DPH v praxi
1.3 Podmienky vrátenia DPH pri tovare zakúpenom v ČR na základe bločku z ERP
Firma bola v Čechách kúpiť tovar. Priviezli ho na Slovensko. Sú platci DPH. Na pumpe na bloček zakúpili popruhy, ktorými priviazali náklad pri preprave. Faktúra nie je s uvedením firmy.
Môže firma z takýchto bločkov žiadať vrátenie DPH?
Platiteľ DPH registrovaný podľa § 4 zákona o DPH môže podať žiadosť o vrátenie DPH z členského štátu, v ktorom, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava pri splnení základného predpokladu, ktorým je, že platiteľ nakúpil tovary a služby v inom členskom štáte s DPH príslušného štátu (resp. doviezol tovary do iného členského štátu) na účely svojho podnikania. Ďalším predpokladom je, že za obdobie, za ktoré žiada vrátenie dane, bol platiteľom dane a že nevykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň.
Na obsah žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte podanej platiteľom dane registrovaným podľa § 4 alebo § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej iba „zákon o DPH“) sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4 zákona o DPH. Žiadosť o vrátenie dane sa nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje. Žiadosť musí teda obsahovať nasledujúce informácie:
▪ priezvisko a meno alebo názov platiteľa dane (žiadateľa o vrátenie dane) a adresu jeho sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
▪ IČ pre DPH platiteľa dane pridelené v Slovenskej republike podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH,
▪ elektronickú adresu platiteľa dane,
▪ opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293, 24. 10. 1990) v platnom znení,
▪ obdobie, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje,
▪ prehlásenie žiadateľa, že nedodal tovary a služby, ktoré sú považované za dodané alebo poskytnuté v členskom štáte vrátenia dane počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, s výnimkou dodania tovarov a služieb, ktoré sú uvedené v smernici Rady 2008/9/ES v článku 3 písm. b) bodoch i) a ii),
▪ číslo bankového účtu vrátane IBAN a BIC kódu.
Žiadosť o vrátenie dane musí, okrem uvedených údajov, obsahovať aj nasledovné údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu:
▪ priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
▪ IČ DPH dodávateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte, okrem prípadu dovozu,
▪ dátum vyhotovenia faktúry a číslo faktúry alebo dátum a číslo dovozného dokladu,
▪ základ dane a sumu dane vyjadrenú v mene členského štátu vrátenia dane,
▪ sumu odpočítateľnej dane vyjadrenú v mene členského štátu vrátenia dane,
▪ v prípade potreby pomernú výšku odpočítateľnej dane vyjadrenú v percentách,
▪ číselný kód prislúchajúci nakúpenému tovaru alebo službe,
▪ bližšie určujúci kód podľa osobitného predpisu (vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 79/2012 z 31. januára 2012, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.
Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať údaje z každej jednotlivej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých sa žiada vrátenie dane.
Čo sa týka zadávania údajov zo zjednodušených faktúr, v žiadosti je potrebné zaškrtnúť pole „Zjednodušená faktúra“ v prípade, ak žiadate o vrátenie dane na základe dokladu podľa § 74 ods. 3 zákona o DPH [napr. doklad z elektronickej registračnej pokladnice (ERP) podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH].
V prípade zaškrtnutia tohto poľa je vyplnenie polí „Číslo faktúry“ a „IČ DPH“ nepovinné. Aj v tomto prípade je potrebné rešpektovať pravidlá členského štátu vrátenia dane. Pre niektoré štáty (napr. Poľsko) je totiž číslo faktúry povinné aj pri zjednodušených faktúrach.
1.4 Skupina ako platiteľ dane
Spoločnosti X, Y a Z sú spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré sú pre účely DPH registrované podľa § 4b zákona o DPH ako skupina. Za skupinu koná spoločnosť X. Každá z týchto spoločností využíva v rámci svojho podnikania bankové účty.
Je zástupca skupiny oprávnený splniť oznamovaciu povinnosť za celú skupinu?
Spoločnosť X ako zástupca skupiny, ktorý podľa § 4b ods. 4 zákona o DPH za skupinu koná, splní oznamovaciu povinnosť podľa § 6 zákona o DPH za platiteľa DPH, ktorým je skupina.
Zástupca skupiny (spoločnosť X) v oznámení uvedie čísla účtov všetkých členov skupiny (ktorí spoločne a nerozdielne zodpovedajú za povinnosti skupiny vyplývajúce zo zákona o DPH), ktoré budú používané na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH.
Otázky 1.107 – 1.108 vypracoval Ing. Ján Mintál
1.5 Kúpa bytov
Spoločnosť je platca DPH na základe dosahovaných obratov. Všetku činnosť „Samostatný finančný agent“ robí ale bez DPH, pretože ide o činnosť finančných služieb oslobodených od DPH. Takže každý mesiac dosahuje tržby oslobodene od DPH (provízie od finančných spoločností). Na základe tohoto si ani žiadnu DPH neodpočítava, t. j. DU žiadnu DPH nevracia. Čiže na daňových priznaniach k DPH má nulovú daňovú povinnosť aj nulový odpočet DPH. Spoločnosť chcela kúpiť od developera nájomné byty, ktoré bude dlhodobo prenajímať. Na kúpu týchto bytov chce použiť uver zo ŠFRB.
Môže spoločnosť kúpiť byty s prenesenou daňovou povinnosťou ? Aké daňové dopady bude mať takýto nákup bytov na spoločnosť ? Zmení sa niečo v účtovaní DPH s dopadom na podnikanie vo finančných službách?
Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení n.p. (ďalej len zákona o DPH) dodaním tovaru sa rozumie aj dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. Dodanie stavby alebo jej časti podlieha podľa § 38 ods. 1 oslobodeniu od DPH ak sa uskutočnilo po piatich rokoch od
▪ prvej kolaudácie stavby,
▪ kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu používania stavby,
▪ kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby,
čo v konkrétnom prípade nepredpokladám. Predpokladám, že sa jedná o nákup bytov od kolaudácie ktorých neuplynulo viac ako 5 rokov.
V takomto prípade podlieha dodanie bytov režimu zdanenia. Osobou povinnou platiť DPH je, v zmysle § 69 ods. 12 písm. j) platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia, Keďže ste platiteľom DPH jedná o povinné prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa a povinný z prijatého plnenie odviesť DPH.
Podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH nájom nehnuteľnosti je oslobodený od DPH s výnimkou:
▪ ubytovacích služieb,
▪ nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel,
▪ nájmu trvalo inštalovaných strojov a zariadení.,
▪ nájmu bezpečnostných stránok.
Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí. Z uvedeného vyplýva, že nájomca bytov bude prenajímať byty v režime oslobodenia od DPH a k nájmu nebudete uplatňovať DPH.
Z vyššie uvedené vyplýva, že súčasne nebude mať nárok na odpočítanie DPH z obstaraných bytov, nakoľko tieto bude využívať na dodanie služieb oslobodených od DPH.
Ing. Anton Kolembus
1.6 Vyradenie odpísaného majetku a režim DPH
Spoločnosť plne odpísala osobné motorové vozidlo v roku 2023. Tento rok ho chce zo spoločnosti vyradiť.
Musí spoločnosť ako platiteľ DPH vystaviť FA s DPH ? Je možné ho preradiť na spoločníka alebo ho spoločníkovi darovať ? Aký to bude mať vplyv na DPH ?
Jednou z podmienok, aby dodanie tovaru alebo dodanie služby bolo predmetom dane z pridanej hodnoty, je odplatnosť plnenia. V zásade platí, že dohodnutá protihodnota medzi predávajúcim a kupujúcim sa považuje za základ pre zdanenie daňou z pridanej hodnoty.
V praxi dochádza však k prípadom, keď platiteľ dodá majetok, na svoju osobnú spotrebu alebo na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne (t. j. bez protihodnoty), alebo ho dodá na iný účel ako na podnikanie. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej iba „zákon o DPH“) v ustanovení § 22 ods. 5 určuje, ako sa základ dane určí v týchto prípadoch.
Za dodanie tovaru za protihodnotu sa totiž považuje aj také dodanie tovaru, ktoré platiteľ dodá na svoju osobnú spotrebu alebo na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo na ďalší účel ako na podnikanie a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná (§ 8 ods. 3 zákona o DPH). Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dane má povinnosť priznať a odviesť DPH aj v prípade, ak dodá tovar iným osobám bezodplatne na iný účel ako na podnikanie, ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná.
Základom dane pri dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom v zmysle zákona o dani z príjmov, je zostatková cena majetku zistená podľa zákona o dani z príjmov. Ak platiteľ dane dodá tovar, ktorý bol odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov, pričom pri dodaní bol tento tovar odpísaný v plnej výške v zmysle zákona o dani z príjmov (jeho zostatková hodnota je nula), za cenu vyššiu ako nula, potom základom dane v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú platiteľ dane prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia za dodanie tovaru, znížená o daň.
Z dôvodu, že predaj tovaru, príp. služieb s neobvykle nízkymi cenami môže byť často spojený so zámerom získania výhody pre kupujúceho, zákon o DPH osobitne určuje základ dane pri tovaroch a službách, ktoré sú dodané osobám s osobitným vzťahom k platiteľovi za cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena. Týmto sa má zabrániť, aby daň na výstupe nebola neporovnateľne nižšia ako daň na vstupe, ktorú si dodávateľ uplatnil pri kúpe tovaru, ktorý je predmetom predaja príp. ktorú si uplatnil pri prijatí tovarov a služieb, ktoré použil na vytvorenie tovarov vlastnou činnosťou alebo ktoré použil na poskytnutie služieb. Výpočet osôb, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, je predmetom ustanovenia § 22 ods. 9 zákona o DPH (do tejto množiny patrí aj spoločník s.r.o.).
Podľa ustanovenia § 22 ods. 8 zákona o DPH sa však nepostupuje pri bezodplatnom dodaní tovarov a služieb. Pri určovaní základu dane pri bezodplatnom dodaní tovarov a služieb sa totiž postupuje podľa vyššie spomínaného § 22 ods. 5 zákona o DPH. Ak teda s.r.o. – platiteľ DPH bezodplatne prevedie plne odpísaný automobil (zostatková cena darovaného automobilu je nulová) na spoločníka, DPH sa neuplatňuje.
1.7 Oznámenie viacerých bankových účtov
Stavebná spoločnosť – platiteľ DPH, vykonáva práce len na Slovensku. Má zriadený bežný účet X, ktorý používa v spojitosti so svojim podnikaním (prijíma platby od svojich zákazníkov, platí za nákup materiálu a pod.). Má zriadený aj termínovaný účet Y, ktorý používa len na zhodnotenie „voľných“ finančných prostriedkov, ktoré naň predisponuje z účtu X, resp. finančné prostriedky z neho predisponuje len na účet X.
Vzniká spoločnosti povinnosť oznámiť oba bankové účty?
Spoločnosti vzniká povinnosť oznámiť len účet X, ktorý používa v spojitosti s výkonom stavebných prác s miestom dodania v SR. Druhý - termínovaný účet nepoužíva na podnikanie v zmysle zákona o DPH, a teda nemá povinnosť ho oznámiť. Uvedené konštatovanie možno oprieť o § 10 ods. 4 písm. c) zákona o DPH, podľa ktorého dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke sa nepovažuje za dodanie služby, ak platiteľ DPH nie je bankou.
1.8 Režim DPH pri dialničnej známke v zahraničí
Platci DPH platili diaľničnú známku v Českej republike. Česi to považujú za poplatok, nie za platbu za službu (podľa vyjadrenia na ich stránke), preto je doklad bez DPH. Na doklade nie sú uvedené údaje o firme.
Má platca samozdaniť doklad alebo ho dať do nákladov?
Vo všeobecnosti platí, že daňová povinnosť k DPH pri službách dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, pri ktorých povinnosť platiť daň v tuzemsku sa prenáša na prijímateľa služby v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej iba „zákon o DPH“), vzniká dňom dodania takejto služby. Dňom dodania služby sa rozumie deň, keď je služba poskytnutá, resp. keď je poskytovanie služby ukončené. Prijímateľ služby je povinný platiť daň z prijatej služby, musí službu zdaniť v zdaňovacom období, kedy bola služba dodaná, a to aj v prípade, ak o dodaní služby nevyhotovil poskytovateľ faktúru.
Avšak vychádzajúc z informácií poskytovaných oficiálnym portálom www.edalnice.cz vyplýva, že dialničná známka predstavuje poplatok, nie teda tovar resp. službu, a preto sa na ňu daň z pridanej hodnoty nevzťahuje. Uvedený poplatok sa teda týka užívania nehnuteľnosti (diaľnice) v ČR. Nejedná sa o službu s prenosom daňovej povinnosti. V ČR to nie je dodaním služby (na rozdiel od SR), ale poplatkom.
O zakúpení dialničnej známky je teda vystavené v súlade s platnou legislatívou v Českej republike len tzv. potvrdenie o úhrade. Ako už bolo spomenuté, diaľničná známka je poplatok, nie tovar resp. služba a z tohoto dôvodu nie je vystavená faktúra. Potvrdenie o úhrade má všetky potrebné náležitosti, z ktorých je možné jednoznačne identifikovať účtovný prípad, a je riadnym dokladom pre účtovníctvo.
Potvrdenie o úhrade je možné pripojiť k bankovému výpisu, na ktorom je zaznamenaná bezhotovostná platba dialničnej známky, a na základe oboch týchto dokladov zaznamenáte dialničnú známku v svojom účtovníctve alebo daňovej evidencii.
1.9 Faktúra z IČŠ zo zahraničnou DPH a povinnosť samozdanenia v SR
V minulosti bol prípad montáže plynu do auta, poliaci dali ich DPH a musela účtovná jednotka záverečnú sumu s DPH samozdaniť podľa daňového úradu.
V akom prípade robí spoločnosť samozdanenie so slovenskou DPH aj v prípade, že faktúra z EÚ má vyčíslenú DPH?
Vychádzajúc z Metodického pokynu k určeniu základu dane podľa § 22 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“), ktorý vypracovalo Finančné riaditeľstvo SR Odbor daňovej metodiky v decembri 2021 okrem iného platí, že základom dane pri dodaní služby a pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ktoré dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, kedy osobou povinnou platiť daň v zmysle § 69 ods. 2 a 3 zákona o DPH je prijímateľ plnenia, je suma, ktorú fakturuje dodávateľ odberateľovi (príjemcovi plnenia). Tento základ dane neobsahuje DPH z dôvodu, že dodávateľ nie je povinný uplatniť a odviesť daň. Daň do štátneho rozpočtu odvádza príjemca plnenia, odberateľ.
Ďalej podľa informácií dostupných z portálu www.financnasprava.sk platí, že v prípade, ak je uplatnená DPH v inom členskom štáte pri dodaní tovaru alebo služby aj napriek tomu, že osobou povinnou platiť daň je tuzemská zdaniteľná osoba vzhľadom na miesto dodania v tuzemsku, tuzemská zdaniteľná osoba vypočíta daň len zo základu dane z ceny tovaru alebo služby.
Ak teda slovenský podnikateľ má povinnosť priznať a odviesť DPH napríklad z prijatej služby, ktorú mu dodala zahraničná osoba a vyfakturovala poskytnutie tejto služby so zahraničnou daňou, slovenský podnikateľ pri určení základu dane túto zahraničnú DPH nezahŕňa.
1.10 Nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu v kontexte daňových výdavkov
Podnikatelia boli v Čechách kúpiť tovar. Priviezli ho na Slovensko. Sú platcami DPH.
Majú podnikatelia nárok na vrátenie DPH z tankovania? Pôjde DPH rovno do nákladov?
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) v rámci ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) obsahuje úpravu prípadov, kedy je daň z pridanej hodnoty zaplatená daňovníkom v inom členskom štáte EÚ uznaným daňovým výdavkom. Ako daňový náklad je možné tak uplatniť aj daň z pridanej hodnoty:
▪ pri ktorej má platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie v zmysle § 55f zákona o DPH spôsobom podľa účtovných predpisov a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa § 55f zákona o DPH,
▪ pri ktorej platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb.
Pre platiteľov dane, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v Slovenskej republike a majú nárok na vrátenie dane z kúpy tovarov a služieb v iných členských štátoch EÚ, sú určené ustanovenia § 55f až § 55g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na platiteľov dane podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v inom členskom štáte, sú obdobné pravidlám ustanoveným pre zahraničné osoby z iných členských štátov podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v Slovenskej republike.
Platí, že platiteľ DPH registrovaný podľa § 4 zákona o DPH môže podať žiadosť o vrátenie DPH z členského štátu, v ktorom, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Základným predpokladom je, aby platiteľ uvedený vyššie, nakúpil tovary a služby v inom členskom štáte s DPH príslušného štátu (resp. doviezol tovary do iného členského štátu) na účely svojho podnikania. To znamená, že platiteľ DPH na Slovensku môže požiadať o vrátenie DPH, napr. z tankovania v inom členskom štáte, ak v tomto štáte zároveň nemá registrované sídlo či bydlisko, nepodniká z tohto štátu (miesto podnikania), nemá tu prevádzkareň a obvykle sa tu nezdržiava.
Z doteraz uvedeného je tak zrejmé, že daňovým výdavkom je suma DPH zo zahraničia v prípade, ak podnikateľovi vznikol nárok na vrátenie DPH v členskom štáte, kde bola uplatnená a podá si aj žiadosť o jej vrátenie, ale aj suma DPH, na vrátenie ktorej nárok nevzniká z dôvodu nedosiahnutia limitu na jej vrátenie (t. j. 50 eur). Zároveň však platí, že daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov musí byť aj tovar a služba, ku ktorým sa DPH uplatnená v zahraničí vzťahuje.
Na druhej strane, suma zahraničnej DPH, ak podnikateľovi síce vznikol nárok na jej vrátenie, ale o ňu nepožiada, je nedaňovým výdavkom.
1.11 Oznamovacia povinnosť
Podnikateľ XY je registrovaný pre DPH podľa § 7a zákona o DPH z dôvodu, že je príjemcom služieb od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinný platiť daň.
Vzťahuje sa na túto osobu oznamovacia povinnosť?
Z dôvodu, že oznamovacia povinnosť podľa § 6 zákona o DPH sa týka len platiteľov DPH, na osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH sa oznamovacia povinnosť nevzťahuje.
Otázky 1.110 – 1.115 vypracoval Ing. Ján Mintál
1.12 Predaj automobilu
Firma je platcom DPH a kúpila ojazdené osobné auto z ČR. Auto má 22 000 km a prvá registrácia auta bola 9/2020. Automobil kúpili od neplátcu DPH v Českej republike v sume 5 200 eur za účelom ďalšieho predaja za 10 000 eur bez DPH.
Môže firma uplatniť osobitný režim pri použitom tovare a DPH odviesť iba z ceny nad 5 200 eur (tzv. Marže), v sume základ dane 4 800 eur + 960 eur DPH, alebo z celkovej predanej ceny auta 10 000 + 2 000 DPH?
Platiteľ dane kúpil ojazdený osobný automobil z ČR, ktorý nie je novým dopravným prostriedkom v zmysle § 11 ods. 12 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), tzn. má najazdených viac ako 6 000km alebo v čase jeho dodania uplynulo šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky, od osoby, ktorá nie je platiteľom dane. Tento automobil má platiteľ dane záujem predať a otázkou je, ako má určiť základ dane?
V danom prípade môže platiteľ dane postupovať podľa § 66 zákona o DPH a uplatniť DPH len na tzv. „rozdielovú prirážku“. Predmetné ustanovenie môže totiž platiteľ dane uplatniť, ak
▪ ide o použitý tovar [§ 66 ods. 1 písm. c) zákona o DPH],
▪ ide o obchodníka [§ 66 ods. 1 písm. d) zákona o DPH],
▪ kúpil osobný automobil od osoby, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo inom členskom štáte [§ 66 ods. 2 písm. a) zákona o DPH].
Základom dane pri predaji osobného automobilu bude v zmysle § 66 ods. 3 zákona o DPH kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň, tzn. 4 800 eur (10 000 – 5 200) znížené o DPH. Platiteľ dane teda odvedie DPH vo výške 800 eur (4 800 x 20/120).
Použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene. Obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja.
Ing. Zuzana Ondreášová
1.13 Fakturovanie stavebných prác
Stavebná firma – platiteľ DPH fakturuje českej firme po častiach vykonané stavebné práce na stavbe umiestnenej v SR. Úhrady za tieto práce prijíma na bankový účet zriadený v ČR.
Je povinná stavebná firma nahlásiť aj tento bankový účet?
Áno. Napriek tomu, že spomínaný bankový účet je zriadený v českej banke, platiteľ DPH ho používa na podnikanie s miestom dodania v SR.
Ing. Ján Mintál
1.14 Podávanie súhrnného výkazu
Slovák živnostník neplátca DPH bude vykonávať na základe zmluvy programovacie služby (programátor výrobnej linky - robotik - automobilový priemysel) v Maďarsku. Ide o programovacie služby, ktoré budú vykonávané v Maďarsku, ale môže ich vykonávať aj z domu (v prípade potreby). Slovák bude fakturovať poľskej firme (s tou má zmluvu), ale programovacie služby budú vykonávané v Maďarsku.
Je potrebné, aby sa živnostník registroval podľa § 7a zákona o DPH a následne podávať súhrnný výkaz?
Registrácia podľa § 7a ods. 2 zákona o DPH vyžaduje, aby zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, poskytovala službu s mestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a povinnosť platiť DPH bol príjemca tejto služby. Predtým ako zdaniteľná osoba poskytne predmetnú službu, je povinná podať žiadosť o registráciu podľa citovaného ustanovenia.
Rozhodujúcou skutočnosťou je teda určenie miesta dodania služby programovania. Miestom dodania je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, tzn. miesto, kde má príjemca sídlo. V predmetnom prípade je to sídlo poľskej firmy, s ktorou má zdaniteľná osoba uzatvorenú zmluvu bez ohľadu, kde v skutočnosti vykonáva svoju činnosť.
Slovenská zdaniteľná osoba preto vyúčtuje cenu svojej služby bez DPH, avšak vznikne jej registračná povinnosť podľa § 7a ods. 2 zákona o DPH.
Ing. Zuzana Ondreášová
1.15 Účty správcovskej spoločnosti
Správcovská spoločnosť, ktorá spravuje bytové a nebytové objekty, okrem hlavného účtu, ktorý používa na podnikanie, spravuje tiež účty vedené v banke v súlade so zákonom č. 182 /1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v z.n.p. osobitne pre každý bytový dom.
Ktoré bankové účty má správcovská spoločnosť povinnosť oznámiť?
Správcovská spoločnosť má postavenie správcu podľa § 6 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“).
Správou domu je podľa § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Zákon o vlastníctve bytov v § 8 ods. 3 ukladá správcovi povinnosť viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
Z doteraz uvedeného legislatívneho vymedzenia vyplýva, že finančné prostriedky sústredené na účte domu správca používa na krytie a úhradu záväzkov (obstarávanie služieb a tovaru), ktoré súvisia so správou domu. Správa domu má znaky ekonomickej činnosti (podnikania) podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, za čo mu prináleží protihodnota, ktorá je hradená na jeho vlastný bankový účet.
Podľa § 6 zákona o DPH je platiteľ dane povinný oznámiť každý vlastný bankový účet, ktorý používa na podnikanie. Ak účet vedený za každý spravovaný dom nepatrí správcovi dane, ale ako vyplýva z vyššie uvedeného, jeho majiteľom sú vlastníci bytov, na takýto účet sa oznamovacia povinnosť nevzťahuje.
Ak správca, ktorý je platiteľom DPH, používa na podnikanie aj účet patriaci inej osobe (osobám), tak takýto účet môže oznámiť v súlade s § 6 ods. 7 zákona o DPH.
Ak správca pre účely výkonu správy bytov zriadi účet pod svojim menom a u poskytovateľov platobných služieb je tento účet vedený ako jeho vlastný účet, pričom je takýto účet používaný na podnikanie v zmysle § 2 zákona o DPH, oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky jeho vlastné bankové účty.
1.16 Bankový účet na podnikanie
Spoločnosť XYZ používa na podnikanie bankový účet spoločnosti ABC, ktorý v zmysle zákona o DPH oznámila finančnému riaditeľstvu podľa § 6 ods. 1 až 3 tohto právneho predpisu. Zákazník zaplatil spoločnosti XYZ za tovary ním dodané v tuzemsku na bankový účet patriaci spoločnosti ABC.
Je spoločnosť ABC spoločne a nerozdielne zodpovedná za daň z faktúry zaplatenú na jej účet?
V prípade, ak spoločnosť XYZ neodvedie daň za predmetné dodanie tovarov do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, potom je spoločnosť ABC spoločne a nerozdielne zodpovedná za daň z faktúry zaplatenú na jej účet. Voči zákazníkovi sa ručenie za daň neuplatní.
1.17 Sprostredkovanie ubytovania a režim DPH
Spoločnosť má doklad o ubytovaní v Českej republike, ktorý chce prefakturovať ďalšej slovenskej firme.
Môže spoločnosť uvedené vyfakturovať so slovenskou DPH. Vyplývajú jej ďalšie povinnosti?
V zásade podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej iba „zákon o DPH“) platí, že miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
Ďalej však v zmysle § 16 ods. 13 zákona o DPH platí, že miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania.
Sprostredkovanie dodania tovaru alebo služby, ktoré podnikateľ fakturuje inej osobe ako podnikateľovi, je to isté miesto, ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania. Z uvedeného vyplýva, že ak je miesto základnej dodávky napr. služby v zahraničí, potom aj samotné sprostredkovanie dodania tejto služby je v zahraničí, ak je fakturované nezdaniteľnej osobe.
Ak je však sprostredkovanie služby ubytovania fakturované zdaniteľnej osobe, potom sa miesto dodania určí podľa základného pravidla – tzn. podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.
1.18 Poskytovanie nájmu
Podnikateľovi – platiteľovi DPH plynú príjmy len z prenájmu nehnuteľností na Slovensku, ktorých nájom fakturuje oslobodený od dane podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH.
Je povinný oznámiť bankový účet, ktorý používa v súvislosti s poskytovaním tohto nájmu oslobodeného od dane?
Áno, platiteľ DPH je povinný oznámiť predmetný bankový účet.
1.19 Služby s miestom dodania v ČR
Podnikateľ – platiteľ DPH poskytuje reklamné služby len pre jednu českú firmu s českým IČ DPH, pričom dodanie týchto služieb neuvádza do daňového priznania k DPH – sú to služby s miestom dodania v ČR. Inú činnosť nevykonáva.
Je platiteľ DPH povinný oznámiť účet zriadený v slovenskej banke, na ktorý mu chodia platby od zákazníka za tieto služby?
Nie, tento účet nie je podnikateľ povinný oznámiť, pretože ho používa len na podnikanie s miestom dodania v ČR, ktoré nie je predmetom dane na Slovensku.
1.20 Podanie čestného prehlásenia
Platiteľ DPH nemá založený žiadny bankový účet, na úhradu využíva poštové služby, resp. e-kasu.
Musí platiteľ podať čestné prehlásenie, že nemá založený žiadny podnikateľský bankový účet alebo podá prázdne tlačivo oznámenia?
Skutočnosť, že platiteľ DPH nemá založený žiadny bankový účet, ktorý by používal na podnikanie, nemá povinnosť oznamovať. Nepodáva ani čestné prehlásenie a ani nepodáva prázdne tlačivo oznámenia.
1.21 Zriadenie účtu
Poľská spoločnosť je registrovaná pre DPH v Poľsku ale aj na Slovensku podľa § 5 zákona o DPH. Poskytuje stavebné práce v SR slovenským občanom. Úhrady za poskytnuté práce prijíma na bankový účet, ktorý má zriadený v poľskej banke.
Je spoločnosť povinná kvôli oznamovaniu bankových účtov zriadiť si na Slovensku bankový účet alebo môže nahlásiť aj bankový účet, ktorý má v poľskej banke?
Poľská spoločnosť – platiteľ DPH v SR je povinná oznámiť bankový účet zriadený v poľskej banke, pretože ho používa na podnikanie s miestom dodania v SR. Zákon o DPH neukladá zahraničným firmám povinnosť zriadiť si bankový účet v SR.
1.22 Dva účty
Podnikateľ XY má zriadené dva účty v slovenských bankách a jeden účet v zahraničnej banke, ktoré používa na svoje podnikanie v tuzemsku. Za platiteľa DPH sa zaregistroval od 1. júna 2024.
Musia byť všetky účty oznámené finančnému riaditeľstvu?
Zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom 1. júna 2024, je povinná podľa § 6 ods. 1 zákona o DPH oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR svoje dva účty zriadené u tuzemského poskytovateľa bankových služieb a zároveň aj účet zriadený u zahraničného poskytovateľa bankových služieb, nakoľko všetky využíva na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH.
1.23 Splnenie oznamovacej povinnosti
Podnikateľ XY - platiteľ DPH, používa na podnikanie podnikateľský účet a aj svoj súkromný účet. Zo svojho súkromného účtu občas zaplatí prijaté faktúry ako aj daňovú povinnosť správcovi dane.
Aký účet podlieha oznamovacej povinnosti?
Pre účely splnenia oznamovacej povinnosti v zmysle § 6 zákona o DPH nie je rozhodujúce, či je účet v peňažnom ústave vedený ako podnikateľský alebo súkromný. Ak je účet používaný na podnikanie, ktoré je predmetom dane, oznamovacej povinnosti podlieha, to znamená, že v uvedenom prípade je platiteľ dane povinný oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR obidva účty.
1.24 Účet využívaný výlučne na príjem platieb – vyplácanie dividend
Platiteľ má zriadených viac účtov u tuzemských poskytovateľov platobných služieb, všetky využíva na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH. Bankové účty platiteľ finančnému riaditeľstvu oznámil. V máji 2024 sa rozhodne, že jeden so svojich bankových účtov bude využívať výlučne na príjem platieb – vyplácanie dividend (podielov na zisku) zo svojich účastí ako akcionára v akciových spoločnostiach a jeden zo zvyšných svojich účtov zruší.
Je uvedený účet považovaný za účet používaný na podnikanie?
Z dôvodu, že sa jedná o akcionára, ktorý sa žiadnym spôsobom nepodieľa na riadení alebo kontrole spoločnosti a príjem dividend získaný držbou akcií nepredstavuje ekonomickú činnosť, tento účet nebude platiteľ využívať na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH.
Platiteľ je povinný bezodkladne tieto skutočnosti, tzn. zrušenie bankového účtu a nevyužívanie bankového účtu na podnikanie, oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR v súlade s § 6 ods. 3 zákona o DPH.
1.25 Účet zriadený u zahraničného poskytovateľa
Platiteľ je registrovaný pre DPH od 1. januára 2024. V roku 2024 používa tri účty zriadené u tuzemských poskytovateľov bankových služieb a dva účty zriadené u zahraničného poskytovateľa bankových služieb, ktoré používa výlučne na účely ekonomickej činnosti uskutočňovanej s miestom dodania tovarov a služieb v zahraničí. Platiteľ na podnikanie v tuzemsku, ktoré je predmetom dane podľa 2 zákona o DPH, využíva len dva z troch tuzemských účtov. Od 1. júna 2024 sa však platiteľ rozhodol jeden z účtov zriadených u zahraničného poskytovateľa bankových služieb využívať aj na podnikanie, ktoré je predmetom dane v tuzemsku podľa § 2 zákona o DPH.
Kedy musí byť informácia o účte oznámená finančnému riaditeľstvu?
V uvedenom prípade je povinný predmetný účet zriadený u zahraničného poskytovateľa bankových služieb oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR pred jeho prvým použitím.
1.26 Povinné údaje
Do tlačiva o oznámení bankových účtov platiteľ DPH uviedol číslo bankového účtu v tvare IBAN.
Musí platiteľ vyplniť aj ďalšie polia ako číslo a názov bankového účtu a tiež BIC/SWIFT?
Nie. V prípade, ak je v predmetnom oznámení vyplnený bankový účet v tvare IBAN, potom sa ďalšie polia ako číslo účtu, názov účtu ani BIC/SWIFT nevypĺňajú.
V prípade, ak bankový účet nie je v tvare IBAN, potom pole IBAN ostáva prázdne. Vyplnia sa ostatné polia ako číslo účtu, názov účtu, BIC/SWIFT vrátane štátu, v ktorom je účet zriadený a názvu a adresy banky.
1.27 Fakturovanie bez dane
Stavebná firma – platiteľ DPH fakturuje stavebné práce vykonané v SR len platiteľom DPH, to znamená s prenosom daňovej povinnosti.
Je aj takýto platiteľ DPH, ktorý fakturuje bez dane, povinný oznámiť svoj bankový účet?
Áno, nakoľko spomínaný bankový účet používa platiteľ DPH na podnikanie s miestom dodania v SR.
1.28 Nákup hmotného investičného majetku
Platiteľ DPH má zriadený úverový bankový účet, z ktorého finančné prostriedky použil na nákup hmotného investičného majetku potrebného pre svoju činnosť. Následne používa tento bankový účet len na splácanie úveru – istiny, úroku a rôznych poplatkov.
Je platiteľ povinný oznámiť tento bankový účet?
Áno. Spomínaný bankový účet platiteľ DPH tiež používa na podnikanie v SR. Platba úroku totiž predstavuje cenu prijatej služby požičania finančných prostriedkov, ktoré použil na svoje podnikanie.
Otázky 1.119 – 1.132 vypracoval Ing. Ján Mintál
