Dedičské právo
Dedičské právo je majetkovým právom, nakoľko majetkový obsah dedenia vyjadruje základnú spoločenskú funkciu a význam dedičského práva, tak v objektívnom, ako aj subjektívnom zmysle slova.
Dedičské právo v SR je súčasťou a najdôležitejšou podskupinou všeobecného súkromného práva. Je to tá časť súkromného práva, ktorá sa zaoberá
– otázkami dedenia, a to aké sú predpoklady dedenia,
– kto je povolávaný dediť,
– v akej miere môže poručiteľ ovplyvniť výber dediča (testovacia sloboda),
– v akej miere ustanovuje zákon kto je dedičom,
– aká je spoločenská ingerencia do testovacej slobody poručiteľa,
– aké sú právne dôsledky odmietnutia dedičstva a nadobudnutia dedičstva.
Hlavné pramene dedičského práva
Dedičské právo upravujú právne normy upravujúce prechod majetku po poručiteľovi na jeho dedičov.
Ústavnú ochranu dedičského práva vytvára zákon č. 460/1992 Zb. Ústava SR.
Dedičským právom hmotným sa zaoberá zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v siedmej časti upravujúcej dedenie.
Dedičským právom procesným sa zaoberá zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Úpravou dedičského práva sa podrobne zaoberá vyhláška MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom poriadku pre okresné súdu, krajské súdy. Špeciálny súd a vojenské súdy (správcovský poriadok).
Dedičským právom sa zaoberá aj zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
K súvisiacim predpisom dedičského práva patria:
– Zákon o rodine,
– Autorský zákon,
– Medzinárodné právo súkromné a procesné,
– Zákon o cenných papieroch,
– Katastrálny zákon a vyhláška ku katastrálnemu zákonu,
– Zákon o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách,
– Zákon o podmienkach prevodu majetku štátu
K osobitným predpisom dedičského práva patria:
– Zákon o sudoch a súdoch,
– Zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom,
– Zákon o pozemkových spoločenstvách.
Objektívny zmysel
Dedičské právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú prechod práv a povinností po smrti fyzickej osoby na iné osoby podľa dedičskej postupnosti (dedičskej sukcesie)
Subjektívny zmysel
Ide o oprávnenie určitého subjektu stať sa vo svojom osobnom a majetkovom záujme dedičom po zomretej fyzickej osobe. Subjektívne dedičské právo je majetkové právo absolútnej povahy, ktoré pôsobí erga omnes. Subjektom dedičského práva je dedič.
Základné pojmy dedičského práva
Dedenie
Ide o prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti (mortis causa) na iné subjekty a označuje sa ako dedičská postupnosť (dedičská sukcesia). Ak osoba dedičstvo neodmietne a v rámci vyporiadania dedičstva skutočne niečo nadobudne, prestáva byť potenciálnym dedičom a stane sa dedičom v pravom zmysle slova, teda skutočným právnym nástupcom zomretej osoby so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami vrátane zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Dedičom v pravom zmysle slova je ten, kto prijme dedičstvo a na koho prejde dedičstvo alebo jeho časť po zomretej osobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a dedičskom nástupníctve.
Dedič
Potenciálny dedič
Je ním osoba, ktorej v dôsledku smrti, čo je objektívna právna skutočnosť, patrí právny dôvod, t. j. dedičský titul, a to buď zo zákona alebo na základe závetu.
Putatívny alebo domnelý dedič
Dedičom je aj osoba, ktorá využije alebo nevyužije svoje právo odmietnuť dedičstvo.
Skutočný dedič
Dedičom je tiež osoba, ktorá neodmietla dedičstvo a v rámci vyporiadania dedičstva aj zdedí majetok.
Závetný alebo testamentárny dedič
Dediči, ktorý dedí na základe závetu, pričom ním môže byť fyzická osoba aj právnická osoba alebo štát.
Zákonný dedič
Dedič, ktorý dedí na základe zákona. Dedičmi zo zákona sú fyzické osoby, ktoré sú v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi a ktoré výslovne Občiansky zákonník označuje za dedičov v jednotlivých skupinách.
Neopomenuteľný dedič
Potomok dediča. Objektívne právo priznáva každému právnemu subjektu právo dediť. Z tohto hľadiska môže dediť fyzická osoba, ako aj právnická osoba (vrátane štátu). Výnimočne môže byť dedičom aj počaté dieťa (nasciturus), ak sa narodí živé, ako upravuje znenie § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poručiteľ
Touto osobou je osoba, po ktorej smrti sa dedí, teda osoba, do ktorej právnych vzťahov majú vstúpiť alebo v prípade jej smrti vstupujú dedičia. Niekedy sa táto osoba označuje ako závetca, čiže osoba, ktorá ustanovuje v závete svojich právnych nástupcov, čiže zriaďuje závet.
Majetok po poručiteľovi môže prejsť na dedičov len ako celok. Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia, v prípade ak ich je viac, stávajú spoludedičmi celého majetku poručiteľa podľa výšky svojich dedičských podielov. Vzájomné vyporiadanie jednotlivých častí majetku, čiže nárokov a povinností, čo ktorému dedičovi z dedičstva pripadne, je ďalšou fázou konkrétneho rozdelenia dedičstva.
Generálna sukcesia
Ide o dedenie majetku ako celku.
Pozostalosť
Ide o dedičstvo, ktoré je predmetom dedenia, respektíve ide o majetok.
Majetok
Je ním súbor majetkových práv a povinnosti absolútnej i relatívnej povahy, čo znamená, že predmetom dedenia budú najmä vlastnícke práva, ostatné vecné práva, čiže práva k cudzím veciam, dediteľné práva na duševné vlastníctvo a záväzkové práva, medzi ktoré patria najmä pohľadávky a dlhy poručiteľa.
Z hodnotového hľadiska predstavuje dedičstvo aktívne hodnoty, to znamená práva a pohľadávky, čiže aktíva pozostalosti a pasívne hodnoty, to znamená povinnosti a dlhy, čiže pasíva pozostalosti.
Predĺžené dedičstvo
Ide o dedičstvo, pri ktorom pasíva prevyšujú aktíva.
V mene štátu vystupujú v dedičských veciach príslušné štátne orgány.
Odúmrť
Dedičstvo nenadobudne žiadny dedič. Pri odúmrti nemá štát možnosť odmietnuť dedičstvo podľa Občianskeho zákonníka, pretože túto možnosť, čiže odmietnutie dedičstva, právna úprava obmedzuje iba na dediča. Ak je štát určený v závete ako dedič, má také isté právne postavenie ako ktorýkoľvek iný dedič.
Delačný systém
Ide o systém dedičskej postupnosti, pri ktorom dedič nadobúda dedičstvo okamihom poručiteľovej smrti, to znamená, že dedičstvo nadobúdajú dedičia priamo faktom smrti poručiteľa ipso iure.
Funkcie dedičského práva
Dedičské právo má viaceré funkcie.
Spoločenská funkcia
Jeho úlohou je napomáhať zachovaniu majetkových hodnôt v rodine a umožňuje majetkovo zabezpečiť predovšetkým osoby, ktoré sú s ním v úzkom rodinnom alebo obdobnom vzťahu.
Základná funkcia
Táto funkcia spĺňa starostlivosť o hmotné zabezpečenie života pozostalého manžela a potomkov, pričom ani veritelia nesmú byť ohrození vo svojich právach tým, že povinný subjekt zomrel. Dedičské právo prispieva k upevňovaniu právnej istoty a bezpečnosti osôb, ktoré boli v právnych vzťahoch s poručiteľom. Zabezpečuje upevnenie vzájomných vzťahov vo vnútri rodiny, účelné využitie zanechaných majetkových hodnôt.
Preventívna funkcia
Touto funkciou sa predchádza sporom a zabezpečuje sa ochrana tretích osôb, voči ktorým mal poručiteľ postavenie dlžníka.
Základné zásady dedičského práva
Zásada univerzálnej sukcesie
Zánik spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a vznik subjektívneho dedičského práva dediča má za následok, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych pomerov svojho predchodcu v celej šírke a vo všetkých zložkách práv aj povinností.
Poručiteľom zanechaný majetok, to znamená aktíva i pasíva, tvorí nerozlučný celok, ktorý prechádza na dediča. Ide o tzv. univerzálnu sukcesiu. Určité špecifikum nášho dedičského práva predstavuje oprávnenie poručiteľa, aby v závete povolal za dediča aj osobu, ktorej odkazuje len určitú vec či právo z majetku, ktorý je predmetom dedičstva, pričom sa nevyžaduje, aby vyjadril pomer odkazovanej hodnoty veci či práva v zlomkoch voči celému majetku. Rovnako v postavení neopomenuteľných dedičov platí pravidlo, že sa svojimi povinným podielmi podieľajú na všetkých položkách zanechaného majetku. Títo dedičia vstupujú v rozsahu svojich povinných podielov do spoluvlastníckych podielov s testamentárnymi dedičmi alebo sa spolu s nimi stávajú spoluoprávnenými osobami poručiteľom zanechaných iných majetkových práv. Neopomenuteľní dedičia v našom dedičskom práve nemajú nárok na výplatu zákonného povinného podielu v peniazoch od testametárnych dedičov.
Zásada nadobúdania dedičstva okamihom smrti poručiteľa
Okamihom, keď prechádza majetok poručiteľa na dedičov, je moment smrti poručiteľa. Tento prechod, ktorý si nevyžaduje žiadny právny akt zo strany dediča, sa nazýva delačný systém. Princíp nadobúdania dedičstva okamihom smrti poručiteľa má za následok, že úkony, ku ktorým dochádza neskôr, napríklad dedičská dohoda alebo odmietnutie dedičstva, majú vždy spätné účinky, čiže pôsobia ex tunc, to znamená spätne ku dňu smrti poručiteľa.
Práva dedičov, ktoré je potrebné obligatórne potvrdiť rozhodnutím súdu, sa posudzujú podľa práva platného v čase poručiteľov smrti. Zanechaný majetok v čase od poručiteľovej smrti až do odovzdania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu sa v dôsledku uplatnenia adičného systému považoval za samostatnú právnickú osoby, to znamená ležiacu pozostalosť (heraditas iacens). Z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva až do právoplatného skončenia dedičského konania sú oprávnení i povinní voči tretím osobám všetci dedičia poručiteľa, a to spoločne a nerozdielne na základe solidárnosti.
Zásada akrescencie
Ide o prirastanie uvoľnených dedičských podielov k podielom ďalších dedičov. Prichádza do úvahy iba pri dedení zo zákona, konkrétne v druhej dedičskej skupine. Ak dedičstvo nenadobudne manžel poručiteľa, časť pripadajúca na neho sa rozdelí medzi dedičov tejto skupiny. Občiansky zákonník vylučuje prirastanie dedičských podielov medzi dedičmi zo závetu. Uvoľnený podiel sa stáva predmetom dedičskej postupnosti zo zákona, preto ak niektorý dedič zo závetu nenadobudne dedičstvo, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
Dedič zo závetu nenadobudne dedičstvo:
– ak zomrie skôr ako poručiteľ,
– ak sa stane nespôsobilým dediť,
– ak odmietne dedičstvo,
– ak je následným prejavom poslednej vôle poručiteľa vydedený,
– ak sa závetom nedokázal celý majetok.
V prípade, že sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona. Poručiteľ môže týmto situáciám zabrániť takým spôsobom, že v závete ustanoví náhradného dediča, ktorým je subsidiárny dedič.
Zásada dedičskej reprezentácie
Uplatňuje sa iba pri dedení zo zákona. Ak dedičstvo nenadobudne dedič zo zákona, tak zákon na jeho miesto povoláva v ďalšom rade jeho potomkov. V prípade, že poručiteľovo dieťa nededí, prípadne ním uvoľnený dedičský podiel v prvom rade rovnakým dielom každému z jeho žijúcich detí. Ak nededí ani dieťa poručiteľovho dieťaťa, čiže vnuk alebo vnučka, prichádzajú do úvahy v druhom rade ďalší potomkovia, pravnuk alebo pravnučka. Uvedená zásada sa uplatňuje v prvej, tretej i štvrtej skupine zákonných dedičov. Dedičia v prvom, druhom, treťom rade dedia vždy ten podiel, ktorý by zdedil ich bezprostredný predok. Až vtedy, ak by nededili ani takto povolaní descendenti, mohlo by dôjsť ku akrescencii.
Existencia dedičstva
Podmienkou a podstatou dedenia je vstup dediča do právneho postavenia svojho predchodcu. K dedeniu nedochádza po smrti každej fyzickej osoby, aj keď smrťou vždy zaniká jej právna subjektivita. K dedeniu dochádza len vtedy, ak bola osoba v čase svojej smrti subjektom majetkových práv a povinností, ktoré smrťou nezanikli a sú spôsobilé byť predmetom dedičstva.
Pod majetkom, čiže aktívom, fyzickej osoby rozumieme veci hmotné, nehmotné statky, a to najmä predmety duševného vlastníctva, záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, a to najmä obchodné podiely, dematerializované cenné papiere, prírodné sily, ovládateľné a slúžiace ľudským potrebám, ktoré majú majetkovú hodnotu a ktorým je možné na základe právnych skutočností disponovať. Ide o veľmi široko koncipované vymedzenie pojmu majetok, podľa ktorého tam patrí všetko, čo má majetkovú hodnotu a možno ju vyjadriť v peniazoch. Do majetku nepatrí to, čo má napríklad iba morálnu hodnotu.
Subjektívne práva
K subjektívnym právam patria práva, ktoré sa nededia. Na dedičov spravidla prechádzajú všetky majetkové práva, ale i povinnosti. Majetkové práva sú zasadne dediteľné, ich nedediteľnosť je skôr výnimkou. Nedediteľnými majetkovými právami sú práva, ktoré sa viažu na osobu poručiteľa. Ide o práva, ktorých plnenie bolo viazané len na jeho osobu, a to predovšetkým právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z vecných práv zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, čiže BSM, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak patrilo poručiteľovi. Smrťou zanikajú aj záväzky z pracovnej zmluvy.
Osobitnú skupinu predstavujú majetkové práva, ktoré smrťou oprávneného nezanikajú, ale prechádzajú na iné osoby na základe právnej úpravy v jednotlivých zákonoch inak než podľa predpisov dedičského práva.
Patria tam tieto majetkové práva:
– práva z nájmu bytu,
– mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru do výšky zodpovedajúcej štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ktoré prechádzajú priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti,
– peňažné nároky z nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti,
– právo na plnenia z poistenia, keď poistnou udalosťou je smrť poisteného.
Dedičské aktíva
Dedičské aktíva tvoria veci práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili v okamihu smrti poručiteľovi, jeho smrťou nezanikli a prechádzajú na dedičov.
K týmto právam patria:
® Hnuteľné i nehnuteľné veci
vo vlastníctve poručiteľa
K takýmto veciam patria všetky druhy stavieb, pozemky, predmety tvoriace súčasť alebo príslušenstvo stavieb alebo pozemkov, peniaze v hotovosti, veci osobnej potreby, dopravné prostriedky, bytové zariadenia, umelecké predmety, knižnica, šperky a pod., a ostatné vecné práva, a to práva a povinnosti z vecných bremien, práva a iné majetkové hodnoty a pohľadávky a dlhy poručiteľa.
® Spoluvlastnícky podiel
K prechodu vlastníckeho práva dochádza nielen vtedy, keď bol poručiteľ výlučným vlastníkom veci, ale aj vtedy, keď bol podielovým, resp. bezpodielovým spoluvlastníkom. Ak bol poručiteľ podielovým spoluvlastníkom, predmetom dedenia je spoluvlastnícky podiel.
® Veci patriace do BSM
Ak bol poručiteľ subjektom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zaniká toto spoluvlastníctvo jeho smrťou, ak nedošlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov už za trvania manželstva. K vyporiadaniu môže dôjsť aj písomnou dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi.
® Pohľadávky poručiteľa
Dedičstvo tvoria aj poručiteľove pohľadávky. Na rozdiel od vlastníctva k veciam sa vylúčia z dedičstva tie pohľadávky, ktoré smrťou veriteľa zanikajú, napr. ich plnenie bolo obmedzené len na jeho osobu, prípadne prechádzajú na ďalšie subjekty inak než dedením.
® Predmety duševného vlastníctva
Pri dedení predmetov duševného vlastníctva musíme rozlišovať dedenie nehmotného statku, resp. dedenie majetkových práv a dedenie majetkových nárokov, ktoré z duševného vlastníctva už vznikli, a dedenie hmotného substrátu, na ktorom je nehmotný statok zachytený, čiže zhmotnený. Predmetom dedenia sú najmä všetky majetkové nároky poručiteľa relatívnej povahy, vzniknuté z poskytnutia práva na používanie autorských diel, výkonov výkonných umelcov alebo za využívanie predmetov priemyselného vlastníctva, ako aj majetkové práva na odmenu za prevod predmetov priemyselných práv, ktoré existujú ku dňu jeho smrti. Sem patria aj prípadné nároky na odmenu vzniknuté voči zamestnávateľovi pri uplatnení práv z tzv. podnikového vynálezu. Práva osobnostné a osobnej povahy nie sú predmetom dedenia. Zo zásady nášho dedičského práva vyplýva, že k dedeniu predmetov duševného vlastníctva môže dôjsť iba za predpokladu, že patrili fyzickej osobe. Ak bola majiteľom predmetu duševného vlastníctva právnická osoba, k dedeniu nemôže dôjsť.
® Peňažné nároky zamestnanca
Splnením určitých podmienok sa dedičským aktívom stávajú aj peňažné nároky zomretého zamestnanca, a to okrem práva na bolestné a za sťažené spoločenské uplatnenie, ktoré sú viazané na osobu a smrťou zanikajú, z pracovného pomeru, ak niet osôb, ktoré dedičov zo zákona prechádzajú, to znamená, že ak niet manžela, detí alebo rodičov poručiteľa, ktorí s ním v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti.
® Podnik, obchodný podiel, akcie
Predmetom dedičstva môže byť aj podnik alebo jeho časť, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti s výnimkou akciovej spoločnosti, prípadne vyrovnací podiel, podiel na verejnej obchodnej spoločnosti podiel komanditistu na komanditnej spoločnosti, prípadne vyrovnací podiel, podiel na spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne vyrovnací podiel. Pokiaľ nevyplýva zo zákona niečo iné, vykonáva práva zomretého akcionára spojené s akciami v akciovej spoločnosti dedič.
Dedičské pasíva
Zaraďujeme sem primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa, a to napriek tomu, že vznikli až po smrti poručiteľa. Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Pre zaradenie dlhov do pasív dedičstva je rozhodujúce, že dlh existoval v čase smrti poručiteľa a preto je nepodstatné, či sa stal splatným až po smrti poručiteľa. Do pasív dedičstva sa zaraďujú aj budúce dlhy, pri ktorých ešte nie je jasné, či skutočne vzniknú.
K dedičským pasívam zaraďujeme aj zodpovednostné záväzky, ktoré vyplývajú z náhrady škody a bezdôvodného obohatenia. Predmet prevodu alebo veci by síce bol predmetom dedenia, ale súčasťou dedičstva by bol aj zmluvný záväzok prechádzajúci na dediča, aby si splnil zmluvné povinnosti svojho právneho predchodcu.
Spôsobilý dedič alebo dedičská spôsobilosť
Nevyhnutným predpokladom dedičského nástupníctva je spôsobilý dedič. Nie je potrebné, aby mal dedič i spôsobilosť na právne úkony, postačuje, ak má spôsobilosť na práva a povinnosti.
Osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, musia byť pri právnych úkonoch, ktoré treba urobiť v súvislosti s nadobudnutím dedičstva, zastúpené zákonným zástupcom.
Právnu subjektivitu a tým aj dedičskú spôsobilosť má každá fyzická a právnická osoba. Má ju aj nasciturus, ktorého právna subjektivita a tým aj spôsobilosť byť dedičom je podmienená tým, že sa dieťa narodí živé. Predpokladom dedenia nascitura je, že k počatiu došlo ešte pred poručiteľovou smrťou, že sa počaté dieťa aj skutočne narodí živé a že pochádza od zomretého poručiteľa, resp. od jeho potomka, a to v prípade, že ide o prípad dedenia vnuka alebo pravnuka. V dedičskom konaní nie je možné pokračovať, kým sa dieťa, čiže predpokladaný dedič, nenarodí. Dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. Pri fyzickej osobe preto postačuje, aby aspoň na krátky čas prežila poručiteľa. Pri počatom dieťati ide o to, aby sa narodilo živé, a to aj po smrti poručiteľa. Ak nemožno spoľahlivo zistiť, ktorá z viacerých osôb povolaných dediť zomrela skôr alebo neskôr, má sa za to, že zomreli súčasne, a preto nemôžu navzájom po sebe dediť.
Osoby, ktoré dedia zo zákona na základe príbuzenského pomeru, musia preukázať, že v čase poručiteľovej smrti príbuzenský pomer trval. U manželov sa vyžaduje, aby manželstvo v čase poručiteľovej smrti právne existovalo. Manželia dedia navzájom po sebe, aj keď fakticky spolu nežijú v spoločnej domácnosti.
U iných zákonných dedičov vyžaduje zákon, aby v čase poručiteľovej smrti spĺňali niektoré predpoklady. Patrí sem napríklad členstvo v rodine, starostlivosť o spoločnú domácnosť, odkázanosť na výživu a pod.
Ak má dedičstvo nadobudnúť právnická osoba, je nevyhnuté, aby v okamihu smrti poručiteľa právne existovala. Po poručiteľovi nemôže dediť právnická osoba, ktorá v čase smrti poručiteľa už zanikla alebo ešte nevznikla.
Právna úprava zriadenia nadácie závetom sa v praxi neujala, a preto bola táto možnosť z právneho poriadku vypustená. Právnická osoba môže byť dedičom len na základe závetu, nikdy nie na základe zákona. Štát má vždy právnu subjektivitu, môže teda dediť, ale tiež len na základe závetu.
Dedičská nespôsobilosť
Fyzická osoba, ktorá má dedičskú spôsobilosť, pričom myslíme dedičskú spôsobilosť v objektívnom zmysle slova, však nie je spôsobilým dedičom, pokiaľ sa pre ňu stane neprekonateľnou prekážkou dediť jej vlastné konanie, ktorého sa dopustila voči poručiteľovi alebo voči jeho blízkym osobám. V takýchto prípadoch vystupuje do popredia subjektívna stránka dedičskej spôsobilosti, to znamená, že ide o dedičskú spôsobilosť v subjektívnom zmysle slova, ktorá môže mať v určitých prípadoch za následok dedičskú nespôsobilosť. Ide o osobu v rámci dedičskej postupnosti, ktorá sa však dopustila ťažkých pokleskov voči poručiteľovi a jeho rodine, a preto by bolo v rozpore so spoločenskou morálkou, aby využila výhody z dedičského nástupníctva. Nespôsobilým dedičom môže byť zásadne len fyzická osoba. Pre dedičskú nespôsobilosť môže byť z dedičstva vylúčený tak dedič zo zákona, ako aj dedič zo závetu.
Medzi skutkové podstaty dedičskej nespôsobilosti patrí
– spáchanie úmyselného trestného činu dediča voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom,
Pre dedičskú nespôsobilosť je bezvýznamný čas vydania alebo deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku trestného súdu, nakoľko zákon kladie dôraz na úmysel pri spáchaní trestného činu, pričom nedbanlivostné delikty nemajú vplyv na dedičskú spôsobilosť. Spáchaný úmyselný trestný čin musí smerovať proti osobám uvedeným v zákone. Do úvahy možno brať aj trestné činy, ktoré boli spáchané proti uvedeným osobám aj po smrti poručiteľa. Ak by obžalovaný bol oslobodený trestným súdom napríklad preto, lebo zanikla trestnosť činu, alebo preto, lebo trestné konanie bolo zastavané, napr. v dôsledku amnestie, udelenia milosti, premlčania, súd sám ako predbežnú otázku posúdi, či konanie dediča naplnilo objektívne a subjektívne znaky trestného činu. Takto môže postupovať aj vtedy, keď sa trestné stíhanie ešte vôbec nezačalo, prípadne keď sa trestné konanie ešte neskončilo. Dedičské konanie sa môže aj prerušiť. Výpočet osôb, proti ktorým musí smerovať protiprávne konanie dediča, aby malo následky dedičskej nespôsobilosti, je taxatívny, takže spáchanie úmyselného trestného činu proti inému, než proti takto stanovenej osobe, nemá vplyv na dedičskú spôsobilosť dediča.
– zavrhnutiahodné konanie dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle.
Je nezlučiteľné so zásadami dedičského práva, aby dedičstvo nadobudol ten, kto sa snaží navodiť stav, ktorý nezodpovedá vôli poručiteľa. Tohto konania sa možno dopustiť tak za života poručiteľa, tento dôvod dedičskej nespôsobilosti môže byť konvalidovaný, a to tak, že poručiteľ dedičovi takýto čin odpustil. Zákon bližšie nevymedzuje pojem zavrhnutiahodn konanie proti prejavu poručiteľovej vôle. Zavrhnutiahodné konanie proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle nespočíva len v tom, že potenciálny dedič poručiteľovi zabránil prejaviť svoju skutočnú vôľu v závete, ale rovnaké následky má také konanie proti poručiteľovej vôli, ktorým by potenciálny dedič poručiteľovi bránil odvolať, zmeniť alebo zrušiť závet.
Pri naplnení uvedených skutkových podstát dedičská nespôsobilosť nastáva priamo zo zákona ex lege bez ďalšej právnej skutočnosti a trvá dovtedy, kým poručiteľ dedičovi neodpustí. Súd na dedičskú nespôsobilosť prihliada z úradnej povinnosti ex offo. Dedičská nespôsobilosť sa môže týkať tak dediča zo zákona, ako aj dediča zo závetu. Ten, kto sa dopustil konania kvalifikovaného ako konanie zakladajúce dôvod dedičskej nespôsobilosti, nemôže dediť zo žiadneho titulu a na dediča, na ktorého sa vzťahuje niektorý z dôvodov dedičskej nespôsobilosti, sa hľadí, akoby ani neexistoval. Ak ide o dediča zo závetu, jeho dedičský podiel môže pripadnúť náhradnému dedičovi, ak takého poručiteľ v závete ustanovil, inak podiel pripadne dedičom zo zákona.
Keď je nespôsobilý dedič poručiteľov potomok, jeho dedičský podiel nadobúdajú jeho deti, a ak ich niet, dedia ďalší dedičia nespôsobilého dediča. Poručiteľ však má možnosť odvrátiť uvedené právne následky, to znamená, že má možnosť odvrátiť dedičskú nespôsobilosť takého dediča tým, že dedičovi takýto čin odpustí.
Dedičská nespôsobilosť sa ruší odpustením zo strany poručiteľa a dedič sa opäť stáva spôsobilým dedičom. Odpustenie je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, pre ktorý zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú formu.
Dedičský titul
Ide o dôvod, na ktorého základe dedič dedí, pričom tvorí predpoklad a základ subjektívneho dedičského práva dediča. Ako sme už uviedli, k dedeniu dochádza z dvoch právnych titulov, a to zo zákona alebo na základe závetu. Zákon iný titul dedenia, čiže dôvod, nepripúšťa. Určenie dediča na základe závetu je slobodnou vôľou poručiteľa.
Právne tituly dedenia sa navzájom nevylučujú, čo znamená, že jedna a tá istá osoba môže dediť po poručiteľovi aj zo zákona, aj zo závetu. Zákon upravuje pojem kumulácia dedičských titulov, čiže ide o súbeh dedičských titulov. Nebola do zákona prebratá zásada, na základe ktorej bolo možné dediť len zo zákona alebo len zo závetu. Pri strete obidvoch titulov pri jednej osobe dediča predstavuje poručiteľov majetok jeden celok, ktorý dedí dedič aj na základe zákona a aj na základe závetu. Pri súbehu nemá dedič právo z jedného titulu dedičstvo odmietnuť a z druhého prijať, a to z hľadiska predmetu dedičstva, kde tento predmet môžu dediť zároveň dedičia zo zákona, ako aj dedičia zo závetu, a jednak z hľadiska osoby dediča, ktorá tiež môže dediť aj zo zákona, aj zo závetu.
Zákon uprednostňuje pre dedičské nástupníctvo skutočnosť, ktorou je vôľa poručiteľa prejavená v závete, prípadne v listine o vydedení. Obmedzená je však v prípade neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa, ktorých poručiteľ vo svojom závete nesmie opomenúť. To znamená, že deti musia dediť vždy s výnimkou, ak ich poručiteľ za svojho života vydedil.
V prípade, že poručiteľ po svojej smrti nezanechal závet alebo testament, tak dochádza k dedeniu zo zákona. V prípade, že poručiteľ v závete nerozhodne o celom svojom majetku a závetný dedič dedičstvo nenadobudne, dochádza k dedeniu zo zákona.
Odmietnutie dedičstva
Odmietnutie a neodmietnutie dedičstva
Univerzálna dedičská sukcesia z dôvodu nadobudnutia dedičstva momentom smrti poručiteľa ipso iure vyvoláva predstavu, že jeho majetok nezostane po smrti ani v najmenšom časovom intervale bez právneho nástupcu. Týmto nástupcom je povolaný dedič, v krajnom prípade štát. Povolaný dedič sa nemusí v dôsledku dedičskej postupnosti nechať dostať do postavenia svojho predchodcu, o ktoré nestojí a zákon dedičovi umožňuje, aby vlastným prejavom vôle dedičstvo odmietol. Dedič má právo na dedičstvo po poručiteľovi, pričom však jeho povinnosťou nie je ho prijať. Zákon vylučuje odmietnutie dedičstva za života poručiteľa, môže teda k odmietnutiu dôjsť až po smrti poručiteľa. Možnosť odmietnuť dedičstvo priznáva zákon rovnako dedičovi zo závetu ako dedičovi na základe zákona.
Odmietnutie dedičstva
Ide zásadne o jednostranný, osobný adresný právny úkon, ktorým dedič vyhlasuje, že sa nechce stať dedičom. Prejav vôle smerujúci k odmietnutiu dedičstva nesmie byť určený nikomu inému, ale len súdu, čiže notárovi, ktorý vedie dedičské konanie po poručiteľov. K odmietnutiu dedičstva môže dôjsť – ústnym vyhlásením pred notárom,
– zaslaním písomného vyhlásenia notárovi.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí byť bezpodmienečné a bezvýhradné. Dedič nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti ale len ako celok Právo odmietnuť dedičstvo nie je prevoditeľné. Prechádza na dediča toho dediča, ktorý pred uplynutím lehoty na odmietnutie dedičstva zomrel.
Úradné vyrozumenie o dedičskom práve
Povolaný dedič musí byť vyrozumený o tom, že mu prináleží dedičské právo a tiež musí byť oboznámený s možnosťou odmietnutia dedičstva, a to do lehoty jedného mesiaca od tohto vyrozumenia. dedič musí byť uzrozumený aj s právnymi následkami odmietnutia aleboí. neodmietnutia dedičstva.
Zastupovanie pri odmietnutí dedičstva
Dedič, ktorý dedičstvo odmieta, musí byť spôsobilý na právne úkony. Odmietnuť dedičstvo môže dedič buď sám osobne, alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Zástupcovi nestačí udeliť všeobecné splnomocnenie, ale zákon vyžaduje, aby splnomocnenie výslovne oprávňovalo na odmietnutie dedičstva. Na právnu účinnosť odmietnutia dedičstva zo strany zákonného zástupcu sa vyžaduje schválenie súdu.
Lehota na odmietnutie dedičstva
Ako sme už uviedli, dedič má právo na odmietnutie dedičstva do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o tejto možnosti informovaný. To znamená, že táto lehota začína plynúť odo dňa, keď bol dedič o práve odmietnuť dedičstvo a jeho následkoch upovedomený.
Nemožnosť odmietnutia dedičstvo
Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý dal svojím počínaním, že dedičstvo nechce odmietnuť. Neberie sa ohľad na to, či došlo k prejavu tejto vôle či už úmyselne alebo neúmyselne. Raz vykonané vyhlásenie o odmietnutí alebo prijatí dedičstva je neodvolateľné.
Neznámy dedič a dedič s neznámym pobytom
U neznámeho dediča alebo dediča, ktorý má neznámy pobyt, je určitou osobitosťou to, že ak v ustanovenej lehote, ktorá vyplýva z vyhlášky vyvesenej na úradnej tabuli súdu, nedá o sebe vedieť, jeho nečinnosť vyvolá stav, ako keby poručiteľ takého dediča nezanechal. Neznámy dedič alebo dedič neznámeho pôvodu, ktorý v stanovenej lehote nedal o sebe vedieť, nie je účastníkom konania. Toto právo sa premlčuje márnym uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo skončené dedičské konanie.
Právne následky odmietnutia dedičstva
Na dediča, ktorý dedičstvo odmietol, sa hľadí, ako keby sa nedožil smrti poručiteľa. Ak ide o dediča zo závetu, nastúpi na uvoľnené miesto náhradný dedič, ak na takúto zámenu poručiteľ pamätal v závete. V opačnom prípade by na uvoľnené miesto po závetnom dedičovi nastúpil dedič zo zákona.
Uvoľnený podiel v dôsledku uplatnenia zásady akrescencie prirastá ostatným dedičom tej istej skupiny zákonných dedičov. Ak dedičstvo odmietnu všetci dedičia, platí fikcia, ako keby poručiteľ nezanechal žiadnych dedičov. Dedičstvo v takomto prípade pripadá štátu. Uplatňuje sa tu zákonná postupnosť.
Spôsoby realizácie nadobudnutia dedičstva
– dedič dá svojím konaním vo vzťahu k dedičstvu najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť,
– dedič vyhlásil, že dedičstvo neodmieta a urobí tak písomným vyhlásením, ktoré doručí súdu respektíve notárovi, ktorý vedie konanie o dedičstve, alebo do protokolu pri rokovaní tohto orgánu,
– dedič zostane pasívny a dedičstvo neodmietne v zákonnej lehote.
Prechod dlhov a zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa
Prechod dlhov je upravený Občianskym zákonníkom a Civilným mimosporovým poriadkom.
Súdom je určená všeobecná cena majetku, výška dlhov a čistá hodnotu dedičstva, prípadne výška jeho predĺženia v čase smrti poručiteľa, pričom pod predĺženým dedičstvom rozumieme všeobecnú cenu majetku, ktorá je nižšia ako výška dlhov.
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
V prípade, že je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Na základe zákona sa vychádza zo zásady, že dedenie nemá byť pre dediča rizikom, tiež sa vymedzuje rozsah dedičskej zodpovednosti za dlhy poručiteľa a zároveň sa obmedzuje jej miera výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Pod zodpovednosťou v rozsahu ceny zdedeného majetku nemožno rozumieť ako zodpovednosť výlučne zdedeným majetkom, to znamená, že dedič zodpovedá celým svojim majetkom do hodnoty nadobudnutého dedičstva pro viribus hereditatis.
Zákon vymedzuje výnimky, kedy sú dlhy poručiteľa uhrádzané len z majetku patriaceho do dedičstva. Prvou výnimkou je vydanie nepatrného majetku osobe, ktorá sa postarala o pohreb, nakoľko pohrebné výdavky patria k pasívam dedičstva. Nepatrný majetok je vydaný osobe, ktorá tieto výdavky vynaložila a z tohto titulu má pohľadávku voči dedičstvu a je v postavení veriteľa. Na úhradu jeho nákladov sú použité veci, ktoré patria do dedičstva. Druhou výnimkou je prenechanie dedičstva veriteľom na úhradu dlhov, pričom pre túto časť konania sú veritelia účastníkmi a zároveň platí, že uzavretiu takejto dohody môže predchádzať výzva súdu na prihlásenie pohľadávok.
V prípade, že je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Naopak v prípade, že nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy likvidáciou dedičstva. Dedičia však nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič. V prípade, že nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.
Predĺžené dedičstvo a konvokácia
Ak výsledky šetrenia poukazujú na pravdepodobnosť predĺženého dedičstva na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky, v lehote, ktorú v uznesení určí a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli.
Konvokácia veriteľov
Umožňuje vyzvať verejnou vyhláškou veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky voči poručiteľovi v stanovenej lehote a pokiaľ pohľadávky neprihlásia, nemôžu si ich už neskôr uplatňovať, je možná len na návrh dedičov. Rovnako tak môže učiniť aj štát, keďže nesie rovnakú zodpovednosť, hoci to výslovne takto upravené nie je.
Vydedenie
Ide o odňatie subjektívneho práva potomkov, rovnako aj neopomenuteľných dedičov, na ich povinné podiely. Ide o jednostranný výslovný prejav vôle, ktorým poručiteľ odoberá svojmu potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo dediť, ktoré mu zo zákona patrí.
Materiálne náležitosti vydedenia sú upravené Občianskym zákonníkom.
Medzi právne následky vydedenia patrí vylúčenie neopomenuteľného dediča z dedičstva, obmedzenie dedičského nároku, čiže povinného podielu, neopomenuteľného dediča, pričom podiel vydedeného dediča nadobúdajú rovnakým dielom jeho potomkovia, ak v listine o vydedení tiež nie sú vydedení.
Dedenie zo zákona
Dedenie zo zákona znamená prechod poručiteľovho majetku priamo zo zákona na dedičov v poradí tak, ako sú zoradení do štyroch dedičských skupín, pričom poradie je záväzné a neprekročiteľné. Poradie závisí od stupňa príbuzenského pomeru alebo iného zákonom kvalifikovaného vzťahu k poručiteľovi.
Započítanie darov (aj kolácia)
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ sa nejedná o obvyklé darovania, ak ide o dediča vymedzeného Občianskym zákonníkom, sa započíta aj to, čo dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba koláciu urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by bol oproti dedičovi neodôvodnene zvýhodnený.
Dedenie zo závetu
Závet môže zriadiť vždy iba jeden poručiteľ, ktorým môže byť len fyzická osoba. Spoločný závet viacerých osôb je neplatný. Výnimkou nie sú ani manželia, ak by dali spoločný závet. Možno ho zriadiť iba v písomnej forme, napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, prípadne napísaný v inej písomnej forme a súčasne podpísaný vlastnou rukou poručiteľa a svedkov a nakoniec aj formou notárskej zápisnice. Posledná forma je povinná pri mladistvých.
Náležitosti závetu
– označenie poručiteľa,
– označenie dedičov,
– uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol závet podpísaný,
– vlastnoručný podpis poručiteľ.
– ktoré je rôzne podľa typu závetov a formálnych náležitostí.
Konanie o dedičstve
Konanie o dedičstve je nesporovým konaním, a preto je zaradené medzi osobitné konania nesporového charakteru, konkrétne ho upravuje Civilný mimosporový poriadok.
Notár vystupuje v konaní ako tzv. súdny komisár.
Základné štádiá konania o dedičstve
– zisťovanie okruhu dedičov, majetku poručiteľa a jeho dlhov,
– zistenie, či poručiteľ zanechal závet a stavu a obsahu závetu,
– vlastné prerokovanie a rozhodnutie o dedičstve.
V prípade, že vo veci rozhoduje súd, vydáva uznesenie, v prípade, že rozhoduje notár ako súdny komisár, vydá uznesenie o dedičstve. Uplatňuje sa miestna príslušnosť.
Priebeh dedičského konania
– začatie konania podľa zásady oficiality (úmrtný list a rozsudok súdu o vyhlásení za mŕtveho) a na návrh (na základe procesnej aktivity navrhovateľa).
Činnosť notárov ako súdnych komisárov v konaní o dedičstve – solemizačná, verifikačná a depozitná činnosť, ktorá je uvedená v Notárskom poriadku a znamená, že notár ako súdny komisár postupuje v konaní o dedičstve na základe poverenia súdu, pričom jeho úkony sa považujú za úkony súdu podľa príslušných ustanovení tohto zákona.
Cezhraničné dedenie
Úprava právnych predpisov v oblasti dedenia v EÚ je spracovaná na webovej stránke EÚ www.successions-europe.eu.
Informácie o súdnej spolupráci v civilných veciach v Európskej únii sú vedené aj na webovej stránke www.eurocivil.info.
Zdroj: www.jasr.sk
Ing. Tibor Trizuliak
