22. 7. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Dôležité osobné prekážky v práci

Dôležitou osobnou prekážkou v práci je taká prekážka, ktorá je prejavom individuálnej potreby alebo záujmu zamestnanca riešiť svoje osobné, rodinné alebo životné situácie. Z pohľadu mzdovej praxe ich môžeme rozdeliť do troch skupín, ktoré buď prepláca zamestnávateľ podľa zásad uvedených najmä v § 141 Zákonníka práce, alebo sú platené zo systému sociálneho poistenia, alebo ide o prekážky, ktoré síce zamestnávateľ ospravedlňuje, ale nie sú zamestnancovi preplatené. Kedy musí zamestnávateľ vždy ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca?

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný podľa § 144 Zákonníka práce včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zdravotnícke, sociálne alebo iné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť nadpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

 

Zamestnávateľ vždy ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce počas celej doby jeho

–   dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

–   materskej dovolenky,

–   otcovskej dovolenky,

–   rodičovskej dovolenky,

–   karantény,

–   osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,

–   osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa zákona o sociálnom poistení,

–   počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

Za všetky uvedené doby nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy od zamestnávateľa, pretože sú preplácané zo systému sociálneho poistenia formou nemocenských dávok. Osobitosťou z tohto pravidla je poskytovanie náhrady príjmu zamestnávateľom počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.

 

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. V prípade prekročenia tohto rozsahu v kalendárnom roku je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zamestnankyňa, ktorá je tehotná, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Pre takúto zamestnankyňu neplatí obmedzenie siedmych dní v kalendárnom roku.

 

Zamestnávateľ je podľa § 141 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce povinný poskytnúť zamestnancovi z dôvodu narodenia jeho dieťaťa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Okrem platenej neprítomnosti zamestnancov v práci podľa hore uvedených pravidiel určuje Zákonník práce v ustanovení § 141 ods. 2 písm. c) aj možnosti, kedy zamestnávateľ prepláca zamestnancovi dobu, počas ktorej nebol v práci z dôvodu starostlivosti o rodinného príslušníka. Pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy. Toto pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

 

Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku.

Zamestnávateľ je podľa § 141 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb. Pracovné voľno s náhradou mzdy poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Pracovné voľno s náhradou mzdy poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

 

Zamestnávateľ je podľa § 141 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe zamestnanca a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca.

Zamestnávateľ je podľa § 141 ods. 2 písm. f) Zákonníka práce povinný poskytnúť zamestnancovi so zdravotným postihnutím pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, v prípade znemožnenia cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom.

Pri nepredvídanom prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (podľa § 141 ods. 2 písm. g) Zákonníka práce) na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.

Na presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie, poskytne zamestnávateľ podľa § 141 ods. 2 písm. h) Zákonníka práce pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni. Ak ide o sťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, poskytne sa mu pracovné voľno s náhradou mzdy.

 

Na vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru je zamestnávateľ podľa § 141 ods. 2 písm. i) Zákonníka práce povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy. Toto voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby. V rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Takto určené pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

 

To znamená, že zamestnávateľ poskytuje podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku v nasledovných prípadoch:

–   na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ak ho nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

–   na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

–   na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť, ak sa manželke zamestnanca narodilo dieťa,

–   na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, ak uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov,

–   na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 10 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov,

–   na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,

–   na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

–   na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

–   na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe,

–   na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý,

–   na čas presťahovania bytového zariadenia zamestnanca, ktoré je v záujme zamestnávateľa,

–   na vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce v rozsahu najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, pričom pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

Zamestnávateľ môže podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi z hore uvedených dôvodov ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, alebo mu môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.

Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.

Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci určenej nárokom 7 a 10 dní sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.

Zamestnávateľ môže podľa § 141 ods. 6 Zákonníka práce určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

?

Príklad 1

Zamestnanec má 40-hodinový 5-denný pracovný týždeň. V roku 2023 viackrát navštívil zdravotnícke zariadenia za účelom vyšetrenia alebo ošetrenia, o čom vždy predložil zamestnávateľovi potvrdenie vystavené poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti. Zákonníkom práce určený limit 7 dní v kalendárnom roku predstavuje u tohto zamestnanca 7 dní × 8 hodín = 56 hodín. Návštevou lekára v decembri 2023 si zamestnanec limit poslednej hodiny dočerpal a ostalo mu 5 hodín, ktoré mu zamestnávateľ nemohol preplatiť priemerným hodinovým zárobkom.

Preto na rozdiel od náhrad miezd v predchádzajúcich mesiacoch roku 2023 za mesiac december zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu mzdy len za jednu hodinu, zvyšných 5 hodín ostane nezaplatených.

 

Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť v práci zamestnanca uzatvorenou dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti vrátane na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), pokiaľ ide o dôležité osobné prekážky v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) Zákonníka práce, ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce. Za tento čas dohodárovi náhrada odmeny nepatrí.

 

Zamestnávateľ je povinný podľa § 170 Zákonníka práce poskytnúť matke, ktorá dojčí svoje dieťa, okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku. Prestávky na dojčenie sa poskytujú matke, ktorá pracuje po určený týždenný pracovný čas, na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie za zmenu, a na každé dieťa od začiatku siedmeho do konca dvanásteho mesiaca jeho veku jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu. Ak matka pracuje po kratší pracovný čas, ale aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času, patrí jej len jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku. Prestávky na dojčenie možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny.

 

Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi v zmysle § 141a Zákonníka práce dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce. Zamestnancovi po dobu dočasného prerušenia výkonu práce patrí náhrada mzdy najmenej v sume 60 % jeho priemerného zárobku. Ak sa závažné porušenie pracovnej disciplíny nepreukázalo, zamestnancovi patrí doplatok do výšky jeho priemerného zárobku.

 

RADA!

Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv. Mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi za túto neprítomnosť v práci nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.

Ing. Zuzana Cingelová

Aktuálna téma
Pracovné právo
Mzdy a odvody
Chyby, omyly, pokuty
BOZP
Verejná správa
Vedúci pracovník