Daňový nedoplatok

Dane sú vnímané ako prostriedok, ktorým je napĺňaná štátna pokladnica. Daň môžeme
definovať ako povinnú, zákonom stanovenú platbu do štátneho rozpočtu, pričom je jeho najdôležitejším neúverovým príjmom. Ide o povinné a nenávratné peňažné plnenie vyberané štátom alebo obcami
na základe zákona. Má charakter jednostrannej povinnosti ukladanej bez toho, aby povinná osoba
mala nárok na priame a ekvivalentné plnenie v priamej súvislosti s uskutočnením peňažnej daňovej
platby. Ako daňová povinnosť vzniká?

Daňová povinnosť vzniká zo zákona alebo na základe zákona rozhodnutím oprávneného subjektu a jej základným rysom je vynútiteľnosť a obvykle aj pravidelné opakovanie plnenia, avšak opakovanosť nemusí byť vždy podmienkou. Problematiku daňového nedoplatku upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

Daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa zákona o správe daní alebo podľa osobitných predpisov.

Daň sa platí príslušnému správcovi dane v eurách. Pri každej platbe zákon ukladá daňovému subjektu povinnosť označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.

Z uvedeného existuje výnimka, v zmysle ktorej označenie platby nie je nutné v prípade, ak je správcom dane obec. Ak daňový subjekt označí platbu predpísaným spôsobom, správca dane platbu použije na úhradu príslušnej dane.

Platby musia byť správne označené, nakoľko ak platba nie je dostatočne špecifikovaná predpísaným spôsobom, správca dane použije platbu na

•    úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby

•    úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby

•    úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby

•    úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

Použitie platby uvedeným spôsobom je správca dane povinný oznámiť daňovému subjektu.

Za predpokladu, ak by v čase prijatia platby dane existovalo viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa vyššie uvedeného v poradí podľa ich výšky vzostupne.

V súlade s daňovým poriadkom možno platbu dane vykonať

•    bezhotovostným prevodom z účtu

-   vedeného u poskytovateľa platobných služieb na príslušný účet správcu dane

-   určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici

•    v hotovosti

-   poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane

-   zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov

-   pri platbách do 300,– eur správcovi dane, ktorým je obec (na prijatú platbu je zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad)

-   vykonaním kompenzácie.

Po zaplatení dane môže vzniknúť daňový preplatok, prípadne daňový nedoplatok. Daňové preplatky a daňové nedoplatky vyplývajú z porovnania daňových povinností a skutočne vykonaných platieb.

Daňový preplatok (ust. § 79) je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. Preplatok sa použije na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby; úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby; úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby; úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

O použití preplatku uvedeným spôsobom správca dane daňový subjekt vyrozumie, a to písomnou formou. Ak nie je možné použiť preplatok týmto spôsobom, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň. Inak daňový preplatok správca dane vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ale len za predpokladu, ak je preplatok vyšší ako päť eur.

Daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Daňovým nedoplatkom rozumieme daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty.

Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka (osoba, ktorá má daňový nedoplatok), ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok.

To neplatí v prípade daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach. Povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok je správca dane oprávnený za predpokladu, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.

O povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku správca vydá rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani. Povolenie úľavy alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.

Ak správca dane nevyhovel žiadosti a daňovému subjektu nepovolil úľavu na dani alebo neodpustil daňový nedoplatok, zašle daňovému subjektu len písomné oznámenie a rozhodnutie sa nevydáva.

Daňové nedoplatky zákon upravuje v ust. § 80 a nasl.

V prípade, ak daňový subjekt v lehote podľa zákona alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradne lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia, pričom podanie námietky má odkladný účinok.

Na zabezpečenie daňového nedoplatku zákon dáva správcovi dane možnosť rozhodnutím zriadiť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Správca dane má právo rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku aj zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky.

Zákon aj negatívne vymenúva, k akým predmetom naopak záložné právo zriadiť nie je možné. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby.

Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Proti rozhodnutiu môže daňový dlžník v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok.

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne za predpokladu, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil celkom alebo sčasti alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi, ktorí proti nemu môžu podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V praxi sa môže stať, že daňový nedoplatok je dočasne nevymožiteľný, preto zákon myslí aj na túto možnosť.

Daňový nedoplatok alebo jeho časť sa považuje za dočasne nevymožiteľný, ak

•    jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, je bezvýsledné

•    majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku

•    majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov a správca dane rozhodnutím zastaví alebo čiastočne zastaví daňové exekučné konanie

•    je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku

•    jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 170,– eur

•    sa stal nevymáhateľným podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

V zmysle daňového poriadku daňový nedoplatok zaniká dňom:

•    nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník zomrel

•    nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok

•    zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu

•    právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť

•    nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok

•    nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od

-   vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, a to v rozsahu nevymáhateľných daňových nedoplatkov; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom

-   vyhlásenia konkurzu, ak sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené

•    nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť; riadne a včas neprihlásené daňové nedoplatky zanikajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie.

Úlohou správcu dane je vyberať dane. Neuhradená daň a preddavok na daň po termíne splatnosti sú nedoplatkom, ktorý je daňový správca povinný vymáhať, aby bol nedoplatok vybratý. Zákon osobitne definuje premlčaciu lehotu a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok (ust. § 85).

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom vznikol. Ak správca dane v tejto lehote doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

Na premlčanie správca dane prihliadne len vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky, pričom podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane vždy posúdi vznesenú námietku, rozhodne o nej rozhodnutím, proti ktorému daňový dlžník nemá právo podať odvolanie.

Daným spôsobom je možné predlžovať lehotu len do 20 rokov (vrátane). Právo na vymáhanie daňového nedoplatku po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom tento daňový nedoplatok vznikol, zaniká. V tomto prípade už nehovoríme o premlčaní, ale o preklúzii.

Ak by daňový dlžník dobrovoľne neuhradil daňový nedoplatok, zákon umožňuje vymáhať ho v daňovom exekučnom konaní. Daňovým exekučným konaním rozumieme konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky.

Daňové nedoplatky podľa zákona o správe daní je oprávnený vymáhať len správca dane. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatok aj podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu.

Správca dane je zo zákona povinný zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania a vykonať daňovú exekúciu len v súlade so zákonom a spôsobmi, aké zákon o správe daní ustanovuje.

Následkom neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku nemusí byť len vymáhanie daňového nedoplatku daňovou exekúciou, ale následkom môže byť tiež uloženie pokuty. Tým najzávažnejším možným následkom je následok trestnoprávny, nakoľko správca dane môže podať pri splnení zákonom stanovených podmienok podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie trestného stíhania, pretože neodvedenie dane a nezaplatenie dane je v zmysle Trestného zákona trestným činom.

JUDr. Sandra Mrukviová-Tomiová