Dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok

Účtová trieda 0
Dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý
nehmotný majetok – daňové hľadisko

Hmotný majetok a nehmotný majetok na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je definovaný v § 22. Ak niektorý druh hmotného a nehmotného majetku nie je v § 22 zákona o dani z príjmov uvedený, nie je hmotným a nehmotným majetkom v zmysle tohto zákona a nie je možné tento majetok daňovo odpisovať spôsobom uvedeným v § 22 až § 29.

Majetok, ktorý nemožno odpisovať, je aj hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania, vymedzený v § 23 zákona o dani z príjmov. Uvedený majetok nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov (nákladov) pri jeho obstaraní, ani postupne po dobu trvania majetku vo vlastníctve daňovníka. Hodnota tohto majetku sa vo väčšine prípadov uplatní do daňových výdavkov pri jeho vyradení predajom, prípadne za inej situácie definovanej v zákone o dani z príjmov.

Aby nedochádzalo k rôznym pochybnostiam pri predmetoch, ktoré inak spĺňajú podmienky niektorej definície hmotného majetku, zákon o dani z príjmov ďalej v § 22 ods. 10 jednoznačne stanovil, že hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby.

1. Vymedzenie hmotného majetku v zákone o dani z príjmov

Hmotný majetok vymedzený v § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov v zásade zodpovedá kategórii dlhodobého hmotného majetku vymedzeného v účtovníctve s tým, že hmotný majetok vylúčený z daňového odpisovania je v zákone o dani z príjmov uvedený v § 23.

Hmotným majetkom odpisovaným podľa § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú:

a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, vstupnú cenu vyššiu ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

b) budovy a iné stavby okrem

• prevádzkových banských diel,

• drobných stavieb na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m a okrem oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,

c) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,

d) zvieratá uvedené v prílohe č. 1 zákona,

e) iný majetok.

1.1 Samostatné hnuteľné veci

Odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov sú samostatné hnuteľné veci, ktoré majú:

• samostatné technicko-ekonomické určenie,

• vstupnú cenu vyššiu ako 1 700 eur a

• prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok.

Aby samostatné hnuteľné veci boli hmotným majetkom odpisovaným, musia spĺňať všetky tri zákonom stanovené podmienky súčasne. Ak niektorá z podmienok nie je splnená, nepovažuje sa hnuteľná vec za hmotný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov a nevzťahujú sa na ňu ustanovenia § 22 až § 29. V takomto prípade pôjde spravidla o zásoby, ktoré sa zahŕňajú do nákladov (výdavkov) jednorazovo.

Hnuteľná vec má samostatné technicko-ekonomické určenie, ak je schopná samostatného používania a je určená daňovníkom na samostatné používanie.

Prevádzkovo-technická funkcia, resp. jej dĺžka viac ako jeden rok je v podstate odhadom vychádzajúcim na jednej strane zo spôsobu použitia a na strane druhej z kvalitatívnych vlastností konkrétneho majetku. V prípadoch, že majetok bude z akéhokoľvek dôvodu vyradený skôr, resp. bude používaný menej ako jeden rok, nebude sa pôvodný daňový režim prehodnocovať.

Limit vstupnej ceny 1 700 eur sa u daňovníkov – platiteľov dane z pridanej hodnoty hodnotí u nakúpenej veci podľa ceny po odpočítaní dane z pridanej hodnoty, ak možno odpočítanie uplatniť. U daňovníkov – neplatiteľov dane z pridanej hodnoty je daň z pridanej hodnoty súčasťou vstupnej ceny a limit 1 700 eur sa hodnotí podľa ceny vrátane dane z pridanej hodnoty.

Výšku vstupnej ceny hmotného majetku v roku obstarania môže ovplyvniť vykonané technické zhodnotenie. Ak napríklad hnuteľný majetok už evidovaný v majetku daňovníka má vstupnú cenu pre odpisovanie vyššiu ako 1 700 eur a do konca roka, v ktorom je majetok obstaraný, najneskôr v prvom roku odpisovania bude vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, vstupná cena majetku v prvom roku odpisovania bude súčtom obstarávacej ceny majetku a jeho technického zhodnotenia.

Príklad

Spoločnosť obstarala bicykel za kúpnu cenu 1 710 €. V roku obstarania si nechala do bicykla namontovať elektromotor, za ktorý spolu s montážou zaplatila 1 800 €.

Keďže ide o hmotný majetok odpisovaný, technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania zvýši vstupnú cenu bicykla na sumu 3 510 €.

Ak obstarávacia cena hnuteľného majetku nie je v roku obstarania vyššia ako 1 700 eur a účtovná jednotka rozhodne, že ide o zásoby, v prípade, že sa na tomto majetku v roku obstarania vykonajú zmeny charakteru technického zhodnotenia, ktoré neprevýšia sumu 1 700 eur, aj tento výdavok sa zaúčtuje priamo do nákladov. Aj keď súčet obstarávacej ceny tohto majetku a obstarávacej ceny zhodnotenia (zmeny) prekročí 1 700 eur, nevznikne majetok so vstupnou cenou vyššou ako 1 700 eur a nebude takýto majetok odpisovaný. Ak však obstarávacia cena technického zhodnotenia tohto hnuteľného majetku bude vyššia ako 1 700 eur, uplatní sa ustanovenie § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur je odpisované samostatne ako iný majetok.

Príklad

Daňovník kúpil počítač v cene 1 350 eur, ktorý zaúčtoval na účet 501 – Spotreba materiálu. Súčasne v roku obstarania počítač technicky zhodnotil v sume 1 100 eur.

Keďže výdavky na technické zhodnotenie počítača účtovaného ako zásoba neprevyšujú sumu 1 700 €, daňovník zaúčtuje priamo do spotreby aj výdavky na technické zhodnotenie. Aj keď súčet obstarávacej ceny počítača a obstarávacej ceny technického zhodnotenia je vo výške 2 450 €, t. j. prevyšuje sumu 1 700 €, v tomto prípade nepôjde o hmotný majetok so vstupnou cenou vyššou ako 1 700 € a nebude takýto majetok daňovo odpisovaný.

Pozor však treba dať na prípady, keď si daňovník obstará majetok za cenu nižšiu ako 1 700 eur a pre jeho uvedenie do prevádzkyschopného stavu je nutná oprava. V tomto prípade síce nejde o technické zhodnotenie, ale cenu opravy je nutné zahrnúť do nákladov na obstaranie a tým tiež do vstupnej ceny, čím sa z majetku môže stáť hmotný majetok odpisovaný.

Príklad

Daňovník kúpil nepojazdný automobil po havárii za 1 650 €. Náklady na opravu automobilu nevyhnutné na jeho uvedenie do prevádzkyschopného stavu (technicky bezchybného stavu) predstavovali sumu 2 800 €.

Pretože náklady na opravu boli vynaložené do času uvedenia automobilu do užívania, ide o náklady súvisiace s jeho obstaraním, ktoré vstupujú do obstarávacej ceny automobilu. Automobil so vstupnou cenou 4 450 € sa tak stáva hmotným majetkom odpisovaným.

Odpisovanie hmotného majetku s obstarávacou cenou 1 700 eur a menej

Hmotný majetok s obstarávacou cenou 1 700 eur a menej a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok možno podľa § 13 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve zaradiť do dlhodobého hmotného majetku. Na účely zákona o dani z príjmov však táto kategória majetku nespĺňa podmienky hmotného majetku odpisovaného. Ak sa účtovná jednotka rozhodne o hmotnom majetku s obstarávacou cenou 1 700 eur a menej a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok účtovať na účte 022, v účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok, daňovo uznaným výdavkom sú odpisy uplatnené v účtovníctve počas doby odpisovania stanovenej v internej smernici účtovnej jednotky, a to v súlade s ustanoveniami § 2 písm. i) a § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov [nejde o výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov].

Príklad

Daňovník kúpil obrábací stroj v obstarávacej cene 1 400 €. Ide síce o majetok s hodnotou nižšou ako je hranica pre zaradenie do dlhodobého hmotného majetku, jeho doba použiteľnosti je však dlhšia ako jeden rok, preto sa daňovník rozhodol účtovať o tomto majetku na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a odpisovať ho.

Obrábací stroj nespĺňa podmienky pre jeho zaradenie do hmotného majetku odpisovaného podľa § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov, preto ho nemožno daňovo odpisovať. Daňovým výdavkom v tomto prípade bude náklad vo výške účtovných odpisov, a to v súlade s § 2 písm. i) a § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Komponentné odpisovanie samostatných hnuteľných vecí

Zákon o dani z príjmov v § 22 odsek 15 umožňuje rozložiť jeden hmotný majetok charakteru samostatnej hnuteľnej veci odpisovanej v 1. až 4. odpisovej skupine na

– jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (tzv. komponenty), pričom

– každá jednotlivá oddeliteľná súčasť musí mať vstupnú cenu vyššiu ako 1 700 eur.

Podľa § 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok. Vstupnou cenou pre jednotlivé oddeliteľné súčasti je podľa § 25 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov obstarávacia cena a ak táto cena nie je k dispozícii, cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca. Podľa § 28 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku.

Jednotlivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčastí, napríklad:

- ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny a rozsahu zmeny,

- vstupné ceny a zostatkové ceny jednotlivých oddeliteľných súčastí,

- celková cena hmotného majetku a

- suma odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku.

Zabudované samostatné hnuteľné veci

Definíciu samostatnej hnuteľnej veci spresňuje zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 3. V tomto ustanovení zákon stanovil, že samostatnými hnuteľnými vecami sú aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na poskytovanie služieb, účelové predmety a iné zariadenia, ktoré s budovou alebo stavbou netvoria funkčný celok, aj keď sú s ňou pevne spojené. Pre zabezpečenie jednotného postupu pri rozhodovaní o začlenení technických zariadení do stavby alebo možnosti ich samostatného evidovania a odpisovania vydalo Ministerstvo financií SR pokyn č. 3400/1998-62, uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998 (primerane platí aj za účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z.), v ktorom uviedlo príklady výrobných zariadení, ktoré slúžia na zabezpečenie technologického procesu a sú samostatnými technologickými zariadeniami a v zmysle § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov aj samostatnými hnuteľnými vecami odpisovanými oddelene od stavieb v 1. až 4. odpisovej skupine.

Príklad

Spoločnosť uviedla do užívania čerpaciu stanicu pohonných látok.

Zariadenia, ktoré tvoria technologickú časť stavby (nádrže, cisterny, kontajnery, zásobníky, čerpadlá, kompresory, chladiace a mraziace stroje a pod.), aj napriek ich pevnému spojeniu so stavbou sú podľa čl. I bodu 2. 11 pokynu MF SR č. 3400/1998-62 samostatne odpisovaným majetkom v 2. a 4. odpisovej skupine. Budovy a prístupové komunikácie čerpacej stanice sa odpisujú v 5. odpisovej skupine.

Súbor hnuteľných vecí

Samostatným druhom hmotného majetku je aj súbor hnuteľných vecí, ktorý vytvára daňovník dobrovoľne. Pri súbore ide v podstate o skupinový odpis jednotlivých hnuteľných vecí v jednej odpisovej skupine. Môže ísť aj o časť výrobného celku alebo iného celku (napr. výrobná linka). Súbor na účely dane z príjmov musí byť vždy schopný plniť podmienku samostatného technicko-ekonomického určenia, musí byť vytvorený výhradne z hnuteľných vecí a doba použiteľnosti súboru musí byť dlhšia ako jeden rok. Na účely daňového odpisovania možno do súboru hnuteľných vecí zaradiť iba takú samostatnú hnuteľnú vec, ktorá spĺňa všetky tri podmienky samostatnej hnuteľnej veci, t. j.vstupná cena tejto veci je vyššia ako 1 700 eur, má samostatné technicko-ekonomické určenie a prevádzkovo–technickú funkciu dlhšiu ako jeden rok. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Pri vymedzení hlavného funkčného celku sa nesledujú špecifické technické funkcie hmotného majetku, ale uprednostňuje sa hodnotové kritérium.

Evidencia sa vedie za súbor ako celok, ale aj za jednotlivé časti tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru. Za každý zaradený majetok do súboru sa vedie evidencia vstupnej ceny a zostatkovej ceny, vedie sa evidencia prírastku a úbytku vrátane dátumu vykonanej zmeny, vedie sa evidencia o celkovej cene súboru, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí. Ak dôjde k vyradeniu určitej časti súboru, zostatková cena vyraďovanej časti sa vyjadrí rovnakým percentom ako je opotrebenie (odpisy) hmotného majetku ako celku.

Príklad

Daňovník vybudoval kotolňu na výrobu a dodávku tepla, ktorá pozostáva z kotlov, výmenníkov, čerpadiel odpisovaných v 2. odpisovej skupine a horákov odpisovaných v 3. odpisovej skupine.

Ako môže daňovník odpisovať tento majetok?

Za predpokladu, že každý samostatný majetok je v hodnote prevyšujúcej 1 700 €, má daňovník možnosť postupovať dvoma spôsobmi:

- každý majetok zaradí do príslušnej odpisovej skupiny a bude uplatňovať odpisy samostatne za jednotlivý majetok,

- z majetku môže vytvoriť súbor hnuteľných vecí a keďže v odpisovej skupine 2 má zaradenú prevažnú (aj hodnotovo) časť majetku, môže tento súbor hnuteľných vecí odpisovať v 2. odpisovej skupine.

Od súboru hnuteľných vecí je potrebné odlíšiť príslušenstvo majetku. V súlade s § 13 ods. 5 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa na príslušnom účte dlhodobého majetku účtuje aj príslušenstvo, ktorým podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba rozumieť veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali, a to napríklad prídavné alebo výmenné zariadenia, ktoré sú súčasťou jej ocenenia a evidencie. Príslušenstvo býva väčšinou už súčasťou dodávky hlavnej veci a jej ocenenia, môže sa však k hlavnej veci priradiť aj dodatočne. Zákon o dani z príjmov pojem príslušenstva nepozná, avšak zodpovedá tomu pojem „modernizácia“ podľa § 29 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Od príslušenstva je potrebné odlíšiť súčasť veci, ktorá je s hlavnou vecou pevne spojená a nemôže byť oddelená bez toho, aby došlo k jej znehodnoteniu. Príslušenstvom nie sú ani náhradné diely.

Príklad

Je možné dodatočné obstaranie zimných pneumatík považovať za príslušenstvo?

Pri posúdení výdavku na obstaranie pneumatík k automobilu treba vychádzať z konkrétnej situácie. Ak je automobil obstaraný spolu s letnými aj zimnými pneumatikami, tieto sú súčasťou obstarávacej ceny automobilu. V prípade, že je automobil obstaraný iba s letnými pneumatikami a zimné pneumatiky sú dokúpené následne, MF SR zastáva názor, že nákup prvých pneumatík, a to aj dodatočne po uvedení automobilu do užívania (bez ohľadu na výšku obstarávacej ceny pneumatík) sa považuje za obstaranie príslušenstva a toto príslušenstvo zvyšuje vstupnú cenu automobilu, a to v zdaňovacom období, v ktorom k nákupu došlo. Každé ďalšie obstaranie zimných (letných) pneumatík predstavuje obstaranie náhradných dielov a daňový výdavok v súlade s účtovníctvom.

1.2 Budovy a stavby

Samostatnú kategóriu hmotného majetku tvoria budovy a stavby. Veci tohto charakteru sú hmotným majetkom vždy, bez ohľadu na cenu a dobu použiteľnosti. Budovy a stavby sú na účely zákona o dani z príjmov vymedzené zákonom č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) a vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb (KS). Do tejto kategórie sa zaraďujú i dočasné stavby a stavby charakteru zariadenia staveniska.

Stavby, u ktorých nie je obmedzený čas trvania, sa odpisujú v 5. a 6. odpisovej skupine, drobné stavby v 4. odpisovej skupine. Stavby dočasné, u ktorých sa vopred obmedzí čas trvania jej účelom, konštrukciou alebo je určený rozhodnutím stavebného úradu, napr. zariadenie staveniska, stavby zriaďované na krátkodobý účel, stavby umiestňované na pozemkoch výhľadovo určených na iné využite a pod., sa odpisujú časovou metódou podľa § 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov. U týchto stavieb je potrebné určitým spôsobom preukázať predpokladanú dobu používania už v čase zaradenia do užívania, napr. projektovou dokumentáciou, kolaudačným osvedčením, prípadne iným vhodným dokladom. Informačná konštrukcia, ktorá je drobnou stavbou alebo jednoduchou stavbou, je dočasná stavba s časom trvania najviac päť rokov s možnosťou predĺženia.

Príklad

Stavebná firma v mesiaci apríli 2026 na pozemku v okrajovej časti mesta postavila a zaradila do užívania stavebný dvor pozostávajúci zo skladov materiálu a odstavných plôch pre stavebné mechanizmy. Pozemok je mestom výhľadovo určený na budúcu výstavbu športového areálu, preto vydalo len časovo obmedzené povolenie na prevádzku do konca mesiaca marca 2028. Výdavky na výstavbu skladových priestorov a odstavných plôch boli vo výške 42 000 €.

O akú stavbu ide a ako ju bude spoločnosť odpisovať?

Stavebný dvor je v tomto prípade dočasnou stavbou. Táto stavba sa bude odpisovať počas obdobia, na ktoré bolo vydané povolenie na prevádzku, t. j. počas 48 mesiacov. Mesačný odpis sa vypočíta ako podiel vstupnej ceny a príslušného počtu mesiacov, t. j. 42 000/48 = 875 €.

Pri budovách a stavbách je potrebné odlišovať zariadenia chápané ako súčasť stavby, ktoré sa odpisujú spolu so stavbou v rovnakej odpisovej skupine, od zariadení, ktoré sú i napriek ich pevnému spojeniu so stavbou samostatnými technologickými zariadeniami a odpisujú sa samostatne. Uvedenú problematiku rieši už skôr spomínaný pokyn Ministerstva financií SR č. 3400/1998-62, uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3 /1998. V bode 1 čl. I pokynu sú uvedené príklady vybavenia stavby, ktoré sú podľa jej charakteru a projektovej dokumentácie súčasťou stavby. Ak sa v stavbe dodatočne nainštalujú, potom sa pričlenia k nej podľa § 29 zákona o dani z príjmov ako technické zhodnotenie (nadstavby, prístavby, vstavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie).

Príklad

Daňovník vybudoval parkovisko, ktoré je doplnené automatickou parkovacou rampou.

Parkovacia rampa sa bude odpisovať samostatne alebo je súčasťou ocenenia parkoviska?

V súlade s § 4 stavebného zákona sa nekryté parkovisko považuje za inžiniersku stavbu. Podľa Klasifikácie stavieb sa parkovisko ako inžinierska stavba zaraďuje pod kód Klasifikácie stavieb 2112 Miestne komunikácie, ktoré je podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov zatriedené do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov. Podľa čl. I bod 1.15 pokynu MF SR č. 3400/1998-62 sú automatické dvere a vráta súčasťou budov a stavieb a odpisujú spolu s nimi. Automatická parkovacia rampa je teda súčasťou stavby, v tomto prípade parkoviska, a spolu s ňou ako súčasť vstupnej ceny sa odpisuje v 5. odpisovej skupine.

Komponentné odpisovanie stavieb

Zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 15 umožňuje tzv. komponentné odpisovanie aj u stavieb. Z budov a stavieb zaradených do 5. a 6. odpisovej skupiny umožňuje vyčleniť na samostatné odpisovanie ich technické zariadenia, ktoré sú ako jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradené v prílohe č. 1 k zákonu o dani z príjmov.

Ide o

• rozvody počítačových sietí,

• osobné a nákladné výťahy,

• eskalátory a pohyblivé chodníky,

• klimatizačné zariadenia,

zaradené do druhej a štvrtej odpisovej skupiny.

Vstupnou cenou jednotlivých oddeliteľných súčastí budov a stavieb je podľa § 25 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov obstarávacia cena a ak táto cena nie je k dispozícii (napr. dodávka stavby na kľúč), cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca.

Príklad

Daňovník v januári 2026 uviedol do užívania administratívnu budovu v hodnote 630 000 €. Daňovník sa rozhodol z budovy vyčleniť na samostatné opisovanie jej jednotlivé oddeliteľné súčasti nasledovne:

• rozvody počítačových sietí v hodnote 70 000 € zaradené v 2. odpisovej skupine s dobou odpisovania 6 rokov,

• výťahy v hodnote 48 000 € zaradené v 4. odpisovej skupine s dobou odpisovania 12 rokov,

• klimatizačné zariadenie v hodnote 51 000 € zaradené v 4. odpisovej skupine s dobou odpisovania 12 rokov,

• budova okrem uvedených oddeliteľných súčastí v hodnote 430 000 € je zaradená do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

Uplatnenie odpisov v roku 2026:

Jednotlivé oddeliteľné súčasti	Výpočet ročného odpisu	Ročný odpis v €
Rozvody počítačových sietí	72 000 / 6	12 000
Osobné výťahy	50 400 / 12	4 200
Klimatizačné zariadenie	51 000 / 12	4 250
Administratívna budova	456 600 / 40	11 415
Spolu	–	31 865

V prípade, ak by daňovník odpisoval budovu ako celok v 6. odpisovej skupine počas 40 rokov, do daňových výdavkov v roku 2026 by zahrnul ročný odpis vo výške 15 750 € (630 000 / 40). Pokiaľ ide o dopisovanie v 2. odpisovej skupine (rozvody počítačových sietí), treba uviesť, že daňovník sa môže rozhodnúť aj pre zrýchlené odpisovanie podľa § 28 ZDP.

Drobné stavby

Osobitnou kategóriou sú drobné stavby, vymedzené v § 2 ods. 4 stavebného zákona, ktoré sú zaradené do 4. odpisovej skupiny a odpisujú sa 12 rokov. Drobnými stavbami podľa stavebného zákona sú stavby, ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť svoje okolie. Sú to napríklad prízemné stavby, konštrukcie , zariadenia alebo výrobky dovezené na miesto osadenia, zmontované výrobky, podzemné stavby, oplotenia, prípojky, nástupné ostrovčeky, informačné konštrukcie, nabíjacie stanice pre elektromobily, zariadenie na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov.

Hmotným majetkom odpisovaným na účely dane z príjmov z drobných stavieb nie sú stavby na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m, najmä sklady krmiva, náradia alebo hnojiva a oplotenia slúžiace na zabezpečenie lesnej výroby a poľovníctva. Tieto sa do daňových výdavkov zahrnú v súlade s účtovnými predpismi ako dlhodobý majetok postupne podľa účtovného odpisového plánu.

Príklad

Spoločnosť oplotila areál výrobného podniku (administratívnu budovu, výrobné haly, sklady).

Ako posúdi spoločnosť oplotenie na účely daňového odpisovania?

Oplotenie nepresahujúce výšku 2 m je podľa § 2 ods. 4 písm. d) stavebného zákona drobnou stavbou. Spoločnosť bude oplotenie odpisovať samostatne, a to v 4. odpisovej skupine po dobu 12 rokov.

1.3 Pestovateľské celky trvalých porastov

Ďalšou kategóriou hmotného majetku bez ohľadu na výšku vstupnej ceny sú pestovateľské celky s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky. Tieto porasty sú hmotným majetkom, ak spĺňajú podmienky stanovené v § 22 ods. 5 zákona o dani z príjmov:

a) ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,

b) ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1000 kríkov na 1 ha,

c) chmeľnice a vinice (bez ďalších podmienok).

Splnenie vyššie uvedených podmienok sa posudzuje už pri zakladaní porastov. Odpisovať sa začínajú daňovo aj účtovne až v okamihu, keď z porastov začne plynúť úžitok, ktorý sa premietne v príjmoch daňovníka. Náklady na založenie a pestovanie trvalých porastov sa až do dosiahnutia plodonosného veku účtujú ako náklady na obstarávanie dlhodobého hmotného majetku. V prípade, že pestovateľské celky nedosahujú minimálnu dobu plodnosti dlhšiu ako tri roky, nestávajú sa hmotným majetkom a vstupujú do nákladov (výdavkov) priamo.

1.4 Základné stádo a ťažné zvieratá

Túto samostatnú kategóriu hmotného majetku odpisovaného tvoria zvieratá podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov (kone, hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, husi, ostatné koňovité zvieratá) účtované na účte 026 – Základné stádo a ťažné zvieratá. Na tomto účte môžu byť podľa rozhodnutia účtovnej jednotky účtované aj zvieratá základného stáda a ostatných hospodársky využívaných chovov napríklad muflónov, danielov, jeleňov, pštrosov, ak ich využiteľnosť v chove je dlhšia ako štyri roky. Daňovým výdavkom v tomto prípade budú účtovné odpisy, a to v súlade s § 2 písm. i) a § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

1.5 Iný majetok

Poslednou kategóriou hmotného majetku odpisovaného je tzv. iný majetok, za ktorý sa podľa § 22 ods. 6 na účely zákona o dani z príjmov považujú:

• otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahŕňajú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku. Náklady vynaložené na sprístupnenie nových lomov, hlinísk, štrkovísk, pieskovísk, skládok odpadov sú považované z hľadiska zákona o dani z príjmov za dočasné stavby, a to z toho dôvodu, že ich dočasný charakter je určený obmedzenou dobou ťažby surovín a obmedzenou dobou trvania ukladania odpadov, ak ide o skládky odpadov. Všetky náklady vzniknuté pri týchto stavbách až do doby ich uvedenia do užívania vchádzajú do vstupnej (obstarávacej) ceny a odpisujú sa časovou metódou podľa § 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov počnúc mesiacom, v ktorom boli uvedené do užívania.

V prípade, že v súvislosti so skládkou odpadov sú vybudované stavby, napr. rôzne prevádzkové objekty, prípojky vody, plynu, kanalizácia, cestná váha, umývacie plochy, rôzne plochy komunikácií, oplotenie a pod. , tieto sa odpisujú v súlade so stavebným povolením. Môžu byť opäť povolené ako stavby dočasné, obmedzené spravidla dobou, počas ktorej je povolená skládka, alebo ich použitie je dlhšie, prekračuje dobu vymedzenia skládky a sú stavbami trvalými. Tie sa potom zatrieďujú do príslušnej odpisovej skupiny;

• technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zákon o dani z príjmov ani postupy účtovania nedefinujú pojem technická rekultivácia. Pri definovaní technickej rekultivácie možno podporne využiť vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 508/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podľa citovanej vyhlášky všeobecne rekultiváciou možno rozumieť súhrn agromelioračných, agrotechnických, biologických a pestovateľských opatrení na obnovu kvalitatívnych vlastností poľnohospodárskej pôdy a obnovu pôdnej úrodnosti. Technickou časťou rekultivácie, t. j. technickou rekultiváciou možno rozumieť najmä zemné práce, povrchové očistenie plochy, plošné urovnávky a navážky, hydromeriolioračné práce, odstránenie následkov zdevastovania pôdy po stavebnej činnosti, po ukončení ťažby alebo ukladania odpadov rekonštrukciu pôdneho profilu a hydromelioračné práce. Za technickú rekultiváciu sa nepovažuje napr. zatrávnenie pozemku, výsadba stromov, kríkov, t. j. výdavky na biologickú rekultiváciu. Tieto sú priamym daňovým výdavkom.

Technickú rekultiváciu je možné považovať za:

- súčasť vstupnej ceny hmotného majetku – ide o výdavky na technickú rekultiváciu, ktoré súvisia s novou výstavbou, ak boli vykonané do doby uvedenia stavby do užívania, ktoré zvyšujú obstarávaciu (vstupnú) cenu tohto majetku. Tieto náklady teda tvoria súčasť obstarávacej (vstupnej) ceny hmotného majetku a ako súčasť obstarávacej ceny budovy alebo stavby sa aj odpisujú,

- iný (hmotný) majetok - ide o stavby, napr. dočasné prístupové komunikácie, objekty slúžiace ako sklady, ubytovne a pod., ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie samotných rekultivačných prác. Na účely zákona o dani z príjmov sa odpisujú časovou metódou podľa § 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov, t. j. mesačný odpis sa určí ako podiel vstupnej ceny technickej rekultivácie a určenej (predpokladanej) doby jej trvania, uvedenej v projektovej dokumentácii,

- výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov – ide o prípady, ak za určitých podmienok osobitné predpisy ustanovujú povinnosť vykonať technickú rekultiváciu. Ide napr. o organizácie vykonávajúce banskú činnosť alebo prevádzkujúce skládku odpadov, ktoré sú povinné vytvárať rezervu na likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo účelovú finančnú rezervu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzatvorení. Tieto účelové rezervy sú podľa § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov daňovo uznaným výdavkom;

• technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur – ide nehnuteľnú vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. Technické zhodnotenie vykonané na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke vyššie ako 1 700 eur nie je súčasťou obstarávacej alebo zostatkovej ceny nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, ale sa považuje za samostatný hmotný majetok , t. j. iný majetok odpisovaný samostatne. Zaraďuje sa 2. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov a odpisuje rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania;

• technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur, ktoré vykonal a aj odpisuje nájomca, za predpokladu, že nájomca uzatvoril písomnú zmluvu s vlastníkom o vykonaní a odpisovaní technického zhodnotenia, pričom vlastník o výšku vykonaného technického zhodnotenia nezvýši jeho vstupnú cenu. Technické zhodnotenie prenajatého majetku zaradí nájomca do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený majetok, na ktorom bolo vykonané technické zhodnotenie. Výnimku predstavuje technické zhodnotenie vykonané na budove používanej na viacero účelov, ktoré sa odpisuje v nadväznosti na účel, na ktorý nájomca využíva prenajatý priestor;

• technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur – ide o výdavky vynaložené na:

– hmotný a nehmotný majetok vymedzený zákonom o dani z príjmov, u ktorého už bola vstupná cena zahrnutá do základu dane vo forme odpisov,

– majetok, ktorého ocenenie je nižšie ako 1 700 eur a daňovník sa pri tomto majetku rozhodol o ňom účtovať ako o dlhodobom majetku, pričom jeho celá vstupná cena bola zahrnutá do základu dane vo výške účtovných odpisov v súlade s účtovníctvom,

– majetok, ktorého ocenenie je nižšie ako 1 700 eur a daňovník sa pri tomto majetku rozhodol účtovať ako o zásobe, t. j. obstarávacia cena bola zahrnutá do základu dane jednorazovo v súlade s účtovníctvom.

Technické zhodnotenie vykonané na takomto majetku sa zaradí do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený hmotný majetok, na ktorom bolo vykonané toto technické zhodnotenie, a odpisuje sa ako v 1. roku odpisovania rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania (v prípade zaradenia do 2. alebo 3. odpisovej skupiny) bez ohľadu na to, akým spôsobom bol odpisovaný už plne odpisovaný hmotný majetok;

• technické zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku uvedenom v prílohe č. 3 k zákonu o dani z príjmov vyššie ako 1 700 eur, ak je zaradené do užívania v inom zdaňovacom období, ako je zaradený do užívania hmotný majetok uvedený v prílohe č. 3 zákona o dani z príjmov, t. j. majetok, na ktorého odpis sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona o dani z príjmov.

S účinnosťou od 1. 1. 2026 iným majetkom je aj

• úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove zatriedenej do kódu Klasifikácie stavieb 121 (Hotely a podobné budovy), využívanej na účely poskytovania ubytovacích služieb na základe zmluvy o ubytovaní (§ 754 až 759 Občianskeho zákonníka) a s nimi spojených služieb, ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny budovy; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy [§ 22 ods. 6 písm. f) zákona o dani z príjmov];

• úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove alebo stavbe zatriedenej do kódu Klasifikácie stavieb 1265 (Budovy pre šport) a 241 (športové a rekreačné stavby) využívanej na účel výkonu športu, ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy alebo stavby; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu alebo stavbu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy [§ 22 ods. 6 písm. g) zákona o dani z príjmov].

Upozornenie!

Pre nový druh iného majetku podľa § 22 ods. 6 písm. f) a g) zákona o dani z príjmov sa ustanovuje doba odpisovania 6 rokov. Predmetný iný majetok sa dopĺňa v prílohe č. 1 tohto zákona do odpisovej skupiny 2 ako položky 2-40 a 2-41. Znamená to, že úhrn technického zhodnotenia a opráv sa bude odpisovať samostatne, oddelene od budovy, na ktorej bolo technické zhodnotenie a opravy vykonané, počas stanovenej doby odpisovania 6 rokov.

Ak úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných za príslušné zdaňovacie obdobie nebude najmenej 10 % vstupnej ceny budovy, resp. stavby, pri zahrňovaní do základu dane sa bude postupovať tak, že

– náklady na opravy budú súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom,

– náklady na technické zhodnotenie budú zvyšovať vstupnú cenu budovy, resp. stavby v zdaňovacom období, kedy bude technické zhodnotenie vykonané a zaradené do užívania.

Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. f) a g) a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. 1. 2026 sa prvýkrát použijú na technické zhodnotenie zaradené do užívania v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. 12. 2025, tzn. už v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025, resp. v daňovom priznaní za hospodársky rok, ktorý začal v roku 2024 a skončil v roku 2025.

Príklad

Daňovník vlastní hotel zatriedený do kódu Klasifikácie 121, ktorého vstupná cena je 1 500 000 €. V roku 2026 hotel technicky zhodnotil v úhrne za 140 000 €. Zároveň v tomto zdaňovacom období účtoval o nákladoch na opravy interiéru tejto budovy vo výške 10 000 €. Ako bude daňovník tieto náklady zahŕňať do základu dane?

Výška technického zhodnotenia a opráv na budove využívanej na účely poskytovania ubytovacích služieb je v úhrne za rok 2026 vo výške 150 000 €, čo je 10 % zo vstupnej ceny budovy. Keďže úhrn technického zhodnotenia a opráv za toto zdaňovacie obdobie spĺňa podmienku minimálnej výšky 10 % zo vstupnej ceny, je možné tento úhrn technického zhodnotenia a opráv považovať za iný majetok a odpisovať ho rovnomerným spôsobom odpisovania v 2. odpisovej skupine. V zdaňovacom období 2026 teda daňovník uplatní do daňových výdavkov odpis tohto iného majetku a zároveň pri zistení základu dane zvýši výsledok hospodárenia o náklady účtované na opravy interiéru budovy v sume 10 000 €.

2. Vymedzenie nehmotného majetku
podľa zákona o dani z príjmov

Podľa ustanovenia § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov sa za nehmotný majetok na účely tohto zákona považuje nehmotný majetok vymedzený v účtovníctve, ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa účtovných predpisov len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c alebo § 17ea zákona o dani z príjmov.

2.1 Odpisovanie nehmotného majetku

Nehmotný majetok sa podľa § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov odpisuje v súlade s účtovnými predpismi najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25 zákona o dani z príjmov) s výnimkou goodwillu alebo záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c zákona o dani z príjmov.

Goodwill alebo záporný goodwill podľa § 17a ods. 5, 17b ods. 5 písm. b) a 17c ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov zahrnuje do základu dane

- daňovník kupujúci podnik alebo jeho časť,

– prijímateľ nepeňažného vkladu, ak sa nepeňažný vklad, ktorým je podnik alebo jeho časť, uskutočňuje v reálnych hodnotách,

– právny nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak k zlúčeniu, splynutiu alebo rozštiepeniu obchodných spoločností alebo družstiev došlo v reálnych hodnotách, a to

až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne. V prípade kúpy podniku prvým zdaňovacím obdobím, v ktorom sa goodwill alebo záporný goodwill uplatňuje do základu dane, je zdaňovacie obdobie, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, v prípade nepeňažného vkladu je to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti a u právneho nástupcu počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň.

Do základu dane sa nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill

• u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie zlúčením, splynutím alebo rozštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách vykázaný v otváracej súvahe právneho nástupcu neupravený podľa § 37 ods. 12 postupov účtovania [(§ 17e ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov],

• u prijímateľa nepeňažného vkladu v pôvodných cenách [§ 17d ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov],

• u nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách vykázaný v otváracej súvahe právneho nástupcu neupravený podľa § 37 ods. 12 postupov účtovania [(§ 17ea ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov].

3. Hmotný a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania

V § 23 zákona o dani z príjmov je vymedzený majetok, ktorý je síce definovaný z hľadiska tohto zákona ako hmotný a nehmotný majetok, ale sa nemôže odpisovať:

• pozemky

Problematika pozemkov v zákone o dani z príjmov je riešená v § 21 ods. 1 písm. a) a v § 19 ods. 3 písm. e). Tieto ustanovenia upravujú spôsob, akým sa obstarávacia cena pozemkov zahŕňa do daňových výdavkov. Výdavky na obstaranie hmotného majetku vylúčeného z odpisovania nie sú daňovými výdavkami, týmito sa stáva obstarávacia cena pozemku až pri jeho predaji. Platí tu však obmedzenie, podľa ktorého možno do daňových výdavkov zahrnúť obstarávaciu cenu len do výšky príjmu z predaja. Výnimkou sú pozemky dotknuté ťažbou alebo ukladaním odpadov, u ktorých strata z predaja je súčasťou základu dane.

• pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu – ide o pestovateľské celky trvalých porastov vymedzených v § 22 ods. 5 zákona o dani z príjmov, a to do doby, kým nedosiahnu plodonosnú starobu, t. j. začiatok plodnosti,

• ochranné hrádze,

• umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov – obstarávacia cena sa zahrnie do základu dane pri ich predaji iba do výšky príjmu z predaja,

• hnuteľné národné kultúrne pamiatky,

• povrchové a pozemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov, tlačové podklady štátnych mapových diel,

• predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.

Z odpisovania sú ďalej vylúčené

• preložky energetických diel u vlastníkov, ak boli financované osobou, ktorá preložku vyvolala,

• nehmotný majetok vložený do základného imania obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak vkladateľ nadobudol takýto majetok bezodplatne, napríklad know-how, obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,

• hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo k tomuto majetku v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva počas zabezpečenia záväzku – ide o hmotný majetok, ktorým sa zabezpečuje povinnosť splatenia dlhu dlžníkom a z toho dôvodu sa prevádza vlastnícke právo na veriteľa, pričom je predpoklad, že veriteľ s dlžníkom uzatvoria písomnú dohodu o výpožičke tohto majetku, na základe ktorej majetok naďalej odpisuje dlžník,

• hmotný majetok nadobudnutý bezodplatne organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu [napr. zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z. n. p.], ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov].

4. Obstaranie hmotného a nehmotného majetku

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania nie sú daňovými výdavkami. Do základu dane sa náklady na obstaranie pri majetku odpisovanom premietajú postupne prostredníctvom odpisov. Pri majetku vylúčenom z odpisovania sa hodnota majetku uplatní do daňových nákladov pri jeho predaji, prípadne pri vyradení v dôsledku inej skutočnosti definovanej v zákone o dani z príjmov.

5. Vstupná cena hmotného a nehmotného majetku

Vstupnú cenu definuje § 25 zákona o dani z príjmov pre rôzne formy obstarania hmotného a nehmotného majetku.

Vychádza z ocenenia hmotného a nehmotného majetku v zákone o účtovníctve (§ 25), ktoré je až na určité výnimky záväzné aj na účely zákona o dani z príjmov.

Vstupnou cenou je:

• obstarávacia cena [§ 25 ods. 1 písm. a) ], t. j. cena, za ktorú bol majetok obstaraný vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny (§ 35 postupov účtovania). Obstarávacia cena na účely zákona o dani z príjmov sa použije:

- pri obstaraní majetku kúpou,

– pri nadobudnutí majetku darom od fyzickej osoby vo výške obstarávacej ceny zistenej u darcu, ak ide o majetok, ktorý u fyzickej osoby bol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov,

– pri nadobudnutí majetku darom od fyzickej osoby vo výške obstarávacej ceny zistenej u darcu, ak ide o majetok, ktorý u fyzickej osoby bol zahrnutý do obchodného majetku a v čase darovania je už vyradený z obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov,

– pri nadobudnutí majetku vylúčeného z odpisovania u darcu, vo výške obstarávacej ceny zistenej u darcu,

Príklad

Spoločnosť kúpila budovu s pozemkom za cenu 200 000 €, ktorú chce využívať ako sklad. Hodnota nehnuteľností podľa znaleckého posudku bola 180 000 €, z toho pozemok mal hodnotu 100 000 €. Pred uvedením do užívania boli v budove vykonané stavebné úpravy za 30 000 €. Práce boli dokončené a budova bola uvedená do užívania.

Hodnota pozemku nemôže byť súčasťou kúpnej ceny budovy. Tento sa eviduje samostatne a neodpisuje sa. Oceniť budovu v tomto prípade možno pomerom, v akom je budova k celkovej cene (vrátane pozemku) podľa znaleckého posudku, t. j. 80 000 €/ 180 000 € = 0,44; 200 000 € × 0,44 = 88 000 €. Kúpna cena budovy je 88 000 €, kúpna cena pozemku je 112 000 €.

Stavebné úpravy vykonané na budove pred jej uvedením do užívania v sume 30 000 € sú súčasťou obstarávacej ceny. Obstarávacia cena je teda súčtom nákladov na kúpu dlhodobého majetku a nákladov na stavebné úpravy v sume 118 000 € (88 000 € kúpna cena, 30 000 € stavebné úpravy).

Príklad

Spoločnosť dostala v roku 2026 darom od fyzickej osoby nehnuteľnosť, ktorú fyzická osoba nadobudla kúpou v roku 2022 vo výške 35 000 €.

Spoločnosť ocení nehnuteľnosť vstupnou cenou, ktorá je vo výške obstarávacej ceny zistenej u fyzickej osoby, t. j. vo výške 35 000 €, a to z dôvodu, že keby fyzická osoba v deň darovania nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť predala, nemala by príjem z predaj nehnuteľnosti oslobodený od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov.

– suma vo výške vlastných nákladov [§ 25 ods. 1 písm. b)] - v súlade s účtovníctvom sa vlastnými nákladmi rozumejú všetky preukázané priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú k výrobe alebo inej činnosti. Touto cenou sa oceňuje majetok vytvorený vlastnou činnosťou;

– všeobecná cena [§ 25 ods. 1 písm. c)] – touto cenou sa na účely zákona o dani z príjmov oceňuje majetok nadobudnutý dedením. Všeobecnou cenou v tomto prípade treba rozumieť cenu určenú uznesením súdu v súlade s § 200 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok;

– cena podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch [§ 25 ods. 1 písm. c)] – táto cena sa použije ak ide o

– majetok nadobudnutý darovaním,

– majetok nadobudnutý darom od fyzickej osoby, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku, ak v čase darovania bol už majetok vyradený z obchodného majetku a v deň darovania by sa pri predaji naň vzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov;

Príklad

Fyzická osoba – nepodnikateľ daroval v roku 2026 obchodnej spoločnosti nehnuteľnosť, ktorú kúpil v roku 2015.

Keďže príjem z predaja tejto nehnuteľnosti by bol podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane , spoločnosť ocení darovanú nehnuteľnosť na účely zákona o dani z príjmov vstupnou cenou stanovenou na základe osobitného predpisu, t. j. cenou stanovenou súdnym znalcom.

• suma vo výške pohľadávky [§ 25 ods. 1 písm. e)] znížená o čiastku už splateného úveru alebo pôžičky, a to pri majetku, ktorý je prevedený do vlastníctva veriteľa z dôvodu nesplatenia záväzku dlžníkom, ktorý je zabezpečený prevodom vlastníckeho práva k tomuto hmotnému majetku v súlade s § 553 Občianskeho zákonníka;

• daňová zostatková cena zistená u darcu [§ 25 ods. 1 písm. f)] – touto cenou sa oceňuje majetok

– obstaraný darom s výnimkou majetku vylúčeného z odpisovania, pričom daňová zostatková cena sa zisťuje u darcu pri jeho vyradení v dôsledku darovania,

– obstaraný darom od darcu, ktorý je fyzickou osobou, ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku, avšak v čase darovania už bol vyradený z obchodného majetku, pričom v deň darovania sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 (uvedené sa nevzťahuje na majetok vylúčený z odpisovania);

• obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u darcu [§ 25 ods. 1 písm. g)] – táto cena sa použije

– pri majetku vylúčenom z odpisovania nadobudnutom darovaním zistená u darcu pri jeho vyradení v dôsledku darovania,

– pri majetku nadobudnutom darovaním od fyzickej osoby, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku, avšak v čase darovania už bol vyradený z obchodného majetku, pričom v deň darovania sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,

• cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca [§ 25 ods. 1 písm. h)] – táto cena sa použije pri rozložení hmotného majetku na jednotlivé oddeliteľné súčasti za podmienky, že nie je k dispozícii obstarávacia cena jednotlivých oddeliteľných častí;

• reálna hodnota [§ 25 ods. 1 písm. i)] – pri presunutom hmotnom a nehmotnom majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8 ZDP).

5.1 Vstupná cena a technické zhodnotenie

Podľa § 25 ods. 2 zákona o dani z príjmov súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku je aj technické zhodnotenie (výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, vstavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie, modernizácie, ak prevyšujú pri jednotlivom hmotnom a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom je dokončené a uvedené do užívania, ak § 22 ods. 6 písm. e) ZDP neustanovuje inak.

Príklad

Daňovník v marci 2026 kúpil obrábací stroj za cenu 70 000 €. V apríli toho istého roka stroj technicky zhodnotil – namontoval prídavné zariadenie v hodnote 8 200 €.

Za vstupnú (obstarávaciu) cenu sa bude považovať súčet kúpnej ceny a technického zhodnotenia, t. j. suma 78 200 €. Stroj zaradený do 1. odpisovej skupiny začne daňovník odpisovať v prvom roku rovnomerného odpisovania zo vstupnej ceny 78 200 €. Ak dôjde k ďalšiemu technickému zhodnoteniu stroja, napr. v roku 2027 vo výške 2 000 €, ročný odpis v roku 2027 sa vypočíta zo vstupnej ceny 80 200 €.

Na účely výpočtu ročného odpisu pri použití zrýchlenej metódy odpisovania technické zhodnotenie s výnimkou technického zhodnotenia vykonaného v prvom roku odpisovania zvyšuje aj zostatkovú cenu, ktorá je základňou pre výpočet ročného odpisu. Zvýšenie hodnoty o vykonané technické zhodnotenie sa premietne v tzv. „zvýšenej zostatkovej cene“, čo je zostatková cena vrátane hodnoty technického zhodnotenia. Pojem „zvýšená zostatková cena“ sa teda viaže len k zrýchlenému spôsobu odpisovania a uplatňuje sa pri nej koeficient pre zvýšenú vstupnú cenu.

Do vstupnej ceny majetku sa nepremietne technické zhodnotenie

• prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované samostatne nájomcom,

• plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur,

• vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku uvedenom v prílohe č. 3 zákona vyššie ako 1 700 eur, na ktorý sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona o dani z príjmov,

• technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur,

• úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove zatriedenej do kódu Klasifikácie stavieb 121 (Hotely a podobné budovy) využívanej na účely poskytovania ubytovacích služieb na základe zmluvy o ubytovaní a s nimi spojených služieb a na budove alebo stavbe zatriedenej do Kódu klasifikácie 1265 (Budovy pre šport) a 241 (športové a rekreačné stavby), ak je vo výške najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy alebo stavby.

Takéto technické zhodnotenie sa v súlade s § 22 ods. 6 zákona o dani z príjmov považuje za iný majetok, t. j. hmotný majetok samostatne daňovo odpisovaný.

5.2 Vstupná cena a dane

Súčasťou vstupnej ceny je podľa § 25 ods. ods. 5 zákona o dani z príjmov aj daň z pridanej hodnoty:

– u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

– u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže ju odpočítať alebo

– časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na odpočítanie koeficientom podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“).

Upozornenie!

V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty účinné od 1. 1. 2026, ktorým sa zavádza osobitný postup pri odpočítaní dane z pridanej hodnoty v rozsahu 50 % pri niektorých kategóriách osobných motorových vozidiel a tovaroch a službách súvisiacich s týmito osobnými motorovými vozidlami, sa podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. 1. 2026 za daňový výdavok podľa § 2 písm. i) a § 19 tohto zákona nepovažuje daň z pridanej hodnoty podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty, ak na jej odpočítanie nemá platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok, pričom ak ide o daň z pridanej hodnoty vzťahujúcu sa na hmotný majetok, táto nie je súčasťou vstupnej ceny.

Ak teda daňovník obstará v období od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028 hmotný majetok podľa § 85n ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý bude používať aj na iný účel ako na podnikanie, v dôsledku čoho bude mať nárok na paušálne odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 50 %, t. j. daňovník nebude mať podľa zákona o dani z pridanej hodnoty nárok na odpočítanie zostávajúcich 50 % z dane z pridanej hodnoty, táto neodpočítaná časť dane z pridanej hodnoty nevstupuje do daňovej vstupnej ceny. Keďže podľa § 52 ods. 7 postupov účtovania súčasťou obstarávacej ceny účtovanej na účte 042 je aj daň z pridanej hodnoty pri nadobudnutí majetku, pri ktorom účtovnej jednotke v rozsahu ustanovenom podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty nevzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, daňovník bude mať rozdielnu vstupnú cenu na účely uplatňovania účtovných a daňových odpisov. O rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi sa upraví základ dane prostredníctvom pripočítateľnej položky v riadku 150 daňového priznania. Rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi je potrebné posudzovať samostatne pre každé motorové vozidlo obstarané v období od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028, a to počas doby odpisovania tohto majetku.

Príklad

Daňovník v roku 2026 obstaral kúpou motorové vozidlo, ktoré bude používať aj na iný účel, ako na podnikanie. Obstarávacia cena motorového vozidla je 24 600 €, z čoho daň z pridanej hodnoty je vo výške 4 600 €. Keďže daňovník využíva motorové vozidlo aj na iné účely, ako na podnikanie, vzniká mu podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v paušálnej výške 50 % (2 300 eur). Na odpočítanie zostávajúcej časti dane z pridanej hodnoty vo výške 50 % (2 300 eur) nemá daňovník podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty nárok.

Účtovné súvzťažnosti:
Účtovný prípad	Suma	MD	D
Nadobudnutie motorového vozidla
- suma bez DPH	20 000	042
- DPH odpočítateľná vo výške 50 %	2 300	343
- DPH neodpočítateľná vo výške 50 %	2 300	042
- Cena spolu	24 600		321
Zaradenie automobilu do používania v OC (20 000 + 2 300)	22 300	022	042
Účtovné odpisy z OC (postupne počas doby odpisovania)	22 300	551	082

Hoci sa neodpočítavaná časť dane z pridanej hodnoty účtuje ako súčasť obstarávacej ceny hmotného majetku, podľa § 52zzzk nie je táto hodnota súčasťou daňovej vstupnej ceny. Daňovník pri výpočte daňových odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov vychádza z daňovej vstupnej ceny vo výške 20 000 eur. Rozdiel, o ktorý účtovné odpisy prevyšujú daňové odpisy, daňovník uvádza ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia v riadku 150 daňového priznania.

Príklad

Daňovník v roku 2026 obstaral kúpou motorové vozidlo, ktoré bude používať aj na iný účel, ako na podnikanie. Daňovník uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty koeficientom podľa § 50 zákona o dani z pridanej hodnoty, pričom v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka.

Keďže zákon o dani z pridanej hodnoty neurčuje presnú postupnosť krokov pri krátení odpočítateľnej dane z pridanej hodnoty u platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie koeficientom v prípade motorového vozidla, ktoré používa aj na iné účely, ako je podnikanie, daňovník môže:

1. prepočítať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty koeficientom a následne vyčíslený nárok paušálne znížiť o hodnotu neodpočítateľnej dane z pridanej hodnoty vo výške 50 %, alebo

2. paušálne znížiť daň z pridanej hodnoty o 50 % a vyčíslený nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prepočítať koeficientom.

U daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, je podľa § 25 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov súčasťou vstupnej ceny aj časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty.

Keďže podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov neodpočítateľná daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa k motorovému vozidlu uvedenému v § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty nie je súčasťou daňovej vstupnej ceny, vzniknutý rozdiel medzi vyšším účtovným odpisom a nižším daňovým odpisom je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia, ktorý daňovník uvádza v riadku 150 daňového priznania.

Poznámka
Pri zvyšovaní základu dane daňovníka podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov v prípade motorového vozidla so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur sa posudzuje daňová vstupná cena podľa § 25 zákona o dani z príjmov, t. j. suma bez dane z pridanej hodnoty.

Upozornenie!

Podľa § 25 ods. 6 a § 52zzzl zákona o dani z príjmov účinného od 1. 1. 2026 pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu na základe zmluvy o finančnom prenájme uzavretej najskôr 1. 1. 2025 je súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, aj daň z pridanej hodnoty (podľa § 26 ods. 6 zákona dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2025 pri obstaraní majetku formou finančného prenájmu nebola daň z pridanej hodnoty súčasťou obstarávacej ceny ani u neplatiteľov dane z pridanej hodnoty).

Táto zmena nadväzuje na zmenu v posudzovaní finančného prenájmu v zákone o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorej sa obstaranie hmotného majetku formou finančného prenájmu považuje na účely tohto zákona za opakované dodanie tovaru. Uvedené sa použije prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2025.

5.3 Upravená vstupná cena

Vstupnú cenu majetku nemožno v podstate v priebehu odpisovania meniť. Existujú však výnimky, kedy je naopak potrebné zmenu vstupnej ceny v priebehu odpisovania vykonať. Ide o zvýšenie alebo zníženie vstupnej ceny z iného dôvodu, ako je technické zhodnotenie majetku, a to podľa § 25 ods. 7 zákona o dani z príjmov, napríklad:

• zvýšenie alebo zníženie vstupnej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty, upravené v zákone o dani z príjmov

– v § 17 ods. 3 písm. d) bod 1, podľa ktorého platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri registrácii za platiteľa dane, je povinný o vrátenú daň z pridanej hodnoty upraviť (znížiť) vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku obstaraného pred dňom účinnosti osvedčenia o registrácii,

– v § 17 ods. 3 písm. d) bod 2, podľa ktorého daňovník, ktorý je pri zrušení registrácie platiteľa dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pomernú časť dane z pridanej hodnoty pripadajúcu na zostatkovú cenu hmotného a nehmotného majetku, je povinný o túto daň upraviť (zvýšiť) vstupnú cenu odpisovaného hmotného a nehmotného majetku,

• pri podielovom spoluvlastníctve k hmotnému a nehmotnému majetku, kedy kúpou či predajom časti podielového vlastníctva k veci daňovník zväčšuje alebo zmenšuje svoj spoluvlastnícky podiel.

V týchto prípadoch sa odpis stanoví z upravenej vstupnej ceny pri použití ročnej odpisovej sadzby pri rovnomernom odpisovaní a koeficientom zo stĺpca v ďalších rokoch odpisovania pri zrýchlenom odpisovaní.

Príklad

Daňovník odkúpil od obce v roku 2025 časť nehnuteľnosti za účelom zriadenia prevádzky za 36 000 € a od roku 2025 priestory na tento účel aj využíva. V roku 2026 odkúpil ďalšiu časť tej istej nehnuteľnosti – priestory priamo susediace a prepojené s pôvodne odkúpenou časťou za ďalších 20 000 €, čím rozšíril svoje podnikateľské priestory.

Daňovník odkúpením ďalšej časti nehnuteľnosti zväčšil svoj spoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti, preto v roku 2026 pripočíta k vstupnej cene už odpisovanej časti kúpnu cenu časti nadobudnutej v roku 2026 a uplatní odpis z upravenej vstupnej ceny 56 000 € (36 000 € + 20 000 €) vo výške 1/20, a to v súlade s § 25 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

6. Technické zhodnotenie

Zákon o dani z príjmov v § 29 ustanovuje, že technickým zhodnotením hmotného a nehmotného majetku sa rozumejú výdavky na

- dokončené nadstavby, prístavby, vstavby a stavebné úpravy,

- rekonštrukcie,

- modernizácie,

ak prevyšujú pri jednotlivom hmotnom a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Technickým zhodnotením hmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumie aj hodnota verejným subjektom prijatého a poskytovateľom energetickej služby s garantovanou úsporou energie zrealizovaného energetického zhodnotenia majetku na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor (§ 18 zákona č. 321/2014 Z. z. v z. n. p.)

Výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, vstavby a stavebné úpravy definuje § 2 a § 5 stavebného zákona, na ktorý sa zákon o dani z príjmov odvoláva, takto:

• nadstavbou je zvýšenie existujúcej stavby o najmenej jedno podlažie, podkrovie alebo ustúpené podlažie pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednotky stavby;

• prístavbou je pôdorysné rozšírenie existujúcej stavby pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednoty stavby;

• vstavbou je vloženie novej stavebno-priestorovej štruktúry do existujúceho objemu u budovy, pričom sa nemení vonkajší pôdorysný a výškový rozmer budovy; vstavbou sa podľa vloženej funkcie zväčšuje alebo zmenšuje počet podlaží a podlahová plocha budovy,

• stavebnými úpravami podľa § 2 ods. 9 stavebného zákona sú stavebné práce, ktorými sa napríklad

– upravuje stavebná konštrukcia existujúcej stavby, ale ktoré nie sú zmenou stavby, najmä stavebná obnova obvodového plášťa alebo strešného plášťa budovy,

– vnútorné stavebné úpravy bez zmeny veľkostných parametrov stavby,

– upravuje, vymieňa alebo dopĺňa elektrické vedenie, elektroenergetické, telekomunikačné, plynárske zariadenie, vedenie elektronickej komunikačnej siete a siete verejného vodovodu a verejnej kanalizácie o technologické prvky, ak úprava, výmena alebo doplnenie stavby plní účel pôvodnej stavby alebo je jej súčasťou a ak sa nemení jej trasa,

– mení reliéf terénu, menia fyzikálne vlastnosti podložia alebo ovplyvňujú odtokové pomery, ak nie sú súčasťou technologického postupu zhotovenia stavby,

– upravuje pozemok v súvislosti so zmenou spôsobu jeho využitia na iný účel, atď.

Rekonštrukciou sa na účely zákona o dani z príjmov rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

Modernizáciou sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o dani z príjmov za technické zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku sa považujú aj výdavky charakteru technického zhodnotenia neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur. Ide však len o prípady, o ktorých tak daňovník individuálne rozhodne.

Príklad

Daňovník má vo vlastníctve linku na spracovanie plastového odpadu. V roku 2026 bola linka na vstupe doplnená zariadením na triedenie odpadu v cene 1 690 eur. Ide o rozšírenie vybavenia, t. j. modernizáciu linky, avšak toto technické zhodnotenie je v sume nižšej ako 1 700 €. Ako posúdi takéto technické zhodnotenie?

Podľa § 29 ods. 1 zákona o dani z príjmov v tomto prípade z dôvodu nízkej ceny nejde o povinné (obligatórne) technické zhodnotenie. Keďže ide o výdavky charakteru technického zhodnotenia hmotného majetku, daňovník v súlade s § 29 ods. 2 zákona o dani z príjmov môže rozhodnúť, že napriek cene nižšej ako 1 700 € bude tieto výdavky považovať za technické zhodnotenie. Dôsledkom takéhoto jeho rozhodnutia nepôjde o daňovo uznané jednorazové výdavky, ale o hodnotu tohto technického zhodnotenia daňovník zvýši vstupnú cenu linky.

Podľa § 29 ods. 3 zákona o dani z príjmov za technické zhodnotenie sa tiež považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur vykonané na dlhodobom hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa § 26 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Daňovník v januári 2025 kúpil stroj v obstarávacej cene 1 512 €. Rozhodol sa o tomto majetku účtovať na účte 022, v účtovnej triede 0 – Dlhodobý majetok. Podľa vypracovaného odpisového plánu stroj bude odpisovať 3 roky v rovnomerných čiastkach po 42 € mesačne. V roku 2026 vykonal daňovník na stroji technické zhodnotenie v sume 1 800 €. Pri určení vstupnej ceny a daňovom odpisovaní bude postupovať takto:

Rok	Obstarávacia cena Vstupná cena	Výpočet odpisov	Ročný odpis	Zostatková cena
2025	1 512	42 × 12	504	1 008
2026	3 312	3 312/4	828	1 980
2027	3 312	3 312/4	828	1 152
2028	3 312	3 312/4	828	324
2029	3 312		324

Stroj pri obstaraní a uvedení do užívania nespĺňal podmienky hmotného majetku odpisovaného podľa § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov, preto ho nemožno daňovo odpisovať. Daňovým výdavkom v roku 2025 je suma odpisov uplatnená v účtovníctve vo výške 504 €. V roku 2026 po vykonaní technického zhodnotenia sa ocenenie stroja zvýši o sumu 1 800 €, t. j. obstarávacia cena stroja bude celková vynaložená čiastka 3 312 € (1 512 + 1 800). Stroj sa po technickom zhodnotení stáva hmotným majetkom odpisovaným (§ 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov), preto daňovník stroj so vstupnou cenou 3 312 € zaradí do 1.odpisovej skupiny a od roku 2026 bude uplatňovať na účely dane z príjmov až do úplného odpísania daňové odpisy podľa § 27 zákona o dani z príjmov.

7. Zásady odpisovania

Odpisovaním sa rozumie zahrňovanie hodnoty hmotného a nehmotného majetku do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov. S odpisovaním podľa zákona o dani z príjmov možno začať za týchto podmienok:

• o majetku musí byť účtované – o majetku je účtované, ak je uvedený do užívania. Uvedením do užívania sa rozumie jeho zaúčtovanie na príslušnom majetkovom účte. V súlade s § 33 ods. 1 postupov účtovania je možné majetok uviesť do užívania, ak sú zabezpečené všetky technické funkcie majetku potrebné na jeho užívanie a sú splnené povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov (napr. bezpečnostných, ekologických, protipožiarnych, stavebných, hygienických a pod.). Uvedením do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia predčasného užívania stavby alebo vydanie povolenia skúšobnej prevádzky. Majetok, ktorý je len v procese obstarávania (účet 041, 042), nie je možné zahŕňať do základu dane;

• majetok musí byť používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov – čím sa rozumie, že majetok daňovník používa na dosiahnutie zdaniteľných príjmov aspoň časť zdaňovacieho obdobia. V prípade, že daňovník počas zdaňovacieho obdobia majetok vôbec nepoužil (aj v nadväznosti na § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov), nemá nárok na uplatnenie daňového odpisu z tohto majetku. Nie je podmienkou používanie majetku počas celého zdaňovacieho obdobia;

• majetok musí byť odpisovaný vlastníkom, resp. daňovníkom, ktorý nemá vlastnícke právo k hmotnému a nehmotnému majetku, ale o ňom účtuje a zároveň ho užíva, a to v prípadoch vymedzených v § 24 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Ďalej platí, že:

– súhrnná výška odpisov uplatnená v jednotlivých rokoch nesmie prevýšiť hodnotu majetku vyjadrenú jeho vstupnou cenou, prípadne technickým zhodnotením (§ 26 ods. 4 zákona o dani z príjmov),

– daňovník nemá povinnosť na účely zákona o dani z príjmov hmotný a nehmotný majetok odpisovať – ide o právo daňovníka uplatniť odpis ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu.

Príklad

Daňovník v októbri 2025 začal využívať novú výrobnú halu na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. V tomto roku začal výrobnú halu aj daňovo odpisovať. Kolaudačné rozhodnutie výrobnej haly bolo vydané až vo februári 2026, pričom daňovník nepožiadal o povolenie predčasného užívania stavby, ani o dočasné užívanie stavby na účely vykonania skúšok.

Daňovník nepostupoval správne, keď začal daňovo odpisovať výrobnú halu, ktorá nebola uvedená do užívania, t. j. nebola zaúčtovaná na účet 021– Stavby, a to aj napriek tomu, že majetok ako vlastník využíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Možnosť začatia odpisovania do daňových výdavkov nadväzuje na § 33 ods. 1 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve, podľa ktorého dlhodobým hmotným majetkom sa stávajú veci až uvedením do užívania. To znamená, že až na základe kolaudačného rozhodnutia (§ 66 stavebného zákona) môže daňovník uviesť výrobnú halu do užívania, t. j. účtovne zaradiť do evidencie dlhodobého hmotného majetku a následne daňovo a účtovne odpisovať.

7.1 Ročný odpis hmotného majetku

Daňové odpisy sú ročnou kategóriou, vypočítané ročnou odpisovou sadzbou alebo koeficientom. Ročný odpis sa rozumie odpis za zdaňovacie obdobie. Základnou podmienkou pre uplatnenie ročného odpisu je, že hmotný majetok je účtovaný v súlade s účtovníctvom k poslednému dňu príslušného zdaňovacieho obdobia (§ 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Ak je majetok okrem nehnuteľností využívaný aj na súkromné účely, pri odpisovaní tohto majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahrnie ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov. Pri odpisovaní nehnuteľností, ktoré sa iba sčasti používajú na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov (§ 24 ods. 45 zákona o dani z príjmov).

7.2 Odpis v alikvotnej výške

Zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 12 pri predaji hmotného majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona o dani z príjmov, umožňuje uplatniť odpis aj v roku vyradenia, a to vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval. Zostatkovou cenou na účely zákona o dani z príjmov je v tomto prípade rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov vrátane pomernej časti odpisu podľa § 22 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Pomerná časť ročného odpisu sa zaokrúhľuje podľa § 47 zákona o dani z príjmov matematicky s presnosťou na dve desatinné miesta.

Príklad

Daňovník v septembri 2026 predal osobný automobil, ktorý kúpil v januári 2025 za 36 000 €. Príjem z predaja je vo výške 18 000 €. Automobil daňovo odpisoval rovnomernou metódou odpisovania v 1. odpisovej skupine.

Výpočet odpisov a zostatkovej ceny
Rok	Výpočet ročného odpisu v €	Zostatková cena v €
2025	[(36 000 : 4) : 12] × 12 = 9 000	27 000 (36 000 – 9 000)
2026	[(36 000 : 4) : 12] × 8 = 6 000	21 000 (36 000 – 9 000 – 6 000)

Daňovník v roku vyradenia automobilu zatriedeného do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, t. j. v roku 2026 uplatní do daňových výdavkov daňový odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých automobil účtoval, pretože ide o hmotný majetok, u ktorého sa podľa § 19 ods. 3 písm. b) ods. 1 zákona o dani z príjmov zostatková cena zahrnie do daňových výdavkov pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja. Daňová zostatková cena automobilu pri jeho vyradení je teda vo výške podľa stavu k 31. 8. 2026. Rozdiel, o ktorý zostatková cena prevyšuje príjem z predaja vo výške 3 000 € (21 000 – 18 000), bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

Pri vyradení majetku odpisovaného tzv. časovou metódou (§ 26 ods. 6 ), pri ktorej sa odpis určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania s presnosťou na celé kalendárne mesiace, a pri majetku odpisovanom výkonovou metódou (§ 26 ods. 7), pri ktorej sa odpis určí ako podiel vstupnej ceny a určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov, sa odpis uplatní vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok v príslušnom zdaňovacom období používal (§ 22 ods. 12 zákona o dani z príjmov). Ide o majetok uvedený:

• v § 26 ods. 6 (otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládky odpadov, dočasné stavby),

• v § 26 ods. 7 (formy, modely, šablóny).

Právo na uplatnenie pomernej časti z vypočítaného ročného odpisu podľa § 27 alebo § 28 je v zákone o dani z príjmov upravené aj v § 22 ods. 13 pri prevode majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku do správy rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie alebo inej právnickej osobe (len Železnice SR). Pri majetku, ktorý prešiel v príslušnom zdaňovacom období na daňovníka, ktorý nadobudol právo správy, pôvodný vlastník uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotnú časť pripadajúcu na celé mesiace, počas ktorých majetok účtoval v súlade s účtovníctvom a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.

Vo vymedzených prípadoch cezhraničných nepeňažných vkladov alebo cezhraničných zlúčení, splynutí, rozštiepení a odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev pomernú časť z vypočítaného ročného odpisu majetku uplatňujú podľa § 17d ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov aj vkladateľ a nadobúdateľ nepeňažného vkladu oceneného v pôvodných cenách, podľa § 17e ods. 3 a 4 zákona o dani z príjmov aj právny nástupca a daňovník zrušený bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách a podľa 17ea ods. 4 a 5 aj daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách a nástupník tohto daňovníka. Vkladateľ nepeňažného vkladu, resp. daňovník zrušený bez likvidácie alebo daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením uplatnia z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých majetok účtovali. Prijímateľ nepeňažného vkladu, právny nástupca a nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením uplatnia zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok u nich zaúčtovaný.

7.3 Prerušenie odpisovania

Odpisy nie je daňovník povinný uplatniť, odpisovanie možno aj prerušiť. Ustanovenie § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov dáva daňovým subjektom možnosť nezahájiť odpisovanie v prvom roku užívania majetku alebo prerušiť odpisovanie v niektorom z ďalších rokov užívania. Pri prerušení odpisovania je potrebné dodržať tieto podmienky:

– pri ďalšom odpisovaní daňovník pokračuje spôsobom, akoby odpisovanie nebolo prerušené (rovnaká vstupná cena, rovnaká odpisová skupina, nasledujúci rok odpisovania, rovnaký spôsob odpisovania),

– doba odpisovania sa predlžuje o počet zdaňovacích období, v ktorých došlo k prerušeniu odpisovania,

– pri prerušení odpisovania sa ročný odpis nevypočíta, prerušenie odpisovania sa však uvedie do evidencie majetku.

Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť mikrodaňovník, ak uplatňuje zvýhodnený spôsob odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 9 zároveň stanovuje prípady, kedy je daňovník povinný prerušiť odpisovanie. Povinnosť prerušiť uplatňovanie odpisovania má daňovník v tom zdaňovacom období

• v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní a okrem hmotného majetku podľa § 26 ods. 7 zákona o dani z príjmov poskytnutého na základe zmluvy o výpožičke, tzn. že požičiavateľ, ktorý nepoužíva hmotný majetok vypožičaný na základe zmluvy o výpožičke počas tohto obdobia na zabezpečenie svojho zdaniteľného príjmu (majetok používa vypožičiavateľ), nemá povinnosť prerušiť odpisovanie hmotného majetku, ktorým sú formy, modely, šablóny zatriedené do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6, 28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov 28.96.1 a 25.73.5.,

• ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,

• v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia predčasného užívania stavby alebo k predĺženiu skúšobnej prevádzky, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia predčasného užívania stavby, o ďalšom predĺžení skúšobnej prevádzky alebo vydá kolaudačné osvedčenie.

Povinnosť prerušiť odpisovanie sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b zákona o dani z príjmov.

Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní podľa daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v z.n.p.) a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola (§ 26 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Príklad

Daňovník kúpil v septembri 2025 sústruh v hodnote 4 080 € odpisovaný v 1. odpisovej skupine. V priebehu roka 2026 zmenil daňovník účtovné obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, ktorý bude trvať od 1. mája 2026 do 30. apríla 2027. Hospodársky rok bude súčasne aj zdaňovacím obdobím. Od 1. mája 2027 daňovník zmení účtovné obdobie z hospodárskeho roka opäť na kalendárny rok, ktoré skončí 31. decembra 2027.

Postup pri rovnomernom odpisovaní sústruhu bude nasledovný:

Zdaňovacie obdobie	Výpočet odpisov	Ročný odpis		Zostatková cena
Zdaňovacie obdobie	Výpočet odpisov	uplatnený	neuplatnený	Zostatková cena
Rok 2025	(4 080/ 4)/ 12 × 4	340 €	680 €	3 740 €
1. 1. – 30. 4. 2026	4 080/ 4	1 020 €		2 720 €
1. 5. 2026– 30. 4. 2027	4 080/ 4	1 020 €		1 700 €
1. 5. 2027 – 31. 12. 2027	prerušenie odpisovania
rok 2028	4 080/ 4	1 020 €		680 €
rok 2029		680 €
Spolu		4 080 €		0 €

Pri zmene zdaňovacieho (účtovného) obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok sa obdobie od začiatku roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie (§ 41 ods. 12). Ďalším zdaňovacím obdobím je hospodársky rok.

Pri zmene hospodárskeho roka na kalendárny rok, obdobie do konca kalendárneho roka je opäť zdaňovacím obdobím. Daňovník podľa § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov môže uplatniť odpis k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku účtovaného k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Ak však ide o zdaňovacie obdobie, ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z hospodárskeho roka na kalendárny roka počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov (počas dvoch kalendárnych rokov má 3 zdaňovacie obdobia), je daňovník povinný podľa § 22 ods. 9 písm. c) zákona o dani z príjmov odpisovanie prerušiť, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Daňovník je teda povinný v zdaňovacom období od 1. 5. 2027 do 31. 12. 2027 odpisovanie prerušiť a pokračovať v odpisovaní môže až v zdaňovacom období roka 2028.

7.4 Pokračovanie v odpisovaní

Podľa § 17b ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov v odpisovaní hmotného majetku môže pokračovať prijímateľ nepeňažného vkladu oceneného reálnou hodnotou alebo hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka, a to za podmienky, že vkladateľ rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve zahrnul do základu dane jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. V takomto prípade sa pri rovnomernom odpisovaní doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27, pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania.

V odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty môže podľa § 17c ods. 2 písm. b) a 17ca ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov pokračovať aj právny nástupca alebo nástupník, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí, rozštiepení alebo rozdelení odštiepením obchodných spoločností zahrnie do základu dane buď daňovník zrušený bez likvidácie, resp. daňovník ktorý sa rozdeľuje odštiepením alebo tento právny nástupca alebo nástupník jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.

8. Subjekt odpisovania

8.1 Vlastník – užívateľ

Zákon o dani z príjmov v § 24 ods. 1 ustanovuje, že hmotný a nehmotný majetok odpisuje vlastník, t. j. daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo. Hmotný a nehmotný majetok odpisuje za určitých podmienok aj daňovník, ktorý nemá k tomuto majetku vlastnícke právo, ak tento majetok užíva a o ňom účtuje. Týmto nevlastníkom hmotného majetku s právom odpisovania môže byť:

a) dlžník, ktorý účtuje o hmotnom majetku, ku ktorému prešlo vlastnícke právo z vlastníka (dlžníka) na veriteľa, a to z dôvodu zabezpečenia záväzku podľa § 553 Občianskeho zákonníka, ak sa zároveň pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku,

b) kupujúci, ktorý účtuje o dlhodobom hmotnom hnuteľnom majetku, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až po zaplatení ceny (výhrada vlastníctva) a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok kupujúci užíva,

c) kupujúci, ktorý účtuje o dlhodobom nehnuteľnom majetku, pri ktorom vlastníctvo kupujúci nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva,

d) daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu,

e) správca majetku štátu, obce alebo VÚC, pričom správcom tohto majetku môže byť len rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená štátom, obcou alebo VÚC, resp. Železnice SR – § 24 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov.

8.2 Nájomca pri odpisovaní technického zhodnotenia prenajatého majetku

Technické zhodnotenie vykonané na prenajatom hmotnom majetku môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy, ak sú splnené tieto podmienky ustanovené v § 24 ods. 2 zákona o dani z príjmov:

- technické zhodnotenie bolo uhradené nájomcom,

- vstupná cena u vlastníka majetku (prenajímateľa) nebola zvýšená o výdavky na toto technické zhodnotenie.

Ide o technické zhodnotenie vyššie ako 1 700 eur, ktoré nájomca pri splnení uvedených podmienok odpisuje ako iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre ten druh hmotného majetku, ktorý bol technicky zhodnotený, t. j. tak, že technické zhodnotenie zaradí do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený technicky zhodnotený majetok a začne ho odpisovať ako v prvom roku odpisovania rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania. Nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom prenajatý majetok odpisuje vlastník.

Ak ide o prenajatú časť nehnuteľnosti v rámci budovy používanej na viacero účelov, na zaradenie tejto budovy u vlastníka do odpisovej skupiny podľa hlavného využitia určeného z celkovej úžitkovej plochy (§ 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov) sa neprihliada, ale nájomca podľa § 24 ods. 2 zákona o dani z príjmov zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok.

Poznámka
V ustanovení § 17 ods. 20 zákona o dani z príjmov je zavedená legislatívna skratka „nájomná zmluva“, ktorou treba rozumieť nielen nájomnú zmluvu, ale aj iný užívací vzťah uzatvorený na základe nepomenovanej zmluvy alebo na základe zriadenia vecného bremena, či zmluvy o výpožičke. V dôsledku tejto zmeny sa ustanovenia zákona o dani z príjmov uplatňované v súvislosti s prenájmom majetku uplatnia rovnako aj v prípade iného užívacieho vzťahu.

8.3 Spoluvlastníci pri majetku v podielovom spoluvlastníctve

Ak existuje pre jeden daný konkrétny hmotný alebo nehmotný majetok viac spoluvlastníkov, v odpisovaní sa postupuje podľa § 24 ods. 3 zákona o dani z príjmov, a to tak, že každý zo spoluvlastníkov odpisuje majetok zo vstupnej ceny, ktorá sa pre každého stanoví podľa spoluvlastníckeho podielu. Pritom pre zaradenie majetku do odpisovaného majetku nezáleží na hodnote spoluvlastníckeho podielu, ale na hodnote majetku.

V prípade združenia (§ 829 a násl. Občianskeho zákonníka) individuálne určený majetok poskytnutý účastníkmi združenia na spoločné užívanie všetkými účastníkmi združenia aj naďalej ostáva vo vlastníctve toho účastníka, ktorý ho poskytol, preto tento majetok môže odpisovať ako jeho vlastník len účastník združenia (§ 24 ods. 6 zákona o dani z príjmov).

8.4 Užívateľ nehmotného majetku

Podľa § 24 ods. 7 zákona o dani z príjmov môže nehmotný majetok okrem vlastníka odpisovať aj daňovník, ktorý k tomuto majetku nadobudol právo užívania odplatne. Daňovník tým, že získa právo na užívanie, nestáva sa vlastníkom tohto práva, má len možnosť na základe zmluvy s vlastníkom počas určitej doby a za určitých podmienok využívať predmet práva – nehmotný majetok na zabezpečenie svojich zdaniteľných príjmov. Daňovník, ktorý získal právo na používanie tohto majetku za odplatu vyššiu ako 2 400 eur, bude takto obstaraný nehmotný majetok odpisovať.

9. Spôsoby odpisovania

9.1 Zaradenie hmotného majetku do odpisových skupín

Daňové odpisy sa stanovujú podľa §§ 26, 27 a 28 zákona o dani z príjmov. V prvom roku odpisovania sa hmotný majetok podľa charakteru zaradí do jednej zo siedmich odpisových skupín, ktoré tvoria prílohu č. 1 k zákonu o dani z príjmov. Doba odpisovania je takáto:

Odpisová skupina	Doba odpisovania
0	2 roky
1	4 roky
2	6 rokov
3	8 rokov
4	12 rokov
5	20 rokov
6	40 rokov

Hmotný majetok sa do odpisovej skupiny zaraďuje podľa kódu Klasifikácie produkcie stanoveného štatistickou klasifikáciu produktov podľa činností (CPA) vydanej Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23 apríla 2008 alebo kódu klasifikácie stavieb (KS), ktorá je vyhlásená vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z.

Hmotný majetok, ktorý nie je možné zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, zaradí sa do 2. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov. To neplatí pre hmotný majetok odpisovaný časovou alebo výkonovou metódou odpisovania podľa § 22 ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov, u ktorého je doba odpisovania stanovená dobou trvania alebo počtom výrobkov, ktoré je možné prostredníctvom hmotného majetku vyrobiť.

Ak sa budova používa na niekoľko účelov, na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny je rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, ktoré sa stanoví porovnaním úžitkovej plochy v m² využívanej na účely podľa odpisovej skupiny 6 k úžitkovej ploche v m² na ostatné účely (účely podľa odpisovej skupiny 5). Pre zaradenie takejto budovy do príslušnej odpisovej skupiny je nevyhnutné najskôr zaradiť jednotlivé časti budovy do kódov klasifikácie stavieb podľa uvedenej vyhlášky Štatistického úradu SR. Na základe kódov klasifikácie stavieb a prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov sa jednotlivé časti budovy priradia k odpisovej skupine 5 alebo 6. Následne sa budova zaradí do príslušnej odpisovej skupiny na základe porovnania úhrnu úžitkovej plochy v m² všetkých častí budovy zaradených do odpisovej skupiny 5 a úhrnu úžitkovej plochy v m² všetkých častí budovy zaradených do odpisovej skupiny 6. Budova ako celok sa zaradí do tej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradená prevažujúca časť budovy podľa úžitkovej plochy v m².

Do úžitkovej plochy sa v zmysle metodiky vydanej ku klasifikácii stavieb nezahŕňajú:

– stavebné plochy – napríklad plochy nosných (podporných), deliacich (rozhraničovacích) alebo iných komponentov, stĺpy, piliere, nosníky, priečky, komíny,

– funkčné plochy pre pomocné využitie – plochy zastavané vyhrievacími a klimatizačnými inštaláciami alebo elektrickými generátormi,

- priechodné plochy – napríklad schodištia, výťahy alebo eskalátory.

Ak je stavba súčasťou súboru stavieb tvoriacich funkčný celok, zaradí sa do príslušnej odpisovej skupiny samostatne. Vyplýva to z § 26 ods. 13 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Budova je zaradená do užívania a využíva sa na rôzne účely. Celková úžitková plocha budovy vo výmere 6 050 m² sa rozdeľuje nasledovne:

Účel	Úžitková plocha	% podiel z úžitkovej plochy	Kód klasifikácie	Odpisová skupina
Kancelárie	1 030 m²	17,0 %	1220	6
Obchody	2 190 m²	36,2 %	1230	5
Módny salón	1 340 m²	22,2 %	1230	5
Lekáreň	850 m²	14,0 %	1264	6
Ambulancie lekárov	640 m²	10,6 %	1264	6
Spolu	6 050 m²	100 %

Pri zaradení budovy, resp. jej jednotlivých častí do odpisovej skupiny sa vychádza z vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb. Hlavné využitie sa stanovuje na základe percentuálneho podielu jednotlivých častí určených pre rozličné účely, pričom jednotlivým častiam sa priraďujú kódy klasifikácie a následne odpisové skupiny. Všetky časti budovy sú zaradené do oddielu 12 – Nebytové budovy. Do odpisovej skupiny 5 teda patrí časť budovy v rozlohe 3 530 m², resp. 58,35 % budovy, do odpisovej skupiny 6 patrí táto budova v rozlohe 2 520 m², resp. 41,65 % budovy. Nakoľko úhrn celkovej úžitkovej plochy častí zaradených do 5. odpisovej skupiny (3 530 m², resp. 58,35 %) prevyšuje úhrn celkovej úžitkovej plochy častí zaradených do 6. odpisovej skupiny (2 520 m², resp. 41,65 %), budova ako celok sa zaradí do 5. odpisovej skupiny a bude sa odpisovať rovnomerným spôsobom odpisovania počas 20 rokov.

Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Zákona o dani z príjmov osobitne nevymedzuje spôsob stanovenia hlavného funkčného celku. Vzhľadom na skutočnosť, že účtovníctvo aj daň z príjmov je založená na hodnotovom princípe, hlavný funkčný celok sa stanovuje na základe vstupnej ceny hnuteľných vecí, ktoré tvoria súbor hnuteľných vecí. Na základe uvedeného, súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do tej odpisovej skupiny, do ktorej je zaradená prevažná časť vecí tvoriacich súbor.

Ak ide o súbor stavieb tvoriacich funkčný celok, v tomto prípade sa každá stavba zaradí do odpisovej skupiny samostatne (§ 26 ods. 13 zákona o dani z príjmov).

Pri komponentnom odpisovaní podľa § 22 ods. 15 zákona o dani z príjmov sa jednotlivé oddeliteľné súčasti samostatne odpisované zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok. Výnimkou sú jednotlivé oddeliteľné súčasti budov a stavieb, pri ktorých samotná príloha č. 1 zákona o dani z príjmov vymedzuje ich zaradenie do príslušnej odpisovej skupiny.

Podľa § 26 ods. 14 zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2026 je možné odpísať

- budovu zatriedenú do kódu klasifikácie stavieb 121 (Hotely a podobné budovy) využívanú na účely poskytovania ubytovacích služieb na základe zmluvy o ubytovaní a s nimi spojených služieb a

- budovu a stavbu zatriedenú do kódu klasifikácie stavieb 1265 (Budovy pre špor) a 241 (športové a rekreačné stavby) využívanú na účel športu,

skôr ako je doba odpisovania ustanovená pre odpisovú skupinu 6, do ktorej sa tieto budovy a stavby zaraďujú. Ročný odpis týchto budov a stavieb sa určí rovnomernou metódou odpisovania podľa § 27 zákona o dani z príjmov, a to najviac počas doby odpisovania pre odpisovú skupinu 6, tzn. najviac počas doby 40 rokov a najmenej počas polovice doby odpisovania ustanovenej pre odpisovú skupinu 6, tzn. najmenej počas doby 20 rokov. Pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý bol odpisovaný v zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. 12. 2025, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú. Uvedené sa prvýkrát použije v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. 12. 2025.

Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27). Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať iba hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3.

9.2 Základné spôsoby odpisovania

Zákon o dani z príjmov pozná tieto základné spôsoby odpisovania hmotného majetku:

• rovnomerné odpisovanie podľa § 27 – ročný odpis sa určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu takto:

Odpisová skupina	Doba odpisovania
0	1/2
1	1/4
2	1/6
3	1/8
4	1/12
5	1/20
6	1/40

V prvom roku odpisovania sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak počas doby odpisovania hmotného majetku

– nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku,

– bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní podľa § 26 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t. j. doodpisuje sa v poslednom roku odpisovania tak, aby súčet odpisov za jednotlivé roky v úhrne sa rovnal vstupnej cene zvýšenej o technické zhodnotenie.

Ročný odpis a pomerná časť z ročného odpisu sa zaokrúhľujú podľa § 47 zákona o dani z príjmov matematicky s presnosťou na dve desatinné miesta.

Príklad

Daňovník zaradil hmotný majetok do užívania v máji 2026 vo výške vstupnej ceny 90 000 € a zatriedil ho do 1. odpisovej skupiny.

Ako bude uplatňovať do daňových výdavkov rovnomerný odpis ?

Rok	Spôsob výpočtu ročného odpisu	Ročný odpis			Zostatková cena
Rok	Spôsob výpočtu ročného odpisu	celkový	uplatnený	neuplatnený	Zostatková cena
1	[(90 000 / 4) / 12] × 8	22 500	15 000	7 500	75 000
2	90 000 / 4	22 500	22 500	–	52 500
3	90 000 / 4	22 500	22 500	–	30 000
4	90 000 / 4	22 500	22 500	–	7 500
5			7 500	–	0
Spolu			90 000		–

V prvom roku odpisovania je možné uplatniť iba alikvotnú časť z ročného odpisu pripadajúcu na mesiace, počas ktorých sa o majetku účtovalo, a to počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania. V tomto prípade bol majetok zaradený do užívania v máji 2026, čo znamená, že do daňových výdavkov je možné zahrnúť odpis za mesiace máj až december, t. j. 8/12 z ročného opisu. Pomerná časť sa vypočíta: ročný odpis / 12 × počet mesiacov od zaradenia do užívania až do konca zdaňovacieho obdobia = 22 500 / 12 × 8 = 15 000 € (suma daňového odpisu v roku 2026). Zvyšná neuplatnená časť ročného odpisu v prvom roku odpisovania v sume 7 500 € sa do daňových výdavkov zahrnie v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba odpisovania hmotného majetku, t. j. v piatom roku.

• zrýchlené odpisovanie podľa § 28 – odpisovým skupinám sú priradené pevné koeficienty takto:

Odpisová skupina	Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
Odpisová skupina	v prvom roku odpisovania	v ďalších rokoch odpisovania	pre zvýšenú zostatkovú cenu
2	6	7	6
3	8	9	8

V prvom roku odpisovania sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu určeného ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie hmotného majetku platného v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia.

V ďalších rokoch odpisovania sa uplatní odpis ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre ďalšie roky odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval - napríklad v 3. roku odpisovania, [(2 × ZC) / koeficient - 2], pričom zostatková cena na účely výpočtu odpisov sa stanoví:

– v druhom roku odpisovania ako rozdiel medzi vstupnou cenou a ročným odpisom z prvého roka vrátane neuplatnenej časti ročného odpisu v 1. roku,

– v ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena určená pre druhý rok odpisovania zníži o daňové odpisy zahrnuté do daňových výdavkov, počnúc druhým rokom odpisovania (napr. v 3. roku odpisovania sa zostatková cena stanovená na účely výpočtu odpisov v 2. roku odpisovania zníži o uplatnený odpis v 2. roku odpisovania).

Po vykonaní technického zhodnotenia sa:

– v roku zvýšenia zostatkovej ceny odpisy určia ako podiel dvojnásobku tejto ceny a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,

– v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.

Ak počas doby odpisovania nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku. Ak bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu zvyšuje zostatkovú cenu tohto majetku v roku vykonania technického zhodnotenia.

Ročný odpis sa zaokrúhľuje podľa § 47 zákona o dani z príjmov matematicky s presnosťou na dve desatinné miesta.

Príklad

Daňovník zaradil hmotný majetok do užívania v máji 2026 vo výške vstupnej ceny 90 000 € a zatriedil ho do 2. odpisovej skupiny.

Ako bude uplatňovať do daňových výdavkov zrýchlený odpis ?

Rok	Spôsob výpočtu ročného odpisu	Ročný odpis			Zostatková cena na účely výpočtu odpisov
Rok	Spôsob výpočtu ročného odpisu	celkový	uplatnený	neuplatnený	Zostatková cena na účely výpočtu odpisov
1	[(90 000 / 6) / 12] × 8	15 000	10 000	5 000	75 000
2	(75 000 × 2) / 7 – 1	25 000	25 000	–	50 000
3	(50 000 × 2) / 7 – 2	20 000	20 000	–	30 000
4	(30 000 × 2) / 7 – 3	15 000	15 000	–	15 000
5	(15 000 × 2) / 7 – 4	10 000	10 000	–	5 000
6	(5 000 × 2) / 7 – 5	5 000	5 000	–	–
7	Neuplatnená časť z 1. roka		5 000
Spolu			90 000		–

V prvom roku odpisovania sa do daňových výdavkov uznáva len pomerná časť ročného odpisu pripadajúca na mesiace máj až december, t. j. 8/12 z ročného odpisu.

Pomerná časť sa vypočíta: ročný odpis / 12 × počet mesiacov od zaradenia do užívania až do konca zdaňovacieho obdobia, t. j. 15 000/ 12 × 8 =10 000 € (suma daňového odpisu v roku 2026).

Zvyšná neuplatnená časť ročného odpisu v prvom roku odpisovania v sume 5 000 € sa do daňových výdavkov zahrnie v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba odpisovania hmotného majetku, t. j. v 7. roku.

Zostatková cena v 1. roku odpisovania sa na účely výpočtu ročných odpisov v ďalších rokoch odpisovania stanoví takto: vstupná cena mínus odpis uplatnený v 1. roku odpisovania mínus odpis neuplatnený v 1. roku odpisovania (90 000 – 10 000 – 5 000 = 75 000 €).

Spôsob odpisovania hmotného majetku si stanoví vlastník majetku, a to pre každý novo obstaraný a riadne ocenený majetok zvlášť. Nie je teda podmienkou, aby daňovník odpisoval majetok napríklad v rámci jedného druhu rovnakým spôsobom. Zvolený spôsob odpisovania však už nemožno zmeniť po celú dobu odpisovania daného hmotného majetku.

Hmotný a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny alebo vstupnej ceny zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie, resp. pri zrýchlenom odpisovaní do zvýšenej zostatkovej ceny. Ak je na majetku vykonané technické zhodnotenie, doba jeho odpisovania sa predĺži, a to v závislosti od použitého spôsobu odpisovania – rovnomerného alebo zrýchleného.

Počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu sa odpisuje aj hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu (s výnimkou pozemkov). To znamená, že daňovník majetok obstarávaný formou finančného prenájmu zaradí do príslušnej odpisovej skupiny a odpisuje rovnomerným alebo zrýchleným (len pri majetku zaradenom do odpisovej skupiny 2 a 3) spôsobom odpisovania. Takto obstarávaný majetok sa na daňové účely odpisuje do výšky vstupnej ceny ustanovenej v § 25 zákona o dani z príjmov, pri zohľadnení postupu podľa § 17 ods. 34 u osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac;

• časová a výkonová metóda odpisovania

Zákon o dani z príjmov v § 26 ods. 6, 7 a 9 umožňuje pri odpisovaní špecifického hmotného majetku uplatniť aj časovú a výkonovú metódu odpisovania.

Časovou metódou sa odpisuje majetok, ktorý má stanovenú dobu trvania, a to:

• otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk,

• technické rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého ceny sú zahrnuté,

• dočasné stavby,

• banské diela,

• formy, modely, šablóny zatriedené do kódov KP 25.73.6 a 28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku do kódov KP 28.96.1 a 25.73.5,

• ďalší majetok, ktorého doba použiteľnosti vyplýva z iných predpisov (§ 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Pri časovej metóde odpisovania sa ročný odpis sa vypočíta:

• ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania (otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, technická rekultivácia, dočasné stavby, banské diela) – doba trvania sa určuje ako predpokladaná doba, a to podľa technických projektov, kolaudačného rozhodnutia, prípadne na základe povolenia umiestnenia určitej stavby na určité miesto na stanovenú dobu,

• ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti (formy, modely, šablóny, stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku).

Výkonová metóda odpisovania sa uplatňuje na majetok zaradený do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6, 28.92.4, 28.96.1 a 25.73.5 (formy, modely, šablóny, stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku). Pri výkonovej metóde odpisovania sa ročný odpis vypočíta ako podiel vstupnej ceny a určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

Pri časovej a výkonovej metóde sa ročný odpis určí na celé kalendárne mesiace počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na odpisovanie, t. j. v ktorom bol majetok zaúčtovaný (zaevidovaný) do majetku v súlade s účtovníctvom. V roku začatia a v roku ukončenia odpisovania sa uplatnia ročné odpisy len vo výške pripadajúcej na počet mesiacov, počas ktorých sa majetok v týchto zdaňovacích obdobiach účtoval.

V prípade, že formy, modely, šablóny zatriedené do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6, 28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a do kódov 28.96.1 a 25.73.5 sú poskytnuté na základe zmluvy o výpožičke, podľa § 26 ods. 7 zákona o dani z príjmov sa limit výšky odpisov do výšky príjmu z prenájmu upravený v § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, určený pre majetok poskytnutý na prenájom, pri tomto vypožičanom majetku neuplatňuje.

• zvýhodnené odpisovanie mikrodaňovníkom

V § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov je zavedená u mikrodadaňovníka možnosť zvýhodneného uplatnenia vstupnej ceny majetku do daňových výdavkov. Mikrodaňovník môže odpisovať hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, ktorého vstupná cena je 48 000 eur a viac, najviac počas doby odpisovania, a to v ním určenej výške, najviac však do výšky vstupnej ceny. Výška daňového odpisu v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je teda na dobrovoľnom rozhodnutí daňovníka. To znamená, že do daňových výdavkov môže formou odpisov uplatniť vstupnú cenu, resp. vstupnú cenu zvýšenú o technické zhodnotenie majetku aj v jednom zdaňovacom období. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku vyššieho ako 1 700 eur [§ 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov].

Zvýhodnený spôsob odpisovania sa použije na hmotný majetok zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka. Ak daňovník začal uplatňovať zvýhodnený spôsob odpisovania, pokračuje v tomto spôsobe uplatňovania daňových odpisov aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a to bez ohľadu na skutočnosť, či v týchto zdaňovacích obdobiach je alebo nie je mikrodaňovníkom. Pri tomto spôsobe odpisovania nie je možné prerušenie odpisovania.

Ak daňovník vyradí výhodnejšie odpisovaný majetok pred uplynutím doby odpisovania, resp. predĺženej doby odpisovania z dôvodu vykonania technického zhodnotenia (§ 26 ods. 5 zákona o dani z príjmov), a to z akéhokoľvek dôvodu (trvalé poškodenie, predaj, preradenie do osobného majetku a pod.), v súlade so znením § 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov je povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi sumou už uplatnených odpisov do daňových výdavkov a sumou odpisov, ktoré by boli vyčíslené podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov. To znamená, že musí prepočítať odpisy klasicky, nezvýhodneným spôsobom určeným v § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov a rozdiel medzi už uplatnenými odpismi v daňových výdavkoch a odpismi, ktoré by uplatnil klasickým spôsobom, musí zahrnúť do základu dane. Pri výpočte zostatkovej ceny, ktorou sa rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov, sa v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov, za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov.

Príklad

V januári 2026 daňovník kúpil a zaradil do užívania optický prístroj v obstarávacej cene 12 000 €. Prístroj zaradil do prvej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky.

Ku koncu zdaňovacieho obdobia 2026 zistil, že nadobudol status mikrodaňovníka, preto môže tento prístroj odpisovať zvýhodneným spôsob odpisovania. V súlade s § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov v roku 2026 prístroj odpísal do daňových výdavkov vo výške 8 000 €. Zostávajúcu sumu odpisu vo výške 4 000 € uplatní do daňových výdavkov v druhom, alebo treťom, resp. vo štvrtom roku odpisovania bez ohľadu na to, či bude alebo nebude považovaný za mikrodaňovníka.

10. Vyradenie hmotného a nehmotného majetku

Pravidlá pre uplatnenie zostatkovej ceny, resp. vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku do daňových výdavkov pri jeho vyradení určuje zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 3 písm. b), c), d), e) a g).

Zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Osobitne je upravená zostatková cena v prípade

– predčasného vyradenia majetku mikrodaňovníkom (§ 17 ods. 31),

– vyradenia tzv. luxusného automobilu (§ 17 ods. 34),

– vyradenia osobného automobilu určeného na predvádzacie a skúšobné účely u autorizovaného predajcu osobných automobilov (§ 17 ods. 39) a

– vyradenia majetku, pri ktorom je uplatňovaný daňový odpis v paušálnej výške podľa§ 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov,

kedy sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov pri výpočte zostatkovej ceny považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.

10.1 Zostatková cena pri predaji a likvidácii [§ 19 ods. 3 písm. b) zákona]

Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou je daňovým výdavkom v plnej výške okrem zostatkovej ceny taxatívne vymedzeného hmotného majetku, ktorá sa pri predaji zahrnie do daňových výdavkov len do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane. Každý hmotný majetok patriaci do ustanovených kódov Klasifikácie produkcie sa posudzuje samostatne. Ide o tento hmotný majetok:

• osobné automobily zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2,

• motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné vozidlá s motorom zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52,

• rekreačné a športové člny zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.12,

• lode a plavidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.11,

• lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.3,

• motocykle a ich modifikácie zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.91,

• bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a

• budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine.

V súlade s § 22 ods. 12 zákona o dani z príjmov pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona o dani z príjmov, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval.

Príklad

Daňovník v roku 2026 predal výrobné zariadenie za cenu 20 000 €. Daňová zostatková cena zariadenia pri vyradení z dôvodu predaja je vo výške 25 000 €.

V súlade s § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona o dani z príjmov je daňová zostatková cena výrobného zariadenia daňovým výdavkom v plnej výške, bez ohľadu na výšku príjmu z predaja.

Príklad

Daňovník v septembri 2026 predal administratívnu budovu, ktorú obstaral a zaradil do užívania v januári 2024 v obstarávacej cene 360 000 €. Príjem z predaja budovy je vo výške 330 000 €. Budovu odpisoval rovnomernou metódou odpisovania v 6. odpisovej skupine. Daňová zostatková cena pri predaji budovy je vo výške 336 000 €.

Výpočet zostatkovej ceny:

Rok	Výpočet ročného odpisu v €	Zostatková cena v €
2024	[(360 000: 40): 12] × 12 = 9 000	351 000 (360 000 – 9 000)
2025	360 000: 40 = 9 000	342 000 (351 000 – 9 000)
2026	[(360 000: 40): 12] × 8 = 6 000	336 000 (342 000 – 6 000)

V súlade s § 22 ods. 12 zákona o dani z príjmov daňovník v roku vyradenia budovy zaradenej do 6. odpisovej skupiny, t. j. v roku 2026 uplatní do daňových výdavkov daňový odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých o budove účtoval. Daňová zostatková cena budovy pri jej vyradení je teda vo výške podľa stavu k 31. 8. 2026. Keďže ide o predaj budovy, u ktorej je limitovaná zostatková cena, táto sa zahrnie do daňových výdavkov pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, a to v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona o dani z príjmov. Rozdiel v sume 6 000 € (336 000 – 330 000) je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

Príklad

Daňovník si prenajal nebytové priestory, ktoré zrekonštruoval tak, aby v nich mohli byť kancelárske priestory. Stavebné úpravy boli dokončené v januári 2024 a výdavky na stavebné úpravy hradené nájomcom boli vo výške 20 000 €. S písomným súhlasom prenajímateľa toto technické zhodnotenie odpisuje nájomca. V septembri 2026 došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy a prenajímateľ prenajal priestory inej osobe. Prenajímateľ a nájomca sa dohodli na odkúpení technického zhodnotenia.

Aké bude riešenie, keď prenajímateľ pri skončení nájmu uhradí technické zhodnotenie vo výške 15 000 €?

Nájomca zaradil technické zhodnotenie do 6. odpisovej skupiny a odpisoval rovnomerným spôsobom zo vstupnej ceny 20 000 € takto:

Rok	Výpočet odpisov v €	Zostatková cena v €
2024	(20 000: 40): 12 × 12 = 500	19 500
2025	20 000: 40 = 500	19 000
2026	odpis neuplatňuje	19 000

Nájomca si v priebehu nájmu uplatnil daňové odpisy z technického zhodnotenia ako daňové výdavky. Pri ukončení nájmu a predaji technického zhodnotenia prenajímateľovi si nájomca uplatní ako daňový výdavok daňovú zostatkovú cenu technického zhodnotenia v plnej výške 19 000 € v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona o dani z príjmov, a to aj napriek tomu, že technické zhodnotenie je odpisované v 6. odpisovej skupine. To znamená, že pri zahrnutí zostatkovej ceny technického zhodnotenia (19 000 €) do daňových výdavkov nájomca neuplatní limit zostatkovej ceny do výšky príjmu z predaja (15 000 €).

Pri vyradení hmotného a nehmotného majetku likvidáciou je daňová zostatková cena uznaným daňovým výdavkom v plnej výške, a to podľa § 19 ods. 3 písm. b) bod 2 zákona o dani z príjmov. Jedinou výnimkou je vyradenie existujúcich stavieb alebo ich častí v dôsledku novej výstavby, kedy zostatková cena vyradených stavieb alebo ich častí tvorí súčasť nákladov na novú výstavbu. Ocenenie nových stavieb sa tak na účely dane z príjmov zvýši aj o daňovú zostatkovú cenu likvidovaných stavieb s novou výstavbou vecne súvisiacich. Ak je v tomto prípade rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou, nastane situácia, pri ktorej sa na daňové účely bude pri odpisovaní nového stavebného objektu vychádzať z inej vstupnej ceny ako v účtovníctve.

Príklad

Daňovník má vo svojom majetku účtovne neodpísaný tvarovací stroj. V marci 2026 sa rozhodol nahradiť tento stroj konkurenčným výrobným zariadením s lepšími parametrami. Pretože doterajší stroj z dôvodov zmeny výrobných postupov už nebude mať uplatnenie a o jeho kúpu nebol záujem, bude zlikvidovaný rozobratím a sčasti uložený na skládke a sčasti predaný zberným surovinám. Uvedené kroky likvidácie potvrdili svojimi podpismi členovia likvidačnej komisie firmy. Daňová zostatková cena tvarovacieho stroja je pri jeho vyradení vo výške 3 600 €, účtovná zostatková cena je vo výške 2 550 €.

V roku vyradenia tvarovacieho stroja likvidáciou sa do daňových výdavkov neuplatní daňový odpis, pretože daňovník o tomto majetku nebude účtovať k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia (§ 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov). Do daňových výdavkov sa však pri vyradení tvarovacieho stroja likvidáciou zahrnie v plnej výške jeho daňová zostatková cena, a to v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov. Keďže súčasťou základu dane pri vyradení tvarovacieho stroja je daňová zostatková cena v sume 3 600 €, pričom do výsledku hospodárenia (účet 551) je zahrnutá účtovná zostatková cena v sume 2 550 €, rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 1 050 € je pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia.

Príklad

Daňovník zbúral staršiu výrobnú halu a na jej mieste postavil nový sklad. Daňová zostatková cena zlikvidovanej výrobnej haly je vo výške 15 000 €, jej účtovná zostatková cena je vo výške 12 000 €.

Je zostatková cena zlikvidovanej stavby daňovým výdavkom alebo súčasťou novej stavby?

Podľa § 19 ods. 3 písm. b) bod 2 zákona o dani z príjmov daňová zostatková cena zlikvidovanej výrobnej haly (15 000 €) nie je daňovým výdavkom, ale zvyšuje vstupnú cenu nového skladu, z ktorej daňovník bude uplatňovať daňové odpisy. Účtovná zostatková cena zlikvidovanej výrobnej haly (12 000 €) sa zahrnie do obstarávacej ceny nového skladu účtovným zápisom na ťarchu účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku a v prospech účtu 081 – Oprávky k stavbám. Z takto stanovenej obstarávacej ceny sa budú uplatňovať účtovné odpisy. O rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou sa v tomto prípade základ dane neupravuje.

10.2 Zostatková cena bezodplatne odovzdaného majetku
[19 ods. 3 písm. c) zákona]

Daňovým výdavkom je aj zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie za predpokladu, že odovzdávajúci daňovník nezahrnie tento majetok do obstarávacej ceny stavby alebo budovy, ktorú odpisuje. Ide o energetické zariadenia a prípojky, vodovodné a kanalizačné prípojky a účelové komunikácie. U preberajúcej organizácie je tento majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov.

10.3 Zostatková cena majetku vyradeného z dôvodu škody
[§ 19 ods. 3 písm. d) zákona]

Zostatkovú cenu hmotného a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody je možné zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky príjmov z náhrad zahrňovaných do základu vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Výnimkou je zostatková cena majetku, na ktorom vznikla škoda v dôsledku živelných pohrôm alebo škoda spôsobená podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom.

Príklad

Spoločník firmy havaroval s firemným automobilom tak, že automobil je neopraviteľný. Autorizovaná autoopravovňa automobil vykúpila za cenu vyzískaných náhradných dielov, v cene 1 500 €. Automobil bol poistený, poisťovňa uhradila 14 000 €. Vstupná cena automobilu bola 24 000 €, účtovná zostatková cena 16 000 €, daňová zostatková cena 18 000 €.

Nakoľko ide o škodu na hmotnom majetku, pri posúdení zostatkovej ceny sa bude vychádzať z § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov. V súlade s týmto ustanovením je daňová zostatková cena hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody uznaná len do výšky náhrady vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Zostatková cena bude uznaným daňovým výdavkom do výšky 15 500 € (14 000 + 1 500). Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou v sume 3 000 € bude odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia.

Výnimkou z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov sú škody upravené v § 19 ods. 3 písm. g), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd. Ide o dva prípady daňovníkom nezavinených škôd:

1. vzniknutých v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom vznikli,

2. spôsobených podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ktoré sú daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

10.4 Predaj neodpisovaného majetku [§ 19 ods. 3 písm. e) zákona]

Výdavok (náklad) spojený s nadobudnutím hmotného a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23 zákona o dani z príjmov je možné zahrnúť do daňových výdavkov až pri jeho predaji. Pre vymenované druhy majetku však platí obmedzenie, ktoré umožňuje obstarávaciu cenu tohto majetku uplatniť do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja. Sú to pozemky s výnimkou pozemkov dotknutých ťažbou, umelecké diela, povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel, predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, hnuteľné kultúrne pamiatky.

Príklad

Daňovník predal pozemok za 59 000 €, ktorý evidoval vo svojom majetku v obstarávacej cene 65 000 €.

Pretože predajná cena pozemku je nižšia ako jeho obstarávacia cena, do daňových výdavkov zahrnie daňovník obstarávaciu cenu len do výšky príjmu z predaja. Rozdiel v sume 6 000 € bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

10.5 Darovanie

Zostatková cena alebo vstupná cena darovaného majetku zúčtovaná na účte 543 – Dary nesúvisí so zdaniteľným príjmom, preto je podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov nedaňovým výdavkom, to znamená, že je v plnej výške pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Vyplýva to priamo aj z § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého zostatková cena trvale vyradeného majetku, a to napríklad aj z dôvodu darovania, nie je uznaným daňovým výdavkom. Výnimkou sú výdavky vynaložené daňovníkom formou darov poskytnutých za účelom materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra SR [§ 19 ods. 2 písm. u) zákona o dani z príjmov].

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

32,00 €

32,00 €