Dôležité osobné prekážky
   v práci na strane zamestnanca
    a dočasné prerušenie výkonu práce

Dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca patria do veľkej skupiny prekážok v práci na strane zamestnanca, ktoré majú v aplikačnej praxi zásadný význam. Ktoré situácie možno zaradiť pod dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca? Kedy možno zamestnancovi dočasne prerušiť výkon práce?

Prekážky v práci na strane zamestnanca

sú také prekážky v práci, ktoré znemožňujú vykonávať prácu zamestnancovi z osobného dôvodu, ktorý sa viaže na jeho osobu a subsidiárne aj na osobu, ktorá má voči zamestnancovi rodinný vzťah, resp. blízky príbuzenský vzťah. Vznikajú v osobnej sfére zamestnanca. Ich vznik zamestnanec môže, ale aj nemusí vedieť ovplyvniť. Upravené sú v piatej časti, konkrétne v § 141 zákona č. 311/­2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“).

Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Dôvody poskytnutia pracovného voľna

Zamestnávateľ je ďalej povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času; ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Narodenie dieťaťa zamestnancovi

Ide o pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Predmetné pracovné voľno s náhradou mzdy si môže uplatniť u svojho zamestnávateľa len biologický otec dieťaťa, ktorý nemusí byť nevyhnutne manželom matky dieťaťa, ktoré sa má narodiť, avšak na uplatnenie tejto prekážky postačí, ak je len partnerom matky dieťaťa (t. j. bez manželského zväzku), ktoré sa má narodiť.

Musí byť však kumulatívne splnená aj ďalšia podmienka, že tento biologický otec dieťaťa odvezie svoju partnerku, resp. manželku do zdravotníckeho zariadenia a späť za účelom pôrodu.

Sprevádzanie

Týka sa rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času; zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku.

Úmrtie rodinného príslušníka

Ide o pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb; pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb; pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Svadba

Ide o pracovné voľno s náhradou mzdy a poskytne sa na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca.

Uvedené zákonné ustanovenie spôsobuje v aplikačnej praxi problémy, nakoľko predmetná právna úprava je v tejto súvislosti vágna, nakoľko v ZP pri tejto dôležitej osobnej prekážke v práci chýba informácia, za akých podmienok budú zamestnávatelia poskytovať pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu účasti na vlastnej svadbe.

V súčasnosti je už bežné, že svadby sa konajú aj v iné dni v týždni, ako v soboty, a z tohto titulu niektorí zamestnávatelia nechcú poskytovať pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu účasti na vlastnej svadbe, ak snúbenci majú svadbu v sobotu a majú rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas na päť pracovných dní v týždni (t. j. pracujú od pondelka do piatka). Na druhej strane, všetko závisí aj od ľudskosti a ochoty zamestnávateľa, či vôbec zoberú do úvahy túto prekážku a poskytnú tak pracovné voľno. Stále sa nájdu aj v dnešnej dobe zamestnávatelia, ktorí poskytnú už v piatok snúbencom pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu účasti na vlastnej svadbe, aj keď majú svadbu až v sobotu a oni majú rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. V tomto prípade ľudský faktor a dobromyseľnosť tu majú svoje nezastupiteľné miesto.

Bolo by preto namieste z hľadiska návrhov do budúcna spresniť v ZP ustanovenie pri tejto prekážke v práci, aby sa špecifikovalo, za akých podmienok zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu účasti na vlastnej svadbe. Taktiež stojí za zváženie, že podľa aktuálnej slovenskej pracovnoprávnej úpravy majú svadobní rodičia (t. j. otec a matka ženícha a nevesty) pri uplatnení tejto prekážky v práci u svojho zamestnávateľa síce nárok na pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy. V praxi to svadobní rodičia riešia tým spôsobom, že si čerpajú na ten deň dovolenku, nakoľko za vyčerpanú dovolenku dostanú náhradu mzdy v sume ich priemerného zárobku.

Znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov

individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,

Nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy

V uvedenom prípade pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.

Presťahovanie zamestnanca

ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy.

Vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru

Pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP; pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

Môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovné voľno?

Zamestnávateľ tak môže urobiť a môže poskytnúť zamestnancovi: ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa § 141 ods. 2 ZP s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy; pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa § 141 ods. 2 ZP s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy; pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy; pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.

Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.

Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v § 141 ods. 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode ZP sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí.

Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.

Dočasné prerušenie výkonu práce

Uvedený inštitút je upravený v § 141a ZP a ide o osobitnú ospravedlnenú absenciu zamestnanca s dočasným charakterom. Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce.

Hoci je zamestnanec len dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny, nemožno to stotožniť s tým, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Pri závažnom porušení pracovnej disciplíny, ktoré je preukázané, môže zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. Spolu s dôvodným podozrením, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu, musí byť kumulatívne splnená aj ďalšia podmienka, a to, že výkon jeho práce by mohol ohroziť dôležitý záujem zamestnávateľa. Ak nie sú splnené obidve podmienky naraz, dočasné prerušenie výkonu práce zamestnanca zo strany zamestnávateľa by bolo nezákonné.

Obdobie jedného mesiaca, počas  ktorého má byť dočasne prerušený výkon práce, nemôže byť opätovne predlžované. Je to maximálna lehota, čo znamená, že dočasné prerušenie výkonu práce môže trvať aj menej, ako jeden mesiac, prípadne môže trvať len niekoľko dní.

Zamestnancovi po dobu dočasného prerušenia výkonu práce patrí náhrada mzdy najmenej v sume 60 % jeho priemerného zárobku; ak sa závažné porušenie pracovnej disciplíny nepreukázalo, zamestnancovi patrí doplatok do výšky jeho priemerného zárobku.

JUDr. Lucia Petríková, PhD.

§ 141 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
Cit. na strane 41

Dôležité osobné prekážky v práci

(1) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne...
 potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

d) úmrtie rodinného príslušníka

1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,

2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

e) svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,

f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,

g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,

h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,

i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

(3) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi

a) ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

b) pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

c) pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

d) pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.

(4) Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.

(5) Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.

(6) Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

(7) Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

(8) Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.