Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie a DP

Daňovník má zákonnú povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. V daňovom priznaní je daňovník povinný daň si sám vypočítať a uviesť prípadné výnimky, oslobodenie, zvýhodnenie, úľavy, odpočty a vyčísliť ich výšku.

Za zdaňovacie obdobie roka 2022 podávajú daňovníci dane z príjmov právnických osôb daňové priznanie do 31. marca 2023 na novom tlačive daňového priznania vydanom Ministerstvom financií SR pod č. MF/016108/2022-721.

Na účely podania daňového priznania je daňovník podľa § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) povinný ku koncu zdaňovacieho obdobia zostaviť účtovnú závierku (súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky alebo výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch) a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť v súlade so zákonom o účtovníctve.

Daňové priznanie k dani z príjmov sú povinné podať všetky právnické osoby s výnimkou právnických osôb taxatívne vymenovaných v § 41 ods. 1 ZDP. Výnimkou podľa tohto ustanovenia sú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie uvedení v § 12 ods. 3 ZDP, ktorí nemusia podávať daňové priznanie za splnenia podmienok stanovených v tomto ustanovení.

Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie predstavujú na účely ZDP samostatnú skupinu daňovníkov, ktorí majú oproti iným daňovníkom odlišne stanovený spôsob zdaňovania príjmov, samostatne definovaný predmet dane, osobitný spôsob uplatňovania daňových výdavkov a tiež aj výnimky z podania daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie.

Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov sa vzťahuje teda aj na daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie s výnimkou tých, ktorí majú v zdaňovacom období iba príjmy uvedené v § 41 ods. ZDP.

Povinnosť podať daňové priznanie nemajú daňovníci

nezriadení alebo nezaložení na podnikanie v týchto prípadoch:

•    Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie a NBS , ak majú iba príjmy:

-   ktoré nie sú predmetom dane,

-   z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP.

•    Občianske združenia , ak majú iba príjmy:

-   ktoré nie sú predmetom dane,

-   z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,

-   oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP, t. j. členské príspevky podľa stanov prijatých občianskym združením.

•    Rozpočtové a príspevkové organizácie, ak majú iba príjmy:

-   z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,

-   oslobodené od dane. 

•    Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti , ak majú iba príjmy:

-   oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. a) t. j. výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

-   z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb,

sú vymedzené v § 12 ods. 7 ZDP. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie je:

•    prijatý podiel zaplatenej dane podľa § 50 ZDP,

•    príjmy získané dedením (napr. § 460 až 487 ObčZ) a darovaním (napr. § 628 až 630 ObčZ) okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,

•    príjmy z podielov na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva f§ 3 ods. 1 písm. e) ZDP] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku; vyrovnací podiel; podiel na likvidačnom zostatku; podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou okrem príjmov z podielov na zisku vyplácaných právnickej osobe do nespolupracujúcich štátov a prijatých od právnickej osoby z nespolupracujúcich štátov a okrem príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. f) ZDP vyplácaného právnickej osobe, ktorý je predmetom dane a zdaniteľným príjmom aj u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie.

Príjmy, ktoré sú predmetom dane

Predmetom dane daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú podľa § 12 ods. 2 ZDP príjmy:

•    z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť,

•    z predaja majetku,

•    z nájomného,

•    z reklám,

•    z členských príspevkov,

•    z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP,

•    na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Hlavným poslaním daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie je vykonávanie neziskovej činnosti, ktorá vyplýva zo stanov, štatútu, zriaďovacej listiny alebo zakladateľskej listiny a zameraná je predovšetkým na verejnoprospešný účel. Títo daňovníci môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ak to osobitné predpisy na základe ktorých vznikli dovolia. Príjmy, ktoré sú predmetom dane, automaticky nie sú zdaňované, pri ich posudzovaní je potrebné vychádzať z ustanovenia § 13 ZDP, ktoré niektoré druhy príjmov, ktoré sú predmetom dane, oslobodzuje od dane z príjmov.

Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane

Príjmy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie oslobodené od dane sú uvedené v § 13 ZDP. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je predmetom dane podľa § 12 ods. 2 ZDP. Medzi príjmy oslobodené od dane patria:

•    príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážkou). Oslobodené sú teda príjmy z činností, ktoré sú základným poslaním týchto daňovníkov, alebo vyplývajú z osobitných predpisov na základe ktorých vznikli, konkretizované ďalej štatútom, stanovami, zriaďovacími a zakladateľskými listinami,

•    v rozpočtových organizáciách je oslobodenie rozšírené aj na príjmy z činností, ktoré vymedzí zriaďovateľ v zriaďovacej listine na plnenie ich základného účelu vymedzeného zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v z. n. p., ako aj na príjmy z prenájmu a z predaja majetku vo výške zahrnutej v rozpočte zriaďovateľa s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP,

•    príjmy štátnych fondov, Rady pre riešenie krízových situácií, príjmy Garančného fondu investícií a príjmy Fondu ochrany vkladov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP,

•    u obcí a vyšších územných celkov sú od dane oslobodené príjmy z prenájmu a predaja ich majetku,

•    v občianskych združeniach, nadáciách, neinvestičných fondoch a v neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešne služby príjmy z reklám určené na charitatívne účely najviac do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie. Tieto príjmy sú príjemcovia povinní použiť na účely uvedené v § 50 ods. 5 ZDP najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom ich prijali. Ak nebudú použité na účely vymedzené ZDP, sú povinní príjemcovia zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota,

•    u cirkevných organizácií sú od dane oslobodené výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

•    členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín, prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami. Oslobodené sú len členské príspevky určené v stanovách tých daňovníkov, pričom nemusí byť v stanovách presne určená suma, ktorú sú členovia povinní platiť, je postačujúce, aby v stanovách bola stanovená povinnosť platiť členské príspevky,

•    úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,

•    finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie príjme medzinárodný grant na základe zmlúv, ktorými je viazaná SR, ide o príjem ktorý je predmetom dane, ale následne je oslobodený od dane.

Pri uplatnení oslobodenia od dane je zároveň potrebné vzhľadom na ustanovenie § 21 ods. 1 ZDP zo základu dane vylúčiť výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom a výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP (príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy oslobodené od dane). Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie dosahujú výdavky (náklady), ktoré sa súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, napr. náklady na administratívne a prevádzkové činnosti. Takýto daňovník vo svojej vnútornej smernici určí pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov pre potreby ich zahrnutia do základu dane z príjmov.

Spôsob určenia daňového výdavku k zdaniteľnému príjmu

závisí od individuálnych podmienok a povahy činnosti daňovníka. K príjmom zo zdaňovanej činnosti možno priradiť výdavky pomocou koeficientov, ktoré vyjadrujú pomer medzi týmito nákladmi a príslušnou zdaňovanou činnosťou. Kritériom pre rozdelenie spoločných nákladov môže byť napr. počet odpracovaných hodín zamestnancom v rámci jednotlivých činností, počet najazdených kilometrov vozidlom pri jednotlivých činnostiach, výmera priestorov v m2, ktoré sú určené na prenájom majetku a pod. Ak v internej smernici daňovníka nie je uvedené pravidlo (rozvrhový kľúč), ktorým boli priraďované výdavky k jednotlivým činnostiam, daňovník pre účely uznania daňových výdavkov do základu dane z príjmov musí preukázať výpočet, ktorým určil percentuálny pomer použitý pri uplatnení daňových výdavkov z celkových výdavkov. Aj účtovná jednotka (daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť viesť analytické účty vo vzťahu k zdaňovanej a nezdaňovanej činnosti.

V prípade, že daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie predáva majetok, postupuje pri uplatnení daňových výdavkov podľa § 17 ods. 16 ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa pri predaji majetku ako daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov môže uplatniť cena, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí v súlade s účtovnými predpismi, tzn. obstarávacia cena, všeobecná cena, resp. v špecifických prípadoch darovaného a vloženého majetku cena uvedená v § 25 ods. 1 písm. a), f), g) ZDP. Súčasťou ocenenia majetku sú aj náklady na technické zhodnotenie vymedzené v § 29 ZDP. Ak sa predáva majetok, ktorý bol využívaný na dosahovanie príjmov (zdaňovaná činnosť), pri jeho predaji sa do základu dane zahrnie rozdiel medzi príjmom z predaja tohto majetku a vstupnou cenou podľa § 25 ZDP, ktorou bol majetok ocenený pri jeho nadobudnutí (napr. obstarávacia cena, všeobecná cena, vlastné náklady a iné), zníženou o odpisy uplatnené ako daňový výdavok. To znamená, zdaní sa rozdiel medzi predajnou cenou a daňovou zostatkovou cenou.

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou

sú vymedzené v § 43 ZDP. Vybratím dane zrážkou sa u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie pri všetkých druhoch príjmov považuje daňová povinnosť za splnenú.

Vyplnenie daňového priznania

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorému za predchádzajúce daňové priznanie plynuli rôzne druhy príjmov, v súvislosti so splnením si povinnosti podať daňové priznanie musí posúdiť,

•    či ide o príjmy, ktoré sú predmetom dane alebo nie sú predmetom dane,

•    v prípade príjmov, ktoré sú predmetom dane, musí posúdiť, či ide o príjmy, ktoré sú oslobodené od dane v rozsahu uvedenom v § 41 ods. 1 ZDP (pozri vyššie), alebo ide o príjmy oslobodené od dane v ostatných prípadoch,

•    či ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynuli v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v § 41 ods. 1 ZDP, v tom prípade takýto daňovník nie je povinný podať daňové priznanie.

Ak však tomuto daňovníkovi plynuli aj akékoľvek iné príjmy, potom je povinný daňové priznanie podať, a to bez ohľadu na druh a výšku príjmov.

Daňovník v daňovom priznaní uvedie všetky príjmy, t.j. aj tie príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, aj príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, ale aj príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Keďže podľa § 2 písm. h) ZDP zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane, tak príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, sa vylúčia zo zdaniteľných príjmov v daňovom priznaní cez odpočítateľné položky. Rovnako tak príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a zrazením dane je daň vysporiadaná, sa uvedú v daňovom priznaní ako odpočítateľné položky.

Pri zistení základu dane alebo daňovej straty v daňovom priznaní vychádza

•    daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP],

•    daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP],

ktorý sa uvádza v riadku 100 daňového priznania.

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie v riadku 100 vykazuje:

a)  výsledok hospodárenia pred zdanením spolu z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v tabuľke C1 v riadku 1, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

b)  rozdiel príjmov a výdavkov spolu z nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej činnosti uvedený v tabuľke C2 v riadku 1, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.

V riadku 4 tabuľky C1 a C2 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 ZDP, t. j. zisk z predaja majetku. V riadku 5 tabuľky C1 a C2 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP. Údaje v riadku 4 a 5 sú samostatnými údajmi, ktoré majú len informatívny charakter pre účely správcu dane. V riadku 6 sa uvádza celková suma príjmov z nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Tabuľku C1 alebo C2 uvedenú v III. časti daňového priznania daňovník vypĺňa primárne, pretože slúži na zistenie účtovného výsledku hospodárenia pred zdanením alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ktorý sa uvádza v riadku 100 daňového priznania. Účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100 sa následne upravuje na základ dane prostredníctvom položiek zvyšujúcich (pripočítateľných) a znižujúcich (odpočítateľných) výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Podľa § 17 ods. 2 ZDP výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami vykázaný v účtovníctve sa pri zisťovaní základu dane

•    zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa ZDP zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške (§ 19 a § 21 ZDP),

•    upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sú zahrňované do základu dane,

•    upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sa nezahrnú do základu dane,

•    upraví v dôsledky zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.

Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby určené predovšetkým tieto riadky:

r. 100 – účtovný výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami v nadväznosti na údaje z tabuľky C1 alebo C2 uvedenej v III. časti tlačiva daňového priznania,

r. 130 – výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ZDP; ide napr. o výdavky vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané do základu dane (prenos údajov z r. 17 tabuľky A uvedenej v III. časti tlačiva),

r. 210 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, ak sú súčasťou účtovného výsledku hospodárenia uvedeného v r. 100 (tieto príjmy sa tu uvedú len ak v súlade s platnými postupmi účtovania boli účtované do výnosov); uvedú sa tu aj príjmy vyberané zrážkou podľa § 43 ZDP, u ktorých je vybratím dane zrážkou splnená daňová povinnosť,

r. 220 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, ak sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami v r. 100 a nie sú uvedené na r. 210;

r. 230 – všetky príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 ZDP, ak sú tieto príjmy súčasne uvedené v r. 100;

r. 560 – úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) pre účely aplikácie zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %, ak ich úhrn nepresiahne 49 790 eur vrátane. Úhrn zdaniteľných príjmov sa vypočíta z riadku 6 tabuľky C1 a C2 predovšetkým znížený o tie príjmy (výnosy), ktoré nie sú predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov).

Od 1. 1. 2021 sa v ZDP zaviedol inštitút mikrodaňovníka. Tento status môže získať aj daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie, ak dosiahol zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie neprevyšujúce 49 790 eur (riadok 560 daňového priznania) za podmienok ustanovených v § 2 písm. w) ZDP.

Tlačivá daňových priznaní poskytujú daňové úrady

Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby je umiestnené aj na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre » Elektronické formuláre. Tu si môžu daňové subjekty (aj neregistrované) daňové priznanie vyplniť a vytlačiť vo formáte zverejnenom Oznámením MF SR, v ktorom sa predkladá na daňový úrad. Autorizovaným používateľom je po ich prihlásení do osobnej internetovej zóny dostupný elektronický formulár (tlačivo), ktorý je pred vyplnený údajmi daňového subjektu a umožňuje vyplnenie, kontrolu, tlač a elektronické podpísanie a odoslanie vyplneného tlačiva. Daňové priznanie sa podáva daňovému úradu v jednom exemplári.

Daňové priznanie možno podať osobne na daňovom úrade alebo doručiť poštou. Daňové subjekty, ktoré doručujú daňové priznania finančnej správe elektronickými prostriedkami, sú povinné podávať daňové priznania na štruktúrovanom tlačive a len prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo.

Povinnosť doručovať daňové priznanie správcovi dane elektronicky má podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri.

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania

Lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022, ktorá uplynie 31. 3. 2023, možno podľa § 49 ods. 3 ZDP na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania predĺžiť

a)  najviac o tri celé kalendárne mesiace, t.j. najneskôr do 30. júna 2023. Daňovník v oznámení, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie,

b)  najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t.j. najneskôr do 30. septembra 2023, ak súčasťou príjmov daňovníka sú aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť, že súčasťou jeho príjmov sú aj zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a tiež uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie.

Oznámenie podáva daňovník na tlačive, ktorého vzor určilo a na svojom webovom sídle uverejnilo finančné riaditeľstvo. Ak daňovník zistí, že v podanom oznámení uviedol nesprávne alebo neúplné údaje, podá nové oznámenie, v ktorom uvedie správne údaje. Ak sa daňovník rozhodne, že podá daňové priznanie v inej predĺženej lehote, do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania (do 31. 3. 2023) môže podať nové oznámenie, v ktorom uvedie novú (predĺženú) lehotu. Skutočnosť, že oznámenie podáva z týchto uvedených dôvodov vyznačí krížikom na úvodnej strane oznámenia a uvedie dátum podania predchádzajúceho oznámenia.

Daňovník môže využiť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania na základe oznámenia aj v prípade, ak už podal daňové priznanie za aktuálne zdaňovacie obdobie, ale neuplynula ešte lehota na podanie daňového priznania. Predĺženú lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby už nie je možné opätovne predĺžiť.

Platenie dane

Z § 49 ods. 2 ZDP vyplýva pre daňový subjekt povinnosť zaplatiť daň najneskôr v lehote na podanie daňového priznania, t.j. do 31. 3. 2023. Ak si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania (najviac o tri celé kalendárne mesiace, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov), v tejto predlženej lehote je splatná aj daň, a to aj v prípade, ak právnická osoba podá daňové priznanie pred týmto termínom.

Daň sa platí na číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka. Podľa § 55 ods. 2 daňového poriadku daň možno zaplatiť:

•    bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet daňového úradu – za deň platby sa v tomto prípade považuje deň, keď bolo uskutočnené odpísanie z účtu daňového subjektu,

•    v hotovosti poštovým poukazom na príslušný účet daňového úradu – za deň platby sa považuje deň, keď pošta hotovosť prijala.

Ing. Jana Bielená