ poslal faktúru s licenčným číslom, ktorú odberateľ následne uhradil. Na základe uvedeného stiahla spoločnosť program z internetu a nainštalovala vo svojom počítači. Fyzicky odberateľovi už nič nebolo dodané. V zmysle zmluvných podmienok slovenská spoločnosť získala právo používať produkt na neobmedzenú dobu. Na faktúre je napísaná podmienka reversecharge a celková suma je vyčíslená v eurách bez DPH.

Z hľadiska DPH sa uvedené považuje ako dodanie služby, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca? Podľa akého ustanovenia zákona o DPH má nadobúdateľ vykonať samozdanenie?

Podľa § 9 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8 zákona o DPH, vrátane:

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Vychádzajúc z definície tovaru a služby v zákone o DPH nákup softvéru je možné považovať za dodanie služby v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V prípade dodania softvérových služieb zdaniteľnou osobou z iného členského štátu tuzemskej zdaniteľnej osobe sa určí miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Dodanie softvéru sa považuje za dodanie tovaru iba v prípade dodania tzv. „krabicového“ softvéru. Príjemca služby uplatní samozdanenie v zdaňovacom období, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Následne si môže uplatniť odpočítanie dane ak prijatú službu použije na dodávku služby pri ktorej uplatní DPH za predpokladu splnenia podmienok § 49 až § 51 zákona o DPH (daň uplatnenú pri samozdanení musí mať zaevidovanú v záznamoch).“

Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

V danom prípade je miestom dodania služby Slovenská republika. Príjemca služby je povinný prijatú službu zdaniť v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH.

308. Sublicenčná zmluva

Spoločnosť Alfa registrovaná na Slovensku (IČ DPH) zakúpila licencie softvéru od spoločnosti v Českej republike (registrovaná v Českej republike – IČ DPH CZ, rezident v ČR) za účelom ďalšieho predaja pre spoločnosť Beta na Slovensku (IČ DPH). Spoločnosť Alfa má uzatvorenú sublicenčnú zmluvu na dodávku softvéru so spoločnosťou Beta. Nie je to „krabicový softvér“, dodávateľská spoločnosť z ČR je autorom softvéru.

Kde bude miesto dodania služby?

Dodávku softvéru možno považovať elektronicky dodanú službu. Miesto dodania elektronicky nadobudnutej služby je tuzemsko, miesto, kde má sídlo odberateľ služby. Podľa § 69 ods. 3 je zdaniteľná osoba povinná platiť daň v tuzemsku pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak miesto dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko. Príjemca služby uplatní samozdanenie v zdaňovacom období, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Následne si môže uplatniť odpočítanie dane ak prijatú službu použije na dodávku služby pri ktorej uplatní DPH za predpokladu splnenia podmienok § 49 až § 51 zákona o DPH (daň uplatnenú pri samozdanení musí mať zaevidovanú v záznamoch).

309. Grafické práce a DPH

Platiteľ dane obstaral službu grafické práce, od dodávateľa z Rakúska, ktorý nie je v tomto členskom štáte registrovaný pre daň (nemá pridelené IČ DPH). Podľa § 69 ods. 3 je zdaniteľná osoba povinná platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.

Aký bude postup z pohľadu DPH?

Zahraničnú osobu definuje § 5 ods. 1 zákona o DPH ako zdaniteľnú osobu, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava.

Tuzemský príjemca služby, zdaniteľná osoba, je povinný platiť daň aj v prípade, ak zahraničný dodávateľ služby nie je v inom členskom štáte identifikovaný pre daň, t. j. povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 3 nie je podmienená registračnou povinnosťou dodávateľa (v danom prípade si dodávateľ z iného členského štátu registračnú povinnosť nesplnil).

Príjemca služby uplatní tzv. samozdanenie a v súlade s podmienkami definovanými v § 49 až § 51 zákona o DPH si môže daň odpočítať (daň uplatnenú pri samozdanení musí mať zaevidovanú v záznamoch).

310. Štvrťročný výkaz

Platiteľ DPH, dodáva do krajín EÚ osobám identifikovaným pre DPH tovar, jeho celková hodnota v 4. štvrťroku, ani každom z predchádzajúcich štyroch štvrťrokoch nepresiahla hodnotu 50 000 €. Súčasne dodal v druhom štvrťroku osobám identifikovaným pre DPH v iných členských štátoch služby s miestom dodania v iných krajinách EÚ podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v hodnote 150 tis. €.

Môže platiteľ podať štvrťročný výkaz?

Platiteľ môže podať štvrťročný výkaz. Limit dodávok 50 000 € na mesačné predkladanie súhrnného výkazu sa vzťahuje len na dodanie tovarov, na objem dodávok služieb sa nevzťahuje. Ak objem dodávok tovarov osobám identifikovaným pre DPH do krajín EÚ v štvrtom štvrťroku nepresiahol hodnotu 50 000 €, platiteľ mohol podať štvrťročný súhrnný výkaz.

311. Miesto dodania služby

Podnikateľ, FO registrovaný pre DPH len podľa § 7a zákona o DPH, pripravuje kontrakt s firmou z USA na dodávanie služieb v oblasti informačných technológií. Momentálne dodáva uvedené služby v rámci EÚ.

Aké povinnosti musí FO splniť z pohľadu DPH a ZDP?

Podľa § 15 ods. 3 zákona o DPH miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak § 16 neustanovuje inak. Keďže § 16 nestanovuje pre dodanie daných služieb osobitnú úpravu postupuje sa pri určení miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania. Z uvedeného vyplýva, že miestom dodania služby je v danom prípade sídlo odberateľa, to je USA. Dodávateľ bude službu fakturovať bez DPH. Dodávateľ služby nie je povinný vykonať žiadnu dodatočnú registráciu k DPH v tuzemsku z dôvodu dodávania služby s miestom dodania služieb v USA. Údaje o poskytnutej službe je platiteľ dane povinný uviesť v záznamoch vedených podľa § 70 zákona o DPH. Služby s miestom dodania v USA nie je dodávateľ povinný uvádzať v súhrnnom výkaze.

Z hľadiska zákona o dani z príjmov sa príjem podnikateľa za dodané služby považuje za zdaniteľný príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti a to podľa § 6 a to buď podľa ods. 1 písm. b alebo podľa ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

312. Výška DHP

Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH poskytuje prostredníctvom internetu po celom svete predaj antivírusového softvéru.

Ako má správne spoločnosť postupovať pri uplatňovaní DPH, akú DPH by mala fakturovať v rôznych krajinách pre rozdielnych spotrebiteľov?

Podľa ustanovenia § 16 ods. 18 zákona o DPH patrí dodanie softvéru a jeho aktualizácia do medzi elektronicky dodávané služby. Základné pravidlá pri určovaní miesta dodania elektronicky dodávanej služby sú nasledovné.

Miestom dodania elektronicky dodávanej služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je elektronicky dodávaná služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom elektronicky dodávanej služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania uvedenej služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava (§ 15 ods. 1 zákona o DPH).

Miestom dodania elektronicky dodávanej služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má príjemca elektronicky dodávanej služby sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava (§ 16, ods. 14 zákona o DPH).

Vychádzajúc z uvedených pravidiel určenia miesta dodania služby môžu nastať nasledovné alternatívy uplatňovania DPH:

• ak bude platiteľ DPH fakturovať elektronicky dodávanú službu:

a) odberateľovi, ktorý je zdaniteľnou osobou a má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň resp. bydlisko alebo sa obvykle zdržiava na území SR bude fakturovať dodanie služby s DPH,

b) odberateľovi, ktorý nie je zdaniteľnou osobou a má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava na území SR bude fakturovať dodanie služby s DPH.

• ak bude platiteľ DPH fakturovať elektronicky dodávanú službu:

a) odberateľovi, ktorý je zdaniteľnou osobou a má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň resp. bydlisko alebo sa obvykle zdržiava na území iného štátu EÚ bude fakturovať dodanie služby bez DPH, súčasne ju má povinnosť ju uvádzať v súhrnnom výkaze.

b) odberateľovi, ktorý nie je zdaniteľnou osobou a má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň resp. bydlisko alebo sa obvykle zdržiava na území iného štátu EÚ bude fakturovať dodanú službu s DPH príslušnej krajiny v ktorej má sídlo alebo bydlisko odberateľ, súčasne má povinnosť registrovať sa k DPH v príslušnej krajine sídla alebo bydliska príjemcu (ak neuplatní osobitnú úpravu MOSS).

Ak bude platiteľ DPH fakturovať elektronicky dodávanú službu:

a) odberateľovi, ktorý je zdaniteľnou osobou a má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň resp. bydlisko alebo sa obvykle zdržiava na území mimo EÚ bude fakturovať dodanú službu bez DPH, neuvádza ju v súhrnnom výkaze.

b) odberateľovi, ktorý nie je zdaniteľnou osobou a má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň resp. bydlisko alebo sa obvykle zdržiava na území mimo EÚ bude fakturovať bez DPH, neuvádza ju v súhrnnom výkaze.

313. Predaj prostredníctvom internetu

Spoločnosť s r.o., platiteľ DPH vyvinula softvér a predáva ho prostredníctvom internetu. Pretože ho kupujú v prevažnej miere zahraniční odberatelia (z EÚ a aj mimo nej) pre zjednodušenie spôsobu platieb si založila PayPal-ový účet, kam sú pripisované platby. Z tohto účtu potom sťahuje platby na vlastný podnikateľský účet.

Akým spôsobom má spoločnosť účtovať platby v účtovníctve, keďže odberateľ je neidentifikovateľný a nie je možné vystaviť odberateľskú faktúru? Podlieha predaj uvedeného produktu DPH na výstupe?

Ak bude platiteľ DPH fakturovať elektronicky dodávanú službu:

Predaj softvérových produktov predstavuje dodanie služby a podlieha režimu DPH. Dodávateľ musí zaviesť taký systém predaja softvéru, ktorý zabezpečí dodržiavanie ustanovení zákona o DPH a jeho správne uplatňovanie (vystavovanie faktúr – § 71 až § 76 zákona o DPH, uplatňovanie DPH pri predaji s miestom dodania v tuzemsku...).

314. Internetové služby a DPH

Švajčiarska firma fakturuje odberateľovi na Slovensku, ktorý je zdaniteľnou osobou aktiváciu a mesačné poplatky za internetové služby. Slovenský odberateľ je platiteľom DPH.

Aké povinnosti má slovenská firma z pohľadu DPH za uvedené služby?

Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania. Podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň je povinná platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.

Slovenský príjemca služby identifikovaný pre DPH, platiteľ dane, vykoná samozdanenie a uplatní si nárok na odpočítanie DPH za predpokladu, že prijatú službu použije na dodávky tovarov a služieb pri ktorých môže odpočítať daň.

315. Oznámenie daňovému úradu

Zdaniteľná osoba, ktorá je právnickou osobou, dodala 25. 9. 2014 novú nehnuteľnosť za 50 000 €. Dňom dodania sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane zo zákona o DPH. Túto skutočnosť má povinnosť oznámiť daňovému úradu do 10 dní a v rovnakej lehote predložiť doklady. Spoločníkom platiteľa dane zo zákona o DPH je zdaniteľná osoba, ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b), druhého bodu zákona o DPH z dôvodu, že platiteľ dane si opakovane neplnil daňovú povinnosť k DPH a nekomunikoval so správcom dane.

Ako bude postupovať daňový úrad v uvedenom prípade?

Daňový úrad oznámené skutočnosti preverí a ak sú údaje v oznámení a dokladoch správne a pravdivé, zaregistruje platiteľa dane, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu IČ DPH do 10 dní od doručenia oznámenia. Daňový úrad súčasne overí, či nie je naplnená niektorá z podmienok podľa § 4c ods. 1 písm. a) až c) zákona o DPH na uloženie zábezpeky na daň.

Vzhľadom na to, že spoločníkovi platiteľa dane bola zrušená registrácie pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH, t. j. bola naplnená jedna z podmienok na uloženie zábezpeky na daň v zmysle § 4c zákona o DPH, daňový úrad bez ohľadu na to, že vykonal zmenu osvedčenia o registrácii pre daň platiteľa dane súčasne vydal rozhodnutie o zložení zábezpeky na daň.

316. Dobrovoľná registrácia pre DPH

Traja spoločníci založili spoločnosť s r. o., predmetom činnosti ktorej je výroba drobných súčiastok pre výrobcu obrábacích strojov. Z dôvodu konkurencieschopnosti sa rozhodli pre dobrovoľnú registráciu pre DPH vzhľadom na to, že ich dodávatelia materiálu, ako aj odberateľ sú platitelia DPH. Požiadali preto správcu dane o dobrovoľnú registráciu. K žiadosti priložili objednávky na odber súčiastok a súčasne faktúry za už realizované dodávky.

Ako mal postupovať správca dane pri preskúmaní žiadosti o registráciu pre DPH a pri posudzovaní dôvodov na zloženie zábezpeky na daň?

Správca dane preskúmal žiadosť o registráciu pre DPH a posúdil, či sú dôvody na požadovanie zábezpeky na daň. Pri preskúmaní zistil, že jeden zo spoločníkov je SZČO, platiteľ DPH, u ktorého eviduje daňový nedoplatok vo výške 1 450 €. Pri preskúmaní žiadosti o registráciu správca dane nezistil dôvody na zamietnutie žiadosti o registráciu. Správca dane určil žiadateľovi zložiť zábezpeku na daň vo výške 2 000 € z dôvodu naplnenia podmienky na zábezpeku podľa § 4c písm. a) bod 1 zákona o DPH.

Spoločnosť po zložení zábezpeky na daň zaregistroval a vydal jej osvedčenie o registrácii a pridelil identifikačné číslo pre daň (IČ DPH).

317. Premiestnenie sídla podnikania

Zahraničná osoba so sídlom v Maďarsku registrovaná pre daň v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH dňa 25. 10. 2014 premiestnila sídlo svojho podniku z Budapešti do Komárna. Dňom 25. 10. 2014 prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku.

Aké povinnosti vyplývajú zdaniteľnej osobe voči správcovi dane?

Zdaniteľná osoba mala povinnosť do 10 dní oznámiť daňovému úradu zmenu svojho postavenia. Daňový úrad vykonal zmenu osvedčenia k 25. 11. 2014 s uvedením § 4 zákona o DPH, podľa ktorého je na základe zmeny sídla podniku platiteľ registrovaný pre daň.

Daňový úrad súčasne overil, či platiteľ dane so zmenou postavenia nepodlieha povinnosti zložiť zábezpeku na daň splnením niektorej z podmienok podľa § 4c ods. 1 písm. a) až c) zákona o DPH. Konateľ spoločnosti je fyzická osoba, ktorá má v tuzemsku nedoplatky na dani 4 250 €, ktoré ku dňu zmeny registrácie platiteľa neboli zaplatené.

Daňový úrad bez ohľadu na to, že vykonal zmenu osvedčenia o registrácii pre daň platiteľa dane, vydá rozhodnutie o zložení zábezpeky na daň. Ak nebude zábezpeka zaplatená, bude vymáhaná v zmysle § 88 až § 153 Daňového poriadku.

Otázky 293 – 317 vypracoval Ing. Anton Kolembus (I/2015)

318. Vystavenie faktúry

Platca DPH vystavuje faktúry do zahraničia platcovi DPH za práce na nehnuteľnom majetku/ jedná sa o práce v lese, výrub dreva/. Súhrnný výkaz nemusí podávať. Faktúry sú vystavené bez DPH.

V ktorom riadku daň. priznania DPH a kontrolného výkazu DPH by mali byť faktúry uvedené?

V danom prípade ide o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľný majetok v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Skutočnosť, že ide o službu vzťahujúcu sa nehnuteľnosť, je možné oprieť o judikatúru Súdneho dvora, ktorá sa zaoberala pojmom „nehnuteľný majetok“, keď boli stanovené základné a podstatné znaky tohto majetku. Jedným z jeho podstatných znakov je viazanosť k určitej časti zemského povrchu. Služby vykonané na presne ohraničenej a vymedzenej časti zemského povrchu, musia byť teda považované za služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť. Výrub dreva je takouto prácou, pretože je vykonávaná len v súvislosti s dotknutým pozemkom, na ktorom sa vykonáva. Pozemok predstavuje základný prvok pre vykonávanie predmetných prác.

Z uvedeného vyplýva, že miestom dodania služby, ktorou je výrub dreva je to miesto, kde sa fyzicky táto služba vykonáva viažuc sa k presne vymedzenej časti zemského povrchu.

Ak sa táto práca vykonáva v tuzemsku, potom jej miesto dodania je v tuzemsku v súlade s § 16 ods. 1 zákona o DPH bez ohľadu na postavenie príjemcu služby a platiteľ ju uvádza do riadku 03 (základ dane) a riadku 04 (výška dane) daňového priznania k DPH. Súčasne je povinný platiteľ uviesť v zmysle § 78a zákona o DPH toto plnenie aj v kontrolnom výkaze v časti A1 (viď bod II. Poučenia na vyplnenie kontrolného výkazu k DPH).

Ak sa táto práca vykonáva v inom štáte (mimo tuzemska), potom jej miestom dodania je iný štát (môže to byť iný členský štát alebo tretí štát), čo znamená, že platiteľ cenu tohto plnenia neuvádza v daňovom priznaní k DPH, kontrolnom výkaze k DPH a ani v súhrnnom výkaze vôbec.

V daňovom priznaní k DPH sa totiž uvádzajú len tie zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH. Podľa § 78a ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je platiteľ povinný podať z titulu dodania predmetných služieb ani kontrolný výkaz.

Súhrnný výkaz tiež nie je platiteľ povinný podať z dôvodu dodania predmetných služieb, pretože podľa § 80 ods. 1 zákona o DPH je platiteľ povinný podať súhrnný výkaz vtedy, keď:

a) dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,

b) premiestnil tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4,

c) sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45,

d) dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň.

Ing. Ondreášová (I/2015)

319. Inštitút ručenia

Firma prijala služby od inej firmy, ktorá patrí medzi potencionálne rizikové daňové subjekty.

Má firma povinnosti voči daňovému úradu ohľadom zloženia zábezpeky na DPH?

Inštitút ručenia za daň je upravený v § 69 ods. 14 a § 69b zákona o DPH. Ručenie za daň podľa zákona o DPH sa týka len ručenia za daň z pridanej hodnoty, osoby ručiteľov neručia za nedoplatky dodávateľa na iných daniach. Podľa § 69 ods. 14 zákona o DPH platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že:

a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka,

b) uskutočnil zdaniteľný obchod s platiteľom počas obdobia, v ktorom bol tento platiteľ zverejnený v Zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, ktorý zverejňuje Finančná správa podľa § 69 ods. 15 zákona o DPH,

c) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.

Na uplatnenie inštitútu ručenia musia byť splnené dve podmienky zároveň:

1. DPH nebola zo strany dodávateľa – platiteľa dane zaplatená.

2. Je naplnený predpoklad, že platiteľ, ktorý je odberateľom, vedel alebo vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovarov a služieb, ktoré mu boli v tuzemsku dodané, nebude zaplatená.

Podľa prvej podmienky k uplatneniu inštitútu ručenia je možné pristúpiť v prípade, ak platiteľ – dodávateľ nezaplatil daň alebo jej časť, ktorú bol povinný uviesť v daňovom priznaní po vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku a ktorú bol povinný podľa § 69 zákona o DPH zaplatiť.

Podľa druhej podmienky daňové orgány môžu vychádzať z domnienok o takejto vedomosti, ktoré sú upravené v § 69 ods. 14 zákona o DPH v písm. a) až c).

Podľa § 69 ods. 14 písm. a), ak sa vo vzťahu k niektorému odberateľovi zistí ekonomicky neopodstatnená a neprimeraná cena. Zákon o DPH bližšie nedefinuje neprimeranosť ceny, pri jej hodnotení je možné vychádzať z cien obvyklých (napr. porovnateľné ceny na trhu), ale aj z iných okolností obchodného prípadu.

Podľa § 69 ods. 14 písm. b), ak platiteľ dane pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH aj po dni jeho zverejnenia v príslušnom zozname osôb vedenom Finančným riaditeľstvom SR. Podľa ustanovenia § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH daňový úrad môže zrušiť registráciu platiteľa dane ak:

• opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz,

• opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť,

• opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania, a ani na adrese prevádzkarne alebo

• opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

Ak u platiteľa dane nastanú dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH bez ohľadu na to, či daňový úrad toto oprávnenie využije a registráciu zruší alebo nie, bude platiteľ dane zverejnený v zozname takýchto osôb na portáli Finančnej správy SR (www.financnasprava.sk). Účelom zverejnenia tohto zoznamu je prevencia pred vznikom daňových únikov a podvodov. V rámci prevencie by si mal každý podnikateľ pred uzatvorením obchodu preveriť svojho obchodného partnera, aby predišiel prípadnému plateniu dane za rizikového partnera.

Ak sa odberateľ stane ručiteľom z dôvodov podľa § 69 ods. 14 písm. b) zákona o DPH, ručí za daň neuhradenú po zverejnení dodávateľa v zozname, no neručí za daň, ktorej neuhradenie viedlo k zaradeniu dodávateľa do zoznamu. Uvedené vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, že uskutočnil obchod so svojim dodávateľom aj po dni jeho zverejnenia v zozname vedenom Finančným riaditeľstvom SR. Platiteľ dane by mal pravidelne sledovať ekonomickú situáciu svojho odberateľa a preverovať skutočnosť, či nie je uvedený v zozname.

Podľa § 69 ods. 14 písm. c), ak v čase vzniku daňovej povinnosti bol štatutárnym orgánom odberateľa alebo členom jeho štatutárneho orgánu alebo jeho spoločníkom štatutárny orgán dodávateľa alebo člen štatutárneho orgánu dodávateľa alebo spoločník dodávateľa. V tomto ustanovení zákon zakotvil personálne prepojenie medzi podnikateľskými subjektmi. Pri určení ručiteľa spôsobom podľa tohto ustanovenia nie je rozhodujúce to, či platiteľ – dodávateľ uplatnil voči odberateľovi neprimeranú cenu, a ani to, či boli u neho naplnené dôvody na zrušenie registrácie, na základe čoho bol zverejnený v zozname podľa § 69 ods. 15 zákona o DPH, ale rozhodujúce je to, že vzhľadom na personálnu prepojenosť odberateľ vedel alebo mohol vedieť, že dodávateľ daň uvedenú na faktúre, ktorú vystavil pre takéhoto odberateľa, nezaplatí.

Ak daňovník obchoduje s rizikovým platiteľom DPH (uverejneným v zozname) nemá automaticky povinnosť uhradiť DPH za dodávateľa a ani inú povinnosť voči daňovému úradu. K naplneniu inštitútu ručenia za DPH dochádza až v prípade ak ju nezaplatil dodávateľ. Ak daňový úrad zistí, že sú naplnené podmienky na uplatnenie inštitútu ručenia a zistí ručiteľa, t. j. osobu, ktorá je povinná uhradiť daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti neuhradil alebo uhradil len jej časť, vydá rozhodnutie, ktorým uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň.

Rozhodnutie ručiteľovi vydáva daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi, a to aj v prípade, ak ručiteľ je miestne príslušný k inému daňovému úradu. V rozhodnutí uvedie okrem výšky nezaplatenej dane aj domnienky, na základe ktorých sa ručiteľ stal v zmysle § 69 ods. 14 zákona o DPH spoločne a nerozdielne zodpovedný za jej zaplatenie.

Daň uvedená v rozhodnutí je splatná do 8 dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu je odvolanie prípustné, a to do 8 dní od jeho doručenia, odvolanie však nemá odkladný účinok.

Z dôvodu minimalizácie rizika odberatelia platiteľov, ktorí sú uvedený v zozname, z dôvodu že sú považovaní za ručiteľov u týchto dodávateľov pristupujú k zadržiavaniu finančných prostriedkov vo výške DPH uplatnenej dodávateľmi vo faktúre. Ak sa odberateľ platiteľa DPH zverejneného v zozname podľa § 69 ods. 15 zákona o DPH rozhodne uhradiť daň, ktorá bola voči nemu uplatnená na faktúre vyhotovenej týmto platiteľom (jeho dodávateľom) a platbu vykoná po lehote splatnosti dane na OUD (osobitný účet dodávateľa), správca dane zaobchádza s touto platbou ako keby ju zaplatil dodávateľ. Zaplatením dane uvedenej na faktúre na OÚD dodávateľa zanikne ručenie odberateľa za daň. V dôsledku zániku ručenia za daň správca dane neuplatní vo vzťahu k ručiteľovi (odberateľovi) postup podľa § 69b zákona o DPH. Vzhľadom k tomu, že ručenie za daň je v zákone o DPH koncipované ako ručenie za daň uvedenej na faktúre, je potrebné zabezpečiť preukaznosť a väzbu na faktúru, z ktorej bola DPH odberateľom uhradená. Preto sa odporúča, aby pri dobrovoľných platbách dane na OÚD dodávateľa, odberatelia oznámili správcovi dane čísla faktúr, z ktorých DPH uhrádzajú, prípadne aj ďalšie relevantné informácie, ako napr. dátum vyhotovenia faktúry, deň vzniku daňovej povinnosti, identifikačné údaje dodávateľa a pod.

Správca dane o úhrade dane odberateľom nebude vydávať potvrdenia, pretože zákon o DPH a ani daňový poriadok možnosť vydávať takéto potvrdenia neupravuje.

Zdroj:

Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov

Ing. Anton Kolembus (I/2015)

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

3,08 €