Dôsledky za nepodanie daňového priznania v predĺženej lehote

Fyzické aj právnické osoby mali aj v roku 2017 možnosť predĺžiť si lehotu na podanie priznania za rok 2016 do 30. 6. alebo do 30. 9. 2017. Predĺženie lehoty do 30. 9. sa týka len tých daňovníkov, ktorých súčasťou príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Daňovníci, ktorí nemali príjmy plynúce zo zahraničia boli povinní podať daňové priznanie najneskôr do 30. 6. 2017. Čo v prípade ak túto lehotu nestihli? Aké sankcie im hrozia?

Lehoty na podanie daňového priznania u fyzických, ale aj u právnických osôb upravuje § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len zákon o dani z príjmov, resp. ZDP). Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov bolo možné predĺžiť na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

PRÍJMY PLYNÚCE ZO ZDROJA V ZAHRANIČÍ - Pre posúdenie či ide o zdroj príjmov v zahraničí je u príjmov z činnosti (aktívne príjmy) rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov - štátne územie, v ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva. Príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí). U príjmov z nakladania s majetkom (pasívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca, resp. umiestnenie nehnuteľnosti. Príjmy z nakladania s majetkom plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce od platiteľa, ktorý je rezidentom iného štátu (napr. licenčné poplatky vyplácané rezidentom zo zahraničia), resp. príjmy z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí (napr. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí.

Na základe medzinárodného daňového práva sa zdroj príjmu nachádza v tom štáte, kde je

1)  vykonávaná činnosť generujúca príjem, alebo

2)  umiestené aktívum, ktoré generuje príjem, či už z titulu jeho vlastníctva alebo scudzenia.

Aj ustanovenie § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov, je odvodené od tejto filozofie a definuje predmet dane vo vzťahu k daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. V zmysle § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava. Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach. Do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.

V prípade, že by išlo o FO alebo PO, ktorá má odberateľa práce alebo služby v zahraničí, resp. ak daňovníkovi plynú príjmy z predaja tovaru, od odberateľa so sídlom v zahraničí, táto skutočnosť nie je dôvodom na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania daňovníka.

Príklad

Podnikateľ vykonáva na základe živnosti obchodnú činnosť. Tovar odoberá od obchodných partnerov v rámci EÚ. Daňovník nepodal v stanovenej lehote 31. 3. 2017 daňové priznanie ale podal oznámenie, nakoľko príjmy fakturuje odberateľom v zahraničí, obchoduje s partnermi v EÚ a túto skutočnosť považuje za zdroj príjmov v zahraničí. Daňovník podal správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2016 do 30. 9. 2017, pričom sa odvolal na § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Keďže daňovník zdaňuje len príjmy plynúce zo SR, a príjmy od obchodných partnerov v rámci EÚ , túto skutočnosť nemožno považovať za zdroj príjmov v zahraničí, nemal nárok na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Daňovník bol povinný najneskôr v lehote k 31. 6. 2017 podať daňové priznanie typ B a v tejto lehote aj daň zaplatiť. V prípade oneskoreného podania daňového priznania správca dane predpíše sankciu, sankciu predpíše aj v prípade daňovej povinnosti za oneskorené zaplatenie dane.

ÚROK Z OMEŠKANIA SPRÁVCA DANE VYRUBÍ, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane:

•    daň alebo rozdiel dane,

•    preddavok na daň,

•    splátku dane,

•    vybraný preddavok na daň,

•    daň vybranú zrážkou,

•    zrazenú sumu na zabezpečenie dane.

Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy, za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie. Pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Výpočet úroku z omeškania je daný v ustanovení § 156 ods. 2 daňového poriadku tak, že musí byť zrejmá výška dlžnej sumy, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ZUS ECB“) a počet dní omeškania s platbou.

Na základe týchto údajov správca dane vyrubí úrok z omeškania nasledovným spôsobom: Dlžná suma x 4-násobok ZUS ECB/365 alebo 366 x počet dní omeškania.

Príklad

Daňovník podal daňové priznanie na základe oznámenia v lehote k 30. 6. 2017 ale v tejto lehote na zaplatenie dane nebola daň zaplatená, t.j. podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb včas, ale z dôvodu nedostatku financií nezaplatil daň vo výške 5 000 eur. Subjekt daň zaplatil až 10. 7. 2017.

Výška úroku z omeškania závisí od výšky úrokovej sadzby a doby omeškania. Úroková sadzba sa určí ako 4-násobok základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deň vzniku daňového nedoplatku avšak minimálne vo výške ročnej sadzby 15 %.

Doba omeškania sa vypočíta ako je počet dní, počas ktorých daňový subjekt daň nezaplatil. Počíta sa od vzniku daňového nedoplatku až do dňa uhradenia platby. Pri bezhotovostnej platbe sa za deň uhradenia platby rozumie deň odpísania finančných prostriedkov z účtu daňového subjektu. V prípade, ak by bola výška základnej úrokovej sadzby ECB k 1. 7. 2017 napríklad 0,25 % (úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie), výška úrokovej sadzby pre výpočet úroku z omeškania by bola 15 %, pretože štvornásobok úrokovej sadzby ECB je menší ako 15 %. Počet dní omeškania je 10. Výpočet:

nezaplatená daň × úroková sadzba
× počet dní omeškania/366

= úrok z omeškania

5 000 × 0,15 ×  10/366 = 20,49 eur.

Daňovník, ktorý poberá príjmy zo zdroja v zahraničí a v zahraničí je povinný podať daňové priznania, prípadne zaplatiť daň postupuje v súlade s § 45 zákona o dani z príjmov. V tomto ustanovení je upravený postup na zamedzenie dvojitého zdanenia.

AK PLYNÚ DAŇOVNÍKOVI S NEOBMEDZENOU DAŇOVOU POVINNOSŤOU PRÍJMY zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy. Slovenská republika má podpísaných 64 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov. Zoznam zmlúv a prehľad metód eliminácie dvojitého zdanenia príjmov sa nachádza na portáli Finančnej správy SR. Texty zmlúv sa zverejňujú v Zbierke zákonov a sú dostupné aj databáze JASPI (Jednotný Automatizovaný Systém Právnych Informácií). Informácie o daňových systémoch sú zväčša zverejnené na webových stránkach daňových úradov jednotlivých krajín. Zmluvy určujú a bližšie špecifikujú metódu eliminácie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti, a to:

1)  zápočet dane alebo

2)  vyňatie príjmov zo základu dane.

Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane,

daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy, sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14 ZDP. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

V súvislosti s metódu započítania dane je dôležité brať do úvahy daň zaplatenú v zahraničí a daň, ktorú možno započítať - vypočítanú percentom. Pri uplatnení metódy zápočtu dane môžu nastať prípady, kedy:

1)  bola daň zaplatená v zahraničí menšia ako daň, ktorú možno započítať v SR , vtedy sa daň vypočítaná z celosvetových príjmov zníži o celú sumu dane, ktorá už bola zaplatená v zahraničí,

2)  bola daň vybraná v zahraničí vyššia ako daň, ktorú možno započítať v SR – v tomto prípade sa daň vypočítaná z celosvetových príjmov zníži o sumu dane, ktorá už bola zaplatená v zahraničí len do výšky dane, ktorú možno započítať.

Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda vyňatia príjmov,

základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14.
Metóda vyňatia príjmov sa uplatňuje v zmysle § 45 ods. 3 zákona o dani z príjmov aj v prípade príjmov zo závislej činnosti, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti:

a)  za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

b)  zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené.

c)  zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší

Príklad

Pán Martin pracoval 9 mesiacov v roku 2016 v Nemecku kde mu boli zrážané preddavky na daň, je rezidentom Slovenskej republiky, bol povinný podať daňové priznanie v SR v tzv. celosvetových príjmov. V lehote do konca marca 2017 podal miestne príslušnému správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania do konca septembra, nakoľko mal príjmy zo zdroja v zahraničí.

Daňové priznanie typ A môže podať najneskôr v lehote do 30. 9. 2017, nakoľko ide o príjmy zo závislej činnosti, uplatní si v súlade s § 45 metódu vyňatia príjmov a nebude platiť žiadnu daň.

Vyňatie príjmov zo zdanenia na území SR sa uplatní vždy, keď daňovník FO (rezident SR) poberal príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia, bez ohľadu na efektívne vybratie dane v zahraničí z týchto príjmov. Daňovník pri uplatnení metódy vyňatia príjmov nie je povinný preukazovať daňovému úradu výšku zrazenej dane v zahraničí.

Príklad

Pán František vykonával v mesiacoch január až máj 2016 závislú činnosť u zamestnávateľa v Košiciach. Zamestnávateľ ho vyslal do zahraničia, na výkon práce do českej spoločnosti so sídlom v Prahe. Daňovník vykonával prácu v českej spoločnosti od 1. 9. 2016 doposiaľ, pričom zostal naďalej v pracovnom pomere u slovenského zamestnávateľa.

Podľa zmluvy o medzinárodnom prenájme pracovnej sily uzatvorenej medzi slovenským zamestnávateľom a českou spoločnosťou, na základe ktorej bol pán František poskytnutý na výkon práce na územie Českej republiky, má česká spoločnosť právo dávať zamestnancovi pracovné inštrukcie a pokyny, kontroluje miesto výkonu práce, zabezpečuje pracovné podmienky, poskytuje pracovné nástroje a materiál na výkon práce, nesie zodpovednosť za riziko za výsledky práce zamestnanca (užívateľ pracovnej sily). Zároveň česká spoločnosť mu poskytuje bezplatné ubytovanie v ČR.

Česká spoločnosť je povinná odvádzať preddavky na daň z príjmov za tohto zamestnanca miestne príslušnému správcovi dane v ČR a odvádzať príspevok na povinné zdravotné poistenie v Českej republike. Po ukončení zdaňovacieho obdobia roku 2016 a vysporiadaní daňovej povinnosti na území Českej republiky vydala česká spoločnosť daňovníkovi „Potvrzení o zdanitelných příjmech zo závislé činnosti“.

Nakoľko daňové priznanie v SR je v súlade s § 32 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, povinný podať aj daňovník, ktorému plynú príjmy zo zdrojov v zahraničí. Daňovník je povinný vysporiadať si na území Slovenskej republiky daňovú povinnosť z príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Účelom ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov je zamedziť dvojitému zdaneniu príjmov ak toto vznikne. Zákon o dani z príjmov nevymedzuje spôsob ani formu preukazovania zdanenia príjmov v zahraničí. Podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Daňovník platil príspevky na poistenie v Českej republike, ktoré majú charakter povinných platieb a povinnosť ich platenia vyplýva z príslušných vnútroštátnych právnych predpisov Českej republiky. Poistné a príspevky sú rovnakého druhu ako povinné poistné platné zamestnancami v Slovenskej republike (napr. príspevok na nemocenské poistenie, príspevok na zdravotné poistenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti). Do základu dane pána Františka bude zahrnutý príjem zo závislej činnosti zo zdrojov na území Českej republiky znížený o takto platené príspevky.

František podá daňové priznanie v lehote do 30. septembra 2017, nakoľko podal oznámenie o predĺžení lehoty správcovi dane. Do daňového priznania typ A uvedie všetky príjmy, t.j. príjmy od slovenského zamestnávateľa aj od českého zamestnávateľa. Pri príjmoch plynúcich z ČR si uplatní metódu vyňatia príjmov (základu dane). V tomto prípade mal daňovník príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, preto mohol za zákonom stanovených podmienok uplatniť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania v SR.

ZÁVER - Ak by plynuli daňovníkovi s trvalým pobytom v SR príjmy zo zahraničia zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá upravené vzájomné daňové vzťahy prostredníctvom medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, zdaňoval by celý príjem v SR. Preto je pri posudzovaní rozsahu daňových povinností (rezidencie) daňovníka a pri vysporiadaní daňových povinností na území Slovenskej republiky potrebné postupovať výlučne podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov.

Ing. Marta Boráková

VZOR

Rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1

Daňový úrad: Bratislava.

Číslo: 12345/2017

Dátum: 20. 10. 2017

Ing. František Mrkvička

Kvetná 9

811 01 Bratislava

Daňový úrad Bratislava. na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vydáva

rozhodnutie:

Daňový úrad Bratislava podľa § 155 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov ukladá daňovému subjektu Ing. Františkovi Mrkvičkovi, Kvetná 9, 811 01 Bratislava, DIČ 202451981 pokutu vo výške 30 eur, slovom tridsať eur za nepodanie daňového priznania podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2016 v lehote do 30. 6. 2017.

Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Bratislava vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu SK74 8180 5002 1920 2108 4780 variabilný symbol 1700992016.

Odôvodnenie

Daňovník porušil ustanovenie § 49 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, nakoľko nepodal daňové priznanie na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2016 v lehote do 30. 6. 2017.

Poučenie

Proti tomuto rozhodnutiu možno podľa § 72 ods.1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov podať odvolanie. Odvolanie možno podať písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Bratislava do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Včas podané odvolanie podľa § 72 ods.7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov má odkladný účinok.

§ 155 zákona č. 563/2009 Z. z.

Pokuty

(1) Správca dane uloží pokutu

a) od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur,

b) od 60 eur do 32 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do 6 000 eur,

c) od 60 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b),

d) od 30 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. c); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur,

e) od 60 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur,

f)  vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy

1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f),

2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov,1) za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g),

3. dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h),

4. súčtu vlastnej daňovej povinnosti92a) zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu...