Dobrovoľné nemocenské poistenie

Nemocenské poistenie, ktoré je poistením pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, je súčasťou sociálneho poistenia upraveného zákonom o sociálnom poistení. Kedy vzniká dobrovoľné nemocenské poistenie? Na čo má nárok poistenec?

Zákon v rámci osobného rozsahu poistenia v nezamestnanosti určuje okruh osôb nemocenského poistenia. Povinne nemocensky poistení sú

•    zamestnanec (kto je zamestnancom na účely nemocenského poistenia definuje zákon ust. § 4 ods. 1)

•    samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Okrem povinného nemocenského poistenia zákon upravuje aj dobrovoľné nemocenské poistenie, pričom dobrovoľne nemocensky poistenou osobou môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak nie je povinne nemocensky poistená a nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a zároveň táto osoba nesmie byť poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a súčasne musí byť tiež dobrovoľne dôchodkovo poistená.

DOBROVOĽNÉ NEMOCENSKÉ POISTENIE vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Okrem toho dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky určené zákonom pre dobrovoľné poistenie.

Sadzbu poistného zákon určuje rozdielne pre jednotlivých platiteľov. Poistné na nemocenské poistenie platí dobrovoľne nemocensky poistená osoba vo výške 4,4 % z vymeriavacieho základu.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku za predpokladu, ak splnila podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a zároveň zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku jej nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku jej nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie.

Podmienka zaplatenia poistného v súlade so zákonom na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5,– eur.

Bol spomenutý pojem ochranná lehota. Ochranná lehota je vo všeobecnosti sedem dní po zániku nemocenského poistenia.

Zákon však stanovuje aj výnimky, v zmysle ktorých ochranná lehota poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie; ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, je osem mesiacov a poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie. Ochranná lehota v tomto prípade začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom.

V prípade, ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ale ani v tomto prípade zákon nepripúšťa dlhšiu ochrannú lehotu ako sedem dní.

Ak ochranná lehota neuplynula skôr, plynutie ochrannej lehoty sa skončí dňom, v ktorom poistencovi vzniklo nemocenské poistenie alebo tiež dňom, v ktorom poistencovi vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Na určenie výšky nemocenskej dávky zákon používa pojem vymeriavací základ, ktorý je u poistenca dobrovoľne nemocensky poisteného a dobrovoľne dôchodkovo poisteného (resp. u poistenca dobrovoľne nemocensky poisteného, dobrovoľne dôchodkovo poisteného a dobrovoľne poisteného v nezamestnanosti) ním určená suma v rozmedzí minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.

Poistné od 1. 1. 2023 pre dobrovoľne poistenú osobu:

Pre dobrovoľné poistenie platí niekoľko základných pravidiel. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba musí byť zároveň dobrovoľne dôchodkovo poistená. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti musí byť súčasne dobrovoľne nemocensky a dobrovoľne dôchodkovo poistená. Neplatí to pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá môže využiť aj samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Podľa zákona o sociálnom poistení nie je možný súbeh dobrovoľného poistenia s povinným nemocenským poistením zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Netýka sa to dobrovoľného dôchodkového poistenia, ktoré môže trvať aj v prípade súbehu s povinným poistením.

Záujemca si môže vybrať z niekoľkých balíkov dobrovoľného poistenia ponúkaných Sociálnou poisťovňou:

1)  dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

2)  dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie

3)  dobrovoľné dôchodkové poistenie

4)  dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

5)  dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Byť len samostatne dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti môže len samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená. Platí to aj v prípade, ak má prerušené poistenie z dôvodu ošetrovania blízkeho príbuzného a starostlivosti o dieťa a v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok a súčasne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Byť dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti môže tiež len samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená (aj v prípade, ak má prerušené poistenie z dôvodu ošetrovania blízkeho príbuzného alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok) a súčasne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Niektoré osoby nemôžu využiť určité balíky dobrovoľného poistenia

•    balíky 1 a 2 nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba

•    balík 3 nemôže využiť osoba s priznaným predčasným starobným dôchodkom

•    balíky 1, 2, 4 a 5 nemôže využiť osoba s priznaným starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku) a poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (t. j. po určení dôchodkového veku Sociálnou poisťovňou).

Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to:

•    nemocenské (ust. § 33 až § 38)

•    ošetrovné (ust. § 39 až § 43)

•    vyrovnávacia dávka (ust. § 44 až § 47)

•    tehotenské (ust. § 47a až 47c)

•    materské (ust. § 48 až § 53).

Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. V prípade vzniku nároku na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, sa nemocenská dávka určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.

Úhrn denných vymeriavacích základov pritom nesmie byť vyšší ako suma denného vymeriavacieho základu určená z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zanikne dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.

Zákon pripúšťa aj obmedzenie sumy dávky nemocenského a invalidného dôchodku na polovicu, ak sa stal poistenec dočasne práceneschopným alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

Príjemca nemocenskej dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak si nesplnil povinnosť preukázať rozhodujúce skutočnosti alebo vedome spôsobil, že sa nemocenská dávka alebo jej časť vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila.

Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa danú skutočnosť zistila (subjektívna lehota), najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka v nezamestnanosti vyplatila (objektívna lehota). Subjektívna a ani objektívna lehota neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

Nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou a dôchodkové dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách, pričom deň splatnosti dávky určuje Sociálna poisťovňa. Dávky sa poukazujú na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky určený príjemcom dávky. Ak príjemca dávky neurčil bankový účet, poukazujú sa dávky na adresu určenú príjemcom dávky alebo na adresu jeho trvalého pobytu, ak príjemca dávky adresu neurčil.

Nárok na výplatu nemocenskej dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili, pričom premlčacia lehota neplynie počas obdobia konania o nemocenskej dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela/­manželku, deti a rodičov. Nároky prechádzajúce na manžela/­manželku, deti a rodičov nie sú predmetom dedičstva. Predmetom dedičstva sa tieto nároky stávajú len v prípade, ak zomrelá fyzická osoba nemala manžela/­manželku, deti, ani rodičov.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová