13. 9. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Daňové výdavky 2022

Základná charakteristika pojmu „daňový výdavok, resp. daňový náklad, je obsiahnutá v rámci § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“). Vychádzajúc z tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak.

Problematiku voľby spôsobu uplatňovania daňových výdavkov je potrebné riešiť pre podnikateľov - fyzické osoby, nakoľko zákon o dani z príjmov pre podnikajúce právnické osoby možnosť voľby neumožňuje.

Podnikatelia – fyzické osoby

Fyzickým osobám dosahujúcim zdaniteľné príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov je umožnené rozhodnúť sa pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre ne výhodný, a to:

•    tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (táto možnosť sa však vzťahuje len na fyzické osoby dosahujúce príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, resp. na príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) najviac však do výšky 20 000 eur ročne,

•    skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia tzv. zjednodušenej daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov,

•    skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, postupuje podľa § 2 písm. i), § 17, § 19 až 21 zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. aj podvojného účtovníctva.

Paušálne výdavky
z úhrnu príjmov

Už počnúc rokom 2017 nadobudla v zásadnej miere účinnosť novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p., ktorej nosným poslaním bolo okrem iného zlepšenie podnikateľského prostredia, a to aj prostredníctvom zavedenia zvýšenia maximálneho limitu uplatňovania paušálnych výdavkov.

V zmysle novelizovaného ustanovenia § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov v znení účinnom po 1. januári 2017 platí, že ak daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur. Analogicky, ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky rovnako vo výške 60 % z týchto príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur.

Ďalej platí, že ak daňovník uplatní výdavky uvedeným spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Spomínané poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d) zákona o dani z príjmov, t.z. konkrétne o:

•    príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

•    zásobách a 

•    pohľadávkach.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že spôsob uplatňovania paušálnych výdavkov nemôže použiť fyzická osoba pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Ak má daňovník s príjmami zo živnosti v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania, resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov) uplatní výdavky jednotným spôsobom, buď preukázateľné výdavky alebo výdavky percentom z úhrnu týchto príjmov.

Vedenie tzv. zjednodušenej daňovej evidencie

Vedenie tzv. zjednodušenej daňovej evidencie zákon o dani z príjmov umožňuje viesť každému daňovníkovi dosahujúcemu príjmy uvedené v § 6 ods. 1 až ods. 4. Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť táto daňová evidencia vedená, a teda forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka. Platí však, že ak sa daňovník rozhodne viesť daňovú evidenciu, vedie ju počas celého zdaňovacieho obdobia. Nemôže dôjsť k situácii, že by časť zdaňovacieho obdobia viedol účtovníctvo a časť zdaňovacieho obdobia viedol daňovú evidenciu. Spomínaná evidencia počas celého zdaňovacieho obdobia však musí obsahovať údaje o:

•    príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

•    daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

•    hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [viď § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov],

•    zásobách a pohľadávkach,

•    záväzkoch.

Daňovník v daňovej evidencii uvádza len hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý využíva na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom alebo majetok súvisiaci s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. V prípade, ak sa daňovník rozhodne tento majetok uviesť v daňovej evidencii, potom sa stáva jeho obchodným majetkom a môže si uplatňovať všetky výdavky súvisiace s využívaním tohto majetku ako napr. odpisy, výdavky na opravu a udržiavanie, na poistenie a pod.

V prípade náležitostí účtovného dokladu zákon o dani z príjmov odkazuje na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, podľa ktorého musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom obsahovať:

•    slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

•    obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

•    peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a

•    dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Súčasťou príjmov uvádzaných v daňovej evidencii sú všetky peňažné aj nepeňažné príjmy dosiahnuté z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom však základ dane z týchto druhov príjmov ovplyvnia len zdaniteľné príjmy (príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa tohto zákona a ani podľa medzinárodnej zmluvy).

V prípade uplatnenia výdavkov sa však v daňovej evidencii uplatňujú len daňové výdavky spĺňajúce podmienky daňovej uznateľnosti vymedzené v ustanoveniach § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Výdavky obsiahnuté v rámci ustanovenia § 21 zákona o dani z príjmov nie sú daňovo uplatniteľnými výdavkami a teda sa neuvádzajú v spomínanej daňovej evidencii.

Je tiež potrebné upozorniť, že v prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku, a teda daňovník nemusí viesť účtovníctvo a postupovať podľa zákona o účtovníctve.

Ak daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, je platiteľom DPH, potom na účely DPH musí viesť podrobné záznamy v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, vyznačí túto skutočnosť na príslušnom riadku daňového priznania.

Vedenie jednoduchého účtovníctva

Podnikateľ – fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak chce preukazovať svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, sa môže rozhodnúť pre tieto účely účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, a teda týmto rozhodnutím je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva a aplikovať platné ustanovenia zákona o účtovníctve.

Pre takýto postup sa môže v zmysle § 6 ods. 13 zákona o dani z príjmov rozhodnúť aj daňovník, ktorý má príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, resp. príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva zo zákona o účtovníctve. Ak sa tak rozhodne, potom je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

Vedenie podvojného účtovníctva

Podnikateľ – fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak chce preukazovať svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, sa môže rozhodnúť pre tieto účely účtovať aj v sústave podvojného účtovníctva, a teda týmto rozhodnutím je považovaný za účtovnú jednotku. Uvedené platí aj napriek skutočnosti, že nie je zapísaný do Obchodného registra.

Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p.

Pre takýto postup sa môže v zmysle § 6 ods. 13 zákona o dani z príjmov rozhodnúť aj daňovník, ktorý má príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, resp. príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva zo zákona o účtovníctve. Ak sa tak rozhodne, potom je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

Postup pri zmene uplatňovania daňových výdavkov fyzických osôb

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1. 1. príslušného kalendárneho roka). Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je upravený v § 51a zákona o dani z príjmov.

Postup pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak, a podrobnosti o ustanoveniach tohto zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je Opatrenie MF SR č. 21378/2003-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov a účtovné jednotky, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.

Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov na uplatňovanie preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a naopak, upraví základ dane z príjmov postupom ustanoveným Usmernením MF SR č. 011092/2009-72.

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatňoval výdavky podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a po tomto zdaňovacom období začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovník, ktorý v zdaňovacom období účtoval v sústave podvojného účtovníctva a po tomto zdaňovacom období začal uplatňovať výdavky podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, upraví základ dane postupom ustanoveným Usmernením MF SR č. 011087/2009-721.

Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, neupravuje základ dane z príjmov.

Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov a naopak, upraví základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu, vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov.

Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva, alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa účtovných predpisov, zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými predpismi aj počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Podnikatelia – právnické osoby

Podnikajúca právnická osoba je v zmysle § 9 ods. 1 zákona o účtovníctve povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva, a teda pri vedení účtovníctva je povinná postupovať podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p.

Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Pri preukazovaní vynaložených daňových nákladov, resp. výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov postupuje v kontexte s § 2 písm. i), § 17 až 21 zákona o dani z príjmov.

514. Výdavky percentom z príjmov

Podnikateľ dosahuje v roku 2022 príjmy na základe živnostenského oprávnenia. Nie je registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Daňovník je však registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH.

Môže daňovník uplatniť pri príjmoch zo živnosti výdavky percentom z príjmov?

Podnikateľ, ktorý je registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH, je zdaniteľnou osobou, ktorej je pridelené IČ DPH. Tento daňovník sa však nepovažuje za platiteľa DPH podľa § 4 zákona o DPH. Z dôvodu, že daňovník nebol počas celého zdaňovacieho obdobia registrovaný ako platiteľ DPH, bude si môcť za rok 2022 uplatniť pri príjmoch zo živnosti výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

515. Podnikateľ neregistrovaný ako platiteľ DPH

Podnikateľ dosahuje príjmy na základe živnostenského oprávnenia, pričom nie je registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Má dvoch zamestnancov.

Môže daňovník uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov?

Podnikateľ, ktorý vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, a ktorý nie je celé zdaňovacie obdobie platiteľom DPH, sa môže rozhodnúť uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Skutočnosť, že zamestnáva zamestnancov je pre uvedené účely irelevantná.

516. Príjmy z výkonu súkromného lekára

Súkromný lekár dosahoval počas celého zdaňovacieho obdobia príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Okrem týchto príjmov dosiahol v tom istom roku príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, pričom s platiteľom dane uzatvoril vopred dohodu o neuplatňovaní zrážkovej dane z týchto prímov podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov.

Môže si lekár uplatniť pri príjmoch z výkonu súkromného lekára skutočné preukázateľne vynaložené výdavky a pri príjmoch z použitia diela výdavky percentom z príjmov?

Takýto postup zákon o dani z príjmov umožňuje. V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy z výkonu činnosti súkromného lekára podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a súčasne aj príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, v tomto prípade sa spôsob uplatňovania výdavkov kombinovať môže.

517. Daňová evidencia

Daňovník v roku 2022 zamestnával dvoch zamestnancov.

Môže daňovník - fyzická osoba v roku 2022 uplatňovať daňovú evidenciu?

Daňovník sa za zdaňovacie obdobie roka 2022 môže rozhodnúť viesť daňovú evidenciu. Skutočnosť, že v danom období zamestnával zamestnancov, je pre uvedený účel irelevantná.

518. Vyradenie bytu z obchodného majetku

Daňovník do konca roka 2021 prenajímal byt, ktorý mal zaradený v obchodnom majetku a uplatňoval si odpisy. Daňovník viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Za rok 2021 podal daňové priznanie a zaplatil daň. Počnúc rokom 2022 už byt prenajímať nebude.

Ako má daňovník byt vyradiť z obchodného majetku? Vznikne mu v uvedenej súvislosti nejaká oznamovacia povinnosť voči daňovému úradu, že nehnuteľnosť vyradil z obchodného majetku?

Dňom zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku sa rozumie deň, kedy daňovník začal o tejto nehnuteľnosti účtovať, resp. viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Dňom vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku sa rozumie deň, kedy daňovník prestal o tejto nehnuteľnosti účtovať, resp. viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 spomínaného právneho predpisu.

Skutočnosť, že daňovník začal alebo skončil viesť daňovú evidenciu o predmetnej nehnuteľnosti, neoznamuje správcovi dane. To znamená, že ani zaradenie ani vyradenie nehnuteľnosti z obchodného majetku daňovník daňovému úradu nenahlasuje.

519. Peňažný denník

Daňovník, ktorý dosahuje príjmy z poľnohospodárskej výroby, je platiteľom DPH. Na daňové účely uplatňuje skutočné preukázateľné daňové výdavky. Je platiteľom DPH.

Musí daňovník viesť peňažný denník a účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva?

Zákon o dani z príjmov umožňuje aj daňovníkovi, ktorý je platiteľom DPH viesť tzv. daňovú evidenciu. Z ustanovenia § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov vyplýva, v akej štruktúre má byť spomínaná evidencia vedená. Okrem tejto evidencie je v predmetnom prípade povinný viesť navyše aj evidenciu DPH, nakoľko platiteľ DPH je povinný dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

520. Výdavok na okuliare

Podnikateľ si obstaral dioptrické okuliare, ktoré potrebuje pri vykonávaní podnikateľskej činnosti.

Môže si podnikateľ výdavok za tieto okuliare zahrnúť do daňových výdavkov?

Nemôže, nakoľko nosenie dioptrických okuliarov nesúvisí s vykonávaním podnikateľskej činnosti, ale so zhoršením zraku fyzickej osoby a takýto výdavok sa považuje za výdavok na osobnú potrebu fyzickej osoby.

521. Výdavky na nákup oblečenia

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil spoločenský oblek a košeľu, ktoré potrebuje na rokovaniach s obchodnými partnermi v záujme úpravy svojho zovňajšku.

Môže si daňovník výdavky na nákup tohto oblečenia zahrnúť do daňových výdavkov, keďže toto oblečenie potrebuje v súvislosti s podnikaním?

Pri zahrňovaní výdavkov na pracovné oblečenie do daňových výdavkov sa vychádza z Pokynu MF SR č. 4753/1998-62 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998, ktorý sa aplikuje aj pri platnosti súčasného zákona o dani z príjmov. Za pracovné ošatenie možno považovať ošatenie trvale a viditeľne označené znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči jeho zameniteľnosť s bežným občianskym alebo spoločenským oblečením. Za označenie sa považuje trvale našitie alebo nažehlenie obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach uniformy z jeho lícnej strany.

Ak sa jedná o ošatenie neoznačené obchodným menom, ktoré je možné používať aj na súkromné účely, potom výdavky na nákup takéhoto ošatenia sa považujú za výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona na osobnú potrebu daňovníka, ktoré nie sú daňovými výdavkami.

522. Príjmy z prenájmu

Daňovník okrem príjmov zo zamestnania dosahuje počas roku 2022 aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Môže daňovník pri príjmoch z prenájmu uplatniť výdavky percentom z príjmov?

Nie nemôže. Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník nemôže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Pri zisťovaní základu dane z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatniť len preukázateľne vynaložené daňové výdavky podľa účtovníctva alebo tzv. zjednodušenej evidencie v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

523. Výdavok na nákup krytiny

Podnikateľ prevádzkuje stavebnú firmu. Na sklad zakúpil v apríli strešnú krytinu, pričom výdavok na nákup tohto materiálu zaúčtoval do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov. V júni použil z tohto materiálu cca 25 % na opravu strechy svojho rodinného domu.

Môže si podnikateľ celú sumu výdavku na nákup krytiny uplatniť do daňových výdavkov?

Alikvótna časť výdavkov na nákup strešnej krytiny, ktorú podnikateľ spotreboval v rámci opravy strechy vlastného rodinného domu sú výdavkami na osobnú potrebu daňovníka. Z tohto dôvodu ich nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov.

524. Kamerový systém

Podnikateľka podniká v časti svojho rodinného domu, kde má zriadený kadernícky salón. Uvedenú nehnuteľnosť nemá zaradenú v obchodnom majetku. V apríli si dala namontovať na rodinný dom bezpečnostný kamerový systém v hodnote 1 200 eur.

Môže si podnikateľka hodnotu kamerového systému uplatniť aspoň sčasti do daňových výdavkov?

Z dôvodu, že montáž bezpečnostného kamerového systému slúži na ochranu majetku podnikateľky, ktorý nie je súčasťou jej obchodného majetku, nie je možné uvedené výdavky zahrnúť do daňových výdavkov.

Otázky 514 – 524 vypracoval Ing. Ján Mintál