Daňové priznanie SZČO

Po skončení roka sa podnikajúce fyzické osoby musia zaoberať vysporiadaním svojich daňových povinností. Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie? Ako sa vypočíta základ dane a daňová povinnosť? Aké výhody si daňovník môže uplatniť a ako postupuje pri podaní daňového priznania?

LEHOTA NA PODANIE DAŇOVÉHO PRIZNANIA. Z § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) vyplýva povinnosť podať daňové priznanie za rok 2022 najneskôr do 31. marca 2023. Obdobne ako v predchádzajúcich rokoch je možnosť predĺženia tejto lehoty na základe oznámenia podaného  príslušnému správcovi dane na predpísanom tlačive a predpísaným spôsobom do 31. marca 2023, pričom lehota môže byť predĺžená  najviac o tri celé kalendárne mesiace (najneskôr do 30. júna 2023), resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov (najneskôr do 2. októbra 2023), ak súčasťou príjmov fyzickej osoby sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná. Ak však v daňovom priznaní podanom v lehote predĺženej o šesť celých kalendárnych mesiacov  daňovník neuvedie zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňové priznanie sa považuje za podané po zákonnej lehote s príslušnou sankciou.

POVINNOSŤ PODANIA DAŇOVÉHO PRIZNANIA sa odvíja od výšky zdaniteľných príjmov a je upravená v § 32 ZDP. Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a súčasne nie je od dane oslobodený. Do daňového priznania sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy. Súčasťou  príjmov uvádzaných v daňovom priznaní sú u daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR (rezidentov SR) aj  príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí.

Daňové priznanie je  povinná podať fyzická osoba, ak za rok 2022 dosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 2 289,63 eura. Do tohto limitu sa nezapočítajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak je vybraním dane splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6 zákona) a príjmy, u ktorých daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP, t. j.  v daňovom priznaní neodpočíta zrazenú daň považovanú za preddavok.

Bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov musí podať daňové priznanie daňovník, ktorý vykázal daňovú  stratu. Daňovú stratu je možné vykázať len z príjmov v § 6 ods. 1 a 2 (z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti).

Na výzvu správcu dane je povinný podať daňové priznanie každý daňovník, ako to vyplýva z  § 15 ods. 1  daňového poriadku (z. č. 563/2009 Z. z. v z.n.p.) a to aj nulové daňové priznanie, nepostačuje písomné oznámenie daňového subjektu, že nemá dôvod na podanie daňového priznania.

Z § 32 ods. 5 ZDP vyplýva možnosť dobrovoľného podania daňového priznania. Aj na tento prípad  sa vzťahuje lehota na podanie daňového priznania uvedená v § 49 ZDP.

Daň neplatí daňovník, ktorý neuplatňuje nárok na daňové bonusy (§ 33 a § 52zzn, § 33a) a súčasne jeho daňová povinnosť nepresiahla 17 eur alebo ktorý neuplatňuje nárok na daňové bonusy a celkové zdaniteľné príjmy nepresiahli 2 289,63 eura.

VYPLNENIE TLAČIVA DAŇOVÉHO PRIZNANIA. Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) podáva daňové priznanie na tlačive typ B (MF/016139/2022-721). Pokiaľ má iba príjmy z podnikania, vyplní odd. VI., v prípade poberania aj iných zdaniteľných príjmov vyplní aj niektorý z ďalších oddielov, v ktorých sa vyčísľujú čiastkové základy dane (závislá činnosť. odd. V., príjmy z kapitálového majetku odd. VII., ostatné príjmy odd. VIII.). K príjmu zaradenému na príslušný riadok v tab. č. 1 v odd. VI. (napr. príjmy zo živnosti r. 2) v stĺ. 1 daňovník uvedie v stĺ. 2 prislúchajúce výdavky.

Príklad 1

Živnostník má zahrnutú v obchodnom majetku výrobnú halu, ktorú v roku 2022 predal. Pretože ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej v obchodnom majetku, príjem z predaja nie je oslobodený od dane (oslobodený by bol až po uplynutí  5 rokov od vyradenia z obchodného majetku), ale je súčasťou príjmov zo živnosti.

V danom prípade sa aplikuje § 6 ods. 5 zákona, v zmysle ktorého je príjmom z podnikania aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka.

DAŇOVNÍCI - SZČO SI PRI VYČÍSLENÍ SVOJHO ZÁKLADU DANE MÔŽU UPLATNIŤ  výdavky dvoma spôsobmi v závislosti od vykazovania základu dane:

-    výdavky preukázateľne vynaložené, zistené z vedeného účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného) alebo z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona alebo

-    výdavky určené percentom z príjmov, tzv. paušálne výdavky. Paušálne výdavky možno uplatniť za podmienok uvedených v § 6 ods. 10 zákona.

Spôsob uplatnenia výdavkov vyznačí daňovník pod tabuľkou č. 1 tlačiva priznania.

Daňovník, ktorý vykazuje základ dane z účtovníctva je účtovnou jednotkou a na účely podania daňového priznania je povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na predloženie daňového priznania ju uložiť podľa účtovných predpisov.

DAŇOVNÍK, KTORÝ SA ROZHODNE PRE UPLATNENIE PREUKÁZATEĽNÝCH DAŇOVÝCH VÝDAVKOV formou daňovej evidencie, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o:

a)  príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve (z. č. 431/2002 Z. z. v z.n.p.). Súčasťou príjmov uvádzaných v daňovej evidencii sú len zdaniteľné príjmy.

b)  daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov. V daňovej evidencii sa uvádzajú len daňové výdavky spĺňajúce podmienky daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP.

c)  hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m) ZDP]. Daňovník v daňovej evidencii uvádza len ten hmotný a nehmotný majetok, ktorý  využíva v súvislosti s príjmami v § 6 ZDP. Ak sa daňovník rozhodne uviesť takýto majetok v daňovej evidencii, stáva sa tento obchodným majetkom a daňovník si môže uplatňovať výdavky súvisiace s týmto majetkom ako napr. odpisy, výdavky na opravy a údržbu, poistenie majetku a podobne za podmienok uvedených v § 2 písm. i) zákona.

d)  zásobách a pohľadávkach

e)  záväzkoch.

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu sa nestáva  účtovnou jednotkou, nemá povinnosť zostavovať účtovnú závierku  a predkladať účtovné výkazy. Údaje z daňovej evidencie  podľa predtlače uvedie v tabuľkách č. 1a a č. 1b tlačiva.

PAUŠÁLNE VÝDAVKY MÔŽU UPLATNIŤ SZČO, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty a SZČO, ktorí sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia. Daňovník, ktorý je platiteľom DPH počas celého zdaňovacieho obdobia (aj platiteľ DPH registrovaný v inom členskom štáte) si nemôže uplatniť paušálne výdavky. Daňovník, ktorý je registrovaný na DPH podľa § 7 alebo podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p., sa nepovažuje za platiteľa DPH.

Daňovník si môže  uplatniť  paušálne výdavky  vo výške 60 % z úhrnu príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona najviac do výšky 20 000 eur. Navyše sa uplatní ako výdavok v preukázanej výške zaplatené poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním  príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona, ak neboli už zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa suma maximálnej výšky paušálnych výdavkov neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Príklad 2:

Fyzická osoba mala v zdaňovacom období  príjem podľa v § 6 ods. 1 písm. b) ZDP za 10 mesiacov vo výške 35 000 eur, ku ktorému si uplatňuje  výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP.

K tomuto príjmu si môže uplatniť daňový výdavok len vo výške 20 000 eur. Z uvedeného príjmu je síce 60 % suma 21 000 eur, ale výška paušálneho výdavku je limitovaná maximálnou sumou 20 000 eur. Výška výdavku nie je ovplyvnená skutočnosťou, že príjmy plynuli len za 10 mesiacov, nakoľko mesačný limit výdavkov v prípade, že príjmy neplynuli za celý rok zákon neuvádza.

Zaplateným poistným a príspevkami, o ktoré sa zvyšujú paušálne výdavky, sa rozumie poistné na verejné zdravotné poistenie,  na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Ako daňový výdavok sa akceptuje aj zaplatené poistné na dobrovoľné sociálne poistenie v súvislosti s dosahovanými príjmami v § 6 ods. 1 a 2 zákona. Suma preukázateľne zaplateného poistného (u daňovníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve zaúčtovaného) bez ohľadu na spôsob vykazovania výdavkov sa uvádza na samostatnom riadku pod tab. č. 1. Údaje o poistnom sa uvádzajú aj na prílohe č. 3.

Poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť až po odpočítaní paušálnych výdavkov a maximálne do výšky príjmov. Z dôvodu uplatnenia paušálnych výdavkov nemôže daňovník vykázať daňovú stratu.

Ak daňovník v podanom daňovom priznaní uplatnil za príslušné zdaňovacie obdobie preukázateľné daňové výdavky z účtovníctva alebo z daňovej evidencie, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto obdobie  zmeniť na paušálne výdavky a naopak (§ 6 ods. 14 ZDP).

Daňovník, ktorý spĺňa podmienky mikrodaňovníka [§ 2 písm. w) ZDP] a uplatňuje si aj výhody z toho plynúce, vyznačí túto skutočnosť na samostatnom riadku pod tab. č. 1. Takýto daňovník uplatňuje sadzbu dane 15 % a výšku  zdaniteľných príjmov (výnosov) uvádza na riadku  95.

AK DAŇOVNÍK S NEOBMEDZENOU DAŇOVOU POVINNOSŤOU VYKONÁVA PODNIKATEĽSKÚ ČINNOSŤ V ZAHRANIČÍ, musí rešpektovať účtovné a daňové predpisy príslušného štátu. V SR vypočíta základ dane podľa ZDP platného v SR. Ak sa rozhodne uplatniť paušálne výdavky, uplatní tieto výdavky v súlade s § 6 ods. 10 ZDP bez ohľadu na spôsob uplatňovania výdavkov v zahraničí. Ak vykazuje v SR základ dane z vedeného účtovníctva, je povinný ho viesť a zostaviť účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok podľa príslušných opatrení vydaných Ministerstvom financií SR. Do daňového priznania zahrnie príjmy zo zdrojov v tuzemsku, ako aj príjmy zo zdrojov v zahraničí  bez ohľadu na to, či tieto príjmy boli v zahraničí zdanené. Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa  uvádzajú po prepočítaní  kurzom podľa § 31 ZDP. Výdavky k príjmom zo zdrojov v zahraničí sa môžu uplatniť len podľa tuzemského ZDP. Výdavky v cudzej mene sa prepočítajú na eurá rovnako ako príjmy. Údaje o príjmoch zo zahraničia a prislúchajúcich výdavkoch sa uvádzajú aj v XIII. oddieli (Miesto na osobitné záznamy daňovníka).

Príklad 3

Živnostník mal v roku 2022 príjmy iba zo zahraničia.

Má v SR povinnosť podať daňové priznanie a doplatiť rozdiel dane, ak daň zaplatil v ČR?

Skutočnosť, že živnostník vykonával činnosť v príslušnom kalendárnom roku iba v zahraničí a nemá príjmy z územia SR ho nezbavuje povinnosti získané príjmy priznať v daňovom priznaní podanom v SR. Pokiaľ daňovník dosiahol v zdaňovacom období príjmy iba zo zdrojov v zahraničí prevyšujúce sumu 2 289,63 eura, zahrnie do daňového priznania typ B iba tieto príjmy a vypočíta daň podľa daňového predpisu platného v SR. Ak príjmy v zahraničí boli v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia podrobené zdaneniu, v daňovom priznaní podanom v SR si daňovník uplatní metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia dohodnutú v  zmluve, v danom prípade s ČR metódu zápočtu. Ak vypočítaná daň v priznaní je vyššia ako daň uznaná na zápočet, rozdiel v SR doplatí.

Základ dane sa v priznaní vypočíta v závislosti od spôsobu jeho zisťovania, pričom sa preberajú údaje z tab. č. 1, avšak daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva túto tabuľku nevypĺňa a základ dane, resp. daňovú stratu uvedie na r. 41, resp. 42.

Základ dane sa znižuje v odd. VI. o uplatňovanú daňovú stratu, ktorej výšku daňovník uvádza v prehľade na str. 5 tlačiva priznania. Ďalšie úpravy základu dane sa vykonajú v odd. IX. Údaje k uplatňovaniu nezdaniteľných častí a daňových bonusov daňovník vypĺňa v odd. III. a IV. Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane (na daňovníka, na manželku alebo manžela a na doplnkové dôchodkové sporenie) za podmienok uvedených v § 11 ZDP. Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 (zo závislej činnosti) a § 6 ods. 1 a 2, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o úhrn týchto nezdaniteľných častí a čiastkový základ dane podľa § 6 ods. 1 a 2 zníži len o zostávajúcu sumu. Základ dane zistený podľa § 4 ods. 1 písm. b) sa   prenásobí príslušnou sadzbou dane podľa § 15 písm. a) bod 2 (15 % u mikrodaňovníka) a bod  3 (19 % a zo základu dane presahujúceho 38 553, 01 eura 25 %) a daň sa uvedie na r. 96.

Ak mal daňovník príjmy zo zdrojov v zahraničí, postupuje pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa § 45 ZDP a príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak príjmy plynú zo štátu, s ktorým má SR takúto zmluvu uzavretú. V prípade zmluvných štátov daňovník príjmy zo zdrojov v zahraničí buď vyjme zo zdanenia v SR (metóda vyňatia) alebo si daň zaplatenú v zahraničí započíta na úhradu dane v SR (metóda zápočtu) v závislosti od metódy dohodnutej v zmluve. Na zistenie dane po vyňatí a zápočte slúžia riadky 97 až 105.

Daň sa znižuje o daňový bonus na vyživované dieťa za podmienok uvedených v § 33, § 52zza ods. 1 a o daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a). Od takto zníženej dane sa odpočítajú aj všetky uhradené preddavky na daň. Výsledkom je daň na úhradu, ktorá je splatná v lehote na podanie daňového priznania (ak presiahne 5 eur), resp. daňový preplatok, ktorého vrátenie a tiež vyplatenie daňových bonusov daňovník žiada v XIV. oddieli tlačiva.

Pokiaľ chce daňovník poukázať podiel zaplatenej dane vybranému prijímateľovi, vyplní odd. XII. tlačiva priznania. Priznanie je potrebné podpísať (rovnako aj odd. XIV. a prílohu č. 3) a uviesť počet príloh, vrátane príloh (4), ktoré sú súčasťou priznania. Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňovník podať opravné priznanie. Na vyrubenie dane je potom rozhodujúce toto priznanie a na predchádzajúce sa neprihliada.

Ing. Ivana Valterová