Dohoda o brigádnickej práci študentov

a štatút študenta

Zamestnávateľ má možnosť na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb zamestnať fyzickú osobu na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Obe formy zamestnávania sa v mnohých ohľadoch podobajú, avšak podstatným a odlišným znakom dohôd je ich výnimočnosť. 

Zamestnávateľ by mal „zvoliť“
na výkon zárobkovej činnosti
zamestnanca dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru len výnimočne

(napr. pri prácach malého rozsahu, či pri krátkodobých činnostiach), kedy nejde o bežné, pravidelné alebo dlhodobé plnenie úloh. Realizácia predmetu činnosti zamestnávateľa by podľa rozhodovacej praxe súdov nemala byť zabezpečená výlučne prostredníctvom zamestnancov (dohodárov). Zamestnávateľ nesmie nahrádzať pracovné pomery uzatvorené na základe pracovnej zmluvy dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

V praxi totiž zamestnávatelia často využívajú formu dohody z dôvodu, že Zákonník práce zamestnancom v pracovnom pomere garantuje napr. nárok na stravu, vyššiu mieru ochrany pri skončení pracovného pomeru, a pod., čomu sa chcú vyhnúť.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podmienka výnimočnosti sa nevzťahuje len na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru sú určené

predovšetkým na dočasné a krátkodobé pokrytie potreby pracovnej sily zamestnávateľa, pre ktorého by uzatvorenie pracovného pomeru bolo nehospodárne a administratívne náročné. Zamestnávanie na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer je voľnejšie, než je to v prípade pracovného pomeru.

Pravidlá pre zamestnávanie osôb na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru upravujú ustanovenia deviatej časti Zákonníka práce; posledné zásadné zmeny boli prijaté novelou č. 76/2021 Z. z. Zákonníka práce, ktorá od 1. 3. 2021 zaviedla tzv. prezumpciu zachovania štatútu žiaka strednej školy a študenta vysokej školy a novela č. 350/2022 Z. z. Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 11. 2022, ktorá zaviedla inštitút tzv. minimálnej predvídateľnosti práce. Novela č. 350/2022 Z. z. implementovala do právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach.

Cieľom implementácie smernice je, aby aj pri výkone práce na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru boli pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok transparentné a predvídateľné, t. j. aby zamestnanec vedel, za akých podmienok, kedy a v akom rozsahu bude vykonávať prácu. Od 1. 1. 2025 je účinná novela č. 323/2024 Z. z. Zákonníka práce, ktorá upresnila okruh sezónnych prác v cestovnom ruchu, na výkon ktorých môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa
uzatvára podľa Zákonníka práce

a považuje sa za dvojstranný pracovnoprávny vzťah. Ide doplnkový pracovnoprávny vzťah, ktorý možno uzatvárať na výkon pracovnej činnosti:

•    len výnimočne na prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o vykonaní práce, napr. vymaľovanie priestorov, čistenie a údržba kancelárskych priestorov, pokosenie trávnika a ošetrenie zelene na ihrisku, príprava občerstvenia na poradu (dohoda o vykonaní práce), alebo

•    len výnimočne na príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov, napr. opakovaná starostlivosť o zeleň, pomocné príležitostné práce v kuchyni, oberanie plodov v ovocnom sade, odpratávanie snehu počas zimnej sezóny, príležitostné upratovacie prác (dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o brigádnickej práci študentov),

•    na sezónnu prácu, pod ktorou sa rozumie výkon pracovnej činnosti, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje 8 mesiacov v kalendárnom roku (dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce).

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára len v tom prípade, ak ide o dosiahnutie výsledku

Ak by však išlo o opakovaný výkon tej istej činnosti, ktorá má druhový charakter, na túto činnosť možno uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti, príp. dohodu o brigádnickej práci študentov; v takomto prípade sa druhovo vymedzí činnosť, ktorá sa bude opakovať (napr. upratovacie práce od 1. 9. do 31. 12.).

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce predstavuje osobitný druh dohody, ktorú môže zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom len na výkon sezónnej práce. Tento druh dohody bol zavedený novelou č. 248/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2023.

Dohodár môže na základe tejto dohody vykonávať práce, ktoré sú taxatívne vymenované v prílohe č. 1b Zákonníka práce, napr. sezónne práce v sektore poľnohospodárstva, v sektore cestovného ruchu, v potravinárstve a v lesnom hospodárstve.

Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná

V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Podľa § 228a ods. 2 Zákonníka práce: „Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia; to neplatí v prípade podľa § 227 ods. 1 druhej vety a tretej vety.“ Štatút žiaka strednej školy a štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa § 227 ods. 1 druhej vety a tretej vety sa preukazuje dokladom o riadnom ukončení štúdia. Z uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Strata štatútu študenta má rozhodujúci vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na dohodu o brigádnickej práci študentov. Z tohto pravidla novela č. 76/2021 Z. z. Zákonníka práce ustanovila dve výnimky, na základe ktorých sa v pracovnoprávnej oblasti zaviedol nový inštitút tzv. „prezumpcia (fikcia) zachovania štatútu do 31. októbra“, na základe ktorej môže vykonávať už „bývalý“ žiak/študent zárobkovú činnosť na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak ide o tieto osoby:

•    bývalý žiak strednej školy môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody o brigádnickej práci študentov v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka, v ktorom riadne ukončil štúdium na strednej škole; v prípade uplatnenia prezumpcie štatútu sa postavenie žiaka/študenta preukazuje dokladom o riadnom ukončení štúdia,

•    bývalý študent dennej formy vysokoškolského štúdia môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody o brigádnickej práci študentov v čase od riadneho ukončenia štúdia do 31. októbra toho istého kalendárneho roka, v ktorom riadne ukončil štúdium prvého stupňa vysokoškolského štúdia v dennej forme; v prípade uplatnenia prezumpcie štatútu sa postavenie žiaka/študenta preukazuje dokladom o riadnom ukončení štúdia.

Upozornenie!

Inštitút prezumpcie zachovania štatútu študenta sa nevzťahuje na tých študentov, ktorí ukončili druhý stupeň vysokoškolského štúdia a zapíšu sa na tretí stupeň vysokoškolského štúdia. To znamená, že študent, ktorý ukončí dennú formu vysokoškolského štúdia druhého stupňa, dňom riadneho skončenia štúdia stráca „status študenta“ a nebude môcť pokračovať vo výkone práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov do dňa zápisu na tretí stupeň vysokoškolského štúdia. To znamená, že fikcia zachovania štatútu sa už na študentov, ktorí ukončili druhý stupeň vysokoškolského štúdia, nevzťahuje.

Príklad

Študent mal uzatvorenú DBPŠ od 1. 1. 2025 do 30. 6. 2025; v júni 2025 úspešne ukončili štúdium (vysokoškolské štúdium 1. stupňa).

Môže zamestnávateľ s týmto už „bývalým študentom“ opakovane uzatvoriť DBPŠ od 1. 7. 2025 do 30. 9. 2025 a aplikovať tzv. prezumciu zachovania štatútu študenta, ktorú zaviedla novela zákona č. 76/2021 Z. z. Zákonníka práce?

Prezumpciu zachovania štatútu žiaka alebo študenta možno na účely výkonu práce na DBPŠ uplatniť v čase od riadneho ukončenia štúdia strednej školy alebo dennej formy vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Keďže študent (toho času už bývalý študent prvého stupňa vysokej školy) úspešné ukončil vysokoškolské štúdium, a išlo o štúdium 1. stupňa, môže počas prázdnin brigádovať a uzatvoriť so zamestnávateľom DBPŠ. Svoj status preukazuje zamestnávateľovi dokladom o riadnom ukončení štúdia.

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút

žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Mimo vekového obmedzenia je teda potrebné posúdiť otázku, či je fyzická osoba žiakom alebo študentom.

To, či fyzická osoba má štatút žiaka/študenta, je rozhodujúci „pohľad“ zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“).

Podľa Zákonníka práce musí ísť o osobu, ktorá „má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu“.

V Zákonníku práce sa použilo slovné spojenie „podľa osobitného predpisu“, ale vzhľadom na to, že sa pohybujeme v priestore EÚ, toto spojenie má v kontexte EÚ nepochybne širší význam. Štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia musí byť v súlade s § 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách sa za vysoké školy považujú a) verejné vysoké školy (§ 5), štátne vysoké školy (§ 42) a súkromné vysoké školy (§ 47) so sídlom na území Slovenskej republiky alebo
b) zahraničné vysoké školy (§ 49a) so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členské štáty“). Súčasné znenie zákona o vysokých školách štatút školy zahraničnej vysokej školy bližšie nekonkretizuje.

Príklad

Môže študent (slovenská štátna príslušnosť) 1. ročníka vysokej školy v Českej republike v Prahe (prezenčná forma štúdia - full time study) vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody o brigádnickej práci študentov? Zamestnávateľovi predložil potvrdenie o štatúte študenta; platí pre neho štatút študenta, i keď je študentom v zahraničí?

Podľa súčasnej právnej úpravy aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí. Ak študent vie relevantným spôsobom preukázať štatút dennej formy štúdia na zahraničnej vysokej škole, som toho názoru, že môže vykonávať na území SR zárobkovú činnosť na základe DBPŠ.

Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť

len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.

Podľa § 228a ods. 3 Zákonníka práce: „Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.“

Ing. Iveta Matlovičová