Daňový bonus v rámci ročného zúčtovania u zamestnávateľa

Zamestnanec si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti. Na účely uplatnenia daňového bonusu sa za vyživované dieťa považuje vlastné dieťa, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, pričom ide o nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Daňový bonus na vyživované dieťa (§ 33 ZDP)

Nezaopatrené dieťa je upravené osobitným predpisom, ktorým je zákon o prídavku na dieťa. Za vyživované dieťa sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov).

V praxi je problematické preukázať spoločnú domácnosť rodiča a dieťa. Problémy nastávajú, ak sú rodičia v rozvodovom konaní. Súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upravuje výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti obdivoch rodičov, vtedy možno predpokladať, že dieťa aj naďalej tvorí spoločnú domácnosť s obidvomi rodičmi. Ak však súd rozhodol tak, že zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, vtedy dieťa tvorí spoločnú domácnosť len s tým rodičom, ktorému bolo zverené. V prípade právoplatného rozhodnutia je potrebné rozhodnutie súdu rešpektovať.

Ak by o ročné zúčtovanie požiadal zamestnanec vo výkone trestu

ktorý v priebehu roka 2025 bol obmedzený na slobode (odňatie slobody alebo výkon väzby), tento zamestnanec podmienku žitia v domácnosti s vyživovaným dieťaťom nespĺňa, a preto takýto zamestnanec nemá nárok na daňový bonus počas tejto doby. Splnenie podmienky žitia v spoločnej domácnosti na účely uplatnenia daňového bonusu v prípade osôb vo výkone trestu nie je možné posudzovať ani individuálne, s prihliadnutím na osobitné skutočnosti prípadu, ktorými môžu byť, napr. spôsob výkonu trestu alebo trest kratšieho trvania.

Ak dieťa vyživujú v domácnosti obidvaja rodičia

môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Môžu si uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z rodičov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac osôb a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Zamestnancovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v roku 2025, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Nezabudnime na výnimku, kedy daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo, alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Od 1. 1. 2025 si daňový bonus si môže uplatniť zamestnanec, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto zamestnanca, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Do konca roka 2024 sa uvedená podmienka vzťahovala len na zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a od 1. 1. 2025 táto podmienka platí aj pre našich občanov, t. j. zamestnancov s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou

a uplatňuje si daňový bonus u svojho zamestnávateľa v priebehu zdaňovacieho obdobia, vyhlasuje vo vyhlásení podľa § 36 ZDP, že jeho zdaniteľné príjmy v príslušnom zdaňovacom období plynú len zo zdrojov na území SR. Ak by v priebehu zdaňovacieho obdobia začal poberať aj zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, potom by zamestnanec uvedenú zmenu oznámil zamestnávateľovi, ktorý by mu na základe tohto oznámenia prestal priznávať daňový bonus v priebehu roka.

Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň je 50 € mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku a nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku alebo 100 € mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku (§ 33 ods. 1 ZDP).

Sumu daňového bonusu 50 € alebo 100 € možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti. Ustanovené percento je v nadväznosti na počet vyživovaných detí, a to pri jednom dieťati je to 29 %, dvoch 36 %, troch 43 %, štyroch 50 %, piatich 57 %, šiestich a viac 64 % (§ 33 ods. 6 ZDP).

Po prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2025 sa suma daňového bonusu znižuje aj v nadväznosti na vyššiu sumu dosiahnutého základu dane zamestnanca. Ak je základ dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus (v roku 2025 je to suma 25 740 €), nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/­10 rozdielu medzi základom dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti a sumou 25 740 €.

Ak dôjde v priebehu roka 2025 k zmene počtu vyživovaných detí

na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých zamestnanec vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus.

Po prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2025 platí, že nárok na daňový bonus stráca zamestnanec, ak v ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania sa vypočíta daňový bonus v nižšej sume, ako tomuto zamestnancovi priznal zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami ZDP v priebehu roka 2025. Znamená to, že niektorí zamestnanci budú povinní po skončení zdaňovacieho obdobia vrátiť daňový bonus alebo jeho časť.

Navyšovanie základu dane nie je prípustné v ročnom zúčtovaní

ale je možné len v daňovom priznaní, a to vtedy, ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac osôb (napr. matka aj otec) a zamestnanec uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti na uplatnenie celého nároku daňového bonusu na vyživované dieťa, môže si pri podaní daňového priznania navýšiť základ dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus o základ dane (ČZD – § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrn) druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti a z takto navýšeného základu dane uplatniť nárok na daňový bonus.

Ak by druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka, základ dane zamestnanca uplatňujúceho si nárok na daňový bonus sa na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus navýši len o pomernú časť základu dane druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti podľa počtu mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.

V súlade s § 37 ods. 2 ZDP nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa. Okrem uvedeného dokladu predkladá aj potvrdenie príslušného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

Doklady platia

za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie daňového bonusu.

Pokiaľ si zamestnanec uplatňuje daňový bonus na dieťa, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku, nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje len dokladom o oprávnenosti nároku, t. j. doklad preukazujúci vlastné dieťa (rodný list), osvojené dieťa (rozhodnutie súdu) alebo dieťa druhého z manželov (sobášny list a rodný list dieťaťa).

Ak dieťa zamestnanca splnilo povinnú školskú dochádzku a sústavne sa pripravuje na povolanie štúdiom dennou formou

(povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak osobitný predpis neustanovuje inak), potom zamestnanec preukazuje nárok na daňový bonus aj potvrdením zo školy alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa. Zamestnanec, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus u svojho zamestnávateľa, nemá povinnosť predkladať potvrdenie zo školy alebo potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu, ak dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území SR. Ide len o tých zamestnávateľov, ktorí v zmysle zákona č. 177/­­2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/­­2019 Z. z. majú poskytnutý prístup do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov, a centrálneho registra študentov.

Zamestnanec uplatňujúci si daňový bonus na dieťa, ktoré sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť

pre chorobu alebo úraz, preukazuje nárok na priznanie daňového bonusu napr. potvrdením školy, že dieťa zo zdravotných dôvodov prerušilo štúdium a potvrdením od lekára, že sa nemôže pre chorobu alebo úraz pripravovať na povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na dieťa.

ZDP neustanovuje, či má zamestnanec povinnosť preukazovať zamestnávateľovi nárok na priznanie daňového bonusu originálmi dokladov alebo kópiami z nich vyhotovenými.

V prípade, že zamestnanec predloží zamestnávateľovi len kópie dokladov a zamestnávateľ má pochybnosti o správnosti alebo pravdivosti predložených dokladov, môže požiadať zamestnanca o predloženie originálov týchto dokladov k nahliadnutiu.

V prípade, že zamestnanec pri preukazovaní nárokov predloží zamestnávateľovi doklad vyhotovený v inom ako štátnom jazyku, môže zamestnávateľ požiadať zamestnanca o poskytnutie prekladu predloženého dokladu. Ak má zamestnávateľ pochybnosti o správnosti takto predloženého prekladu, môže požiadať zamestnanca o predloženie úradne overeného prekladu aspoň k nahliadnutiu, pričom v súlade s § 37 ods. 6 ZDP si môže na účely ďalšieho spracovania údajov vyhotoviť kópiu predloženého originálu dokladu. Pokiaľ si zamestnávateľ sám vie zabezpečiť preloženie dokladu, potom zamestnanca nemusí žiadať o poskytnutie prekladu predloženého dokladu.

Ak sa zamestnanec v súlade s § 36 alebo § 38 ZDP dohodne so zamestnávateľom na doručovaní ustanovených tlačív elektronickými prostriedkami

(§ 36 a 38 ZDP), potom môže zamestnanec doklady, ktorými preukazuje nárok na daňový bonus, doručiť zamestnávateľovi elektronicky.

V súlade s § 37 ods. 6 ZDP na účely preukazovania nároku na daňový bonus, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na daňový bonus, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa je zamestnávateľ oprávnený spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ je na tieto účely oprávnený aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.

Daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a ZDP)

Zamestnávateľ pri uplatnení daňového bonusu na zaplatené úroky bude v ročnom zúčtovaní aplikovať ustanovenie § 33a v znení účinnom:

–   do 31. 12. 2023, ktoré poslednýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté najneskôr do 31. 12. 2023,

–   od 1. 1. 2024, ktoré prvýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté najskôr po 31. 12. 2023.

V súlade s § 33a ods. 1 ZDP daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie (§ 1 ods. 7 zákona o úveroch), ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami (§ 116 a 117 zákona č. 40/­1964 Zb. Občiansky zákonník v zn. n. p.), ak má:

–   najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver,

–   priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie; priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 ZDP a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP.

Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca

v hospodárstve SR v roku 2024 dosiahla 1 524 €, a preto 1,6 násobok tejto sumy predstavuje 2 438,40 €.

Ak je zamestnanec dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi, podmienku veku a priemerného mesačného príjmu musí splniť nielen dlžník ale aj spoludlžník. Podmienky priemerného mesačného príjmu dlžníka a spoludlžníkov musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie. Spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká.

Daňový bonus na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 1 200 € za rok.

Neprehliadnite, že na zmluvy uzatvorené do 31. 12. 2023, daňový bonus je vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období (úroky vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie najviac zo sumy 50 000 €), najviac však do výšky 400 € za rok.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká

počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v § 33a ods. 3 ZDP pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila.

Banka je povinná za ustanovených podmienok spotrebiteľovi, ktorému bol poskytnutý úver na bývanie, vydať a doručiť potvrdenie, na účely uplatnenia daňového bonusu na zaplatené úroky. Zamestnanec nárok na daňový bonus na zaplatené úroky preukazuje týmto potvrdením z banky.

Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. 3. 2026

na tlačive, ktorého vzor určilo MFSR v roku 2025 (pozri prílohu č. 3). Zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl 2026, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí daňové bonusy do výšky ustanovenej ZDP. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do 31. 12. 2026 alebo sa uplatní postup podľa § 40 ods. 8 ZDP (zamestnávateľ podá žiadosť o vrátenie preplatku na dani vyplývajúceho z ročného zúčtovania). O vyplatené daňové bonusy zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, t. j. do 31. 12. 2026 alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7 ZDP.

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania

presahujúci sumu 5 € zráža zamestnávateľ, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do 31. 12. 2026. Zamestnávateľ odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumy daňových bonusov a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 € alebo nižšej ako 5 €. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 alebo § 50aa, zamestnávateľ zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 € alebo nižšej ako 5 € najneskôr do 30. 4. 2026.

Zamestnanec má možnosť v žiadosti o RZ požiadať o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely § 50 a § 50aa ZDP, ktoré je zamestnávateľ povinný vstaviť najneskôr do 15. 4. 2026 na tlačive, ktorého vzor učilo FR SR v decembri 2025 (pozri prílohu č. 4).

Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka Vojenského spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné zúčtovanie alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru príslušníka Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo daňového priznania príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa osobitného predpisu alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 až 8 ZDP. Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva vykoná Vojenské spravodajstvo tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo utajenie jeho služobného pomeru.

Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní

(prvá strana) najneskôr do 30. 4. 2026. Na žiadosť zamestnanca je povinný do desiatich dní od doručenia žiadosti vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (druhá strana), a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, daňových bonusov vyplývajúcich z tohto ročného zúčtovania.

Ak zamestnávateľ vystaví doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, potom nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku a daňových bonusov uvedené v tomto doklade (§ 39 ods. 6 ZDP).

RADA!

ZDP v § 40 ustanovuje okrem iného aj postup pre zamestnávateľa, ak nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom alebo priznal a vyplatil inú sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona. Uvedené ustanovenie aplikuje zamestnávateľ, ktorý pochybí v ročnom zúčtovaní a opravu dane alebo daňového bonusu vo vzťahu k zamestnancovi vykoná v súlade s týmto ustanovením.

Ing. Zita Kajanovičová