Doplnkové dôchodkové sporenie
– novela zákona
Dňa 26. októbra 2004 prijala NR SR zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Cieľom zákona bolo odstrániť nedostatky právnej úpravy doplnkového dôchodkového poistenia, zvýšiť jeho transparentnosť a transformovať doplnkové dôchodkové poisťovne na štandardné subjekty finančného trhu. Aké zmeny zákona priniesla novela zákona od 1. 1. 2023?
SYSTÉM DOBROVOĽNÉHO DOPLNKOVÉHO DÔCHODKOVÉHO POISTENIA založený na zamestnávateľsko-zamestnaneckom princípe alebo na individuálnom princípe predstavuje štandardnú a významnú súčasť dôchodkových systémov v Európe. Európsky model dôchodkového systému je založený na troch pilieroch, a to prvom povinnom štátnom priebežne financovanom dôchodkovom systéme, druhom dobrovoľnom zamestnaneckom dôchodkovom systéme a treťom súkromnom dôchodkovom poistení, založenom na individuálnom princípe.
Model dôchodkového systému v Slovenskej republike bol odlišný od modelu dôchodkového systému v EÚ a jeho štruktúra bola nasledovná:
1. povinné dôchodkové poistenie, dávkovo definované, financované priebežne, vykonávané Sociálnou poisťovňou na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od 1. januára 2004,
2. povinné starobné dôchodkové sporenie, príspevkovo definované, financované prostredníctvom kapitalizácie, vykonávané dôchodkovými správcovskými spoločnosťami na základe zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení od 1. januára 2005,
3. dobrovoľné doplnkové dôchodkové poistenie, príspevkovo definované, financované prostredníctvom kapitalizácie, vykonávané doplnkovými dôchodkovými poisťovňami na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov od roku 1996, daňovo zvýhodnené.
Dôvodom zavedenia doplnkového dôchodkového poistenia do dôchodkového systému v roku 1996 bolo umožniť občanom získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe, doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4.
Doplnkové dôchodkové poistenie bolo pri vzniku v roku 1996 založené výlučne na zamestnávateľsko-zamestnaneckom princípe, t. j. účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení bola umožnená zamestnancom na základe kolektívnej dohody. Doplnkové dôchodkové poistenie sa tak stalo významnou súčasťou podnikovej sociálnej politiky. Od roku 2001 bola umožnená účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení samostatne zárobkovo činným osobám a spolupracujúcim osobám samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnávateľsko-zamestnanecký princíp bol doplnený o princíp individuálneho vstupu do systému doplnkového dôchodkového poistenia. Ďalší posun nastal od roku 2004, v ktorom sa umožnila účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení fyzickým osobám, ktoré vykonávajú štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere.
Doplnkové dôchodkové systémy založené na zamestnaneckom alebo individuálnom princípe napĺňajú jeden zo základných cieľov Rímskej zmluvy, t. j. dosiahnuť vysokú úroveň sociálnej ochrany pre všetkých pracujúcich. Do systému doplnkového dôchodkového poistenia v Slovenskej republike sa od jeho vzniku k 31. decembru 2003 zapojilo 550 000 občanov a stal sa významnou súčasťou dôchodkového systému na Slovensku.
Cieľom zákona bolo transformovať systém doplnkového dôchodkového poistenia na systém doplnkového dôchodkového sporenia, v ktorom sa umožní účasť nielen zamestnancom, ale každej fyzickej osobe staršej ako 18 rokov.
DOPLNKOVÉ DÔCHODKOVÉ SPORENIE. Zákon č. 650/2004 Z. z. definuje doplnkové dôchodkové sporenie ako zhromažďovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie od účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia a zamestnávateľov na zákonom určený účel, ďalej na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a vyplácanie dávok doplnkového dôchodkového sporenia.
Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť účastníkovi získať doplnkový dôchodkový príjem
a) v starobe,
b) pri skončení výkonu práce zaradenej na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a zamestnancovi, ktorým je umelec vykonávajúci profesiu tanečníka bez ohľadu na štýl a techniku v divadlách a súboroch, alebo zamestnancovi, ktorým je hudobný umelec vykonávajúci profesiu hráča na dychový nástroj.
Platenie príspevkov zamestnávateľa, ich výšku a obdobie od vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého je fyzická osoba zamestnancom, počas ktorého zamestnávateľ nie je povinný platiť príspevky, možno v rozsahu ustanovenom zákonom dohodnúť v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, so splnomocnenými zástupcami zamestnancov. Čakacie obdobie nemôže trvať viac ako jeden rok.
SCHVÁLENÉ ZMENY V ZÁKONE. Dňa 9. novembra 2022 prijala NR SR zákon č. 410/2022 Z. z., ktorým došlo k novelizácii zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Cieľom prijatej novely zákona je zatraktívnenie a zefektívnenie sporenia v III. pilieri dôchodkového sporenia, a to znížením poplatku za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok z maximálnej hodnoty 1,2 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde na maximálnu hodnotu 0,6 %.
Jedným z vážnych problémov III. piliera, ktorý má negatívny vplyv na výšku dôchodkov, je nesprávne nastavenie regulácie poplatkov. Konkrétne je príliš vysoko nastavený strop poplatkov za správu. Z uvedeného dôvodu účastníci III. piliera prichádzajú o príliš vysokú časť svojho majetku a zároveň doplnkové dôchodkové spoločnosti sú nedostatočne motivované zhodnocovať úspory, keďže väčšinu ich príjmov tvoria odplaty za správu a nie odplaty za zhodnotenie majetku. Výsledkom je navyše to, že bez príspevkov zamestnávateľa by pre zamestnancov takmer nebolo výhodné sporiť si v III. pilieri. Aj preto si takto sporí menej ako 10 % účastníkov. Dopláca na to aj štát, ktorý daňovo-odvodovo zvýhodňuje dobrovoľné sporenie na dôchodok v III. pilieri, ale táto jeho podpora sa adekvátne neodráža na zvýšení dôchodkových úspor.
Potvrdzuje to aj analýza Útvaru hodnoty za peniaze MF SR, v ktorej je okrem iného uvedené: „Zatiaľ čo nákladovosť fondov II. piliera je pod priemerom krajín OECD, v prípade fondov III. piliera je v porovnaní s priemerom OECD napriek dlhodobému poklesu stále viac než dvojnásobná.“
Regulovaný strop pre odplatu za správu síce postupne klesal z 1,6 % hodnoty majetku v príspevkovom fonde za rok 2016 na 1,2 % v 2020, to sa však nedá považovať za dostatočné. Pre porovnanie v II. pilieri je strop odplát za správu na úrovni 0,3 % z hodnoty majetku.
Samotná vláda SR sa v Programovom vyhlásení zaviazala zvýšiť dôchodky pre občanov prijatím dôležitých zmien vo všetkých pilieroch dôchodkového systému. Túto zmenu v III. pilieri považujú predkladatelia novely zákona za dôležitú, pretože prináša zefektívnenie a zatraktívnenie sporenia v III. pilieri. To na jednej strane pomáha ľuďom pri zvyšovaní vlastného dôchodku a na druhej strane pomáha štátu v budúcnosti znížiť zaťaženie verejných financií.
Schválená novela zákona nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2023 a ďalšia zmena nadobudne účinnosť 1. júna 2023.
S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa zmenil § 35a zákona upravujúci odplatu za správu doplnkového dôchodkového fondu. Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy doplnkového dôchodkového fondu nesmie presiahnuť
a) 1 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, (do 1. 1. 2023 bola výška odplaty 1,2 %) a
b) 0,6 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.
Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná každý pracovný deň určiť pomernú časť odplaty za správu doplnkového dôchodkového fondu za predchádzajúci pracovný deň. V nasledujúci pracovný deň sa zníži o sumu tejto pomernej časti hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde platná pre deň, v ktorom sa takto určila.
Novela v novom § 67b zaviedla pre doplnkové dôchodkové spoločnosti informačné povinnosti. Na jej základe je doplnková dôchodková spoločnosť povinná poskytovať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvu financií SR a Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť údaje vrátane osobných údajov, ktoré spracúva podľa zákona, a to o účastníkovi, poberateľovi dávky a oprávnenej osobe, a to v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa osobitných predpisov, ako sú napríklad § 35 až 38 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, § 14 ods. 5 a § 30aa ods. 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy alebo čl. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Uvedené orgány sú povinné takto získané osobné údaje šifrovať ihneď, ako je to možné, a ak šifrovanie nie je v odôvodnených prípadoch možné, pseudonymizovať ihneď, ako je to možné.
Novela upravila aj výšku odmeny priamo súvisiacu s uzatvorením jednej účastníckej zmluvy, tá je po novom najviac 8 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvorila účastnícka zmluva, a nie 10 %, ako pred 1. januárom 2023.
Podľa prechodných ustanovení zákona k úpravám účinným od 1. januára 2023 sa právna úprava § 35a ods. 1 písm. a) o výške odplaty vo výške najviac 1 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde nepoužije, a to až do 31. decembra 2024.
Podľa týchto prechodných ustanovení, odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy v roku
a) 2023 presiahnuť 1,15 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, a v roku
b) 2024 presiahnuť 1,05 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde.
Od 1. júna 2023 nadobudne účinnosť nový odsek 4 v § 28a, podľa ktorého ak účastník doplnkového dôchodkového sporenia udelil súhlas s poskytovaním údajov o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť spracúva podľa zákona, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v strojovo-spracovateľnom formáte automatizovaným spôsobom prostredníctvom aplikačného programového rozhrania poskytovať prístup k údajom účastníka autentifikovanej tretej strane.
RADA!
Doplnková dôchodková spoločnosť je tiež povinná komunikovať prostredníctvom aplikačného programového rozhrania bezpečným spôsobom a prijímateľ týchto údajov je povinný získané údaje šifrovať ihneď, ako je to možné.
JUDr. Jozef Jaško
§ 31 zákona č 355/2007 Z. z.
Posúdenie zdravotných rizík a kategorizácia prác
(1) Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií.
(2) Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je akceptovateľná.
(3) Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia; nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia. Sú to práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity alebo kritériá ustanovené osobitnými predpismi.34) Miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je vyššia ako u obyvateľov, ale je tolerovateľná.
(4) Do tretej kategórie sa zaraďujú práce s vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých
a) expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia nie je znížená technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b) je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale
1. vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie, alebo
2. zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom,
c) nie sú ustanovené limity, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia a expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.
(5) Do štvrtej kategórie sa zaraďujú len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia; sú to práce,
a) pri ktorých nie je možné znížiť technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje kritériá na zaradenie práce do tretej kategórie a je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b) ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale
1. vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia, alebo
2. zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom.
(6) Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.
