Doplnkové dôchodkové sporenie v ZDP

Doplnkové dôchodkové sporenie je v súčasnom období podporované štátom tým, že umožňuje uplatniť príspevky zamestnávateľa v daňových výdavkoch. Podpora prostredníctvom zníženia základu dane zamestnanca o zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie bola od roku 2011 zrušená.

Právna úprava doplnkového dôchodkového sporenia

Doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej aj „DDS“) je legislatívne upravené v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DDS“). DDS je súčasťou tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia, ktorý je založený na princípe dobrovoľnosti. Doplnkovým dôchodkovým sporením je zhromažďovanie príspevkov na DDS od účastníkov a zamestnávateľov. Jeho účelom je umožniť účastníkom získanie doplnkového dôchodkového príjmu v starobe a doplnkového dôchodkového príjmu v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, alebo skončenia výkonu prác zamestnanca, ktorý je tanečný umelec alebo hudobný umelec, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj. Prostredníctvom príspevkov na DDS môže zamestnávateľ stabilizovať a motivovať svojich zamestnancov.

Účastníkom DDS je zamestnanec

ktorý uzatvoril zmluvu o DDS (účastnícka zmluva) s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. Zamestnanec, ktorý vykonáva práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4 a zamestnanec, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu. Účastníkom DDS je aj iná fyzická osoba, ktorá ku dňu uzatvorenia účastníckej zmluvy dovŕšila najmenej 18 rokov veku.

Účastník DDS je platiteľom príspevkov, ktorých výška a lehota splatnosti sa dohodnú v účastníckej zmluve. Účastník je povinný platiť príspevky bezhotovostným prevodom, ak sa s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou nedohodne inak.

Zamestnávateľ môže v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytnúť zamestnancovi príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu v súlade s § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“) vo výške a za podmienok dohodnutých v rámci zásad použitia sociálneho fondu. Príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde sú považované za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu platí zásada, že zdaneniu nepodliehajú tie príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (vymenované v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona) alebo sú od dane oslobodené (§ 9 a § 5 ods. 7 zákona). Príjmy zo sociálneho fondu sa posudzujú rovnako ako iné príjmy zo závislej činnosti. Zdania sa v čase plnenia spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti mesačnými preddavkami na daň vo výške sadzby dane určenej v § 15 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Rozpočtová organizácia podľa zásad tvorby a použitia sociálneho fondu prispieva na DDS zamestnancov sumou 6 eur mesačne. Samotný zamestnanec platí doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sumu 12 eur mesačne. Na daňové účely sa plnenie poskytnuté zamestnancovi na úhradu príspevku, resp. časti príspevku na DDS zo sociálneho fondu považuje v súlade s § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov za príjem zamestnanca zo závislej činnosti. U zamestnanca sa ako zdaniteľný príjem zdaní spolu s jeho mesačnou mzdou preddavkovo.

V rokoch 2005 až 2010 sa príspevky účastníka na DDS mohli odpočítať po skončení roka od základu dane spolu s finančnými prostriedkami zaplatenými na účelové sporenie a poistným zaplateným daňovníkom na životné poistenie vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období, v úhrne najviac do výšky 398,33 eura. Od roku 2011 bola možnosť znížiť si základ dane o zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zrušená. Zachovaná však zostala povinnosť zvýšenia základu dane v prípade, že daňovník porušil do 31. 12. 2010 podmienky uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane. O sumu zaplatených príspevkov a platieb, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok.

Ak si účastník DDS neuplatnil nezdaniteľnú časť základu dane, na ktorú mal nárok podľa znenia zákona platného do konca roka 2010, môže aj po 31. 12. 2010 podať dodatočné daňové priznanie a túto nezdaniteľnú časť si dodatočne uplatniť, ako to vyplýva z § 52j ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Pri podávaní dodatočného daňového priznania sa postupuje podľa § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Dodatočné daňové priznanie musí byť podané najneskôr do 4 rokov počítaných od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

Príspevky zamestnávateľa

Za podmienok ustanovených zákonom o DDS sa na doplnkovom dôchodkovou sporení zamestnancov podieľa aj zamestnávateľ. Príspevky na DDS platí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý uzatvoril účastnícku zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ak zamestnávateľ uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu. Zamestnávateľskou zmluvou sa zamestnávateľ zaväzuje platiť a odvádzať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti príspevky za podmienok, vo výške, v lehote splatnosti a spôsobom určenými touto zmluvou za svojich zamestnancov, ak uzatvoria s tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou účastnícku zmluvu (okrem zamestnancov, ktorí sú poberateľmi dávky vyplácanej na základe takejto účastníckej zmluvy) a plniť aj ďalšie povinnosti zamestnávateľa, ktoré mu vyplývajú zo zamestnávateľskej zmluvy.

Ak zamestnávateľ uzatvoril zamestnávateľské zmluvy s viacerými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, s ktorými má jeho zamestnanec uzatvorené účastnícke zmluvy, platí príspevky len raz na zamestnancom zvolenú účastnícku zmluvu.

Zamestnávateľ je povinný platiť príspevky bezhotovostným prevodom (ak sa s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou nedohodne inak) a má povinnosť zasielať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozpis príspevkov elektronicky. Súčasne zamestnávateľ, ak platí príspevok za účastníka, ktorým je zamestnanec vykonávajúci práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4 a zamestnanec vykonávajúci práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj, je povinný túto platbu v rozpise označiť tak, aby umožnil jej osobitnú evidenciu.

Zákon o DDS

priamo nestanovuje, akou sumou by mal zamestnávateľ prispievať na doplnkové dôchodkové sporenie svojich zamestnancov. Stanovuje len minimálnu sumu za zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, a u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj. V ostatných prípadoch platenie príspevkov zamestnávateľa a ich výšku možno dohodnúť v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, platenie príspevkov zamestnávateľa a ich výšku môže dohodnúť zamestnávateľ so splnomocnenými zástupcami zamestnancov.

Dohodnutá výška príspevkov

musí byť vyjadrená:

a) pevnou sumou,
b) násobkom príspevku zamestnanca, alebo
c) percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“),

pričom výška podľa písm. b) a c) môže byť ohraničená.

Zamestnávateľ je povinný platiť príspevky bezhotovostným
prevodom a má povinnosť zasielať doplnkovej dôchodkovej
spoločnosti rozpis príspevkov elektronicky.

Za zamestnanca, ktorý vykonáva práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj, platí príspevky zamestnávateľ povinne.

Účastník (zamestnanec) počas obdobia vykonávania týchto prác môže platiť príspevky, t. j. ak sa rozhodne, že príspevky počas obdobia vykonávania týchto prác nebude platiť, príspevok za tohto zamestnanca platí len zamestnávateľ. Zamestnávateľ platí za týchto zamestnancov príspevky vo výške, v lehote splatnosti a spôsobom dohodnutým v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z vymeriavacieho základu určeného v § 138 zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ nie je povinný zaviazať sa v zamestnávateľskej zmluve platiť a odvádzať príspevky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti za zamestnancov, ktorí uzatvorili účastnícku zmluvu a nevykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4 alebo nevykonávajú práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj.

Podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov príspevky na DDS, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa zákona o DDS, sú daňovým výdavkom zamestnávateľa najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.

Výška príspevkov zamestnávateľa je tak nepriamo limitovaná zákonom o dani z príjmov stanovením maximálnej výšky príspevkov platených zamestnávateľom uznaných za daňové výdavky. Limitovaná výška príspevkov sa určuje zo zúčtovaných miezd a náhrad miezd poistencov, t. j. nie všetkých zamestnancov, ale len tých, ktorí majú s poisťovňou uzavretú účastnícku zmluvu.

Ak bol zamestnanec poistený len časť zdaňovacieho obdobia, možno do základne pre výpočet príspevku započítať len mzdu (náhradu mzdy) poisteného zamestnanca za tú časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol zamestnanec poistencom (platil príspevky). Suma príspevkov, ktorú zaplatí zamestnávateľ za svojich zamestnancov nad uvedený limit nie je uznaným daňovým výdavkom.

S účinnosťou od 1. januára 2011 sa za daňový výdavok považujú aj príspevky na DDS zamestnancov platené do zahraničia. Predpokladom však je, že DDS v zahraničí v plnej miere zachováva princípy a pravidlá definované v slovenskom zákone o DDS.

Príspevky zamestnávateľa môžu byť hradené aj z iných zdrojov

(napríklad zo zisku). V prípade úhrady príspevkov zamestnávateľa zo sociálneho fondu by však išlo o použitie sociálneho fondu v rozpore so zákonom o sociálnom fonde.

Príspevky platené zamestnávateľom podľa zákona o DDS za zamestnanca na základe zamestnávateľskej zmluvy sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Zákon o dani z príjmov v § 5 ods. 7 písm. e) oslobodzuje od dane poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 382/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (týka sa policajtov a vojakov) a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Príspevky na DDS platené zamestnávateľom za zamestnanca nie sú uvedené medzi oslobodenými príjmami fyzickej osoby a zdaňujú sa a to bez ohľadu na zdroj, z ktorého sa vyplácajú.

Dávky z doplnkového dôchodkového sporenia (poistenia)

Podľa § 15 zákona o DDS sa z doplnkového dôchodkového sporenia vyplácajú tieto dávky:

a) doplnkový starobný dôchodok, a to vo forme

1. doživotného doplnkového starobného dôchodku,
2. dočasného doplnkového starobného dôchodku,

b) doplnkový výsluhový dôchodok, a to vo forme

1. doživotného doplnkového výsluhového dôchodku,
2. dočasného doplnkového výsluhového dôchodku,

c) jednorazové vyrovnanie,
d) odstupné.

Účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku sa tento vypláca, ak DDS trvalo aspoň minimálne obdobie určené dávkovým plánom (nesmie byť kratšie ako 10 rokov) a dovŕši potrebný vek určený dávkovým plánom (nesmie byť nižší ako 55 rokov).

Ak účastník najneskôr ku dňu podania žiadosti o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, považuje sa podmienka minimálneho obdobia DDS za splnenú.

Dočasný doplnkový starobný dôchodok sa vypláca najmenej päť rokov.

Účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku sa tento vypláca, ak DDS trvalo aspoň minimálne obdobie určené dávkovým plánom z dôvodu výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, alebo z dôvodu výkonu prác tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj a dovŕši potrebný vek určený dávkovým plánom. Minimálne obdobie DDS nesmie byť kratšie ako päť rokov a potrebný vek nesmie byť nižší ako 40 rokov. Dočasný doplnkový výsluhový dôchodok sa vypláca najmenej do dovŕšenia veku 62 rokov a ak účastník preukáže, že vek potrebný na nárok na starobný dôchodok dovŕši skôr, vypláca sa najmenej do dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení.

Účastníkovi sa vyplatí jednorazové vyrovnanie

z dôvodov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až d) zákona o DDS a ďalej vtedy, ak spĺňa podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku a požiada o vyplácanie tohto dôchodku a o vyplatenie jednorazového vyrovnania.

Účastníkovi sa vyplatí odstupné v sume zodpovedajúcej 80 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu určenému v žiadosti o vyplatenie odstupného, ak do dňa doručenia tejto žiadosti nepožiadal o inú dávku, na ktorú splnil podmienky vyplácania podľa dávkového plánu.

Dávky z prvých dvoch pilierov dôchodkového zabezpečenia

(zo sociálneho poistenia a zo starobného dôchodkového sporenia) sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Dávky z tretieho piliera, t. j. z doplnkového dôchodkového sporenia podliehajú zdaneniu, rovnako sa posudzuje aj odstupné.

Dávky z DDS a odstupné sú príjmami fyzickej osoby podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Podľa § 43 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov sa príjem, ktorým je dávka z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu (zákona o DDS) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, zdaňuje zrážkou. Základom pre daň vybranú zrážkou nie je hrubý príjem, ale v súlade s § 43 ods. 5 písm. a) zákona plnenie znížené o zaplatené vklady. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol.
Pri vyplácaní dôchodku počas určitej doby sa zdaňuje každá platba a zaplatené vklady sa rozdelia na obdobie poberanie dôchodku. Ak obdobie poberania dôchodku nie je dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.

Príklad

Počas DDS zaplatila fyzická osoba doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (po prepočte na menu euro) 4 977 eur. Dôchodok z tohto sporenia bude poberať 7 rokov, mesačne bude pri zdanení dôchodku zohľadnená suma výdavku 59,25 eura (4 977 €: 84 mesiacov). Ak mesačný dôchodok bude vo výške 70 eur, základ dane pre výpočet zrážkovej dane bude suma 10,75 eura (70 € – 59,25 €), z ktorej poisťovňa vyberie daň 2,04 eura. Daňovník obdrží 67,96 eura.

Príklad

Daňovníkovi sa začne v roku 2013, keď dosiahne 62 rokov veku, vyplácať dôchodok. Pretože podľa poistnej zmluvy ide o doživotný dôchodok, nedá sa určiť doba jeho poberania. V roku 2013 bude Štatistickým úradom SR vyhlásená stredná dĺžka života napríklad 72 rokov, obdobie poberanie dôchodku bude 10 rokov (72 rokov – 62 rokov). Zaplatené poistné sa pre výpočet základu dane rozdelí na 10 rokov.

Za vybratie dane je zodpovedný platiteľ dane. Od 1. 1. 2011 je vykonanou zrážkou príjem daňovo vysporiadaný.

Zrážku dane je podľa § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov povinný vykonať platiteľ pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Zrážka sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka.

Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac a súčasne je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane (s výnimkou prípadu, že správca dane na žiadosť platiteľa určil iný postup).

Pri vyplácaní dôchodku počas určitej doby
sa zdaňuje každá platba a zaplatené vklady sa rozdelia
na obdobie poberanie dôchodku.

Platiteľ dane za daň majetkovo zodpovedá. Ak nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako, ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje v prípade, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

Sankcie za nesplnenie povinností platiteľa

sú upravené v § 156 daňového poriadku. Podľa odseku 1 písm. e) tohto paragrafu vyrubí správca dane úrok z omeškania, ak daňový subjekt neodvedie daň vybranú zrážkou v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške. Úrok z omeškania vyrubí správca dane z dlžnej sumy. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku, minimálne 15 %. Úrok sa vyrubí za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane tohto dňa a počíta sa najdlhšie za štyri roky omeškania.

Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak v jednotlivom prípade nepresiahne 10 eur.

Záver

Ak by bol poberateľ dávky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, išlo by u neho o príjem podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 8 zákona o dani z príjmov. U daňového rezidenta štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, sa pri zdanení postupuje podľa článku príslušnej zmluvy „Iné príjmy“. Tieto príjmy podliehajú spravidla zdaneniu len v štáte, v ktorom je ich príjemca daňovým rezidentom, preto v takomto prípade slovenský platiteľ zrážku dane nevykoná. Ak tento príjem plynie zo zdroja v zahraničí, daňová povinnosť z tohto príjmu sa v SR vysporiada prostredníctvom daňového priznania.

Ing. Ivana Valterová

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

11,05 €