Dĺžka pracovného času
Významnú úlohu vo vývoji dĺžky a organizácie pracovného času zohrávajú dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“). Prvý dohovor prijatý MOP v roku 1919 bol Dohovor o pracovnom čase v priemysle, ktorý ustanovoval 8 – hodinový pracovný deň a 48 – hodinový pracovný týždeň. Doposiaľ prijala MOP asi 15 dohovorov a 10 odporúčaní, ktoré sa bezprostredne dotýkajú pracovného času.
Keďže pracovný čas a jeho dĺžka je aj významnou sociálnou kategóriou, jedným z hlavných dlhodobých cieľov najmä odborového hnutia je postupné skracovanie pracovného času bez zníženia mzdy.
Pri dĺžke pracovného času sa rozlišuje denný, týždenný a ročný pracovný čas. Z hľadiska histórie základným bol denný, potom získaval väčšiu dôležitosť týždenný a v súčasnosti sa už pozornosť, najmä v priemyselne vyspelých štátoch, začína postupne sústreďovať na celoročný pracovný čas.
Náš Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZP“) sa orientuje predovšetkým na týždenný pracovný čas. Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní.
Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak ZP neustanovuje inak. Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne.
Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia, okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.
Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.
Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa vyššie uvedených ustanovení, je ustanovený týždenný pracovný čas.
Pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v príslušnom týždni po rozvrhnutí ustanoveného týždenného pracovného času, je určený týždenný pracovný čas. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca, vrátane práce nadčas, nesmie prekročiť 48 hodín.
Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca, vrátane práce nadčas, môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas tohto zamestnanca, vrátane práce nadčas, nesmie presiahnuť 56 hodín.
Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času s týmto zdravotníckym zamestnancom:
a) upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú,
b) viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú.
Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere.
Vyššie uvedený zdravotnícky zamestnanec má právo odvolať súhlas; odvolanie súhlasu je účinné uplynutím jedného mesiaca od jeho písomného oznámenia zamestnávateľovi.
Maximálny týždenný pracovný čas
Čl. 6 smernice (ide tak o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o určitých aspektoch organizácie pracovného času, ďalej len „smernica“) ustanovuje týždenný maximálny pracovný čas v rozsahu 48 hodín, do ktorého patrí aj práca nadčas.
Členské štáty sú povinné v zmysle čl. 6 smernice prijať požadované opatrenia, aby sa dodržiaval maximálny týždenný pracovný čas počas obdobia 7 dní, vrátane práce nadčas.
Členské štáty môžu pre týždenný maximálny pracovný čas podľa čl. 16 písm. b) smernice stanoviť rozvrhové obdobie až do štyroch mesiacov. Týmto postupom smernica členským štátom umožňuje, aby zamestnanec v určitých týždňoch odpracoval viac hodín v prípade, že o to menej odpracuje v ostatných týždňoch v rámci štyroch mesiacov. V kolektívnych zmluvách alebo iných dohodách medzi sociálnymi partnermi možno dohodnúť aj maximálne 12 mesačné rozvrhové obdobie.
Vnútroštátna úprava, ktorá umožňuje týždenný pracovný čas dlhší ako 48 hodín, vrátane pracovnej pohotovosti na pracovisku, je v rozpore s požiadavkami práva EÚ.
Čl. 6 ods. 2 smernice má priamy účinok. Toto ustanovenie o maximálnom týždennom pracovnom čase je obsahovo bezpodmienečné a dostatočne presné, z ktorého vyplýva právo sa na neho odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi voči štátu, pokiaľ štát neprebral smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku v stanovenej lehote alebo ju neprebral správne.
Podľa ustanovenia § 85a ZP pracovný čas zamestnanca môže byť viac ako 48 hodín týždenne v priemere za obdobie najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich (o tejto skutočnosti bolo už v tomto príspevku vyššie spomenuté) len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu, a ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí a rozsah týždenného pracovného času neprekročí 56 hodín v priemere (tzv. model opt-out). Možno to vnímať ako „individuálne vyviazanie sa“ príslušného zamestnanca z inak obvyklých limitov pracovného času. Opt-out predstavuje individuálne a dobrovoľné predĺženie týždenného pracovného času.
Ide tak o zmluvné dohodnutie vyššieho týždenného pracovného času najviac na 56 hodín týždenne. Ide o predĺžený týždenný pracovný čas na základe individuálnej dohody zamestnanca so zamestnávateľom, do ktorého sa započítava týždenný pracovný čas, práca nadčas a neaktívna pracovná pohotovosť zamestnanca vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa.
Z ustanovenia § 85a ZP vyplýva, že sa dohodnutý zvýšený rozsah týždenného pracovného času môže uplatňovať nielen ako nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, ale aj ako rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas.
Z rozsahu možného predĺženia týždenného pracovného času na základe dohody zamestnanca so zamestnávateľom vyplýva, že sa v aplikačnej praxi bude v prevažnej miere uplatňovať v právnej forme nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času.
Rozvrhnutie pracovného času
Podľa aktuálnej slovenskej pracovnoprávnej úpravy možno pracovný čas rozvrhnúť dvoma spôsobmi, a to:
a) rovnomerne,
b) nerovnomerne.
Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času
O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, najviac štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas. Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas v zásade na päť pracovných dní v týždni.
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.
Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác.
RADA!
Zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.
JUDr. Lucia Petríková, PhD.
Zoznam použitej literatúry
A. Knižné publikácie a monografie
1./ PETRÍKOVÁ, L. 2020. Pracovný čas. 1. vyd. Banská Bystrica: Belianum, 2020. 90 s. ISBN 978-80-557-1680-0.
2./ TKÁČ, V. – ŠVEC, M. – PETRÍKOVÁ, L. – POLÁČEK TUREKOVÁ, Z. – SLIVKA BEDLOVIČOVÁ, J. 2021. Pracovné právo. 1. vyd. Banská Bystrica: Belianum, 2021, 506 s. ISBN 978-80-557-1855-2.
