Doručovanie podkladov správcovi dane podnikateľom

Výkon podnikateľských aktivít si vyžaduje súčinnosť podnikateľa so správcom dane, a to nielen pri začatí podnikania, ale aj v jeho priebehu, či pri jeho ukončení. Pri vzniku, či založení podnikania je začínajúci podnikateľ povinný registrovať sa u vecne a miestne príslušného správcu dane v záujme získania daňového identifikačného čísla, ktoré je nevyhnutné pre jednoznačnú identifikáciu podnikateľa. Pokiaľ vzniknú zákonné predpoklady pre daňovú povinnosť, napríklad pre platenie dane z pridanej hodnoty, musí sa daňový subjekt riadne prihlásiť a podávať, v zákonom ustanovenej lehote, daňové priznanie. Aké sú možnosti doručovania podkladov správcovi dane, ktoré má podnikateľ možnosť využiť?

V priebehu podnikateľských aktivít podnikateľ

prichádza do kontaktu so správcom dane, a to nielen v prípade podania daňového priznania. Podnikateľ môže byť správcom dane vyzvaný na podanie svedeckej výpovede, na poskytnutie potrebných vysvetlení, prípadne na doplnenie už raz podaného daňového priznania. Pokiaľ sa podnikateľ dostane do finančných komplikácií, môže požiadať správcu dane o povolenie odkladu platby dane alebo jej úhradu v splátkach, o čom rozhoduje správca dane rozhodnutím, podnikateľ si však takúto úhradu dane nemôže nárokovať.

Podnikateľ môže využiť osobnú komunikáciu so správcom dane

prípadne doručovanie písomností prostredníctvom pošty, súkromného doručovateľa alebo cestou elektronickej komunikácie, ktorú daňové predpisy upravujú. Spôsob doručovania písomností pritom závisí od významu danej písomnosti pre podnikateľa v daňovom konaní, pričom doručovanie písomnosti musí byť náležite preukázané. Riadne doručenie písomnosti správcovi dane môže mať podstatné právne účinky v daňovom konaní, tak napríklad neuposlúchnutie výzvy správcu dane na podanie daňového priznania, môže mať za následok popri uloženiu pokuty, aj začatie konania o určení dane podľa pomôcok, kedy si správca dane cez dôkazné prostriedky sám určuje výšku dane u podnikateľa. Pokiaľ daňový subjekt nepredloží doplňujúce podklady správcovi dane k svojej žiadosti o odklad platby dane, nemusí správca dane takejto žiadosti vyhovieť. Pri nedostavení sa na predvolanie správcu dane, a to ani na opakovaný pokus, môže správca dane pristúpiť k predvedeniu daňového subjektu, čo je nepríjemnou právnou udalosťou. Preto je nevyhnutné, aby bolo doručovanie písomností správcovi dane riadne preukázané a doložené, inak môžu nastať uvedené neželané právne následky v daňovom konaní.

Pojem podnikateľ a správca dane

Pojem „podnikateľ“ právne definuje Obchodný zákonník, pričom ide o osobu, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, ktorá podniká na základe iného, než živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu a fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná podľa evidencie podľa osobitného predpisu.

Podnikateľ, ktorý vykonáva podnikanie

na základe živnostenského oprávnenia je živnostníkom, ktorého právne postavenie upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Uvedený živnostenský zákon právne vymedzuje v § 5 ods. 1, že živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba, ktorá sa označuje ako živnostník alebo právnická osoba, ktorá splní podmienky ustanovené živnostenským zákonom, predovšetkým splní všeobecné a osobitné podmienky pre získanie živnostenského oprávnenia.

Výkon živnosti živnostníkom si vyžaduje pravidelný výkon podnikateľských aktivít

ktoré sú predmetom živnostenského oprávnenia, pričom živnostník koná vo vlastnom mene a na plnú právnu zodpovednosť, ktorá sa prejavuje aj v tom, že živnostník ručí za svoje dlhy celým svojím majetkom. Podľa § 19 živnostenského zákona je možné rozlišovať remeselné, voľné a viazané živnosti, ktoré sú ohlasovacími živnosťami, koncesované živnosti boli zo živnostenského zákona vypustené.

Každý živnostník musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony, ktorej nemôže byť pozbavený a ani mu nemôže byť obmedzená súdom podľa Občianskeho zákonníka, pričom uvedený predpoklad musí byť naplnený počas celej doby výkonu živnostenského oprávnenia. Pre posúdenie právneho postavenia podnikateľa a jeho právnych povinností je potrebné zohľadniť aj osobitnú právnu úpravu, popri uvedenom Občianskom zákonníku napríklad Zákonník práce, za predpokladu, že živnostník je aj zamestnávateľom alebo daňový poriadok pri jednotlivých úkonoch daňového konania. Pritom je veľká škála osobitných právnych predpisov, ktoré upravujú právne postavenie podnikateľa a ktoré musí pri výkone predmetu živnosti rešpektovať. Fyzická osoba oprávnená na podnikanie pritom je popri priestupkoch zodpovedná aj za osobitný správny delikt, pokiaľ sa ho dopustí v súvislosti s podnikaním, pričom sa uplatňuje princíp objektívnej právnej zodpovednosti a neberie sa ohľad na subjektívnu stránku.

Pojem „správca dane“

je predmetom § 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý taxatívne tento pojem určuje. Správcom dane je pritom daňový úrad, colný úrad alebo obec, ktorá je jednotkou miestnej samosprávy.

Správca dane pritom pri správe daní postupuje v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví daňový poriadok, pričom správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane v danom prípade. Taktiež správca dane komplexne zabezpečuje dôkazné konanie, ktoré je súčasťou daňového konania, pričom zvažuje, či pripustí určitý dôkaz v daňovom konaní a taktiež posudzuje dôkazy, každý jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, organizuje dôkazné konanie.

Správca dane je pritom povinný sám si zadovažovať jednotlivé dôkazné prostriedky, pokiaľ ich nemá k dispozícii od daňového subjektu. Napríklad môže začať daňovú kontrolu alebo iniciovať určenie dane podľa pomôcok, predvolať si svedka za účelom poskytnutia svedeckej výpovede. Správca dane taktiež spolupracuje s inými inštitúciami verejnej správy, ktoré môže požiadať o poskytnutie potrebných podkladov pre dôkazné konanie.

Správca dane má komplexné rozhodovacie oprávnenia

napríklad môže určovať výšku daňovej povinnosti, o povolení odkladu alebo úhrady daňovej povinnosti v splátkach alebo môže rozhodnúť o vymáhaní daňového nedoplatku v danom prípade. Preto je nevyhnutné, aby pri rozhodovaní správca dane v plnom rozsahu rešpektoval formálne postupy, ktoré sú ustanovené daňovým poriadkom, predovšetkým aby boli naplnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia. Napríklad správca dane musí v rámci konania o určení dane podľa pomôcok pred vyrubením dane zistiť podklady pre správne určenie výšky dane daňového subjektu a až následne určiť výšku daňovej platby.

Včasnosť doručenia písomností správcovi dane podnikateľom

Pre právnu relevanciu písomností, ktoré adresuje podnikateľský subjekt správcovi dane, je potrebné nielen to, aby písomnosť obsahovala všetky náležitosti, ktoré ustanovuje daňový poriadok, prípadne osobitná práva úprava, ale je taktiež potrebné, aby bola písomnosť v lehote, ktorú ustanovuje daňový poriadok správcovi dane riadne doručená na jeho adresu.

V kontexte uvedených súvislostí je nevyhnutné, aby podnikateľský subjekt vedel jednotlivé postupy, či kritériá pre právnické počítanie lehôt v daňovom konaní. Platí pritom vo všeobecnosti, že postačuje, keď je predmetná písomnosť v posledný deň lehoty odovzdaná na poštovú prepravu. Takže neplatí teória dôjdenia, podľa ktorej v posledný deň lehoty určenej zákonom musí byť písomnosť fakticky doručená správcovi dane na jeho adresu.

Lehoty môžu byť určené

prostredníctvom dní, týždňov, mesiacov alebo rokov a podľa toho sa rozlišuje aj ich počítanie. Platí ale vo všeobecnosti, že pokiaľ by koniec lehoty pripadol na sobotu, nedeľu alebo akýkoľvek deň pracovného pokoja, lehota uplynie až nasledujúci pracovný deň, kedy postačuje písomnosť adresovanú správcovi dane odoslať cez poštového prepravcu alebo elektronickou poštou.

Tak napríklad všeobecná lehota určená daňovým poriadkom na podanie odvolania voči rozhodnutiu správcu dane je 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia správcom dane vo všeobecnosti. Ide o lehotu určenú prostredníctvom dní a preto platí, že do jej plynutia nikdy nezapočítavame deň, kedy došlo k doručeniu písomného vyhotovenia rozhodnutia. Preto teoreticky, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia dôjde podnikateľovi 1. 1., tak odvolacia lehota uplynie 16. 1.

V prípade ostatných lehôt sa do lehoty započítava deň, kedy došlo ku skutočnosti, ktorá je rozhodná pre počítanie lehoty a lehota sa skončí uplynutím dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy nastala právna skutočnosť rozhodná pre počítanie lehoty v daňovom konaní.

Predĺženie a odpustenie zmeškania lehoty na doručenie písomnosti podnikateľom

V prípade, že podnikateľský subjekt potrebuje predĺžiť lehotu, je potrebné rozlišovať, či ide o lehotu ustanovenú správcom dane alebo lehotu určenú daňovým poriadkom, či osobitnou právnou úpravou.

Pokiaľ lehotu určil správca dane, podnikateľ ho môže požiadať o predĺženie lehoty, najneskoršie však ešte pred jej uplynutím. Podnikateľ tak môže urobiť z „dôležitých dôvodov“, pričom ich posúdenie v konkrétnom prípade je na správcovi dane, ktorý dôvody posúdi. Pritom daňový poriadok ani demonštratívne neustanovuje „dôležité dôvody“ na účely daňového konania. Pokiaľ správca dane nerozhodne do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, platí, že správca dane povolil predĺženie procesnej lehoty.

V prípade, že podnikateľský subjekt žiada o predĺženie lehoty

ktorá je určená daňovým poriadkom, napríklad o predĺženie 15 dňovej lehoty na podanie odvolania, platí, že uvedenú lehotu určenú daňovým poriadkom nemožno predĺžiť. Pokiaľ však osobitný predpis ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť, správca dane ju nemôže predĺžiť o dlhšiu dobu, než je ustanovená týmto osobitným predpisom, alebo o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada v danom prípade.

Pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti podnikateľa o predĺženie lehoty na doručenie písomností nemožno podať opravné prostriedky, napríklad odvolanie.

V prípade zmeškania lehoty

na doručenie písomnosti správca dane odpustí podnikateľovi jej zmeškanie, ale za splnenia zákonnej podmienky, že podnikateľ, ktorý je daňovým subjektom, požiada v lehote najneskôr 30 dní od okamihu, kedy odpadol dôvod zmeškania lehoty, správcu dane o odpustenie jej zmeškania a v tejto lehote aj daný procesný úkon vykoná.

Platí taktiež, že zmeškanie lehoty môže byť daňovému subjektu odpustené len zo „závažných dôvodov“, pričom daňový poriadok neuvádza ani demonštratívny výpočet takýchto dôvodov a preto je plne v jeho kompetencii zvážiť, či ide o tak závažné dôvody, pre ktoré by bolo možné odpustiť podnikateľovi, ktorý je daňovým subjektom, zmeškanie procesnej lehoty.

Platí generálne pravidlo

že proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti podnikateľského subjektu o odpustenie zmeškania procesnej lehoty nemožno podať opravné prostriedky, nakoľko takýto postup daňový poriadok vylučuje.

Uvedené platí hlavne preto, lebo závažnosť dôvodov, ktoré posudzuje správca dane a ktoré uvádza vo svojej žiadosti podnikateľ, nemajú konkretizáciu v právnej úprave.

Možnosti doručovania v daňovom konaní

Každé podanie, ktoré má písomnú formu, je možné osobne odovzdať správcovi dane, ktorý je vecne a miestne príslušný prijať podanie, inak je možné využiť služby pošty alebo súkromného poštového prepravcu. Uvedené podanie však musí obsahovať všeobecné náležitosti, ktorými sú: kto podanie podáva, v akej veci, čo sa podaním navrhuje a pokiaľ to z povahy veci vyplýva, tak aj dôvody podania v danom prípade. Tak napríklad odvolanie daňového subjektu proti rozhodnutiu správcu dane musí podľa § 72 ods. 4 DP obsahovať aj dôvody podania odvolania a dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania.

Špecifický spôsob doručovania podaní

je prostredníctvom elektronických prostriedkov, ktoré sa podáva príslušnému správcovi dane do elektronickej podateľne a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, inak nespôsobí zamýšľané právne následky v danom prípade.

Pokiaľ daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Uvedená dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia, pričom ide o demonštratívny výpočet.

Pokiaľ bolo síce podanie urobené elektronickými prostriedkami, ale nebol dodržaný hore uvedený postup, teda buď nebol doplnený zaručený elektronický podpis alebo nebola uzatvorená dohoda so správcom dane, tak potom je potrebné takéto podanie doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami, inak sa takéto podanie považuje za nedoručené a nespôsobí právny následok.

Pokiaľ má podanie nedostatky

pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Pokiaľ daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania, ale ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Podľa daňového poriadku daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov na internetovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, ktorá obsahuje špecifické údaje týkajúce sa daňového subjektu, napríklad spis daňového subjektu v elektronickej forme, elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu, prístup na elektronickú podateľňu, elektronickú osobnú schránku alebo katalóg služieb, pričom ide o demonštratívny výpočet.

Podnikateľský subjekt je v úzkej interakcii so správcom dane

pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, a to od svojho vzniku, počas výkonu podnikateľskej aktivity až po ukončenie podnikania. Pritom je pre výkon jeho podnikania nevyhnutné, aby podanie obsahovalo náležitosti, ktoré si právny poriadok vyžaduje, ale taktiež aj to, aby podanie bolo správcovi dane riadne doručené, inak nespôsobí právne následky v požadovanom rozsahu.

Podstatné je napríklad, aby podanie bolo v ustanovenej lehote správcovi dane doručené, pričom môže ísť o lehotu ustanovenú daňovým poriadkom, správcom dane alebo osobitnou právnou úpravou. Pokiaľ dôjde k potrebe predĺžiť lehotu ustanovenú daňovým poriadkom, správcom dane alebo osobitnou právnou úpravou, je potrebné dodržať ustanovený postup, taktiež v prípade žiadosti o odpustenie zmeškania ustanovenej lehoty.

§ 72 zákona č. 563/2009 Z. z.

o správe daní (daňový poriadok)

Všeobecné ustanovenia o odvolaní

citácia na str. 27

(1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

(2) Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len „prvostupňový orgán“).

(3) Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.

(4) Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj

a)  označenie prvostupňového orgánu,

b)  číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,

c)  dôvody podania odvolania,

d)  dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,

e)  navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

(5) Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.

(6) Ak účastník konania vezme odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci nové odvolanie. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Za deň späťvzatia odvolania sa považuje deň spísania zápisnice o späťvzatí odvolania alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane. Tým dňom je odvolacie konanie zastavené a rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím odvolania sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.

(7) Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Odvolanie je neprípustné, ak

a)  je podané po určenej lehote,

b)  nie je podané oprávnenou osobou,

c)  smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

(9) V odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bol vyrubený rozdiel v sume, ktorú mal ...