Doplnkové dôchodkové sporenie u zamestnávateľa

>   Právne minimum

Doplnkovým dôchodkovým sporením v zmysle zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v z. n. p. (ďalej iba „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“) je zhromažďovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie od účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia a zamestnávateľov na týmto zákonom uvedený účel, nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde podľa uvedeného zákona, a vyplácanie dávok doplnkového dôchodkového sporenia.

Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť účastníkovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, alebo skončenia výkonu prác zamestnanca, ktorý je umelec vykonávajúci profesiu tanečníka bez ohľadu na štýl a techniku v divadlách a súboroch, alebo zamestnancom, ktorý je hudobný umelec vykonávajúci profesiu hráča na dychový nástroj.

Účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia podľa vyššie spomínaného zákona je zamestnanec, ktorý uzatvoril účastnícku zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, resp. iná fyzická osoba, ktorá ku dňu uzatvorenia účastníckej zmluvy dovŕšila najmenej 18 rokov veku.

Zamestnanec, ktorý vykonáva práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu a jeho zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu, a to do 30 dní od začatia výkonu týchto prác.

>   Doplnkové dôchodkové sporenie z pohľadu ZDP

Vo všeobecnosti platí, že daňový výdavok (náklad) je možné zahrnúť do daňových výdavkov len za podmienok stanovených v zákone o dani z príjmov. V zmysle § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov je ako daňový výdavok možné u zamestnávateľa uplatniť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa vyššie spomínaného zákona, pričom tieto príspevky možno uznať do daňových výdavkov najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia. Prípadná výška odvedených príspevkov presahujúca uvedený limit, bude pre zamestnávateľa nedaňovým výdavkom.

Výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov zamestnávateľa, ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve. Zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý vykonáva práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4 platí príspevky vo výške, v lehote splatnosti a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z 

•    vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138, § 139b a § 139c zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.,

•    príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený.

Príklad

Spoločnosť ABC, s. r. o. prispieva zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie. Okrem zamestnancov vypláca aj odmenu konateľovi, ktorého príjem sa posudzuje z hľadiska povinných odvodov ako príjem zo závislej činnosti.

Môže v prípade konateľa spoločnosť prispievať na doplnkové dôchodkové sporenie s uznaním týchto výdavkov ako daňových výdavkov zamestnávateľa za rovnakých podmienok ako pri zamestnancoch?

Podľa § 3 ods. 1 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa § 4 zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 s ďalším zákonom ustanovených výnimiek.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. Súvisiaci odkaz na osobitný predpis je na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov. T. j. zahŕňa aj príjem konateľa s. r. o., keďže sa jedná o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Z uvedeného vyplýva, že u konateľa sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov.

Príklad

Ak zamestnanec vo veku 62 rokov požiada o dôchodok v Sociálnej poisťovni, ale naďalej bude pracovať, pracovná zmluva sa nebude rušiť.

Môže zamestnávateľská zmluva trvať na doplnkové dôchodkové sporenie, aby si zamestnávateľ mohol uplatniť do daňových výdavkov 6% zo zúčtovanej mzdy?

Účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia je zamestnanec, ktorý uzatvoril účastnícku zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, resp. iná fyzická osoba, ktorá ku dňu uzatvorenia účastníckej zmluvy dovŕšila najmenej 18 rokov veku.

Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení sa za zamestnanca podľa tohto zákona považuje zamestnanec podľa § 4 zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 s ďalším zákonom ustanovených výnimiek. Vychádzajúc z § 4 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení sa za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nepovažuje poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu ak dovŕšil dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, avšak iba v prípade, ak je so zamestnávateľom v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Príklad

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi do 3. piliera. Zamestnancovi je v danom mesiaci vyplatené i odstupné.

Je daňovým výdavkom spoločnosti 6 % zo mzdy vrátané odstupného alebo bez odstupného?

Daňovými výdavkami sú podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu (zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení…) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia.

Zákon o dani z príjmov nešpecifikuje pojmy „mzda, náhrada mzdy, odmena zamestnanca“. Tieto pojmy sú upravené v zákone č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, podľa § 118 uvedeného zákona sa za mzdu nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné…

Na základe uvedeného bude daňovým výdavkom (nákladom) príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy (bez odstupného), náhrady mzdy a odmeny zamestnanca.

NČZD z príspevkov daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie

Nezdaniteľnou časťou základu dane daňovníka - fyzickej osoby sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/­2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/­2004 Z. z. a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu. Uvedené vyplýva z § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov musia byť na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane súčasne splnené nasledovné podmienky:

a)  príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/­1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) (Ú. v. EÚ L 198, 25. 7. 2019) v platnom znení,

b)  daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).

Príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a na doplnkové dôchodkové sporenie je pritom možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok. Pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov. To znamená, že ak zamestnávateľ zráža zamestnancovi príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zo mzdy, do úhrnu zaplatených príspevkov sa zahrnie aj príspevok zrazený zo mzdy za december kalendárneho roku vyplatenej do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roku. Zamestnanci, ktorí si príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platia sami, postup podľa § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov neuplatnia.

Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza príspevok na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu alebo na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ. Ak za zamestnanca príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie odvádza zamestnávateľ a zamestnanec mu preukáže splnenie podmienok ustanovených v § 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov (účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31. 12. 2013, resp. dodatok k účastníckej zmluve, ktorým bol zrušený dávkový plán), potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať výšku zaplatených príspevkov (príspevky za 1-12 kalendárneho roka - postup podľa § 4 ods. 3).

Zamestnanec uplatňujúci si nárok na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov u zamestnávateľa, za ktorého zamestnávateľ neodvádza príspevok na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt alebo na doplnkové dôchodkové sporenie, nárok preukazuje predložením príslušného dokladu, napr. výpisom z osobného účtu sporiteľa vystaveným oprávneným subjektom.

Túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník - zamestnanec s príjmami zo závislej činnosti môže uplatniť:

•    v podanom daňovom priznaní (u správcu dane - daňového úradu podľa jeho bydliska, trvalého pobytu) alebo

•    v ročnom zúčtovaní preddavkov z príjmov zo závislej činnosti (u zamestnávateľa, ktorý toto ročné zúčtovanie na jeho žiadosť vykonáva).

Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber (viď § 19 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení) a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane (príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie), je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Základ dane tak v takomto prípade môže daňovník zvýšiť o uplatnené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie buď jednorazovo v jednom zdaňovacom období, alebo základ dane bude zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však v lehote ustanovenej v § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

>   Doplnkové dôchodkové sporenie z pohľadu DPH

Z pohľadu zákona o DPH nie je príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie považované za predmet tejto dane, a z toho dôvodu nemá vplyv na DPH.

>   Doplnkové dôchodkové sporenie z pohľadu PÚ

Príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov, spoločníkov a členov sa účtujú u zamestnávateľa na ťarchu účtu 525 - Ostatné sociálne poistenie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia.

>   Doplnkové dôchodkové sporenie z pohľadu JÚ

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom za zamestnancov v zmysle zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení sa účtovne v peňažnom denníku uvádzajú medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Ako výdavky ovplyvňujúce základ dane v členení „mzdy“ sa uvádzajú aj príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako aj príspevky zamestnanca rovnakého alebo porovnateľného druhu v zahraničí.

Ako ostatné výdavky sa účtujú aj príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca a príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov.

Pri uzavretí účtovných kníh je teda potrebné aplikovať ustanovenie § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov, ktoré limituje uvedené príspevky zamestnávateľa najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca. Prípadnú výšku odvedených príspevkov presahujúcu uvedený limit, bude tak v rámci uzávierkových účtovných operácií potrebné vylúčiť z daňových výdavkov.