Dohoda o sporných nárokoch

Pri realizácii práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov v praxi dochádza k vzniku sporov, pričom Zákonník práce ustanovuje v sporoch o nárokoch z pracovnoprávnych vzťahov právomoc súdov. Zákon však zároveň poskytuje účastníkom pracovnoprávnych vzťahov nástroj, pomocou ktorého sa môžu vyhnúť súdnemu konaniu a záväzne si usporiadať nároky, ktoré sú medzi nimi sporné, aj bez ingerencie súdu. Čo je účelom dohody o sporných nárokoch?

Účelom dohody o sporných nárokoch je upraviť spornosť medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu, odstrániť pochybnosti o vzájomných právach a povinnostiach medzi nimi a riešiť sporné nároky mimosúdnou cestou.

Dohoda predstavuje typický dvojstranný právny úkon, ktorého základnými predpokladmi platnosti všeobecne, a platí to aj pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov, sú

•    súhlasný prejav vôle účastníkov o obsahu dohody

•    sloboda a vážnosť vôle účastníkov dohody

•    určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle účastníkov dohody

•    spôsobilosť účastníkov dohody na právne úkony

•    právna a faktická možnosť plnenia podľa dohody.

Spornými nárokmi rozumieme nároky, o uspokojení ktorých vznikli alebo v budúcnosti môžu vzniknúť pochybnosti. Nárok je sporný v prípade, ak účastníci majú rozdielne názory na obsah nároku. Príčiny spornosti môžu byť rôzne a z dikcie zákona vyplýva, že stačí, ak ide o subjektívnu spornosť na strane jedného alebo oboch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu.

Dispozitívne ustanovenie § 32 Zákonníka práce (zákon č. 311/­2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) poskytuje účastníkom pracovnoprávneho vzťahu (teda zamestnávateľovi a zamestnancovi) možnosť vzájomne sa dohodnúť na bezsporovom riešení tej – ktorej otázky formou dohody. Zmyslom dohody o sporných nárokoch je odstránenie skutkovej a právnej spornosti nárokov medzi zamestnancom a zamestnávateľom bez toho, aby z tejto spornosti vznikol právny spor.

Dohodou je možné odstrániť spornosť peňažného, ako aj nepeňažného nároku a predmet dohody sa pritom nemusí týkať celého nároku, ale môže sa vzťahovať len na jeho časť. Dohodou o sporných nárokoch je možné odstrániť aj spornosť premlčaného nároku. Dohodu o sporných nárokoch nemožno zamieňať s dohodou o náhrade škody, pretože pri dohode o náhrade škody nárok účastníka sporný nie je.

Podmienkou platnosti dohody o sporných nárokoch v zmysle zákona je písomná forma, nedodržanie ktorej by spôsobilo absolútnu neplatnosť dohody. Zákonník práce neupravuje obsahové náležitosti dohody o sporných nárokoch. Z hľadiska požiadaviek na určitosť a zrozumiteľnosť právnych úkonov bude dohoda o sporných nárokoch platná, ak z nej možno vyvodiť, kto sú jej účastníci, čo je jej predmetom a akým spôsobom sa tieto sporné nároky medzi stranami upravujú.

Dohoda o sporných nárokoch by sa nemala používať v situáciách, kde obsah práv a povinností nie je sporný. Teda by sa nemala používať napr. ako dodatočný spôsob zabezpečenia záväzku.

Uspokojenie nároku vo všeobecnom ponímaní obsahuje tri zložky, a to miesto, čas a spôsob uspokojenia. Uspokojenie nároku pri dohode o sporných nárokoch upravuje Zákonník práce ust. § 33 ods. 1 až 4.

V zmysle zákona je nárok potrebné uspokojiť na mieste stanovenom Zákonníkom práce alebo dohodou účastníkov. Ide o alternatívne ustanovené možnosti, ktorých výber je podmienený skutočnosťou, že Zákonníkom práce sa pre uspokojenie toho – ktorého nároku formou kogentného ustanovenia (t. j. ustanovenia, od ktorého nie je možné sa odchýliť) výslovne neurčuje konkrétne miesto plnenia.

Platí, že ak nie je miesto plnenia určené Zákonníkom práce, alebo dohodou účastníkov, je ním bydlisko alebo sídlo toho, koho nárok sa má uspokojiť (teda bydlisko alebo sídlo oprávneného). Bydliskom sa rozumie adresa miesta, kde sa fyzická osoba spravidla dlhodobejšie zdržiava (nemusí to byť adresa trvalého pobytu) a sídlom právnickej osoby sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo právnickej osoby zapísaná v registri, v ktorom je registrovaná.

Obdobne aj posudzovanie času uspokojenia nároku (vo vzťahu k nárokom na peňažné plnenia sa označuje pojmom splatnosť) sa prednostne spravuje ustanoveniami Zákonníka práce, podľa ktorého, ak lehota uspokojenia nároku nie je ustanovená právnym predpisom (nielen Zákonníkom práce, ale akýmkoľvek všeobecne záväzným právnym predpisom), alebo určená rozhodnutím, alebo dohodou účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, nárok sa musí uspokojiť do siedmych dní odo dňa predloženia požiadavky oprávneného účastníka na uspokojenie svojho nároku povinnému účastníkovi.

Predpokladmi aplikácie tejto úpravy sú jednak absencia určenia okamihu splatnosti nároku všeobecne záväzným právnym predpisom, rozhodnutím príslušného orgánu alebo dohodou účastníkov pracovnoprávneho vzťahu a jednak predloženie požiadavky oprávneného na uspokojenie nároku povinnému.

Táto sedemdňová lehota začína plynúť odo dňa, keď bola povinnému doručená žiadosť oprávneného o uspokojenie nároku. Lehota na plnenie má hmotnoprávnu povahu, čo znamená, že posledný deň lehoty sa nemajú len vykonať kroky potrebné na to, aby bol nárok splnený, ale musí byť nárok v posledný deň aj splnený.

Nárok oprávneného môže povinný uspokojiť osobne, doručením prostredníctvom poštového podniku, alebo prostredníctvom banky, resp. pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike. V prípade, ak sa uspokojuje nárok doručovaním prostredníctvom poštového podniku, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia. Ak sa nárok uspokojuje prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike, je nárok uspokojený pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného.

Ak povinný neuspokojí nárok riadne a včas, dostáva sa do omeškania, s čím je spojených viacero právnych následkov.

Podstatnou zložkou uspokojovania nárokov vznikajúcich z pracovnoprávnych vzťahov je spôsob ich uspokojenia, ktorý je daný buď zákonom, alebo dohodou zmluvných strán.

Nárok oprávneného možno uspokojiť aj zložením dohodnutého plnenia najneskôr v deň jeho splatnosti do úradnej úschovy. Tento spôsob uspokojenia nároku sa využíva predovšetkým v prípade, ak povinný (dlžník) nemôže plniť pre neprítomnosť oprávneného (veriteľa), alebo vtedy, ak má dlžník pochybnosti o tom, kto je veriteľom, resp. v prípade, ak je veriteľ v omeškaní.

Zákonník práce neupravuje konkrétne dôvody, pri existencii ktorých môže dlžník splniť dlh uložením do úradnej úschovy. Na rozdiel od Zákonníka práce Občiansky zákonník (zákon č. 40/­1964 Zb. v znení neskorších predpisov) v ust. § 568 taxatívne vymenúva okolnosti, za ktorých je dlžník oprávnený plniť uložením do úradnej úschovy.

Dlžník je tak oprávnený urobiť, ak

•    je veriteľ neprítomný

•    je veriteľ v omeškaní (veriteľ je v zmysle zákona v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie)

•    má dlžník odôvodnené pochybnosti o tom, kto je veriteľom

•    dlžník veriteľa nepozná.

Plnenie do úradnej úschovy na účely splnenia záväzku sa realizuje plnením do notárskej úschovy. Predmetom spôsobilým úschovy môže byť listina, hnuteľná vec alebo peniaze. Nespôsobilým predmetom úschovy je najmä vec, ktorá podlieha skaze a vec, ktorú pre jej povahu alebo veľkosť nemožno uložiť v trezore notára, ani v banke a ani u iného vhodného uschovávateľa.

O notárskej úschove na účely splnenia záväzku sa vyhotovuje zápisnica, ktorá musí, okrem iného, obsahovať aj vyhlásenie zložiteľa, že záväzok nemožno splniť, pretože oprávnený je neprítomný alebo je v omeškaní alebo že zložiteľ má dôvodné pochybnosti o tom, kto je oprávneným, alebo že zložiteľ oprávneného nepozná.

Zákonník práce výslovne neupravuje následky dohody o sporných nárokoch, avšak je možné vyvodiť, že uzatvorením dohody o sporných nárokoch dochádza k novácii, t. j. k nahradeniu doterajších záväzkov, ktoré boli sporné, novými záväzkami.

Ako už bolo spomenuté, dohodou o sporných nárokoch je možné odstrániť aj spornosť premlčaného nároku. Vzhľadom na to, že v pracovnom práve nie je osobitne upravené premlčanie, použijú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Premlčanie môžeme definovať ako uplynutie času stanoveného zákonom na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Uplatnenie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. To znamená, že po uplynutí stanovenej lehoty v prípade súdneho sporu, je súd povinný na vznesenú námietku premlčania prihliadnuť.

Premlčaním teda právo veriteľa a povinnosť dlžníka nezaniká, ale právo sa len oslabuje tým, že ho nemožno v prípade námietky premlčania úspešne vymôcť súdnou cestou. Avšak uspokojením premlčaného práva nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. Premlčanie je nutné odlíšiť od preklúzie, pri ktorej právo zaniká.

Keďže dohodou o sporných nárokoch vznikajú medzi stranami nové záväzky, dochádza k plynutiu nových premlčacích lehôt, pričom všeobecná premlčacia lehota je tri roky. Dohodu o sporných nárokoch je potrebné odlíšiť od uznania záväzku, pri ktorom dochádza k uznaniu pohľadávky, čo do dôvodu a výšky a k predĺženiu premlčacej lehoty na desať rokov.

Hoci sa dohodou o sporných nárokoch urovnávajú sporné záväzky, nie je táto dohoda sama o sebe spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohlo dôjsť k nútenému výkonu práv a povinností. Splnenia práv a povinností z dohody o sporných nárokoch by sa oprávnená strana najskôr musela domáhať na súde a až súdne rozhodnutie by bolo exekučným titulom. Nie je však vylúčené, aby dohodu o sporných nárokoch uzatvorili strany vo forme notárskej zápisnice, v ktorej povinný vysloví súhlas s vykonateľnosťou dohody.

Kolízia pri uspokojovaní viacerých nárokov v prípade, ak poskytnuté plnenie nie je dostatočné na uspokojenie všetkých nárokov, je v praxi pomerne často sa opakujúcou skutočnosťou, a to aj v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Tieto prípady Zákonník práce (ust. § 34) rieši dispozitívne tak, že povinnému, či už zamestnancovi alebo zamestnávateľovi, dáva možnosť určiť, ktorý nárok má byť uspokojený prednostne.

Teda ak je zamestnávateľ alebo zamestnanec povinný uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých peňažných nárokov, je vyrovnaný ten nárok, o ktorom povinný pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť.

Vyhlásenie je jednostranný právny úkon, ktorý je účinný jeho doručením oprávnenému, pričom forma a ani obsahové náležitosti nie sú stanovené. Vyhlásenie je možné urobiť písomne, ako aj ústne, ale tento úkon vzhľadom na jeho povahu nie je možné vykonať konkludentne.

Ak by povinný nevyužil možnosť rozhodnúť sa, ktorý nárok uspokojí, formou nevyvrátiteľnej právnej domnienky sa má za to, že prednostne je uspokojený ten nárok, ktorý je najskôr splatný. Ak by nároky mali rovnakú dobu splatnosti, mali by sa v takom prípade uspokojiť pomerne.

Dohoda o sporných nárokoch sa v pracovnoprávnych vzťahoch uplatňuje výnimočne. Keďže Zákonník práce nevymedzuje presný obsah tejto dohody, vytvára tak pre účastníkov relatívne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti. Uzatvorenie dohody o sporných nárokoch je možné dokonca aj v prípade, ak ide o práva, ktoré už boli premlčané. Jej uzavretie však nie je prípustné v prípade preklúzie. Dohodou o sporných nárokoch sa účastník nemôže vopred vzdať svojich práv a ani ňou nemožno porušovať kogentné ustanovenia pracovnoprávnych predpisov.

JUDr. Sandra Mrukviová-Tomiová

§ 32 zákona č. 311/2001 Z. z.
citácia na strane 59

Účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.

§ 33 zákona č. 311/2001 Z. z.
citácia na strane 59

(1) Nárok je potrebné uspokojiť na mieste ustanovenom týmto zákonom alebo dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, čí nárok sa má uspokojiť.

(2) Ak sa uspokojuje nárok doručovaním poštovým podnikom, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia. Ak sa nárok uspokojuje prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike, je nárok uspokojený pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného.

(3) Ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

(4) Nárok možno uspokojiť aj zložením do úradnej úschovy.

§ 34 zákona č. 311/2001 Z. z.

Ak je zamestnávateľ alebo zamestnanec povinný uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých peňažných nárokov, je vyrovnaný ten nárok, o ktorom povinný pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojený nárok najskôr splatný.