Dohľad nad finančným
trhom

- Finančný trh
- Subjekty finančného trhu
- Dohľad nad finančným trhom
- Finančné zabezpečenie činností podľa zákona o dohľade nad finančným trhom
- Konanie pred NBS

Trh je miestom, kde sa stretávajú výrobcovia a spotrebitelia, predávajúci a kupujúci, predaj a kúpa, ponuka a dopyt. Trh je tá oblasť ekonomiky, kde dochádza k výmennej činnosti medzi jednotlivými subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov a služieb za trhové ceny.

Z hľadiska predmetu kúpy a predaja možno rozlišovať:

1. trh výrobných faktorov, t.j. trh práce, trh kapitálu, trh pôdy,

2. finančný trh, t.j. trh peňazí a trh cenných papierov, ktorý veľmi úzko súvisí s trhom kapitálu,
3. trh spotrebných tovarov a služieb – trh produktov; môže ísť pritom o trh potravín, priemyselného tovaru, nevýrobných služieb a pod. ¹⁾

1. Finančný trh

je systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov umožňujúcich sústreďovanie, rozmiestňovanie a prerozdeľovanie dočasne voľných finančných prostriedkov medzi ekonomickými subjektmi na základe vzťahu ponuky a dopytu. Finančný trh predstavuje logickú súčasť trhového mechanizmu, jeho vznik, postupný rozvoj a hlavne efektívne využívanie svedčí o vysokej intenzifikácii využitia peňažných a kapitálových zdrojov.

Finančný trh možno členiť z viacerých hľadísk, napr. podľa predmetu obchodu ho členíme na:

– peňažný (trh krátkodobých peňazí a pôžičiek),

– kapitálový (predstavuje mechanizmus a inštitúcie, kde sa stretáva ponuka a dopyt po dlhodobo uvoľnenom kapitále),
– devízový (na ktorom sa obchoduje so zahraničnými devízami, v cudzine splatnými pohľadávkami znejúcimi na cudziu menu, t.j. bezhotovostnými zahraničnými platobnými prostriedkami),
– trh drahých kovov (ktorý je spojený s predajom a nákupom zlata, striebra prípadne iných drahých kovov).²⁾

Finančný trh plní niekoľko funkcií:

– akumulačnú, ktorá znamená sústreďovanie dočasne voľných peňažných prostriedkov;
– alokačnú, ktorá znamená rozmiestnenie peňažných prostriedkov tam, kde môže byť ich využitie najlepšie;
– mobilizačnú, ktorá znamená investovanie voľných peňažných zdrojov do ekonomického procesu, napríklad do veľkých investícií.

2. Subjekty finančného trhu

Na finančnom trhu vystupujú dve hlavné skupiny účastníkov – subjektov, ktoré pociťujú relatívny prebytok peňažných prostriedkov a sú ochotné poskytnúť tieto peňažné prostriedky dočasne iným, a subjekty, ktoré pociťujú relatívny nedostatok peňažných prostriedkov, potrebujú si peňažné prostriedky dočasne zaobstarať a sú ochotné za to zaplatiť zodpovedajúcu cenu.

Prvá skupina subjektov (možno ich nazvať aj veriteľmi) chce pre investovanie svojich peňažných prostriedkov splnenie týchto požiadaviek:

– čo najväčšiu rentabilitu (výnosnosť),
– čo najväčšiu likviditu (rýchlosť premeny investície na opäť v disponibilné zdroje),
– čo najmenšie riziko.

Druhá skupina subjektov (možno ich nazvať aj dlžníkmi) chce, aby boli splnené pre nich aspoň tieto požiadavky:

– čo najmenšie náklady, resp. čo najmenšia cena spojená s obstaraním peňažných prostriedkov
– čo najdlhšia doba návratnosti, t.j. splatnosti dočasne získaných peňažných prostriedkov. ³⁾

Na finančných trhoch sa obchoduje s určitými nástrojmi. Ide o predmety obchodovania, ktoré subjekty ponúkajú, resp. ktoré subjekty požadujú.

3. Dohľad nad finančným trhom

Počnúc rokom 2006 v oblasti právnej úpravy týkajúcej sa dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike nastala zásadná zmena. Dňom 1. januára 2006 nadobudol účinnosť zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, ktorý upravuje všeobecné pravidlá postupu pri dohľade nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorý už v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska. Cieľom dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003. Zmena v legislatívnej oblasti a organizačno-technické zabezpečenie integrácie dohľadu boli zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

- Národná banka Slovenska

Integrovaný dohľad nad finančným trhom už v súlade so schváleným zákonom č. 747/2004 Z. z. vykonáva Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšírila jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom je:

a) bankový dohľad, ktorý vykonávala Národná banka Slovenska už aj predtým a to podľa zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
b) dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý vykonával Úrad pre finančný trh,
c) dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonával Úrad pre finančný trh;
d) regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia; pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydávalo vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydávalo vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracoval na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad finančným trhom jednak podľa uvedeného zákona ale aj podľa:

– zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,
– zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v z.n.p.,

– zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v z.n.p.,

– zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v z.n.p.,
– zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v z.n.p.,
– zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,
– zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,
– zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
– zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,
– zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,
– zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
– zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
– § 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,
– § 21a až 21c a § 73 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,
– § 2 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v z.n.p.

- Organizačný útvar Národnej banky Slovenska

Z uvedeného vyplýva, že pôsobnosť Národnej banky Slovenska nad vykonávaním dohľadu nad finančným trhom je veľmi široká. Aj z tohto dôvodu tento zákon stanovil povinnosť vytvoriť v Národnej banke Slovenska organizačný útvar dohľadu nad finančným trhom, ktorý v súčasnosti zabezpečuje tieto úlohy:

a) vykonáva dohľad na mieste,
b) vykonáva dohľad na diaľku,
c) uskutočňuje konanie a rozhodovanie v prvom stupni, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
d) pripravuje podľa pravidiel určených bankovou radou návrhy na reguláciu finančného trhu, ktorými sa rozumejú návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov Národnej banky Slovenska na vykonanie tohto zákona a ďalších zákonov, podľa ktorých je Národná banka Slovenska oprávnená vykonávať dohľad v oblasti finančného trhu, ak to ustanovujú tieto zákony, najmä návrhy na ustanovovanie pravidiel obozretného podnikania, pravidiel bezpečnej prevádzky a ďalších požiadaviek na podnikanie dohliadaných subjektov.

- Zásady výkonu dohľadu

Útvar dohľadu nad finančným trhom patrí do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska.
Pri výkone dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska dodržiava všeobecné zásady výkonu dohľadu. Zásadou vo všeobecnosti rozumieme pravidlo, resp. spôsob, akým sa postupuje pri určitej činnosti. Procesné zásady sú spravidla charakterizované v procesných právnych predpisoch a tak je tomu aj v prípade uvedeného zákona o dohľade nad finančným trhom. Dohľad nad finančným trhom je budovaný na týchto zásadách:

1. zásada neverejnosti vykonávaného dohľadu;
2. zásada ponechania rozhodovacej právomoci v sporoch vyplývajúcich z právnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi na súdoch, resp. iných orgánoch podľa osobitných predpisov (Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a pod.);
3. zásada zodpovednosti Národnej banky Slovenska tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dohľadu;
4. zásada dodržiavania mlčanlivosti o informáciách získaných pri výkone dohľadu;
5. zásada oznamovacej povinnosti pri podozrení zo spáchania trestného činu, resp. pri podozrení, že môže dôjsť k legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu;
6. zásada poskytnutia súčinnosti dohliadaného subjektu pri výkone dohľadu.

- Dohľad na mieste

Dohľad Národná banka Slovenska vykonáva buď formou dohľadu na mieste, kedy osoba poverená výkonom dohľadu má oprávnenie:

a) vstupovať na pozemky, do budov, miestností, zariadení a do iných priestorov dohliadaného subjektu vrátane jeho dopravných prostriedkov; pričom platí, že nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť výkonom tohto oprávnenia porušená,
b) vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali:

– doklady vrátane ich originálov, výkazy, dokumentáciu a iné písomnosti a informácie vrátane informácií na technických nosičoch údajov, úradne osvedčené preklady preverovaných písomností a informácií a aby im umožnili prístup k iným veciam dohliadaných subjektov,
– vysvetlenia, vyjadrenia a iné ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom,

c) prevziať a v odôvodnených prípadoch premiestniť aj mimo priestorov dohliadaného subjektu originály dokladov a iné písomnosti a veci,
d) vyžadovať súčinnosť a plnenie povinností dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov; súčinnosť však nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb alebo ak by bola porušená zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, ak osoby poskytujúce súčinnosť neboli oprávneným orgánom zbavené tejto povinnosti,
e) vykonávať iné opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného a plynulého výkonu dohľadu,
f) vykonávať ďalšie oprávnenia podľa tohto zákona a osobitných zákonov.

O vykonanom dohľade na mieste sa spisuje protokol. Dohliadaný subjekt a jeho zamestnanci, ktorých sa dotýka výkon dohľadu na mieste, majú právo písomne sa vyjadriť k nedostatkom zisteným pri výkone dohľadu na mieste, ktoré im v priebehu dohľadu na mieste oznámili osoby poverené výkonom dohľadu. Dohliadaný subjekt má právo v určenej lehote predložiť písomné námietky proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste, ako aj písomné námietky proti údajom uvedeným v priebežnom protokole alebo čiastkovom protokole, ak bol takýto protokol vyhotovený.

- Dohľad na diaľku

Zákon o dohľade nad finančným trhom pozná aj dohľad na diaľku. V rámci tohto dohľadu Národná banka Slovenska sleduje činnosť subjektov finančného trhu prostredníctvom zrozumiteľných a prehľadných výkazov, hlásení, správ a iných informácií, podkladov a dokladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to buď na požiadanie Národnej banky Slovenska ale tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je spravidla príslušné opatrenie Národnej banky Slovenska vyhlasované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Pri výkone dohľadu má Národná banka aj iné povinnosti, ako napríklad:
1. Vedie zoznamy:

a) dohliadaných subjektov, ktorým bolo udelené povolenie na výkon činností podľa vyššie uvedených predpisov,
b) správcov na výkon nútenej správy a zástupcov správcov na výkon nútenej správy nad dohliadanými subjektmi podľa osobitných zákonov,
c) hypotekárnych správcov pre hypotekárne banky a zástupcov hypotekárnych správcov pre hypotekárne banky,
d) ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

2. Zverejňuje na svojej internetovej stránke alebo vo svojom vestníku

a) priebežné polročné správy o stave a vývoji finančného trhu a ročné správy o stave a vývoji finančného trhu;
b) zoznamy vedené Národnou bankou Slovenska podľa bodu 1, a to najmenej raz štvrťročne,
c) zoznam a zmeny zoznamu regulovaných trhov zostavené členskými štátmi a zverejnené Európskou komisiou,
d) výrok vykonateľného rozhodnutia alebo aj odôvodnenie rozhodnutia Národnej banky Slovenska alebo ich časti, ak sú určené na zverejnenie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,
e) rozhodnutia bankovej rady o určení ročného príspevku dohliadaných subjektov na príslušný kalendárny rok,
f) iné dôležité oznámenia Národnej banky Slovenska.

a zverejňuje ďalšie informácie za účelom informovanosti verejnosti o situácii na finančných trhoch.

3. Ukladá poriadkové pokuty tým subjektom, ktoré bezdôvodne sťažujú výkon dohľad najmä tým, že neposkytnú požadované doklady a informácie súvisiace s dohliadanými subjektmi, prípade inú súčinnosť, pričom pri uložení pokuty Národná banka prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah jeho následkov, prípadne na opakované porušenie povinnosti alebo súčasné porušenie viacerých povinností.

4. Finančné zabezpečenie činností podľa zákona o dohľade nad finančným trhom

Je zabezpečované jednak zo zdrojov Národnej banky Slovenska a jednak z príspevkov dohliadaných subjektov. Medzi tieto príspevky patria:

a) ročné príspevky dohliadaných subjektov, ktoré určuje Národná banka Slovenska do 20. decembra predchádzajúceho roka pre všetkých prispievateľov,
b) poplatky za úkony alebo za konanie Národnej banky Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi. Poplatky sa vyberajú za tieto úkony:

- za podanie žiadosti o

– udelenie povolenia alebo licencie,
– rozšírenie alebo inú zmenu udeleného povolenia alebo licencie,
– udelenie súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu,
– zmenu udeleného súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu,
– schválenie úkonu, prospektu alebo iného dokumentu,

- za podanie rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu o žiadosti podľa písmena a),

- za podanie žiadosti o vydanie duplikátu povolenia, duplikátu licencie, duplikátu schválenia, duplikátu súhlasu, duplikátu predchádzajúceho súhlasu alebo duplikátu iného rozhodnutia Národnej banky Slovenska,
- za iný úkon podľa osobitného zákona.

5. Konanie pred NBS

Zákon o dohľade nad finančným trhom obsahuje aj ustanovenie týkajúce sa konania pred Národnou bankou Slovenska, ktoré sú pre dohliadané subjekty rovnaké, ak osobitné zákony upravujúce činnosť jednotlivých subjektov (bánk, poisťovní, obchodníkov s cennými papiermi, verejného depozitára, búrz cenných papierov a pod.) nemajú osobitnú úpravu. Platí, že na konanie pred Národnou bankou sa nevzťahuje Správny poriadok.

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je budované aj na týchto ďalších zásadách:

– konania bez zbytočných prieťahov (čo znamená, že NBS musí konať bez zbytočných prieťahov),

– zistenia objektívnej pravdy (čo znamená, že NBS musí zistiť riadne skutkový a právny stav veci),
– dvojstupňovitosti konania (čo znamená, že proti rozhodnutiu Národnej banky je možno podať opravný prostriedok),
– dispozičná a oficiality (čo znamená, že NBS začne konanie dňom doručenia písomnej žiadosti účastníka konania, resp. môže začať konanie z vlastného podnetu),
– neverejnosti konania (čo znamená, že konania sa verejnosť nezúčastňuje),
– písomnosti konania (čo znamená, že konanie je budované na základe uskutočnenia všetkých úkonov v písomnej forme – napr. povinnosť vyhotovenia zápisnice z ústneho pojednávania),
– voľného hodnotenia dôkazov (čo znamená, že NBS pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo).

- Účastníci konania

Účastníkom konania je dohliadaný subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach podľa tohto zákona a osobitných zákonov sa má konať, alebo osoba oprávnená podať žiadosť o udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného zákona; v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu podľa zákona o dohľade nad finančným trhom alebo osobitných zákonov je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.
Za PO koná štatutárny orgán, prípadne jej zamestnanec alebo člen, ktorý sa preukáže písomným poverením štatutárneho orgánu, že je oprávnený za túto PO konať. Účastník konania sa môže nechať v konaní zastupovať. V tej istej veci môže mať účastník konania súčasne len jedného zástupcu, ktorému udelí plnomocenstvo písomne alebo ústne do zápisnice, a to na celé konanie alebo len na určité úkony v konaní.

- Rozhodnutie NBS a rozklad

Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade. Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej zachoval rozhodovací proces v dvoch stupňoch. Opravným prostriedkom je rozklad. Na konanie a rozhodovanie NBS v prvom stupni je príslušný jej útvar dohľadu nad finančným trhom.
Účastník konania má právo podať rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podaný rozklad nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Odkladný účinok má vždy rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o odobratí povolenia alebo licencie udelených dohliadanému subjektu podľa osobitného zákona. Útvar dohľadu nad finančným trhom môže o rozklade sám rozhodnúť, ak rozkladu v plnom rozsahu vyhovie, pričom môže podľa potreby doplniť dokazovanie. O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje Banková rada Národnej banky Slovenska.
Banková rada môže doplniť dôkazy, ak ich možno v konaní o rozklade vykonať bez rizika spôsobenia prieťahov v konaní a ak je to potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom dokazovanie a iné úkony v konaní vykoná buď sama alebo prostredníctvom ňou určeného organizačného útvaru Národnej banky Slovenska. Proti rozhodnutiu bankovej rady o rozklade nemožno ďalej podať rozklad. Zákonnosť právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska vydaných podľa tohto zákona je preskúmateľná súdom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve, na preskúmavanie rozhodnutí je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Pri výkone dohľadu podľa zákona o dohľade nad finančným trhom je Národná banka povinná postupovať v súlade s týmto zákonom a súčasne je povinná rešpektovať medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

- Dohliadané subjekty

Sú to subjekty, ktoré uskutočňujú obchody pre svojich klientov v oblasti bankovníctva, na kapitálových trhoch, v poisťovníctve a v oblasti dôchodkového sporenia. Nad činnosťou subjektov spadajúcich pod uvedené oblasti je potrebné vykonávať dohľad, jednak z dôvodu, aby nedošlo k neúmernému obohacovaniu na úkor klientov a jednak, aby obchody týchto subjektov boli vykonávané osobami, ktoré majú už určitú skúsenosť v konkrétnej činnosti. Preto osobitné zákony upravujúce postavenie komerčných bánk, postavenie subjektov kapitálového trhu (ktorými sú aj burzy a obchodníci s cennými papiermi), postavenie poisťovní a zaisťovní je právne upravené v osobitných predpisoch, napriek tomu, že spravidla majú kogentne stanovenú právnu formu akciovej spoločnosti. Podmienky pre získanie povolenia na výkon činností týchto subjektov sú podstatne prísnejšie, pričom sa vyžaduje splatenie vyššieho základného imania ako stanovuje ObchZ, členovia štatutárneho orgánu musia byť bezúhonné a musia spĺňať aj odborné predpoklady na výkon funkcie, základné imanie musí byť splatené len peňažným vkladom a to pred vznikom spoločnosti a pod.

- Záver

Národná banka Slovenska sa svojich povinností týkajúcich sa dohľadu nad finančným trhom zhostila veľmi dobre. Od 1. januára 2006 t.j. od nadobudnutia účinnosti zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom neboli medializované žiadne prípady obzvlášť závažného porušenia povinností dohliadaných subjektov.

JUDR. SOŇA KUBINCOVÁ, PHD.

_______________
¹⁾ Šlosár, R., Šlosárová, A., Majtán, Š.: Výkladový slovník ekonomických pojmov, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1992, str. 237
²⁾ Vlachynský, K. a kolektív: Finančný manažment, ELITA, Bratislava 1993, str. 22 a nasl.
³⁾ Zdroj: Bakeš, M. a kolektív, Finanční právo, 3. aktualizované vydanie, 2003, C-H-BECK, str. 97