Dodatočné daňové priznanie

k DPH, miestnym daniam

Podanie dodatočného
daňového priznania

k DPH, dodatočného kontrolného výkazu, dodatočného súhrnného výkazu

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej len „zákon o DPH“) neupravuje postup podania dodatočného daňového priznania. Problematiku postupu podania dodatočného daňového priznania k DPH upravuje § 16 daňového poriadku; toto ustanovenie sa vzťahuje na podanie dodatočného daňového priznania za všetky druhy daní, ktoré spravuje správca dane, ktorým je daňový úrad.

DDP k DPH je platiteľ dane povinný podať alebo je oprávnený podať (nemá povinnosť, ale má možnosť toto právo využiť) v prípadoch, ak zistí, že

•    suma vlastnej daňovej povinnosti, ktorú uviedol v daňovom priznaní, má byť vyššia alebo nižšia,

•    suma nároku na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní má byť nižšia alebo vyššia,

•    daňové priznanie k DPH neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje.

Rovnako ako pri dani z príjmov, ani pri dani z pridanej hodnoty, ak správca dane začal daňovú kontrolu, platiteľ dane nemôže podať DDP k DPH za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňová kontrola vykonáva

•    odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,

•    odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktoré by sa DDP týkalo,

•    odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by až DDP týkalo, a to až do doručenia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne, DDP nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Podanie dodatočného kontrolného výkazu a dodatočného súhrnného výkazu

Platiteľ dane podáva okrem dodatočného daňového priznania podľa § 16 daňového poriadku aj ďalšie predpísané tlačivá, ktorými je súhrnný výkaz a kontrolný výkaz. Po splnení podmienok podľa § 80 zákona o dani z pridanej hodnoty je platiteľ dane povinný podať správcovi dane aj súhrnný výkaz a po splnení podmienok podľa § 78a je povinný podať kontrolný výkaz.

Podanie dodatočného súhrnného výkazu alebo dodatočného kontrolného výkazu neupravuje daňový poriadok, ale zákon o dani z pridanej hodnoty

•    § 78a ods. 9 – podanie dodatočného kontrolného výkazu,

•    § 80 ods. 8 – podanie dodatočného súhrnného výkazu.

Povinnosť podať dodatočný kontrolný výkaz alebo dodatočný súhrnný výkaz vzniká platiteľovi dane v prípade, ak zistí po lehote na jeho podanie

a)  kontrolného výkazu, že údaje v podanom kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne; v dodatočnom kontrolnom výkaze uvedie len doplnené alebo opravené údaje,

b)  súhrnného výkazu, že údaje v podanom súhrnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne; v dodatočnom súhrnnom výkaze uvedie len doplnené alebo opravené údaje.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 platiteľ dane doručuje podľa § 14 daňového poriadku všetky podania vrátane podania tlačív (napr. daňové priznania, opravné alebo DDP, kontrolný výkaz, opravný a dodatočný kontrolný výkaz, súhrnný výkaz, opravný alebo dodatočný súhrnný výkaz) len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne podpísané zaručeným elektronickým podpisom (ZEP) alebo na základe uzatvorenej dohody so správcom dane o elektronickom doručovaní podaní podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku.

Daňovník je povinný podať dodatočné DP k DPH na vyššiu vlastnú daňovú povinnosť (VDP) alebo na nižší nadmerný odpočet (NO), keď túto skutočnosť – nezrovnalosť zistí, a to do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistí. V tejto lehote je platiteľ dane povinný rozdiel VDP zaplatiť a rozdiel neoprávnene uplatneného NO vrátiť. Aj podanie dodatočného DP k DPH na vyššiu VDP ako aj na nižší NO je viazané na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa § 69 daňového poriadku.

Ak uplynula päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň aj v prípade zistenia, že platiteľ bol povinný zaplatiť vyššiu sumu VDP v porovnaní s VDP uvedenú v daňovom priznaní a správca dane nevykonal úkon na jej predĺženie podľa § 69 ods. 3 daňového poriadku, zaniká lehota na podanie dodatočného DP k DPH a rovnako aj na zaplatenie rozdielu VDP alebo vrátenia NO.

Príklad

Podanie dodatočného DP na vyššiu vlastnú daňovú povinnosť

Platiteľ dane podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2014 v ustanovenej lehote podľa § 78 ods. 1 zákona o DPH, t.j. do 25. 5. 2014. Dňa 20. 6. 2014 platiteľ dane zistil, že do riadku 15 daňového priznania zahrnul vyššiu sumu tovarov a služieb oslobodených od dane (§ 43 zákona o DPH) v sume 1 105 €, ktoré mal zahrnúť do riadku 03 – dodanie tovaru a služby s 20 % sadzbou dane a daň odviesť správcovi dane.

V tomto prípade je platiteľ povinný podať dodatočné DP k DPH do konca júla 2014 a sumu dodatočnej VDP vo výške 1 105 € v lehote na podanie dodatočného DP k DPH aj zaplatiť, t.j. splatnosť dodatočne zistenej VDP je totožná s lehotou na podanie dodatočného DP k DPH, t.j. v danom prípade do konca júla 2014.

Príklad

Zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podaním dodatočného DP

Mesačný platiteľ dane podal za zdaňovacie obdobie november 2008 daňové priznanie do 25. 12. 2008. Päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 uplynula 31. 12. 2013. Správca dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 nevykonal do konca roku 2013 úkon podľa § 69 ods. 3 daňového poriadku, t.j. nedoručil protokol o daňovej kontrole a tým nedošlo k predĺženiu lehoty na zánik práva daň alebo rozdiel dane vyrubiť.

Správca dane na základe informácie od iného správcu dane v máji 2014 zistil, že platiteľ dane nezahrnul do daňového priznania za mesiac november 2008 dodanie tovarov z troch faktúr v hodnote 1 528,35 € pre iného platiteľa dane. V tomto prípade už nemožno tomuto platiteľovi vyrubiť daň z dôvodu, že uplynula lehota na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. V prípade, že tieto skutočnosti dodatočne zistí platiteľ, ani on už nemôže podať dodatočné DP k DPH za november 2008 z dôvodu, že uplynula 5-ročná lehota na podanie dodatočného DP; rovnako už nemôže podať DDP za zdaňovacie obdobie roku 2008 ani na nižšiu daňovú povinnosť.

Používanie tlačív
daňového priznania

dodatočného daňového priznania, kontrolného výkazu, dodatočného kontrolného výkazu súhrnného výkazu, dodatočného súhrnného výkazu

Tlačivá daňového priznania, súhrnného výkazu a kontrolného výkazu sú tlačivami predpísanými, ktorých vzor ustanovuje ministerstvo financií všeobecným záväzným právnym predpisom zverejňovaný v Zbierke zákonov SR a vo Finančnom spravodajcovi. Nemožno ho nahradiť iným daňovníkom samostatne vyhotoveným tlačivom. Vzor týchto tlačív nie je odporúčané tlačivo ako je to v iných prípadoch, napr. tlačivo ročného zúčtovania zamestnanca, ale je tlačivom záväzným a predpísaným.

Na týchto predpísaných tlačivách je daňovník povinný označiť, aký druh daňového priznania podáva; či ide o podanie riadneho alebo opravného alebo dodatočného daňového priznania. Rovnako označí aj kontrolný výkaz alebo súhrnný výkaz.

V podanom dodatočnom priznaní sa vyznačia len rozdiely oproti údajom uvedeným v podanom daňovom priznaní alebo rozdiely oproti rozhodnutiu. V dodatočnom kontrolnom výkaze alebo v dodatočnom súhrnnom výkaze platiteľ dane vyznačí len doplnené a opravené údaje. Pri podaní dodatočného daňového priznania daňovník okrem základných údajov v podanom dodatočnom daňovom priznaní vyplní príslušný oddiel, ktorý pojednáva o rozdiele dodatočného daňového priznania; pri podaní dodatočného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňovník uvedie aj dátum zistenia inej daňovej povinnosti alebo inej daňovej straty.

Dodatočne daňové priznanie je možné podať osobne, poštou a elektronickými prostriedkami v predpísanej forme podľa § 13 a 14 daňového poriadku. DDP daňovník podáva vecne príslušnému správcovi dane.

Podanie dodatočného
daňového priznania

k vybraným druhom miestnych daní a dane z motorových vozidiel

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach upravuje podanie dodatočného daňového priznania u nasledovných druhov miestnych daní v ustanovení

§ 99c – opravné priznanie a dodatočné priznanie upravuje podanie dodatočného daňového priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo ak niektorej z nich neuviedol správne údaje na vyrubenie dane;

Na podanie dodatočného daňového priznania k dani z motorových vozidiel sa vzťahuje § 16 daňového poriadku.

Dodatočné daňové priznania na vyššiu daňovú povinnosť

je daňovník povinný podať a dodatočnú daň aj zaplatiť v prípade, ak daňovník napr.

•    uviedol pri počte uvedených vozidiel, ktoré boli v predmetnom zdaňovacom období predmetom dane, nesprávny počet mesiacov používania vozidla v sledovanom zdaňovacom období z dôvodu nesprávne uvedeného dátumu vzniku daňovej povinnosti,

•    uviedol nesprávne sadzby dane,

•    nesprávne posúdil vozidlá ako predmet dane (daňovník mohol špeciálne vozidlo považovať za vozidlo, ktoré nie je predmetom dane, nakoľko takto bolo označené v dokladoch vozidla, ale už ďalej nesledoval, či sú súčasne splnené ďalšie podmienky na vymedzenie predmetu dane),

•    uplatnil zníženie dane z titulu kombinovanej dopravy, ktorej podmienky však nesplnil, alebo

•    použil vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy nielen vo výkone vo verejnom záujme, ale aj na podnikanie.

Dodatočné daňové priznania na nižšiu daňovú povinnosť

je daňovník oprávnený podať a správca dane vráti daňovníkovi preplatok na tejto dani v prípade, ak daňovník napr.

•    nezaradil vozidlo do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by v skutočnosti patrilo podľa údajov v dokladoch o vozidle,

•    neuplatnil zníženie dane vo výške 50 % prostredníctvom podaného daňového priznania pri vozidle, ktoré sa použilo v zdaňovacom období v rámci kombinovanej dopravy v súlade so zákonom o miestnych daniach,

•    zaplatil daň v plnej výške za vozidlo, pri ktorom v priebehu zdaňovacieho obdobia zanikla daňová povinnosť.

Podanie dodatočného
daňového priznania

dodatočného kontrolného výkazu a dodatočného súhrnného výkazu

je daňovníkovi umožnené upraviť dodatočne zistené rozdiely daňovej povinnosti alebo nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v porovnaní s údajmi uvedenými v podanom daňovom priznaní ako aj neúplné alebo nesprávne údaje uvedené v daňovom priznaní, kontrolnom výkaze alebo súhrnnom výkaze.

Všetky tieto zistenia ako sú nesprávnosti uvedených údajov v predložených tlačivách sa považujú za porušenia povinností a vo svojej skutkovej podstate majú charakter správneho deliktu podľa § 154 daňového poriadku, za ktoré správca dane uloží pokutu podľa § 155 daňového poriadku, ak vzniká pre správcu dane povinnosť pokutu uložiť.

Podľa § 154 daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí osoba (právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ, fyzická osoba – nepodnikateľ alebo iná osoba), ak vykonala úkon po ustanovenej lehote alebo po lehote uvedenej vo výzve správcu dane.

Podanie dodatočného daňového priznania ako správny delikt upravuje § 154 ods. 1 písm. e), písm. i) a písm. j) daňového poriadku.

a)  správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku je zistenie, ak daňový subjekt

•    uvedie v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal daňový subjekt v daňovom priznaní uviesť;

b)  správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. i) daňového poriadku je zistenie, ak daňový subjekt

•    uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje

−   zvýšenie dane,

−   zníženie nadmerného odpočtu,

−   zníženie uplatneného vrátenia dane,

−   zníženie uplatneného nároku podľa osobitného predpisu;

c)  správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku je zistenie, ak daňový subjekt alebo iná osoba, ktorá túto povinnosť mala vykonať

•    nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa daňového poriadku alebo osobitných zákonov, pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i).

Uloženie pokuty za správny delikt

ktorým je podanie dodatočného DP, dodatočného kontrolného výkazu a dodatočného súhrnného výkazu

Uložiť pokutu za zistené porušenie daňového poriadku alebo osobitných predpisov je pre správcu dane povinnosť; daňový poriadok už neumožňuje správcovi dane rozhodnúť sa, či pokutu uložiť.

Postup pri uložení pokuty ako aj výšku uloženej pokuty upravuje ustanovenie daňového poriadku v § 155 – pokuty.

Uloženie pokuty za podanie dodatočného daňového priznania upravujú nasledovné odseky § 155 daňového poriadku

a)  podľa odseku 1 písm. f) správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB a sumy

•    o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím podľa § 68 daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f),

•    súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní,

b)  podľa odseku 1 písm. g) vo výške rovnajúcej sa súčinu 1,5-násobku ZUS ECB a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i), ak DDP podá daňový subjekt sám bez výzvy správcu dane.

Pri uplatnení ZUS ECB sa postupuje podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku; ak trojnásobok ZUS ECB v prípadoch uloženia pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok ZUS ECB v prípadoch podľa odseku 1 písm. g)nedosiahne 5 % (polovičnej výšky ZUS ECB), pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje ZUS ECB platná v deň doručenia rozhodnutia podľa § 68 daňového poriadku a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje ZUS ECB platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

Ak daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom podľa odseku 1 písm. g) z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní.

Prípady podania dodatočného DP, za ktoré sa pokuta neuloží

Ustanovenie § 155 daňového poriadku pojednáva aj prípady podania dodatočného daňového priznania, kedy za jeho podanie správca dane pokutu neuloží.

Podľa § 154 ods. 7 daňového poriadku správca dane pokutu neuloží, ak daňový subjekt podá DDP, ktorým si zníži

a)  nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu,

b)  uplatnené vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní pred jej vrátením podľa osobitného predpisu.

Ing. Božená Jurčíková

doc. Ing. Miloslav Mečár, CSc.

ZÁKON č. 563/2009 Z. z.

o správe daní (daňový poriadok)

§ 69

Zánik práva vyrubiť daň

(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.

(2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

(3) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie

a)  protokolu z daňovej kontroly,

b)  protokolu o určení dane podľa pomôcok.

(4) Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

(5) Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť ...