Dotácie

>   Právne minimum

Pojem „dotácia“ možno v princípe zadefinovať ako peňažné prostriedky, ktoré majú charakter platby, ktorú jednotlivec alebo inštitúcia poskytuje inému jednotlivcovi alebo inštitúcii bez toho, že by očakával(a) nejakú protihodnotu. Môže ísť o účelovú dotáciu, ktorá je určená na presne vymedzené použitie alebo o neúčelovú dotáciu – t. j. jej využitie nie je presne definované a tak ju možno použiť na akékoľvek výdavky. V zásade môže byť dotácia poskytnutá v čiastočnej výške alebo v plnej výške. V aplikačnej praxi podnikateľov sa dotácie spravidla poskytujú, resp. sú viazané na splnenie určitých, presne vymedzených úloh alebo účelu za stanovených podmienok.

Ak poskytnutá dotácia nebude použitá na presne stanovený účel v súlade so zmluvou o poskytnutí dotácie, musí byť vrátená (alebo jej časť) poskytovateľovi dotácie. Dotácia môže byť poskytnutá v peňažnej alebo nepeňažnej forme, pričom v praxi sa vo väčšine prípadov vyskytujú dotácie v peňažnej forme.

Poskytovanie dotácií a príspevkov zo štátneho rozpočtu právnickým a fyzickým osobám sa riadi prostredníctvom ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 523/­2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len „poskytovateľ dotácie“). Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje.

Spomínané dotácie sa poskytujú na základe žiadosti. Prílohou žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Na základe rozhodnutia poskytovateľa dotácie možno doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie predložiť najneskôr do schválenia poskytnutia dotácie.

Použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo financií; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa nevyčerpané prostriedky nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 eur od jedného príjemcu za všetky finančné prostriedky poskytnuté jedným poskytovateľom prostriedkov štátneho rozpočtu. Poskytovateľ dotácie je povinný určiť termín na odvod výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu, a to najneskôr k termínu povinného zúčtovania so štátnym rozpočtom. Platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nemôže byť pri zúčtovaní dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu uznaný výdavok na úhradu dane z pridanej hodnoty.

>   Dotácie z pohľadu ZDP

Dotácie poskytnuté právnickým osobám zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu európskych spoločenstiev a iných zdrojov sú predmetom dane z príjmov a zdaniteľným príjmom v súlade so spôsobom ich účtovania, ak sú poskytnuté právnickým osobám. Rovnako výdavky k poskytnutým dotáciám sú daňovo uznanými výdavkami.

Dotácie, podpory a príspevky, ktoré plynú fyzickej osobe v súvislosti s výkonom činností, z ktorých jej plynú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov, sú zdaniteľnými príjmami.

Spôsob zahrňovania prijatých dotácií do základu dane daňovníka s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov, ktorý si daňovník zvolí pri vyčíslení základu dane z príjmov.

Pre daňovníka fyzickú osobu, ktorý uplatňuje pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 do základu dane zahrnie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Ak ide o odpisovaný hmotný majetok, prijatá dotácia na jeho obstaranie sa nezahrnie do základu dane celá v tom zdaňovacom období, v ktorom je prijatá, ale postupne vo výške odpisov zahrnutých do základu dane v jednotlivých rokoch.

Z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov vyplýva, že dotácia, podpora a príspevok, ktoré príjme daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 a ktoré nepoužije na úhradu daňových výdavkov v roku, v ktorom mu boli poskytnuté, sa zahrnú do základu dane až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k ich použitiu (čerpaniu).

Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak daňovník v roku prijatia dotácie (napr. rok 2025) uplatňoval preukázateľné výdavky a viedol jednoduché účtovníctvo, zahŕňal v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov do základu dane dotáciu vo výške jej čerpania v roku 2025. Ak daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období (napr. v roku 2026) bude uplatňovať výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok uvedených v ustanovením § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, bude pri zahrňovaní dotácie do základu dane pokračovať spôsobom v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, tzn. v roku 2026 zahrnie do príjmov dotáciu vo výške jej použitia v roku 2026.

Napokon možno poznamenať, že aj pre účely správneho daňového režimu je nevyhnutné správne posúdiť charakter dotácie, ktorý môže mať podobu:

•    investičnej dotácie poskytovanej na rozvoj podnikateľskej činnosti, tzn. na obstaranie dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku, alebo

•    neinvestičnej dotácie na hospodársku činnosť, poskytovanej na krytie bežných prevádzkových výdavkov (nákladov) podnikateľa.

Oslobodenie dotácií od dane z príjmov

Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov vyplýva, že plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce v zmysle zákona č. 5/­2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, sú od dane z príjmov fyzických osôb príjmami oslobodenými, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce.

Ako nástroje aktívnej politiky trhu práce je potrebné v kontexte so siedmou časťou zákona č. 5/­2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p. v súvislosti s problematikou daňového posudzovania príjmu považovať predovšetkým poskytovanie príspevkov počas vzdelávania a prípravy pre trh práce, príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní, príspevok na dochádzku za prácou, príspevok na podporu mobility za prácou, príspevok na dopravu do zamestnania atď. Nevyhnutné je však si uvedomiť, že v zmysle spomínaného ustanovenia zákona o dani z príjmov oslobodené nie sú plnenia v súvislosti s aktívnou politikou trhu práce, ktorých adresátom je fyzická osoba, ktorej takéto plnenie plynie v súvislosti s výkonom činností, z ktorých jej plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Občan dlhodobo evidovaný ako nezamestnaný dostal dotáciu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na samozamestnanie vo výške 3 000 eur. Následne si vybavil živnostenský list, nakúpil za danú dotáciu počítač, ERP, mobilný telefón, vozík na prepravu tovaru, nástroje na výrobu vlastných výrobkov – všetko majetok do 1 700 eur. V peňažnom denníku ju zaúčtoval ako príjem neovplyvňujúci daňovú povinnosť a nákup hore uvedeného majetku ako výdaj neovplyvňujúci daňovú povinnosť.

Postupoval občan správne?

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov sú od dane okrem iného oslobodené aj plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce, avšak s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Z uvedeného vyplýva, že oslobodené od dane sú len tie plnenia, ktoré plynú fyzickej osobe nevykonávajúcej podnikateľskú a inú samostatnú zárobkovú činnosť, teda osobe, u ktorej nie je súvislosť týchto plnení s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou plnení poskytovaných v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Všetky ostatné plnenia plynúce občanovi v súvislosti s jeho podnikaním alebo vykonávaním inej samostatnej zárobkovej činnosti podliehajú zdaneniu daňou z príjmov fyzických osôb.

V predmetnom prípade bolo teda potrebné účtovať v rámci Peňažného denníka takým spôsobom, že príjem príspevku z úradu práce sa zaúčtuje medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane do stĺpca „Ostatné príjmy“ a prislúchajúce výdavky sa zaúčtujú do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení do príslušného stĺpca výdavkov (napr. nákup materiálu, služby a pod.). Výsledný daňový dopad z takéhoto spôsobu účtovania je neutrálny.

Od dane z príjmov fyzických osôb sú tiež oslobodené príjmy v podobe štipendií poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendií poskytovaných žiakom podľa § 27 ods. 3 a 6 zákona č. 61/­2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Od dane z príjmov fyzických osôb sú tiež oslobodené príjmy v podobe podpôr a príspevkov z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a § 6 zákona o dani z príjmov, ak nejde o platby poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/­2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Uvedené rovnako vyplýva na základe ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov.

Príklad

Daňovníkovi, ktorý vykonáva poľnohospodársku výrobu len príležitostne (na túto činnosť nemá vydané osvedčenia), boli v roku 2026 poskytnuté finančné prostriedky (podpora) zo štrukturálneho fondu EÚ - prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry na jednotnú platbu na plochu.

Nakoľko daňovník neprijal podporu v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov ale podľa § 8 ods. 1 písm. a) spomínaného právneho predpisu, uvedený príjem vo forme dotácie bude na základe § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby.

Daňový režim dotácií u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov alebo daňovej straty sa v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Následne na uvedené sa v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov do základu dane nezahŕňa dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa účtovných predpisov. Táto dotácia sa pritom zahrnie do základu dane z príjmov počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 zákona o dani z príjmov a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 spomínaného právneho predpisu alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku.

Príklad

Spoločnosť ABC, s. r. o. v januári 2026 obstarala a zaradila do používania technologickú linku v cene 19 500 eur. Na jej obstaranie obdržala v roku 2026 dotáciu zo štátneho rozpočtu v plnej výške obstarávacej ceny. Uvedený majetok je zaradený v 2. odpisovej skupine, s dobou odpisovania 6 rokov, pričom bol zvolený rovnomerný spôsob odpisovania (t. z. 3 250 eur ročne). Účtovné odpisy sa spoločnosť rozhodla uplatňovať vo výške daňových odpisov.

Výška dotácie, ktorá bude zúčtovaná do výsledku hospodárenia bude zahrnutá aj do základu dane vo výške účtovného odpisu, ktorý sa rovná daňovému odpisu. Základ dane sa za spomínaných predpokladov upravovať nebude. Do účtovných aj daňových nákladov bude totiž ročne účtovaná, resp. uplatňovaná suma 3 250 eur a táto istá suma bude zároveň ročne účtovaná vo výnosoch.

Príklad

Spoločnosť ABC, s. r. o. v januári 2026 obstarala a zaradila do používania technologickú linku v cene 12 000 eur. Na jej obstaranie obdržala v roku 2026 dotáciu zo štátneho rozpočtu v plnej výške obstarávacej ceny. Uvedený majetok je zaradený v 2. odpisovej skupine, s dobou odpisovania 6 rokov, pričom bol zvolený rovnomerný spôsob odpisovania (tzn. 2 000 eur ročne). Účtovné odpisy sa spoločnosť rozhodla uplatňovať rovnomerne po dobu 10 rokov (1 200 eur ročne).

Pri odpisovaní v rokoch 2026 až 2031 sú daňové odpisy vyššie o 800 eur, táto suma teda bude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia. Vzhľadom k tomu, že dotácia musí byť zahrnutá do základu dane vo výške daňového odpisu (2 000 eur) a súčasťou výsledku hospodárenia je zúčtovaný výnos (dotácia) len vo výške 1 200 eur, základ dane sa v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie zároveň zvýši o 800 eur.

V rokoch 2032 až 2035 spoločnosť už daňový odpis uplatňovať nebude. Keďže za uvedené roky bude súčasťou výsledku hospodárenia zaúčtovaný odpis (1 200 eur) a zúčtovaná dotácia (1 200 eur), o tieto sumy bude potrebné upraviť základ dane z príjmov – na jednej strane ako pripočitateľnú položku a na strane druhej ako položku odpočitateľnú.

Príklad

Spoločnosť ABC, s. r. o. v januári 2026 obstarala a zaradila do používania technologickú linku v cene 12 000 eur. Na jej obstaranie obdržala v roku 2026 dotáciu zo štátneho rozpočtu v plnej výške obstarávacej ceny. Uvedený majetok je zaradený v 2. odpisovej skupine, s dobou odpisovania 6 rokov, pričom bol zvolený rovnomerný spôsob odpisovania (tzn. 2 000 eur ročne). Účtovné odpisy sa spoločnosť rozhodla uplatňovať rovnomerne po dobu 4 rokov (3 000 eur ročne).

Pri odpisovaní v rokoch 2026 až 2029 (účtovný odpis počas 4 rokov) budú daňové odpisy nižšie o 1 000 eur, táto suma bude položkou zvyšujúcou základ dane z príjmov.

Vzhľadom k tomu, že dotácia musí byť zahrnutá do základu dane vo výške daňového odpisu (2 000 eur) a súčasťou výsledku hospodárenia je zúčtovaný výnos (dotácia) vo výške 3 000 eur, základ dane sa zároveň zníži o 1 000 eur (položka znižujúca výsledok hospodárenia v daňovom priznaní).

V rokoch 2030 a 2031 o odpise a výnose zo zúčtovania dotácie vo výsledku hospodárenia neúčtuje. Spoločnosť v rokoch 2030 a 2031 bude uplatňovať už len daňový odpis. Základ dane sa v uvedených obdobiach zníži o uplatnený daňový odpis v sume 2 000 eur (položka znižujúca výsledok hospodárenia) a zároveň sa základ dane zvýši o 2 000 eur (položka zvyšujúca výsledok hospodárenia).

Príklad

Spoločnosť ABC, s. r. o. v októbri 2025 obdržala dotáciu zo štátneho rozpočtu v plnej výške obstarávacej ceny plánovaného nákupu obrábacieho stroja. Uvedený stroj však obstará a zaradí do používania až vo februári 2026.

Napriek skutočnosti, že dotácia bola priznaná a prijatá na bankový účet spoločnosti už v roku 2025, v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov bude súčasťou základu dane z príjmov až od roku 2026, teda od roku, v ktorom spoločnosť stroj obstarala a zaradila do používania, a to až do skončenia jeho odpisovania.

Daňová uplatniteľnosť výdavkov, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov, je obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov.

To znamená, že do daňových výdavkov sa zahrnú všetky bežné prevádzkové výdavky, na úhradu ktorých boli daňovníkovi poskytnuté spomínané formy podpory, podpory alebo príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, z rozpočtov vyšších územných celkov, zo štátnych fondov a z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa rovnako zahŕňajú do základu dane do príjmov.

V tomto prípade teda ide o bežné prevádzkové náklady. Medzi ne patria iba náklady nevyhnutne spojené so zabezpečením prevádzky. Medzi takéto náklady nepatria odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku. Uvedené ustanovenie je teda možné použiť len pri tzv. prevádzkových, resp. neinvestičných dotáciách. Nakoľko tieto dotácie na hospodársku činnosť, resp. prevádzkové dotácie podliehajú v zmysle § 8 ods. 2 a § 8a ods. 7 zákona č. 523/­2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy povinnému ročnému zúčtovaniu a prípadné nevyčerpané dotácie je daňovník povinný vrátiť späť do rozpočtu (výnimkou je prípad ak ide o sumy do 5 eur), vždy platí, že výška týchto dotácií nikdy nebude vyššia ako celková suma výdavkov z nich krytá. Takýto spôsob zúčtovania dotácií a príspevkov má teda na výslednú daňovú povinnosť príjemcu prevádzkovej dotácie neutrálny vplyv.

Príklad

Výrobná spoločnosť prijala v roku 2026 dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup materiálu v sume 2 000 eur. V skutočnosti však vyčerpala v roku 2026 iba jej časť vo výške 1 820 eur.

Dopad na základ dane z príjmov za rok 2026 bude neutrálny, nakoľko zdaniteľné výnosy a daňovo uplatniteľné náklady budú z uvedeného titulu rovnaké, a to v sume 1 820 eur.

Príklad

Obchodná spoločnosť obdržala dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup tovaru v r. 2025 vo výške 12 000 eur.

Aký bude mať uvedená skutočnosť dopad na jej základ dane v rokoch 2025 a 2026, ak v skutočnosti k obstaraniu tovaru v sume 12 000 eur dôjde až v roku 2026?

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. V roku 2025 bude spoločnosť účtovať len o nároku na dotáciu v sume 12 000 eur, ale aj o jej skutočnom inkase – avšak všetko len na tzv. „súvahových“ účtoch. Z uvedeného titulu nebude v roku 2025 dopad na základ dane z príjmov žiadny.

V roku 2026 bude spoločnosť účtovať jednak o nákladoch na nákup tovaru v sume 12 000 eur ale aj o zúčtovaní dotácie v rozsahu jej použitia, a to medzi výnosmi (účet 648) vo výške 12 000 eur. Dopad na základ dane z príjmov za rok 2026 tak bude neutrálny.

Príklad

Obchodná spoločnosť dostala prísľub na dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup tovaru v r. 2025 vo výške 12 000 eur. Dotáciu v spomínanej výške spoločnosť obdrží až v r. 2026.

Aký bude mať uvedená skutočnosť dopad na jej základ dane v rokoch 2025 a 2026, ak náklady na obstaranie tovaru v sume 12 000 eur spoločnosť vynaložila už v roku 2025?

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. V roku 2025 bude spoločnosť účtovať jednak o nákladoch na nákup tovaru v sume 12 000 eur ale aj o nároku na dotáciu, a to ako výnos (účet 648) vo výške 12 000 eur. Dopad na základ dane z príjmov za rok 2025 tak bude neutrálny. V roku 2026 zaúčtuje už len prijatie dotácie účtovným, avšak len na tzv. „súvahových“ účtoch, ktorý nemá dopad na výsledok  hospodárenia.

Daňový režim dotácií u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorí vedú daňovú evidenciu

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov alebo daňovej straty sa v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Následne na uvedené sa v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov do základu dane nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane:

1)  postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

2)  v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Príklad

Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2026 dotácia na obstaranie drevoobrábacieho stroja vo výške 2 400 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania.

Akým spôsobom zahrnie daňovník prijatú dotáciu do základu dane?

Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2026 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2026. V takomto zahrnovaní dotácie do základu dane bude daňovník pokračovať počas celej doby odpisovania majetku.

Príklad

Živnostník Pavol účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva získal v januári roku  2026 zo štátneho rozpočtu dotáciu na obstaranie obrábacieho stroja vo výške 6 000 eur. Rovnako v januári 2026 tento stroj aj obstaral, a to v hodnote 15 000 eur. Stroj je zaradený do 2 odpisovej skupiny, rozhodol sa uplatňovať rovnomerný odpis.

Akým spôsobom bude zahrňovať prijatú dotáciu do základu dane?

V danom prípade ide o majetok zaradený do 2. odpisovej skupiny, t. j. doba odpisovania je 6 rokov. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní predstavuje 2 500 (15 000/­6). Živnostník však prijal dotáciu len v sume 6 000 eur, t. j. bola mu poskytnutá len vo výške zodpovedajúcej dvom pätinám obstarávacej ceny obrábacieho stroja. Z tohto dôvodu bude počas doby odpisovania (2026 až 2031) zahrňovať dotáciu do zdaniteľných príjmov ročne v sume 1 000 eur, t. j sumu zodpovedajúcu dvom pätinám rovnomerného ročného odpisu.

Príklad

Podnikateľke Anne účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá koncom roku  2025 dotácia na obstaranie žehliaceho stroja vo výške 2 000 eur. Podnikateľka stroj však obstarala a zaradila do používania až v januári 2026.

Z dôvodu, že podnikateľka zaradila hmotný majetok do používania až v roku 2026, nárok na uplatnenie daňového odpisu za rok 2025 jej nevznikol. Ak teda podnikateľka v roku 2025 do daňových výdavkov neuplatnila odpis z tohto hmotného majetku, prijatú dotáciu v roku 2025 nezahrnie do základu dane vôbec. Za predpokladu, že v roku 2026 zaradila stroj do 1. odpisovej skupiny a v rokoch 2026 až 2029 bude uplatňovať do daňových výdavkov odpis vo výške 1/­4 vstupnej ceny hmotného majetku, dotáciu prijatú v roku 2024 vo výške 2 000 eur zahrnie v roku 2026 do základu dane len vo výške uplatneného ročného odpisu do daňových výdavkov, t. j. v sume 500 eur (2 000/­4). Zvyšnú časť dotácie zahrnie do základu dane z príjmov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (roky 2027, 2028 a 2029), a to každoročne vo výške uplatneného ročného odpisu z tohto hmotného majetku. Uvedené platí len za predpokladu, že v rokoch  2026 až 2029 uplatňovanie odpisov nepreruší.

Pri uplatňovaní § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov je potrebné prihliadnuť aj na to, či dotácia a podpora boli daňovníkovi poskytnuté pred obstaraním odpisovaného majetku alebo až po jeho obstaraní. Ak teda daňovníci účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v jednom zdaňovacom období obstará hmotný majetok, ale dotácia mu bude poskytnutá až v nasledujúcom zdaňovacom období, potom predmetný príjem zahrnie do základu dane až v zdaňovacom období (počnúc zdaňovacím obdobím, ak ide o dotáciu na obstaranie hmotného a teda aj odpisovaného majetku), v ktorom bola dotácia prijatá.

V danom prípade postupuje jedným z nasledovných spôsobov:

•    v roku prijatia dotácie sa zahrnie do základu dane dotácia vo výške ročného odpisu hmotného majetku obstaraného z týchto prostriedkov [resp. pomernej časti ročného odpisu zodpovedajúcej výške použitých prostriedkov na obstaranie odpisovaného majetku (ďalej len „pomernej časti“)] za toto zdaňovacie obdobie a ročného odpisu, resp. pomernej časti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie alebo

•    príjem zodpovedajúci ročnému odpisu (resp. pomernej časti) za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol hmotný majetok obstaraný, sa zahrnie do základu dane rovnomerne, počas zostávajúcej doby odpisovania, alebo

•    ak daňovník na zdaňovacie obdobie, v ktorom obstaral hmotný majetok, odpisovanie preruší a v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach bude pokračovať v odpisovaní tak, ako by odpisovanie nebolo prerušené, príjem sa zahrnie do základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach postupne vo výške odpisov hmotného majetku nadobudnutého z týchto prostriedkov alebo pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie.

Príklad

Živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva dostal prísľub v roku 2025 na poskytnutie dotácie na obstaranie majetku, ktorý v januári roku 2025 kúpil za 6 000 eur a zaradil do obchodného majetku. Majetok sa odpisuje v 2. odpisovej skupine, rovnomerným spôsobom. Dotácia vo výške 6 000 eur však bola daňovníkovi poskytnutá až v roku 2026.

Keďže sa jedná o majetok zaradený do 2. odpisovej skupiny, doba odpisovania je 6 rokov. Pri rovnomernom spôsobe uplatňovania odpisov si živnostník v podstate môže zvoliť jeden z troch možných spôsobov zahrnutia dotácie do základu dane, a to nasledovne:

Daňová uplatniteľnosť výdavkov, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov, je obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov.

To znamená, že do daňových výdavkov sa zahrnú všetky bežné prevádzkové výdavky, na úhradu ktorých boli daňovníkovi poskytnuté spomínané formy podpory, podpory alebo príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, z rozpočtov vyšších územných celkov, zo štátnych fondov a z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa rovnako zahŕňajú do základu dane do príjmov.

V tomto prípade teda ide o bežné prevádzkové náklady. Medzi ne patria iba náklady nevyhnutne spojené so zabezpečením prevádzky. Medzi takéto náklady nepatria odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku. Uvedené ustanovenie je teda možné použiť len pri tzv. prevádzkových, resp. neinvestičných dotáciách. Nakoľko tieto dotácie na hospodársku činnosť, resp. prevádzkové dotácie podliehajú v zmysle § 8 ods. 2 a § 8a ods. 7 zákona č. 523/­2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy povinnému ročnému zúčtovaniu a prípadné nevyčerpané dotácie je daňovník povinný vrátiť späť do rozpočtu (výnimkou je prípad ak ide o sumy do 5 eur), vždy platí, že výška týchto dotácií nikdy nebude vyššia ako celková suma výdavkov z nich krytá. Takýto spôsob zúčtovania dotácií a príspevkov má teda na výslednú daňovú povinnosť príjemcu prevádzkovej dotácie neutrálny vplyv.

Príklad

Pán Tibor obdržal v roku 2026 dotáciu na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 1 840 eur. Začínajúci podnikateľ sa rozhodol v roku 2026 účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2026 použil dotáciu vo výške 1 200 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2027.

V akej výške zahrnie p. Tibor prijatú dotáciu v roku  2026 do základu dane z príjmov?

Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, a ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2026 do základu dane, za rok 2026 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v tomto roku, t. j. sumu 1 200 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2026 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 1 200 eur. Dopad na daň z príjmov v zdaňovacom období 2026 bude teda neutrálny. Zvyšnú časť dotácie podnikateľ zahrnie do základu dane v roku jej čerpania.

Príklad

Podnikateľka Katarína v roku 2026 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V apríli 2026 získala dotáciu na nákup materiálu vo výške 1 800 eur. V roku 2026 ju však dokázala vyčerpať len vo výške 1 350 eur.

Ako bude postupovať podnikateľka v prípade, ak sa za rok 2027 rozhodne uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v tomto roku dotáciu dočerpá?

Z dôvodu, že podnikateľka počas roku 2026 (t. j. v roku v ktorom dotáciu prijala) účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupuje podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Do základu dane z príjmov za rok 2026 teda zahrnie poskytnutú dotáciu vo výške jej čerpania v roku 2026 - t. j. vo výške 1 350 eur. V uvedenom spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane z príjmov bude podnikateľka pokračovať počas celej doby čerpania dotácie, a to aj za predpokladu, že by v roku 2027 zmenila spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. V roku 2027 teda zahrnie dotáciu do základu dane z príjmov vo výške jej čerpania v tomto roku - t. z. vo výške 450 eur.

Postup zahrňovania dotácií, podpôr, príspevkov do základu dane daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, ktorý je upravený v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, je možné uplatniť len v prípade, ak dotácia, podpora boli poskytnuté na úhradu výdavkov. Ak by však uvedené príjmy neboli viazané na výdavky príjemcu, daňovník ich zahrnie v plnej výške do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich daňovník prijal.

Príklad

Daňovník, ktorý vykonáva poľnohospodársku výrobu ako samostatne hospodáriaci roľník, dosiahol v roku 2026 dotáciu z Poľnohospodárskej platobnej agentúry ako jednotnú platbu na plochu vo výške 2 000 eur.

V akej výške zahrnie daňovník prijatú dotáciu v roku 2026 do základu dane, ak ju v tomto roku celú nevyčerpal?

Z dôvodu, že spomínaná dotácia nie je viazaná na konkrétne výdavky daňovníka, je potrebné ju zahrnúť v plnej výške do základu dane z príjmov daňovníka, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom ju prijal - t. j. v roku 2026.

Daňový režim dotácií u daňovníkov uplatňujúcich paušálne výdavky

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov alebo daňovej straty sa v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov vychádza u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 tohto zákona (t. j. uplatňuje tzv. paušálne výdavky), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Predovšetkým je potrebné poznamenať, že dotácie, podpory a príspevky, ktoré plynú fyzickej osobe v súvislosti s výkonom činností, z ktorých jej plynú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona o dani z príjmov sú zdaniteľnými príjmami. Aj v uvedenej súvislosti je namieste pripomenúť, že spôsob zahrňovania prijatých dotácií do základu dane z príjmov daňovníka s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov, ktorý si daňovník zvolí pri vyčíslení základu dane. Je známe, že daňovník s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti sa pri splnení podmienok uvedených v § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov môže rozhodnúť, že neuplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky, ale výdavky percentom z príjmov.

V prípade, ak by dotáciu prijal daňovník – fyzická osoba, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky), musí celý tento príjem zahrnúť do základu dane z príjmov, a to v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal (príjem sa časovo nerozlišuje). Skutočnosť, či dotáciu, podporu alebo príspevok v tomto zdaňovacom období aj na stanovený účel použil, je v uvedenom prípade irelevantná.

Príklad

Pani Alena obdržala z úradu práce v júli 2026 prevádzkovú dotáciu na začatie podnikania vo výške 1 750 eur. V zmysle schválenej kalkulácie nákladov bola uvedená dotácia účelovo viazaná na kúpu ERP vo výške 400 eur, na kúpu zariadenia do kaderníckeho salónu vo výške 1 000 eur a na ostatné prevádzkové výdavky vo výške 350 eur. Pani Alena v roku 2026 z poskytnutej dotácie obstarala len elektronickú registračnú pokladnicu (400 eur) a použila časť dotácie na vybavenie kaderníckeho salónu vo výške 750 eur. Zvyšnú časť poskytnutej dotácie do konca roku 2026 nevyčerpala. V roku 2026 dosiahla príjmy zo živnosti vo výške 3 150 eur. Pani Alena sa rozhodla za zdaňovacie obdobie 2026 uplatniť výdavky percentom z príjmov. V akej výške zahrnie dotáciu do základu dane za rok 2026?

Z dôvodu, že pani Alena – začínajúca podnikateľka sa rozhodla, že za zdaňovacie obdobie roku 2026, v ktorom jej bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 1 750 eur zahrnie do základu dane za rok 2026, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2026 nevyčerpala. Prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov.

Príklad

Pán Juraj obdržal v septembri 2026 ako začínajúci podnikateľ dotáciu na obstaranie viacúčelového stroja do stolárskej dielne, a to vo výške 4 000 eur. Do konca roku však tento stroj nestihol obstarať. Dotáciu teda použije na kúpu stroja až v roku 2027. Za zdaňovacie obdobie roku 2026 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Akým spôsobom zahrnie pán Juraj prijatú dotáciu do základu dane v roku 2026?

Keďže sa pán Juraj ako začínajúci podnikateľ rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2026, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 4 000 eur zahrnie do základu dane za rok 2026, bez ohľadu na skutočnosť, že dotáciu v tomto roku vôbec nepoužil. Prijatú dotáciu tak bude musieť pripočítať k príjmom z podnikania za rok 2026 a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Živnostník Peter uplatňoval v roku 2025 percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. V novembri 2025 mu bola poskytnutá prevádzková dotácia vo výške 1 300 eur, ktorú v roku 2025 nestihol použiť na deklarovaný účel, ale použije ju až v nasledujúcom roku 2026.

Čo v prípade, ak za zdaňovacie obdobie 2026 zmení živnostník spôsob uplatňovania výdavkov z tzv. paušálnych na preukázateľné daňové výdavky na základe vedeného jednoduchého účtovníctva?

Živnostník Peter bol povinný celú prevádzkovú dotáciu vo výške 1 300 eur prijatú v roku 2025, v ktorom uplatňoval výdavky percentom z príjmov, zahrnúť do základu dane za rok 2025, t. j. za rok, v ktorom ju prijal. Skutočnosť, že túto prijatú dotáciu v roku 2025 nestihol vyčerpať, je v danom prípade irelevantná. V nasledujúcom zdaňovacom období 2026, v ktorom zmenil spôsob uplatňovania výdavkov a v ktorom začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, zahrnie do daňových výdavkov výdavky preukázateľne vynaložené na účel, na ktorý mu bola táto dotácia poskytnutá. Z dôvodu, že celú prevádzkovú dotáciu už zahrnul do základu dane (zdanil) v roku 2025, nebude už tento príjem zahŕňať do základu dane v zdaňovacom období roku 2026, v ktorom túto dotáciu použije. Uvedený postup vyplýva na základe ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sa do základu dane z príjmov nezahŕňa suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa zákona o dani z príjmov alebo podľa doterajších predpisov.

>   Dotácie z pohľadu DPH

Poskytnutie štátnej či inej dotácie nie je v zmysle § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane, t. j. ani zdaniteľným plnením a z tohto dôvodu dani z pridanej hodnoty nepodlieha. Uvedené sa týka tak prevádzkových dotácií ako aj dotácií na obstaranie dlhodobého majetku.

>   Dotácie z pohľadu PÚ

Účtovanie dotácií sa realizuje prostredníctvom v účtovej osnove určenej účtovej skupiny 34 – Zúčtovanie daní a dotácií. V prípade dotácií na obstaranie dlhodobého majetku je rozdelenie dotácií je z účtovného pohľadu z titulu poskytovateľa dotácie, resp. príspevku nasledovné:

1.  dotácie poskytované zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie podľa zákona o rozpočtových pravidlách - aplikuje sa syntetický účet 346,

2.  ostatné dotácie (t. j. dotácie poskytované z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie podľa zákona o rozpočtových pravidlách) - aplikuje sa syntetický účet 347.

V zmysle ustanovenia § 52a ods. 1 postupov účtovania v PÚ sa nárok na dotáciu, ako odplata za minulé alebo budúce splnenie určitých podmienok účtuje na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo 347 – Ostatné dotácie, a to v okamihu, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. Z vecného aspektu možno uviesť, že dotácia ako taká predstavuje pre účtovnú jednotku v čase jej príjmu externý – t. j. cudzí zdroj financovania. Samotný príjem dotácie na bankový účet je tak potrebné zaúčtovať so súvzťažným zápisom na strane DAL účtov 346, príp. 347. Prijatím dotácie však zároveň vzniká aj záväzok voči subjektu, ktorý dotáciu poskytol. Záväzok účtovnej jednotky z titulu poskytnutia dotácie sa vykazuje dovtedy, kým nie je splnená podmienka účelu, na ktorý sa dotácia poskytla. Ďalej je potrebné poznamenať, že záväzok účtovnej jednotky z titulu poskytnutia dotácie sa vyrovnáva len účtovne, t. j. bez pohybu peňažných prostriedkov. K pohybu peňažných prostriedkov pri zúčtovaní dotácie dôjde iba v prípade vrátenia peňažných prostriedkov, pričom k vráteniu peňažných prostriedkov dochádza pri nesplnení podmienok poskytnutia dotácie alebo keď suma prijatej dotácie prevyšuje výšku jej skutočného použitia.

Účtovanie investičných dotácií

Príjem dotácie na obstaranie dlhodobého majetku alebo na obstaranie technického zhodnotenia je potrebné zaúčtovať na ťarchu účtu 221 a súvzťažne v prospech účtu 346, prípadne 347. Pri dotáciách investičného charakteru treba zvlášť dodržať zásadu, v zmysle ktorej je nevyhnutné zabezpečiť nulový vplyv na výsledok hospodárenia. Toto sa realizuje účtovaním dotačných prostriedkov do výnosov v tom účtovnom období, v ktorom sa účtujú náklady v spojení s investíciou, pričom sa využíva účet 384 – Výnosy budúcich období.

Dotácia investičného charakteru spojené s kúpou, zhotovením alebo inou formou nadobudnutia majetku alebo technického zhodnotenia dlhodobého majetku vrátane doplňujúcich podmienok, napríklad umiestnenia majetku, obdobia, počas ktorého má byť majetok držaný, sa tak účtujú na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období. Výnosy budúcich období sa pritom rozpúšťajú do výnosov bežného účtovného obdobia pri dodržaní nasledujúcich podmienok:

•    Ak ide o investičnú dotáciu na odpisovaný dlhodobý nehmotný majetok alebo dlhodobý hmotný majetok, účtujú sa v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti systematicky a racionálne počas doby použiteľnosti majetku, kedy vznikajú súvisiace náklady. Pojmom „súvisiace náklady“ sa pre uvedený účely rozumejú predovšetkým všetky náklady na účtovné odpisy dlhodobého majetku. Pod súvisiacimi nákladmi však možno chápať aj zostatkovú hodnotu dlhodobého majetku, ktorá sa účtuje na účet 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku v prípade predaja spomínaného majetku, na obstaranie ktorého sa použila dotácia. V takomto prípade by sa vo výške sumy účtovanej na účte 541 teda „rozpustila“ táto hodnota aj na účte 384 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648.

•    Ak ide o neodpisovaný majetok a ak sa vyžaduje splnenie určitých podmienok, so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti počas obdobia, v ktorom vznikajú náklady na splnenie týchto povinností, napríklad dotácia na pozemok s podmienkou postavenia stavby na tomto pozemku, sa účtuje do výnosov počas doby použiteľnosti stavby v nadväznosti na jej odpisovanie.

•    Ak ide o neodpisovaný majetok, v prospech vecne príslušného účtu výnosov, a to v účtovnom období, v ktorom je účtovaný súvisiaci náklad, napríklad spotreba majetku, zníženie stavu zásob vlastnej výroby z dôvodu predaja, náklad na vyradenie majetku z účtovníctva.

Je teda zrejmé, že z pohľadu účtovníctva je zúčtovanie dotácií výsledkovo neutrálne – t. j. vznikajú odpisy a výnosy v rovnakej sume. S cieľom dosiahnutia účtovnej i daňovej neutrálnosti vplyvu poskytnutej dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného alebo dlhodobého nehmotného majetku musí teda rozpúšťanie účtu 384 „zrkadlovo“ kopírovať odpisovanie majetku, ktorý bol zo spomínanej dotácie obstaraný. Túto skutočnosť je potrebné si uvedomiť najmä pri dotáciách na úhradu splátok úveru. V takomto prípade je totiž vzťah rozpúšťania výnosov budúcich období k obdobiu splácania úveru irelevantný. Pri rozpúšťaní výnosov budúcich období do výnosov bežného roka je teda v tomto prípade dôležité obdobie odpisovania dlhodobého majetku zaobstaraného pomocou úveru, na ktorý bola poskytnutá takáto „investičná“ dotácia.

Príklad

Poľnohospodárska spoločnosť ALFA, s. r. o. získala v januári 2026 dotáciu na obstaranie sejacej techniky zo štátneho rozpočtu v hodnote 3 000 eur, ktorú v tomto období aj obstarala. Uvedené zariadenie sa daňovo odpisuje v 2. odpisovej skupine.

Spoločnosť ALFA, s. r. o. zaúčtuje prijatú dotáciu na obstaranie dlhodobého majetku zo štátneho rozpočtu na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Prijaté dotácie na obstaranie dlhodobého majetku sa rozpúšťajú do výnosov v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov z dlhodobého hmotného alebo dlhodobého nehmotného majetku, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá, od doby uvedenia tohto majetku do užívania. Účtovať je teda potrebné nasledovne:

Poznámka

Pre názornosť a jednoduchosť sa predpokladá, že účtovné odpisy sa rovnajú daňovým.

Z uvedeného účtovania prijatej dotácie na obstaranie dlhodobého majetku zo štátneho rozpočtu na nákup sejacieho zariadenia vidieť, že ide o výsledkovo neutrálnu operáciu. Prijatá dotácia na obstaranie dlhodobého majetku sa zaúčtuje na účet 384, ktorý sa zúčtuje do výnosov postupne v takej výške, ako vznikajú náklady účtovaním odpisov prístroja zakúpeného z tejto dotácie. Vyplýva to z § 52a ods. 2 písm. a) postupov účtovania v PÚ.

Príklad

Spoločnosť ALFA, a. s. získala štátnu dotáciu na obstaranie dlhodobého hmotného majetku – výstavbu sušiarne, ktorá pokryla 75 % z ceny za výstavbu, ktorú fakturoval dodávateľ v sume 160 000 eur.

Ako má túto dotáciu zaúčtovať a ako by to bolo v prípade, ak by spoločnosť výstavbu sušiarne obstarala vo vlastnej réžii?

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva v prípade obdržania štátnej dotácie na výstavbu spomínanej nehnuteľnosti pokrývajúcej 75 % z ceny objektu, ktorú „na kľúč“ vybudovala dodávateľská firma, bude nasledovné:

Nakoľko dotácia bola poskytnutá v nižšej sume ako obstarávacia cena majetku, k odpisom sa zúčtováva iba alikvotný podiel dotácie (vo výške 75 %), čo znamená, že v príslušnom účtovnom období bude v nákladoch zúčtovaná vyššia suma odpisov ako k nim rozpustená dotácia vo výnosoch.

V prípade, ak by spoločnosť ALFA, a. s. výstavbu sušiarne obstarala vo vlastnej réžii (v hodnote napr. 150 000 eur), vznikali by jej vlastné náklady súvisiace s jej výstavbou, ktorých následnou aktiváciou by získala obstarávaciu cenu uvedenej nehnuteľnosti. Účtovanie v tomto prípade by bolo nasledovné:

Nakoľko dotácia bola poskytnutá v nižšej sume ako obstarávacia cena majetku, k odpisom sa zúčtováva iba alikvotný podiel dotácie (vo výške 75 %), čo znamená, že v príslušnom účtovnom období bude v nákladoch zúčtovaná vyššia suma odpisov ako k nim rozpustená dotácia vo výnosoch.

Príklad

Spoločnosť POLNOCOMPANY, a. s. získala v roku 2026 štátnu dotáciu na obstaranie dlhodobého hmotného majetku – skladu plodín, ktorá pokryla 50 % z ceny za výstavbu tohto objektu dodávateľským spôsobom fakturovanú v cene 200 000 eur. V tomto roku však spoločnosť nestihne predmetnú nehnuteľnosť uviesť do užívania, pretože je potrebné realizovať ešte určité práce, ktoré budú financované z jej vlastných prostriedkov a to až v roku 2027.

Ako túto dotáciu správne zaúčtovať, ak prostriedky zo štátnej dotácie už v roku 2026 spoločnosť vyčerpala?

V zmysle postupov účtovania sa dotácie na obstaranie dlhodobého majetku rozpúšťajú do výnosov v časovej a vo vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov dlhodobého hmotného majetku, na obstaranie ktorého sa dotácia poskytla, a to od doby zaradenia tohto majetku do užívania, nakoľko toto je jedna z podmienok účtovania dlhodobého hmotného majetku v účtovej skupine 02. Z dôvodu, že predmetný dlhodobý hmotný majetok nespĺňal podmienku pre odpisovanie - t. j. nebol uvedený do užívania, nebude tak možné v období roka 2026 uplatniť odpis a samozrejme tiež ani rozpustenie investičnej dotácie vo výške odpisu do výnosov bežného obdobia.

S cieľom odstránenia problémov pri účtovaní investičných dotácií v prípadoch obstarania dlhodobého majetku, ktorý sa v zmysle § 28 ods. 2 zákona o účtovníctve neodpisuje, postupy účtovania v rámci § 52a ods. 2 písm. b) okrem iného ustanovujú, že v prípade dotácií na nákup pozemku, ktorých poskytnutie je podmienené výstavbou na tomto pozemku, sa tieto rozpustia do výnosov počas určenej doby použiteľnosti stavby v nadväznosti na jej odpisovanie.

Príklad

Spoločnosť DELTA, s. r. o. získala v roku 2026 dotáciu na obstaranie stavebného pozemku v hodnote 300 000 eur, na ktorom plánuje v roku 2027 ukončiť výstavbu výrobnej haly.

Spôsob účtovania dotácie prijatej na nákup stavebného pozemku bude nasledovný:

Prijatá dotácia na nákup stavebného pozemku teda výsledok hospodárenia neovplyvní v roku jej prijatia v plnej výške, ale počas celého obdobia odpisovania stavby, ktorá na ňom bude postavená, vo výške závislej od spôsobu odpisovania stavby zvoleného v odpisovom pláne účtovnej jednotky.

Poskytovanie dotácií na obstaranie dlhodobého majetku je viazané na splnenie určitých podmienok, ktoré musia byť prijímateľovi dotačného plnenia známe. Medzi najčastejšie podmienky patrí vymedzený účel použitia poskytnutej dotácie, dosahovanie určitej výšky zamestnanosti, vytvorenie určitého počtu nových pracovných miest, využívanie majetku obstaraného úplne alebo sčasti z dotácie na stanovený účel a podobne. V prípade, ak účtovná jednotka nesplní podmienky, ktoré boli dohodnuté a ktorých naplnenie sa viaže na poskytnutú dotáciu, vzniká jej povinnosť v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy túto dotáciu vrátiť aj s príslušnými penálmi. V uvedenej súvislosti je namieste skonštatovať, že pri určovaní povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu sa vznik záväzku účtuje najskôr s hodnotou na účte 384 – Výnosy budúcich období. V rozsahu, v ktorom suma prevýši sumu výnosov budúcich období, alebo ak neexistujú výnosy budúcich období, účtuje sa do nákladov bežného účtovného obdobia. Uvedený postup platí v kontexte s ustanovením § 52a ods. 5 postupov účtovania.

Príklad

Spoločnosť XYZ, s. r. o. dostala štátnu dotáciu vo výške 20 000 eur na obstaranie ťažkej lesnej techniky. Jednou z podmienok poskytnutia dotácie bolo vytvorenie nových pracovných miest v súvislosti s prácami v lese prostredníctvom uvedeného majetku. Nakoľko práce na obstaraných lesných traktoroch vykonávajú jej doterajší zamestnanci, spoločnosť nesplnila uvedenú podmienku a na základe kontroly a rozhodnutia správcu rozpočtovej kapitoly bude musieť spomínanú dotáciu vrátiť do štátneho rozpočtu.

Účtovný režim uvedeného prípadu bude mať v sústave podvojného účtovníctva nasledujúcu podobu:

Príklad

Spoločnosť XYZ, s. r. o. dostala štátnu dotáciu vo výške 21 000 eur na obstaranie ťažkej lesnej techniky, čo predstavovalo 50 % z jej obstarávacej ceny. Spoločnosť však nesplnila všetky podmienky určené správcom rozpočtovej kapitoly, a teda bude musieť spomínanú dotáciu vrátiť do štátneho rozpočtu.

Za predpokladu, že správca rozpočtovej kapitoly spoločnosť vyzval na vrátenie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom spoločnosť XYZ, s. r. o. obstaraný dlhodobý majetok uviedla do používania a prostriedky vo výške prijatej štátnej dotácie spoločnosť v tomto zdaňovacom období aj skutočne vrátila do štátneho rozpočtu, bude účtovanie v sústave podvojného účtovníctva nasledovné:

V prípade, že príslušný kontrolný orgán rozhodne o povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu až v nasledujúcich účtovných obdobiach, bude potrebné o tejto skutočnosti účtovať nasledovne:

Napokon možno poznamenať, že z dôvodu určitej náročnosti účtovania dotácií na obstaranie dlhodobého majetku z pohľadu určenia časovej a vecnej súvislosti rozpúšťania účtu 384 do výnosov bežného roka je vhodné, aby účtovná jednotka mala vedenú evidenciu o základných údajoch o obdržaných „investičných“ dotáciách napr. v rámci vnútropodnikovej smernice. V nej by mali byť zachytené údaje týkajúce sa:

•    dlhodobého hmotného majetku, obstaranie ktorého bolo realizované s pomocou dotácie,

•    okamihu začatia rozpúšťania výnosov budúcich období do bežného roka,

•    časového obdobia rozpúšťania výnosov budúcich období do bežného roka.

Účtovanie prevádzkových dotácií

Príjem dotácie na hospodársku činnosť (prevádzkovej dotácie) je potrebné zaúčtovať v prospech účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu, resp. 347 - Ostatné dotácie. Následné zúčtovanie dotácie je potrebné zaúčtovať súvzťažným zápisom v prospech účtu 648, ak sa dotácia poskytla na úhradu nákladov. Dôležité je dodržať časovú a vecnú súvislosť s vyúčtovaním nákladov na príslušný účel, na ktorý sa dotácia na hospodársku činnosť poskytla. Dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky sa totiž účtuje do výnosov v tom účtovnom období, v ktorom sa účtuje kompenzovaný náklad.

Ak časovú a vecnú súvislosť nie je možné dodržať (napr. poskytnutie dotácie v účtovnom období na úhradu nákladov, ktoré vznikli v inom zdaňovacom období), je ju potrebné zabezpečiť prostredníctvom účtu časového rozlíšenia, konkrétne 384 – Výnosy budúcich období.

Pri účtovaní povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu sa vznik záväzku účtuje najskôr s hodnotou na účte 384 – Výnosy budúcich období. V rozsahu, v ktorom suma prevýši sumu výnosov budúcich období, účtuje sa do nákladov bežného účtovného obdobia.

Príklad

Spoločnosť XYZ, s. r. o. obdržala v roku 2026 dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup prevádzkového materiálu v sume 1 200 eur. Táto dotácia bola však použitá len do výšky 1 000 eur.

Zo znenia otázky je zrejmé, že ide o tzv. prevádzkovú dotáciu, t. j. dotáciu na hospodársku činnosť. Pri účtovaní tohto prípadu je potrebné postupovať v zmysle § 52a ods. 3 postupov účtovania. To znamená, že príjem spomínanej dotácie spoločnosť XYZ, s. r. o. zaúčtuje v prospech účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu. Čerpanie prevádzkovej dotácie zo štátneho rozpočtu následne zaúčtuje na ťarchu účtu 346 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648, ak sa dotácia poskytla na úhradu nákladov, a to v časovej a vecnej súvislosti s vyúčtovaním nákladov na príslušný účel, na ktorý sa predmetná dotácia poskytla. Nevyčerpané prostriedky štátnej dotácie v zdaňovacom období je potrebné vrátiť. Účtovný režim predmetného prípadu tak bude mať nasledovnú podobu:

Poskytnutá dotácia na úhradu nákladov, ktoré vznikli v minulosti, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sú splnené podmienky na účtovanie nároku na dotáciu.

Príklad

Spoločnosť ALFA, s. r. o. dostala prísľub na dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup prevádzkového materiálu v sume 2 600 eur. Dotácia bude skutočne poskytnutá až v januári 2027, avšak súvisiace náklady vzniknú už v roku 2026.

Predovšetkým je potrebné poznamenať, že o nároku na dotáciu účtuje v okamihu, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia účtovnej jednotke aj poskytne. V uvedenom prípade bude musieť spoločnosť ALFA, s. r. o. pre správne určenie účtovného režimu popísaného problému vychádzať z ustanovenia § 48 ods. 3 postupov účtovania, na základe ktorého okrem iného platí, že ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa účtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí, a vedie sa na samostatnom analytickom účte. Ďalej platí, že dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky sa totiž účtuje do výnosov v tom účtovnom období, v ktorom sa účtuje kompenzovaný náklad. V zmysle aplikácie ustanovenia § 52a ods. 3 postupov účtovania sa tak zabezpečí časová a vecná súvislosť s vyúčtovaním nákladov na príslušný účel, na ktorý sa dotácia na hospodársku činnosť poskytla. To znamená, že účtovanie by malo mať nasledovnú podobu:

Príklad

Spoločnosť OMEGA, a. s. obdržala v roku 2026 dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup obalového materiálu a PHM v sume 3 000 eur. Náklady, na ktorých úhradu bola poskytnutá dotácia, však vzniknú až počas roku 2027.

V uvedenom prípade je zrejmé, že sa jedná o tzv. prevádzkovú dotáciu, t. j. dotáciu na hospodársku činnosť. To znamená, že príjem spomínanej dotácie musí akciová spoločnosť zaúčtovať v prospech účtu 346. Tento príjem v bežnom účtovnom období (rok 2026) však vecne patrí do výnosov až v budúcich obdobiach (t. j. roku 2027), preto bude musieť pri účtovaní v roku 2026 aplikovať účet 384 – Výnosy budúcich období. Čerpanie prevádzkovej dotácie zo štátneho rozpočtu tak spoločnosť OMEGA, a. s. zaúčtuje na ťarchu účtu 346 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648, ak sa dotácia poskytla na úhradu nákladov, a to v časovej a vecnej súvislosti s vyúčtovaním nákladov na príslušný účel, na ktorý sa predmetná dotácia poskytla – t. j. až v roku 2027.

Príklad

Spoločnosť ALFA, a. s. prijíma od úradu prace sociálnych vecí a rodiny príspevok na zamestnanca. Akým spôsobom je potrebné zahrnúť daňové príjmy z tejto dotácie na prelome rokov? Za december 2025 spoločnosť účtovala mzdové náklady 2025 účtovným zápisom MD521 /­ D331, čo predstavuje daňový náklad. Prefinancovanie z dotácie za december však obdrží až v roku 2026.

Vychádzajúc z ustanovenia § 52a ods. 3 postupov účtovania v PÚ, dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sa účtuje kompenzovaný náklad. Pri účtovaní dotácie na úhradu nákladov sa na zabezpečenie vecnej a časovej súvislosti použije účtovanie na účte 384 – Výnosy budúcich období. Tieto sa rozpúšťajú v prospech vecne príslušného účtu výnosov, a to účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 – Ostatné finančné výnosy v účtovnom období, v ktorom sa účtujú kompenzované náklady (účtovný predpis: MD384/­D648). To znamená, že spoločnosť ALFA, a. s. má povinnosť účtovať o nároku na dotáciu v tom účtovnom období, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. Musí pritom vychádzať z uzatvorenej zmluvy, aké jej boli stanovené podmienky pre získanie dotácie, a musí sama vedieť deklarovať, či sa zmluvné podmienky z jej strany splnia, a tým sa jej dotácia poskytne. Ak v roku 2025 bolo účtované o mzdových nákladoch na účet 521 a tieto náklady akciovej spoločnosti preplatí úrad práce, bude musieť aj o výnose účtovať v roku 2025 - t. z. o predpise nároku na dotáciu. V roku 2026 teda bude akciová spoločnosť účtovať len o prijatí peňažných prostriedkov na bankový účet (MD221/­D346). Základ dane z príjmov tak za rok 2025 ako aj za rok 2026 sa upravovať nebude, je vyčíslený v súlade so spomínaným účtovným postupom.

Napokon je vhodné poznamenať, že zmena sumy pôvodne odhadovaného nároku na dotáciu z dôvodu jej spresnenia na základe získaných nových skutočností sa účtuje s hodnotou na účte 384 – Výnosy budúcich období. V rozsahu, v ktorom suma prevýši sumu výnosov budúcich období, alebo ak neexistujú výnosy budúcich období, sa účtuje pri

a)  znížení pôvodnej sumy na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné finančné náklady,

b)  zvýšení pôvodnej sumy v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 – Ostatné finančné výnosy.

Účtovanie dotácií na úhradu úrokov

Pre podnikateľov existuje viacero programov, ktoré im pomôžu preklenúť krízovú situáciu spočívajúcu v nedostatku zdrojov. Medzi ne patria rôzne tzv. príspevkové programy, ktoré predstavujú okrem iného aj dotácie na úhradu úrokov. Samotná podpora sa podnikateľom poskytuje vo forme nenávratného finančného príspevku aj úhradou úrokov alebo časti úrokov z poskytnutého úveru.

Ako už bolo spomínané, účtovanie dotácií sa vo všeobecnosti realizuje prostredníctvom v účtovej osnove určenej účtovej skupiny 34 – Zúčtovanie daní a dotácií. Aj v prípade dotácií na úhradu úrokov je rozdelenie dotácií z účtovného pohľadu z titulu poskytovateľa dotácie, resp. príspevku nasledovné:

1.  dotácie zo štátneho rozpočtu - aplikuje sa syntetický účet 346,

2.  ostatné dotácie - aplikuje sa syntetický účet 347.

Príjem dotácie na úhradu úrokov je potrebné zaúčtovať v prospech účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu, resp. 347 – Ostatné dotácie. Následné zúčtovanie dotácie je potrebné zaúčtovať súvzťažným zápisom v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy, pričom je dôležité dodržať časovú a vecnú súvislosť so zaúčtovaním úrokov do finančných nákladov.

Príklad

Spoločnosť DELTA, s. r. o. obdržala dotáciu na úhradu celkových úrokov z pôžičky, ktorú z banky čerpala z Poľnohospodárskej platobnej agentúry na racionalizáciu energetického hospodárstva.

Vychádzajúc zo znenia otázky je zrejmé, že ide o dotáciu na úhradu úrokov. Príjem spomínanej dotácie spoločnosť DELTA, s. r. o. zaúčtuje v prospech účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu. Následné čerpanie dotácie zaúčtuje spoločnosť na ťarchu účtu 346 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 668, a to v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním úrokov do finančných nákladov. Účtovný režim uvedeného prípadu bude mať tak nasledovnú podobu:

Dotácia poskytnutá s cieľom okamžitej finančnej pomoci, bez predpokladu budúcich súvisiacich nákladov, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sú splnené podmienky na účtovanie nároku na dotáciu. Odpustenie pôžičky sa účtuje v čase splnenia podmienok na jej odpustenie v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy so súvzťažným zápisom na ťarchu záväzkového účtu, na ktorom sa účtuje pôžička.

Osobitosťou dotácie na nájomné je to, že sa poskytuje nájomcovi na základe žiadosti, ktorú podáva v mene nájomcu a na vlastný účet prenajímateľ. Nájomca je povinný na vyzvanie bezodkladne poskytnúť prenajímateľovi súčinnosť potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné. V prípade jej schválenia to štát elektronicky oznámi prenajímateľovi aj nájomcovi a príslušnú čiastku nájomného pošle priamo na účet prenajímateľa.

V účtovníctve nájomcu na základe oznámenia o schválení dotácie sa účtuje predpis dotácie na nájomné na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu a so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti vo vecnej a časovej súvislosti so vzniknutými nákladmi na nájomné. Suma v akej sa nájomca zriekol plnenia z dotácie na nájomné v prospech prenajímateľa, sa účtuje na ťarchu účtu 321 – Dodávatelia a so súvzťažným zápisom v prospech účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu. V účtovníctve prenajímateľa sa suma v akej sa nájomca zriekol plnenia z dotácie na nájomné v prospech prenajímateľa účtuje v prospech vecne príslušného účtu pohľadávok a so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky.

>   Dotácie z pohľadu JÚ

V rámci jednoduchého účtovníctva sa poskytnutie dotácie, podpory alebo príspevku (ďalej len „dotácia“) účtuje v knihe pohľadávok. V deň prijatia dotácie sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie účtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov. Súčasne sa zaúčtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie v knihe pohľadávok.

V princípe sa použitie dotácie alebo jej časti účtuje v peňažnom denníku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov okrem obstarania dlhodobého majetku, ktoré sa účtuje podľa § 18 ods. 3 postupov účtovania.

Na konci účtovného obdobia, v ktorom bola prijatá dotácia, sa zistí suma použitej dotácie. Suma použitej dotácie sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako prírastok príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“.

Účtovanie investičných dotácií

Pri použití dotácie na nákup dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje v peňažnom denníku odpis dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku medzi výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi „ostatnými výdavkami“ a v rovnakej výške alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku, sa účtuje príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“. V nasledujúcich účtovných obdobiach sa v peňažnom denníku účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“, a to vždy len vo výške sumy použitej dotácie v danom účtovnom období.

Príklad

Podnikateľ Karol získal v roku 2026 dotáciu investičného charakteru na obstaranie poľnohospodárskeho stroja v hodnote 35 000 eur s dobou odpisovania 4 roky. Stroj obstaral v januári 2026.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že z dôvodu platby prijatej v súvislosti s podnikaním, v žiadnom prípade nemožno na prijatú dotáciu aplikovať oslobodenie od dane v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov.

V deň prijatia dotácie sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie v hodnote 35 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov.

V rámci uzávierkových účtovných operácií za rok 2026 sa zaúčtuje v peňažnom denníku odpis poľnohospodárskeho stroja v sume 8 750 eur medzi výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi „ostatnými výdavkami“ a v rovnakej výške sa za účtuje príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“.

V nasledujúcich účtovných obdobiach sa v peňažnom denníku bude účtovať v rámci uzávierkových účtovných operácií príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“, a to vždy len vo výške sumy použitej dotácie v danom účtovnom období.

Príjem dotácie bude teda vstupovať do základu dane počas doby uplatňovania daňových odpisov (t. j. 4 roky), a to vždy vo výške 8 750 eur. Výsledný efekt na základ dane z príjmov podnikateľa Karola bude teda neutrálny.

Príklad

Podnikateľ Anton získal v roku 2026 dotáciu investičného charakteru na obstaranie tlačiarenského prístroja v hodnote 12 000 eur. Prístroj obstaral v januári 2026 za 18 000 eur. Uvedený prístroj sa odpisuje rovnomerným spôsobom 4 roky.

V deň prijatia dotácie sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie v hodnote 12 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov.

V rámci uzávierkových účtovných operácií za rok 2026 podnikateľ Anton zaúčtuje v peňažnom denníku odpis tlačiarenského prístroja v sume 4 500 eur medzi výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi „ostatnými výdavkami“ a v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku, sa účtuje príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“ – t. z. v predmetnom prípade suma 3 000 eur. V nasledujúcich účtovných obdobiach sa v peňažnom denníku zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“, a to vždy len vo výške sumy použitej dotácie v danom účtovnom období – t. j. v sume 3 000 eur.

Príjem dotácie bude teda vstupovať do základu dane počas celej doby uplatňovania daňových odpisov (t. j. 4 roky), a to vždy vo výške 3 000 eur.

V prípadoch, ak sa porušia ustanovené podmienky a vznikne povinnosť vrátiť peňažné prostriedky z dotácie alebo platiť penále za neoprávnené použitie dotácie, účtuje sa v knihe záväzkov záväzok voči poskytovateľovi dotácie vo výške sumy peňažných prostriedkov z dotácie určených na vrátenie, alebo penále. Ak nastane povinnosť vrátenia neoprávnene vynaložených peňažných prostriedkov z dotácie v tom istom účtovnom období ako je ich prijatie, v deň účtovania vrátenia peňažných prostriedkov z dotácie sa účtuje v peňažnom denníku zníženie príjmov, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov alebo zníženie príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“, ak dotácia alebo jej pomerná časť bola zahrnutá do príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“ a súčasne sa zníži záväzok voči poskytovateľovi dotácie v knihe záväzkov.

Ak účtovná jednotka má povinnosť vrátenia neoprávnene použitých peňažných prostriedkov z dotácie v inom účtovnom období ako v účtovnom období, v ktorom prijala prostriedky z dotácie, účtuje sa v knihe záväzkov záväzok voči poskytovateľovi dotácie a v peňažnom denníku výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení ako „ostatné výdavky“, ak dotácia alebo jej pomerná časť bola zahrnutá do príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“ alebo ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

V deň úhrady penále sa účtuje v peňažnom denníku výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov a súčasne v knihe záväzkov sa účtuje zánik záväzku voči poskytovateľovi dotácie.

V deň prijatia dotácie na obstaranie neodpisovaného dlhodobého majetku sa príjem peňažných prostriedkov účtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov. Použitie dotácie na obstaranie neodpisovaného dlhodobého majetku sa účtuje v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami v tom účtovnom období, v ktorom sa účtuje súvisiaci výdavok. Ak sa obstaráva neodpisovaný dlhodobý majetok, a to pozemok s podmienkou postavenia stavby na tomto pozemku, použitie dotácie sa účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako prírastok príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“ súčasne s odpisom tejto stavby v rovnakej výške alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie pozemku.

Účtovanie dotácií formou refundácie výdavkov

Dotácia formou refundácie výdavkov sa účtuje v knihe pohľadávok vo výške oprávnených výdavkov účtovaných v peňažnom denníku. V deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie sa príjem účtuje v peňažnom denníku medzi príjmami zahrnovanými do základu dane z príjmov celkom v druhovom členení medzi „ostatné príjmy“, alebo medzi príjmami, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov, ak ide o oprávnené výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku. Súčasne sa v deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie v knihe pohľadávok účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie. Pri použití dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje v peňažnom denníku odpis dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“ a v rovnakej výške sa účtuje príjem do príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“.