Dôchodok a zdravotné poistenie

Zákon o zdravotnom poistení obsahuje všeobecné pravidlo, že dôchodca zdravotné poistenie neplatí, pretože toto poistné za neho uhrádza štát. Štát platí poistné na zdravotné poistenie za osoby poberajúce dôchodok zo systému sociálneho poistenia a podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, s výnimkou pozostalostných dôchodkov. Za koho štát poistné neplatí?

Štát platí poistné na zdravotné poistenie za poberateľa starobného dôchodku, poberateľa predčasného starobného dôchodku, poberateľa invalidného dôchodku a poberateľa dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Štát neplatí poistné na zdravotné poistenie za poberateľov vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

Poistné na zdravotné poistenie platí štát aj za fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Štát teda platí poistné na zdravotné poistenie za poberateľa výsluhového dôchodku, za poberateľa invalidného výsluhového dôchodku, za poberateľa starobného, invalidného a čiastočného invalidného dôchodku policajtov, colníkov, profesionálnych vojakov. Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok zo systému poistenia z cudziny alebo dôchodok z iného členského štátu, ak zároveň nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte. Pretože Sociálna poisťovňa a ďalšie slovenské štátne orgány sú povinné poskytovať údaje o poberaní dôchodku, nemusí ich zdravotnej poisťovni preukazovať samotný poistenec.

Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení obsahuje výnimku z povinnosti štátu platiť poistné na zdravotné poistenie za osobu, ktorá by za iných okolností mala v zdravotnom poistení postavenie poistenca štátu, ak táto osoba má príjmy v kalendárnom roku vyššie ako:

–   15-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak by sa táto osoba považovala za poistenca štátu celý kalendárny rok,

–   pomerná časť 15-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak by sa táto osoba považovala za poistenca štátu iba časť kalendárneho roka, t. j.

–   za rok 2023 príjmy vyššie ako 3 516,30 eur (15 × 234,42 eur),

–   za rok 2024 príjmy vyššie ako 4 033,20 eur (15 × 268,88 eur).

Pri uvedených sumách príjmu teda poistné na zdravotné poistenie štát neplatí a preto musí byť iným platiteľom poistného – zamestnancom, SZČO alebo samoplatiteľom. Takýto poistenec platí poistné len z vymeriavacieho základu zodpovedajúceho skutočným príjmom – nevzťahujú sa na neho ustanovenia o minimálnom mesačnom základe.

To znamená, že nemôže nastať situácia, aby poistenec, ktorý by inak mal postavenie poistenca štátu, avšak nenadobudol toto postavenie len v dôsledku toho, že mal príjmy vyššie ako stanovená hranica, musel platiť poistné na zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu ako samoplatiteľ alebo ako SZČO.

V prípade, že dôchodca dosahuje príjmy podľa § 10b ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, t. j. príjmy zamestnanca, príjmy SZČO, príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy (podľa § 8 zákona o dani z príjmov) alebo príjem z dividendy, potom musí platiť poistné na zdravotné poistenie z týchto príjmov bez ohľadu na to, či má alebo nemá postavenie poistenca štátu.

Zamestnancom na účely zdravotného poistenia nie je (a preto toto poistenie neplatí) fyzická osoba, poberajúca príjem:

1. z dohody o vykonaní práce a z dohody o pracovnej činnosti

-    poberateľa výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšil dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení,

-    poberateľa invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,

-    poberateľa starobného dôchodku,

-    poberateľa predčasného starobného dôchodku alebo

-    poberateľa invalidného dôchodku,

2. zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka

– poberateľa výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšil dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení,

-    poberateľa invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,

-    poberateľa starobného dôchodku,

-    poberateľa predčasného starobného dôchodku alebo

-    poberateľa invalidného dôchodku.

Starobní a invalidní dôchodcovia môžu súčasne pracovať aj poberať dôchodok bez toho, aby im bol dôchodok krátený alebo dokonca odňatý. Toto pravidlo však neplatí pre predčasných starobných dôchodcov. Poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorí nedovŕšili dôchodkový vek a začali by vykonávať činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, Sociálna poisťovňa výplatu tohto dôchodku zastaví v prípade, ak príjem z dohody presiahne 2 400 eur ročne.

Poberať predčasný starobný dôchodok a pracovať na dohodu zákon o sociálnom poistení umožňuje len vtedy, ak má poberateľ predčasného starobného dôchodku uzatvorenú len dohodu, z ktorej si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku, pričom vyplácať predčasný starobný dôchodok takémuto poberateľovi je možné len dovtedy, kým príjem za kalendárny rok z dohody s uplatnenou výnimkou nepresiahne 2 400 eur.

Ak poberateľ predčasného dôchodku prekročí stanovený príjem z dohody o vykonaní práce resp. dohody o pracovnej činnosti (príjem 200 eur je určený v zákone o sociálnom poistení), zanikne mu nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Príjem, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie trvania resp. zániku nároku na starobný dôchodok neskúma zdravotná poisťovňa, ale Sociálna poisťovňa. Zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi do ôsmich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Na účely zdravotného poistenia sa takýto dohodár začne považovať za zamestnanca (nie je už splnená podmienka poberania predčasného starobného dôchodku) a zamestnávateľ ho musí prihlásiť do príslušnej zdravotnej poisťovne ako zamestnanca a platiť za neho poistné na zdravotné poistenie.

Dôchodca, ktorý uzatvorí pracovnú zmluvu (na rozdiel od uzatvorenej dohody), je zamestnancom a zamestnávateľ je povinný ho prihlásiť do jeho zdravotnej poisťovne a platiť za neho zdravotné poistenie.

Dôchodca – zamestnanec platí poistné vo výške 4 % z vymeriavacieho základu.

Dôchodca – zamestnanec, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím, platí poistné vo výške 2 % z vymeriavacieho základu.

Zamestnávateľ platí poistné vo výške 10 % z vymeriavacieho základu.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, platí za tieto osoby zdravotné poistenie vo výške 5 % z vymeriavacieho základu.

Osobou so zdravotným postihnutím je:

–   občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,

–   občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

Invaliditu občan preukazuje rozhodnutím Sociálnej poisťovne o invalidite alebo rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov... Občan s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

Zníženú sadzbu poistného pre osoby so zdravotným postihnutím (2 % za takto postihnutého občana, 5 % za zamestnávateľa takéhoto občana) uplatní zamestnávateľ v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.

Napriek poberaniu invalidného dôchodku môže invalidný dôchodca pracovať, ak mu to jeho zdravotný stav umožňuje. Prácu môže vykonávať formou pracovného pomeru alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Výška zárobku, ktorú môže dosiahnuť, nie je legislatívne obmedzená a o dávku invalidného dôchodku zamestnanec nepríde, ani sa nemení jej výška. V pracovnom pomere je dokonca takýto zamestnanec čiastočne chránený v prípade výpovede.

Invalidní dôchodcovia môžu primerane zdravotnému stavu pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok však nemožno zvýšiť za obdobie, kedy počas poberania invalidného dôchodku pracujú. Toto obdobie poistenia im bude zohľadnené až po dovŕšení dôchodkového veku, keď poberateľ invalidného dôchodku požiada o starobný dôchodok.

O zvýšenie invalidného dôchodku však možno požiadať vtedy, ak sa poberateľovi invalidného dôchodku zhorší zdravotný stav. Na základe zhoršeného zdravotného stavu môže prísť k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následne aj k zvýšeniu invalidného dôchodku. O zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu možno požiadať neformálnou žiadosťou v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste bydliska. K žiadosti sa prikladajú nové lekárske správy od špecialistov, ktoré preukazujú zhoršenie zdravotného stavu.

Ďalšou formou dosahovania príjmu popri poberaní dôchodku je podnikanie na základe živnostenského alebo iného oprávnenia. V súčasnosti legislatíva umožňuje podnikanie – vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti – aj osobám, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok. Jediným obmedzením pre tohto dôchodcu je jeho zdravotný stav. Poberateľ starobného dôchodku môže na rozdiel od poberateľa predčasného dôchodku podnikať bez obmedzenia.

Kým predčasný starobný dôchodca nesmie byť povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou (inak stratí nárok na predčasný dôchodok), pre starobného dôchodcu takýto zákaz neplatí. Starobný dôchodca môže mať ako samostatne zárobkovo činná osoba príjem v akejkoľvek výške a o starobný dôchodok nepríde. Pri starobnom dôchodku na rozdiel od predčasného dôchodku neplatí zákaz súbežného poberania dôchodku a dosahovania príjmu, z ktorého je osoba dôchodkovo poistená.

RADA!

Dôchodca, ktorý poberá dôchodok, nemusí platiť zdravotné poistenie, pretože ho za neho uhrádza štát. Ak tento dôchodca začne podnikať a dosahovať príjem z podnikania, dochádza u neho k súbehu platiteľov poistného. Na rozdiel od iných živnostníkov sa na dôchodcov nevzťahuje minimálny vymeriavací základ v zdravotnom poistení. Preto nemusia platiť minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie a majú právo zvoliť si platiť mesačne nulové preddavky.

Pri takomto postupe je potrebné vziať do úvahy, že po vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia za obdobie podnikania im môže vzniknúť nedoplatok na zdravotnom poistení a zároveň im od 1. 1. nasledujúceho kalendárneho roka zdravotná poisťovňa oznámi výšku preddavkov na nasledujúce obdobie.

Ing. Zuzana Cingelová

§ 70 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada...

§ 72 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení
citácia na strane 44

(1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,

d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,

e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,

f)  nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,

g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

(2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

(3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

§ 73 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení
citácia na strane 44

(1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú...