Doručovanie v pracovnoprávnych vzťahoch

Uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch predpokladá získanie vedomosti druhého účastníka o už uskutočnenom, resp. o zamýšľanom úkone, prípadne o jeho vôli dosiahnuť svojim konaním určité zákonom ustanovené právne následky. Tento predpoklad možno naplniť písomným alebo ústnym, resp. tiež konkludentným prejavom, t. j. faktickým konaním účastníka pracovnoprávneho vzťahu.

Zákonník práce upravuje zásady doručovania samostatne v ust. § 38, a preto nie je možné podporne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Doručovanie je jedným z najdôležitejších právnych inštitútov, a to nielen pracovného práva. S chybným doručením písomností spája každé právne odvetvie rôzne následky. Jedným z najčastejších následkov je neplatnosť chybne doručovaného právneho úkonu.

Dosiahnutie právnych alebo faktických následkov konania účastníkov pracovnoprávnych vzťahov Zákonník práce podmieňuje ich písomnou formou. V niektorých prípadoch Zákonník práce výslovne neustanovuje žiadnu formu prejavu vôle, na vykonanie niektorých úkonov síce predpisuje písomnú formu, ale jej nedodržanie nijak (napr. neplatnosťou) nesankcionuje a pri niektorých úkonoch písomnú formu predpisuje striktne pod sankciou neplatnosti.

Možno však konštatovať, že v pracovnoprávnych vzťahoch, a to predovšetkým za účelom zachovania právnej istoty, Zákonník práce vychádza zo všeobecne platnej zásady preferencie písomnej formy prejavu vôle, prípadne uskutočnenia právneho úkonu.

Doručovanie sa obvykle spája s písomnou formou toho – ktorého úkonu, nakoľko ak ide o ústny alebo konkludentný úkon nehovoríme o doručení, ale ide o jednoduché ústne oznámenie informácie alebo o získanie vedomosti o vôli účastníka pracovnoprávneho vzťahu na základe jeho konania.

Zákon v prípade doručovania písomností zamestnávateľa zamestnancovi výslovne zakotvuje doručenie do vlastných rúk zamestnanca, ak ide o písomnosti týkajúce sa

•    vzniku, zmeny alebo zániku pracovného pomeru

•    vzniku, zmeny alebo zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy

•    vzniku, zmeny alebo zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Písomnosti zamestnávateľ v súlade so zákonom doručuje zamestnancovi buď osobne na pracovisku, alebo v jeho byte, resp. kdekoľvek bude zamestnanca možné zastihnúť. Doručovanie na pracovisku znamená doručovanie v priestore, kde zamestnanec vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa a keďže pojem pracovisko je potrebné vykladať širšie, nemusí to byť len kancelária zamestnanca, ale napr. aj personálne oddelenie alebo kancelária vedúceho zamestnanca. V danom prípade aj pojem byt chápeme širšie, t. j. že to môže byť rodinný dom, chata, resp. izba na ubytovni. Tomuto spôsobu doručenia hovoríme priame doručenie. Priame doručenie predstavuje osobný kontakt zamestnávateľa a zamestnanca pri odovzdávaní písomností. Uvedené doručenie má prednosť pred nepriamym doručením.

Zamestnávateľ pri doručovaní nemusí vstupovať do bytu zamestnanca a bez jeho súhlasu ani nemôže. Stačí, ak písomnosť odovzdá zamestnancovi do vlastných rúk. Doručenie zamestnávateľom vhodením písomnosti do schránky sa nepovažuje za priame doručenie a ani za doručenie do vlastných rúk. Je potrebné zdôrazniť, že je dôležité, kto môže písomnosť doručovať v mene zamestnávateľa, keďže zamestnávateľom je väčšinou právnická osoba. Písomnosť môže byť doručovaná len osobou na to oprávnenou. Nemôže to byť ktorýkoľvek zamestnanec zamestnávateľa.

DORUČOVANIE MIMO PRACOVISKA má význam vo chvíli, ak zamestnanec nie je zastihnuteľný na pracovisku. V prípade, ak má zamestnanec prekážku v práci, nie je povinný dostaviť sa na výzvu zamestnávateľa na pracovisko za účelom prevzatia zásielky. Nedostavenie sa nemôže byť považované za odmietnutie písomnosti a ani za zmarenie doručenia. Odmietnutím prevzatia písomnosti nie je ani situácia, ak osoby konajúce v mene zamestnávateľa sa o priame doručenie pokúsia hoci aj opakovane v bydlisku zamestnanca, ale zamestnanec neotvorí, pričom nie je rozhodujúce, či úmyselne alebo z dôvodu neprítomnosti.

V danom prípade prítomnosť svedkov (a prípadný obrazový záznam) môže poslúžiť len na preukázanie, že pokus, resp. pokusy o priame doručenie boli neúspešné a zamestnávateľ môže pristúpiť k doručeniu prostredníctvom poštového podniku. Odmietnutie prijatia písomnosti totiž môže nastať len za splnenia predpokladu, že konkrétna písomnosť bola zamestnancovi ponúknutá na prevzatie.

Zamestnávateľ by sa mal vždy pokúsiť doručiť písomnosť priamym spôsobom, ak je to možné. Zákonník práce neuvádza dĺžku obdobia a ani počet pokusov o zastihnutie zamestnanca, na základe ktorého môže zvoliť nepriame doručenie. Malo by ísť o obdobie, ktoré nebude pre zamestnávateľa predstavovať neprimeranú záťaž.

Ak nie je možné doručiť písomnosť priamo, môže zamestnávateľ doručiť zamestnancovi písomnosti nepriamym doručením, a to poštovým podnikom ako doporučenú zásielku, pričom pri doručovaní písomnosti prostredníctvom poštového podniku musia byť splnené podmienky podľa osobitného právneho predpisu. Písomnosti doručované poštovým podnikom je zamestnávateľ povinný doručiť zamestnancovi ako doporučenú zásielku s doručenkou a pripojenou poznámkou „do vlastných rúk“, a to na poslednú známu adresu zamestnanca, ktorá mu je známa. Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako desať dní, pričom bežná úložná lehota na pošte býva 18 dní.

Zákonník práce samozrejme upravuje aj spôsob doručenia písomností zamestnanca zamestnávateľovi, a to konkrétne doručenie písomností týkajúcich sa

•    vzniku, zmeny alebo zániku pracovného pomeru

•    vzniku, zmeny alebo zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy

•    vzniku, zmeny alebo zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Písomnosti, ktoré sa týkajú uvedených skutočností, zamestnanec doručuje zamestnávateľovi odovzdaním na pracovisku alebo odovzdaním na poštovú prepravu na adresu sídla zamestnávateľa.

Zamestnanec doručuje písomnosť zamestnávateľovi odovzdaním na pracovisku na písomné potvrdenie osoby oprávnenej vystupovať v mene zamestnávateľa a zodpovednej za preberanie písomností a iných zásielok adresovaných zamestnávateľovi. U väčších zamestnávateľov túto funkciu obvykle vykonáva podateľňa. V prípade doručenia písomnosti prostredníctvom poštovej prepravy je zamestnanec povinný písomnosť doručiť ako doporučenú zásielku.

Doporučená zásielka sa doručuje na odosielateľom uvedenú adresu príjemcu, ktorú, ak obsahuje poznámku „do vlastných rúk“, je oprávnený prevziať iba sám adresát alebo, ak je adresátom právnická osoba, osoba vystupujúca v jej mene, resp. osoba, ktorej oprávnenie na preberanie zásielok vyplýva z vnútorného predpisu právnickej osoby. Ak adresát nie je zastihnutý na adrese uvedenej odosielateľom, poštový podnik upovedomí adresáta oznámením o uložení zásielky a o tom, kde a kedy a tiež v akej lehote si ju môže adresát vyzdvihnúť.

V prípade nevyzdvihnutia zásielky v určenej lehote, poštový podnik zabezpečí náhradné doručenie (obvykle nasledujúci pracovný deň) a v prípade neúspechu adresáta opätovne upovedomí o možnosti vyzdvihnúť si zásielku (úložná lehota je 18 dní, pričom lehota začína plynúť nasledujúci deň po náhradnom doručení). Pri nerešpektovaní ani opätovnej výzvy po márnom uplynutí stanovenej lehoty poštový podnik vráti zásielku odosielateľovi ako nedoručiteľnú.

Pri doručovaní je dôležité poukázať na to, ktorým okamihom nastanú právne následky doručenia písomnosti vo vzťahu k druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu.

Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní a zároveň právne následky doručenia písomností vo vzťahu k druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu nastávajú okamihom

•    osobného prevzatia písomnosti

–   zamestnancom

–   zamestnávateľom (zamestnancom oprávneným konať v mene zamestnávateľa, resp. útvarom oprávneným na preberanie písomností a iných zásielok)

•    vrátenia písomnosti späť zamestnancovi alebo zamestnávateľovi ako nedoručiteľnej napr. v dôsledku neoznámenia zmeny adresy trvalého alebo prechodného pobytu zamestnanca alebo neoznámenia zmeny sídla zamestnávateľa, prípadne neprevzatím oznámenej zásielky na pošte

•    zmarenia doručenia konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa, pričom otázku marenia doručenia písomnosti je nutné posudzovať vždy podľa okolností konkrétneho prípadu, a nie všeobecne

•    odmietnutia prijatia písomnosti zamestnancom alebo zamestnávateľom.

RADA!

Odmietnutie prevzatia zásielky Zákonník práce podrobnejšie nerieši. V prípade doručovania písomnosti prostredníctvom poštového podniku odmietnutie prevzatia adresátom zaznačí poštový podnik na zásielke. Ak nejde o doručenie prostredníctvom poštového podniku, je odmietnutie prevziať zásielku pri obzvlášť dôležitých písomnostiach (napr. pri skončení pracovného pomeru) dôležité vedieť preukázať. Pre prípad vzniku potreby preukázať odmietnutie prevziať písomnosť je vhodné osobne doručovať dôležité písomnosti najlepšie v prítomnosti dvoch súčasne prítomných a nezainteresovaných svedkov a o odmietnutí urobiť zápis.

JUDr. Sandra Tomiová Mrukviová