14. 6. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Daňové výdavky

2.108 Zostávajúca časť DPH

Slovenská obchodná spoločnosť si formou finančného leasingu obstarala motorové vozidlo, ktoré neskôr na základe dohody poskytla zamestnancovi na služobné a súkromné účely. Zamestnancovi bude zdaňovať nepeňažný príjem vo výške 1 % zo vstupnej ceny vrátane DPH zistenej u prenajímateľa zníženej o 12,5 %. V príslušnom mesiaci si zo splátok platených leasingovej spoločnosti odpočítala DPH v pomernej výške podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

Bude zostávajúca časť DPH účtovaná do nákladov daňovým výdavkom spoločnosti?

Predovšetkým je potrebné upozorniť, že zamestnávateľ, ktorý poskytne svojim zamestnancom motorové vozidlo na súkromné aj služobné účely, postupuje podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, preto nepostupuje podľa § 19 ods. 2 písm. t) tohto právneho predpisu.

Ak sa motorové vozidlo používa na súkromné aj služobné účely a spoločnosť si odpočítava DPH zo splátok finančného leasingu, postupuje podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH, t. j. neodpočíta si časť dane na vstupe, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. DPH na vstupe účtovaná do nákladov bude daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov.

2.109 Časť DPH, na ktorú nevznikol nárok na odpočíta

Spoločnosť ABC, a.s. je platiteľom DPH a poskytuje osobný automobil svojmu zamestnancovi na služobné aj súkromné používanie. Zamestnancovi samozrejme tento nepeňažný príjem zdaňuje v zmysle § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Tento automobil bol na pravidelnej servisnej prehliadke, za ktorú servisu spoločnosť uhradila sumu 300 eur, z toho DPH v sume 50 eur. Spoločnosť si uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 40 eur, ktorá zodpovedá rozsahu použitia služby na podnikanie.

Môže si spoločnosť tú časť DPH, na ktorú nevznikol nárok na odpočítanie, zahrnúť do daňových výdavkov?

Z dôvodu, že spoločnosť ABC, a.s. zdaňuje nepeňažný príjem zamestnanca z použitia motorového vozidla podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, nemôže aplikovať krátenie výdavkov, resp. nákladov na tento automobil v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov. Z toho dôvodu tú časť DPH, na ktorú spoločnosti nevznikol nárok na odpočítanie, bude jej daňovým výdavkom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov.

2.110 Zaúčtovanie DPH

Obchodná spoločnosť kúpila v rámci pracovnej cesty v inom členskom štáte EÚ pohonné látky. Celková suma DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam pritom nepresiahla za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50 eur.

Ako má spoločnosť túto zaplatenú DPH zaúčtovať?

DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam obstaraným v inom členskom štáte, pričom celková suma DPH nepresiahla ustanovený limit, obchodná spoločnosť zaúčtuje ako súčasť ocenenia nákladu, ktorého sa výdavok týka, t. j. napr. na účet 501AU - Spotreba PHL.

2.111 Stanovené limity

Kedy a ako má účtovná jednotka účtovať o nároku DPH na vrátenie z iných členských štátov, keďže presiahla stanovené limity a o vrátenie aj požiadala?

V princípe by spomínané prípady mali byť účtované nasledovným spôsobom:

•    obstaranie tovarov a služieb MD 51x / D 321 (221) (v priebehu poskytnutia),

•    DPH z tovarov a služieb s nárokom na vrátenie MD 51x k vráteniu DPH / D 321 (221),

•    najneskôr k súvahovému dňu – nárok na vrátenie DPH MD 378 / D 648,

•    vrátenie DPH v nižšej hodnote ako bola požadovaná MD 221, 548 (len rozdiel) / D 378.

2.112 Uplatnenie odpočtu DPH

V roku 2021 firma pre potreby svojej činnosti zakúpila stroj v obstarávacej cene 20 000 eur + 20 % DPH. Ako platiteľ DPH si v tom istom roku uplatnila odpočet DPH na tento stroj. V roku 2024 firma požiadala príslušný daňový úrad o ukončenie platenia DPH k 1. 4. 2024, čomu bolo zo strany daňového úradu aj vyhovené. Predmetný stroj bol zaradený v odpisovom pláne do 2. odpisovej skupiny a bol zvolený zrýchlený spôsob odpisovania po dobu 6 rokov. Jeho daňová zostatková cena k 31. 12. 2023 bola 6 638,75 eura.

Vznikla firme povinnosť podať daňové priznanie?

V danom prípade zrušenia registrácie platiteľa DPH daňový úrad určil posledné zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok roku 2024. Za toto posledné zdaňovacie obdobie vznikla firme povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom okrem všetkých prijatých zdaniteľných plnení, pri ktorých odpočítala daň podľa zákona o DPH, a uskutočnených zdaniteľných plnení, pri ktorých firme vznikla povinnosť odvodu dane na výstupe, bolo na základe § 81 ods. 5 zákona o DPH potrebné aj priznať a odviesť DPH z majetku, pri ktorého obstaraní odpočítala daň, a to vo výške, ktorá sa vypočíta z jeho zostatkovej ceny zistenej podľa zákona o dani z príjmov ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia.

Ako daňovú zostatkovú cenu stroja k 31. marcu 2024 bolo potrebné na vyššie spomínané účely použiť daňovú zostatkovú cenu k 31. 12. 2023, t. j. sumu 6 638,75 eur. Daňová povinnosť z tohto titulu tak predstavuje 1 327,75 eur (t. j. 20 % z 6 638,75 eur). Účtovne sa daňová povinnosť v uvedenej výške zaeviduje ako MD 548 / D 343.AE.

2.113 Odvedená daň z pridanej hodnoty

Spoločnosť ABC, s.r.o. v auguste roku 2023, kedy bola platiteľom DPH obstarala dlhodobý hmotný majetok, ktorého cena predstavovala 4 320 eur, z čoho základ dane predstavoval 3 600 eur a DPH 720 eur (20 % DPH). V roku 2023 si teda spoločnosť uplatnila nárok na odpočet DPH vo výške 720 eur. Uvedený majetok zaradila do 1. odpisovej skupiny a začala ho odpisovať rovnomerným spôsobom odpisovania podľa § 27 zákona o dani z príjmov zo vstupnej ceny 3 600 eur. V priebehu apríla 2024 došlo na strane spoločnosti k zrušeniu registrácie platiteľa DPH.

Ako ovplyvní odvedená daň z pridanej hodnoty pri zrušení registrácie základ dane z príjmov za rok 2024?

V načrtnutom prípade pri uplatňovanom rovnomernom spôsobe odpisovania bude priebeh odpisovania nasledujúci:

▪    ROK 2023

Spoločnosť si kúpou obstarala majetok v obstarávacej cene 4 320 eur, pričom vstupnou cenou pre účely odpisovania bola suma 3 600 eur (základ dane). V hodnote DPH vo výške 720 eur si uplatnila nárok na odpočítanie. Hodnota 3 600 eur predstavovala pre spoločnosť v zmysle § 25 zákona o dani z príjmov vstupnú cenu pre účely odpisovania, nakoľko bola registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty. To znamená, že majetok zaradila pre účely odpisovania do 1. odpisovej skupiny v hodnote 3 600 eur. Za rok 2023 uplatnila pri rovnomernom spôsobe odpisovania v zmysle § 27 ods. 2 zákona o dani z príjmov odpis vo výške 375 eur. To znamená, že daňová zostatková cena nadobudla po uplatnení odpisu hodnotu 3 225 eur (t. j. 3 600 – 375).

▪    ROK 2024

Pri zrušení registrácie podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH je platiteľ povinný v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie priznať a odviesť z majetku, pri ktorom uplatnil odpočet dane daň, a to vo výške, ktorá sa vypočíta zo zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku zistenej podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z ceny zásob zistenej podľa § 25 zákona o účtovníctve ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. To znamená, že pri zrušení registrácie platiteľa DPH sa pri odpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku upraví vstupná cena, do výšky ktorej je možné majetok odpisovať, ako súčet pôvodnej vstupnej ceny a DPH vzťahujúcej sa k zostatkovej cene odpisovaného majetku ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia pre DPH.

Ročný odpis už odpisovaného hmotného a nehmotného majetku možno pri rovnomernom spôsobe odpisovania v prípade zrušenia registrácie platiteľa DPH vypočítať ako súčin upravenej vstupnej ceny majetku a ročnej odpisovej sadzby podľa vzorca:

RO = UVC x ROS

UVC = P × (ZC + DPH)

P = VC / ZC

 

pričom:

▪    UVC – upravená vstupná cena pre účely určenia ročného odpisu,

▪    ROS – ročná odpisová sadzba,

▪    VC – pôvodná vstupná cena určená podľa § 25 ods. 1 zákona o dani z príjmov,

▪    ZC – zostatková cena určená podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov,

▪    DPH – odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorý sa vzťahuje k zostatkovej cene odpisovaného majetku podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH,

▪    P – podiel vstupnej ceny a zostatkovej ceny.

Hodnotu dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje k zostatkovej cene odpisovaného majetku podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH je možné vypočítať ako (ZC / VC) x 720, t. j. 0,8958 x 720 = 645 eur. To znamená, že uplatnená časť DPH formou odpočtu DPH predstavuje hodnotu (720 – 645) = 75 eur.

Vrátená suma dane z pridanej hodnoty, ktorú je daňovník povinný pri zrušení registrácie platiteľa DPH vrátiť v sume 645 eur, nebude teda ovplyvňovať základ dane z príjmov za rok 2024, ale bude súčasťou upravenej vstupnej ceny pre účely uplatňovania daňových odpisov.

2.114 Príslušná neodpočítaná daň

Obchodná spoločnosť si neuplatnila odpočet DPH z „bločkov z ERP“, z dôvodu že ich neskoro predložila na zúčtovanie a nechcela robiť dodatočné daňové priznanie.

Môže príslušnú neodpočítanú daň spoločnosť zahrnúť do daňových výdavkov?

Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že daňovým výdavkom je daň z pridanej hodnoty, ak na jej odpočítanie platiteľ nemá nárok, s výnimkou dane, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok, kedy je súčasťou vstupnej ceny. V danom prípade však nárok na odpočítanie obchodnej spoločnosti - platiteľovi DPH v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH vznikol. To, že z akýchkoľvek dôvodov spoločnosť nevyužila toto svoje právo na odpočítanie dane nemôže mať dopad na možnosť uplatnenia tejto dane v daňových výdavkoch.

Ak si teda spoločnosť neuplatnila právo na odpočítanie dane z dôvodov neuvedených v zákone o DPH (zákon o DPH ustanovuje v rámci § 49, kedy platiteľ nemá nárok na odpočítanie dane), nemôže túto neodpočítanú daň zahrnúť medzi daňové výdavky.

2.115 Zahrnutie DPH do výdavkov

Podnikateľ Juraj - platiteľ DPH, používa v súvislosti s podnikateľskou činnosťou motorové vozidlo, na ktoré si uplatňuje paušálne výdavky na spotrebu PHL vo výške 80 % z celkového preukázaného nákupu PHL. Pri nákupe PHL mu vzniká nárok na odpočítanie DPH z nakúpených PHL iba do výšky paušálnych výdavkov, nakoľko nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie.

Môže podnikateľ časť DPH, na ktorú mu nevznikol nárok na odpočítanie, zahrnúť do daňových výdavkov?

Nakoľko DPH prislúcha k výdavkom na spotrebované pohonné hmoty, ktoré nie sú daňovým výdavkom, nie je daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov ani časť DPH, na ktorú daňovníkovi nevznikol nárok na jej odpočítanie podľa zákona o DPH.

2.116 Oprava kosačky a DPH

Stavebná spoločnosť – platiteľ DPH používa v súvislosti s podnikaním kosačku, na ktorú uplatňuje výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov v paušálnej výške 80 %. Za opravu kosačky spoločnosť zaplatila 180 eur, z toho DPH v sume 30 eur. Spoločnosť si uplatnila odpočítanie DPH v sume 24 eur, ktorá zodpovedá rozsahu použitia služby opravy na podnikanie.

Môže si spoločnosť časť neodpočítanej DPH v sume 6 eur zahrnúť do daňových výdavkov?

Nie nemôže. Daň z pridanej hodnoty, ktorú podľa zákona o DPH nie je možné odpočítať, je totiž daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže, je daňovým výdavkom. Nakoľko v uvedenom prípade sa DPH, ktorú nie je možné odpočítať, viaže k výdavku, ktorý nie je uznaný za daňový výdavok v nadväznosti na uplatnenie § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, nie je možné časť neodpočítanej DPH vo výške 6,00 eur zahrnúť do daňových výdavkov.

2.117 DPH na výstupe

Obchodná spoločnosť vyhlásila verejnú reklamnú súťaž organizovanú pre svojich zákazníkov. Na základe podmienok súťaže výherca získal nepeňažnú výhru – vysávač v sume 120 eur bez DPH. Keďže spoločnosť organizovala reklamnú akciu za účelom zvýšenia svojich tržieb, pri obstaraní ceny do súťaže si uplatnila nárok na odpočet DPH.

Je možné DPH na výstupe, ktorú je obchodná spoločnosť povinná odviesť pri odovzdaní nepeňažnej výhry výhercovi reklamnej súťaže, považovať za daňový výdavok na reklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov?

Je pravdou, že v zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi vznikla spoločnosti povinnosť odviesť DPH na výstupe vo výške vypočítanej podľa platnej sadzby dane.

Výdavky na obstaranie vysávača, ktorý spoločnosť poskytne ako výhernú cenu do reklamnej súťaže, ktorá bude vyhlásená za účelom podpory predaja tovarov spoločnosti a zvýšenia jej tržieb, možno považovať za daňové výdavky podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. DPH účtovaná do nákladov, ktorú je spoločnosť povinná odviesť na výstupe pri odovzdaní výhry výhercovi, je však nedaňovým výdavkom v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

2.118 Zaplatená DPH

Podnikateľ – platiteľ DPH obstaral na služobnej ceste v Poľsku pohonné látky. Celková suma DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam nepresiahla za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50 eur.

Bude táto zaplatená DPH daňovým výdavkom podnikateľa?

DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam obstaraným v Poľsku je daňovým výdavkom ako súčasť ocenenia nákladu, ktorého sa týka.

2.119 Nárok na vrátenie DPH

Obchodnej spoločnosti vznikol nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Poľsku. Spoločnosť sa však rozhodla, že tento nárok nevyužije a DPH zaplatenú poľským dodávateľom zaúčtuje medzi daňové výdavky.

Postupovala spoločnosť správne?

V prípade, ak slovenská obchodná spoločnosť - platiteľ DPH, ktorej vznikol nárok na refundáciu DPH zaplatenej v Poľsku, túto možnosť nevyužije, potom sumu v zahraničí zaplatenej DPH nebude môcť považovať za daňový náklad. Platí totiž, že ak spoločnosť má nárok na vrátenie DPH z príslušného členského štátu EÚ a o jej vrátenie nepožiada, a teda o nároku na vrátenie neúčtuje do výnosov, takáto DPH zaúčtovaná na príslušný nákladový účet nie je daňovým výdavkom spoločnosti.

2.120 DPH ako daňový výdavok

Slovenská obchodná spoločnosť obstarala službu v členskom štáte EÚ, pri ktorej nie je nárok na vrátenie dane v príslušnom členskom štáte EÚ, pričom prekročila limit na vrátenie stanovený týmto členským štátom EÚ. DPH vzťahujúcu sa k službe spoločnosť zaúčtovala v prospech príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov.

Bude pre slovenskú spoločnosť táto DPH daňovým výdavkom?

Spomínaná DPH bude za opísaných predpokladov daňovým výdavkom spoločnosti, a to na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov.

2.121 Ubytovanie v rámci zahraničnej pracovnej cesty

Slovenská obchodná spoločnosť – platiteľ DPH v súvislosti so svojou činnosťou vykonávanou v Slovenskej republike, pri ktorej má plný nárok na odpočítanie DPH, zabezpečila svojim zamestnancom ubytovanie v rámci zahraničnej pracovnej cesty v Českej republike. Celková suma DPH podľa dokladov bola vo výške 38,50 €. Slovenská spoločnosť nemôže podať žiadosť o vrátenie uvedenej DPH vzhľadom na to, že v rámci kalendárneho roku zaplatená DPH v Českej republike nedosiahla požadovaný limit.

Je DPH zaúčtovaná do nákladov daňovo uznaným výdavkom?

Vychádzajúc zo skutočnosti, že slovenská obchodná spoločnosť - platiteľ DPH nemá nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Českej republike z dôvodu, že úhrnná suma 38,50 € za kalendárny rok nedosiahla predpísanú výšku na jej vrátenie (limit 50 €), v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) bod 4 zákona o dani z príjmov táto DPH zaúčtovaná do nákladov je daňovo uznaným výdavkom, pretože samotné výdavky na služby – cestovné a ubytovanie, sú daňovým výdavkom.

Do daňových výdavkov sa DPH uplatní v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade výdavkov na cestovné a ubytovanie.

2.122 Vysielanie zamestnancov

Firma vysiela svojich zamestnancov (stavebné práce) do Belgicka. Platí ubytovanie, faktúra je vystavená so 6 % DPH. Napr. Netto 1 061,32 € 6 % BTW 63,68 € = 1 125 €. Základ dane firma zaúčtovala na 518 AE a DPH na účet 548 AE. DPH za ubytovacie služby za rok je 580 €, čiže limit je splnený. Firma zistila, že v Belgicku nie je možné žiadať DPH z ubytovania.

Firma má ešte aj nejaké bločky z nákupu pomocného náradia kde je vyčíslená DPH 21 % (pílniky, kotúče, predlžovačky) a osobné ochranné pomôcky - prilby, rukavice, topánky. Je DPH uznaným daňovým výdavkom keď za rok je 45 €. Firma tiež disponuje bločkami z náradia, kde nie je vyčíslená DPH (suma je iba Totaal).

Je teda DPH uznaným daňovým výdavkom? Môže to firma dať celé do nákladov?

Je pravdou, že vrátenie DPH z ubytovania, jedla, pitia, tabakových výrobkov, spotrebného alkoholu a reprezentačného DPH zaplatenú v Belgicku možné nie je. V takomto prípade možno odporučiť vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov. Ak je teda v príslušnom členskom štáte DPH z ubytovacích služieb neodpočítateľná z dôvodu povahy samotnej služby, je potrebné postupovať podobne ako pri zahrnovaní DPH z prijatých zdaniteľných plnení v tuzemsku bez nároku na odpočítanie. Za tohto predpokladu firma zahrnie v Belgicku zaplatenú DPH do daňových výdavkov v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov za podmienky, že ubytovacie služby, ku ktorým sa DPH vzťahuje, sú daňovým výdavkom.

Ak nevznikol nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Belgicku z dôvodu, že úhrnná suma 45 € za kalendárny rok nedosiahla predpísanú výšku na jej vrátenie (limit 50 €), v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) bod 3 zákona o dani z príjmov táto DPH zaúčtovaná do nákladov je daňovo uznaným výdavkom, ak samotné výdavky na náradie, sú daňovým výdavkom.

Čo sa týka bločkov z náradia, kde nie je vyčíslená DPH, do daňových nákladov ich bude možné premietnuť za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

2.123 Medzinárodné výstavy

Slovenská spoločnosť – platca DPH sa zúčastnila v priebehu roka 2024 medzinárodných výstav vo viacerých štátoch EÚ. V nich vynaložila náklady na obstaranie rôznych tovarov a služieb charakteru daňových výdavkov. Voči každému štátu EÚ, kde sa výstav zúčastnila došlo k prekročeniu minimálneho limitu na vrátenie DPH. Slovenská spoločnosť požiadala o vrátenie týchto DPH.

Čo bude daňovým výdavkom?

Daňovým výdavkom slovenskej spoločnosti bude DPH v roku 2024 za podmienky, že súčasne spoločnosť v tomto roku zaúčtuje aj nárok na vrátenie uvedenej DPH do výnosov.

2.124 Dosiahnutie zdaniteľných obchodov

Spoločnosť ALFA, s.r.o. – štvrťročný platca DPH, mala v roku 2023 ročný koeficient „0,60“, ktorý aplikovala na výpočet predbežného odpočítania dane podľa § 50 zákona o DPH počas roku 2024. Spoločnosť ALFA, s.r.o. dosiahla počas roku 2024 nasledujúce zdaniteľné obchody:

     I. štvrťrok 2024

Spoločnosť ALFA, s.r.o. uskutočnila len zdaniteľné plnenia, pri ktorých jej vznikla daňová povinnosť vo výške 14 700 eur, DPH 20 % = 2 940 eur. Spoločnosť prijala tovary a služby s nárokom na odpočítanie dane vo výške 6 300 eur, DPH 20 % = 1 260 eur. Daň na vstupe si spoločnosť ALFA, s.r.o. - platiteľ dane vykázala v daňovom priznaní teda vo výške 1 260 eur.

     II. štvrťrok 2024

Spoločnosť ALFA, s.r.o. uskutočnila nasledovné zdaniteľné obchody:

•    predala tuzemským odberateľom svoje výrobky v hodnote 13 650 eur, DPH 20 % 2 730 eur,

•    predala dubióznu výpočtovú techniku v hodnote 4 200 eur, DPH 20 % = 840 eur,

•    v októbri 2023 jednorázovo poskytla pôžičku inému platiteľovi dane vo výške 10 500 eur, dohodnutý úrok vo výške 1 470 eur mal byť zaplatený do 30. apríla 2024.

Spoločnosť ALFA, s.r.o. prijala nasledovné tovary a služby:

•    na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť vo výške 5 460 eur, DPH 20 % = 1 092 eur,

•    v súvislosti s poskytnutou pôžičkou ako aj v súvislosti s riešením obchodných problémov pri riešení svojich pohľadávok prijala poradenské služby od právnika – platiteľa DPH v hodnote 1 260 eur, DPH 20 % = 252 eur.

Pri predbežnom odpočítaní dane spoločnosť ALFA, s.r.o. použila koeficient z roku 2023, t. j. 0,60.

Daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku: 1 092 + 252 = 1 344 eur.

Odpočítateľná daň: 1 092 + (252 x 0,60) = 1 092 + 151,20 = 1 243,20 eur.

     III. štvrťrok 2024

Spoločnosť ALFA, s.r.o. predala v tuzemsku svoje výrobky v hodnote 16 800 eur, DPH 20 % = 3 360 eur.

Spoločnosť ALFA, s.r.o. prijala tovary a služby s nárokom na odpočítanie dane vo výške 10 500 eur, DPH 20 % = 2 100 eur.

     IV. štvrťrok 2024

Spoločnosť ALFA, s.r.o. uskutočnila nasledovné zdaniteľné obchody:

•    predala v tuzemsku svoje výrobky v hodnote 12 600 eur, DPH 20 % = 2 520 eur,

•    predala nehnuteľnosť – skladové priestory, pričom tento predaj bol oslobodený od dane vo výške 105 000 eur.

Spoločnosť ALFA, s.r.o. prijala nasledovné tovary a služby:

•    na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť vo výške 8 400 eur, DPH 20 % = 1 680 eur,

•    na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť a zároveň na zdaniteľné obchody oslobodené od dane vo výške 6 300 eur, DPH 20 % = 1 260 eur.

Pri predbežnom odpočítaní dane spoločnosť ALFA, s.r.o. použila koeficient z roku 2023, t. j. 0,60.

Daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku 1 680 + 1 260 = 2 940 eur.

Odpočítateľná daň 1 680 + (1 260 x 0,60) = 1 680 + 756 = 2 436 eur.

Ako bude z pohľadu DPH spoločnosť postupovať?

Skutočne odpočítaná daň v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2024 = predbežné odpočítanie dane 7 039,20 eur (1 260,00 + 1 243,20 + 2 100,00 + 2 436,00).

Po skončení kalendárneho roka 2024 spoločnosť ALFA, s.r.o. vypočíta koeficient podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH a vypočíta odpočítateľnú daň za celý kalendárny rok 2024. Do čitateľa ani do menovateľa koeficientu spoločnosť ALFA, s.r.o. neuvedie výnosy z predaja majetku, ktorý používala na účely svojho podnikania okrem zásob (t. j. v danom prípade predaj výpočtovej techniky), výnosy z finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 zákona o DPH, ak ich poskytla príležitostne (v konkrétnom prípade príjem úrokov z pôžičky) a ani výnosy z príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti (konkrétne predaj skladových priestorov v IV. štvrťroku 2024).

 

Daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku za celý kalendárny rok 2024
= 7 644,00 eur (1 260 + 1 092 + 252 + 2 100 + 1 680 + 1 260)

Odpočítateľná daň za celý kalendárny rok 2024 = 6 132,00 + (1 512,00 x 1) = 7 644,00 eur

Skutočne odpočítaná daň v roku 2024 = 7 039,20 eur

 

Kladný rozdiel vo výške 604,80 eur uvedie spoločnosť ALFA, s.r.o. v daňovom priznaní k DPH za IV. štvrťrok 2024 ako súčasť riadku 21 tlačiva daňového priznania za 4. štvrťrok 2024, čím si zároveň uplatní na ťarchu štátneho rozpočtu zvýšenie hodnoty odpočítania dane celkom.

2.125 DPH v účtovníctve

Spoločnosť Alfa s.r.o. obstarala na služobnej ceste v Taliansku pohonné látky. Celková suma DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam nepresiahla za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50 eur.

Ako bude táto zaplatená DPH zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti?

DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam obstaraným v Taliansku zaúčtuje účtovná jednotka ako súčasť ocenenia nákladu, ktorého sa výdavok týka, t. j. napr. na účet 501AU – Spotreba PHL

2.126 Dodanie tovaru

Firme ALFA prišla dňa 24. marca 2024 faktúra za dodanie tovaru od českej firmy BETA. Faktúra bola vystavená 20. marca 2024 na 10 000 CZK, dátum odoslania tovaru je 9. marec 2024. Tovar do firmy ALFA prišiel kuriérskou službou 10. marca 2024, čím sa v zmysle dohodnutých obchodných podmienok slovenská firma ALFA stala vlastníkom tovaru. Firma ALFA má nárok na odpočítanie DPH v plnej výške, keďže tovar je použitý na účely ďalšieho predaja, ktorý je zdaňovaný.

Ako bude vyzerať nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v účtovníctve?

Pri uvedenom nadobudnutí tovaru v tuzemsku z Českej republiky v CZK sa hodnota 10 000 CZK prepočíta na menu euro:

▪    na účely účtovania o dodávke tovaru referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu - t. j. 9. 3. 2024,

▪    na účely určenia základu dane z pridanej hodnoty referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti – t. j. kurzom platným ku dňu 19. 3. 2024.

Na účely účtovania o DPH je potrebné s ohľadom na uvedené ustanoviť vhodnú analytickú evidenciu zabezpečujúcu sledovanie DPH, ktorú je podnikajúci subjekt povinný odviesť v tuzemsku a DPH, pri ktorej má právo na odpočítanie dane.

Na uvedenom základe možno konštatovať, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bude v účtovníctve platiteľa vyzerať nasledovne:

▪    obstarávacia cena dodávky tovaru (prepočet ku dňu splnenia dodávky) MD 131 / D 321,

▪    zúčtovanie DPH (prepočet ku dňu vzniku daňovej povinnosti) MD 343.AE1 / D 343.AE2,

kde: 343.AE1 – právo na odpočet DPH, 343.AE2 – DPH, ktorú je podnikajúci subjekt povinný odviesť v tuzemsku.

Dátum

Účtovný prípad

CZK / kurz ECB

EUR

MD

D

10. 3. 2024

Obstarávacia cena
tovaru

10 000 CZK, kurz 27,290 EUR/CZK

366,43

131

321

20. 3. 2024

DPH k fakturovanej
obstarávacej cene
tovaru

Prepočet základu dane 10 000 CZK,
kurz 27,315 EUR/CZK, t. j. 366,0992 EUR

daň 20 % = 73,22 EUR

73,22

343.01

343.02

 

V prípade, ak by firma ALFA nemala právo na odpočet DPH v plnej výške, ale len v pomernej výške (daň prepočítaná koeficientom), účtovanie DPH bude nasledovné:

Dátum

Účtovný prípad

CZK / kurz ECB

EUR

MD

D

20. 3. 2024

DPH k fakturovanej
obstarávacej
cene tovaru

Prepočet základu dane 10 000 CZK,
kurz 27,315 EUR/CZK,
t. j. 366,0992 EUR
daň 20 % = 73,22 EUR

73,22

343.01

343.02

20. 3. 2024

Zníženie nároku
na odpočítanie DPH
po prepočte
koeficientom

Prepočet DPH koeficientom
napr. 0,8451, t. j. odpočítateľná
DPH je 61,88 EUR

61,88

131

343.01

 

Pozn.: § 52 ods. 7 Postupov účtovania v PÚ ustanovuje, že pri tovare (tovare v zmysle zákona o DPH) je neodpočítateľná DPH súčasťou obstarávacej ceny.

2.127 Účtovanie odberateľa

Slovenskej firme – platiteľovi DPH, vykonala česká stavebná spoločnosť (platiteľ DPH registrovaný v Českej republike) stavebné práce v sume 200 000 CZK na budove sídla nachádzajúcej sa v Bratislave. Služba bola dodaná a faktúra vyhotovená 9. februára 2024.

Ako bude účtovať odberateľ tejto služby o vykonanej zákazke a DPH?

Predovšetkým je potrebné pre správne posúdenie a riešenie uvedeného problému pripomenúť, že miestom dodania uvedenej služby je Slovenská republika. Pri tomto tvrdení sa vychádza z § 16 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH je daň z uvedených služieb povinný platiť slovenský odberateľ, čo znamená, že český dodávateľ vystaví faktúru za stavebné práce na nehnuteľnosti bez DPH vo výške 200 000 CZK.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o DPH sa pre správne vyčíslenie základu dane na prepočet cudzej meny na eurá použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Za predpokladu, že kurz EUR/CZK v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti (tzn. 8. februára 2024) bude napr. 27,021 EUR/CZK, potom výpočet dane bude:

Základ dane    200 000 CZK / 27,021 = 7 401,6506 EUR

DPH    20 % zo sumy 7 401,6506 EUR = 1 480,33 EUR

 

Účtovanie o DPH bude za predpokladu vzniku práva na odpočítanie DPH v plnom rozsahu následovné:

Dátum

Účtovný prípad

CZK

EUR

MD

D

9. 2. 2024

Faktúra od dodávateľa

200 000

7 401,65

518

321

9. 2. 2024

Vznik daňovej povinnosti
a práva na odpočítanie DPH

 

1 480,33

343.01

343.02

16. 2. 2024

Úhrada faktúry (kurz 27,023 EUR/CZK)

200 000

7 401,10

321

221

16. 2. 2024

Kurzový rozdiel (zisk)

 

0,55

321

663

 

2.128 Darovanie automobilu

Podnikateľ A daroval inému podnikateľovi B automobil zaradený do obchodného majetku, ktoré už bolo ku dňu darovania odpísané a malo nulovú zostatkovú hodnotu. Títo podnikatelia sú závislými osobami podľa § 2 písm. n) ZDP. Trhová cena darovaného automobilu v čase darovania bola 5 000 eur.

Ako postupovať z pohľadu daňových výdavkov?

V závislosti na skutočnostiach a okolnostiach konkrétneho prípadu je potrebné predovšetkým zvážiť, či by v uvedenom prípade k obdobnej transakcii darovania uskutočnenej za porovnateľných podmienok došlo aj v situácii, keby spomínaní podnikatelia neboli pre účely zákona o dani z príjmov závislými osobami. V podnikateľskej praxi nastávajú totiž nezriedka situácie, keď závislé osoby cielene použijú špecifickú právu formu transakcie (v uvedenom prípade darovanie) s cieľom znížiť alebo vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá by vznikla v prípade transakcie klasifikovanej ako predaj. 

Na druhej strane je nepopierateľné, že k právnemu aktu darovania dochádza aj medzi nezávislými osobami, pričom toto darovanie môže byť motivované rozličnými zámermi, ktorými môžu byť napríklad charita alebo verejný záujem. Darovanie medzi dvomi osobami – podnikateľmi, prípadne medzi dvoma obchodnými spoločnosťami založenými s cieľom dosahovať zisk je už ale skutočnosť, ku ktorej tak často nedochádza. Preto je v takom prípade potrebné skúmať skutočný motív a cieľ týchto transakcií a právnych vzťahov a zhodnotiť, či nedochádza k obchádzaniu zákona a k znižovaniu daňovej povinnosti.

Pokiaľ by výsledkom skúmania bol záver, že by k obdobnej transakcii a za porovnateľných podmienok nedošlo, keby spomínaní podnikatelia neboli pre účely zákona o dani z príjmov závislými osobami a súčasne v dôsledku týchto právnych úkonov došlo k zníženiu daňovej povinnosti, finančné orgány sú oprávnené preklasifikovať právnu formu týchto transakcií v kontexte ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Postup podľa § 17 ods. 5 ZDP sa teda môže uplatniť aj v tomto prípade.

Vyššie uvedený postup má takisto oporu v Smernici OECD o transferovom oceňovaní, kde sa vo výnimočných prípadoch pripúšťa rekvalifikácia právnych úkonov (prezentovanej zmluvnej vôle) vykonaných závislými osobami, pričom sa uvádza, že je nutné brať ohľad na skutočnosti a okolnosti konkrétneho prípadu.

2.129 Zaúčtovanie DPH

Spoločnosť Beta a.s. obstarala službu v členskom štáte EÚ, pri ktorej nie je nárok na vrátenie dane v príslušnom členskom štáte EÚ, pričom prekročila limit na vrátenie stanovený príslušným členským štátom EÚ.

Ako účtovná jednotka v tomto prípade zaúčtuje DPH?

V prípade, že účtovná jednotka nemá nárok na vrátenie DPH zo služby, bude o tejto DPH účtovať priamo na účte, na ktorom bude účtovať aj službu, t. j. napr. na účte 518AU - Služby bez nároku na vrátenie DPH.

2.130 Darovanie počítačov a pozemku

Spoločnosť XYZ, a.s. darovala škole v roku 2024 v dlhodobom hmotnom majetku evidované 2 počítače, z ktorých k 31. 12. 2023 mal jeden zostatkovú hodnotu 200 eur a druhý 700 eur. Na uvedenú školu tiež previedla pozemok, ktorý obstarala v roku 2013 za 30 000 eur.

Ako je to z pohľadu daňovej uznateľnosti?

Úhrn daňových zostatkových cien uvedených počítačov v sume 900 eur nebude daňovo uplatniteľným nákladom spoločnosti XYZ, a.s., pretože boli darované, t. j. neboli použité v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov spoločnosti. Nebol tak splnený základný predpoklad daňovej uznateľnosti nákladu v zmysle § 2 písm. i) ZDP (z darovania neplynie totiž žiadny príjem).

Čo sa týka pozemku, tento je z daňového odpisovania vylúčeným druhom majetku v zmysle § 23 ods. 1 písm. a) ZDP. 

Keďže podľa § 25 ods. 3 ZDP je zostatková cena pre účely zákona o dani z príjmov definovaná ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. a) resp. § 22 ods. 12 ZDP, bude vyradený v podstate vo svojej obstarávacej cene – t. j. 30 000 eur. Táto suma však rovnako v zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP nebude daňovo uplatniteľná, nakoľko bol pozemok vyradený z obchodného majetku v dôsledku darovania.

2.131 Vstupná cena

Pri zaradení hmotného hnuteľného majetku je rozhodujúca jeho vstupná cena 1 700 eur. Spoločnosť zakúpila prístroj za cenu 1 800 eur, čo je cena vrátane DPH. Cena bez DPH je 1 500 eur.

Akú cenu považovať za vstupnú cenu?

Odpoveď na túto otázku vyplýva priamo z ustanovenia § 25 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Nakoľko nie je uvedené, či predmetná spoločnosť je platiteľom DPH alebo nie, stanovisko bude mať alternatívny charakter.

V prípade, ak spoločnosť je platiteľom DPH, bude pre ňu vstupnou cenou cena bez DPH – t. j. 1 500 eur, nakoľko na časť týkajúcu sa hodnoty DPH sa uplatní nárok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Tu je dôležité poznamenať, že v danom prípade nedochádza k naplneniu podmienky výšky vstupnej ceny pre hmotný hnuteľný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov (t. j. vstupná cena je menej ako 1 700 eur).

V prípade, ak spoločnosť nie je platiteľom DPH, potom priamo z § 25 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov vyplýva, že vstupnou cenou pre ňu bude cena vrátane DPH – t. j. 1 800 eur.

To znamená, že v tomto prípade prístroj spĺňa podmienky pre hmotný hnuteľný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov a teda výdavky súvisiace s jeho obstaraním (1 800 eur) si do daňových výdavkov spoločnosť uplatní postupne prostredníctvom daňových odpisov.

2.132 Uznaný daňový výdavok

Firma vysiela svojich zamestnancov (stavebné práce) do Belgicka. Platí ubytovanie, faktúra je výdavkov v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov za podmienky, že ubytovacie služby, ku ktorým sa DPH vzťahuje, sú jej daňovým výdavkom, vystavená so 6 % DPH. DPH za ubytovacie služby za rok je 580 €, čiže limit je splnený. V Belgicku však nie je možné žiadať vrátenie DPH z ubytovania.

Je teda DPH uznaným daňovým výdavkom?

Je pravdou, že vrátenie DPH z ubytovania, jedla, pitia, tabakových výrobkov, spotrebného alkoholu a reprezentačného zaplatenej v Belgicku možné nie je. V takomto prípade možno odporučiť vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov. Ak je teda v príslušnom členskom štáte DPH z ubytovacích služieb neodpočítateľná z dôvodu povahy samotnej služby, je možné postupovať podobne ako pri zahrnovaní DPH z prijatých zdaniteľných plnení v tuzemsku bez nároku na odpočítanie. Za tohto predpokladu slovenská firma zahrnie v Belgicku zaplatenú DPH do daňových výdavkov.

2.133 Zdaniteľné obchody

Akciová spoločnosť GAMA, a.s. podniká od roku 2021. Platiteľom DPH sa stala od 1. júna 2024. Okrem zdaniteľných obchodov, pri ktorých jej vzniká daňová povinnosť vykonáva aj plnenia oslobodené od dane, pri ktorých nemôže odpočítať daň.

Čo uvedie akciová spoločnosť v čitateli aj v menovateli koeficientu výnosy (príjmy) za obdobie kalendárneho roka, v ktorom je registrovaná za platiteľa dane?

Akciová spoločnosť určí koeficient odhadom podľa charakteru svojej činnosti a so súhlasom správcu dane podľa § 50 ods. 3 zákona o DPH. Po skončení kalendárneho roka 2024 pri výpočte koeficientu za celý kalendárny rok podľa § 50 ods. 2 a 4 zákona o DPH uvedie akciová spoločnosť v čitateli aj v menovateli koeficientu výnosy (príjmy) za obdobie kalendárneho roka, v ktorom je registrovaná za platiteľa dane, t. j. výnosy (príjmy) od 1. júna 2024 do 31. decembra 2024.

2.134 Postup prenajímateľa

Spoločnosť s r.o. – platiteľ DPH, prenajíma budovu skladu, pričom toto plnenie je od DPH oslobodené v zmysle zákona o DPH. V súvislosti s úpravou nových zmluvných podmienok s nájomcom využil právne služby, ktorú mu boli fakturované v sume 250 eur + 50 eur DPH. Spoločnosť zaúčtovala službu v sume 250 eur na účet 518 – Ostatné služby a DPH v sume 50 eur na účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Bol účtovný postup prenajímateľa správny?

Z dôvodu, že prijatá služba od právnej kancelárie výslovne súvisela s plnením od DPH oslobodeným, prenajímateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH. Daň zaplatená v cene obstaraných služieb sa však musí účtovať na ťarchu vecne príslušného účtu nákladov – tzn. rovnako ako samotná služba na účet 518 – Ostatné služby. Použitie účtu 548 v predmetnom prípade bolo v rozpore s § 52 ods. 5 postupov účtovania.

2.135 Účtovanie nároku na DPH

Slovenská spoločnosť Delta s.r.o. sa zúčastnila v priebehu roka medzinárodných veľtrhov vo Francúzsku, Holandsku a Nemecku, kde vynaložila náklady na obstaranie rôznych tovarov a služieb charakteru daňových výdavkov. Voči každému členskému štátu EÚ prekročila minimálny limit na vrátenie DPH a požiadala o jej vrátenie. Požadovaná suma nebola účtovnej jednotka v plnom rozsahu vrátená.

Kedy a ako bude účtovná jednotka o nároku DPH účtovať?

Spoločnosť bude účtovať nasledovne:

•    obstaranie tovarov a služieb 51xAU/321, 221 (v priebehu poskytnutia),

•    DPH z tovarov a služieb s nárokom na vrátenie 51xAU k vráteniu DPH/321, 221,

•    najneskôr k súvahovému dňu – nárok na vrátenie DPH 378/648,

•    vrátenie DPH v nižšej hodnote ako bola požadovaná 221, 548 (len rozdiel) /378.

2.136 Dotácia z úradu práce 

Občan dlhodobo evidovaný ako nezamestnaný dostal dotáciu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na samozamestnanie vo výške 3 000 eur. Následne si vybavil živnostenský list, nakúpil za danú dotáciu počítač, ERP, mobilný telefón, vozík na prepravu tovaru, nástroje na výrobu vlastných výrobkov – všetko majetok do 1 700 eur. V peňažnom denníku ju zaúčtoval ako príjem neovplyvňujúci daňovú povinnosť a nákup hore uvedeného majetku ako výdaj neovplyvňujúci daňovú povinnosť.

Postupoval občan správne?

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP sú od dane okrem iného oslobodené aj plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce, avšak s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP, t. j. príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Z uvedeného vyplýva, že oslobodené od dane sú len tie plnenia, ktoré plynú fyzickej osobe nevykonávajúcej podnikateľskú a inú samostatnú zárobkovú činnosť, teda osobe, u ktorej nie je súvislosť týchto plnení s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP s výnimkou plnení poskytovaných v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Všetky ostatné plnenia plynúce občanovi v súvislosti s jeho podnikaním alebo vykonávaním inej samostatnej zárobkovej činnosti podliehajú zdaneniu daňou z príjmov fyzických osôb.

V predmetnom prípade bolo teda potrebné účtovať v rámci Peňažného denníka takým spôsobom, že príjem príspevku z úradu práce sa zaúčtuje medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane do stĺpca „Ostatné príjmy“ a prislúchajúce výdavky sa zaúčtujú do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení do príslušného stĺpca výdavkov (napr. nákup materiálu, služby a pod.). Výsledný daňový dopad z takéhoto spôsobu účtovania je neutrálny.

2.137 Daňové odpisy

Spoločnosť ABC, s.r.o. v januári 2024 obstarala a zaradila do používania technologickú linku v cene 12 000 eur. Na jej obstaranie obdržala v roku 2024 dotáciu zo štátneho rozpočtu v plnej výške obstarávacej ceny. Uvedený majetok je zaradený v 2. odpisovej skupine, s dobou odpisovania 6 rokov, pričom bol zvolený rovnomerný spôsob odpisovania (tzn. 2 000 eur ročne). Účtovné odpisy sa spoločnosť rozhodla uplatňovať rovnomerne po dobu 10 rokov (1 200 eur ročne).

Ako postupovať v danej situácii?

Pri odpisovaní v rokoch 2024 až 2029 sú daňové odpisy vyššie o 800 eur, táto suma teda bude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia. Vzhľadom k tomu, že dotácia musí byť zahrnutá do základu dane vo výške daňového odpisu (2 000 eur) a súčasťou výsledku hospodárenia je zúčtovaný výnos (dotácia) len vo výške 1 200 eur, základ dane sa v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie zároveň zvýši o 800 eur. V rokoch 2030 až 2033 spoločnosť už daňový odpis uplatňovať nebude.

Keďže za uvedené roky bude súčasťou výsledku hospodárenia zaúčtovaný odpis (1 200 eur) a zúčtovaná dotácia (1 200 eur), o tieto sumy bude potrebné upraviť základ dane z príjmov – na jednej strane ako pripočitateľnú položku a na strane druhej ako položku odpočitateľnú.

2.138 Dotácia zo štátneho rozpočtu

Spoločnosť ABC, s.r.o. v januári 2024 obstarala a zaradila do používania technologickú linku v cene 12 000 eur. Na jej obstaranie obdržala v roku 2024 dotáciu zo štátneho rozpočtu v plnej výške obstarávacej ceny. Uvedený majetok je zaradený v 2. odpisovej skupine, s dobou odpisovania 6 rokov, pričom bol zvolený rovnomerný spôsob odpisovania (tzn. 2 000 eur ročne). Účtovné odpisy sa spoločnosť rozhodla uplatňovať rovnomerne po dobu 4 rokov (3 000 eur ročne).

Ako postupovať v predmetnom prípade?

Pri odpisovaní v rokoch 2024 až 2027 (účtovný odpis počas 4 rokov) budú daňové odpisy nižšie o 1 000 eur, táto suma bude položkou zvyšujúcou základ dane z príjmov. 

Vzhľadom na to, že dotácia musí byť zahrnutá do základu dane vo výške daňového odpisu (2 000 eur) a súčasťou výsledku hospodárenia je zúčtovaný výnos (dotácia) vo výške 3 000 eur, základ dane sa zároveň zníži o 1 000 eur (položka znižujúca výsledok hospodárenia v daňovom priznaní).

V rokoch 2028 a 2029 o odpise a výnose zo zúčtovania dotácie vo výsledku hospodárenia neúčtuje. Spoločnosť v rokoch 2028 a 2029 bude uplatňovať už len daňový odpis.

Základ dane sa v uvedených obdobiach zníži o uplatnený daňový odpis v sume 2 000 eur (položka znižujúca výsledok hospodárenia) a zároveň sa základ dane zvýši o 2 000 eur (položka zvyšujúca výsledok hospodárenia).

2.139 Spôsob uplatňovania výdavkov

Živnostník Peter uplatňoval v roku 2023 percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP. V novembri 2023 mu bola poskytnutá prevádzková dotácia vo výške 1 300 eur, ktorú v roku 2023 nestihol použiť na deklarovaný účel, ale použije ju až v nasledujúcom roku 2024.

Čo v prípade, ak za zdaňovacie obdobie 2024 zmení živnostník spôsob uplatňovania výdavkov z tzv. paušálnych na preukázateľné daňové výdavky na základe vedeného jednoduchého účtovníctva?

Živnostník Peter bol povinný celú prevádzkovú dotáciu vo výške 1 300 eur prijatú v roku 2023, v ktorom uplatňoval výdavky percentom z príjmov, zahrnúť do základu dane za rok 2023, t. j. za rok, v ktorom ju prijal. Skutočnosť, že túto prijatú dotáciu v roku 2023 nestihol vyčerpať, je v danom prípade irelevantná. V nasledujúcom zdaňovacom období 2024, v ktorom zmenil spôsob uplatňovania výdavkov a v ktorom začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, zahrnie do daňových výdavkov výdavky preukázateľne vynaložené na účel, na ktorý mu bola táto dotácia poskytnutá. Z dôvodu, že celú prevádzkovú dotáciu už zahrnul do základu dane (zdanil) v roku 2023, nebude už tento príjem zahŕňať do základu dane v zdaňovacom období roku 2024, v ktorom túto dotáciu použije.

Uvedený postup vyplýva na základe ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) ZDP, v zmysle ktorého sa do základu dane z príjmov nezahŕňa suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa zákona o dani z príjmov alebo podľa doterajších predpisov.

2.140 Oprava základu dane

Akým spôsobom sa účtuje v podvojnom účtovníctve oprava základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby?

Je pravdou, že počnúc rokom 2021 sa zaviedla možnosť opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby, ak platiteľ dane uskutočňujúci tieto dodania nedostal zaplatené a jeho pohľadávka sa stala nevymožiteľnou. Tento inštitút sa v súlade s vyššie uvedenými dôvodmi bude môcť uplatniť len pri dodaniach tovaru a služby v tuzemsku, v cene ktorých bola platiteľom dane uplatnená daň.

Dodávateľovi tak vzniká nárok na opravu základu dane z pridanej hodnoty na základe splnenia podmienok podľa navrhovaného § 25a ods. 2 zákona o DPH.

V kontexte s uvedenou problematikou sa na účte 343 – Daň z pridanej hodnoty zaúčtuje zníženie dane z pridanej hodnoty, ak po vzniku daňovej povinnosti odberateľ úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby a jeho pohľadávka z tohto dodania sa stala nevymožiteľná so súvzťažným zápisom na účet pohľadávok.

Na účte 343 – Daň z pridanej hodnoty sa účtuje oprava odpočítanej dane z pridanej hodnoty pri nevymožiteľnej pohľadávke so súvzťažným zápisom na účet záväzkov.

2.141 Základ dane z príjmov

Obchodná spoločnosť dostala prísľub na dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup tovaru v r. 2023 vo výške 12 000 eur. Dotáciu v spomínanej výške spoločnosť obdrží až v r. 2024.

Aký bude mať uvedená skutočnosť dopad na jej základ dane v rokoch 2023 a 2024, ak náklady na obstaranie tovaru v sume 12 000 eur spoločnosť vynaložila už v roku 2023? 

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. V roku 2023 bude spoločnosť účtovať jednak o nákladoch na nákup tovaru v sume 12 000 eur, ale aj o nároku na dotáciu, a to ako výnos (účet 648) vo výške 12 000 eur. Dopad na základ dane z príjmov za rok 2023 tak bude neutrálny. V roku 2024 zaúčtuje už len prijatie dotácie účtovným, avšak len na tzv. „súvahových“ účtoch, ktorý nemá dopad na výsledok hospodárenia.

2.142 Prijatá dotácia a základ dane z príjmov 

Pán Tibor obdržal v roku 2024 dotáciu na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 1 840 eur. Začínajúci podnikateľ sa rozhodol v roku 2024 účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2024 použil dotáciu vo výške 1 200 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2025.

V akej výške zahrnie pán Tibor prijatú dotáciu v roku 2024 do základu dane z príjmov?

Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, a ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2024 do základu dane za rok 2024 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v tomto roku, t. j. sumu 1 200 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2024 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 1 200 eur. Dopad na daň z príjmov v zdaňovacom období 2024 bude teda neutrálny. Zvyšnú časť dotácie podnikateľ zahrnie do základu dane v roku jej čerpania.

2.143 Dotácia a základ dane 

Živnostník Pavol účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva získal v januári roku 2024 zo štátneho rozpočtu dotáciu na obstaranie obrábacieho stroja vo výške 6 000 eur. Rovnako v januári 2024 tento stroj aj obstaral, a to v hodnote 15 000 eur. Stroj je zaradený do 2 odpisovej skupiny, rozhodol sa uplatňovať rovnomerný odpis.

Akým spôsobom bude zahrňovať prijatú dotáciu do základu dane?

V danom prípade ide o majetok zaradený do 2. odpisovej skupiny, t. j. doba odpisovania je 6 rokov. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní predstavuje 2 500 (15 000/6). Živnostník však prijal dotáciu len v sume 6 000 eur, t. j. bola mu poskytnutá len vo výške zodpovedajúcej dvom pätinám obstarávacej ceny obrábacieho stroja. Z tohto dôvodu bude počas doby odpisovania (2024 až 2029) zahrňovať dotáciu do zdaniteľných príjmov ročne v sume 1 000 eur, t. j sumu zodpovedajúcu dvom pätinám rovnomerného ročného odpisu.

2.144 Dotácia na obstaranie žehliaceho stroja

Podnikateľke Anne účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá koncom roku 2023 dotácia na obstaranie žehliaceho stroja vo výške 2 000 eur. Podnikateľka stroj však obstarala a zaradila do používania až v januári 2024.

Ako má podnikateľka postupovať v danom prípade?

Z dôvodu, že podnikateľka zaradila hmotný majetok do používania až v roku 2024, nárok na uplatnenie daňového odpisu za rok 2023 jej nevznikol. Ak teda podnikateľka v roku 2023 do daňových výdavkov neuplatnila odpis z tohto hmotného majetku, prijatú dotáciu v roku 2023 nezahrnie do základu dane vôbec. Za predpokladu, že v roku 2024 zaradila stroj do 1. odpisovej skupiny a v rokoch 2024 až 2027 bude uplatňovať do daňových výdavkov odpis vo výške 1/4 vstupnej ceny hmotného majetku, dotáciu prijatú v roku 2023 vo výške 2 000 eur zahrnie v roku 2024 do základu dane len vo výške uplatneného ročného odpisu do daňových výdavkov, t. j. v sume 500 eur (2 000/4).

Zvyšnú časť dotácie zahrnie do základu dane z príjmov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (roky 2025, 2026 a 2027), a to každoročne vo výške uplatneného ročného odpisu z tohto hmotného majetku. Uvedené platí len za predpokladu, že v rokoch 2024 až 2027 uplatňovanie odpisov nepreruší.

2.145 Bezodplatné dodanie tovaru

Platiteľ dane A daruje inému platiteľovi dane B nehnuteľnosť, ktorá má viac ako 5 rokov od prvej kolaudácie.

Má sa pri bezodplatnom dodaní uplatniť prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH?

Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH. 

V prípade bezodplatného dodania tovaru (teda aj nehnuteľnosti) sa platiteľ dane nemôže rozhodnúť o postupe podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, aj keď k darovaniu dôjde po 5 rokoch od jej prvej kolaudácie.

To znamená, že na posudzovaný prípad sa prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH neaplikuje.

2.146 Zahrnutie dotácie do základu dane za rok 2024

Pani Alena obdržala z úradu práce v júli 2024 prevádzkovú dotáciu na začatie podnikania vo výške 1 750 eur. V zmysle schválenej kalkulácie nákladov bola uvedená dotácia účelovo viazaná na kúpu ERP vo výške 400 eur, na kúpu zariadenia do kaderníckeho salónu vo výške 1 000 eur a na ostatné prevádzkové výdavky vo výške 350 eur. Pani Alena v roku 2024 z poskytnutej dotácie obstarala len elektronickú registračnú pokladnicu (400 eur) a použila časť dotácie na vybavenie kaderníckeho salónu vo výške 750 eur. Zvyšnú časť poskytnutej dotácie do konca roku 2024 nevyčerpala. V roku 2024 dosiahla príjmy zo živnosti vo výške 3 150 eur. Pani Alena sa rozhodla za zdaňovacie obdobie 2024 uplatniť výdavky percentom z príjmov.

V akej výške zahrnie dotáciu do základu dane za rok 2024?

Z dôvodu, že pani Alena – začínajúca podnikateľka sa rozhodla, že za zdaňovacie obdobie roku 2024, v ktorom jej bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 1 750 eur zahrnie do základu dane za rok 2024, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2024 nevyčerpala. Prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov.

2.147 Darovanie nepredajných zásob

Platiteľ DPH prevádzkuje papiernictvo. Na sklade eviduje tovar (tzv. ležiaky), ktorý je už nepredajný a pri nákupe ktorého si uplatnil DPH na vstupe. Uvedený tovar sa rozhodne darovať materskej škole v miestnej obci.

Aký je správny postup v prípade darovania nepredajných zásob?

V prípade, ak platiteľ spomínané zásoby daruje materskej škole, je potrebné si uvedomiť, že: 

▪    aj bezodplatné zdaniteľné obchody sú predmetom dane, 

▪    takýto zdaniteľný obchod bude uskutočnený dňom dodania predmetných zásob,

▪    vzniká mu povinnosť do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad, ktorý obsahuje primerane náležitosti faktúry podľa § 74 zákona o DPH a na účely zákona o DPH sa považuje za faktúru.

V prípade, ak teda platiteľ zásoby daruje, táto skutočnosť bude predmetom dane a z toho dôvodu ju musí zdaniť 20 % DPH, a túto daň odviesť.

2.148 Prijatá dotácia v základe dane z príjmov

Pán Juraj obaržal v septembri 2024 ako začínajúci podnikateľ dotáciu na obstaranie viacúčelového stroja do stolárskej dielne, a to vo výške 4 000 eur. Do konca roku však tento stroj nestihol obstarať. Dotáciu teda použije na kúpu stroja až v roku 2025. Za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Akým spôsobom zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2024?

Keďže sa pán Juraj ako začínajúci podnikateľ rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2024, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 4 000 eur zahrnie do základu dane za rok 2024, bez ohľadu na skutočnosť, že dotáciu v tomto roku vôbec nepoužil. Prijatú dotáciu tak bude musieť pripočítať k príjmom z podnikania za rok 2024 a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP.

2.149 Výdavky percentom z príjmov 

Podnikateľka Katarína v roku 2024 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V apríli 2024 získala dotáciu na nákup materiálu vo výške 1 800 eur. V roku 2024 ju však dokázala vyčerpať len vo výške 1 350 eur.

Ako bude podnikateľka postupovať v prípade, ak sa za rok 2025 rozhodne uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v tomto roku dotáciu dočerpá?

Z dôvodu, že podnikateľka počas roku 2024 (t. j. v roku v ktorom dotáciu prijala) účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupuje podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP. Do základu dane z príjmov za rok 2024 teda zahrnie poskytnutú dotáciu vo výške jej čerpania v roku 2024 – t. j. vo výške 1 350 eur. V uvedenom spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane z príjmov bude podnikateľka pokračovať počas celej doby čerpania dotácie, a to aj za predpokladu, že by v roku 2025 zmenila spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP. V roku 2025 teda zahrnie dotáciu do základu dane z príjmov vo výške jej čerpania v tomto roku – to zn. vo výške 450 eur.

Otázky 2.108 – 2.149 vypracoval Ing. Ján Mintál