Doprava zamestnancov

V rámci aktívnej politiky zamestnanosti umožňuje zákon o službách zamestnanosti poskytnúť zamestnávateľovi aj príspevok na dopravu do zamestnania. Tento príspevok Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť zamestnávateľovi na základe uzatvorenej písomnej dohody, ak zamestnávateľ zabezpečuje každodenne dopravu zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa. Kedy príspevok nemožno poskytnúť? Sú výdavky preukázateľne vynaložené zamestnávateľom na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť v plnej výške?

PRÍSPEVOK SA POSKYTUJE VO VÝŠKE najviac 50 % nákladov vynaložených na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť, v prípade ak sú všetky podmienky splnené. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou.

Príspevok nemožno poskytnúť, ak na dopravu do zamestnania bol poskytnutý príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

DOPRAVA ZAMESTNANCOV Z POHĽADU ZDP. V súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. s) bod 1 zákona o dani z príjmov medzi daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, možno zahrnúť výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3. – t. z. Motorové vozidlá na prepravu 10 a viac osôb.

Výdavky preukázateľne vynaložené zamestnávateľom na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu neexistencie inej formy pravidelnej verejnej hromadnej dopravy sú teda daňovo uznateľné v plnej výške bez ohľadu na sumu úhrady prijatej od zamestnancov.

Príklad 1

Zamestnávateľ vykonáva prepravu zamestnancov z miesta, kde majú hromadné dopravné prostriedky konečnú zastávku na pracovisko, teda na ktoré sa zamestnanci nemôžu dopraviť žiadnym hromadným dopravnými prostriedkom.

Náklady zamestnávateľa vynaložené na prepravu zamestnancov za uvedených podmienok možno považovať za daňovo uplatniteľné.

DAŇOVÝ REŽIM U ZAMESTNANCA. Od dane z príjmov je v zmysle § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu zákona o dani z príjmov v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne.

Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu zákona o dani z príjmov presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Príklad 2

Je potrebné pri posúdení zdaniteľnosti nepeňažného plnenia uvedeného v § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov brať do úvahy skutočnosť, či sa zamestnanec vie alebo nevie verejnou dopravou dostať do zamestnania alebo je táto skutočnosť irelevantná? Ako sa má správne vykladať význam slovného spojenia „...verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa”? Napr. zamestnávateľ má trojzmennú prevádzku, pričom zamestnanec sa verejnou dopravou vie dostať na rannú zmenu, ale nevie sa dostať na nočnú zmenu. Nie je zrejmé, či je potrebné sa na slovné spojenie „v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa” pozerať komplexne a už to, že sa nevie dostať na jednu zmenu (napr. nočnú) znamená, že náklady na dopravu na všetky tri zmeny pre tohto zamestnanca môžu byť pre zamestnávateľa daňovo uznané alebo daňovo môže byť uznaná iba doprava tohto zamestnanca na nočnú zmenu. Nie je zrejmé ani to, že ak sa zamestnancovi začína nočná zmena o 22.00 hod. a on sa vie dopraviť posledným spojom o 19.00 hod. pričom musí tri hodiny čakať na začiatok výkonu práce, či je takáto verejná doprava považovaná za zodpovedajúcu potrebám zamestnávateľa alebo nie?

Pre účely oslobodenia od dane nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov je rozhodujúcim faktorom, aby zamestnávateľ zabezpečoval dopravu pre zamestnancov podľa § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, sú výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ zamestnávateľ zabezpečuje pre zamestnancov dopravu do zamestnania a späť aj napriek tomu, že doprava je vykonávaná verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy, ktorá zodpovedá potrebám zamestnávateľa, resp. zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do iného kódu klasifikácie produktov ako je 29.10.3., potom nejde o zabezpečenie dopravy podľa § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov a nie je možné aplikovať v danom prípade ustanovenie § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov. Žiadny osobitný predpis bližšie nešpecifikuje, čo sa rozumie pod slovným spojením „verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa“. Sám zamestnávateľ hodnotí skutočnosti podľa svojej úvahy a prihliada na všetko, čo má vplyv na posúdenie, či doprava v danej oblasti vykonávaná verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy zodpovedá jeho potrebám alebo nie.

V konkrétnom prípade sa uvádza, že zamestnanci nemajú zabezpečenú dopravu verejným poskytovateľom na niektorú zo zmien, resp. spoje časovo nezodpovedajú niektorým zmenám. Aj tieto skutočnosti môžu mať vplyv na posúdenie, že doprava verejným poskytovateľom nie je vykonávaná v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa, čo môže mať za následok, napr. prerušenie nepretržitej výroby alebo nedostatok pracovnej sily.

Z uvedeného vyplýva, že pri posúdení výdavku zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov a aplikácii ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov je potrebné, aby zamestnávateľ zobral do úvahy všetky skutočnosti rozhodujúce na dané posúdenie.

PRI OBSTARANÍ DOPRAVY OSÔB JE MOŽNÉ UPLATNIŤ odpočítanie DPH za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 a § 51 zákona o DPH.

Miesto dodania dopravy osôb sa určuje podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona o DPH, v zmysle ktorého je miestom dodania dopravy osôb miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

Z uvedeného vyplýva, že ak by vykonal osobnú prepravu platiteľ len na území tuzemska, podlieha dani výlučne v tuzemsku. Ak by však išlo o medzinárodnú osobnú prepravu, napr. zo SR do ČR, potom sa považuje za vykonanú tak na území SR ako aj ČR v pomere k najazdeným km. Keďže medzinárodná osobná preprava je od dane oslobodená podľa § 46 ods. 2 zákona o DPH, úsek prepravy na území tuzemska by bol oslobodený od dane.

U ZAMESTNÁVATEĽA - OBSTARÁVATEĽA SLUŽIEB PREPRAVY sa povinnosť úhrady zaúčtuje v Knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa zaeviduje úhrada služieb v momente jej zaplatenia medzi výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane v druhovom členení „Služby“ [samozrejme za predpokladu splnenia podmienky uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov].

Prípadná dotácia formou refundácie výdavkov na dopravu zamestnancov sa účtuje v knihe pohľadávok vo výške oprávnených výdavkov účtovaných v peňažnom denníku. V deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie sa príjem účtuje v peňažnom denníku medzi príjmami zahrnovanými do základu dane z príjmov celkom v druhovom členení medzi „ostatné príjmy“. Súčasne sa v deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie v knihe pohľadávok účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie.

Ing. Ján Mintál