Dodatočné DP

podľa daňového poriadku

Daňový poriadok umožňuje podanie opravného daňového priznania, a to pred lehotou na podanie daňového priznania. Pre samotné vyrubenie dane je rozhodujúce toto opravné priznanie. Zároveň ustanovenie pripúšťa aj iný postup, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je v uvedenom prípade zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého daňový subjekt môže podať opravné daňové priznanie do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane, i keď už lehota na podanie daňového priznania uplynula.

 Podmienky, kedy sa podáva dodatočné daňové priznania

Daňovým poriadkom sú upravené podmienky, za ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Stanovená je subjektívna lehota, v ktorej je povinný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie podať a dodatočne priznanú daň aj zaplatiť. V prípade zistenia, že v podanom daňovom priznaní alebo hlásení uviedol nižšiu daňovú povinnosť alebo vyšší nadmerný odpočet alebo vyšší nárok na vrátenie dane (spotrebné dane), alebo nižšiu stratu, je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie a dodatočne priznanú daň zaplatiť. Lehota na podanie dodatočného priznania je stanovená do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení.

•    po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly,

•    doručení oznámenia o daňovej kontrole,

•    doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň.

Týmto spôsobom boli daňové subjekty motivované, aby aj po začatí daňovej kontroly mali možnosť upraviť výšku svojej daňovej povinnosti podaním dodatočného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, nakoľko sa súčasne stanovila znížená sadzba pokuty v porovnaní s pokutou ukladanou za zistený rozdiel dane správcom dane.

Od januára 2017 však došlo k úprave, podľa ktorej je daň vyrubená v skrátenom konaní bez súčinnosti s daňovým subjektom, preto sa ustanovilo rovnako, ako je to pri dani určenej pomôckami, aby po jeho vydaní už nebolo možné podať dodatočné daňové priznanie.

Opravné daňové priznanie

má daňovník možnosť podať pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (spravidla do 31. 3. 2020). Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznania sa neprihliada.

Príklad

Lehota na podanie opravného DP

Daňovník (fyzická osoba), ktorému vznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO za zdaňovacie obdobie roku 2021, podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B dňa 15. 2. 2023. Následne (do konca marca 2023) zistil, že do podaného daňového priznania neuviedol všetky príjmy, ktoré dosiahol v roku 2022.

Aké daňové priznanie je povinný podať za účelom odstránenia tejto nezrovnalosti?

Ak daňovník uvedenú chybu zistí pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2021 (31. 3. 2023), pred uplynutím tejto lehoty podá opravné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Daňové priznanie podá na príslušnom tlačive daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za zdaňovacie obdobie roku 2022, pričom na podanom daňovom priznaní vyznačí, že ide o opravné daňové priznanie.

Príklad

Opravné daňové priznanie

V rámci interného auditu bola zistená chyba v prepočte daňovej povinnosti za rok 2022. Daňový subjekt dňa 25. 2. 2023 t. j. pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov PO t. j. do 31. 3. 2023, kedy bola povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov PO, zistil, že nesprávne vypočítal daň z príjmu PO. Opravné daňové priznanie podal dňa 25. 2. 2023.

Po prepočte údajov opätovne zistil, že daňové priznanie nesprávne vyplnil a dňa 2. 3. 2023 podal ďalšie opravné daňové priznanie.

Koľko opravných daňových priznaní môže podať a do akej lehoty?

Za opravné daňové priznanie sa považuje každé daňové priznanie, ktoré daňovník podá do uplynutia stanovenej lehoty na jeho podanie, a ak je podané po podaní prvého (riadneho) daňového priznania. Daňový subjekt môže pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podať aj niekoľko opravných daňových priznaní, pričom posledné opravné daňové priznanie podané napr. v posledný deň na jeho podanie, t. j. 31. marca 2023 sa považuje za (riadne) daňové priznanie podané v stanovenej lehote. Správca dane na predchádzajúce opravné daňové priznania (bez ohľadu na podaný počet), pri vyrubení dane prihliada akoby neboli podané. Posledné podané daňové priznanie je teda rozhodujúce pre vyrubenie dane.

Dodatočné daňové priznanie

Zákon umožňuje podanie aj dodatočného daňového priznania. Ak daňovník po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí skutočnosti, kvôli ktorým je povinný podať dodatočné daňové priznanie, je povinný tak urobiť do konca nasledujúceho mesiaca po zistení týchto skutočností (§ 16 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní).

Dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme a musí byť označené ako dodatočné.

Daňovník zároveň vyznačí aj deň, keď zistil skutočnosti na jeho podanie. Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo ročnému zúčtovaniu.

Uvedené vyznačí v Oddiele „Rozdiely z dodatočného daňového priznania“.

Prípady podania dodatočného daňového priznania

•    dodatočné daňové priznanie typu B je povinný podať daňovník, ak podal daňové priznanie typu A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, to znamená, že daňovník nemal podať daňové priznanie typu A,

•    ak osobe, ktorou je zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, ktorá podávala za zomrelého daňovníka daňové priznanie, budú po podaní tohto daňového priznania vyplatené príjmy zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade nevyrubí sankciu v zmysle daňového poriadku,

•    ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, správca dane nevyrubí sankciu podľa daňového poriadku,

•    daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená,

•    nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný,

•    daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie,

•    daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní,

•    ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom. Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, správca dane nevyrubí sankciu podľa daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane, čiže čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 až 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8,

•    daň u vedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší,

•    daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,

•    daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo

•    daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Kedy sa dodatočné daňové priznanie nemôže podať

Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa

•    spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,

•    doručenia oznámenia o daňovej kontrole,

•    doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo

a po uplynutí 15 dní odo dňa,

•    doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne,

•    dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

Príklad

Povinnosť podania dodatočného daňového priznania

Obchodná spoločnosť si vypočítala daň z príjmov PO za rok 2022 vo výške 1 200 eur. Výšku dane uviedla aj v daňovom priznaní dane z príjmov PO za rok 2022, ktoré odovzdala správcovi dane 31. 3. 2023 a daň vo výške 1 200 eur aj zaplatila. Účtovníčka v júni 2022 zistila, že v roku 2022 boli chybne vypočítané daňové odpisy, a to zaradením majetku do inej odpisovej skupiny. Chybou si spoločnosť znížila daň z príjmov PO za rok 2022.

Aké daňové priznanie podá daňový subjekt?

Spoločnosť sa rozhodla, že v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 daňového poriadku podá dodatočné daňové priznanie dane z príjmov PO za rok 2022. Spoločnosť v dodatočnom daňovom priznaní vyčísli vyššiu daň ako v podanom riadnom daňovom priznaní. Spoločnosť má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie dane z príjmov PO za rok 2022 do konca mesiaca júl 2023, t. j. podľa § 16 ods. 2 DP do konca mesiaca nasledujúceho po zistení rozdielnej dane. Dodatočne priznanú daň má povinnosť do 31. 7. 2022 aj zaplatiť.

Príklad

Lehota na podanie dodatočného daňového priznania

Správca dane spoločnosti s.r.o. zaslal oznámenie o vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rokov 2020, 2021 s určením zahájenia kontroly 15. 7. 2023. Oznámenie spoločnosť prevzala dňa 23. 6. 2023. Spoločnosť zistila 13. 5. 2023, že nesprávne uviedla údaje v daňovom priznaní za rok 2022, preto jej vznikla povinnosť podať dodatočné daňové priznanie.

Je možné podať dodatočné daňové priznanie v prípade, ak sa daňový subjekt dozvedel, že bude kontrola zahájená dňa 15. 7. 2023?

Ustanovenie § 16 ods. 9 daňového poriadku dáva možnosť podať dodatočné daňové priznanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o vykonaní daňovej kontroly, potom spoločnosť dodatočné daňové priznanie môže podať v lehote do 8. 7. 2023.

Príklad

Lehota na podanie dodatočného daňového priznania

Správca dane v spoločnosti s.r.o. vykonáva daňovú kontrolu na dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie roka 2020, 2021. Daňová kontrola začala na základe spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly 15. 3. 2023. Kontrola nie je ukončená. V priebehu kontroly dňa 20. 4. 2023 spoločnosť zistila, že za kontrolované obdobie 2022 nezahrnula do daňového priznania príjem za došlú faktúru vo výške 1 000 eur a chcela by podať dodatočné daňové priznanie. Je možné za zdaňovacie obdobie roka 2022 ešte podať dodatočné daňové.

Ustanovenie § 16 ods. 9 daňového poriadku umožňuje podať dodatočné daňové priznanie v lehote po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Z tohto dôvodu už nie je možné podať dodatočné daňové priznanie (15-dňová lehota uplynula dňa 30. 3. 2022).

Príklad

Lehota na podanie dodatočného daňového priznania

Správca dane v spoločnosti s.r.o. vykonáva daňovú kontrolu na dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie roka 2021, 2022. Daňová kontrola začala na základe spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly 1. 4. 2023. V priebehu kontroly dňa 25. 5. 2023 spoločnosť zistila, že za obdobie 2022 nezahrnula do daňového priznania príjem za došlú faktúru vo výške 500 eur a chcela by podať dodatočné daňové priznanie.

Je možné za zdaňovacie obdobie roka 2022 ešte podať dodatočné daňové priznanie?

Ustanovenie § 16 ods. 9 daňového poriadku stanovuje taxatívne, kedy nie je možné podať dodatočné daňové priznanie. Keďže správca dane za rok 2022 nevykonáva daňovú kontrolu, spoločnosť môže podať dodatočné daňové priznanie.

Rozdiely medzi typmi daňového priznania

Najdôležitejšie je pri podaní daňového priznania označiť tlačivo daňového priznania. Pri prvom zaslaní daňového priznania daňovému úradu sa tlačivo vpravo hore vyznačí krížikom ako „daňové priznanie“.

Ak daňovník zistil chybu po podaní priznania a opraví ju ešte pred uplynutím zákonnej lehoty na jeho podanie, „nové“ priznanie označí krížikom ako „opravné daňové priznanie“. Výhodou opravy pred týmto termínom je, že na predchádzajúce daňové priznanie daňový úrad neprihliada. Nie je preto potrebné opravu zdôvodňovať a ani vyznačovať zmeny oproti pôvodne poslanému priznaniu.

Ak však daňovník chybu zistí po lehote stanovenej na podanie daňového priznania (spravidla po 31. marci tohto roku), musí ďalšie podané priznanie označiť krížikom ako „dodatočné daňové priznanie“. V takom prípade musí daňovník vyplniť i príslušný oddiel, v ktorom vyznačí rozdiely oproti riadne podanému priznaniu.

Dodatočné daňové priznanie musí daňovník podať v prípade, ak zistil, že daňová povinnosť mala byť vyššia, pričom ak „zabudol“ uviesť niektoré zdaniteľné príjmy alebo ich uviedol v nižšej sume.

Dodatočné daňové priznanie je daňovník povinný podať najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že daňová povinnosť mala byť vyššia. V rovnakej lehote je dodatočne priznávaná daň aj splatná.

Dobrovoľne je možné dodatočné daňové priznanie podať v prípade, ak daňovník zistil, že daň mala byť nižšia

Mohlo k tomu dôjsť chybou, ktorú urobil vo výpočte alebo uvedením v priznaní aj takých príjmov, ktoré do neho nepatria.

Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Pre dodatočné daňové priznanie ďalej platí, že sa nemôže predložiť po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly. Nemožno ho podať ani po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Kedy je povinnosť podať dodatočné daňové priznanie

•    Podáva ho daňovník, ak po podaní daňového priznania k dani z príjmov – typ A zistil, že v zdaňovacom období dosiahol aj iné príjmy ako príjmy zo závislej činnosti. To znamená, že daňovník musí podať dodatočné daňové priznanie typ B.

•    Rovnako musí daňovník podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov aj v prípade, ak bol daňovníkovi spätne priznaný dôchodok a on si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

•    Dodatočné daňové priznanie k DPH podáva daňovník v prípade, ak má byť daň vyššia, ako ju vyrubil daňový úrad, resp. ak má byť nadmerný odpočet alebo nárok na vrátenie dane nižší, aký bol priznaný daňovým úradom.

•    Daňovník musí podať dodatočné daňové priznanie je vtedy, ak v daňovom priznaní k DPH nie sú uvedené správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov.

•    Dodatočné daňové priznanie je potrebné podať do konca nasledujúceho mesiaca po zistení skutočností, kvôli ktorým daňovník podáva dodatočné daňové priznanie.

Daňový poriadok od roku 2012 upravuje podanie dodatočného daňového priznania nielen z dôvodu spresnenia sumy daňovej povinnosti alebo nároku na nadmerný odpočet alebo vlastnej daňovej povinnosti, alebo nároku na vrátenie dani, ale aj z dôvodu zistenia nesprávnych údajov v riadnom daňovom priznaní, ktorých oprava nemá vplyv na výšku daňovej povinnosti alebo nároku na vrátenia nadmerného odpočtu alebo nároku na vrátenie dane, ako aj podanie dodatočného daňového priznania z titulu nesprávne vykázanej daňovej straty a aj oprávnenosť podania dodatočného daňového priznania pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblastí daní, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Kedy sa podáva opravné daňové priznanie

Daňovník musí podať opravné daňové priznanie pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, pričom táto lehota závisí od toho, kvôli ktorej dani sa vyhotovuje daňové priznanie, teda či ide o daň z príjmov, DPH, daň z motorových vozidiel alebo inú daň.

Sankcie

Daňový poriadok vymedzuje, že môže byť daňovníkovi udelená pokuta pri dodatočnom daňovom priznaní, ktorá mu hrozí v prípade niekoľkých situácií, kedy daňový úrad nevyrubí pokutu za dodatočné daňové priznanie, a to ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie z dôvodu spätne priznaného dôchodku alebo keď po skončení podnikania (resp. samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy (alebo zaplatí výdavky) súvisiace s týmito činnosťami a podáva dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu.

§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

citácia na str. 53

Príjmy z podnikania z inej
samostatnej zárobkovej činnosti,
z prenájmu a z použitia diela
a umeleckého výkonu

(1) Príjmami z podnikania sú

a)  príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b)  príjmy zo živnosti,

c)  príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),

d)  príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a)  z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

b)  z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c)  znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

d)  z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,

e)  príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14, a príjmy z činnosti športovca vrátane príjmov športovca alebo športového odborníka na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.

(5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj ...