1.  Aktuálne

      Spôsoby uplatňovania daňových
výdavkov v roku 2025

Základná charakteristika pojmu „daňový výdavok, resp. daňový náklad je obsiahnutá v rámci § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“). Vychádzajúc z tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak.

Problematiku voľby spôsobu uplatňovania daňových výdavkov je potrebné riešiť pre podnikateľov - fyzické osoby, nakoľko zákon o dani z príjmov pre podnikajúce právnické osoby možnosť voľby neumožňuje.

Podnikatelia – fyzické osoby

Fyzickým osobám dosahujúcim zdaniteľné príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov je umožnené rozhodnúť sa pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre ne výhodný, a to:

•    tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (táto možnosť sa však vzťahuje len na fyzické osoby dosahujúce príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, resp. na príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) najviac však do výšky 20 000 eur ročne

•    skutočné preukázateľné výdavky, na základe vedenia tzv. zjednodušenej daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov,

•    skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, postupuje podľa § 2 písm. i), § 17, § 19 až 21 zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. aj podvojného účtovníctva.

Paušálne výdavky z úhrnu príjmov

V zmysle ustanovenia § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur. Analogicky, ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky rovnako vo výške 60 % z týchto príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur.

Ďalej platí, že ak daňovník uplatní výdavky uvedeným spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Spomínané poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d) zákona o dani z príjmov, t. z. konkrétne o:

•    príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

•    zásobách a 

•    pohľadávkach.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že spôsob uplatňovania paušálnych výdavkov nemôže použiť fyzická osoba pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Ak má daňovník s príjmami zo živnosti v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania, resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov) uplatní výdavky jednotným spôsobom, buď preukázateľné výdavky alebo výdavky percentom z úhrnu týchto príjmov.

Vedenie tzv. zjednodušenej
daňovej evidencie

Vedenie tzv. zjednodušenej daňovej evidencie zákon o dani z príjmov umožňuje viesť každému daňovníkovi dosahujúcemu príjmy uvedené v § 6 ods. 1 až ods. 4. Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť táto daňová evidencia vedená, a teda forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka. Platí však, že ak sa daňovník rozhodne viesť daňovú evidenciu, vedie ju počas celého zdaňovacieho obdobia. Nemôže dôjsť k situácii, že by časť zdaňovacieho obdobia viedol účtovníctvo a časť zdaňovacieho obdobia viedol daňovú evidenciu. Spomínaná evidencia počas celého zdaňovacieho obdobia však musí obsahovať údaje o:

•    príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

•    daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

•    hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [viď § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov],

•    zásobách a pohľadávkach,

•    záväzkoch.

Daňovník v daňovej evidencii uvádza len hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý využíva na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom alebo majetok súvisiaci s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. V prípade, ak sa daňovník rozhodne tento majetok uviesť v daňovej evidencii, potom sa stáva jeho obchodným majetkom a môže si uplatňovať všetky výdavky súvisiace s využívaním tohto majetku ako napr. odpisy, výdavky na opravu a udržiavanie, na poistenie a pod.

V prípade náležitostí účtovného dokladu zákon o dani z príjmov odkazuje na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, podľa ktorého musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom obsahovať:

•    slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

•    obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

•    peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a

•    dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Súčasťou príjmov uvádzaných v daňovej evidencii sú všetky peňažné aj nepeňažné príjmy dosiahnuté z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom však základ dane z týchto druhov príjmov ovplyvnia len zdaniteľné príjmy (príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa tohto zákona a ani podľa medzinárodnej zmluvy).

V prípade uplatnenia výdavkov sa však v daňovej evidencii uplatňujú len daňové výdavky spĺňajúce podmienky daňovej uznateľnosti vymedzené v ustanoveniach § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Výdavky obsiahnuté v rámci ustanovenia § 21 zákona o dani z príjmov nie sú daňovo uplatniteľnými výdavkami, a teda sa neuvádzajú v spomínanej daňovej evidencii.

Je tiež potrebné upozorniť, že v prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku, a teda daňovník nemusí viesť účtovníctvo a postupovať podľa zákona o účtovníctve.

Ak daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu je platiteľom DPH, potom na účely DPH musí viesť podrobné záznamy v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, vyznačí túto skutočnosť na príslušnom riadku daňového priznania.

Vedenie jednoduchého účtovníctva

Podnikateľ – fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak chce preukazovať svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, sa môže rozhodnúť pre tieto účely účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, a teda týmto rozhodnutím je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva a aplikovať platné ustanovenia zákona o účtovníctve.

Pre takýto postup sa môže v zmysle § 6 ods. 13 zákona o dani z príjmov rozhodnúť aj daňovník, ktorý má príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, resp. príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva zo zákona o účtovníctve. Ak sa tak rozhodne, potom je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

Vedenie podvojného účtovníctva

Podnikateľ – fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak chce preukazovať svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, sa môže rozhodnúť pre tieto účely účtovať aj v sústave podvojného účtovníctva, a teda týmto rozhodnutím je považovaný za účtovnú jednotku. Uvedené platí aj napriek skutočnosti, že nie je zapísaný do Obchodného registra.

Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p.

Pre takýto postup sa môže v zmysle § 6 ods. 13 zákona o dani z príjmov rozhodnúť aj daňovník, ktorý má príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, resp. príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva zo zákona o účtovníctve. Ak sa tak rozhodne, potom je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

Postup pri zmene uplatňovania
daňových výdavkov fyzických osôb

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1. 1. príslušného kalendárneho roka). Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je upravený v § 51a zákona o dani z príjmov.

Postup pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak, a podrobnosti o ustanoveniach tohto zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je Opatrenie MF SR č. 21378/2003-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov a účtovné jednotky, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.

Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov na uplatňovanie preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a naopak, upraví základ dane z príjmov postupom ustanoveným Usmernením MF SR č. 011092/2009-72.

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatňoval výdavky podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a po tomto zdaňovacom období začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovník, ktorý v zdaňovacom období účtoval v sústave podvojného účtovníctva a po tomto zdaňovacom období začal uplatňovať výdavky podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, upraví základ dane postupom ustanoveným Usmernením MF SR č. 011087/2009-721.

Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, neupravuje základ dane z príjmov.

Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov a naopak, upraví základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu, vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov.

Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva, alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa účtovných predpisov, zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými predpismi aj počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Podnikatelia – právnické osoby

Podnikajúca právnická osoba je v zmysle § 9 ods. 1 zákona o účtovníctve povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva, a teda pri vedení účtovníctva je povinná postupovať podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p.

Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Pri preukazovaní vynaložených daňových nákladov, resp. výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov postupuje v kontexte s § 2 písm. i), § 17 až 21 zákona o dani z príjmov.

1.1     Daňové výdavky z pohľadu ZDP

1.1    Vstupná cena vozidla

Daňovník zaradil v roku 2025 do obchodného majetku používaného na podnikanie osobné motorové vozidlo, ktoré nadobudol v roku 2024 dedením po svojom otcovi. Notár v uznesení o dedičstve stanovil všeobecnú cenu vozidla v sume 9 600 eur. Otec toto vozidlo kúpil v roku 2023 za cenu 14 500 eur.

Ako sa určí vstupná cena na účely odpisovania vozidla?

Nakoľko osobné motorové vozidlo bolo nadobudnuté dedením, vstupnou cenou pre účely odpisovania motorového vozidla je všeobecná cena stanovená v uznesení o dedičstve v sume 9 600 eur.

1.2    Darované vozidlo

Podnikateľ nadobudol darovaním motorové vozidlo, ktoré mal jeho otec zaradené v obchodnom majetku používanom na podnikanie. Otec ako darca obstaral toto vozidlo v obstarávacej cene 21 120 eur. Otec uplatnil v daňových výdavkoch odpisy vozidla v celkovej sume 12 320 eur.

V akej sume podnikateľ zaradí vozidlo do obchodného majetku a z akej sumy bude podnikateľ odpisovať toto darované vozidlo?

Nakoľko sa jedná o majetok nadobudnutý darovaním od fyzickej osoby, ktorá ho mala zahrnutý v obchodnom majetku, vstupnou cenou na účely odpisovania vozidla bude daňová zostatková cena vozidla, t. j. 8 800 eur (21 120 – 12 320).

1.3    Zaradenie automobilu do obchodného majetku

Podnikateľ chce v roku 2025 vložiť do obchodného majetku auto, ktoré si kúpili s manželkou v roku 2024 za 24 000 € a ktoré začal používať výlučne na podnikateľské účely.

V akej vstupnej cene zaradí podnikateľ auto do obchodného majetku a aké odpisy si môže uplatniť do daňových výdavkov?

Osobné automobily sú zaradené v odpisovej skupine 1, odpisujú sa rovnomerným spôsobom odpisovania 4 roky. Daňovník zaradí auto do obchodného majetku vo vstupnej cene, ktorou je u neho obstarávacia cena v sume 24 000 €. Vo väzbe na znenie § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť do daňových výdavkov odpisy za rok 2024. Rok 2025 je druhým rokom odpisovania.

Ak automobil bude používať výlučne na podnikateľské účely, v daňových výdavkoch bude možné v roku 2025 uplatniť odpis v sume 6 000 € (24 000 : 4).

1.4    Pracovná obuv v nákladoch

S.r.o. nemá zamestnancov. Konatelia sú statici a chodia po stavbách.

Môžu si konatelia dať do daňových nákladov pracovnú obuv a oblečenie na stavbu, prípadne aj prací prášok?

Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce ustanovuje zákon o BOZP.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) a c) spomínaného právneho predpisu je na účely zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnávateľ povinný

▪    bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,

▪    udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.

Navyše podľa § 6 ods. 3 písm. a) spomínaného zákona je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.

Ak teda spĺňajú v otázke uvedené veci charakter osobných ochranných prostriedkov podľa Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v z.n.p. a jeho príloh, potom je možné výdavky súvisiace s obstaraním uvedených osobných ochranných prostriedkov ako aj výdavkov spojených s ich udržiavaním v použiteľnom stave daňovo efektívne uplatniť.

Uvedený názor možno oprieť o ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov v kontexte s ustanoveniami § 2 ods. 2 písm. e) zákona o BOZP, na základe ktorého sa povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore.

1.5    Zaplatený členský príspevok

Akciová spoločnosť je povinným členom v právnickej osobe, ktorej každoročne platí členský príspevok, ktorý je osobitným zákonom stanovený vo výške 6 500 eur.

Bude zaplatený členský príspevok v roku 2025 daňovým výdavkom akciovej spoločnosti?

Za predpokladu, že akciovej spoločnosti vyplýva povinnosť úhrady členského príspevku z osobitného predpisu, potom náklad v podobe členského príspevku zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka spĺňajúci podmienky definované zákonom o dani z príjmov bude uznaný za daňový výdavok v plnej výške 6 500 eur.

1.6    Automobil v podnikaní

Automobil SZČO používa na podnikanie. Nie je zahrnutý v jeho obchodnom majetku.

Je daň z motorových vozidiel daňovým výdavkom?

Ak je spomínané vozidlo predmetom dane z motorových vozidiel a podnikateľ je daňovníkom tejto dane, potom pôjde o daňovo uplatniteľný výdavok. Podmienka zaradenia motorového vozidla v obchodnom majetku podnikateľa je v uvedenej súvislosti irelevantná.

1.7    Vnútorný predpis

Živnostník používa a chce si dať do nákladov aj pracie prostriedky, osobné čistiace prostriedky ako toaletné mydlo, solvínu, ochranný krém na ruky a tiež aj toaletný papier. Živnostník pôsobí v oblasti stavebných a murárskych prác.

Musí si živnostník k zaradeniu prostriedkov do nákladov urobiť aj nejaký vnútorný predpis?

Zákon o dani z príjmov ustanovuje v rámci § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 možnosť daňovo uplatniť výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a na hygienické vybavenie pracovísk. Pri vymedzovaní druhu a podmienok takýchto výdavkov je potrebné vychádzať zo zákona o BOZP. Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP okrem iných aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. V kontexte ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov s ustanovením § 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP teda možno vysloviť záver, že ak to vyžaduje ochrana života alebo zdravia podnikateľa, je možné prislúchajúce umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny daňovo efektívne uplatniť, samozrejme v primeranom množstve.

Za týmto účelom možno odporučiť vypracovanie internej smernice, ktorej obsahom by malo byť uvedenie druhu uvedených hygienických prostriedkov a ich dobu použitia, prípadne počet ks v kalendárnych mesiacoch.

1.8    Členské príspevky

Akciová spoločnosť XYZ, a.s. je dobrovoľným členom troch združení, ktoré boli zriadené za účelom ochrany jej záujmov. V roku 2025 združeniam zaplatila členské príspevky vo výške 10 000 eur, 5 000 eur a 2 000 eur.

Sú zaplatené členské príspevky daňovým výdavkom v plnej výške?

Zaplatené členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej za účelom ochrany záujmov platiteľa budú v zdaňovacom období roka 2025 daňovým výdavkom za predpokladu, ak v úhrne nepresiahnu 5 % z vykázaného základu dane z príjmov akciovej spoločnosti.

1.9    Preúčtovanie nákladov

Spoločnosť zistila, že vo februári 2025 dostala faktúru za reklamu poskytnutú v roku 2024. Túto faktúru v roku 2024 nezahrnula do daňových výdavkov.

Môže spoločnosť v roku 2025 pri uzávierkových prácach preúčtovať náklady na reklamu za rok 2024 na nákladové účty (ide o nevýznamné sumy) a zahrnúť tieto náklady do daňových výdavkov, a teda do základu dane za rok 2025?

Účtovná jednotka účtuje v zmysle § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovné prípady na základe vecnej a časovej súvislosti. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.

Z pohľadu zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby minulých účtovných období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie náklady alebo nižšie výnosy, má povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a opravu nákladov alebo výnosov zahrnúť do toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí prostredníctvom dodatočného daňového priznania, a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola chyba zistená.

Ak však spoločnosť v dôsledku účtovnej chyby zahrnula v minulosti do výsledku hospodárenia nižšie náklady alebo vyššie výnosy, môže pri zahrnovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane z príjmov postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, resp. môže sa rozhodnúť, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 alebo ods. 15 zákona o dani z príjmov. Ak sa rozhodne postupovať podľa § 17 ods. 29 spomínaného právneho predpisu, potom súčasťou základu dane z príjmov v príslušnom zdaňovacom období (2025) bude aj oprava vykonaná v účtovníctve, v ktorom bola chyba zistená.

Takto vykonaná oprava už nebude mať vplyv na zdaňovacie obdobia, s ktorými vecne a daňovo súvisí (2024) a nebude tak potrebné podávať dodatočné daňové priznanie za rok 2024.

1.10  Nedaňový výdavok

Spoločnosť XYZ, a. s. si prenajala od fyzickej osoby ornú pôdu na obdobie 10 rokov. Spoločnosť ako nájomca zaplatí daň z pozemkov.

Pôjde o daň zaplatenú za iného daňovníka a teda o nedaňový výdavok?

V zmysle § 5 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o miestnych daniach je daňovníkom dane z pozemkov nájomca v tom prípade, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a nájomca je zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Nájomné práva k pozemkom trvajúce viac ako 5 rokov sú predmetom evidencie katastra podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti.

Za uvedených predpokladov je teda daňovníkom dane z pozemkov spoločnosť ako nájomca a ňou zaplatená daň z pozemkov bude jej daňovým nákladom.

V takomto prípade teda nejde o daň zaplatenú za iného daňovníka.

1.11  Uplatnenie dane z nehnuteľnosti

Podnikateľka Anna si prenajala od spoločnosti ABC, s.r.o. skladové priestory na obdobie 5 rokov. V zmluve o nájme nehnuteľnosti sa zmluvné strany dohodli, že daň zo stavieb zaplatí podnikateľka.

Môže si podnikateľka do daňových výdavkov uplatniť daň z nehnuteľnosti podnikateľka v postavení nájomcu?

Vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o miestnych daniach je daňovníkom dane zo stavieb vlastník stavby alebo správca stavby vo vlastníctve štátu, alebo správca stavby vo vlastníctve obce, alebo správca stavby vo vlastníctve vyššieho územného celku. Len pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca. Ak nemožno určiť daňovníka podľa uvedených kritérií, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá stavbu skutočne užíva.

V predmetnom prípade vzniká daňová povinnosť spoločnosti ABC, s.r.o. ako vlastníkovi stavby. Ak túto daň podľa zmluvy zaplatila podnikateľka ako nájomca, nebude môcť túto daň uplatniť ako daňový výdavok, pretože nie je daňovníkom podľa zákona o miestnych daniach. V danom prípade ide o daň zaplatenú za iného daňovníka.

V praxi sa uvedená problematika rieši tak, že výška daňovej povinnosti je zakalkulovaná do ceny nájmu, a takýmto spôsobom ovplyvňuje základu dane z príjmov u nájomcu.

1.12  Členské ako zamestnanecký benefit

Poradenská spoločnosť uhradila za svojho konateľa a aj za zamestnanca, ktorí sú členmi Slovenskej komory audítorov, členský príspevok. Uvažuje sa, že by úhrada členského za konateľa a zamestnanca bola dohodnutá v pracovnej zmluve ako zamestnanecký benefit.

Pôjde o daňový výdavok spoločnosti? Ako by sa uvedený prípad posudzoval, ak by išlo o zamestnanecký benefit?

V zásade platí, keďže členom komory nie je poradenská spoločnosť, ale zamestnanec a konateľ tejto spoločnosti, nebude možné členský príspevok zaplatený komore spomínanou spoločnosťou za konateľku a zamestnanca uznať za daňový výdavok spoločnosti. V zmysle druhej vety ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov však platí, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) tohto právneho predpisu za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov.

To znamená, že ak uvedený „benefit“ poradenská spoločnosť zdaní konateľovi a zamestnancovi v rámci príjmov zo závislej činnosti, bude si môcť zaplatenie spomínaných príspevkov daňovo efektívne uplatniť.

1.13  Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov

Živnostník Peter uplatňoval v roku 2024 percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. V novembri 2024 mu bola poskytnutá prevádzková dotácia vo výške 1 300 eur, ktorú v roku 2024 nestihol použiť na deklarovaný účel, ale použije ju až v nasledujúcom roku 2025. Za zdaňovacie obdobie 2025 zmení živnostník spôsob uplatňovania výdavkov z tzv. paušálnych na preukázateľné daňové výdavky na základe vedeného jednoduchého účtovníctva.

Ako bude živnostník ďalej postupovať?

Živnostník Peter bol povinný celú prevádzkovú dotáciu vo výške 1 300 eur prijatú v roku 2024, v ktorom uplatňoval výdavky percentom z príjmov, zahrnúť do základu dane za rok 2024, t. j. za rok, v ktorom ju prijal. Skutočnosť, že túto prijatú dotáciu v roku 2024 nestihol vyčerpať, je v danom prípade irelevantná. V nasledujúcom zdaňovacom období 2025, v ktorom zmenil spôsob uplatňovania výdavkov a v ktorom začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, zahrnie do daňových výdavkov výdavky preukázateľne vynaložené na účel, na ktorý mu bola táto dotácia poskytnutá. Z dôvodu, že celú prevádzkovú dotáciu už zahrnul do základu dane (zdanil) v roku 2024, nebude už tento príjem zahŕňať do základu dane v zdaňovacom období roku 2025, v ktorom túto dotáciu použije.

Uvedený postup vyplýva na základe ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sa do základu dane z príjmov nezahŕňa suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa zákona o dani z príjmov alebo podľa doterajších predpisov.

1.14  Uznaný daňový výdavok

Firma vysiela svojich zamestnancov na stavebné práce do Belgicka. Platí ubytovanie, faktúra je zahrnutá do výdavkov v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov za podmienky, že ubytovacie služby, ku ktorým sa DPH vzťahuje, sú jej daňovým výdavkom, vystavená so 6 % DPH. DPH za ubytovacie služby za rok je 580 €, čiže limit je splnený. V Belgicku však nie je možné žiadať vrátenie DPH z ubytovania.

Je teda DPH uznaným daňovým výdavkom?

Je pravdou, že vrátenie DPH z ubytovania, jedla, pitia, tabakových výrobkov, spotrebného alkoholu a reprezentačného zaplatenej v Belgicku možné nie je. V takomto prípade možno odporučiť vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov. Ak je teda v príslušnom členskom štáte DPH z ubytovacích služieb neodpočítateľná z dôvodu povahy samotnej služby, je možné postupovať podobne ako pri zahrnovaní DPH z prijatých zdaniteľných plnení v tuzemsku bez nároku na odpočítanie.

Za tohto predpokladu slovenská firma zahrnie v Belgicku zaplatenú DPH do daňových výdavkov.

1.15  DPH za ubytovanie

Firma vysiela svojich zamestnancov na stavebné práce do Belgicka. Platí ubytovanie, faktúra je vystavená so 6 % DPH. Napr. Netto 1 061,32 € 6 % BTW 63,68 € = 1 125 €. Základ dane firma zaúčtovala na 518 AE a DPH na účet 548 AE. DPH za ubytovacie služby za rok je 580 €, čiže limit je splnený. Firma zistila, že v Belgicku nie je možné žiadať DPH z ubytovania. Firma má ešte aj nejaké bločky z nákupu pomocného náradia kde je vyčíslená DPH 21 % (pílniky, kotúče, predlžovačky) a osobné ochranné pomôcky - prilby, rukavice, topánky. Je DPH uznaným daňovým výdavkom keď za rok je 45 €. Firma tiež disponuje bločkami z náradia, kde nie je vyčíslená DPH (suma je iba Totaal).

Je teda DPH uznaným daňovým výdavkom? Môže firma dať celé bločky do nákladov?

Je pravdou, že vrátenie DPH z ubytovania, jedla, pitia, tabakových výrobkov, spotrebného alkoholu a reprezentačného DPH zaplatenú v Belgicku možné nie je. V takomto prípade možno odporučiť vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov. Ak je teda v príslušnom členskom štáte DPH z ubytovacích služieb neodpočítateľná z dôvodu povahy samotnej služby, je potrebné postupovať podobne ako pri zahrnovaní DPH z prijatých zdaniteľných plnení v tuzemsku bez nároku na odpočítanie. Za tohto predpokladu firma zahrnie v Belgicku zaplatenú DPH do daňových výdavkov v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov za podmienky, že ubytovacie služby, ku ktorým sa DPH vzťahuje, sú daňovým výdavkom.

Ak nevznikol nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Belgicku z dôvodu, že úhrnná suma 45 € za kalendárny rok nedosiahla predpísanú výšku na jej vrátenie (limit 50 €), v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) bod 3 zákona o dani z príjmov táto DPH zaúčtovaná do nákladov je daňovo uznaným výdavkom, ak samotné výdavky na náradie sú daňovým výdavkom.

Čo sa týka bločkov z náradia, kde nie je vyčíslená DPH do daňových nákladov, ich bude možné premietnuť za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

1.16  Zahrnutie dotácie

Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2025 dotácia na obstaranie drevoobrábacieho stroja vo výške 2 400 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania.

Akým spôsobom zahrnie daňovník prijatú dotáciu do základu dane?

Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025. V takomto zahrnovaní dotácie do základu dane bude daňovník pokračovať počas celej doby odpisovania majetku.

1.17  Nárok na uplatnenie daňového odpisu

Podnikateľke Anne účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá koncom roku 2024 dotácia na obstaranie žehliaceho stroja vo výške 2 000 eur. Podnikateľka stroj však obstarala a zaradila do používania až v januári 2025.

Vznikol podnikateľke nárok na uplatnenie daňového odpisu za rok 2024?

Z dôvodu, že podnikateľka zaradila hmotný majetok do používania až v roku 2025, nárok na uplatnenie daňového odpisu za rok 2024 jej nevznikol. Ak teda podnikateľka v roku 2024 do daňových výdavkov neuplatnila odpis z tohto hmotného majetku, prijatú dotáciu v roku 2024 nezahrnie do základu dane vôbec. Za predpokladu, že v roku 2025 zaradila stroj do 1. odpisovej skupiny a v rokoch 2025 až 2028 bude uplatňovať do daňových výdavkov odpis vo výške 1/4 vstupnej ceny hmotného majetku, dotáciu prijatú v roku 2024 vo výške 2 000 eur zahrnie v roku 2025 do základu dane len vo výške uplatneného ročného odpisu do daňových výdavkov, t. j. v sume 500 eur (2 000/4). Zvyšnú časť dotácie zahrnie do základu dane z príjmov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (roky 2026, 2027 a 2028), a to každoročne vo výške uplatneného ročného odpisu z tohto hmotného majetku.

Uvedené platí len za predpokladu, že v rokoch 2025 až 2028 uplatňovanie odpisov nepreruší.

1.18  Výška dotácie

Daňovník, ktorý vykonáva poľnohospodársku výrobu ako samostatne hospodáriaci roľník, dosiahol v roku 2025 dotáciu z Poľnohospodárskej platobnej agentúry ako jednotnú platbu na plochu vo výške 2 000 eur.

V akej výške zahrnie daňovník prijatú dotáciu v roku 2025 do základu dane, ak ju v tomto roku celú nevyčerpal?

Z dôvodu, že spomínaná dotácia nie je viazaná na konkrétne výdavky daňovníka, je potrebné ju zahrnúť v plnej výške do základu dane z príjmov daňovníka, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom ju prijal – t. j. v roku 2025.

1.19  Ročný príspevok

Obchodná spoločnosť je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, kde zaplatí za rok 2025 ročný príspevok vo výške 500 eur. Okrem toho je členom združenia AGROBIOENERGIA - Združenie pre pľnohospodársku biomasu, kde zaplatí za rok 2025 príspevok ročne vo výške 250 eur, a členom Združenia miest a obcí Liptova, kde zaplatí za rok 2025 príspevok vo výške 100 eur.

Pôjde v tomto prípade o daňový výdavok?

Výška príspevku zaplatená Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore bude daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov. Ostatné príspevky budú tzv. obmedzeným daňovým výdavkom, a to maximálne vo výške 5 % zo základu dane z príjmov obchodnej spoločnosti vykázaného za rok 2025.

1.20  Kurzové rozdiely za príslušné zdaňovacie obdobie

Spoločnosť ABC, s.r.o. a spoločnosť XYZ, s.r.o. sa k 1. aprílu 2025 zlúčili. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť XYZ, s.r.o. Spoločnosť ABC, s.r.o. uplatňovala pri zahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane osobitný spôsob upravený v § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov.

Je spoločnosť ABC, s.r.o. povinná v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, zahrnúť do základu dane kurzové rozdiely za príslušné zdaňovacie obdobie vrátane kurzových rozdielov nezahrnutých do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach?

Ak spoločnosť XYZ, s.r.o. v postavení právneho nástupcu zanikajúcej spoločnosti ABC, s.r.o. uplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane z príjmov podľa § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov, potom môže spoločnosť XYZ, s.r.o. pokračovať v nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane aj za spoločnosť ABC, s.r.o. Zanikajúca spoločnosť ABC, s.r.o. tak nie je povinná v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, zahrnúť kurzové rozdiely do základu dane, pretože ich do základu dane zahrnie spoločnosť XYZ, s.r.o. ako právny nástupca v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo platbe, či odpisu záväzku.

1.21  Náklady pre dodávateľov

Spoločnosť, ktorej sú dodávané výrobky, vystavuje faktúry bez DPH s textom: „fakturujeme náhradu škody“. Dôvodom je nesprávny druh použitého obalového materiálu, resp. chybné označenie dodávaného materiálu zo strany dodávateľov. Tieto chyby si odberateľ opravuje sám vo svojej réžii, dodávaný materiál je ale bezchybný, v 100 % stave použiteľný. Zo strany odberateľa ide skôr o paušálny poplatok, ktorý fakturuje aj ostatným dodávateľom.

Sú tieto náklady pre dodávateľov nedaňovým nákladom? Má vplyv na určenie daňovej uznateľnosti to, či sú tieto paušálne poplatky súčasťou zmluvy?

Vychádzajúc z ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou okrem iného aj vtedy, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, ale aj vtedy ak je spôsobená fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie.

Náhrada takejto škody zúčtovaná do nákladov je daňovo uznaným výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. V predmetom prípade sa jedná o škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou, sú naplnené skutočnosti zodpovednosti za škodu, ktorú je spoločnosť povinná odstrániť alebo nahradiť v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Takýto náklad je potrebné účtovne zaevidovať prostredníctvom účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

1.22  Odpisovaný hmotný majetok

Daňovník v súvislosti s charakterom svojej podnikateľskej činnosti vysadil na pozemku ovocný sad a vinič.

Môže začať daňovník tieto pestovateľské celky odpisovať do daňových nákladov?

Pre účely zákona o dani z príjmov sa bude môcť ovocný sad považovať za hmotný majetok odpisovaný podľa tohto zákona len vtedy, ak spĺňa nasledujúce podmienky:

▪    ovocné stromy v rámci ovocného sadu sú vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,

▪    ovocné kríky v rámci ovocného sadu sú vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1 000 kríkov na 1 ha.

Vinice sú v zmysle § 22 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov považované za hmotný majetok odpisovaný pre účely tohto zákona bez ďalšieho obmedzenia. Ovocný sad ako aj vinice musia však spĺňať podmienku doby plodnosti dlhšej ako tri roky.

Čo sa však týka samotnej možnosti uplatňovania odpisov z predmetných pestovateľských celkov trvalých porastov, je nevyhnutné vychádzať z ustanovenia § 23 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, na základe ktorého sú z odpisovania vylúčené pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu.

Z uvedeného je zrejmé, že tieto pestovateľské celky trvalých porastov je možné začať odpisovať až vtedy, keď začnú prinášať úrodu, t. j. rodiť. To znamená, že mladé pestovateľské celky, ktoré ešte plodonosný vek nedosiahli, sa neodpisujú.

1.23  Postup nájomcu

Spoločnosť ABC, s.r.o. obstarala hmotný majetok formou finančného prenájmu na základe zmluvy o finančnom prenájme uzatvorenej v roku 2025. V apríli 2025 došlo k postúpeniu nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu.

Ako bude postupovať pôvodný nájomca a ako bude postupovať nový nájomca?

Pri postúpení zmluvy o finančnom prenájme na nového nájomcu sa postupuje ako pri kúpe a predaji hmotného majetku a nehmotného majetku, pôvodný nájomca zostatkovú cenu zahrnie do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov, pričom zostatková cena taxatívne vymedzeného majetku sa uzná do daňových výdavkov len do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane. Odstupné dohodnuté pri postúpení zmluvy o finančnom prenájme je u pôvodného nájomcu zdaniteľným príjmom.

Nový nájomca predmet finančného prenájmu, ktorého obstarávacia cena je vo výške zostatku istiny prevzatej od pôvodného nájomcu zvýšenej o odstupné, zaradí ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania ustanovenej pre príslušú odpisovú skupinu v § 26 zákona o dani z príjmov.

1.24  Nárok na odpočítanie DPH

Spoločnosť ABC, a.s. je platiteľom DPH a poskytuje osobný automobil svojmu zamestnancovi na služobné aj súkromné používanie. Zamestnancovi samozrejme tento nepeňažný príjem zdaňuje v zmysle § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Tento automobil bol na pravidelnej servisnej prehliadke, za ktorú servisu spoločnosť uhradila sumu 369 eur, z toho DPH v sume 69 eur. Spoločnosť si uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 40 eur, ktorá zodpovedá rozsahu použitia služby na podnikanie.

Môže si spoločnosť tú časť DPH, na ktorú nevznikol nárok na odpočítanie, zahrnúť do daňových výdavkov?

Z dôvodu, že spoločnosť ABC, a.s. zdaňuje nepeňažný príjem zamestnanca z použitia motorového vozidla podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, nemôže aplikovať krátenie výdavkov, resp. nákladov na tento automobil v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov. Z toho dôvodu tú časť DPH, na ktorú spoločnosti nevznikol nárok na odpočítanie, bude jej daňovým výdavkom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov.

1.25  Neznámy páchateľ

Spoločnosť kúpila v roku 2024 osobný automobil v obstarávacej cene 16 800 €. Automobil spoločnosť následne poistila. V októbri 2024 došlo k jeho krádeži. V novembri 2024 poisťovňa vyplatila náhradu škody vo výške 14 000 €. Daňová zostatková cena automobilu v čase vzniku škody bola vo výške 16 800 €, účtovná zostatková cena bola vo výške 15 400 €.

Aký daňový dopad treba aplikovať na popísaný prípad, ak skutočnosť, že páchateľ je neznámy, potvrdí polícia až v roku 2025?

Pretože ide o škodu spôsobenú krádežou, ktorá bola nahlásená polícii a páchateľ je neznámy, daňová zostatková cena automobilu 16 800 € bude na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške, a to bez ohľadu na výšku poskytnutej náhrady od poisťovne (15 400 €). Škoda spôsobená podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom bude však daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdí. Keďže polícia v roku 2024 nepotvrdila, že páchateľ je neznámy, do daňových výdavkov sa v roku 2024 zahrnie iba zaúčtovaná škoda (15 400 €) do výšky prijatej poistnej náhrady (14 000 €), a to podľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov. Rozdiel v sume 1 400 € (15 400 – 14 000) bude pri vyčísľovaní základu dane z príjmov pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

V nasledujúcom roku 2025, v ktorom polícia potvrdí skutočnosť, že páchateľ je neznámy, spoločnosť zahrnie do daňových výdavkov škodu do výšky daňovej zostatkovej ceny, t. j. sumu 2 800 € (16 800 – 14 000) pri zistení základu dane odpočíta od výsledku hospodárenia.

1.26  Spôsob zahrnovania dotácie

Živnostník Pavol účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva získal v januári roku 2025 zo štátneho rozpočtu dotáciu na obstaranie obrábacieho stroja vo výške 6 000 eur. Rovnako v januári 2025 tento stroj aj obstaral, a to v hodnote 15 000 eur. Stroj je zaradený do 2. odpisovej skupiny, rozhodol sa uplatňovať rovnomerný odpis.

Akým spôsobom bude živnostník zahrňovať prijatú dotáciu do základu dane?

V danom prípade ide o majetok zaradený do 2. odpisovej skupiny, t. j. doba odpisovania je 6 rokov. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní predstavuje 2 500 (15 000/6). Živnostník však prijal dotáciu len v sume 6 000 eur, t. j. bola mu poskytnutá len vo výške zodpovedajúcej dvom pätinám obstarávacej ceny obrábacieho stroja. Z tohto dôvodu bude počas doby odpisovania (2025 až 2030) zahrňovať dotáciu do zdaniteľných príjmov ročne v sume 1 000 eur, t. j. sumu zodpovedajúcu dvom pätinám rovnomerného ročného odpisu.

1.27  Limit na vrátenie DPH

Podnikateľ – platiteľ DPH obstaral na služobnej ceste v Poľsku pohonné látky. Celková suma DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam nepresiahla za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50 eur.

Bude táto zaplatená DPH daňovým výdavkom podnikateľa?

DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam obstaraným v Poľsku je daňovým výdavkom ako súčasť ocenenia nákladu, ktorého sa týka.

1.28  DPH na výstupe

Obchodná spoločnosť vyhlásila verejnú reklamnú súťaž organizovanú pre svojich zákazníkov. Na základe podmienok súťaže výherca získal nepeňažnú výhru - vysávač v sume 120 eur bez DPH. Keďže spoločnosť organizovala reklamnú akciu za účelom zvýšenia svojich tržieb, pri obstaraní ceny do súťaže si uplatnila nárok na odpočet DPH. DPH na výstupe je obchodná spoločnosť povinná odviesť pri odovzdaní nepeňažnej výhry výhercovi reklamnej súťaže.

Je možné DPH na výstupe považovať za daňový výdavok na reklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov?

Je pravdou, že v zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi vznikla spoločnosti povinnosť odviesť DPH na výstupe vo výške vypočítanej podľa platnej sadzby dane. Výdavky na obstaranie vysávača, ktorý spoločnosť poskytne ako výhernú cenu do reklamnej súťaže, ktorá bude vyhlásená za účelom podpory predaja tovarov spoločnosti a zvýšenia jej tržieb, možno považovať za daňové výdavky podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov.

DPH účtovaná do nákladov, ktorú je spoločnosť povinná odviesť na výstupe pri odovzdaní výhry výhercovi, je však nedaňovým výdavkom v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

1.29  Spôsob zahrnovania dotácie

Pán Juraj obdržal v septembri 2025 ako začínajúci podnikateľ dotáciu na obstaranie viacúčelového stroja do stolárskej dielne, a to vo výške 4 000 eur. Do konca roku však tento stroj nestihol obstarať. Dotáciu teda použije na kúpu stroja až v roku 2026. Za zdaňovacie obdobie roku 2025 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Akým spôsobom zahrnie pán Juraj prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025?

Keďže sa pán Juraj ako začínajúci podnikateľ rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2025, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 4 000 eur zahrnie do základu dane za rok 2025, bez ohľadu na skutočnosť, že dotáciu v tomto roku vôbec nepoužil. Prijatú dotáciu tak bude musieť pripočítať k príjmom z podnikania za rok 2025 a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

1.30  DPH ako daňový výdavok

Slovenská obchodná spoločnosť obstarala službu v členskom štáte EÚ, pri ktorej nie je nárok na vrátenie dane v príslušnom členskom štáte EÚ, pričom prekročila limit na vrátenie stanovený týmto členským štátom EÚ. DPH vzťahujúcu sa k službe spoločnosť zaúčtovala v prospech príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov.

Bude pre slovenskú spoločnosť táto DPH daňovým výdavkom?

Spomínaná DPH bude za opísaných predpokladov daňovým výdavkom spoločnosti, a to na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov.

1.31  Neodpočítaná daň

Obchodná spoločnosť si neuplatnila odpočet DPH z „bločkov z ERP“, z dôvodu že ich neskoro predložila na zúčtovanie a nechcela robiť dodatočné daňové priznanie.

Môže príslušnú neodpočítanú daň spoločnosť zahrnúť do daňových výdavkov?

Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že daňovým výdavkom je daň z pridanej hodnoty, ak na jej odpočítanie platiteľ nemá nárok, s výnimkou dane, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok, kedy je súčasťou vstupnej ceny. V danom prípade však nárok na odpočítanie obchodnej spoločnosti - platiteľovi DPH v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH vznikol. To, že z akýchkoľvek dôvodov spoločnosť nevyužila toto svoje právo na odpočítanie dane, nemôže mať dopad na možnosť uplatnenia tejto dane v daňových výdavkoch.

Ak si teda spoločnosť neuplatnila právo na odpočítanie dane z dôvodov neuvedených v zákone o DPH (zákon o DPH ustanovuje v rámci § 49, kedy platiteľ nemá nárok na odpočítanie dane), nemôže túto neodpočítanú daň zahrnúť medzi daňové výdavky.

1.32  Časť DPH

Podnikateľ Juraj – platiteľ DPH, používa v súvislosti s podnikateľskou činnosťou motorové vozidlo, na ktoré si uplatňuje paušálne výdavky na spotrebu PHL vo výške 80 % z celkového preukázaného nákupu PHL. Pri nákupe PHL mu vzniká nárok na odpočítanie DPH z nakúpených PHL iba do výšky paušálnych výdavkov, nakoľko nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie.

Môže podnikateľ časť DPH, na ktorú mu nevznikol nárok na odpočítanie, zahrnúť do daňových výdavkov?

Nakoľko DPH prislúcha k výdavkom na spotrebované pohonné hmoty, ktoré nie sú daňovým výdavkom, nie je daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov ani časť DPH, na ktorú daňovníkovi nevznikol nárok na jej odpočítanie podľa zákona o DPH.

1.33  Neodpočítaná DPH

Stavebná spoločnosť - platiteľ DPH používa v súvislosti s podnikaním kosačku, na ktorú uplatňuje výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov v paušálnej výške 80 %. Za opravu kosačky spoločnosť zaplatila 184,50 eur, z toho DPH v sume 34,50 eur. Spoločnosť si uplatnila odpočítanie DPH v sume 27,60 eur, ktorá zodpovedá rozsahu použitia služby opravy na podnikanie.

Môže si spoločnosť časť neodpočítanej DPH v sume 6,90 eur zahrnúť do daňových výdavkov?

Nie nemôže. Daň z pridanej hodnoty, ktorú podľa zákona o DPH nie je možné odpočítať, je totiž daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže, je daňovým výdavkom. Nakoľko v uvedenom prípade sa DPH, ktorú nie je možné odpočítať, viaže k výdavku, ktorý nie je uznaný za daňový výdavok v nadväznosti na uplatnenie § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, nie je možné časť neodpočítanej DPH vo výške 6,90 eur zahrnúť do daňových výdavkov.

1.34  DPH zaplatená poľským dodávateľom

Obchodnej spoločnosti vznikol nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Poľsku. Spoločnosť sa však rozhodla, že tento nárok nevyužije a DPH zaplatenú poľským dodávateľom zaúčtuje medzi daňové výdavky.

Postupovala spoločnosť správne?

V prípade, ak slovenská obchodná spoločnosť - platiteľ DPH, ktorej vznikol nárok na refundáciu DPH zaplatenej v Poľsku, túto možnosť nevyužije, potom sumu v zahraničí zaplatenej DPH nebude môcť považovať za daňový náklad.

Platí totiž, že ak spoločnosť má nárok na vrátenie DPH z príslušného členského štátu EÚ a o jej vrátenie nepožiada, a teda o nároku na vrátenie neúčtuje do výnosov, takáto DPH zaúčtovaná na príslušný nákladový účet nie je daňovým výdavkom spoločnosti.

1.35  Ročný odpis nehnuteľnosti

Právnická osoba je vlastníkom nehnuteľnosti, z ktorej časť využíva na vlastné účely (prízemie) a časť nehnuteľnosti (na poschodí) prenajíma na obchodné účely. V roku 2025 však časť nehnuteľnosti určená na prenájom nebola prenajatá z dôvodu rekonštrukcie priestorov – t. j. v roku 2025 túto časť daňovník neprenajal vôbec. V roku 2025 nedosiahne žiadny pr.jem z pren.jmu.

Môže si daňovník uplatniť do daňových výdavkov v roku 2025 celý ročný odpis nehnuteľnosti?

Právnická osoba si v roku 2025 môže uplatniť do daňových výdavkov za toto zdaňovacie obdobie iba pomernú časť odpisu nehnuteľnosti zodpovedajúcu časti nehnuteľnosti využívanej na vlastné podnikateľské účely. Pomernú časť odpisu nehnuteľnosti prislúchajúcu k časti prenajímanej nehnuteľnosti si nemôže za rok 2025 uplatniť z dôvodu nedosiahnutia žiadneho príjmu z prenájmu nehnuteľnosti.

1.36  Výška odpisu budovy

Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva odpisuje budovu zaradenú do 5. odpisovej skupiny so vstupnou cenou 180 000 eur. Ročný odpis predstavuje sumu 9 000 eur. Dohodnuté ročné nájomné je 8 000 eur ročne. Nájomca v roku 2024 zaplatil nájomné dopredu na 2 roky (t. j. 16 000 eur).

Akú výšku odpisu budovy si mohol podnikateľ zahrnúť do daňových výdavkov v roku 2024 a v roku 2025?

Podnikateľ uplatnil odpis budovy v roku 2024 vo výške 8 000 eur, nakoľko časovo rozlíšené nájomné na rok 2024 predstavovalo sumu 8 000 eur. V roku 2025 zahrnie do daňových výdavkov odpis vo výške časovo rozlíšenej sumy príjmov pripadajúcej na zdaňovacie obdobie roku 2025, ktorých inkaso nastalo v roku 2024, t. j. v sume 8 000 eur.

1.37  Zahrňovanie inventarizačného prebytku

Podnikateľ Karol, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva zaevidoval pri uzatváraní účtovných kníh pri inventarizácii novozistený hmotný majetok, ktorý ocenil reálnou hodnotou v súlade s účtovnými postupmi vo výške 1 800 eur. Majetok zaradil do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky.

Ako má podnikateľ zahrňovať tento inventarizačný prebytok do základu dane z príjmov, ak účtovné odpisy sa rovnajú daňovým odpisom?

Podnikateľ Karol zaúčtuje majetok v knihe dlhodobého majetku v reálnej hodnote 1 800 eur. Pri uzavieraní účtovných kníh zaúčtuje cez uzávierkové účtovné operácie odpis majetku ako zvýšenie výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v sume 37,50 eur a zároveň zaúčtuje nepeňažný príjem ako zvýšenie príjmov zahrňovaných do základu dane rovnako v sume 37,50 eur.

Takýmto spôsobom sa zabezpečí daňovo neutrálny dopad na základ dane z príjmov podnikateľa.

1.38  Predaj automobilu

Podnikateľ v máji 2025 predal osobný automobil, ktorý mal celý čas zaradený v obchodnom majetku za 12 000 eur. Tento automobil kúpil v októbri 2023 za 16 800 eur.

Môže si podnikateľ uplatniť v roku 2025 odpis automobilu, keď ho už nemal zaradený v obchodnom majetku k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia?

V predmetnom prípade ide o hmotný majetok, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom iba do výšky príjmov z jeho predaja (osobný automobil). Odpis v zdaňovacom období, v ktorom došlo k predaju takéhoto majetku, možno uplatniť vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník o tomto majetku účtoval. Podnikateľ tak môže za rok 2025 uplatniť do daňových výdavkov odpis osobného automobilu za 4 mesiace vo výške 4/12 z ročného odpisu, t. z. v sume 1 400 eur.

1.39  Porovnávanie odpisov

Spoločnosť prenajíma majetok iba niekoľko dní v mesiaci. Zvyšok mesiaca ho buď nevyužíva vôbec alebo ho používa na svoje vlastné podnikanie.

Má spoločnosť porovnávať odpisy hmotného majetku k výnosom z prenájmu podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP aj za tých niekoľko dní?

Zákon o dani z príjmov stanovuje uplatňovanie daňových výdavkov pri majetku, ktorý sa prenajíma iba z časti alebo iba časť zdaňovacieho obdobia všeobecne, t. j. jednoznačne nevymedzuje, že v prípade krátkodobého prenájmu (napr. niekoľko dní v mesiaci) je potrebné porovnávať mesačný daňový odpis s príjmami z prenájmu.

V prípade majetku, ktorý daňovník obstaral na svoju vlastnú činnosť a počas dní, v ktorých tento majetok nepotrebuje na výkon vlastnej činnosti, krátkodobo ho prenajme, daňovník napočítava dni prenájmu majetku počas zdaňovacieho obdobia, na základe ktorých sa stanoví počet mesiacov prenájmu majetku. Na účely uplatnenia daňových odpisov je možné porovnávať výšku daňového odpisu zodpovedajúcu počtu mesiacov prenájmu s príjmami z prenájmu. Z dôvodu jasného stanovenia počtu mesiacov prenájmu by sa vychádzalo zo skutočnosti, že mesiac má 30 dní (365 : 12), pričom by sa posudzoval každý aj začatý mesiac prenájmu.

Príkladmo možno uvažovať o hmotnom majetku, ktorého vstupná cena je 48 000 € a ktorý bol počas zdaňovacieho obdobia používaný na vlastnú činnosť, pričom každý mesiac bol prenajatý vždy 3 dni. Príjem z prenájmu za zdaňovacie obdobie je vo výške 1 900 €. Majetok bol prenajatý za zdaňovacie obdobie 36 dní (3 dni x 12 mesiacov), čo predstavuje 2 mesiace prenájmu (36 : 30 = 1,2).

Za uvedených predpokladov je daňovník pri uplatnení daňových odpisov povinný testovať daňový odpis vzťahujúci sa na 2 mesiace s príjmom z prenájmu. Daňový odpis týkajúci sa 2 mesiacov je vo výške 2 000 €, t. j. {[(48 000 : 4) : 12] x 2} a príjem z prenájmu vo výške 1 900 €.

Daňovník si bude môcť uplatniť do daňových výdavkov daňový odpis vo výške 11 900 €, t. j. 1 900 € (daňové odpisy – prenájom) + 10 000 € (daňové odpisy vzťahujúce sa na zvyšných 10 mesiacov).

1.40  Nájomná zmluva na základe finančného prenájmu

Ak uzatvorí podnikateľ počas roku 2025 nájomnú zmluvu na základe finančného prenájmu, na základe ktorej v roku 2028 odkúpi predmet nájmu, ktorým je osobné motorové vozidlo, do svojho vlastníctva a toto bude používať počas prenájmu na podnikanie.

Bude si môcť podnikateľ do daňových výdavkov uplatňovať odpisy tohto vozidla?

Nakoľko sa jedná o hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, odpisy z tohto majetku používaného na podnikateľskú činnosť môže daňovník uplatňovať do daňových výdavkov.

1.41  Základ dane z príjmov

U podnikateľky Anny bol pri inventarizácii majetku novozistený pozemok. Tento bol zaevidovaný v knihe dlhodobého majetku v reálnej hodnote 2 000 eur.

Aký bude mať vplyv uvedená skutočnosť na základ dane z príjmov podnikateľky v príslušnom zdaňovacom období?

Z dôvodu, že v predmetnom prípade ide o pozemok – t. j. majetok vylúčený z odpisovania, pri uzatvorení účtovných kníh podnikateľka nebude v súvislosti s novozisteným pozemkom účtovať uzávierkové účtovné operácie a nebude upravovať ani základ dane z príjmov. Príjmy zahrnované do základu dane z príjmov sa zvýšia až v prípade predaja uvedeného pozemku.

1.42  Posudzovanie výdavku

Spoločnosti ALFA s.r.o., platiteľovi DPH, bol v roku 2025 odcudzený tovar. V súlade so zákonom o DPH je spoločnosť v prípade krádeže tovaru, pri ktorom si platiteľ DPH odpočítal daň, povinná odviesť daň vo výške odpočítanej dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru. Účtovná jednotka v súlade s postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva zaúčtuje odvod DPH pri krádeži tovaru na ťarchu účtu 549 - Manká a škody.

Ako sa uvedený výdavok posudzuje z pohľadu zákona o dani z príjmov?

Podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov. V súlade s § 19 ods. 3 písm. g) druhého bodu zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú škody nezavinené daňovníkom spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

V nadväznosti na uvedené je DPH, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť v prípade krádeže tovaru daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak sa viaže ku krádeži – škode, ktorá je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) druhého bodu zákona o dani z príjmov.

1.43  Nehmotný majetok

Podnikateľ účtujúci v JÚ si kúpil licenciu na výkon práva užívania predmetu priemyselného vlastníctva na základe licenčnej zmluvy, za ktorú zaplatil 8 000 eur. Licencia je na päť rokov.

Je táto licencia nehmotným majetkom odpisovaným, alebo sa môže jej obstarávacia cena zahrnúť do daňových nákladov jednorazovo pri jej obstaraní?

Licencie ako oceniteľné práva sa považujú za nehmotný majetok podľa § 10 ods. 4 písm. c) postupov účtovania v JÚ. Takýto nehmotný majetok odpíše podnikateľ počas predpokladanej doby jej používania, teda počas 5 rokov.

1.44  Inventarizačný prebytok

Spoločnosť ABC, s.r.o. zaevidovala pri uzatváraní účtovných kníh pri inventarizácii novozistený hmotný majetok, ktorý ocenila reálnou hodnotou v súlade s účtovnými postupmi vo výške 7 200 eur. Majetok zaradila do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Účtovne bude majetok rovnomerne odpisovať 3 roky.

Ako má spoločnosť zahrňovať tento inventarizačný prebytok do základu dane z príjmov?

Spoločnosť bude účtovať nasledovne

zaúčtuje inventarizačný prebytok v sume 7 200 eur účtovným zápisom 022/384

účtovný odpis majetku zaúčtuje  v sume 200 eur zápisom 551/082

rozpustenie výnosov budúcich období    v sume 200 eur zápisom 384/648

úprava základu dane (zvýšenie základu dane)     o sumu rozdielu medzi účtovným a daňovým odpisom vo výške 50 eur

 

1.45  Vstupná cena auta

Daňovník je autorizovaným architektom a vykonáva podnikateľskú činnosť podľa osobitného predpisu. V roku 2025 chce vložil do obchodného majetku auto, ktoré si kúpili s manželkou v roku 2024 za 24 000 € a ktoré začal používať výlučne na podnikateľské účely.

V akej vstupnej cene zaradí daňovník auto do obchodného majetku a aké odpisy si môže uplatniť do daňových výdavkov?

Osobné automobily sú zaradené v odpisovej skupine 1, odpisujú sa rovnomerným spôsobom odpisovania 4 roky. Daňovník zaradí auto do obchodného majetku vo vstupnej cene, ktorou je u neho obstarávacia cena v sume 24 000 €. Vo väzbe na znenie § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť do daňových výdavkov odpisy za rok 2024. Rok 2025 je druhým rokom odpisovania.

Ak automobil bude používať výlučne na podnikateľské účely, v daňových výdavkoch bude možné v roku 2025 uplatniť odpis v sume 6 000 € (24 000 : 4).

1.46  Oprávnenosť uplatnenia škody

Následkom nezavineného požiaru garáže firma vyraďuje z evidencie dlhodobého majetku zničený automobil.

Akú dokumentáciu potrebuje firma k podloženiu oprávnenosti uplatnenia škody do daňových výdavkov?

Vyradenie dlhodobého majetku je vhodné uskutočňovať vždy na základe protokolu o vyradení. Na vystavenie takéhoto protokolu v zásade nie je potrebná žiadna dokumentácia, keďže podnikateľ sa môže kedykoľvek rozhodnúť vyradiť dlhodobý majetok z evidencie napr. likvidáciou, preradením do osobného užívania a pod.

V danom prípade však na účely plného daňového uplatnenia vzniknutej škody musí byť preukázané, že vzniknutá škoda nie je závislá od konania osôb, zlyhania (únavy) materiálu, zvoleného technologického postupu a pod., ale že išlo o prípad vzniknutý vplyvom vonkajších udalostí, ktoré daňovník svojím konaním nemohol ovplyvniť.

Keďže daňový výdavok musí byť v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov preukázaný, je nevyhnutnosťou zabezpečiť si vyjadrenie príslušného požiarneho zboru, ako aj zápisnicu polície, dokumentujúce vznik škody ako následok požiaru a najmä nezavinenosť daňovníka.

1.47  Stavba v majetku firmy

V majetku firmy je stavba, ktorá má charakter dočasnej stavby (5 rokov).

Nebude stavba zaradená do 5. resp. 6. odpisovej skupiny a nebude sa odpisovať 20, resp. 40 rokov?

Z pohľadu zákona o dani z príjmov je osobitne dôležité členenie stavieb z hľadiska času trvania. Od tohto členenia je závislý spôsob odpisovania stavieb nasledovne:

▪    stavby trvalé, u ktorých sa neobmedzuje stavebno-technickou dokumentáciou ani stavebným alebo užívacím povolením čas ich trvania a tieto sa odpisujú podľa § 27 zákona o dani z príjmov v 5. alebo 6. odpisovej skupine,

▪    stavby dočasné, u ktorých sa vopred obmedzí čas trvania, napr. stavby zariadenia staveniska, stavby zriaďované na krátkodobý účel, stavby umiestňované na pozemkoch výhľadovo určených na iné využitie a pod., t. j. stavby, u ktorých sa stavebné a užívacie povolenie vydá len na určitú dobu, a tieto stavby sa odpisujú tzv. časovou metódou podľa § 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov počas doby trvania stanovenej stavebným úradom.

V zmysle spomínaného § 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov okrem iného platí, že ročný odpis dočasných stavieb sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania. Pri časovom spôsobe odpisovania je teda ročný odpis vyjadrený ako podiel vstupnej ceny a stanovenej doby použiteľnosti.

Vychádzajúc z § 26 ods. 9 zákona o dani z príjmov sa ročný odpis pri dočasných stavbách určí s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri tomto spôsobe odpisovania možno v roku začatia a v roku ukončenia odpisovania uplatniť ročné odpisy len vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

To znamená, že ak by napr. nehnuteľnosť určená rozhodnutím stavebného úradu za dočasnú stavbu v hodnote 24 000 eur, bola daná do užívania v auguste 2021 a jej dočasnosť by spočívala v piatich rokoch, potom jej mesačný daňový odpis by sa vypočítal ako podiel vstupnej ceny a počtu mesiacov za 5 rokov: 24 000 eur / 60 mesiacov = 400 eur. Za rok 2021 by však bolo možné uplatniť daňový odpis iba za obdobie využívania majetku - za 5 mesiacov, t. j. 2 000 eur. Za roky 2022 až 2025 bude možné uplatniť ročný daňový odpis vo výške 4 800 eur. V roku 2026 bude možné uplatniť daňový odpis opäť iba za obdobie využívania majetku - za 7 mesiacov, t. j. 2 800 eur.

V ďalších rokoch už nebude možné uplatňovať odpisy do daňových výdavkov, ani v prípade ďalšieho používania stavby (po určených 5 rokoch), nakoľko jej vstupná cena už bola úplne odpísaná.

1.48  Vstupná cena

Podnikateľ obstaral a zaradil do užívania v marci 2025 osobný automobil so vstupnou cenou 64 560 eur. Za zdaňovacie obdobie 2025 vykáže daňovú stratu.

Vznikne podnikateľovi povinnosť nejakým spôsobom upravovať stratu?

Za predpokladu, že podnikateľ za zdaňovacie obdobie 2025 vykáže daňovú stratu, teda základ dane nižší ako 12 000 eur, potom mu vznikne povinnosť upraviť (znížiť) vykázanú stratu, a to o sumu 3 450 eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumou skutočne uplatneným daňovým odpisom z osobného automobilu 13 450 eur (za 10 mesiacov od jeho zaradenia do užívania) a sumou odpisu vypočítaného z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur, čo je 10 000 eur.

1.49  Výška odpisov

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť zomrel 24. 4. 2025. V obchodnom majetku mal zaradené motorové vozidlo obstarané v roku 2024, z ktorého uplatňoval daňové odpisy. Po úmrtí daňovníka pokračuje v jeho živnosti syn.

Akú výšku odpisov si môže syn uplatniť v daňových výdavkoch pri príjmoch z podnikania za rok 2025?

Daňovník ako pokračovateľ v živnosti po smrti svojho otca môže uplatniť zvyšnú časť ročného odpisu vypočítaného za príslušné zdaňovacie obdobie pripadajúcu na 9 mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti, ak budú splnené aj ostatné podmienky uplatnenia daňového odpisu, a to účtovanie alebo evidovanie majetku k 31. 12. 2025 a používanie majetku na zabezpečenie zdaniteľných príjmov daňovníka.

1.50  Odpis majetku

Podnikateľ obstaral a zaradil do užívania v máji 2023 prístroj s dobou odpisovania 4 roky. V roku 2023 začal uplatňovať rovnomerné odpisy. Počas roku 2025 tento majetok nebude vôbec využívať na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, nakoľko predmetnú činnosť nevykonáva. Predmetný majetok bude mať k 31. 12. 2025 stále zaradený v obchodnom majetku.

Bude môcť podnikateľ uplatniť v daňových výdavkoch za rok 2025 odpis majetku?

Daňovník je povinný prerušiť odpisovanie majetku v zdaňovacom období, v ktorom tento majetok nevyužíva na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Z uvedeného dôvodu nemôže v zdaňovacom období 2025 uplatniť odpis stroja do daňových výdavkov.

1.51  Zaplatené nájomné

Podnikateľ X uzatvoril v januári 2023 nájomnú zmluvu s iným podnikateľom – fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 3 roky (na roky 2023 až 2025). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 250 eur mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2023 nezaplatil žiadne nájomné, v roku 2024 zaplatil nájomné vo výške 4 000 eur a v roku 2025 zaplatí 2 400 eur.

Môže si podnikateľ zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2024 a 2025?

Z dôvodu, že podnikateľ – nájomca platí nájomné fyzickej osobe, do daňových výdavkov si môže zahrnúť iba zaplatené nájomné, a to časovo rozlíšené na príslušné zdaňovacie obdobie. Znamená to, že za rok 2023 si nemohol uplatniť do daňových výdavkov žiadnu sumu, za rok 2024 si mohol uplatniť nájomné v sume 3 000 eur (12 x 250 eur) a za rok 2025 si bude môcť uplatniť nájomné rovnako v sume 3 000 eur (12 x 250 eur).

1.52  Zaplatená suma nájomného

Podnikateľ X uzatvoril v januári 2023 nájomnú zmluvu so spoločnosťou XYZ, s.r.o. na prenájom skladu na 3 roky (na roky 2023 až 2025). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 250 eur mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2023 nezaplatil žiadne nájomné, v roku 2024 zaplatil nájomné vo výške 4 000 eur a v roku 2025 zaplatí 2 400 eur.

Môže si podnikateľ zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2024 a 2025?

Z dôvodu, že podnikateľ – nájomca, platí nájomné právnickej osobe, nie je povinný výdavky na nájomné časovo rozlišovať a môže si do daňových výdavkov zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného. Znamená to, že za rok 2023 si nemohol uplatniť žiadnu sumu nájomného do daňových výdavkov (nakoľko žiadnu neuhradil), za rok 2024 si mohol uplatniť sumu skutočne zaplateného nájomného 4 000 eur a v roku 2025 si bude môcť uplatniť v daňových výdavkoch sumu 2 400 eur.

1.53  Zahrnutie kaucie

FO prenajíma nehnuteľnosť a nájomca FO vyplatil na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy kauciu, ktorú môže použiť na úhradu nájomného v prípade, ak nájomca neuhradí nájomné v stanovenej lehote.

Je FO povinný túto kauciu zahrnúť do zdaniteľných príjmov v roku jej prijatia?

Prijatú kauciu (zábezpeku) je potrebné posudzovať podľa podmienok uvedených v nájomnej zmluve, teda podľa skutočností, za ktorých je možné kauciu použiť a na aké účely. Ak sa nejedná o dopredu zaplatené nájomné, ale kaucia bude použitá na nájomné iba v prípade nezaplatenia nájomného zo strany nájomcu, potom príjem tejto kaucie zahrnie FO do zdaniteľných príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom bude kaucia použitá na úhradu nájomného

1.54  Náklady na opravu

Spoločnosť s.r.o. vlastní nehnuteľnosť, ktorú prenajíma. Odpis je do výšky výnosu z prenájmu. V zmluve o prenájme je uvedené, že nájomca si robí údržbu v malom rozsahu sám. Väčšie opravy robí prenajímateľ. Nakoľko sa jedná o prenájom týkajúci sa potravinovej výroby, vykonal prenajímateľ opravy na nehnuteľnosti väčšieho rozsahu.

Sú tieto náklady na opravu daňovým nákladom?

Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovým nákladom odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku, okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku.

Daňový dopad v prípade opráv, resp. technického zhodnotenia prenajímaného majetku je na strane prenajímateľa striktne riešený v zákone o dani z príjmov v rámci ustanovení § 17 ods. 20 a ods. 21, avšak týka sa len prípadov, keď takýto zásah na prenajímanom majetku vykoná nájomca. V prípade vlastníka majetku (prenajímateľa) je potrebné výdavky na jeho opravu posudzovať v kontexte ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak.

Za predpokladu splnenia spomínaných podmienok je možné výdavky na opravu prenajímanej nehnuteľnosti daňovo efektívne uplatniť.

1.55  Neskoršie zdaňovacie obdobie

Spoločnosť XYZ, s.r.o. zistila, že právoplatným uznesením súdu bol už v uplynulom účtovnom a zdaňovacom období zrušený konkurz pre nedostatok majetku vyhlásený na jej dlžníka, pretože súd zistil, že majetok úpadcu (dlžníka) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate.

Môže si spoločnosť odpis pohľadávky na základe uvedených skutočností uplatniť aj v neskoršom zdaňovacom období?

Pri určení zdaňovacieho obdobia, v ktorom bude odpis pohľadávky uplatnený ako daňový výdavok, je potrebné vychádzať v prvom rade z účtovných predpisov. Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Zároveň je potrebné postupovať aj podľa § 2 písm. j) a k) zákona o dani z príjmov, kde je tiež stanovená časová a vecná súvislosť pri zistení základu dane alebo daňovej straty.

Za deň uskutočnenia účtovného prípadu v prípade odpisu pohľadávky možno považovať deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov, čo je v súlade s § 2 ods. 1 postupov účtovania. V prípadoch odpisu pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 až 6 zákona o dani z príjmov to znamená, že účtovný odpis pohľadávky by sa mal správne uskutočniť v tom účtovnom a zdaňovacom období, kedy nastala právoplatnosť dokladov (uznesení súdov), ktorými sa preukazuje odpis pohľadávky.

V predmetnom prípade spoločnosť XYZ, s.r.o. odpis pohľadávky zaúčtuje a vykáže ako opravu chýb minulých účtovných období v tom účtovnom období, kedy tieto skutočnosti zistila. Podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov je takýto odpis pohľadávky daňovo účinný, za predpokladu, že spoločnosť túto skutočnosť preukáže právoplatným uznesením súdu zverejnenom v Obchodnom vestníku. V súlade s § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov by spoločnosť mala v takomto prípade podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, s ktorým vecne a časovo súvisí právoplatnosť dokladov, ktorými preukazuje daňovo účinný odpis pohľadávky. Keďže sa ale jedná o prípad, kedy spoločnosť vo vecne a časovo príslušnom zdaňovacom období zahrnula do výsledku hospodárenia nižšie náklady, ako jej to vyplývalo z účtovných predpisov, môže využiť ustanovenie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, čo znamená, že dodatočné daňové priznanie nepodá. Odpis pohľadávky ako daňový náklad je súčasťou základu dane v zdaňovacom období, v ktorom je o ňom účtované ako o oprave chýb minulých účtovných období. Ak oprava chýb je účtovaná priamo do nákladov, spoločnosť ponechá tento náklad v základe dane, nepredstavuje položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia v daňovom priznaní.

Ak oprava chýb je účtovaná na účet nerozdelený zisk minulých rokov, spoločnosť odpis pohľadávky uplatní vo forme položky znižujúcej výsledok hospodárenia v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom je o oprave chyby účtované.

1.56  Príslušenstvo pohľadávky

Firma ABC, s.r.o. eviduje v účtovníctve pohľadávku splatnú v septembri 2022. Jej menovitá hodnota je 5 000 eur. V roku 2025 zaúčtovala do výnosov úrok z omeškania k uvedenej pohľadávke vo výške 250 eur. K 31. decembru 2025 firma vytvorí v účtovníctve opravnú položku k tomuto príslušenstvu pohľadávky.

Pôjde v tomto prípade o daňový výdavok?

Predovšetkým treba skonštatovať, že pohľadávka, ku ktorej je príslušenstvo (úrok z omeškania) viazané, je k 31. decembru 2025 už viac ako 1 080 dní po splatnosti, keďže splatnosť pohľadávky nastala v septembri 2022. Ak počas roka 2025 firma ABC, s.r.o. účtovala o tomto príslušenstve pohľadávky ako o zdaniteľnom príjme bez ohľadu na prijatie, opravná položka k príslušenstvu pohľadávky bude v roku 2025 daňovo uplatniteľným výdavkom.

1.57  Základ dane podnikateľa

Podnikateľ Juraj uplatňuje výdavky percentom z príjmov. Voči podnikateľovi Karolovi eviduje pohľadávku, ktorej menovitá hodnota je 5 000 eur. Ide o vlastnú pohľadávku podnikateľa Juraja z obchodno-záväzkových vzťahov. Počas roku 2025 plánuje túto pohľadávku vyradiť.

Aký dopad to bude mať na základ dane z príjmov podnikateľa?

Podnikateľ Juraj v roku 2025 v evidencii o pohľadávkach zaeviduje zánik pohľadávky v sume 5 000 eur. Za predpokladu, že sa jedná o pohľadávku, pri ktorej nie sú splnené podmienky daňovej uznateľnosti podľa § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode zákona o dani z príjmov, bude musieť o sumu menovitej hodnoty tejto pohľadávky (5 000 eur) zvýšiť svoje príjmy a z takto zvýšených príjmov vypočíta percentuálne výdavky.

1.58  Tvorba opravnej položky

Daňovník v marci 2025 zaúčtoval do výnosov pohľadávku v hodnote 5 000 eur. Ku koncu zdaňovacieho obdobia daňovník vyhodnotil, že ide o rizikovú pohľadávku, ktorú dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí a v účtovníctve zaúčtoval opravnú položku vo výške 5 000 eur. Za zdaňovacie obdobie 2025 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 43 160 eur.

Ako bude postupovať daňovník pri uplatnení tvorby opravnej položky v daňových výdavkoch?

Ku koncu zdaňovacieho obdobia bola pohľadávka po splatnosti menej ako 360 dní, t. j. do základu dane si nemôže zahrnúť tvorbu opravnej položky podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Avšak v roku 2025 daňovník splnil zákonnú definíciu mikrodaňovníka a v súlade s ustanovením § 20 ods. 23 zákona o dani z príjmov je účtovná opravná položka považovaná za daňovú opravnú položku a v plnej výške je uznaná za daňový výdavok.

1.59  Položky znižujúce základ dane

Spoločnosť ABC, s.r.o. uzatvorila v januári 2024 nájomnú zmluvu s fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 3 roky. Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 250 eur mesačne. V roku 2024 nájomca zaúčtoval nájomné na účte 518 - Ostatné služby v sume 3 000 eur, pričom toto nájomné zaplatil až v roku 2025. V roku 2025 zaúčtuje do nákladov nájomné za rok 2025 vo výške 3 000 eur, ktoré aj v roku 2025 zaplatí.

Môže si spoločnosť výdavok uplatniť v zdaňovacom období 2025 cez položky znižujúce základ dane v daňovom priznaní za rok 2025?

Z dôvodu, že nájomné je daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo nájomné zaplatené, za rok 2024 bola spoločnosť ABC, s.r.o. povinná zvýšiť základ dane z príjmov o sumu 3 000 eur, ktorá bola zaúčtovaná v nákladoch v roku 2024 a nebola zaplatená. Ak spoločnosť ABC, s.r.o. toto nájomné zaúčtované v nákladoch roku 2024 zaplatí v roku 2025, môže si tento výdavok uplatniť v zdaňovacom období 2025 cez položky znižujúce základ dane v daňovom priznaní za rok 2025.

Nájomné za rok 2025 zaúčtované do nákladov roku 2025 bude aj daňovým výdavkom v zdaňovacom období 2025, keďže bude aj v roku 2025 zaplatené.

1.60  Vytvorenie opravnej položky

Obchodná spoločnosť eviduje pohľadávku z poskytnutej pôžičky, ktorá bola splatná v novembri 2022 a do 31. decembra 2025 nebude zaplatená. K 31. 12. 2025 spoločnosť vytvorí opravnú položku k danej pohľadávke.

Pôjde v uvedenom prípade o daňovo uplatniteľný výdavok spoločnosti?

Nie, v predmetnom prípade nepôjde o daňový náklad obchodnej spoločnosti. Zákon o dani z príjmov totiž pri daňovom posudzovaní v účtovníctve vytvorených opravných položiek okrem iného požaduje podmienku zahrnutia pohľadávky do zdaniteľných príjmov. Ak sa jedná o pohľadávku charakteru pôžičky, táto nie je účtovaná do výnosov.

1.61  Daňovo efektívne odpísanie

Spoločnosť ABC, s.r.o. eviduje pohľadávku voči fyzickej osobe - podnikateľovi. Tento však v máji 2025 zomrel, a dedičské konanie bolo ešte predtým, ako si spoločnosť stihla svoju pohľadávku prihlásiť do dedičského konania, zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok.

Môže spoločnosť aj v takomto prípade pohľadávku daňovo efektívne odpísať?

Ak bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, potom je zrejmé, že pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka. Za týchto okolností dochádza k naplneniu podmienky ustanovenej v rámci § 19 ods. 2 písm. h) bod 3 zákona o dani z príjmov a pôjde o daňovo účinný odpis pohľadávky.

1.62  Opätovné postúpenie

Spoločnosť ABC, s.r.o. nadobudla postúpením pohľadávku za cenu 2 000 eur. Pôvodnému veriteľovi však uhradila iba 1 500 eur. Dlžník je v reštrukturalizačnom konaní. Túto pohľadávku ďalej postúpila za 1 750 eur.

V akej hodnote môže spoločnosť ABC, s.r.o. odpísať pohľadávku pri jej opätovnom postúpení?

Daňovým výdavkom nie je podľa § 21 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku pre tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov, pri ktorej sa za daňový výdavok považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12 spomínaného právneho predpisu.

V zmysle ustanovenia § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok prihlásených v lehote určenej podľa osobitného predpisu vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené.

Spoločnosť ABC, s.r.o. nadobudla pohľadávku postúpením v obstarávacej cene 2 000 eur, pričom uhradila len 1 500 eur. Z dôvodu, že dlžník vstúpil do reštrukturalizačného konania, spoločnosť ABC, s.r.o. môže tvoriť daňovo uznanú opravnú položku – avšak len vo výške 1 500 eur.

Keďže spoločnosť ABC, s.r.o. následne postúpila pohľadávku za sumu 1 750 eur, dosiahla z postúpenia pohľadávky účtovnú stratu vo výške 250 eur.

Nakoľko však spoločnosť ABC, s.r.o. uhradila pohľadávku pôvodnému veriteľovi iba vo výške 1 500 eur, môže si do daňových výdavkov pri ďalšom postúpení pohľadávky uplatniť iba uhradenú obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 1 500 eur, t. j. v sume tvorby opravnej položky.

1.63  Daňovo uplatniteľná tvorba opravnej položky

Spoločnosť ABC, s.r.o., ktorá nie je bankou ani pobočkou zahraničnej banky, ani daňovníkom, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery, evidovala z roku 2024 pohľadávku charakteru istiny z pôžičky v menovitej hodnote 2 000 eur, ktorú jej dlžník v stanovenej lehote splatnosti neuhradil v plnej výške. Na dlžníka bola koncom roka 2025 povolená reštrukturalizácia. Spoločnosť ABC, s.r.o. túto pohľadávku prihlásila v zákonnej lehote. Ak k 31. decembru 2024 vytvorí k pohľadávke opravnú položku vo výške 100 % obstarávacej ceny (2 000 eur).

Bude v tomto prípade tvorba opravnej položky k pohľadávke daňovo uplatniteľná?

Vychádzajúc z ustanovenia § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov tvorba opravnej položky k pohľadávkam charakteru istiny z pôžičky voči dlžníkovi v konkurze a reštrukturalizácii u bežných podnikateľských subjektov nie je daňovým výdavkom. To znamená, že vytvorená opravná položka nemôže byť daňovým výdavkom spoločnosti ABC, s.r.o. a bude tak položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

1.64  Uplatňovanie nájomného vo výdavkoch

Podnikateľ X obstaral osobný automobil za 60 000 eur, ktorý následne prenajal na štyri roky podnikateľovi Y – fyzickej osobe. Dohodnuté ročné nájomné je 16 800 eur.

Ako si bude nájomné uplatňovať podnikateľ Y v daňových výdavkoch?

Za predpokladu, že podnikateľ Y zaplatí nájomné v sume 16 800 eur za prenajatý osobný automobil, túto sumu si môže uplatniť v daňových výdavkoch. Z dôvodu, že ide o nájomné za osobný automobil so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur, je povinný sledovať vykázaný základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6) za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak vykáže základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov) nižší ako 14 400 eur, má povinnosť zvýšiť základ dane za príslušné zdaňovacie obdobie o rozdiel medzi nájomným uplatneným v daňových výdavkoch a sumou limitovaného nájomného 14 400 eur.

Ak teda vykáže základ dane nižší ako 14 400 eur, je povinný zvýšiť základ dane o sumu 2 400 eur (16 800 - 14 400).

1.65  Opravná položka v účtovníctve

Firma XYZ, s.r.o. eviduje ku dňu 31. 12. 2025 pohľadávku za službu splatnú v septembri 2022 v menovitej hodnote 750 eur.

Bude daňovým výdavkom opravná položka vytvorená v účtovníctve k 31. 12. 2025 v sume 750 eur?

Uvedená pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, je nepremlčaná, riziková a je po splatnosti viac ako 720 dní a menej ako 1 080 dní. Z ustanovenia § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov vyplýva, že daňovo uplatniteľným výdavkom k 31. 12. 2025 môže byť opravná položka len do výšky 50 % (t. j. v sume 375 eur). Ak spoločnosť k 31. 12. 2025 vytvorí v účtovníctve opravnú položku vo výške 100 %, zvyšných 50 % výšky opravnej položky bude položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v rámci tlačiva daňového priznania.

Túto časť opravnej položky si bude môcť firma XYZ, s.r.o. uplatniť do daňových nákladov až v roku 2026.

1.66  Predaj príslušenstva

Spoločnosť predala v roku 2025 príslušenstvo pohľadávky charakteru „úroku z omeškania“ v menovitej hodnote 1 200 eur za 500 eur, o ktorom účtovala do výnosov ešte v roku 2024.

Aký výdavok si môže uplatniť spoločnosť pri predaji príslušenstva pohľadávky v roku 2025?

Spoločnosť môže uplatniť pri predaji príslušenstva pohľadávky v roku 2025 výdavok do výšky príjmu z predaja (500 eur), pretože u veriteľa v čase vzniku (v roku 2024) bolo príslušenstvo zahrnuté do zdaniteľných príjmov.

1.67  Riziková pohľadávka

Obchodná spoločnosť eviduje pohľadávku v menovitej hodnote za poskytnutú službu vo výške 4 000 eur splatnú 1. júnu 2023, ktorá je riziková, dlžník nekomunikuje, neodpovedá na výzvy.

Bude účtovný odpis takejto pohľadávky v roku 2025 aj daňovo uznaný?

Odpis pohľadávky spĺňa podmienky na uznanie v účtovníctve vytvorenej opravnej položky do daňových výdavkov vo výške 50 %, pretože pohľadávka bude k 31. 12. 2025 viac ako 720 dní po splatnosti a menej ako 1 080 dní po splatnosti. Obchodná spoločnosť sa môže rozhodnúť, či na uvedenú pohľadávku bude tvoriť daňovo uznanú opravnú položku vo výške 50 %, alebo sa rozhodne, že upustí od vymáhania pohľadávky a celú menovitú hodnotu pohľadávky v účtovníctve odpíše na ťarchu účtu 546 – Odpis pohľadávky. V takom prípade do daňových výdavkov zahrnie spoločnosť účtovný odpis pohľadávky vo výške 50 % (2 000 eur). Zvyšná časť odpísanej pohľadávky vo výške 50 % bude zvyšovať výsledok hospodárenia v rámci tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2025.

V roku 2026 si však obchodná spoločnosť nebude môcť túto zvyšnú časť pohľadávky vo výške 50 % uplatniť do daňových výdavkov, pretože pohľadávku v účtovníctve už v plnej výške odpísala (bola vyradená z majetku) už v roku 2025.

1.68  Postúpená pohľadávka

Obchodná spoločnosť eviduje pohľadávku, ktorú nadobudla postúpením v obstarávacej cene 1 250 eur v auguste 2022.

Môže spoločnosť odpis pohľadávky v účtovníctve ku koncu roku 2025 zahrnúť aj do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov?

Aplikovať spomínané ustanovenie na daňovo efektívny odpis nie je možné. Odpis pohľadávok podľa citovaného ustanovenia sa nevzťahuje na pohľadávky nadobudnuté postúpením a na pohľadávky, ktoré možno započítať so splatnými záväzkami. Uvedené konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

1.69  Odpis príslušenstva pohľadávky

Obchodná spoločnosť ALFA, a.s. zaúčtovala v roku 2024 do výnosov úrok z omeškania vo výške 450 eur k pohľadávke za tovar splatnej v októbri 2022.

V ktorom roku bude môcť spoločnosť zahrnúť do daňových výdavkov odpis príslušenstva pohľadávky?

Z dôvodu, že pohľadávka, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, bude viac ako 1 080 dní po splatnosti až v októbri 2025 a úrok z omeškania bol zahrnutý u spoločnosti ALFA, a.s. do zdaniteľných príjmov v čase vzniku (v roku 2024), odpis príslušenstva pohľadávky charakteru úroku z omeškania bude daňovým výdavkom najskôr v zdaňovacom období roku 2025.

1.70  Poskytnutie pôžičky

Spoločnosť XYZ, a.s. poskytla svojmu obchodnému partnerovi ešte v roku 2022 pôžičku vo výške 2 400 eur. Pohľadávku z titulu istiny uvedenej pôžičky v menovitej hodnote 2 400 eur v roku 2025 predala za 2 000 eur.

Aký dopad na daň z príjmov bude mať uvedená skutočnosť?

Za predpokladu, že v prípade spoločnosti XYZ, a.s. ide o bežný podnikateľský subjekt, ktorý nie je bankou ani pobočkou zahraničnej banky, ani daňovníkom poskytujúcim spotrebiteľské úvery, bude daňovým nákladom pri predaji takejto pohľadávky len výdavok do výšky príjmu z postúpenia (suma 2 000 eur). Rozdiel (strata) vo výške 400 eur (2 400 – 2 000) bude teda položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

1.71  Hodnota pohľadávky

Obchodná spoločnosť ABC, s.r.o. eviduje pohľadávku v menovitej hodnote 6 400 eur, ktorej splatnosť nastala v marci 2023. Túto pohľadávku postúpila 20. apríla 2025 inej spoločnosti za dohodnutú sumu 5 000 eur.

Akú hodnotu pohľadávky si môže spoločnosť ABC, s.r.o. uplatniť do daňových výdavkov?

Zákon o dani z príjmov v podstate umožňuje spoločnosti ABC, s.r.o. sa rozhodnúť, akým spôsobom bude pri uplatňovaní nákladu pri predaji pohľadávky postupovať. Buď bude pre ňu výhodnejší náklad v sume dosiahnutého príjmu z predaja vo výške 5 000 eur, alebo náklad vo výške opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok. Nakoľko predmetná pohľadávka je viac ako 720 dní a menej ako 1 080 dní po splatnosti, bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, je nepremlčaná, daňovým výdavkom by v zmysle ustanovenia § 20 ods. 14 písm. b) zákona o dani z príjmov bola tvorba opravnej položky vo výške 50 % (čo je suma 3 200 eur z menovitej hodnoty pohľadávky vo výške 6 400 eur).

Pre spoločnosť ABC, s.r.o. sa tak javí výhodnejšie uplatniť výdavok do výšky príjmu plynúceho z predaja (5 000 eur).

Rozdiel menovitej hodnoty pohľadávky (6 400 eur) a príjmu z predaja (5 000 eur) vo výške 1 400 eur, ako strata z predaja pohľadávky nebude daňovo uplatniteľným výdavkom.

1.72  Výstavba budovy

Spoločnosť ALFA, a.s. realizovala počas roka 2024 vo vlastnej réžii výstavbu budovy skladu. V marci 2025 rozhodne o zrušení rozostavanej investície.

Aký dopad na základ dane z príjmov budú mať náklady na dodaný tovar a služby súvisiace s uvedenou výstavbou?

Spoločnosť ALFA, a.s. náklady za dodané služby a tovar súvisiace s výstavbou skladu účtovala na účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Pri tomto tvrdení možno vychádzať o § 35 ods. 1 postupov účtovania, nakoľko spomínané náklady možno jednoznačne považovať za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku.

Po rozhodnutí spoločnosti ALFA, a.s. uvedenú rozostavanú investíciu zrušiť, je naakumulovanú sumu na účte 042 potrebné chápať ako tzv. zmarenú investíciu. Z účtovného hľadiska je zmarenú investíciu potrebné považovať za prevádzkovú škodu. Ide teda o nákladovú položku, ktorá ovplyvňuje výsledok hospodárenia z prevádzkovej činnosti, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej jednotky, alebo je vykonávaná na podporu prevádzkovej činnosti a súvisí s hospodárskou činnosťou účtovnej jednotky. V zmysle § 68 ods. 8 postupov účtovania platí, že ak sa rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (t. j. zmarené investície), sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 041 a 042 sa odpíšu na ťarchu účtu 549 - Manká a škody, a to v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku, ak ide o škodu. V ostatných prípadoch sa zaúčtujú na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Uvedené rovnako vyplýva aj z ustanovenia § 36 ods. 6 postupov účtovania v PÚ.

Nakoľko zákon o účtovníctve v rámci § 26 ods. 6 definuje pojem „škoda“ pre účely účtovania ako neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku, v popísanom prípade je potrebné pri predaji rozostavanej investície zúčtovať sumu naúčtovanú na účte 042 na účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

V zmysle zákona o dani z príjmov sa podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. g) do základu dane nezahŕňa okrem iného ani suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého hmotného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa účtovných predpisov alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov pri zrušení prác a trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu. Táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Sumu zaúčtovanú na účte 548 tak spoločnosť ALFA, a.s. nezahrnie do základu dane jednorazovo v súlade s jej zaúčtovaním na účte ostatných nákladov na hospodársku činnosť, ale rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc marcom 2025.

Pre úplnosť možno pripomenúť, že ak by k zrušeniu prác, resp. trvalému zastaveniu prác došlo z dôvodu škody, spoločnosť ALFA, a.s. by postupovala v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) a g) zákona o dani z príjmov.

1.73  Daňový dopad

Spoločnosť GAMA, a.s. obstarala v roku 2023 pohľadávku v obstarávacej cene 2 000 eur, ktorú uhradila pôvodnému veriteľovi v plnej výške. Keďže v priebehu augusta 2024 bol na dlžníka vyhlásený konkurz, spoločnosť pohľadávku v zmysle príslušných právnych predpisov riadne prihlásila a k 31. decembru 2024 vytvorila k pohľadávke opravnú položku v plnej výške – t. j. 2 000 eur.

Aký daňový dopad by mal prípadný predaj uvedenej pohľadávky počas roku 2025 za 1 500 eur?

Z dôvodu, že spoločnosť GAMA, a.s. pohľadávku nadobudnutú postúpením pôvodnému veriteľovi uhradila v roku 2023 v plnej výške, pri jej prípadnom predaji počas roku 2025 bude daňovým výdavkom celá obstarávacia cena pohľadávky vo výške 2 000 eur. Uvedené platí z toho dôvodu, že vytvorená opravná položka k predmetnej pohľadávke je daňovo uznaná aj v znení ustanovenia § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

1.74  Posudzovanie škody

Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov ustanoví vyššiu sadzbu dane pre tabakové výrobky (cigarety), zároveň v prechodných a záverečných ustanoveniach stanovuje aj lehotu pre dopredaj cigariet zdanených pôvodnou nižšou sadzbou dane v daňovom voľnom obehu. V takom prípade zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov zároveň ustanovuje, že ak právnická osoba nepredá takéto cigarety do stanoveného dátumu, tak je povinná množstvo týchto cigariet, ktoré nepredala, oznámiť colnému úradu a požiadať o ich zničenie, pričom colný úrad cigarety zničí na jej náklady. Spoločnosti Gama s.r.o. takýmto spôsobom vznikol náklad vo výške 20 000 eur.

Je možné uvedený výdavok považovať za daňový výdavok alebo sa z daňového hľadiska posudzuje ako škoda?

Pri posúdení, či takéto zničenie zásob cigariet možno považovať za škodu na majetku, treba vychádzať z § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Ide o skutočnosť, kedy účtovná jednotka zistí, že majetok (zásoby, cigarety) je poškodený, zničený alebo odcudzený. V danom prípade nevznikla na majetku škoda, ale z dôvodu legislatívnych úprav nie je možné majetok ďalej predávať. Pre posúdenie je rozhodujúca legislatívna úprava, ktorá určuje spôsob nakladania s majetkom. Vyradenie spotrebiteľského balenia cigariet z účtovníctva, ktoré nespĺňa požadované podmienky podľa zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, sa účtuje na účet 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Vzhľadom na uvedené je možné obstarávaciu cenu zásob cigariet, ktorých povinnosť zničenia z dôvodu stanovenia vyššej sadzby spotrebnej dane vyplýva zo zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, považovať podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov za daňový výdavok.

1.75  Obstarávacia cena zásob

Spoločnosť ABC, s.r.o. v roku 2023 kúpila zásoby tovaru, ktoré nemajú stanovenú dobu použiteľnosti alebo trvanlivosti v hodnote 2 400 eur. Tieto zásoby sa jej však ani po dvoch rokoch nepodarilo predať, preto ich v roku 2025 zlikvidovala.

Bude obstarávacia cena týchto zásob v roku 2025 daňovým výdavkom spoločnosti?

Keďže v roku 2025 spoločnosť ABC, s.r.o. nedosiahla žiadny príjem z predaja uvedených zásob, obstarávacia cena zásob tovaru, ktoré zlikvidovala, bude nedaňovým výdavkom spoločnosti.

1.76  Strata z predaja zásob

Daňovník obstaral zásoby tovaru za 20 000 eur. Tento tovar sa mu však podarilo predať len za 15 000 eur.

Je strata z predaja zásob tovaru daňovo uznaná?

Áno. Nakoľko daňovník má príjem z predaja zásob tovaru, aj keď tento príjem je nižší ako obstarávacia cena zásob, strata z predaja tovaru je daňovo uznaná.

1.77  Odpis pohľadávky

Obchodná spoločnosť disponuje v roku 2025 upovedomením exekútora, podľa ktorého exekúciu zastavil podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

Môže spoločnosť na základe tohto rozhodnutia súdu daňovo efektívne odpísať pohľadávku voči exekuovanému dlžníkovi?

Vychádzajúc z ustanovenia § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. Zo znenia otázky je však zrejmé, že obchodná spoločnosť v postavení veriteľa nemôže zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávky, ak v upovedomení o zastavení exekúcie je ako dôvod zastavenia exekúcie uvedený § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

1.78  Cena zásob

Spoločnosť ABC, s.r.o. v roku 2025 bezodplatne odovzdala zásoby potravín Potravinovej banke Slovenska, ktoré zaúčtovala na účet 543 – Dary. Spoločnosť cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne neznižovala.

Bude obstarávacia cena týchto zásob daňovým výdavkom spoločnosti?

Obstarávacia cena zásob potravín u spoločnosti, ktorá ich bezodplatne odovzdala Potravinovej banke Slovenska (čo preukáže dokladom, z ktorého bude zrejmé, že na základe zmluvy uzatvorenej s Potravinovou bankou Slovenska, bezodplatne odovzdala zásoby potravín), bude považovaná za daňový výdavok, bez ohľadu na to, či spoločnosť cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne znižovala.

1.79  Prípadný predaj pohľadávky

Spoločnosť GAMA, a.s. obstarala v roku 2023 pohľadávku v obstarávacej cene 2 000 eur, ktorú uhradila pôvodnému veriteľovi v plnej výške.

Aký daňový dopad by mal prípadný predaj uvedenej pohľadávky počas roku 2025 za 1 500 eur?

Daňovým výdavkom pri predaji pohľadávky (dlžník nebol v konkurze ani v reštrukturalizácii) je hodnota pohľadávky len do výšky príjmu z ďalšieho predaja bez ohľadu na skutočnosť, či pohľadávka bola alebo nebola pôvodnému veriteľovi uhradená. Rozdiel medzi obstarávacou cenou pohľadávky a príjmom z predaja (2 000 – 1 500 = 500 eur) bude nedaňovým výdavkom spoločnosti GAMA, a.s., položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

1.80  Zásoby potravín

Spoločnosť XYZ, s.r.o. prevádzkuje večierku. Na sklade eviduje zásoby potravín v obstarávacej cene 3 250 eur, ktorým doba použiteľnosti už uplynula a ktoré sa spoločnosti i napriek tomu, že postupne už 3 krát znižovala cenu týchto potravín, nepodarilo predať. Spoločnosť uvedené zásoby tovaru zlikvidovala.

Bude obstarávacia cena zlikvidovaných zásob daňovým výdavkom spoločnosti?

Výdavky vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti budú daňovým výdavkom spoločnosti. Predpokladom je preukázanie, že pred uplynutím tejto doby spoločnosť vykonala opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny.

1.81  Uplynutie doby trvanlivosti

Daňovník v roku 2025 bezodplatne odovzdal zásoby potravín občianskemu združeniu, ktoré sa zaoberá poskytovaním sociálnej pomoci, ktoré zaúčtoval na účet 543 – Dary.

Je obstarávacia cena týchto zásob daňovým výdavkom, aj keď daňovník cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne neznižoval?

Áno. Obstarávacia cena zásob potravín u daňovníka, ktorý ich bezodplatne odovzdal daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie, považovaná za daňový výdavok, bez ohľadu na to, či daňovník cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne znižoval.

1.82  Prístavba skladu

Spoločnosť už od roku 2016 plánuje prístavbu skladu. Z tohto titulu má naakumulovanú na účte 042 sumu súvisiacich výdavkov s prístavbou v hodnote 4 500 eur (projekty, prípravné práce, ...). V apríli 2025 však z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov spoločnosť rozhodla, že prístavba sa realizovať nebude.

Ako uvedená skutočnosť ovplyvní základ dane z príjmov spoločnosti?

Ak spoločnosť rozhodla o trvalom zastavení prác v apríli 2025, za rok 2025 zahrnie do základu dane z príjmov sumu 1 125 eur (4 500/36*9 mesiacov), v roku 2026 sumu 1 500 eur (4 500/36*12), v roku 2027 rovnako sumu 1 500 eur (4 500/36*12) a v roku 2028 sumu 375 eur (4 500/36*3).

1.83  Škoda na budove

Stavebná spoločnosť XYZ, a.s. vo vlastnej réžii stavia budovu skladu. V apríli 2025 v dôsledku pôvodne vznikla škoda na tejto stavbe tak veľká, že spoločnosť ju bola nútená zbúrať.

Bude suma naakumulovaná na účte 042 v rámci výstavby budovy daňovým nákladom stavebnej spoločnosti?

Nakoľko k zrušeniu prác a trvalému zastaveniu prác prišlo z dôvodu škody, celá suma škody zaúčtovaná MD549 / D042 bude daňovo uplatniteľným nákladom spoločnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 písm. g) bod 1 zákona o dani z príjmov. Samozrejme, spoločnosť by mala disponovať dokladom potvrdeným príslušným orgánom, z ktorého je preukázateľné, že išlo o škodu spôsobenú živelnou pohromou.

1.84  Určenie vstupnej ceny

Počas roku 2025 daroval otec svojmu synovi – podnikateľovi garáž. Uvedenú garáž otec nadobudol kúpou v roku 2023 za cenu 4 500 eur. Syn plánuje vložiť uvedenú garáž do svojho obchodného majetku a využívať ju ako dielňu v rámci svojej živnosti.

Ako má otec určiť vstupnú cenu na účely odpisovania garáže?

Vstupnou cenou na účely odpisovania bude obstarávacia cena, za ktorú predmetnú garáž nadobudol darca (otec podnikateľa) – t. j. suma 4 500 eur. V danom prípade je totiž potrebné aplikovať ustanovenie § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, nakoľko v čase darovania nehnuteľnosti by príjem z jej predaja nebol u otca (darcu) oslobodený od dane z príjmov.

1.85  Garáž na podnikateľské účely

Podnikateľ pôsobiaci v oblasti stavebníctva si postavil svojpomocne garáž, ktorú uviedol do užívania v roku 2025. Garáž bude slúžiť na jeho podnikateľské účely. Vlastné náklady na výstavbu garáže boli 8 000 eur. Súdny znalec ocenil garáž v roku 2025 na sumu 9 600 eur.

Čo sa bude považovať za vstupnú cenu majetku?

V predmetnom prípade ide o obstaranie majetku vo vlastnej réžii. Vstupná cena pre účely uplatňovania odpisov môže byť určená iba vo výške nákladov vynaložených na jej výstavbu preukázaných riadnymi účtovnými dokladmi. Na hodnotu vlastnej práce podnikateľa sa neprihliada. Za vstupnú cenu teda nie je možné považovať tzv. všeobecnú cenu určenú súdnym znalcom.

Odpisy garáže sa teda budú odvodzovať zo sumy vlastných nákladov 8 000 eur.

1.86  Zásoby liekov

Spoločnosť s.r.o. prevádzkuje sieť lekární. Určitú časť zásob liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis v roku 2025 vyradila z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti vo výške ich obstarávacej ceny v sume 1 400 eur.

Jedná sa o daňovo uznateľný náklad?

Náklady vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru - liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitných predpisov z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti, budú daňovo uplatniteľným nákladom spoločnosti.

1.87  Odpisy stroja po zaradení do obchodného majetku

Obchodná spoločnosť darovala podnikateľovi stroj, ktorý bol zakúpený za 4 800 eur a spoločnosť ho odpisovala v 2. odpisovej skupine. Počas jeho používania spoločnosť uplatnila odpisy vo výške 2 000 eur.

Z akej ceny bude podnikateľ uplatňovať odpisy uvedeného stroja po zaradení do svojho obchodného majetku?

V predmetnom prípade bude vstupnou cenou na účely uplatňovania daňových odpisov darovaného stroja jeho daňová zostatková cena, t. j. obstarávacia cena, za ktorú prístroj obstaral darca, znížená o výšku už uplatnených odpisov z tohto majetku u darcu. Daňová zostatková cena prístroja predstavuje sumu 2 800 eur.

1.88  Darované vozidlo

Podnikateľ nadobudol darovaním motorové vozidlo, ktoré mal jeho otec zaradené v obchodnom majetku používanom na podnikanie. Otec ako darca obstaral toto vozidlo v obstarávacej cene 21 120 eur. Otec uplatnil v daňových výdavkoch odpisy vozidla v celkovej sume 12 320 eur.

V akej sume podnikateľ zaradí vozidlo do obchodného majetku a z akej sumy bude podnikateľ odpisovať toto darované vozidlo?

Nakoľko sa jedná o majetok nadobudnutý darovaním od fyzickej osoby, ktorá ho mala zahrnutý v obchodnom majetku, vstupnou cenou na účely odpisovania vozidla bude daňová zostatková cena vozidla, t. j. 8 800 eur (21 120 – 12 320).

1.89  Zaradenie pozemku do obchodného majetku

Spoločnosť ABC, s.r.o. z dôvodu nepotrebnosti darovala podnikateľovi XY pozemok, ktorý bol súčasťou jej obchodného majetku. Pozemok spoločnosť obstarala za 12 000 eur.

V akej hodnote si má podnikateľ zaradiť pozemok do obchodného majetku?

V predmetnom prípade o určenie vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov – t. z., že podnikateľ zaradí darom nadobudnutý pozemok v obstarávacej cene zistenej u spoločnosti ABC, s.r.o. ako darcu, t. j. v hodnote 12 000 eur.

1.90  Zostatková cena skladu

Živnostník Juraj podniká ako stolár. V roku 2025 predal za 5 500 eur budovu skladu, ktorý využíval na podnikanie. Sklad mal zaradený v obchodnom majetku v rámci 6. odpisovej skupiny. Daňová zostatková cena skladu k 31. 12. 2024 bola 6 200 eur.

Ako má živnostník postupovať pri uplatnení zostatkovej ceny skladu do daňových výdavkov?

Príjem z predaja budovy skladu bude zdaniteľným príjmom živnostníka, nakoľko bol zaradený v jeho obchodnom majetku. V kontexte s ustanovením § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov zdaní živnostník príjem z predaja skladu zaradeného v obchodnom majetku spolu s ostatnými príjmami z podnikania v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) spomínaného zákona. Príjmy zdaní v plnej výške 5 500 eur, avšak do daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov si bude môcť uplatniť na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona o dani z príjmov len sumu 5 500 eur.

Otázky 1.1 až 1.90 vypracoval Ing. Ján Mintál