1.3   Daňové výdavky z pohľadu účtovníctva

1.140 Časové rozlíšenie

Podľa zákona o účtovníctve je doba archivácie účtovnej závierky 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka. Výnos sa časovo rozlíši na 15 rokov. Podľa zákona o účtovníctve je doba archivácie v danom prípade 10 rokov.

Nebude mať daňový úrad z hľadiska dane z príjmov námietky? Má zákazník povinnosť časovo rozlíšiť vynaložené náklady na uschovanie písomností?

Dobu úschovy účtovnej závierky ustanovenú prostredníctvom § 35 ods. 3 písm. a) zákona o účtovníctve možno pokladať za minimálnu a jej nedodržanie má za následok sankcionovanie za porušenie povinností zákona o účtovníctve. Archivácia daných dokladov po dobu dlhšiu, ako stanovuje zákon, je individuálnou záležitosťou účtovnej jednotky.

Čo sa týka časového rozlišovania výnosov dosiahnutých z archivácie uvedených dokladov po dobu dlhšiu, ako stanovuje zákon o účtovníctve, možno konštatovať, že správca dane by nemal mať žiadne námietky voči vašim príjmom, ak sa zákazník rozhodne archivovať tieto doklady prostredníctvom služby úschovy aj po dobu 15 rokov. Dôležité je, aby bola fakturovaná suma časovo rozlíšená na celé obdobie, na ktoré bola uzatvorená so zákazníkom zmluva o dlhodobej úschove písomností.

V prípade výnosov, rovnako ako dodávateľ služby úschovy dokladov, tak aj jeho zákazník by mal časovo rozlišovať výdavok, ktorý vynaložil v určitom roku na zaplatenie služieb dlhodobej úschovy poskytovaných v priebehu určitého nasledujúceho obdobia. Takýto výdavok bežného roka, ktorý sa však týka nákladov v budúcich zdaňovacích obdobiach, je potrebné účtovať prostredníctvom účtu 381, keďže je zrejmé vecné vymedzenie účtovného prípadu, cena a obdobie, ktorého sa týkajú.

Účtovanie u zákazníka bude mať teda nasledovnú podobu:

Účtovný prípad	MD	D
Zaúčtovanie došlej faktúry za dlhodobú úschovu písomností, ktorá sa týka budúcich účtovných období
Celková fakturovaná suma		321
Úschovné	381
Daň z pridanej hodnoty	343
Úhrada fakturovanej sumy	321	221
Zaúčtovanie úschovného do nákladov v príslušnom účtovnom období	518	381

 

1.141 Ovplyvnenie základu dane

Obchodná spoločnosť zaplatila vo februári 2025 poistné za svoju nehnuteľnosť na obdobie marec 2025 až február 2026 vo výške 3 000 eur.

Ako uvedená skutočnosť ovplyvní základ dane z príjmov spomínanej spoločnosti?

Nakoľko uvedená suma poistného za nehnuteľnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, v predmetnom prípade bude nevyhnutné vykonať časové rozlíšenie. Napriek tomu, že v roku 2025 dochádza k výdaju celkovej sumy finančných prostriedkov na nájomné, na účely zahrnutia do daňovo uplatniteľných nákladov je však toto potrebné rozdeliť medzi roky 2025 a 2026, a to v súlade s technikou účtovania v podvojnom účtovníctve. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa totiž vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Popis účtovného prípadu	Suma v eur	MD	D
Rok 2025
Zaúčtovanie faktúry za poistné	3 000	381	321
Zaplatenie poistného vo februári 2025	3 000	321	221
Zúčtovanie nákladov budúcich období na rok 2025	2 500	568	381
Rok 2026
Zúčtovanie nákladov budúcich období na rok 2026	500	568	381

 

1.142 DPH odpočítaná na vstupe

Spoločnosť má v prenájme dispenzor vody. Keďže v objekte administratívnej budovy netiekla pitná voda, prijaté faktúry za pramenitú vodu účtovala na účet 527 a DPH si odpočítala na vstupe. Od augusta spoločnosť kancelárske priestory presťahovala do budovy, kde tečie pitná voda, ale tento dispenzor vody naďalej používajú zamestnanci, ako aj zákazníci.

Na aké ustanovenie sa odvoláva spoločnosť pri nákladoch?

V období, keď uvedená spoločnosť pôsobila v priestoroch, v ktorých preukázateľne nebola k dispozícii pitná voda, boli náklady na obstaranie pitnej vody daňovo uplatniteľné. V danom prípade ide o jednoznačne obhájiteľný náklad, pričom treba vychádzať predovšetkým z § 19 ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona o dani z príjmov a § 146 a nasl. Zákonníka práce, resp. prislúchajúcich zákonov v oblasti bezpečnosti práce (napr. § 6 zákona o BOZP).

V období, keď uvedená spoločnosť premiestnila svoje aktivity do priestorov, kde pitná voda k dispozícii bola, by obstarávanie náplne dispenzora (t. j. pitnej vody) mohlo byť daňovým výdavkom len za podmienky, že táto povinnosť vyplýva spoločnosti z osobitných právnych predpisov.

1.143 Zúčtovanie nákladov budúcich období

Zamestnanec pracujúci v rámci „konta pracovného času“ má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. V decembri 2024 odpracuje v každom týždni iba 30 hodín. Hodinová mzda zamestnanca je stanovená na 6 eur / hod. Neodpracované hodiny zamestnanec odpracuje až v januári 2025.

Zahŕňa sa zúčtovanie nákladov budúcich období podľa účtovných predpisov v čase vykonania práce do základu dane?

Zákon o dani z príjmov v rámci § 17 ods. 33 písm. a) ustanovuje, že súčasťou základu dane sú aj mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času v zmysle § 87a Zákonníka práce, ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období. Následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa účtovných predpisov v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa.

Mzda zamestnanca za mesiac december 2024 pri ustanovenom pracovnom čase činí 960 eur (6 €/hod x 40 hodín x 4 týždne). Mzda za skutočne odpracovaný čas je: 720 eur (6 €/hod x 30 hodín x 4 týždne).

Zamestnávateľ na konci účtovného obdobia 2024 rozdiel medzi skutočne odpracovaným pracovným časom (120 hodín) a ustanoveným pracovným časom (160 hodín) zúčtuje prostredníctvom účtu 381 – Náklady budúcich období.

Rok 2024
Účtovný prípad	Suma v €	MD	D
Skutočne odpracovaný pracovný čas	720,00	521	331
Povinné poistné za skutočne odpracovaný čas	253,44	524	336
Konto pracovného času:
a) mzdové náklady	240,00	381	331
b) povinné poistné	84,48	381	336

 

Pri konte pracovného času v prípade menšieho objemu prác za rovnakú odmenu sa časové rozlíšenie mzdových nákladov vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, zahrnuje do základu dane. Súčasťou základu dane v zdaňovacom období 2024 budú tak nielen mzdové náklady a povinné poistenie za skutočne odpracovaný pracovný čas, ale v súlade s § 17 ods. 33 zákona o dani z príjmov aj mzdové náklady a povinné poistné účtované v zdaňovacom období 2024 prostredníctvom účtu časového rozlíšenia 381 – Náklady budúcich období.

V nasledujúcom zdaňovacom období (január 2025) zamestnanec v decembri 2024 neodpracované hodiny odpracoval. Za tohto predpokladu sa zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný nákladový účet do základu dane v zmysle § 17 ods. 33 zákona o dani z príjmov zahŕňať nebude.

Rok 2025
Účtovný prípad	Suma v €	MD	D
Mzdové náklady	240,00	521	381
Povinné poistné	84,48	524	381

 

1.144 Nájomné ako súčasť základu dane

Spoločnosť prenajala od inej právnickej osoby nákladné motorové vozidlo na obdobie od 1. 10. 2024 do 31. 3. 2025. Mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 1 000 €. Spoločnosť uhradila nájomné spolu za 6 mesiacov, t. j. vo výške 6 000 eur, dňa 20. 2. 2025.

V ktorom zdaňovacom období bude nájomné súčasťou základu dane?

Spoločnosť – nájomca bude musieť v účtovníctve uplatniť časové rozlíšenie, keď prostredníctvom účtu výdavkov budúcich období zaúčtuje do roku 2024 náklad v sume 3 000 eur (MD518 / D383). Avšak do nákladov alikvótne zaúčtovanú sumu nájomného týkajúceho sa roku 2024 nemôže považovať za daňovo uplatniteľný výdavok roka 2024, keďže k úhrade nájomného dôjde až v roku 2025. Nájomca je teda povinný nájomné zaúčtované v nákladoch v roku 2024 vo výške 3 000 eur pri zisťovaní základu dane z príjmov k výsledku hospodárenia pripočítať. Do základu dane sa nájomné za časť roka 2024 zahrnie až po zaplatení, t. j. v roku 2025. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Nájomné zaplatené v roku 2025 za mesiac január 2025 až marec 2025, bude v roku 2025 uznaným daňovým výdavkom.

1.145 Náklady časovo nerozlišované

Spoločnosť vykonáva činnosti, na výkon ktorých zo zákona potrebuje akreditácie vydávané Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS). SNAS na základe overovania vydal spoločnosti Osvedčenie o akreditácii, na ktorom je uvedená platnosť akreditácie na obdobie január 2021 až január 2025. Následne bude musieť spoločnosť v roku 2025 znovu absolvovať akreditačný proces na získanie akreditácie na ďalšie obdobie.

Je potrebné fakturovanú sumu z došlej faktúry zo SNAS za akreditáciu časovo rozlíšiť prostredníctvo účtu 381 na jednotlivé roky alebo sa tieto náklady časovo nerozlišujú?

V zmysle § 56 ods. 1 postupov účtovania v PÚ sa náklady a výnosy časovo rozlišujú na účtoch účtovej skupiny 38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov. V súvislosti s predmetom otázky treba poznamenať, že podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania v PÚ sa časovo nerozlišujú okrem iných postupmi účtovania taxatívne vymenovaných prípadov ani náklady na získanie noriem a certifikátov. Ak v otázke spomínané osvedčenie o akreditácii možno chápať za určitý druh certifikátu – t. z. oprávnenia vykonávať po ustanovenú dobu určitú činnosť, potom sa časovo nerozlišuje.

Avšak v zmysle poslednej vety spomínaného ustanovenia § 56 ods. 6 postupov účtovania v PÚ platí, že ak je za akreditáciu zaplatené vopred, časové rozlíšenie tohto nákladu aplikovať treba.

1.146 Poistné za halu

Spoločnosť XYZ, a.s. zaplatila vo februári 2025 poistné za halu skladu na obdobie marec 2025 až február 2026 vo výške 6 000 eur.

Ako treba zaúčtovať túto platbu?

Nakoľko uvedená suma poistného za nehnuteľnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, v predmetnom prípade bude nevyhnutné vykonať časové rozlíšenie. V jednom účtovnom období totiž dochádza k výdaju určitej sumy finančných prostriedkov, ktoré je však potrebné na účely zahrnutia do nákladov rozdeliť medzi dve účtovné obdobia.

Účtovať je teda potrebné takto:

Popis účtovného prípadu	Suma v eur	MD	D
Rok 2025
Zaúčtovanie faktúry za poistné	6 000	381	321
Zaplatenie poistného vo februári 2025	6 000	321	221
Zúčtovanie nákladov budúcich období na rok 2025	5 000	568	381
Rok 2026
Zúčtovanie nákladov budúcich období na rok 2026	1 000	568	381

 

1.147 Zmluva o prenájme nebytových priestorov

Spoločnosť ABC, s.r.o. uzatvorila ako nájomca zmluvu o prenájme nebytových priestorov v januári 2025 na obdobie 1. januára 2025 až 31. decembra 2026. V zmysle podmienok uzatvorenej zmluvy úhradu za celý nájom v sume 24 000 eur uskutoční až v decembri 2026.

Ako má spoločnosť ABC, s.r.o. – nájomca o tomto účtovať?

Nakoľko v danom prípade dochádza ku skutočnému výdavku až na konci obdobia dohodnutého nájomného vzťahu a tento sa týka dvoch účtovných období, je potrebné na strane spoločnosti s ručením obmedzeným (nájomcu) účtovať prostredníctvom účtu časového rozlíšenia 383. Takto dohodnutý nájomný vzťah ovplyvní výsledok hospodárenia na strane nájomcu tak v roku 2025, ako aj v roku 2026, a to napriek tomu, že ku skutočnej platbe za celé obdobie nájmu dôjde až v roku 2026.

Popis účtovného prípadu	Suma v eur	MD	D
Rok 2025
Nájomné pripadajúce na rok 2025	12 000	518	383
Rok 2026
Zaúčtovanie záväzku nájomcu zaplatiť nájomné	24 000	383	321
Nájomné pripadajúce na rok 2026	12 000	518	383
Zaplatenie nájmu za roky 2025 a 2026	24 000	321	221

 

Z pohľadu uplatnenia daňového nákladu je však v predmetnom prípade nutné upozorniť na ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku. Spoločnosť – nájomca však do nákladov alikvótne zaúčtovanú sumu nájomného týkajúceho sa roku 2025 nemôže považovať za daňovo uplatniteľný výdavok roka 2025, keďže k úhrade nájomného došlo až v roku 2026.

Nájomca je teda povinný nájomné zaúčtované v nákladoch v roku 2025 vo výške 12 000 eur pri zisťovaní základu dane z príjmov k výsledku hospodárenia pripočítať. Do základu dane sa nájomné za časť roka 2025 zahrnie až po zaplatení, t. j. v roku 2026.

1.148 Úhrada za nájom

Spoločnosť ALFA, a.s. uzatvorila ako prenajímateľ zmluvu o prenájme nebytových priestorov v januári 2025 na obdobie 1. január 2025 až 31. december 2026. V zmysle podmienok uzatvorenej zmluvy úhradu za celý nájom v sume 24 000 eur nájomca uskutočnil už v januári 2025.

Ako má v tomto prípade prenajímateľ účtovať?

Nakoľko v danom prípade dochádza ku skutočnému príjmu už na začiatku obdobia dohodnutého nájomného vzťahu a tento sa týka dvoch účtovných období, je potrebné na strane prenajímateľa účtovať prostredníctvom účtu časového rozlíšenia 384. Takto dohodnutý nájomný vzťah ovplyvní výnosy na strane prenajímateľa tak v roku 2025, ako aj v roku 2026, a to napriek tomu, že ku skutočnej platbe za nájom dôjde iba v roku 2025.

Popis účtovného prípadu	Suma v eur	MD	D
Rok 2025
Zaúčtovanie pohľadávky voči nájomcovi	24 000	311	384
Prijaté nájomné za roky 2025 a 2026	24 000	221	311
Nájomné pripadajúce na rok 2025	12 000	384	602
Rok 2026
Nájomné pripadajúce na rok 2026	12 000	384	602

 

1.149 Účtovanie o dani

Spoločnosť XYZ, s.r.o. v január 2025 zaplatila daň z motorových vozidiel na základe podaného daňového priznania za rok 2024.

Ako a kedy mala spoločnosť o tejto dani účtovať?

V súlade s akruálnym princípom zaúčtuje účtovná jednotka predpis dane k súvahovému dňu (deň ku ktorému zostavuje účtovnú závierku) v tomto konkrétnom prípade k 31. 12. 2024 zápisom na ťarchu účtu 531 - Daň z motorových vozidiel a so súvzťažným zápisom v prospech účtu 345 - Ostatné dane a poplatky.

Úhrada dane sa následne účtuje až v roku 2025 zápisom MD 345 / D 221.

1.150 Vykazovanie odloženej dane

Spoločnosť s ručením obmedzeným nadobudla v septembri 2025 software v hodnote 10 000 euro a uviedla ho v tomto mesiaci aj do užívania.

Ako treba postupovať pri vykazovaní odloženej dane takéhoto majetku?

Odložená daň z príjmov sa okrem iných dôvodov účtuje aj pri dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou, pričom dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku a ich daňovou základňou sú aj tzv. zdaniteľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (t. j. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová zostatková cena), tzv. odpočitateľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočitateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (t. j. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová zostatková cena). Vychádzajúc z ustanovenia § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov je potrebné v otázke spomínaný softvér odpísať v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny. Lehota odpisovania teda plynie od septembra 2025.

Daňové odpisovanie softvéru je tak v zmysle citovaného ustanovenia zákona o dani z príjmov totožné s účtovným odpisovaním nehmotného majetku. Inými slovami, účtovný spôsob odpisovania softvéru je záväzný aj pre daňové účely. Pri účtovnom spôsobe odpisovania si daňovník môže odpisy zvoliť sám, a tieto by mali byť konštruované tak, aby vyjadrovali skutočnú technickú, resp. morálnu opotrebovanosť nehmotného majetku.

V takomto prípade nedochádza k dočasným rozdielom medzi výškou uplatnených daňových odpisov a výškou uplatnených účtovných odpisov.

To znamená, že vykazovanie odloženej dane pri takomto majetku je neopodstatnené. Aj z tohto dôvodu postupy účtovania spomínajú pri vymedzení možných dočasných rozdielov len dlhodobý hmotný majetok.

1.151 Prechodný rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi

Pri zakladaní spoločnosti jeden zo spoločníkov s.r.o. vložil do základného imania tejto spoločnosti registrovaný a ocenený vlastný vynález. V rámci tohto vkladu sa spoločník so spoločnosťou dohodol, že vlastnícke právo k vynálezu týmto vkladom prechádza na s.r.o.

Môže spoločnosť s ručením obmedzeným v danom prípade uplatniť daňové odpisy z predmetného nehmotného majetku, ktorý bol použitý ako vklad do základného imania?

Účtovanie o odloženej dani má význam len pri dočasnom, t. j. prechodnom rozdiele medzi účtovnými a daňovými odpismi. V prípade, že medzi daňovými a účtovnými odpismi by vznikal rozdiel trvalý, o odloženej dani sa neúčtuje. Nikdy by totiž nedošlo k vynulovaniu takýmto spôsobom vzniknutej pohľadávky.

Vynález predstavuje pre účely odpisovania podľa § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov práva priemyselného vlastníctva, to znamená, že ide o nehmotný majetok. V zmysle § 23 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je nehmotný majetok vložený ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva vylúčený z odpisovania, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne (napr. know-how, obchodná značka), a to aj v prípade, ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám. Pod bezodplatným nadobudnutím nehmotného majetku je pre tieto účely potrebné rozumieť nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou pre svoje vlastné potreby – a to vo forme know-how, vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu, alebo inak bezodplatne nadobudnutý nehmotný majetok – napr. obchodná značka.

Spoločnosť s ručením obmedzeným v danom prípade nebude môcť uplatniť daňové odpisy z predmetného nehmotného majetku, ktorý bol použitý ako vklad do základného imania, a to aj napriek tomu, že týmto vkladom prešlo na ňu vlastnícke právo k predmetnému nehmotnému majetku. Spoločnosti s ručením obmedzeným by vzniklo právo odpisovať tento nehmotný majetok iba v prípade, ak by spoločník – vkladateľ, predložil doklady o odplatnosti nadobudnutia tohto vynálezu.

Spoločnosť s ručením obmedzeným bude predmetný nehmotný majetok odpisovať iba účtovne. Z titulu nemožnosti uplatnenia daňových odpisov z tohto majetku by vznikali trvalé rozdiely medzi účtovnými a daňovými odpismi, čo znamená, že o odloženej dani sa z tohoto dôvodu účtovať nebude. V každom účtovnom období by totiž vznikala odložená daňová pohľadávka (účtovný odpis by bol vždy vyšší ako daňový, keďže tento by bol nulový), ktorá by sa nikdy nevyrovnala.

Takýmto spôsobom vzniknutá pohľadávka by v súvahe spoločnosti nemala žiadne ekonomické opodstatnenie a skresľovala by objem aktív vykazovaný spoločnosťou.

1.152 Účtovná zostatková cena

Obstarávacia cena majetku je 30 000 eur. Ak suma uplatnených účtovných odpisov od začiatku odpisovania je 12 000 euro, účtovná zostatková cena je 18 000 eur. Ak suma už uplatnených daňových odpisov je 15 000 eur, daňová zostatková cena je 15 000 eur (daňová základňa).

Ako sa vypočíta výška odloženej dane?

Rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 3 000 eur je zdaniteľným dočasným rozdielom, ktorý by zvýšil vykázaný účtovný výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane. Ide o odložený daňový záväzok. Výška odloženej dane sa potom vypočíta ako 3 000 eur x sadzba dane z príjmov, u ktorej sa predpokladá, že bude platiť v tom období, v ktorom bude odložený daňový záväzok uplatnený.

1.153 Vykázaný účtovný výsledok hospodárenia

Obstarávacia cena majetku je 40 000 eur. Ak suma uplatnených účtovných odpisov od začiatku odpisovania je 20 000 eur, účtovná zostatková cena je 20 000 eur. Ak suma už uplatnených daňových odpisov je 15 000 eur, daňová zostatková cena (daňová základňa) je 25 000 eur.

Môže byť znížený vykázaný účtovný výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane?

Rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou vo výške – 5 000 eur je odpočítateľným dočasným rozdielom, ktorý by znížil vykázaný účtovný výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane. Ide o odloženú daňovú pohľadávku. Výška odloženej dane sa potom vypočíta: - 5 000 eur x sadzba dane z príjmov, u ktorej sa predpokladá, že bude platiť v tom období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná.

1.154 Účtovná hodnota zúčtovanej pohľadávky

Účtovná hodnota pohľadávky zúčtovanej 311/602, t. j. vo vzťahu k účtovnému hospodárskemu výsledku je 3 000 eur. K tejto pohľadávke bola zúčtovaná na účte 547 opravná položka (daňovo neuplatniteľná) vo výške 1 000 eur. Účtovná hodnota zúčtovanej pohľadávky je tak 2 000 eur.

Môže dôjsť k zníženiu vykázaného účtovného výsledku hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane?

Rozdiel medzi opravnou položkou zúčtovanou do nákladov 1 000 eur a daňovou hodnotou opravnej položky vo výške 0 eur (daňovo neuznaná opravná položka), resp. rozdiel medzi účtovnou hodnotou pohľadávky 2 000 eur a daňovou hodnotou pohľadávky 3 000 eur je odpočítateľným dočasným rozdielom, ktorý by v budúcom období (v ktorom dôjde k úhrade pohľadávky a zúčtovaniu opravnej položky) znížil vykázaný účtovný výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane.

1.155 Účtovanie obstarania pracovnej obuvi

Zamestnávateľ účtovná jednotka nakúpila do zásoby pracovnú obuv pre svojich zamestnancov v sume 1 500 €, ktoré bude vydávať do spotreby s internou smernicou o osobných ochranných pracovných prostriedkov vypracovanou v súlade s predpismi BOZP.

Kedy bude účtovná jednotka účtovať obstaranie pracovnej obuvi do nákladov?

Nákup účtovná jednotka zaúčtuje najskôr na sklad napr. 112/321, 211 a až následne po pridelení pracovnej obuvi podľa zamestnancov bude účtovať náklad 527/112.

1.156 Dotácia zo štátneho rozpočtu na nákup tovaru

Obchodná spoločnosť obdržala dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup tovaru v r. 2024 vo výške 12 000 eur. V skutočnosti k obstaraniu tovaru v sume 12 000 eur dôjde až v roku 2025.

Aký bude mať uvedená skutočnosť dopad na základ dane v rokoch 2024 a 2025?

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. V roku 2024 bude spoločnosť účtovať len o nároku na dotáciu v sume 12 000 eur ale aj o jej skutočnom inkase – avšak všetko len na tzv. „súvahových“ účtoch. Z uvedeného titulu nebude v roku 2024 dopad na základ dane z príjmov žiadny.

V roku 2025 bude spoločnosť účtovať jednak o nákladoch na nákup tovaru v sume 12 000 eur, ale aj o zúčtovaní dotácie v rozsahu jej použitia, a to medzi výnosmi (účet 648) vo výške 12 000 eur. Dopad na základ dane z príjmov za rok 2025 tak bude neutrálny.

1.157 Náklady na obstaranie

Obchodná spoločnosť dostala prísľub na dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup tovaru v r. 2024 vo výške 12 000 eur. Dotáciu v spomínanej výške spoločnosť obdrží až v r. 2025. Náklady na obstaranie tovaru v sume 12 000 eur spoločnosť vynaložila už v roku 2024.

Aký bude mať uvedená skutočnosť dopad na jej základ dane v rokoch 2024 a 2025?

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. V roku 2024 bude spoločnosť účtovať jednak o nákladoch na nákup tovaru v sume 12 000 eur, ale aj o nároku na dotáciu, a to ako výnos (účet 648) vo výške 12 000 eur. Dopad na základ dane z príjmov za rok 2024 tak bude neutrálny.

V roku 2025 zaúčtuje už len prijatie dotácie účtovným, avšak len na tzv. „súvahových“ účtoch, ktorý nemá dopad na výsledok hospodárenia.

1.158 Zaúčtovanie dotácie

Spoločnosť ALFA, a.s. získala štátnu dotáciu na obstaranie dlhodobého hmotného majetku – výstavbu sušiarne, ktorá pokryla 75 % z ceny za výstavbu, ktorú fakturoval dodávateľ v sume 160 000 eur.

Ako má spoločnosť túto dotáciu zaúčtovať a ako by to bolo v prípade, ak by spoločnosť výstavbu sušiarne obstarala vo vlastnej réžii?

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva v prípade obdržania štátnej dotácie na výstavbu spomínanej nehnuteľnosti pokrývajúcej 75 % z ceny objektu, ktorú „na kľúč“ vybudovala dodávateľská firma, bude nasledovné:

Text	Eur	MD	D
Faktúra dodávateľa za výstavbu sušiarne	160 000	042	321
Úhrada faktúry dodávateľovi	160 000	321	221
Zaradenie nehnuteľnosti do používania po splnení všetkých požadovaných podmienok	160 000	021	042
Príjem peňažných prostriedkov dotácie	120 000	221	346
Zaúčtovanie časového rozlíšenia výnosov budúcich období vo výške poskytnutej dotácie	120 000	346	384
Rovnomerné odpisy sušiarne	8 000	551	081
Zúčtovanie alikvótnej časti čas. rozlíšenia výnosov do výnosov bežného účtovného obdobia	6 000	384	648

 

Nakoľko dotácia bola poskytnutá v nižšej sume ako obstarávacia cena majetku, k odpisom sa zúčtováva iba alikvotný podiel dotácie (vo výške 75 %), čo znamená, že v príslušnom účtovnom období bude v nákladoch zúčtovaná vyššia suma odpisov ako k nim rozpustená dotácia vo výnosoch.

V prípade, ak by spoločnosť ALFA, a.s. výstavbu sušiarne obstarala vo vlastnej réžii (v hodnote napr. 150 000 eur), vznikali by jej vlastné náklady súvisiace s jej výstavbou, ktorých následnou aktiváciou by získala obstarávaciu cenu uvedenej nehnuteľnosti.

Účtovanie v tomto prípade by bolo nasledovné:

Text	Eur	MD	D
Vznik rôznych prvotných nákladov pri výstavbe sušiarne vo vlastnej réžii	150 000	518 501 521 502	321 112 331 a pod.
Aktivácia nákladov súvisiacich s výstavbou	150 000	042	624
Zaradenie sušiarne do užívania	150 000	021	042
Príjem peňažných prostriedkov štátnej dotácie	112 500	221	346
Zaúčtovanie časového rozlíšenia výnosov budúcich období vo výške poskytnutej dotácie	112 500	346	384
Rovnomerné odpisy sušiarne	7 500	551	081
Zúčtovanie alikvótnej časti čas. rozlíšenia výnosov do výnosov bežného účtovného obdobia	5 625	384	648

 

Nakoľko dotácia bola poskytnutá v nižšej sume ako obstarávacia cena majetku, k odpisom sa zúčtováva iba alikvotný podiel dotácie (vo výške 75 %), čo znamená, že v príslušnom účtovnom období bude v nákladoch zúčtovaná vyššia suma odpisov ako k nim rozpustená dotácia vo výnosoch.

1.159 Časová a vecná súvislosť s vyúčtovaním nákladov

Spoločnosť ALFA, s.r.o. dostala prísľub na dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup prevádzkového materiálu v sume 2 600 eur. Dotácia bude skutočne poskytnutá až v januári 2026, avšak súvisiace náklady vzniknú už v roku 2025.

Kedy dochádza k účtovaniu dotácie?

Predovšetkým je potrebné poznamenať, že o nároku na dotáciu účtuje v okamihu, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia účtovnej jednotke aj poskytne. V uvedenom prípade bude musieť spoločnosť ALFA, s.r.o. pre správne určenie účtovného režimu popísaného problému vychádzať z ustanovenia § 48 ods. 3 postupov účtovania, na základe ktorého okrem iného platí, že ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa účtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí, a vedie sa na samostatnom analytickom účte. Ďalej platí, že dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky, sa totiž účtuje do výnosov v tom účtovnom období, v ktorom sa účtuje kompenzovaný náklad. V zmysle aplikácie ustanovenia § 52a ods. 3 postupov účtovania sa tak zabezpečí časová a vecná súvislosť s vyúčtovaním nákladov na príslušný účel, na ktorý sa dotácia na hospodársku činnosť poskytla.

To znamená, že účtovanie by malo mať nasledovnú podobu
Text	MD	D	Suma v eur
Rok 2025
Vznik prevádzkových nákladov	5..	321,211	2 600
Zúčtovanie nároku na dotáciu	346	648	2 600
Rok 2026
Príjem dotácie na bankový účet	221.AE	346	2 600

 

1.160 Účtovníctvo spoločnosti

Spoločnosť Alfa s.r.o. obstarala na služobnej ceste v Taliansku pohonné látky. Celková suma DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam nepresiahla za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50eur.

Ako bude zaplatená DPH zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti?

DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam obstaraným v Taliansku zaúčtuje účtovná jednotka ako súčasť ocenenia nákladu, ktorého sa výdavok týka, t. j. napr. na účet 501AU - Spotreba PHL.

1.161 Prekročený limit na vrátenie

Spoločnosť Beta a.s. obstarala službu v členskom štáte EÚ, pri ktorej nie je nárok na vrátenie dane v príslušnom členskom štáte EÚ, pričom prekročila limit na vrátenie stanovený príslušným členským štátom EÚ.

Ako účtovná jednotka v tomto prípade zaúčtuje DPH?

V prípade, že účtovná jednotka nemá nárok na vrátenie DPH zo služby, bude o tejto DPH účtovať priamo na účte, na ktorom bude účtovať aj službu, t. j. napr. na účte 518AU – Služby bez nároku na vrátenie DPH.

1.162 Schodok pri inventarizácii

Zamestnankyňa XY prevzala hmotnú zodpovednosť za peniaze v pokladnici firmy. V rámci uzávierkových prác bol pri inventarizácii zistený schodok pokladničnej hotovosti.

Ako sa účtujú inventarizačné rozdiely v prípade schodku peňažných hotovostí a cenín?

V predmetnom prípade sa inventarizačné rozdiely v prípade schodku peňažných hotovostí a cenín účtujú vždy ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe.

Účtovať bude teda v prípade hmotnej zodpovednosti zamestnankyne potrebné nasledovne:

Účtovný prípad	MD	D
Schodok pokladničnej hotovosti	335	211

 

Pre prípad, ak by za pokladničnú hotovosť prevzala hmotnú zodpovednosť firma externe spracúvajúca účtovnú agendu zamestnávateľa, je potrebné pre účely účtovného riešenia vychádzať z § 55 ods. 9 písm. a) Postupov účtovania v PÚ, v zmysle ktorého pohľadávku voči zodpovednej osobe na náhradu škody alebo manka je potrebné účtovne zachytiť na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky. Rovnako však treba aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) Postupov účtovania v PÚ.

Účtovný prípad	MD	D
Schodok pokladničnej hotovosti	378	211

 

1.163 Rovnomerné odpisovanie

Podnikateľ Anton získal v roku 2025 dotáciu investičného charakteru na obstaranie tlačiarenského prístroja v hodnote 12 000 eur. Prístroj obstaral v januári 2025 za 18 000 eur. Uvedený prístroj sa odpisuje rovnomerným spôsobom 4 roky.

Ako sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie v hodnote 12 000 eur zaúčtuje?

V deň prijatia dotácie sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie v hodnote 12 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov.

V rámci uzávierkových účtovných operácií za rok 2025 podnikateľ Anton zaúčtuje v peňažnom denníku odpis tlačiarenského prístroja v sume 4 500 eur medzi výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi „ostatnými výdavkami“ a v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku, sa účtuje príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“ – t. z. v predmetnom prípade suma 3 000 eur. V nasledujúcich účtovných obdobiach sa v peňažnom denníku zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“, a to vždy len vo výške sumy použitej dotácie v danom účtovnom období – t. j. v sume 3 000 eur.

Príjem dotácie bude teda vstupovať do základu dane počas celej doby uplatňovania daňových odpisov (t. j. 4 roky), a to vždy vo výške 3 000 eur.

1.164 Účtovanie do spotreby

Účtovná jednotka obstarala drobný materiál na údržbu a opravy v hodnote 300 eur, ktorý v zmysle vnútropodnikovej smernice zaúčtovala priamo do spotreby. Pri inventarizácii sa zistilo, že nespotrebovaná časť tohto materiálu v hodnote 26 eur je stále k dispozícii.

Môže byť v tomto prípade o materiále účtované priamo do spotreby?

Postupy účtovania v PÚ v rámci § 43 ods. 14 dávajú možnosť účtovnej jednotke rozhodnúť o určitých druhoch materiálov, že budú účtované priamo do spotreby, t. j. bez zaúčtovania na sklad. Týmto rozhodnutím sa však nemôže skresľovať skutočná spotreba materiálu. Preto Postupy účtovania v PÚ stanovujú povinnosť pri účtovnej závierke porovnať skutočnú spotrebu materiálu so zaúčtovanou a pokiaľ vyplynie rozdiel, musí sa zúčtovať na úroveň skutočnej spotreby. Ak sa teda pri inventarizácii zistí, že účtovná jednotka má k dispozícii nespotrebovaný materiál, ktorý na základe svojho rozhodnutia účtovala pri jeho obstaraní priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad, o hodnotu zisteného nespotrebovaného materiálu sa zníži zaúčtovaná spotreba na účte 501 – Spotreba materiálu a súvzťažne sa zvýši stav materiálu na sklade na účte 112 – Materiál na sklade:

Popis účtovného prípadu	Suma v €	MD	D
Obstaranie materiálu	300	501	321
Vyúčtovanie prebytku materiálu zisteného pri inventarizácii	26	112	501

 

1.165 Inventarizačné rozdiely

Podnikateľ XY účtujúci v JÚ prevádzkuje predajňu ovocia a zeleniny, kde má interným predpisom stanovenú normu prirodzených úbytkov. Inventúrou boli zistené úbytky zásob nad stanovenú normu, ktoré predstavovali sumu 120 eur. Iné inventarizačné rozdiely neboli zistené.

Je v rámci uzávierkových účtovných operácií nutné zaúčtovať storno výdavkov vo výške úbytku nad normu prirodzených úbytkov alebo celej výšky?

Pretože v JÚ sa nákup zásob účtuje priamo do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, v daňových výdavkoch je premietnutá aj tá časť zásob, ktorá sa v dôsledku prirodzených úbytkov nepredá a nedosiahne sa z nej zdaniteľný príjem. Prirodzené úbytky zásob v ekonomicky odôvodnenej výške preukázanej daňovníkom, vrátane stratného v maloobchodnom predaji a nezavinených úhynov zvierat sú v zmysle zákona o dani z príjmov považované za daňový výdavok. Preto pri úbytkoch v rámci normy prirodzených úbytkov zásob nie je potrebné vykonať žiadne úpravy v Peňažnom denníku. V rámci uzávierkových účtovných operácií je však nutné zaúčtovať storno výdavkov vo výške úbytku nad normu prirodzených úbytkov alebo celej výšky, ak norma nie je v účtovnej jednotke stanovená. Storno bude zaúčtované vo výške 120 eur, t. j. vo výške presahujúcej normu prirodzených úbytkov. Podkladom pre účtovanie bude interný účtovný doklad, ktorého súčasťou bude inventarizačný zápis s uvedením príslušných noriem prirodzených úbytkov.

Inventarizačný rozdiel v podobe úbytku zásob je potrebné zároveň zapísať v Knihe zásob, resp. na skladových kartách príslušných zásob.

1.166 Účtovná závierka

Spoločnosť ALFA, s.r.o. dlhodobo vykazujúca výnosy nad 500 000 eur, účtovala počas roka o účtovných odpisoch vo výške 10 000 eur, pričom daňovo uplatniteľné odpisy môžu byť iba vo výške 7 000 eur. Takisto zúčtovala opravnú položku k rizikovej pohľadávke (ktorá nebola uznaná ako daňový výdavok) vo výške 5 000 eur, vytvorila novú rezervu na reklamácie vo výške 660 eur, na základe výsledkov inventarizácie vytvorila opravnú položku k zásobám vo výške 10 000 eur. Má povinnosť účtovať o odloženej dani.

Ako sa tieto účtovné prípady prejavia v účtovnej závierke?

Súčet kladných hodnôt (odpočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) a záporných hodnôt (pripočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) je základom pre výpočet odloženej dane. Do základu dane sa nezahŕňajú trvalé rozdiely vznikajúce pri určovaní základu splatnej dane (t. j. také rozdiely, ktoré sa nedajú vysporiadať pri určovaní základu splatnej dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach). Odložená daň sa určí ako súčin uvedeného základu dane a predpokladanej sadzby dane z príjmov, ktorá bude platiť v období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná, resp. odložený daňový záväzok uplatnený (resp. sadzby dane z príjmov platnej v nasledujúcom zdaňovacom období). Ak základom dane je záporná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložená daňová pohľadávka. Ak základom dane je kladná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložený daňový záväzok.

V danom prípade:

▪    keďže účtovné odpisy sú vyššie ako daňové, rozdiel je pripočítateľnou položkou pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane a v základe pre výpočet odloženej dane sa prejaví zápornou hodnotou      - 3 000 eur,

▪    zúčtovanie nedaňovej opravnej položky sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v odpočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane kladnou hodnotou        + 5 000 eur,

▪    tvorba daňovo neuznanej rezervy sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v pripočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane zápornou hodnotou    – 660 eur,

▪    tvorba daňovo neuznanej opravnej položky sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v pripočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane zápornou hodnotou  - 10 000 eur.

Základom dane pre zaúčtovanie odloženej dane bude teda suma -8 660 eur, tzn. účtovaná jednotka zaúčtuje odloženú daňovú pohľadávku (MD 481 / D 592) vo výške 1 818,60 eur (-8 660 x 21 %).

1.167 Dotácia na hospodársku činnosť

Spoločnosť XYZ, s.r.o. obdržala v roku 2025 dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup prevádzkového materiálu v sume 1 200 eur. Táto dotácia bola však použitá len do výšky 1 000 eur.

Ako bude spoločnosť postupovať pri účtovaní?

Zo znenia otázky je zrejmé, že ide o tzv. prevádzkovú dotáciu, t. j. dotáciu na hospodársku činnosť. Pri účtovaní tohto prípadu je potrebné postupovať v zmysle § 52a ods. 3 postupov účtovania. To znamená, že príjem spomínanej dotácie spoločnosť XYZ, s.r.o. zaúčtuje v prospech účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu. Čerpanie prevádzkovej dotácie zo štátneho rozpočtu následne zaúčtuje na ťarchu účtu 346 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648, ak sa dotácia poskytla na úhradu nákladov, a to v časovej a vecnej súvislosti s vyúčtovaním nákladov na príslušný účel, na ktorý sa predmetná dotácia poskytla. Nevyčerpané prostriedky štátnej dotácie v zdaňovacom období je potrebné vrátiť.

Účtovný režim predmetného prípadu tak bude mať nasledovnú podobu
Text	MD	D	Suma v eur
Nákup prevádzkového materiálu	5...	321, 211	1 000
Inkaso dotácie na bankový účet	221	346	1 200
Zúčtovanie dotácie	346	648	1 000
Vrátenie ostatných prostriedkov dotácie	346	221	200

 

1.168 Zaúčtovanie zaplatenej DPH

Obchodná spoločnosť kúpila v rámci pracovnej cesty v inom členskom štáte EÚ pohonné látky. Celková suma DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam pritom nepresiahla za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50 eur.

Ako má spoločnosť túto zaplatenú DPH zaúčtovať?

DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam obstaraným v inom členskom štáte, pričom celková suma DPH nepresiahla ustanovený limit obchodná spoločnosť zaúčtuje ako súčasť ocenenia nákladu, ktorého sa výdavok týka, t. j. napr. na účet 501AU - Spotreba PHL.

1.169 Vrátenie DPH z členských štátov

Účtovná jednotka presiahla stanovené limity. Požiadala o vrátenie DPH z iných členských štátov.

Kedy a ako má účtovná jednotka účtovať o nároku DPH na vrátenie z iných členských štátov?

 

V princípe by spomínané prípady mali byť účtované nasledovným spôsobom
obstaranie tovarov a služieb (v priebehu poskytnutia)	MD 51x / D 321 (221)
DPH z tovarov a služieb s nárokom na vrátenie	MD 51x k vráteniu DPH / D 321 (221)
najneskôr k súvahovému dňu – nárok na vrátenie DPH	MD 378 / D 648
vrátenie DPH v nižšej hodnote ako bola požadovaná	MD 221, 548 (len rozdiel) / D 378

 

1.170 Fyzická inventúra

Fyzickou inventúrou bolo u podnikateľa XY účtujúceho v sústave JÚ zistené, že v účtovníctve nie je zachytené určité množstvo zásob tovaru.

Ako bude účtovná jednotka v tomto prípade postupovať?

V prípade, že účtovná jednotka zistí prebytky na zásobách bude v rámci uzávierkových operácií postupovať nasledovne. Prebytky zaeviduje ako prírastok v skladovej evidencii v príslušných knihách zásob, resp. v skladových kartách. V zmysle zákona o účtovníctve sa tieto prebytky (nájdené novozistené zásoby) ocenia reálnou hodnotou. V peňažnom denníku sa o tomto prebytku v rámci uzávierkových operácií nebude účtovať.

Tieto inventarizačné rozdiely na zásobách sa stanú súčasťou základu dane (zdaniteľných príjmov) pri ich predaji vo forme tržieb za predaj tovaru – tzn. v peňažnom denníku budú zaúčtované až v okamihu predaja v príjmoch zahrnovaných do základu dane do stĺpca „Predaj tovaru“. K účtovaniu je potrebné doložiť spôsob, akým boli nájdené zásoby ocenené.

1.171 Výdavok za zaplatenú daň z nehnuteľnosti

Spoločnosť ABC, s.r.o. prenajala spoločnosti XYZ, s.r.o. na 24 mesiacov budovu skladu, pričom sa dohodli, že daň z nehnuteľností za uvedenú budovu bude platiť nájomca.

Ako spoločnosť XYZ, s.r.o. zaúčtuje výdavok za zaplatenú daň z nehnuteľnosti?

Za uvedených podmienok daň z nehnuteľností zaplatená nájomcom nebude pre neho predstavovať daňovo uplatniteľný náklad. Spoločnosť XYZ, s.r.o. v pozícii nájomcu teda zaúčtuje predpis dane z nehnuteľnosti za prenajatú budovu na analytický účet účtu 532 - Daň z nehnuteľností, ktorý si vytvorila k syntetickému účtu z dôvodu členenia podľa požiadaviek na vyčíslenie základu dane z príjmov.

Predpis dane z nehnuteľnosti	MD 532 AÚ / D 345
Úhrada dane z nehnuteľnosti	MD 345 / D 221

 

1.172 Nákup obalového materiálu

Spoločnosť OMEGA, a.s. obdržala v roku 2025 dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup obalového materiálu a PHM v sume 3 000 eur. Náklady, na ktorých úhradu bola poskytnutá dotácia, však vzniknú až počas roku 2026.

Ako bude spoločnosť príjem spomínanej dotácie účtovať?

V uvedenom prípade je zrejmé, že sa jedná o tzv. prevádzkovú dotáciu, t. j. dotáciu na hospodársku činnosť. To znamená, že príjem spomínanej dotácie musí akciová spoločnosť zaúčtovať v prospech účtu 346. Tento príjem v bežnom účtovnom období (rok 2025) však vecne patrí do výnosov až v budúcich obdobiach (t. j. roku 2026), preto bude musieť pri účtovaní v roku 2025 aplikovať účet 384 – Výnosy budúcich období. Čerpanie prevádzkovej dotácie zo štátneho rozpočtu tak spoločnosť OMEGA, a.s. zaúčtuje na ťarchu účtu 346 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648, ak sa dotácia poskytla na úhradu nákladov, a to v časovej a vecnej súvislosti s vyúčtovaním nákladov na príslušný účel, na ktorý sa predmetná dotácia poskytla – t. j. až v roku 2026.

Text	MD	D	Suma v eur
Rok 2025
Inkaso prevádzkovej dotácie na bankový účet	221.AE	346	3 000
Zúčtovanie prijatej dotácie, ak náklady budú vynaložené až v budúcich obdobiach	346	384	3 000
Rok 2026
Vznik nákladov na ktorých úhradu sa dotácia poskytla	5..	321 (211)	3 000
Úhrada vzniknutých nákladov	321	221	3 000
Zúčtovanie dotácie do výnosov toho účtovného obdobia, v ktorom boli vynaložené náklady	384	648	3 000

 

1.173 Zaúčtovanie v peňažnom denníku

Podnikateľ Karol získal v roku 2025 dotáciu investičného charakteru na obstaranie poľnohospodárskeho stroja v hodnote 35 000 eur s dobou odpisovania 4 roky. Stroj obstaral v januári 2025.

Ako sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie v hodnote 35 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku?

Predovšetkým je potrebné uviesť, že z dôvodu platby prijatej v súvislosti s podnikaním, v žiadnom prípade nemožno na prijatú dotáciu aplikovať oslobodenie od dane v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov.

V deň prijatia dotácie sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie v hodnote 35 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov.

V rámci uzávierkových účtovných operácií za rok 2025 sa zaúčtuje v peňažnom denníku odpis poľnohospodárskeho stroja v sume 8 750 eur medzi výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi „ostatnými výdavkami“ a v rovnakej výške sa za účtuje príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“.

V nasledujúcich účtovných obdobiach sa v peňažnom denníku bude účtovať v rámci uzávierkových účtovných operácií príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“, a to vždy len vo výške sumy použitej dotácie v danom účtovnom období.

Príjem dotácie bude teda vstupovať do základu dane počas doby uplatňovania daňových odpisov (t. j. 4 roky), a to vždy vo výške 8 750 eur. Výsledný efekt na základ dane z príjmov podnikateľa Karola bude teda neutrálny.

1.174 Vyčerpané prostriedky

Spoločnosť, a.s. získala v roku 2025 štátnu dotáciu na obstaranie dlhodobého hmotného majetku – skladu plodín, ktorá pokryla 50 % z ceny za výstavbu tohto objektu dodávateľským spôsobom fakturovanú v cene 200 000 eur. V tomto roku však spoločnosť nestihne predmetnú nehnuteľnosť uviesť do užívania, pretože je potrebné realizovať ešte určité práce, ktoré budú financované z jej vlastných prostriedkov a to až v roku 2026.

Ako túto dotáciu správne zaúčtovať, ak prostriedky zo štátnej dotácie už v roku 2025 spoločnosť vyčerpala?

V zmysle postupov účtovania sa dotácie na obstaranie dlhodobého majetku rozpúšťajú do výnosov v časovej a vo vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov dlhodobého hmotného majetku, na obstaranie ktorého sa dotácia poskytla, a to od doby zaradenia tohto majetku do užívania, nakoľko toto je jedna z podmienok účtovania dlhodobého hmotného majetku v účtovej skupine 02. Z dôvodu, že predmetný dlhodobý hmotný majetok nespĺňal podmienku pre odpisovanie - t. j. nebol uvedený do užívania, nebude tak možné v období roka 2025 uplatniť odpis a samozrejme tiež ani rozpustenie investičnej dotácie vo výške odpisu do výnosov bežného obdobia.

Text	Eur	MD	D
Nárok na investičnú dotáciu	100 000	346	384
Príjem peňažných prostriedkov dotácie	100 000	221	346
Faktúra dodávateľa za výstavbu skladu	200 000	042	321
Úhrada faktúry dodávateľovi	200 000	321	221

 

1.175 Účtovanie transakcie

Právnická osoba ABC uzatvorila trojstrannú dohodu o pristúpení k záväzku s dvomi inými právnickými osobami X a Y. Spoločnosť ABC má pohľadávku voči X a zároveň má záväzok voči Y. Spoločnosť X prevzala záväzok spoločnosti ABC a uhradila ho spoločnosti Y, čím sa jej o danú sumu znížil záväzok voči spoločnosti ABC.

Ako sa bude o tejto transakcii účtovať?

Pri pristúpení k záväzku platí, že ak sa preberateľ záväzku s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Pristúpením tretej osoby k záväzku sa iba uľahčuje postavenie dlžníka. V postavení veriteľa uzavretím dohody medzi dlžníkom a preberateľom sa nič nemení. Veriteľovi nevzniká právo na plnenie voči tretej osobe. Uzavretie dohody nemusí byť oznámené veriteľovi a ani sa nemusí o nej dozvedieť. Bude to teda iba vzťah medzi dlžníkom a treťou osobou. Účastníci dohody preto nemôžu zmeniť ani obsah záväzku. Nesplnením povinnosti poskytnúť plnenie veriteľovi môže u preberateľa vzniknúť zodpovednosť voči dlžníkovi na náhradu škody. Na rozdiel od prevzatia dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka nedochádza k zmene dlžníka a nezvyšuje sa ani počet dlžníkov, ako je to pri prevzatí dlhu alebo pri pristúpení k záväzku podľa § 533.

Na účely názornosti účtovania možno uvažovať o týchto sumách jednotlivých pohľadávok a záväzku:

•  pohľadávka firmy ABC voči spoločnosti X     8 000 eur

•  záväzok firmy ABC voči spoločnosti Y           2 500 eur

Text	Suma v eur	MD	D
Počiatočný stav záväzku voči spoločnosti Y	2 500		321.2
Počiatočný stav pohľadávky voči spoločnosti X	8 000	311.1
Prevod záväzku voči spoločnosti Y na spoločnosť X	2 500	321.2	321.1
Zápočet pohľadávky a záväzku	2 500	321.1	311.1
Konečný stav pohľadávky voči spoločnosti X	5 500	311.1

 

1.176 Fakturované a zaplatené náklady na vývoj zariadenia

Podnikateľ XY si v zmysle uzavretej zmluvy o dielo objednal u dodávateľa vývoj a zhotovenie špeciálneho strojného zariadenia (technologickú linku). Dodávateľ v zmysle dohody mal fakturovať tieto práce na trikrát čiastkovo, a to v členení: vývoj, konštrukcia prototypu a konečná výroba. Po fakturácii za vývoj v sume 10 000 eur však dodávateľská spoločnosť zanikla.

Môže podnikateľ fakturované a zaplatené náklady na vývoj zariadenia ponechať v daňových nákladoch? Pôjde o zmarenú investíciu?

Predovšetkým treba poznamenať, že v sústave jednoduchého účtovníctva sa o výdavkoch súvisiacich s investíciou účtuje ako výdavkoch neovplyvňujúcich základ dane v druhovom členení „Obstaranie dlhodobého majetku“. To znamená, že podnikateľ nemal v žiadnom prípade účtovať o spomínaných výdavkoch ako o výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane.

V prípade zmarenej investície je potrebné len ku dňu, ku ktorému bola takýmto spôsobom investícia ukončená vyradiť „rozostavaný“ majetok z účtovníctva na základe vyraďovacieho protokolu (interný účtovný doklad).

Vynaložené výdavky v sume 10 000 eur je potrebné preúčtovať medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkov v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“. Základ dane však nebudú ovplyvňovať naraz, nakoľko je potrebné rešpektovať § 17 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov (suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého majetku účtovaná pri zrušení prác a trvalom zastavení prác do nákladov, ak nejde o škodu), sa nezahrnuje do základu dane jednorazovo v súlade s účtovníctvom, ale rovnomerne počas 36 mesiacov, počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác alebo trvalom zastavení prác účtoval.

Pravidlá zahrnovania tzv. zmarenej investície do základu dane sa vzťahujú na daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, jednoduchého účtovníctva, ale aj daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

1.177 Odpísanie účtovnej evidencie

Podnikateľ XY má v evidencii pohľadávku po lehote splatnosti, o ktorej má informácie, že už zrejme nebude uhradená.

Môže ju podnikateľ účtovnej evidencie odpísať?

Aj za predpokladu, že v prípade uvedenej pohľadávky nejde o takú pohľadávku, ktorá by spĺňala charakter uvedený v § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 až 5 zákona o dani z príjmov, môže podnikateľ XY jej odpis vykonať v knihe pohľadávok v zmysle § 14 ods. 2 postupov účtovania v JÚ, ak sa rozhodne o trvalom upustení od jej vymáhania. V peňažnom denníku sa v priebehu účtovného obdobia o tomto však neúčtuje, lebo nejde o „peňažný“ pohyb. Keďže na vznik pohľadávky však boli potrebné určité výdavky, ktoré sa premietli do výdavkov s vplyvom na základ dane, preto pri takomto odpise pohľadávky sa v rámci uzávierkových operácií v zmysle § 14 ods. 2 postupov účtovania odpis takejto pohľadávky premietne ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v tom účtovnom období, v ktorom podnikateľ XY o upustení od jej vymáhania rozhodol.

1.178 Účtovanie jalovíc

S.r.o. zakúpila jalovice 2 ročné, ktoré ešte nie sú otelené, tieto jalovice sa zaúčtujú na účet 124/321. Po otelení jalovice preradí do základného stáda na účet 026/124 cez interný doklad a bude sa odpisovať v 1. odpisovej skupine. Príchovky a hmotnostné prírastky na účet 124/614.

Je toto účtovanie správne?

V zmysle ustanovenia § 44 ods. 8 Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa na účte 124 - Zvieratá účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb zvierat. Nakúpené zvieratá sa oceňujú v obstarávacích cenách. Zvieratá účtované na účte 124 v porovnaní s ostatnými zásobami vlastnej výroby majú svoju osobitosť v tom, že sú to živé zvieratá, ktoré rastú, a teda zákonite sa zvyšuje ich hmotnosť a tým aj cena. Z uvedeného dôvodu sa na tomto účte účtovne evidujú príchovky a prírastky zvierat, pričom sa oceňujú vlastnými nákladmi (MD 124 / D 614).

Z vlastného chovu sa do základného stáda (účet 026) preraďujú zvieratá z kategórie mladých zvierat v období, keď dosiahnu pohlavnú dospelosť – t. j. spôsobilosť k plemenitbe alebo sa preraďujú až po otelení. To je aj prípad popísaný v otázke, keď sa vysokoteľné jalovice po otelení preradia do stavu dojníc na účet 026. Týmto preúčtovaním sa tak v účtovníctve uskutoční prevod majetku zo stavu zásob do dlhodobého hmotného majetku.

V zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) sa v rámci kódu klasifikácie produkcie 01.41.10 živé dojnice v rámci základného stáda odpisujú v rámci 1 odpisovej skupiny. Postup popísaný v otázke tak možno pokladať za správny.

1.179 Účtovanie prepravného obalu

Spoločnosť si potrebuje dať vyrobiť prepravný obal, aby doručila časť investičného majetku na úpravu (technické zhodnotenie) do iného štátu EÚ. Technické zhodnotenie nie je možné urobiť v priestoroch spoločnosti. Cena obalu je cca 720 €.

Je možné prepravný obal účtovať ako súčasť technického zhodnotenia?

Na základe ustanovenia § 17 ods. 3 písm. e) postupov účtovania v PÚ sa o obaloch účtuje ako o zásobe (materiál), ale iba v prípade, ak slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov, a ak nevratné obaly sa dodávajú zákazníkovi alebo odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom.

V predmetnom prípade sa však jedná o nevratný obal, ktorý je súčasťou ocenenia technického zhodnotenia dlhodobého majetku.

Tento je potrebné účtovne evidovať prostredníctvom účtu 042 ako súčasť ocenenia technického zhodnotenia, a to v zmysle § 35 ods. 1 postupov účtovania.

1.180 Investičný úver

Podnikateľ XY účtuje v sústave JÚ a má prijatý investičný úver od banky na výstavbu nehnuteľnosti.

Ako zaúčtuje podnikateľ XY prijatý investičný úver od banky na výstavbu nehnuteľnosti?

Prijatie a splácanie úveru sa prejaví bez vplyvu na základ dane. Do daňových výdavkov sa premietnu len úroky (priamo alebo prostredníctvom odpisovania obstarávaného majetku) a neskôr postupne daňové odpisy obstarávaného dlhodobého majetku, samozrejme za predpokladu splnenia podmienok vyžadovaných pre odpisovanie zákonom o dani z príjmov.

Prijatý úver sa zaúčtuje v Knihe záväzkov a v Peňažnom denníku sa zaúčtuje ako príjem bez vplyvu na základ dane. Podobne splácanie úveru (jednotlivé splátky) bude výdavok bez vplyvu na základ dane a súčasne sa v Knihe záväzkov bude znižovať suma záväzku (úveru).

Podľa § 10 ods. 27 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve sa za výdavky súvisiace s obstaraním dlhodobého majetku nepovažujú, okrem iného, ani úroky z úverov, ak do času používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. Daňový režim uplatnenia úrokov z investičného úveru (a teda aj účtovný režim v sústave jednoduchého účtovníctva) záleží tak v ustanovenom rozsahu na rozhodnutí samotnej účtovnej jednotky.

Faktúry od dodávateľskej firmy sa zaúčtujú do knihy dlhodobého majetku a výdavkov bez vplyvu na základ dane.

Po kolaudácii sa predmetná nehnuteľnosť zaradí do užívania a do daňových výdavkov sa premietne cez daňové odpisy.

1.181 Účtovanie zúčtovania opravnej položky

Obchodná spoločnosť eviduje z titulu poskytnutých služieb pohľadávku v menovitej hodnote z roku 2020, ku ktorej k 31. decembru 2024 vytvorila v účtovníctve opravnú položku vo výške 50 %. Uvedená pohľadávka sa v roku 2024 stane premlčanou.

Ako má spoločnosť účtovať zúčtovanie opravnej položky k danej pohľadávke?

Text	Suma v eur	MD	D
Vznik pohľadávky (rok 2020)	1 500	311	602
Tvorba opravnej položky (31. 12. 2024)	750	547	391
Odpis pohľadávky do výšky vytvorenej opravnej položky (rok 2025)	750	391	311
Odpis pohľadávky v sume prevyšujúcej vytvorenú opravnú položku (rok 2025)	750	546	311

 

1.182 Zúčtovanie opravnej položky

Obchodná spoločnosť eviduje z titulu poskytnutých služieb pohľadávku v menovitej hodnote z roku 2020, ku ktorej k 31. decembru 2024 vytvorila v účtovníctve opravnú položku vo výške 100 %. Uvedená pohľadávka sa v roku 2025 stane premlčanou.

Ako má spoločnosť účtovať zúčtovanie opravnej položky k danej pohľadávke?

Text	Suma v eur	MD	D
Vznik pohľadávky (rok 2020)	1 500	311	602
Tvorba opravnej položky (31. 12. 2024)	1 500	547	391
Vyradenie pohľadávky z dôvodu premlčania – odpis pohľadávky so zrušením opravnej položky (rok 2025)	1 500	391	311

 

1.183 Prefinancovanie z dotácie

Spoločnosť ALFA, a.s. prijíma od úradu prace sociálnych vecí a rodiny príspevok na zamestnanca. Za december 2024 spoločnosť účtovala mzdové náklady za december 2024 účtovným zápisom MD521 / D331, čo predstavuje daňový náklad. Prefinancovanie z dotácie za december však obdrží až v roku 2025.

Akým spôsobom je potrebné zahrnúť daňové príjmy z tejto dotácie na prelome rokov?

Vychádzajúc z ustanovenia § 52a ods. 3 postupov účtovania v PÚ, dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sa účtuje kompenzovaný náklad. Pri účtovaní dotácie na úhradu nákladov sa na zabezpečenie vecnej a časovej súvislosti použije účtovanie na účte 384 – Výnosy budúcich období. Tieto sa rozpúšťajú v prospech vecne príslušného účtu výnosov, a to účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 – Ostatné finančné výnosy v účtovnom období, v ktorom sa účtujú kompenzované náklady (účtovný predpis: MD384/D648). To znamená, že spoločnosť ALFA, a.s. má povinnosť účtovať o nároku na dotáciu v tom účtovnom období, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. Musí pritom vychádzať z uzatvorenej zmluvy, aké jej boli stanovené podmienky pre získanie dotácie, a musí sama vedieť deklarovať, či sa zmluvné podmienky z jej strany splnia, a tým sa jej dotácia poskytne. Ak v roku 2024 bolo účtované o mzdových nákladoch na účet 521 a tieto náklady akciovej spoločnosti preplatí úrad práce, bude musieť aj o výnose účtovať v roku 2024 - t. z. o predpise nároku na dotáciu. V roku 2025 teda bude akciová spoločnosť účtovať len o prijatí peňažných prostriedkov na bankový účet (MD221/D346).

Základ dane z príjmov tak za rok 2024 ako aj za rok 2025 sa upravovať nebude, je vyčíslený v súlade so spomínaným účtovným postupom.

1.184 Režim pohľadávky

U postupcu došlo pri postúpení pohľadávky v menovitej hodnote 3 500 eur za sumu 2 900 eur.

Aký je v sústave jednoduchého účtovníctva účtovný režim pohľadávok u tohto postupcu?

Keďže jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované, treba si predovšetkým uvedomiť, že podľa § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov je u podnikateľa v jednoduchom účtovníctve súčasťou základu dane pri postúpení pohľadávky hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ju podnikateľ predal (postúpil) za cenu nižšiu, ako je jej hodnota.

Účtovné zobrazenie predaja (postúpenia) pohľadávky pod jej hodnotu je nasledovné. Ak predávajúci dostane príjem z postúpenia pohľadávky v sume 2 900 eur, tento zaúčtuje do peňažného denníka ako príjem s vplyvom na základ dane medzi tzv. „ostatné príjmy“. V knihe pohľadávok zaúčtuje zánik predanej pohľadávky. V rámci koncoročných uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou pretože uvedenú pohľadávku predal pod jej menovitú hodnotu. T. j. v rámci uzávierkových operácií medzi príjmy zahrnované do základu dane v druhovom členení „ostatné príjmy“ uvedie hodnotu 600 eur (3 500 eur – 2 900 eur). Takýmto spôsobom sa zabezpečí zákonom o dani z príjmov vyžadované zdanenie pôvodnej menovitej hodnoty pohľadávky, ako keby bola uhradená včas pôvodným dlžníkom a v plnej výške.

1.185 Precenenie

Spoločnosť GAMA, s.r.o. disponuje 40 %-ným obchodným podielom v spoločnosti DELTA, s.r.o. a 50 % obchodným podielom v spoločnosti XYZ, s.r.o.

Môže spoločnosť použiť pre precenenie týchto podielov ku dňu zostavenia účtovnej závierky u jednej spoločnosti metódu vlastného imania a u druhej ocenenie tzv. reálnou hodnotou?

Metódu vlastného imania na ocenenie obchodného podielu v obchodnej spoločnosti ku dňu zostavenia účtovnej závierky môžu použiť v zmysle § 27 ods. 8 zákona o účtovníctve len také účtovné jednotky, ktoré sú pre túto spoločnosť materskou spoločnosťou alebo spoločnosťou s podielovou účasťou. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 písm. m) zákona o účtovníctve sa podielovou účasťou rozumie aspoň dvadsaťpercentný podiel na základnom imaní v inej účtovnej jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou účtovnou jednotkou na účel, aby toto prepojenie prispelo k činnosti účtovnej jednotky.

Zákon o účtovníctve ďalej ustanovuje, že ak sa účtovná jednotka rozhodne použiť na ocenenie podielov ku dňu zostavenia účtovnej závierky metódu vlastného imania, potom je povinná túto metódu použiť na ocenenie všetkých takýchto podielov. Nie je teda prípustné, aby spoločnosť GAMA, s.r.o. použila na ocenenie podielov v spoločnosti DELTA, s.r.o. metódu vlastného imania a v spoločnosti XYZ, s.r.o. ocenenie podielu tzv. reálnou hodnotou.

Takýto postup by bol možný v prípade, ak by spoločnosť GAMA, s.r.o. disponovala napr. v spoločnosti XYZ, s.r.o. obchodným podielom do 20 %.

1.186 Reštrukturalizácia

Spoločnosť ALFA, s.r.o. ako veriteľ v roku 2024 v požadovanej lehote riadne prihlásila svoju pohľadávku voči spoločnosti BETA, s.r.o., ktorá sa ocitla v reštrukturalizácii. Menovitá hodnota pohľadávky bola 1 000 eur. K pohľadávke bola vytvorená opravná položka, ktorá bola v súlade s § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom. Koncom decembra 2024 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu, v ktorom bolo potvrdené 50 % plnenie prihlásenej pohľadávky. Na základe uvedenej skutočnosti došlo k zúčtovaniu opravnej položky (391/547) v sume 500 eur, ktorá je súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom. Pohľadávka bola v sume 500 eur uhradená v roku 2025.

Ako dôjde k zúčtovaniu opravnej položky?

Po splnení reštrukturalizačného plánu nasleduje zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia majetku (pohľadávky) z účtovníctva, ktoré sa podľa § 18 ods. 13 postupov účtovania v PÚ účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku (391/311). Po uplatnení § 17 ods. 28 písm. b) ZDP bude vplyv na základ dane z príjmov neutrálny.

Vplyv účtovania na základ dane (daňové posúdenie) je nasledovný
Účtovný prípad	EUR	MD	D	Daňový dopad
Vznik pohľadávky	1 000	311	602	zdaniteľný výnos
Vyhlásenie reštrukturalizácie – tvorba opravnej položky	1 000	547	391	§ 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov
Reštrukt. plán – aktualizácia OP (k plneniu pohľadávky dôjde vo výške 50 %)	500	391	547	úprava základu dane v súlade s účtovníctvom
Plnenie reštrukt. plánu – úhrada pohľadávky vo výške 50 %	500	221	311	-
Vyradenie pohľadávky	500	391	311	§ 17 ods. 28 písm. b) zákona o dani z príjmov

 

1.187 Opravná položka k pohľadávke

Obchodná spoločnosť ALFA, s.r.o. eviduje pohľadávku voči spoločnosti XYZ, a.s. z titulu dodania služby v sume 640 eur, ktorej splatnosť nastala 10. júna 2025. Táto pohľadávka nebude do konca roku 2025 uhradená a spoločnosť ALFA, s.r.o. vytvorí k 31. decembru 2025 opravnú položku k pohľadávke vo výške 50 % (t. j. v sume 320 eur), a následne v roku 2026 spoločnosť XYZ, a. s. celú pohľadávku splatí v plnej výške.

Ako bude spoločnosť ALFA, s.r.o. účtovať v tomto prípade?

K 31. decembru 2025 vytvorí spoločnosť ALFA, s.r.o. opravnú položku k pohľadávke v hodnote 320 eur. V roku 2026 zúčtuje vytvorenú opravnú položku k pohľadávke, a to z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva (inkaso pohľadávky).

1.188 Preddavok

Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, zaplatil v novembri 2024 preddavok v sume 2 000 Eur na dodávku tovaru. Tento však bol dodaný až v januári roku 2025.

Mohol podnikateľ zahrnúť uvedený výdavok do základu dane už za rok 2024?

Povinnosť časovo rozlišovať v jednoduchom účtovníctve prijaté, resp. poskytnuté preddavky na tovar alebo služby v závislosti na období, v ktorom je takýto tovar, resp. služby, skutočne prijatá alebo poskytnutá neplatí. Zaplatený preddavok mal preto vstupovať do daňovo uplatniteľných výdavkov a teda aj základu dane z príjmov podnikateľa v roku 2024, a nie až v roku 2025, keď dôjde k splneniu dodávky.

1.189 Náklady za poskytnutie colnej zábezpeky k stroju

Spoločnosť ALFA, a.s. si v júli 2025 objednala u dodávateľa strojné zariadenie, s predpokladom úhrady z poskytnutého zahraničného úveru a dotácie, ktorá však do októbra 2025 nebola zrealizovaná. Dodávateľ uvedený stroj pre spoločnosť ALFA, a.s. objednal už v júli 2024 a mesačne spoločnosti ALFA, a.s. prefakturoval náklady za poskytnutie colnej zábezpeky k stroju a skladné stroja v colnom sklade, ktoré spoločnosť účtovala na účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Vzhľadom na časové prieťahy pri dotácii bola spoločnosť ALFA, a.s. nútená v novembri 2025 stroj zaobstarať prostredníctvom finančného leasingu.

Ako riešiť v danej situácii čiastku nakumulovanú na účte 042?

V danom prípade spoločnosť ALFA, a.s. prefakturované náklady za poskytnutie colnej zábezpeky a skladného v colnom sklade účtovne evidovala správne na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Pri tomto tvrdení sa možno oprieť o § 35 ods. 1 postupov účtovania v PÚ, nakoľko spomínané náklady možno jednoznačne považovať za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku (v danom prípade strojeného zariadenia).

Rozhodnutie o zmene formy obstarania spomínaného majetku v dôsledku časových prieťahov pri získavaní dotácie na nákup stroja bude mať samozrejme dôsledky aj v účtovníctve spoločnosti. Uvedenú situáciu a naakumulovanú sumu na účte 042 je potrebné chápať ako tzv. zmarenú investíciu. V zmysle § 68 ods. 8 postupov účtovania platí, že ak sa rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (t. j. zmarené investície), sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 041 a 042 sa odpíšu na ťarchu účtu 549 - Manká a škody, a to v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku, ak ide o škodu. V ostatných prípadoch sa zaúčtujú na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Nakoľko zákon o účtovníctve v rámci § 26 ods. 6 definuje pojem „škoda“ pre účely účtovania ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo stratu majetku, v popísanom prípade je potrebné odpísať prefakturované náklady za poskytnutie colnej zábezpeky a skladného v colnom sklade účtované na účte 042 na účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

1.190 Oceňovanie zásob vlastnej výroby

Pri kontrole z daňového úradu organizácii vytýkali oceňovanie zásob vlastnej výroby pomocou operatívnych kalkulácií.

Aké je opodstatnenie, používanie a obsah kalkulácii?

Použitie operatívnych kalkulácií pre oceňovanie zásob vlastnej výroby umožňuje ustanovenie § 22 ods. 5 postupov účtovania v PÚ. Definuje pojem náklady podľa operatívnej kalkulácie ako náklady, ktoré sú stanovené v konkrétnych technických, technologických, ekonomických a organizačných podmienkach technickou prípravou výroby pre uskutočňovanie výkonov, čím sú prakticky zhodné so skutočnými vlastnými nákladmi. Ak nie je splnená podmienka, že náklady boli určené technickou prípravou výroby, môžu vznikať rôzne názory na správnosť ocenenia zásob vlastnej výroby pretože toto ocenenie môže byť zneužité za účelom zníženia daňového základu.

Zabezpečenie dodržania zásady vernosti a pravdivosti účtovníctva možno v súvislosti s uvedeným dosiahnuť zabezpečením preukazných podkladov pre ocenenie zásob a ostatných výkonov vytvorených vlastnou činnosťou. Túto preukaznosť je možné zabezpečiť napr. tým, že rozdiel medzi skutočnými a plánovanými nákladmi sa zaúčtuje ako korekcia k použitým plánovaným nákladom. Ak účtovná jednotka využije pre ocenenie zásob operatívnu kalkuláciu, je nevyhnutné v priebehu účtovného obdobia sledovať výšku tejto kalkulácie vo vzťahu k skutočným nákladom. V internej smernici pre vedenie účtovníctva môže účtovná jednotka stanoviť prípady, keď dôjde k zmene operatívnych kalkulácií napr. v dôsledku zmien cien materiálu, energií, zvýšenia miezd a pod.

V prípade vzniku podstatných rozdielov medzi nákladmi stanovenými kalkuláciou a skutočnými nákladmi, možno odporučiť vykonať zmenu operatívnych kalkulácií, pričom ich štruktúra zostane zachovaná. Tým sa dodrží zásada oceňovania, ktorú vyžaduje § 7 ods. 3 zákona o účtovníctve.

1.191 Výdavok na kúpu materiálu

Jedenkrát v roku, v priebehu mesiacov máj – jún, podnikateľ nakupuje materiál na zhotovovanie svojich výrobkov vo svojej dielni. Tento materiál postupne spracováva počas 12 mesiacov až do ďalšieho nákupu v budúcom roku.

Ako správne zaúčtovať v JÚ výdavok na kúpu tohto materiálu?

Jednoduché účtovníctvo je založené na hotovostnom princípe, tzn. že jednotlivé účtovné prípady treba zaúčtovať v peňažnom denníku v okamihu, keď dôjde k hotovostnej (finančnej) operácií (t. j. k úhrade alebo k príjmu). Úhrady, ktoré podnikateľ uskutoční napr. v máji 2024, budú teda súčasťou výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v roku 2024, a to aj napriek tomu, že by súviseli aj s rokom 2025.

Výdavok na nákup zásob je teda potrebné zaúčtovať v čase úhrady platby za tieto zásoby ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v druhovom členení do stĺpca „zásoby“.

1.192 Vedľajšie náklady

Spoločnosť má záujem obstarať rozhlasový vysielač, obstaraniu predchádza zapožičanie a testovanie 3 rozhlasových vysielačov od 3 rôznych výrobcov. Na základe testovania bude vybraná najlepšia alternatíva pre spoločnosť a zrealizovaný nákup rozhlasového vysielača. Rozhlasový vysielač bude spĺňať kritéria pre dlhodobý majetok.

Je možné vedľajšie náklady (testovanie – zapožičanie a prepravu testovaných rozhlasových vysielačov) zaúčtovať ako súčasť obstarávacej ceny zakúpeného rozhlasového vysielača?

Podľa § 35 ods. 1 Opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ v z.n.p. (ďalej iba „postupy účtovania“), sa na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa účtuje obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie do času jeho uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. Postupy účtovania ďalej príkladmo (t. z. nie vymedzujúco) obsahujú položky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku pre účely jeho správneho ocenenia. Okrem iného sú tu uvedené aj náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku, náklady na prieskumné a projektové práce, a to vrátane variantných riešení, náklady na dopravné, náklady na montážne práce ako aj náklady na vyvolanú investíciu, ktorou sa rozumie obstaranie majetku alebo služby, ktoré nebude účtovná jednotka používať, ale ktoré jej vznikli podľa osobitného predpisu alebo zo zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku.

Na základe doteraz uvedeného možno vysloviť názor, že náklady viažuce sa na alternatívne riešenia pri v otázke spomínanom obstarávaní rozhlasového prijímača (t. j. zapožičanie a prepravu testovaných rozhlasových vysielačov) budú súčasťou obstarávacej ceny vybraného vysielača a do nákladov sa premietnu prostredníctvom jeho odpisovania.

1.193 Zmarená investícia

Spoločnosť s ručením obmedzeným si nechala na budovu sídla vypracovať viacero architektonických plánov prestavby, ktoré boli zaúčtované na účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Vedenie spoločnosti rozhodlo, že jedna z týchto štúdií bude realizovaná.

Ako treba účtovne postupovať v súvislosti s ostatnými – neúspešnými variantmi riešenia? Ide o zmarenú investíciu?

V prípade, že vedenie spoločnosti rozhodlo o realizácii investície podľa jednej z alternatív riešenia, ktoré si spoločnosť dala spracovať, pričom však nedošlo k zrušeniu pripravovanej investície, nepôjde v prípade ostatných (neúspešných) štúdií o zmarenú investíciu. Do obstarávacej ceny investície budú teda vstupovať náklady na vypracovanie všetkých štúdií. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) postupov účtovania v PÚ sa totiž na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku účtuje obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie do času jeho uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, okrem iného aj v podobe projektových prác, a to vrátane variantných riešení.

1.194 Obchodné podiely

Podnikateľ ako súčasť svojich podnikateľských aktivít obstaral v roku 2019 obchodný podiel v spoločnosti ABC, s.r.o. v hodnote 2 600 eur a obchodný podiel v spoločnosti XYZ, s.r.o. v hodnote 3 200 eur. Obchodné podiely predal v roku 2025 nasledovne: obchodný podiel v spoločnosti ABC, s.r.o. za cenu 4 000 eur a obchodný podiel v spoločnosti XYZ, s.r.o. za cenu 3 000 eur.

Čo podnikateľ zahrnie v zmysle § 19 ods. 2 písm. g) bod 1 zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácií?

V uvedenom prípade je potrebné aplikovať § 19 ods. 2 písm. g) zákona o dani z príjmov. Na základe tejto úpravy sa ako daňové výdavky môžu uplatniť pri predaji finančného majetku v podobe obchodného podielu výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie (akcie), pre ktorú platí ustanovenie § 19 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov, pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo.

Pri predaji obchodného podielu v spoločnosti ABC, s.r.o. zahrnie podnikateľ príjem z predaja 4 000 eur v okamihu jeho obdržania do príjmov zahrnovaných do základu dane do stĺpca Ostatné príjmy. V tomto istom roku 2025 v rámci uzávierkových účtovných operácií zahrnie v zmysle § 19 ods. 2 písm. g) bod 1 zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov cenu obstarania obchodného podielu, a to v plnej výške 2 600 eur (keďže predaj je realizovaný za cenu vyššiu ako bola cena obstarania). V roku 2019 totiž účtoval o nákupe obchodného podielu vo výdavkoch, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov, do stĺpca „Nákup finančného majetku“.

Predaj obchodného podielu v spoločnosti XYZ, s.r.o. bol realizovaný so stratou, keďže príjem plynúci z jeho predaja nedosiahol cenu obstarania uvedeného obchodného podielu. To znamená, že príjem z predaja 3 000 eur zahrnie podnikateľ v okamihu jeho obdržania do príjmov zahrnovaných do základu dane do stĺpca Ostatné príjmy. V tomto istom roku 2025 v rámci uzávierkových účtovných operácií zahrnie v zmysle § 19 ods. 2 písm. g) bod 1 zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov cenu obstarania obchodného podielu, avšak len vo výške 3 000 eur (keďže predaj je realizovaný za cenu nižšiu ako bola cena obstarania). V roku 2019 totiž účtoval o nákupe tohto obchodného podielu rovnako vo výdavkoch, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov, do stĺpca „Nákup finančného majetku“.

Jeho základ dane z príjmov v roku 2025 bude teda z uvedených dôvodov ovplyvnený v konečnom dôsledku sumou kladného rozdielu medzi predajnou cenou obchodného podielu v spoločnosti ABC, s.r.o. (4 000 eur) a obstarávacou cenou tohto obchodného podielu (2 600 eur), t. j. sumou 1 400 eur.

Transakcia predaja obchodného podielu v spoločnosti XYZ, s.r.o. bude mať totiž na základ dane z príjmov „nulový“ dopad, keďže z predaja obchodného podielu nemôže vzniknúť daňová strata.

Otázky 1.140 až 1.194 vypracoval Ing. Ján Mintál