Dary

-    Právne minimum

Darovacia zmluva je predmetom úpravy § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka. Darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú tak predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť.

Čo sa predmetu darovania týka, tým môže byť všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že predmetom darovania môžu byť peniaze, hnuteľné veci, nehnuteľné veci, spoluvlastnícke podiely k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam, byty a nebytové priestory, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa aj práva alebo iné majetkové hodnoty.

Bezplatnosť znamená, že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť nijakú protihodnotu daru vyjadriteľnú v peniazoch. Z tohto titulu nemožno za darovanie považovať darovanie s príkazom, aby obdarovaný vykonal alebo nevykonal niečo, čo by malo pre darcu akýkoľvek majetkový prospech. Dobrovoľnosť pri darovaní spočíva v tom, že sa predmet daru poskytuje bez toho, aby takéto konanie bolo právnou povinnosťou darcu.

Darovacia zmluva môže vzniknúť v princípe dvoma spôsobmi:

1.  prejavom vôle darcu a obdarovaného spojeným so skutočným odovzdaním a prevzatím predmetu darovania,

2.  písomným sľubom darcu poskytnúť istý majetkový prospech obdarovanému.

Písomná forma darovacej zmluvy je nevyhnutnou podmienkou aj pri darovaní nehnuteľnosti. Podľa § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka je taká darovacia zmluva, ktorá viaže čas darovania na okamih smrti darcu neplatná.

Občiansky zákonník umožňuje dva osobitné prípady zániku vzťahu vzniknutého na základe darovacej zmluvy. Ide o:

•    jednostranný prejav vôle obdarovaného vrátiť predmet daru z titulu vád, na ktoré nebol darcom upozornený (§ 629 Občianskeho zákonníka),

•    jednostranný právny úkon darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru, a to v prípade, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom rodiny darcu tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 Občianskeho zákonníka).

>   Dary z pohľadu ZDP

Dary z pohľadu výdavkov

Predovšetkým je nutné podotknúť, že v rámci tejto kapitoly nebudeme uvažovať o daroch, ktoré spĺňajú charakteristiky tzv. sponzorských darov v zmysle zákona č. 440/­2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o športe”).

V zásade tak treba skonštatovať, že daňový výdavok (náklad) je možné principiálne zahrnúť do daňových výdavkov len za podmienok stanovených v zákone o dani z príjmov. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) spomínaného právneho predpisu, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

Zákon o dani z príjmov neumožňuje uplatniť si hodnotu poskytnutého daru do daňových výdavkov a to ani formou odpočítateľnej položky od základu dane z príjmov. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov tiež platí, že zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho trvalom vyradení darovaním nie je uznaným daňovým výdavkom.

Príklad

Spoločnosť XYZ, a. s. darovala škole v roku 2026 v dlhodobom hmotnom majetku evidované 2 počítače, z ktorých k 31. 12. 2025 mal jeden zostatkovú hodnotu 200 eur a druhý 700 eur. Na uvedenú školu tiež previedla pozemok, ktorý obstarala v roku 2014 za 30 000 eur.

Úhrn daňových zostatkových cien uvedených počítačov v sume 900 eur nebude daňovo uplatniteľným nákladom spoločnosti XYZ, a. s., pretože boli darované, t. j. neboli použité v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov spoločnosti. Nebol tak splnený základný predpoklad daňovej uznateľnosti nákladu v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov (z darovania neplynie totiž žiadny príjem).

Čo sa týka pozemku, tento je z daňového odpisovania vylúčeným druhom majetku v zmysle § 23 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Keďže podľa § 25 ods. 3 ZDP je zostatková cena pre účely zákona o dani z príjmov definovaná ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. a), resp. § 22 ods. 12 zákona o dani z príjmov, bude vyradený v podstate vo svojej obstarávacej cene – t. j. 30 000 eur. Táto suma však rovnako v zmysle § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov nebude daňovo uplatniteľná, nakoľko bol pozemok vyradený z obchodného majetku v dôsledku darovania.

Naproti uvedenému však existujú výnimky pri bezodplatnom odovzdaní hmotného majetku. V zmysle § 19 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov totiž možno za daňový výdavok v plnej výške uplatniť obstarávaciu cenu alebo zostatkovú cenu bezodplatne odovzdaných energetických zariadení a prípojok, vodovodných a kanalizačných prípojok a účelových komunikácií, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k bezodplatnému odovzdaniu takéhoto majetku do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie, ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom.

Tento majetok je u preberajúcej organizácii, ktorá ho dostane bezodplatne podľa § 23 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov totiž vylúčený z odpisovania.

Príklad

Podnikateľ A daroval inému podnikateľovi B automobil zaradený do obchodného majetku, ktoré už bolo ku dňu darovania odpísané a malo nulovú zostatkovú hodnotu. Títo podnikatelia sú závislými osobami podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov. Trhová cena darovaného automobilu v čase darovania bola 5 000 eur.

V závislosti na skutočnostiach a okolnostiach konkrétneho prípadu je potrebné predovšetkým zvážiť, či by v uvedenom prípade k obdobnej transakcii darovania uskutočnenej za porovnateľných podmienok došlo aj v situácii, keby spomínaní podnikatelia neboli pre účely zákona o dani z príjmov závislými osobami. V podnikateľskej praxi nastávajú totiž nezriedka situácie, keď závislé osoby cielene použijú špecifickú právu formu transakcie (v uvedenom prípade darovanie) s cieľom znížiť alebo vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá by vznikla v prípade transakcie klasifikovanej ako predaj.

Na druhej strane je nepopierateľné, že k právnemu aktu darovania dochádza aj medzi nezávislými osobami, pričom toto darovanie môže byť motivované rozličnými zámermi, ktorými môžu byť napríklad charita alebo verejný záujem. Darovanie medzi dvomi osobami - podnikateľmi, prípadne medzi dvoma obchodnými spoločnosťami založenými s cieľom dosahovať zisk je už ale skutočnosť, ku ktorej tak často nedochádza. Preto je v takom prípade potrebné skúmať skutočný motív a cieľ týchto transakcií a právnych vzťahov a zhodnotiť, či nedochádza k obchádzaniu zákona a k znižovaniu daňovej povinnosti.

Pokiaľ by výsledkom skúmania bol záver, že by k obdobnej transakcii a za porovnateľných podmienok nedošlo, keby spomínaní podnikatelia neboli pre účely zákona o dani z príjmov závislými osobami a súčasne v dôsledku týchto právnych úkonov došlo k zníženiu daňovej povinnosti, finančné orgány sú oprávnené preklasifikovať právnu formu týchto transakcií v kontexte ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Postup podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa teda môže uplatniť aj v tomto prípade.

Vyššie uvedený postup má takisto oporu v Smernici OECD o transferovom oceňovaní, kde sa vo výnimočných prípadoch pripúšťa rekvalifikácia právnych úkonov (prezentovanej zmluvnej vôle) vykonaných závislými osobami, pričom sa uvádza, že je nutné brať ohľad na skutočnosti a okolnosti konkrétneho prípadu.

V zmysle ustanovenia zákona o dani z príjmov v rámci § 19 ods. 2 písm. u) je možné ako daňovo uplatniteľný výdavok (náklad) uznať výdavky vynaložené daňovníkom formou darov poskytnutých za účelom materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Daňovo uplatniteľným výdavkom je tak poskytnutie materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, ktorú daňovník bezodplatne odovzdá Ministerstvu vnútra SR na základe darovacej zmluvy. Pod pojmom materiálna humanitárna pomoc sa mysli najmä poskytnutie potrebného materiálu, techniky, potravín, resp. iných produktov, ktoré boli vyšpecifikované príjemcom pomoci, humanitárnymi organizáciami, alebo na základe vlastných analýz.

>   Dary z pohľadu DPH

Daňová povinnosť

Dodanie tovaru je vo svojej všeobecnosti z pohľadu problematiky dane z pridanej hodnoty zdaniteľné v prípadoch, len ak sa realizuje odplatným spôsobom ako súčasť ekonomických aktivít. Zákon o DPH však v niektorých ustanovených prípadoch určuje také bezodplatné dodávky tovaru, resp. služby, ktoré podliehajú rovnakému režimu DPH ako by boli dodané za odplatu. To znamená, že ak platiteľ DPH dodá tovar, resp. službu bezodplatne a pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, resp. dodá službu bezodplatne, musí v súlade s ustanovením § 8 ods. 3, resp. § 9 ods. 3 zákona o DPH z tohto tovaru odviesť daň z pridanej hodnoty. Pre úplnosť možno poznamenať, že uvedené sa nevzťahuje na službu bezodplatne dodanú vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti podľa § 4 a 5 zákona č. 406/­2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Príklad

Platiteľ DPH prevádzkuje papiernictvo. Na sklade eviduje tovar (tzv. ležiaky), ktorý je už nepredajný a pri nákupe ktorého si uplatnil DPH na vstupe. Uvedený tovar sa rozhodne darovať materskej škole v miestnej obci.

V prípade, ak platiteľ spomínané zásoby daruje materskej škole, je potrebné si uvedomiť, že:

•    aj bezodplatné zdaniteľné obchody sú predmetom dane,

•    takýto zdaniteľný obchod bude uskutočnený dňom dodania predmetných zásob,

•    vzniká mu povinnosť do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad, ktorý obsahuje primerane náležitosti faktúry podľa § 74 zákona o DPH a na účely zákona o DPH sa považuje za faktúru.

V prípade, ak teda platiteľ zásoby daruje, táto skutočnosť bude predmetom dane a z toho dôvodu ju musí zdaniť a túto DPH odviesť.

Základ dane pri bezodplatnom dodaní tovaru

Základom dane pri bezodplatnom dodaní tovaru, ak pri jeho kúpe alebo pri jeho vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, je kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto kúpnu cenu nie je možné zistiť, kúpna cena podobného tovaru v čase jeho dodania; ak kúpna cena neexistuje, sú základom dane náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania.

Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal opravu odpočítanej dane alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.

Príklad

Papiernictvo, s. r. o. darovala 1 000 ks zošitov o celkovej hodnote 246 eur pre školské zariadenie. Pri nákupe zošitov si s. r. o. uplatnila odpočítanie dane vo výške 46 eur.

Spoločnosť Papiernictvo, s. r. o. je v čase darovania povinná odviesť daň vo výške 46 eur, ktorú si uplatnila pri nákupe predmetných zošitov, t. j. zo základu dane 200 eur.

Základ dane pri bezodplatnom dodaní služby

Základom dane pri dodaní služby, ak je služba dodaná bezodplatne, sú v zmysle zákona o DPH náklady na službu. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane. Za dodanie služby za protihodnotu sa považuje aj iné bezodplatné dodanie služby ako užívanie hmotného majetku, ak ide o dodanie služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo na spotrebu jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie. O bezodplatnom dodaní služby na iný účel ako na podnikanie by mohlo ísť napr. vtedy, ak dopravca, platiteľ dane, vykoná bezodplatne dopravu žiakov, alebo maliar, platiteľ dane bezodplatne vymaľuje triedu, … atď.

Príklad

Stavebná firma, platiteľ dane bezodplatne opraví strechu na rodinnom dome svojho zamestnanca. Na opravu strechy použije materiál – krytinu a dosky, pracovnú silu svojej firmy, dodá lešenie a zabezpečí dopravu materiálu.

Základom dane pri dodaní služby, ktorou je oprava strechy pre osobnú spotrebu svojho zamestnanca, sú všetky skutočne vynaložené náklady súvisiace s vykonanou opravou.

Finančné dary

V prípade peňažných darov sa režim DPH neaplikuje. Vychádzajúc z ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je totiž dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom na účely tohto zákona hmotným majetkom sú aj bankovky a mince, ale len v prípadoch, keď sa predávajú na zberateľské účely a to za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Poskytnutie finančného daru nie je teda predmetom DPH v zmysle § 2 ods. 1 zákona o DPH.

Darovanie reklamných predmetov a obchodných vzoriek

Za dodanie tovaru za protihodnotu sa však nepovažuje bezodplatné dodanie akéhokoľvek tovaru za podmienky, že platiteľ dane preukáže obchodný účel bezodplatného odovzdania tovaru a hodnota tohto tovaru je najviac 17,00 eur bez DPH za jeden kus. Zákon v súčasnom znení teda už nevyžaduje, aby bol tovar označený obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa. Hodnota 17,00 eur je hodnota, za ktorú platiteľ dane kúpil tento tovar alebo hodnota predstavujúca náklady platiteľa dane, ak sám tovar vytvoril.

Obchodným účelom treba pre uvedené účely chápať snahu platiteľa dane o zvýšenie predajnosti svojich výrobkov napr. dodaním výrobku za účelom vyskúšania kvality tovaru a pod. Pri nákupe tovarov, ktoré sú následne bezodplatne dodané v zmysle ustanovenia § 8 ods. 3 zákona o DPH, si platiteľ dane môže uplatniť odpočet dane, ak jeho činnosť podlieha dani na výstupe. Podnikateľ, ktorý vykonáva činnosť bez nároku na odpočítanie dane, si nemôže uplatniť odpočet dane pri nákupe predmetov, ktoré použije na svoje reklamné, resp. obchodné účely.

Z doteraz uvedeného teda vyplýva, že poskytovanie drobných reklamných predmetov používané na reprezentáciu firmy, ktorých hodnota jednotlivo nepresiahne 17,00 eur bez DPH nepodlieha DPH. Pri bezodplatnom poskytnutí reklamných predmetov na reprezentačné účely v hodnote nad 17,00 bez DPH za kus je daňovník – platiteľ dane povinný uplatniť DPH a túto daň odviesť prostredníctvom daňového priznania.

Na bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa spomínaný limit 17,00 eur za kus nevzťahuje. Dodanie takéhoto druhu tovaru sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu ani v prípade prekročenia uvedenej sumy.

V každom prípade pri nákupe akýchkoľvek predmetov určených na reprezentačné účely si platiteľ DPH môže odpočítať DPH, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku. Možno totiž predpokladať, že ich použije na účely jeho podnikania (pričom zároveň predpokladom je, že neposkytuje služby oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 zákona o DPH s výnimkou uvedenou v § 49 ods. 3 zákona). Výnimkou je kúpa tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy, pri ktorých nie je možné v zmysle § 49 ods. 7 písm. a) zákona o DPH odpočítať daň. Následné dodanie tovarov, pri ktorých nebolo možné na základe tohto ustanovenia odpočítať daň, je potom v zmysle § 42 zákona o DPH oslobodené od dane.

V súvislosti s uvedenou problematikou pozri viac v kapitole „REKLAMA A PROPAGÁCIA“.

Odpočítanie dane

Z pohľadu obdarovaného je potrebného problematiku nároku na odpočítanie dane riešiť v kontexte s ustanoveniami § 49 a § 51 zákona o DPH. Napriek skutočnosti, že pri bezodplatnom dodaní tovaru, resp. služby na strane darcu (platiteľa DPH) daňová povinnosť vzniká, nie je postačujúce splniť len podmienku ustanovenú v rámci § 49 ods. 1 zákona o DPH – t.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (táto vzniká na strane darcu na základe § 8 ods. 3, resp. § 9 ods. 3 zákona o DPH ako za podmienok vyššie popísaných). Na možnosť uplatnenia jej odpočítania je však potrebné splniť aj podmienky vyplývajúcu z § 49 ods. 2 spomínaného právneho predpisu.

Darovanie vs predaj za tzv. symbolickú cenu

Skutočnosť, že v prípade bezodplatného dodania tovaru, resp. služby dochádza k vzniku daňovej povinnosti na strane platiteľa – darcu a základ dane sa určuje podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH bola v minulosti častokrát predovšetkým medzi personálne, resp. majetkovo prepojenými osobami obchádzaná z titulu zníženia daňovej povinnosti uzatvorením kúpno-predajného vzťahu s tzv. symbolickou cenou. Následne teda nedochádzalo k bezodplatnej dodávke tovaru ale odplatnej a základ dane pre vyčíslenie daňovej povinnosti sa ustanovoval v kontexte s § 22 ods. 1 zákona o DPH.

Z tohto titulu zákon o DPH v súčasnosti obsahuje ustanovenie § 22 ods. 8, na základe ktorého okrem iného platí, že ak pri dodaní tovaru alebo služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Táto predstavuje sumu, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže.

V prípadoch, keď nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je:

a)  pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania,

b)  pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu.

Pre úplnosť treba napokon uviesť, že ako osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, zákon o DPH ustanovuje:

a)  fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú im priamo podriadené,

b)  fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

c)  osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,

d)  osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,

e)  osoby, ktoré sú členom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

f)  fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu,

g)  fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou fyzickej osobe uvedenej v písmene a), b), c), d) alebo f),

h)  právnické osoby, ktorých štatutárny orgán, spoločník alebo člen je aj štatutárnym orgánom alebo spoločníkom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

i) fyzické osoby, ktoré žijú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, v domácnosti,

j) osoby blízke platiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu.

>   Dary z pohľadu PÚ

Účtovanie u darcu

V súlade s účtovou osnovou a postupmi účtovania pre podnikateľov sa u poskytnutých darov zachytí ich hodnota na ťarchu účtu 543 - Dary. Na ťarchu tohto účtu sa teda účtuje bezodplatné odovzdanie majetku na základe dobrovoľného plnenia účtovnej jednotky. Účtujú sa na ňom poskytnuté peňažné dary ako aj nepeňažné (vecné) dary. Na tomto účte sa účtuje napríklad zostatková cena darovaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, vrátane daňovej povinnosti z dôvodu dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na bezodplatné plnenie.

Najčastejšie prípady účtovania:

Účtovanie u obdarovaného

Prijaté dary sa účtujú na výnosových účtoch. V zmysle § 33 ods. 4 Postupov účtovania v PÚ sa dlhodobý hmotný a nehmotný majetok nadobudnutý bezodplatne účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Účet časového rozlíšenia sa rozpúšťa do výnosov vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním odpisov. Bezodplatne nadobudnutý neodpisovaný dlhodobý majetok, o ktorom sa účtuje v účtovej skupine 03, sa účtuje so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok nadobudnutý bezodplatne od spoločníkov alebo členov, ktorým sa nezvyšuje základné imanie, sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 413 – Ostatné kapitálové fondy.

Najčastejšie prípady účtovania prijatého darovaného dlhodobého majetku:

Ostatný prijatý darovaný majetok ako zásoby, pohľadávky, peniaze sa v zmysle § 78 ods. 4 Postupov účtovania v PÚ účtuje v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti so súvzťažným zápisom na ťarchu vecne príslušného účtu majetku.

Najčastejšie prípady účtovania prijatého darovaného ostatného majetku:

>   Dary z pohľadu JÚ

Účtovanie u darcu

Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, musí pri účtovaní každého výdavku rozhodnúť, či ide o výdavok daňový, ktorý ovplyvňuje základ dane, alebo o výdavok nedaňový, ktorý neovplyvňuje základ dane. Výdavok, ktorý môže započítať ako výdavok daňový, musí spĺňať podmienky ustanovené v zákone o dani z príjmov. Dar nespĺňa všetky podmienky obsiahnuté v rámci § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, nie je to výdavok vynaložený na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, a preto nie je možné poskytnutý dar považovať za výdavok daňový [samozrejme v tomto prípade sa neberie v úvahu sponzorský dar v zmysle § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov].

Spôsob účtovania poskytnutého daru samozrejme závisí od formy poskytnutého daru.

V prípade peňažného daru, keď podnikateľ poskytne priamo peňažnú čiastku, zákon o dani z príjmov a ani iný právny predpis nelimituje výšku daru, ktorý môže podnikateľ poskytnúť a ani to, komu môže dar poskytnúť. Ak podnikateľ poskytne peňažný dar, zaúčtuje uvedenú hospodársku operáciu do peňažného denníka ako úbytok peňažných prostriedkov, ktorý neovplyvňuje základ dane (nedaňový výdavok). Podnikateľ zaúčtuje poskytnutie peňažného daru do peňažného denníka ako:

•    výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice alebo z bankového účtu (účtuje podľa toho, odkiaľ dar poskytol),

•    výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Vecný dar hmotného alebo nehmotného charakteru podnikateľ vyradí z pomocnej účtovnej evidencie (napríklad z knihy dlhodobého majetku).

Ak sa podnikateľ rozhodne, že poskytne ako dar časť svojich zásob (napríklad materiálu, tovaru, vlastných výrobkov), mal by postupovať takto:

•    v čase poskytnutia daru neúčtuje podnikateľ v peňažnom denníku, pretože sa neuskutočnili žiadne finančné operácie. Nákup zásob, ktoré podnikateľ poskytol ako dar, zaúčtoval pri obstaraní zásob do daňových výdavkov, ktoré ovplyvňujú základ dane;

•    v čase poskytnutia daru zaeviduje podnikateľ úbytok zásob v skladovej evidencii, t. j. darované zásoby zaeviduje ako zníženie zásob na sklade;

•    účtovanie o poskytnutom dare uskutoční až na konci roka, t. j. 31. 12. v rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií. Darované zásoby zaúčtuje v peňažnom denníku v zmysle § 23 ods. 9 postupov účtovania ako storno výdavkov - t. z. zníženie výdavkov v druhovom členení „zásoby“. Ak účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje za účtovné obdobie výdavok zahrnovaný do základu dane, o sumu výdavku sa v peňažnom denníku upravia príjmy podľa § 8 ods. 4 písm. a) bodu 1a postupov účtovania.

Príklad

Podnikateľ prevádzkuje predajňu s ovocím a zeleninou. Pri príležitosti osláv MDD poskytol detskému oddeleniu nemocnice dar na základe darovacej zmluvy. Darom bolo ovocie v hodnote 200 eur.

Podnikateľ poskytol ako dar časť svojich zásob v hodnote nákupnej ceny spolu za 200 eur. V čase poskytnutia daru podnikateľ nebude účtovať do peňažného denníka, lebo žiadne finančné transakcie nenastali. Úbytok zásob zaeviduje len v pomocnej evidencii – v knihe zásob. Na konci roka v rámci uzávierkových operácií (za predpokladu, že obstaranie ovocia účtoval medzi daňovými výdavkami v tom istom roku) zaúčtuje podnikateľ zníženie tovaru o hodnotu darovaných zásob. Účtovať teda bude medzi výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane v sume mínus 200 eur (účtuje so znamienkom mínus, lebo hodnotu tovaru znižuje o darované zásoby).

Účtovanie u obdarovaného

V prípade, že podnikateľa niekto obdaruje majetkom, ktorý bude využívať na podnikanie, má povinnosť podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov prijatý dar zdaniť. Prijatý dar zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka.

Spôsob účtovania prijatého daru v peňažnom denníku závisí od formy prijatého daru.

Ak podnikateľ prijme dar vo forme peňažných prostriedkov, zaúčtuje do peňažného denníka príjem peňažných prostriedkov v deň prijatia daru ako:

•    príjem peňažných prostriedkov do pokladnice alebo na bankový účet (účtuje podľa toho, kde peňažné prostriedky prijal),

•    príjem ovplyvňujúci základ dane v stĺpci „Príjmy celkom“,

•    príjem v druhovom členení príjmov celkom v stĺpci „Ostatné príjmy“.

Príklad

Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, dostal na podnikateľský bankový účet finančný dar vo výške 600 eur. V darovacej zmluve bola uvedená podmienka, že dar má podnikateľ využiť na rozvoj svojej podnikateľskej činnosti.

Podnikateľ finančný dar vo výške 600 eur v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov zdaní, t.z. zaúčtuje ho v deň prijatia do peňažného denníka ako zdaniteľný príjem nasledovne:

•    príjem peňažných prostriedkov na bankový účet 600 eur (účtuje na základe výpisu z účtu a darovacej zmluvy),

•    príjem ovplyvňujúci základ dane v stĺpci „Príjmy celkom“ 600 eur,

•    príjem v druhovom členení príjmov celkom v stĺpci „Ostatné príjmy“ 600 eur.

Ak podnikateľ prijme dar vo vecnej forme alebo vo forme poskytnutých služieb, účtuje do peňažného denníka dar v ocenení reálnou hodnotou v zmysle § 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o účtovníctve. Príjem daru zaúčtuje v rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií ako:

•    príjem ovplyvňujúci základ dane v stĺpci „Príjmy celkom“,

•    príjem v druhovom členení príjmov celkom v stĺpci „Ostatné príjmy“.

Ak podnikateľ prijme dar, ktorým je dlhodobý hmotný majetok alebo dlhodobý nehmotný majetok, má povinnosť zaevidovať tento dar aj do knihy dlhodobého majetku podľa § 6 ods. 3 postupov účtovania v JÚ.

Príklad

Podnikateľ dostal do daru počítač s príslušenstvom, ktorý zaradil do obchodného majetku a začal ho využívať pri výkone podnikateľskej činnosti. V darovacej zmluve je uvedená cena daru 1 000 eur.

Podnikateľ musí podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) ZDP prijatý dar zdaniť, pretože počítač využíva v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov. V deň prevzatia daru nebude účtovať v peňažnom denníku, lebo v súvislosti s prijatím daru nenastali u neho žiadne finančné operácie. V deň prevzatia dar zaeviduje do knihy dlhodobého majetku.

Podnikateľ musí hodnotu daru 1 000 eur pripočítať k základu dane a teda v rámci uzávierkových operácií na konci roka zaúčtuje do peňažného denníka prijatý dar ako:

•    príjem ovplyvňujúci základ dane v stĺpci „Príjmy celkom“ 1 000 eur,

•    príjem v druhovom členení príjmov celkom v stĺpci „Ostatné príjmy“ 1 000 eur.