Dôležité osobné prekážky v práci

Počas trvania pracovného pomeru môže dôjsť ku vzniku prekážok v práci na strane zamestnanca alebo na strane zamestnávateľa, ktorých krátkodobé alebo dlhodobé trvanie znemožňuje zamestnancovi vykonávať prácu v jeho pracovnom čase, t. j. zamestnanec nevykonáva prácu buď z dôvodu jeho neprítomnosti v práci alebo z prevádzkových dôvodov, keď zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu.

Prekážky v práci predstavujú dočasné neplnenie povinností

Ide o povinnosti, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru.

Vznik prekážok v práci nemá za následok skončenie pracovného pomeru, resp. ich vznik nie je dôvodom pre skončenie pracovnoprávneho vzťahu. Počas trvania prekážky v práci zamestnanec nie je povinný vykonávať svoju prácu a plniť si svoje pracovné povinnosti.

Počnúc rokom 2013 sa ustanovenia o prekážkach v práci vzťahujú aj na zamestnancov v právnom vzťahu dohody o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru (dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce); ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) Zákonníka práce, ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce. Zamestnávateľ je povinný túto neprítomnosť zamestnanca (dohodára) v práci ospravedlniť, avšak za tento čas mu náhrada odmeny nepatrí.

Osobné prekážky práci sú veľmi úzko spojené s osobou zamestnanca

Ak zamestnanec nie je prítomný v práci z dôvodu osobných prekážok v práci, zamestnávateľ je povinný zamestnanca ospravedlniť. To znamená, že pri tomto druhu prekážky v práci Zákonník práce zakladá právo zamestnanca na pracovné voľno. V prípade vzniku prekážky v práci má zamestnanec povinnosť požiadať zamestnávateľa o pracovné voľno, a to vopred (ak o existencii prekážky vie). V prípade, že zamestnancovi nebola prekážka v práci vopred známa, má povinnosť zamestnávateľa informovať o tejto prekážke bez zbytočného odkladu, napr. zatelefonovať svojmu nadriadenému, oznámiť mu vznik prekážky v práci prostredníctvom manžela, známych.

Okrem existencie prekážky v práci je zamestnanec povinný zamestnávateľa informovať aj o jej predpokladanom trvaní. Súčasná právna úprava ustanovuje zamestnancovi povinnosť existenciu prekážky aj preukázať. Ak si zamestnanec nesplní povinnosť oznámiť zamestnávateľovi existenciu prekážky v práci vopred alebo bez zbytočného odkladu po jej skončení, nezakladá to samo osebe oprávnenie zamestnávateľa vyhodnotiť neprítomnosť zamestnanca v práci ako neospravedlnenú. Pre posúdenie toho, či je absencia ospravedlnená alebo nie, je rozhodujúce, či prekážka v práci skutočne existovala a či jej existenciu zamestnanec zamestnávateľovi čo aj len dodatočne preukázal.

Rozdelenie osobných prekážok v práci

Zamestnávateľ poskytuje pri vzniku osobných prekážok v práci zamestnancovi pracovné voľno s náhradou alebo bez náhrady mzdy, v závislosti od dôvodu vzniku prekážky, rozsahu jej trvania a zákonného limitu ustanoveného v Zákonníku práce. Osobné prekážky v práci možno rozdeliť na:

1.  osobné prekážky v práci (§ 141 ods. 1 Zákonníka práce), pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno; za tento čas pracovného voľna zamestnancovi náhrada mzdy nepatrí, ale je hmotne zabezpečený prostredníctvom dávok nemocenského poistenia alebo iných dávok poskytovaných podľa osobitných predpisov. Ide o prekážky v práci:

•    čas dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, kedy sa poskytuje náhrada príjmu (za prvých desať dní jej trvania) a nemocenské (počnúc 11 – tym dňom jej trvania),

•    čas materskej dovolenky v dĺžke 34 týždňov, osamelej matke v dĺžke 37 týždňov a matke, ktorej sa narodili 2 a viac detí (ale stará sa aspoň o dve z nich) v dĺžke 43 týždňov, kedy sa poskytuje materské,

•    čas otcovskej dovolenky v dĺžke 28 týždňov, osamelému mužovi v dĺžke 31 týždňov a v súvislosti so starostlivosťou o narodené dve a viac detí v dĺžke 37 týždňov, kedy sa poskytuje materské,

•    čas rodičovskej dovolenky, ktorá sa poskytuje zamestnancovi na prehĺbenie starostlivosti o dieťa, v rozsahu, o aký žiada, najmenej však na jeden mesiac; Nasleduje spravidla po skončení materskej dovolenky a môže trvať do dovŕšenia troch, resp. šesť rokov veku dieťaťa. Počas tejto doby sa poskytuje fyzickej osobe štátna sociálna dávka – rodičovský príspevok,

•    karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

2.  dôležité osobné prekážky v práci (§ 141 ods. 2 Zákonníka práce), pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy

3.  dôležité osobné prekážky v práci (§ 141 ods. 2 Zákonníka práce), pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Nárok na poskytnutie pracovného voľna vzniká zamestnancovi (t. j. nárok na ospravedlnenie absencie zamestnanca v práci v rozsahu podľa Zákonníka práce v nasledujúcich prípadoch:

Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

•    pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

•    ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

•    pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

Poznámka

Nakoľko väčšina lekárov ordinuje v čase pracovného času zamestnanca, je tento inštitút prekážok zamestnancami veľmi často využívaný. Môže ísť o vyšetrenie a ošetrenie u všeobecného lekára, u zubného lekára, návšteva gynekológa, či vyšetrenie u iného lekára. Ak by zamestnanec prekročil zákonom stanovený limit (7 dní v kalendárnom roku), nepôjde zo strany zamestnanca už o prekážku v práci s náhradou mzdy. Ďalšie pracovné voľno na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, ale bez náhrady mzdy.

Zamestnávateľ je povinný

poskytnúť zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zákonník práce pri tejto prekážke v práci nevymedzuje rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy. Počet preventívnych lekárskych prehliadok, ktoré musí zamestnankyňa počas tehotenstva absolvovať, vyplýva zo zákona č. 577/­2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti.

Predpokladom poskytnutia pracovného voľna s náhradou mzdy pri prekážke v práci súvisiacej s tehotenstvom zamestnankyne je splnenie podmienok vyplývajúcich z § 40 ods. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého sa na pracovnoprávne účely považuje za tehotnú zamestnankyňu tá fyzická osoba, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila mu o tom lekárske potvrdenie.

Z uvedeného vyplýva, že pre poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy pri tomto druhu prekážky v práci musia byť  splnené dve podmienky - písomné oznámenie o tehotenstve a lekárske potvrdenie o návšteve lekára (gynekológa).

Sprevádzanie rodinného príslušníka

•    ide o sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

•    ide o sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 10 dní v kalendárnom roku.

Poznámka

Pre účely uplatnenia prekážky v práci s náhradou mzdy je potrebné splnenie definície rodinného príslušníka, ktorá je stanovená v § 40 ods. 5 Zákonníka práce. Rodinný príslušník je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. Zákonník práce zároveň nelimituje vek dieťaťa pre účely jeho sprevádzania do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.

Judikatúra

Rozsudok, a to pod sp. zn. 21 Cdo 2979/­2023: Najvyšší súd ČR vydal dňa 10. decembra 2024 rozsudok, ktorý sa týka sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. V tomto rozsudku Najvyšší súd ČR konštatoval, že podstatou sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia je poskytnutie podpory rodinnému príslušníkovi zamestnanca pri vyšetrení, ošetrení alebo liečení v zdravotníckom zariadení a všetkých ostatných úkonoch, ktoré s tým súvisia, za situácie, keď rodinný príslušník zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodov svojej neplnoletosti nemôže tieto úkony urobiť sám. Pod úkony „sprevádzania“ možno zahrnúť predovšetkým cestu z miesta bydliska sprevádzanej osoby (či iného miesta, kde sa sprevádzaná osoba v dobe sprevádzania zdržiava) do zdravotníckeho zariadenia, čakanie na vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, samotné vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, nevyhnutnú konzultáciu s lekárom, prípadné nadväzujúce vyšetrenie, ošetrenie alebo liečebné úkony, cestu k nim, ako aj čakanie na ich vykonanie, zaobstaranie lekárom predpísaných alebo odporučených liekov či zdravotníckych pomôcok a cestu späť do bydliska sprevádzanej osoby (iného miesta, kde sa sprevádzaná osoba zdržiava).  Všetky tieto úkony a ich časová náročnosť vplývajú na úvahu o tom, či je možné túto prekážku v práci celkom alebo sčasti vykonať mimo pracovnú dobu zamestnanca a vplývajú aj na posúdenie „nevyhnutne potrebného času“, do ktorého prekážka v práci zasiahne. Uvedené má teda vplyv na dobu, po ktorú je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci.

Ohľadom preukazovania trvania prekážky v práci sa Najvyšší súd ČR vyjadril, že zamestnanec, ktorý ospravedlňuje svoju neprítomnosť v práci z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia, má svoju neprítomnosť v práci nielen tvrdiť, ale aj preukazovať tak, aby z preukázaných skutočností bolo možné usúdiť, že toto sprevádzanie, či jeho časť nebolo možné vykonať mimo pracovnú dobu. Spravidla pôjde o preukázanie takých údajov, ako sú – údaje o mieste pracoviska zamestnanca, mieste bydliska zamestnanca a sprevádzaného rodinného príslušníka (inom mieste, kde sa zdržiava), mieste zdravotníckeho zariadenia, dopravnej dostupnosti zdravotníckeho zariadenia a pracoviska, ordinačných hodinách zdravotníckeho zariadenia, viazanosti stanoveným termínom vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia, dobe čakania v zdravotníckom zariadení, časovej náročnosti zdravotníckeho úkonu, ktorému sa sprevádzaná osoba podrobila a pod. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že Česká republika má vydané nariadenie vlády č. 590/­2006 Sb., ktorým sa ustanovuje okruh a rozsah iných dôležitých osobných prekážok v práci. Na Slovensku takýto právny predpis vydaný nie je, všeobecnú právnu úpravu obsahuje len Zákonník práce. Zamestnávateľ však môže právnu úpravu poskytovania a preukazovania osobných prekážok v práci upresniť vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ môže určiť

že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Tento postup možno uplatniť len v prípade, ak ide o osobnú prekážku v práci z dôvodu:

•    vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení a

•    sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.

Celkový nárok v dňoch sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor. Z uvedeného vyplýva, že výška nároku bude závisieť od skutočnosti, v ktorej tretine kalendárneho roka zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru:

•    Prvá tretina roka: január až apríl – ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru počas prvej tretiny roka, bude mať nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 7 dní.

•    Druhá tretina roka: máj až august – ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru počas druhej tretiny roka, bude mať nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 5 dní.

•    Tretia tretina roka: september až december – ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru počas poslednej tretiny roka, bude mať nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 3 dni.

Narodenie dieťaťa zamestnancovi

V prípade tejto prekážky v práci sa zamestnancovi poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Úmrtie rodinného príslušníka

•    pracovné voľno s náhradou mzdy na 2 dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,

•    pracovné voľno s náhradou mzdy na 1 deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

•    pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Svadba

Ide o pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe; náhrada mzdy sa poskytne iba v prípade, že svadba zamestnanca pripadne na deň, kedy má zamestnanec pracovať, t. j. kedy má naplánovanú pracovnú zmenu.

V prípade, ak ide o účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca, poskytne sa pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Ostatné osobné prekážky v práci na strane zamestnanca

•    znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,

•    nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,

•    presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,

•    vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy aj z iných dôvodov

na zariadenie dôležitých osobných, rodinných či iných záležitostí, ktoré zamestnanec nemôže vybaviť mimo pracovného času. Postup a podmienky pri čerpaní takéhoto druhu pracovného voľna sú v praxi upravované v rámci interného predpisu zamestnávateľa (napr. v pracovnom poriadku) alebo v kolektívnej zmluve. Môže ísť o rôzne druhy prekážok v práci. Pracovnoprávna úprava umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi:

•    ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa § 141 ods. 2 ZP s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy;  zamestnávateľ má možnosť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa poskytnúť pracovné voľno z dôvodov uvedených v § 141 ods. 2 (napr. ošetrenie, vyšetrenie zamestnanca, sprevádzanie, pohreb, svadba) nad rozsah, ktorý je ustanovený v Zákonníku práce,

•    pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa § 141 ods. 2 ZP s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy; zamestnávateľ má možnosť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa poskytnúť pracovné voľno aj z iných dôvodov ako sú dôvody uvedené v § 141 ods. 2 ZP (napr. na sprevádzanie dieťaťa zamestnanca do školy v prvý deň školského roka, alebo prvý deň do materskej škôlky),

•    pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy;  zamestnávateľ má možnosť poskytnúť voľno na žiadosť zamestnanca, napr. na zabezpečenie prechodnej starostlivosti o rodiča zamestnanca,  vybavovanie na katastri,

•    pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje; možnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na rôzne účely, s podmienkou, že si ho zamestnanec odpracuje.

Podľa § 114 Zákonníka práce platí

že ak bol zamestnanec v priebehu dovolenky uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, alebo ak ošetruje chorého člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje, avšak výnimkou je situácia, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na čas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť zamestnanca. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú dovolenku alebo na otcovskú dovolenku.

RADA!

Vo vzťahu k prekážkam v práci v súvislosti s čerpaním dovolenky platí, že podľa § 112 ods. 2 Zákonníka práce „Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je zamestnankyňa alebo zamestnanec na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.“ To znamená, že ak už dovolenka bola zamestnávateľom určená a následne zamestnanec bol na vyšetrení lekára, tak zamestnanec si čerpá dovolenku, ale ak zamestnanec pred určením dovolenky vopred oznámil zamestnávateľovi, že bude mať prekážku v práci, tak zamestnávateľ mu na ten deň nemôže určiť dovolenku; uplatní sa tak ten dôvod neprítomnosti, ktorý bol oznámený skôr.

Ing. Iveta Matlovičová