Dioptrické okuliare zamestnancov

daňový výdavok a odpočet DPH

V dôsledku záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora EÚ v právnej veci C-392/21, dochádza k rozšíreniu interpretácie nariadenia vlády SR o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami v súvislosti s povinnosťou zamestnávateľa uhrádzať náklady na dioptrické okuliare svojim zamestnancom. Jednou z foriem nepriameho účinku európskeho práva je povinnosť vnútroštátnych súdov vykladať národné právo v súlade s právom EÚ. Na základe uvedeného, preto dochádza aj k novému prístupu pri uplatňovaní daňových výdavkov a odpočtu DPH v súvislosti so zabezpečením dioptrických okuliarov zamestnávateľom pre svojich zamestnancov.

Minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami

Rozsudok Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu C-392/21 z 22. decembra 2022 uviedol, že článok 9 ods. 3 smernice Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (piata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) sa má vykladať v tom zmysle, že:

„Osobitné korekčné prostriedky“ v zmysle tohto ustanovenia zahŕňajú dioptrické okuliare, ktoré majú konkrétne slúžiť na nápravu a prevenciu porúch zraku v súvislosti s prácou zahŕňajúcou zariadenia vybavené obrazovkou. Okrem toho sa tieto „osobitné korekčné prostriedky“ neobmedzujú len na prostriedky používané výlučne v rámci povolania.

Článok 9 ods. 3 a 4 smernice 90/270/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že: povinnosť poskytnúť dotknutým pracovníkom osobitné korekčné prostriedky, stanovená v tomto ustanovení, ktorú má zamestnávateľ, môže byť splnená buď priamym dodaním uvedeného prostriedku zo strany zamestnávateľa, alebo náhradou nevyhnutných nákladov vynaložených pracovníkom, ale nie vyplatením všeobecného mzdového príplatku pracovníkovi.

Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami (ďalej len „nariadenie“) v ustanovení § 7 upravuje povinnosti zamestnávateľa:

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu

a)  pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou,

b)  v pravidelných časových intervaloch podľa osobitného predpisu,

c)  v prípade zrakových ťažkostí, ktoré môže spôsobiť práca so zobrazovacou jednotkou.

(2) Ak je to na základe výsledkov vyšetrení očí a zraku podľa odseku 1 potrebné, zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi komplexné oftalmologické vyšetrenie.

(3) Ak výsledky vyšetrení podľa odsekov 1 alebo 2 preukážu, že je nevyhnutné poskytnúť zamestnancovi špeciálne korekčné prostriedky na prácu so zobrazovacou jednotkou, je zamestnávateľ povinný ich poskytnúť.

(4) Ak má zamestnanec zdravotné ťažkosti v súvislosti s výkonom práce so zobrazovacou jednotkou, zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi odborné vyšetrenie podporného, pohybového a nervového systému.

(5) Náklady spojené s plnením povinností zamestnávateľa podľa odsekov 1 až 4 znáša zamestnávateľ.

Uvedené nariadenie vlády SR transponuje aj smernicu 90/270/EHS, ktorá určuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami.

Ak výsledky testovania, alebo očného vyšetrenia, preukážu, že je nutné vybaviť pracovníkov príslušnými pomôckami, musia byť zamestnanci vybavení zodpovedajúcimi špeciálnymi pomôckami.

Príjem u zamestnanca, ktorý
nie je predmetom dane

V súlade s § 5 ods. 5 písm. b) ZDP predmetom dane nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely.

Na priznanie nároku na úhradu nákladov je nevyhnutné oftalmologické vyšetrenie preukazujúce nevyhnutnosť poskytnutia dioptrických okuliarov zamestnávateľom.

Zamestnávateľ je povinný v súlade s uvedeným nariadením vlády zabezpečiť zamestnancovi špeciálnu korekčnú pomôcku. Podmienky, za ktorých si zamestnanci môžu žiadať o preplatenie dioptrických okuliarov určuje zamestnávateľ. V prípade preplácania nákladov a zaobstaraním si samotného prostriedku zo strany zamestnanca, by malo byť v záujme zamestnávateľa upraviť si tento postup interným predpisom, keďže žiadny predpis neupravuje limit, do ktorého môžu byť okuliare preplatené.

Ak je teda zamestnávateľ povinný po splnení podmienok uvedených v § 7 ods. 1 až 5 nariadenia zabezpečiť zamestnancovi špeciálnu korekčnú pomôcku, ktorou sú aj dioptrické okuliare, potom nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pomôcky je pre zamestnanca príjmom vylúčeným z predmetu dane. Rovnako aj suma, ktorou by zamestnávateľ zamestnancovi uhradil zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na takúto pomôcku je podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP príjmom, ktorý nie je predmetom dane.

Daňový výdavok u zamestnávateľa

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk.

Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú upravené v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa patrí povinnosť podľa § 6 ods. 1 písm. j) zákona o BOZP určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať.

Ak zamestnanec potrebuje dioptrické okuliare pri výkone svojej práce, zamestnávateľ je povinný preplatiť náklady na ich obstaranie, pričom má dve možnosti. Prvou je priame zabezpečenie okuliarov alebo šošoviek a druhá je náhrada nevyhnutných nákladov zamestnancovi. Zamestnávateľ si však túto povinnosť nemôže splniť mzdovým príplatkom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, všetky náklady súvisiace s plnením povinností zamestnávateľa v zmysle osobitných prepisov, vrátane výdavkov (nákladov) spojených s povinnosťou poskytnutia osobitných korekčných prostriedkov, medzi ktoré sa v zmysle transponovanej smernice zahŕňajú aj dioptrické okuliare, možno považovať za daňové výdavky zamestnávateľa.

Odpočet DPH u zamestnávateľa

V nadväznosti na posúdenie daňového výdavku je potrebné posúdiť aj nárok na odpočítanie DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).

U zamestnávateľa vznikne nárok na odpočítanie DPH na základe § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH (hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH), pretože ide o plnenie, ktoré súvisí s jeho podnikaním ako platiteľa DPH (ide o jeho povinnosť voči zamestnancom). Na účely uplatnenia odpočítania dane musí mať zamestnávateľ faktúru na účely DPH podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (formálna podmienka pre odpočítanie DPH).

Pretože ide o bezodplatné plnenie vo vzťahu zamestnávateľa k zamestnancom, podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH sa takéto bezodplatné plnenie považuje za dodanie tovaru, pri ktorom vzniká daňová povinnosť. Zamestnávateľ je preto osobou povinnou odviesť DPH na základe § 69 ods. 1 zákona o DPH. Základom dane je podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH cena, za ktorú boli okuliare nadobudnuté. Daň, ktorú si zamestnávateľ ako platiteľ DPH odpočítal, je zároveň povinný aj odviesť.

Ing. Naďa Vašková