V záujme vytvárania priaznivejších pracovných podmienok a podmienok zamestnávania zamestnancov na rok 2016 uzatvorili dňa 28. 10. 2015 v súlade s § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z.n.p. (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) zástupcovia poverení vládou a reprezentatívni zástupcovia zamestnávateľov (na jednej strane) a Konfederácia odborových zväzov SR, Nezávislé kresťanské odbory Slovenska, Všeobecný slobodný odborový zväz (na druhej strane) Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na rok 2016 pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „kolektívna zmluva vyššieho stupňa“). V rámci vyjednávania o podmienkach zamestnania sa v Článku II. v bode 2 kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa okrem iného dohodlo, že základná výmera dovolenky je päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov veku. Priaznivejšia úprava dovolenky (o 1 týždeň naviac), ktorá vyplýva zo znenia kolektívnej zmluvy, sa po 1. 1. 2016 vzťahuje už aj na starostov.

Starosta má z pohľadu pracovnoprávnych vzťahov osobitné postavenie

Ide o verejnú funkciu, ktorá sa naďalej nevykonáva v pracovnom pomere a ktorú sa rozhodli vykonávať „dobrovoľne“. Vykonávanie funkcie starostu nemá charakter postavenia zamestnanca vykonávajúceho pre zamestnávateľa závislú prácu. V tom spočíva jeho osobitosť, ktorá sa prejavuje aj na inom platovom ohodnotení ako je platové ohodnotenie zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme. Preto je otázne, či by sa starostovi malo priznávať obdobné postavenie ako zamestnancom vykonávajúcim prácu vo verejnom záujme napríklad na účely dovolenky (vrátane jej rozšírenia na základe kolektívnej zmluvy). Samotná prax poukazuje na problémy s vyčerpaním dovolenky starostov, a potvrdzuje sa, že vo veľa prípadoch sa nečerpá. Následne je predmetom rokovania obecných zastupiteľstiev, ktoré rozhoduje o poskytnutí náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku.

Aj po novele zákona o právnom postavení starostov platí, že na účely dovolenky sa primerane použije osobitný predpis, ktorým je ZP. Pojmom „primerane“ sa rozumie, že ustanovenia o dovolenke podľa ZP (napr. výpočet nároku na dovolenku, krátenie dovolenky), ktoré upravujú nároky a podmienky čerpania dovolenky zamestnancov v pracovnom pomere, sa nemôžu v plnej miere použiť na starostov ako u ostatných zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť v pracovnom pomere. Nebolo by napríklad primerané, aby sa starosta na účely dovolenky musel podrobiť evidencii a kontrole dochádzky.

Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku

možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Z uvedeného vyplýva, že k preplateniu dovolenky v priebehu funkčného obdobia môže dôjsť pri (súčasnom) splnení troch podmienok:

-  starostovi vznikne nárok na dovolenku,

-  dovolenka nebola vyčerpaná ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,

-  obecné zastupiteľstvo dalo súhlas na preplatenie dovolenky uznesením.

Ak tieto tri podmienky (všetky súčasne) nebudú splnené, starostovi nemožno dovolenku preplatiť a nevyčerpaná dovolenka mu prepadne.

Príklad

ZP ustanovuje, že za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Je možné uvedené ustanovenie aplikovať aj u starostu obce, ak mu zostane dovolenka za rok 2015 ku dňu 31. 12. 2016?

Podľa súčasnej právnej úpravy náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno poskytnúť aj starostovi, ale len vtedy, ak nemohol dovolenku vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Ak starosta obce nevyčerpá dovolenku za rok 2015 ani do konca roka 2016, obecné zastupiteľstvo môže rozhodnúť o poskytnutí náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku, V uznesení rozhodne, v akom rozsahu bude nevyčerpaná minuloročná dovolenka preplatená.

Na výpočet náhrady platu za dovolenku

(§ 2 ods. 2 zákona o platových pomeroch starostov) a výpočet odstupného (§ 5 ods. 1 zákona o platových pomeroch starostov) sa použije priemerný mesačný plat starostu, ktorý predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu určeného zákonom (podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 zákona o právnom postavení starostov) za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

priemerný mesačný plat = súčet platov za posledných 12 mesiacov : 12

Ak je obdobie poberania platu starostu kratšie ako 12 mesiacov, priemerný mesačný plat sa vypočíta ako podiel súčtu platov za príslušné obdobie a počtu mesiacov, ktoré starosta poberal plat.

priemerný mesačný plat = súčet platov za príslušné obdobie : počet mesiacov, ktoré starosta obce poberal plat

Ustanovenia zákona o platových pomeroch starostov o použití priemerného mesačného platu sa vzťahujú na celé znenie § 2 ods. 2 tohto zákona, t. j. uplatní sa nielen na výpočet náhrady platu za čerpanú dovolenku, ale aj náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku.

Príklad

Starosta vykonáva svoju funkciu v obci, ktorá má do 500 obyvateľov. V auguste 2016 bude čerpať dovolenku v rozsahu 3 dni.

Ako postupovať pri výpočte náhrady platu za čerpanú dovolenku, ak do konca roka 2015 bol plat starostu vo výške 1 279 eura a od januára 2016 je vo výške 1 316 eura?

Vzhľadom k tomu, že starosta čerpal dovolenku v auguste 2016, určíme jeho priemerný mesačný plat na účely výpočtu náhrady platu za dovolenku z úhrnu platov, ktoré boli vyplatené za obdobie august 2015 až júl 2016: [(5 x 1 279) + (7 x 1 316)]:12 = 1 300,59 eura. Na mesiac august 2016 pripadá 22 + 1 (sviatok) pracovných dní. Za 20 pracovaných dní prináleží starostovi plat v pomernej výške 1 144,35 eura [(1 316 : 23) x 20] a za čerpanie 3 dní dovolenky mu patrí náhrada platu vo výške 169,65 eura [(1 300,59 : 23) x 3].

Počas funkčného obdobia starostu obce možno nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť preplatiť, ale potrebné je postupovať v súlade so zákonom o platových pomeroch starostov, t.j. náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Súčasná právna úprava neustanovuje na účely poskytnutia náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku pri skončení funkčného obdobia iný postup. V prípade, že starosta bude opätovne zvolený do funkcie, jeho funkčné obdobie sa vysporiada aj z hľadiska dovolenky za funkčné obdobie. Dovolenka starostu obce teda neprechádza do ďalšieho obdobia jeho funkcie.

Ak jeho funkčné obdobie končí a súčasne začína nové funkčné obdobie, jeho nárok na dovolenku sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku končiacemu sa a osobitne vo vzťahu k začínajúcemu sa novému funkčnému obdobiu. Starosta obce má nárok na preplatenie dovolenky za končiace sa funkčné obdobie aj dodatočne, ale podmienkou je aj v tomto prípade, že o jej preplatení rozhodne obecné zastupiteľstvo.

Stravovanie a sociálny fond

V súlade so ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Táto povinnosť zamestnávateľa sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Vzhľadom k tomu, že starosta nie je zamestnancom obce, nemal v zmysle právnej úpravy platnej do 31. 12. 2015 zákonný nárok na zabezpečenie stravovania zo strany obce. V súlade s § 152 ods. 8 písm. c) ZP však zamestnávateľ (obec) mohol po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, mohol zamestnávateľ konať samostatne) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, aj o starostov. Možnosť zabezpečenia stravovania pre starostov bola teda aj v zmysle pôvodnej právnej úpravy, ale bola založená na dobrovoľnej báze.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 dochádza k zmene a „možnosť“ zabezpečiť a prispievať starostovi na stravovanie sa mení na zákonom ustanovenú „povinnosť“ obce voči starostovi. V zmysle novelizovaného ustanovenia § 2 ods. 3 novely zákona o právnom postavení starostov: “Starosta sa počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere.“ Z uvedeného vyplýva, že právny stav sa mení a starosta ako štatutárny orgán zamestnávateľa (obce) môže v mene zamestnávateľa rozhodnúť o poskytovaní stravovania sebe samému.

Volení funkcionári územnej samosprávy - starostovia majú z pohľadu pracovnoprávnych vzťahov aj po 1. 1. 2016 naďalej osobitné postavenie, t.j. verejnú funkciu nevykonávajú v pracovnom pomere. Od 1. 1. 2016 novela zákona o právnom postavení starostov obcí modifikuje osobitné postavenie starostu tak, že starosta sa počas výkonu funkcie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere nielen na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie, ale aj na účely tvorby a použitia sociálneho fondu. Starostovi obce vzniká právny nárok na príspevok na stravovanie:

-  v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (v roku 2016 ide o príspevok najviac v sume 2,31 eura na každé jedlo); na tento príspevok mal starosta nárok aj do 31.12.2015, ak obec rozšírila okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie aj o starostov), a súčasne

-  poskytovaný zo sociálneho fondu (platné od 1. 1. 2016); do základu na tvorbu sociálneho fondu sa tak po novom započíta aj úhrn platov starostov poskytnutých za výkon ich funkcie.

Vykonávanie funkcie starostu nemá ani po 1. 1. 2016 charakter postavenia zamestnanca vykonávajúceho pre zamestnávateľa závislú prácu. Cieľom schválených zmien bolo síce zrovnoprávnenie postavenia starostov obcí s ostatnými zamestnancami obce, ale len v určitých oblastiach, t.j. na účely dovolenky, stravovania, tvorby a použitia sociálneho fondu. Dochádza tak k vzniku akéhosi „hybridu“, kedy sa časť pracovných podmienok (z prijatých zmien vyplýva, len tých „výhodnejších“) zamestnanca vykonávajúceho pre obec prácu vo verejnom záujme vzťahuje aj na vykonávanie funkcie starostu, a časť nie.

Minimálna výška mesačného platu

starostu pre rok 2015 a rok 2016, ktorého odmeňovanie a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom tejto funkcie upravuje zákon o platových pomeroch starostov. Plat patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu. Starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR (ďalej aj „ŠÚ SR“) za predchádzajúci kalendárny rok a zákonom ustanoveného násobku, ktorého rozpätie je dané na základe počtu obyvateľov obce, ktorí majú na území obce trvalý pobyt (v súčasnosti sa daný násobok pohybuje v rozmedzí od 1,49 - 3,58).

Plat starostu určuje obecné zastupiteľstvo a môže ho zvýšiť až o 70 %. Ide o fakultatívnu možnosť, nie o povinnosť. Obecné zastupiteľstvo môže touto formou oceniť prácu starostu na základe ním zdôvodnených skutočností a využiť svoju právomoc na zvýšenie základného platu starostu.

Ing. Iveta Matlovičová