Daňové termíny a tlačivá

V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch. V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.

Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.

Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.

Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:

•    Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),

•    Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),

•    Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:

•    informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,

•    označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

V súlade s prechodným ustanovením § 52zza ods. 20 zákona o dani z príjmov bolo možné prvýkrát doručovať doklady medzi zamestnávateľom a zamestnancom elektronicky po 31. 12. 2019.

•    Podpísať vyhlásenie na uplatnenie základnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a uplatnenie nároku na daňový bonus (§ 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov)  - do konca mesiaca, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania.

Pri výpočte mesačných preddavkov na daň si zamestnanec môže uplatniť u zamestnávateľa nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nárok na daňový bonus na vyživované dieťa. Tieto nároky sa u zamestnávateľa uplatňujú na základe vyhlásenia na tlačive predpísanom FR SR s názvom „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu“ (ďalej len „Vyhlásenie zdanenia príjmov „).

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo nárok na daňový bonus si môžu uplatniť nielen zamestnanci pracujúci v pracovnom pomere, ale všetci daňovníci, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť, z ktorej im plynie zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, t. j. aj zamestnanci pracujúci na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konatelia, členovia dozornej rady, poslanci obecného zastupiteľstva. Všetky zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti sú na uvedený účel rovnocenné. Vo vyhlásení na zdanenie príjmov zamestnanec svojím podpisom potvrdzuje,

•    že si súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na daňovú úľavu na daňovníka a nárok na daňový bonus na tie isté deti u iného zamestnávateľa, resp. že si nárok na daňový bonus na tie isté deti neuplatňuje iná osoba (napr. matka detí),

•    že na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nie je poberateľom dôchodkovej dávky ustanovenej v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov, t. j. poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku, príp. obdobného dôchodku zo zahraničia,

•    že si uplatňuje daňový bonus na dieťa a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, príp. kedy a ako sa tieto podmienky zmenili.

Ak zamestnanec podá vyhlásenie do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus už v kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania. V takomto prípade, však musí byť splnená podmienka, že si rovnaké nároky neuplatnil v rovnakom kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa.

Ak zamestnanec nepodá vyhlásenie do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, ale neskôr – v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ môže prihliadnuť na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus až od nasledujúceho kalendárneho mesiaca (§ 36 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Každoročná povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie zdanenia príjmov pre nasledujúce zdaňovacie obdobie bola počnúc rokom 2020 zrušená. Táto zmena sa prvýkrát uplatnila pre zdaňovacie obdobie roku 2020 a platí aj pre nasledujúce roky. To znamená, že zamestnanci, ktorí si počas roka 2024 uplatňovali pri výpočte mesačných preddavkov na daň nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nárok na daňový bonus na dieťa (t. j. mali u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov) a chcú si tieto nároky uplatňovať aj pre nasledujúce zdaňovacie obdobie roku 2025, nepodávajú u zamestnávateľa do konca januára 2025 ďalšie „nové“ vyhlásenie na zdanenie príjmov, resp. nie je potrebné si platnosť, už raz podpísaného vyhlásenia, predlžovať. Vyhlásenie na zdanenie príjmov, ktoré podal zamestnanec u zamestnávateľa platí dovtedy, kým ho zamestnanec „nezneplatní“.

Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení na zdanenie príjmov zamestnanec neuvedie inak. Uvedené vyplýva z ust. § 36 ods. 1 zákona o dani z príjmov, čo znamená, že ak zamestnanec ukončí pracovnoprávny vzťah u zamestnávateľa, u ktorého mal podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov, nebude musieť ukončovať platnosť tohto vyhlásenia; toto vyhlásenie sa po skončení zamestnania „zneplatní“ automaticky. Zmenu na vyhlásení vyznačí zamestnanec len v prípade, ak by trval na jeho platnosti aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.

Zamestnávateľ pri výpočte preddavkov na daň prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec zamestnávateľovi podá vyhlásenie v listinnej forme, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickou formou. Podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2019 sa vyhlásenie doručovalo zamestnávateľovi výhradne v listinnej forme. Od roku 2020 sa doručuje v listinnej forme vtedy, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodli na doručovaní elektronickými prostriedkami. Nový spôsob doručovania sa prvýkrát použil pri doručovaní vyhlásenia po 31. 12. 2019. Uvedené vyplýva z ust. § 36 ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov: „Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus, ak zamestnanec podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami.

Nakoľko sa každoročná povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie, t. j. „predlžovať jeho platnosť“, aj pre nasledujúce obdobie, zrušila, už raz podané a podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov bude platiť dovtedy, pokiaľ sa nezmenia podmienky, ktoré majú vplyv na uplatňovanie nároku na daňový bonus a na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak dôjde k zmene podmienok pre výpočet daňovej povinnosti zamestnanca, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi.

V súlade s ust. § 36 ods. 7 a 8 zákona o dani z príjmov je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi nasledovné zmeny:

•    Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov, ak sa so zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (oznamovacia povinnosť podľa § 36 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

•    Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom (priamo na tlačive vyhlásenia, ak sa nedohodli na oznamovaní zmeny zamestnávateľa elektronickými prostriedkami) vo vyhlásení a to ku dňu, keď táto skutočnosť nastala (oznamovacia povinnosť podľa § 36 ods. 8 zákona o dani z príjmov). Pri zmene zamestnávateľa je zamestnanec povinný uviesť dátum, kedy zmena nastala, napr. mesiac a rok, za ktorý si u zamestnávateľa naposledy uplatňuje daňovú úľavu na daňovníka, príp. nárok na daňový bonus, aby sa predišlo k duplicitnému uplatneniu príslušných nárokov,

•    Pri opakovanom zamestnaní u toho istého zamestnávateľa, u ktorého si zamestnanec už v minulosti uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, si tieto nároky môže uplatniť na IV. časť tlačiva vyhlásenia na zdanenie príjmov opakovane. Zamestnanec je povinný uviesť o akú zmenu ide a dátum, odkedy zmena nastala, napr. mesiac a rok opätovného uplatnenia nároku na daňovú úľavu na daňovníka, príp. nároku na daňový bonus na dieťa; nové vyhlásenie na tieto účely nie je potrebné vypĺňať.

Oznamovaciu povinnosť o zmene podmienok rozhodujúcich na výpočet daňovej povinnosti je zamestnanec povinný plniť v listinnej podobe, napr. uvedením zmeny vo vyhlásení (IV. časť tlačiva „Zmeny v údajoch uvedených vo vyhlásení“). Po vzájomnej dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec oznamovaciu povinnosť plniť aj elektronickými prostriedkami. K zmenám, ktoré majú vplyv na výpočet daňovej povinnosti a ktoré má zamestnanec povinnosť oznámiť zamestnávateľovi najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmeny nastali, patria: napr. zamestnancovi bol priznaný starobný dôchodok, zamestnancovi sa narodilo dieťa, na ktoré si chce uplatňovať daňový bonus, zamestnanec sa oženil (príp. rozviedol), dieťa, na ktoré si uplatňuje daňový bonus, prerušilo/zanechalo štúdium.

Príklad 1

Zamestnancovi, ktorý si na základe vyhlásenia na zdanenie príjmov mesačne uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, bol dňa 10. 10. 2024 priznaný starobný dôchodok spätne k 1. 1. 2023. Kedy a akou formou je/bol zamestnanec povinný túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi?

Zamestnanec bol povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, a to najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala, t. j. do konca októbra 2024. Od mesiaca november zamestnanec nárok na mesačnú daňovú úľavu už má a po uplynutí roka si bude môcť uplatniť jej nárok len vo výške rozdielu medzi ročnou sumou daňovej úľavy a ročným úhrnom vyplateného dôchodku.

Príklad 2

Zamestnanec si na základe vyhlásenia na zdanenie príjmov mesačne uplatňuje daňový bonus na syna, ktorý je študentom vysokoškolského štúdia. V mesiaci máj 2024 syn uzatvoril manželstvo a odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti. Kedy a akou formou je/bol zamestnanec povinný túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi?

Zamestnanec bol povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, a to najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala, t. j. do konca mája 2024. Od júna 2024 zamestnancovi nárok na daňový bonus zanikol, nakoľko podmienky na jeho priznanie zanikli.

•    Vystaviť a doručiť potvrdenia o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov) - do 10. februára 2025

Zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré vyplácal zamestnancovi zdaniteľnú mzdu, vystaviť a doručiť v zákonnej lehote zamestnancovi doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Ide o tlačivo „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2024“ (ďalej len „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“), ktorého vzor vydáva Finančné riaditeľstvo SR. Zamestnávateľ vystaví a doručí potvrdenie zamestnancovi:

•    do 10. februára 2025 na žiadosť zamestnanca, ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o jeho vystavenie do 5. februára 2025; ide o zamestnancov, ktorí požiadajú o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa (zamestnávateľ vydá potvrdenie len na základe žiadosti zamestnanca, pričom súčasná právna úprava formu žiadosti neupravuje)

•    do 10. marca 2025 bez žiadosti zamestnanca ak zamestnávateľ nebude tomuto zamestnancovi vykonávať ročné zúčtovanie, nakoľko zamestnanec nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania (zamestnávateľ vydá potvrdenie o zdaniteľných príjmoch bez žiadosti zamestnanca).

Ak zamestnávateľ alebo zamestnanec zistil, že potvrdenie o zdaniteľných príjmoch obsahuje nesprávne údaje, zamestnávateľ má povinnosť vystaviť opravné potvrdenie (v potvrdení zamestnávateľ vyznačí, že ide o opravné potvrdenie). Lehota na vystavenie je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom:

•    zamestnávateľ zistil nedostatky alebo

•    zamestnávateľa na túto chybu zamestnanec upozornil.

Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ nevystavil a nedoručil zamestnancovi v ustanovenej lehote tlačivo „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“, uloží zamestnávateľovi pokutu vo výške 15 € za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 € za všetkých zamestnancov, ktorým neboli vyššie uvedené potvrdenia vystavené.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi v roku 2024 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, a zároveň tomuto zamestnancovi na jeho žiadosť vykonal za zdaňovacie obdobie roku 2024 ročné zúčtovanie preddavkov na daň, má povinnosť taktiež vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste. Týmto dokladom však nie je „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“, ale „Doklad o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2024”. Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť v termíne do 30. apríla 2025.

•    Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov (§ 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov) - do 17. februára 2025

Zamestnávateľ je povinný do 17. 2. 2025 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2024“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti.

Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Žiadosť sa považuje za povinné tlačivo, ktorého vzor pre príslušné zdaňovacie obdobie vydáva Finančné riaditeľstvo SR.

Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“ nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou (napr. e-mailom). Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na doručení žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania elektronickými prostriedkami nedohodnú, stále zostáva v platnosti možnosť podať žiadosť aj v listinnej forme.

Podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2020 mohol o vykonanie ročného zúčtovania zamestnanec požiadať len toho zamestnávateľa, u ktorého si ako u posledného v roku, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie, uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus (mal podpísané vyhlásenie na zdaňovanie príjmov). Ak mal zamestnanec viac zamestnávateľov (postupne po sebe alebo aj súčasne v jednom čase) a u žiadneho z nich vyhlásenie podpísané nemal, tak mohol o vykonanie ročného zúčtovania požiadať ktoréhokoľvek z nich. Počnúc rokom 2021 nastala zmena, na základe ktorej môže zamestnanec požiadať o ročné zúčtovanie ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, a ktorý zamestnancovi počas zdaňovacieho obdobia vyplácal zdaniteľnú mzdu.

•    Vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov (§ 38 ods. 6 zákona o dani z príjmov) - do 31. marca 2025

Zamestnávateľ je povinný do tohto termínu vykonať ročné zúčtovanie a výpočet dane za zamestnancov, ktorí o to písomne požiadali do 17. februára 2025 a neboli povinní sami podať daňové priznanie (splnili zákonom určené podmienky, čo v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania čestne prehlásili).

Ak zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uviedol, že chce poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % (3 %) na osobitné účely podľa § 50 zákona o dani z príjmov, zamestnávateľ je na tento účel povinný vystaviť zamestnancovi podľa § 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov „Potvrdenie o zaplatení dane“ [(ktoré zamestnanec predkladá príslušnému správcovi dane (akémukoľvek, najvhodnejšie však miestne príslušnému podľa miesta trvalého pobytu)]. Zamestnanec sa môže rozhodnúť venovať 2 % resp. 3 % podiel zaplatenej dane najneskôr do 30. apríla 2025.

•    Vydať doklad o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov) - do 15. apríla 2025

Zamestnanec, ktorý požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, a zároveň na účely poukázania podielu zaplatenej dane požiadal zamestnávateľa v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane, potvrdenie je zamestnávateľ povinný vystaviť najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie. To znamená, že „Potvrdenie o zaplatení dane za rok 2024“ je zamestnávateľ povinný vystaviť zamestnancovi najneskôr do 15. apríla 2025. Potvrdenie o zaplatení dane je povinnou prílohou Vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane, ktorá zodpovedá sume 2 % (3 %) zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby, na základe ktorého môže zamestnanec, najneskôr do 30. apríla 2025, u správcu dane vyhlásiť, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % (3 %) sa má poukázať ním určenej právnickej osobe.

Počnúc rokom 2025 bude možné formou asignácie dane vyplácať aj rodičovský dôchodok; pôvodná forma vyplácania rodičovského dôchodku (bonusu) sa tak ruší (zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií). Daňovník sa bude musieť rozhodnúť, či poukáže podiel zaplatenej dane vo výške 2 % rodičom, alebo ním vybranej organizácii. Prvýkrát bude možné poukázať podiel zo zaplatenej dane rodičovi na základe novej právnej úpravy za zdaňovacie obdobie roku 2025, t. j. dôchodcovia dostanú rodičovský bonus na základe až v roku 2026. Uvedené vyplýva z § 50aa a § 52zzzb ods. 7 novely zákona: „Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo na tlačive podľa § 50 ods. 1 písm. a), predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane vo výške 2 % sa má poukázať každému ním určenému rodičovi; ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 alebo § 33a, alebo podľa § 33 a 33a, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33, alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33 a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a.“ Nová právna úprava asignácie dane tak umožní fyzickým osobám, aby okrem súčasnej možnosti poukázať 2 % (3 %, ak vykonávali dobrovoľnícku činnosť) zo zaplatenej dane občianskym združeniam, či neziskovým organizáciám, mohli poukázať podiel zaplatenej dane aj rodičovi (spolu môžu poukázať obom rodičom 4 %, t. j. 2 % otcovi a 2 % matke). Výška asignovanej dane zostáva na úrovni najmenej 3 € pre jedného rodiča.

Za rodiča daňovníka sa považuje fyzická osoba, ktorá je k 31. decembru kalendárneho roka, za ktorý sa poukazuje podiel zaplatenej dane,

•    poberateľom starobného dôchodku,

•    invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,

•    výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,

•    invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,

Ďalšou podmienkou je, že daňovník, ktorý sa takto rozhodol poukázať podiel zaplatenej dane, je vlastným alebo osvojeným dieťaťom tohto rodiča, alebo fyzickou osobou, ktorej bol daňovník zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Ak sa zamestnanec (daňovník) rozhodne poukázať podiel zaplatenej dane vo výške 2 % ním určenému rodičovi, predloží správcovi dane najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia tlačivo Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodiča za príslušné zdaňovacie obdobie, ktoré bude obsahovať nasledovné údaje:

a)  označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a telefónne číslo, ak ho daňovník uvedie,

b)  suma zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,

c)  zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,

d)  identifikačné údaje rodiča v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo a označenie Sociálnej poisťovne alebo útvaru sociálneho zabezpečenia, v ktorom je dôchodkovo poistený.

Ak daňovník poukazuje podiel zaplatenej dane fyzickej osobe, ktorej bol daňovník zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, je povinný k Vyhláseniu o poukázaní podielu zaplatenej dane priložiť aj kópiu rozhodnutia príslušného orgánu o zverení do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

•    Vydať doklad o vykonanom zúčtovaní a doplnený doklad o jeho vykonaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov) - do 30. apríla 2025

Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní na tlačive „Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti“. Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Ministerstvo financií SR. Zamestnávateľ má povinnosť vystaviť a doručiť zamestnancovi:

•    doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní do 30. apríla 2025 alebo

•    doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní do 10 dní odo dňa doručenia žiadosti zamestnanca, kedy ide o doklad doplnený o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, príp. preplatku, daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie (strana č. 2 dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní).

Zamestnávateľ za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu uvedené v tomto doklade.

•    Predložiť hlásenie o vyúčtovaní dane [§ 39 ods. 9 písm. b), § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov] - do 30. apríla 2025

Zamestnávateľ je povinný predložiť miestne príslušnému správcovi dane „Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a daňovom bonuse na zaplatené úroky“ (ďalej len „Hlásenie o dani“) do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Ministerstvo financií SR.

•    Predložiť mesačný prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň [§ 39 ods. 9 písm. a), § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov] - vždy do konca nasledujúceho mesiaca za sledované obdobie

Zamestnávateľ je povinný predložiť miestne príslušnému správcovi dane „Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac“ (ďalej len „Mesačný prehľad o dani“) do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Ministerstvo financií SR. Podanie mesačného prehľadu o zrazených preddavkoch na daň do 5 dní po lehote je bez sankcie; uvedené vyplýva z ust. § 39 ods. 11 novely č. 408/2021 Z. z. zákona o dani z príjmov: „Ak bol zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať prehľad a tento nepodal do piatich dní po uplynutí lehoty uvedenej v § 49 ods. zákona o dani z príjmov na podanie prehľadu, správca dane použije postup podľa osobitného predpisu [§ 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.], ak zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo žiadal správcu dane o vyplatenie daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie.“

Mesačný prehľad o dani za príslušný kalendárny mesiac podľa § 39 ods. 12 zákona o dani z príjmov nie je povinný podať len ten zamestnávateľ (ktorý je platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti), ktorý v príslušnom kalendárnom mesiaci nevyplácal príjmy zo závislej činnosti. V tomto prípade nezasiela žiaden prehľad, t. j. ani nulový. Nulový mesačný prehľad zasiela zamestnávateľ napr. v prípade, že za príslušný mesiac vyplatil zamestnancom príjmy zo závislej činnosti, ale z dôvodu uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníkov (zamestnancov) boli vypočítané preddavky na daň v nulovej výške.

•    Zúčtovať preplatok na dani, daňový bonus a zamestnaneckú prémiu medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 38 ods. 6 zákona o dani z príjmov) - do 31. mája 2025

Zamestnávateľ je povinný najneskôr pri zúčtovaní výplat za apríl 2025 (májové výplatné termíny) vrátiť zamestnancovi preplatok dane (rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov), vyplatiť daňový bonus na dieťa, príp. daňový bonus na zaplatené úroky a zamestnaneckú prémiu.

•    Zúčtovanie daňového nedoplatku medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 38 ods. 7 zákona o dani z príjmov) - do konca zdaňovacieho obdobia 2025

Zamestnávateľ je povinný zraziť zamestnancovi daňový nedoplatok presahujúci sumu 5 € najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia 2025. Zákon však ustanovuje výnimky, kedy má zamestnávateľ povinnosť zraziť zamestnancovi aj nedoplatok v sume 5 € alebo v sume nižšej ako 5 € (t. j. aj 0,01 €). Ide o prípady, kedy:

•    sa zamestnanec rozhodol poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % (3 %) na osobitné účely a v takomto prípade je potrebné uhradiť nedoplatok na dani najneskôr do 30. apríla 2025 (nedoplatok na dani sa zrazí najneskôr v zúčtovaní výplat za mesiac marec 2025)

•    si zamestnanec v ročnom zúčtovaní uplatňoval nárok na daňový bonus na dieťa, príp. daňový bonus na zaplatené úroky a v takomto prípade je potrebné nedoplatok na dani uhradiť najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia 2025.

RADA!

Ak zamestnávateľ nemôže zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu alebo nemožno zamestnancovi zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu príslušný správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná sume 5 € alebo je menej (za podmienky, že daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50 zákona o dani z príjmov alebo si nedouplatňuje v ročnom zúčtovaní nárok na daňový bonus).

Ing. Iveta Matlovičová

§ 155 zákona č. 563/2009 Z. z., o správe daní (daňový poriadok)

Pokuty

(1) Správca dane uloží pokutu

a) od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur,

b) od 60 eur do 32 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do 6 000 eur,

c) od 60 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b),

d) od 30 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. c); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur,

e) od 30 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur,

f)  vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy

1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f),

2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov,za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g), 1)

3. dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h),

4. súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu...