Doplnkové dôchodkové sporenie
> Právne minimum
Doplnkovým dôchodkovým sporením v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v z. n. p. (ďalej iba „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“) je zhromažďovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie od účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia a zamestnávateľov na týmto zákonom uvedený účel, nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde podľa uvedeného zákona a vyplácanie dávok doplnkového dôchodkového sporenia.
Účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia podľa vyššie spomínaného zákona môže byť okrem zamestnanca aj iná fyzická osoba, ktorá ku dňu uzatvorenia účastníckej zmluvy dovŕšila najmenej 18 rokov veku.
> Doplnkové dôchodkové sporenie z pohľadu ZDP
Ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platí fyzická osoba s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, tieto nie sú v zmysle spomínaného zákona daňovým výdavkom podnikateľa znižujúcim jeho zdaniteľné príjmy, ale sa v stanovenej výške uplatnia ako nezdaniteľná časť základu dane z príjmov fyzických osôb v rámci daňového priznania.
Nezdaniteľnou časťou základu dane daňovníka-fyzickej osoby na základe ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.
Na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane však musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:
a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) (Ú. v. EÚ L 198, 25. 7. 2019) v platnom znení,
b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky uvedené vyššie v rámci písm. a).
Príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie možno odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne však najviac do výšky 180 € za rok.
Z uvedeného vyplýva, že nárok na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov, za predpokladu splnenia zákonných podmienok, si bude môcť uplatniť aj daňovník, ktorý je sporiteľom prostredníctvom celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu. Pokiaľ daňovník bude mať uzatvorených viacero zmluvných vzťahov, či už u jedného alebo viacerých poskytovateľov doplnkového dôchodkového sporenia, resp. celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, príspevky daňovníka z týchto zmluvných vzťahov v zdaňovacom období bude možné, za predpokladu splnenia zákonných podmienok, odpočítať od základu dane v preukázateľnej výške, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok.
|
? |
Príklad
Daňovník si od roku 2013 platí sám mesačne príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. V júni 2025 podpísal dodatok k uzatvorenej účastníckej zmluve, ktorého súčasťou je zrušenie dávkového plánu.
Môže si daňovník za zdaňovacie obdobie 2025 do úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie započítať aj príspevky, ktoré zaplatil v tomto roku do júna 2025?
Aj napriek tomu, že daňovník podpísal dodatok k uzatvorenej účastníckej zmluve až v júni 2025, za zdaňovacie obdobie 2025 si pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, môže započítať príspevky preukázateľne zaplatené od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025, najviac však do výšky 180 €.
|
? |
Príklad
Môže si daňovník v roku 2025 uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane z titulu zaplateného dôchodkového sporenia vo výške 120 eur na základe účastníckej zmluvy uzavretej v roku 2012? Zmena účastníckej zmluvy nebola vykonaná.
Napriek skutočnosti, že uhradené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sú nižšie ako zákonom o dani z príjmov stanovená maximálna suma 180 eur, daňovník si túto sumu nemôže uplatniť ako ďalšiu nezdaniteľnú časť základu dane, nakoľko nespĺňa stanovenú podmienku, z dôvodu že neboli zmenené uzavreté zmluvné podmienky so zrušením dávkového plánu.
Daňovník, ktorý si nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, uplatňuje prostredníctvom daňového priznania, nemá automaticky povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane preukázal. Správca dane je však oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane preukázal.
Pre úplnosť možno dodať, že nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si za podmienok ustanovených v § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona o dani z príjmov) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa § 19 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane z príjmov do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.
Základ dane môže tak daňovník zvýšiť o uplatnené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie buď jednorazovo v jednom zdaňovacom období, alebo základ dane bude zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však v lehote ustanovenej v § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov.
|
? |
Príklad
Daňovník v roku 2025 ukončí zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení a bude mu vyplatený predčasný výber dôchodkového sporenia. Daňovník si v roku 2024 uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane z tohto titulu vo výške 150 eur.
Aké daňové povinnosti mu vyplývajú z tohto predčasného výberu?
O uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 150 eur je daňovník v predmetnom prípade povinný zvýšiť dosiahnutý základ dane v období rokov 2026 až 2028. Je na vlastnom rozhodnutí daňovníka, v ktorom zdaňovacom období tak urobí.
> Doplnkové dôchodkové sporenie z pohľadu DPH
Z pohľadu zákona o DPH nie je príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie považované za predmet tejto dane, a z toho dôvodu nemá vplyv na DPH.
> Doplnkové dôchodkové sporenie z pohľadu PÚ
Príspevky fyzickej osoby-podnikateľa na doplnkové dôchodkové sporenie účtuje podnikateľ v podvojnom účtovníctve na ťarchu účtu 526 - Sociálne náklady fyzickej osoby – podnikateľa so súvzťažným zápisom v prospech účtu 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia.
> Doplnkové dôchodkové sporenie z pohľadu JÚ
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené fyzickou osobou-podnikateľom v zmysle zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení sa účtovne v peňažnom denníku uvádzajú medzi výdavky, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov.








