Daňové priznanie

študentov a dôchodcov

Priznať svoje príjmy a vysporiadať si daňovú povinnosť formou podania daňového priznania musí každý, kto za predchádzajúci rok zarobil viac ako polovicu nezdaniteľného minima, t.j. jeho príjem za minulý rok presiahlol sumu 1 901,67 eura. Jedinou výnimkou sú fyzické osoby, ktoré za celý rok 2016 mali príjem len zo zamestnania. V takomto prípade im môže daňovú povinnosť na základe podanej žiadosti vysporiadať ich zamestnávateľ a to v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Súčasná právna úprava ustanovuje, že daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2016 presiahli sumu 1 901,67 eura. Výnimka z toho pravidla je ustanovená v § 32 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon“), v zmysle ktorej daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

•    zo závislej činnosti podľa § 5 zákona a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 zákona alebo

Užitočná rada

Daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 zákona je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona presahujúce 1 901,67 eura, ak:

a)  plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 zákona,

b)  plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 zákona,

c)  nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm.  a)],

d)  daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 zákona.

•    z ktorých sa daň vyberá zrážkou a daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona, tzv. dodanenie týchto príjmov za účelom vrátenia zrážkovej dane alebo

•    ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo

•    zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

•    ktoré sú od dane oslobodené.

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ PRI VYSPORIADANÍ DAŇOVEJ POVINNOSTI

Za účelom vysporiadania daňovej povinnosti sa do celkových zdaniteľných príjmov zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. daňového rezidenta SR).

Do sumy celkových zdaniteľných príjmov pre účely posúdenia povinnosti podať daňové priznanie (1 901,67 eur) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona, ak vybratím tejto dane je splnená daňová povinnosť, alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona (ak sa daňovník rozhodne, že daň vyberanú zrážkou podľa § 43 zákona nebude považovať za preddavok na daň).

Daňovník je však povinný podať daňové priznanie aj vtedy, ak jeho zdaniteľné príjmy sumu 1 901,67 eura nepresiahli, ale vykazuje daňovú stratu (uvedené sa týka osôb, ktoré majú príjmy napr. z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu).

Ak daňovník dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t.j. zo zamestnania, napr. na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A. Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B. Daňovník si v daňovom priznaní uplatňuje nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z nepeňažnej výhry, príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z vyplatenia podielového listu) nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane. Ak je základ dane daňovníka v roku 2016 rovný alebo je nižší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť základu dane je 3 803,33 eura. Ak je ale základ dane daňovníka vyšší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 8 755,578 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule (tzv. princíp milionárskej dane).

Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). Základná lehota na podanie daňového priznania za rok 2016 je do 31. marca 2017. V tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Na základe oznámenia podaného daňovníkom príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania sa predlžuje lehota na podanie daňového priznania (§ 49 ods. 3 zákona):

•    najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

•    najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou príjmov daňovníka sú aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo likvidácii. Daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a tiež uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná. Ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správa dane uplatní sankcie podľa § 155 a § 156 daňového poriadku.

Daňovník v konkurze alebo v likvidácii musí o predĺženie lehoty správcu dane požiadať, a to najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Správca dane môže na základe takejto žiadosti rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri mesiace. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

ŠTUDENT A PODANIE DAŇOVÉHO PRIZNANIA

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2016 je povinný podať každý študent, ak v priebehu roka 2016 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 1 901,67 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Ak študent v roku 2016 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy nižšie ako 1 901,67 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie za rok 2016. Ak však počas roka platil preddavky na daň, je pre neho výhodné (dobrovoľne) daňové priznanie k dani z príjmov podať, nakoľko mu vznikne daňový preplatok. Tento daňový preplatok mu správca dane vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.

Ak študent dosahol príjmy len zo zamestnania, má možnosť namiesto podania daňového priznania požiadať o vykonanie ročného zúčtovania zamestnávateľa. Ak študent pracoval aj v zahraničí a poberal príjem zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, aj tento príjem sa zahrňuje do celkových zdaniteľných príjmov. V tomto prípade študent nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a ak jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2016 presiahol sumu 1 901,67 eura, vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie. K príjmom študenta, ktoré sa nezdaňujú (a zároveň sa do daňového priznania neuvádzajú), patria:

•    dávky a príspevky z nemocenského, dôchodkového a sociálneho poistenia, ako napr. sirotský dôchodok a invalidný dôchodok,

•    štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia,

•    štipendiá poskytované žiakom podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

Osobitnú skupinu študentov predstavujú študenti, ktorí vykonávajú praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa (ide o praktické vyučovanie) alebo na pracovisku praktického vyučovania (ide o praktické vyučovanie vykonávané v systéme duálneho vzdelávania). V praxi sa výkon praktického vyučovania označuje pojmom „výkon odbornej praxe“. Študentovi, ktorý na praktickom vyučovaní vykonáva produktívnu prácu, sa poskytuje odmena za produktívnu prácu, ktorá sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, a preto sa za účelom vysporiadania daňovej povinnosti započítava aj do celkových zdaniteľných príjmov. Tento druh príjmu sa síce vypustil z ust. § 5 ods. 1 písm a) zákona, kde bol pomenovaný ako „príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania“, ale po novom je ustanovený ako samostatný druh zdaniteľného príjmu v ustanovení § 5 ods. 1 písm.  l) zákona „odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe“. Pri zdanení tohto príjmu študenta postupuje zamestnávateľ rovnako ako pri zdanení príjmu iných zamestnancov, t.j. preddavkovým spôsobom. Študent si tak môže u zamestnávateľa na základe písomného vyhlásenia uplatniť nárok na mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorá je pre rok 2016 vo výške 316,94 eura. Tento nárok si za rovnaké obdobie (za ten istý kalendárny mesiac) môže uplatniť len u jedného zamestnávateľa (to, že túto podmienku splnil, čestne prehlási vo vyhlásení). Ak má študent v rovnakom mesiaci viac zamestnávateľov, napr. u jedného vykonáva odbornú prax a u iného pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študentov, vyhlásenie môže podpísať len u jedného z nich! Po podpísaní vyhlásenia zamestnávateľ pri výpočte mesačného preddavku uplatní mesačnú sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, a študent bude platiť z príjmu nižší, príp. nulový preddavok na daň. Z pohľadu kalendárneho roka ide o príjem, ktorý sa vysporiada v rámci daňového priznania alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň.

Ak študent za rok 2016 nedosiahne v úhrne príjem 1 901,67 eur a u zamestnávateľa si na základe písomného vyhlásenia neuplatňoval nárok na mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, podať daňové priznanie povinný síce nie je, ale dobrovoľne ho podať môže (čo sa mu uplatnením ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka oplatí, nakoľko mu vznikne daňový preplatok).

Príklad

Študent poberal príjem na dohodu o brigádnickej práci študentov od mája 2016 do konca prázdnin. Jeho príjem bol v celkovej sume 2 030 eur. Čo má robiť po skončení roka?

Ak študent nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, má povinnosť v termíne do 31. marca 2017 podať daňové priznanie typu A z dôvodu, že výška jeho zdaniteľných príjmov za rok 2016 je vyššia ako 1 901,67 eura. Prílohou daňového priznania je tlačivo Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti za rok 2016, ktoré je povinný vystaviť zamestnávateľ.

Príklad

Študent v roku 2016 vyhral v reklamnej súťaži televízor v hodnote 2 200 eur. Žiadne iné zdaniteľné príjmy v roku 2016 nedosiahol. Má povinnosť podať daňové priznanie za rok 2016?

Výhry z reklamných súťaží (aj nepeňažné) sú od dane z príjmov oslobodené v hodnote neprevyšujúcej 350 eur. To znamená, že do úhrnu zdaniteľných príjmov pre účely povinnosti podať daňové priznanie daňovník započíta len hodnotu výhry v sume prevyšujúcej 350 eur, t.j. sumu 1 850 eur (2 200 – 350 = 1 850). Nakoľko úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka neprevýši sumu 1 901,67 eur, daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie a platiť daň z tohto príjmu.

DÔCHODCA A PODANIE DAŇOVÉHO PRIZNANIA

Výška zdaniteľných príjmov - daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník (aj dôchodca), ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2016 presiahli sumu 1 901,67 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené.

Za dôchodcu sa na daňové účely považuje ten daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia, t.j. k 1. 1. 2016 poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok“), alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1. 1. 2016).

Ak bol poberateľ dôchodku poberateľom dôchodkovej dávky k 1. 1. 2016, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka až po skončení roka, a to iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2016 v úhrne nepresahuje sumu 3 803,33 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou 3 803,33 eura a vyplatenou sumou dôchodku. Ak by daňovník (dôchodca) dosiahol za rok 2016 základ dane vyšší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 8 755,578 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule (tzv. princíp milionárskej dane).

Príklad

Pán Peter, ktorý dosiahol za rok 2016 základ dane vo výške 19 520 eur, je k 1. 1. 2016 poberateľom starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne.

Za rok 2016 suma dôchodku predstavuje 4 800 eur (12 x 400). Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nakoľko úhrn dôchodku presiahol sumu 3 803,33 eura.

Príklad

Pani Hana, ktorá dosiahla za rok 2016 základ dane vo výške 19 220 eur, je k 1. 1. 2016 poberateľkou starobného dôchodku v sume 300 eur mesačne.

Za rok 2016 suma dôchodku predstavuje 3 600 € (12 x 300). Daňovníčke vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v sume 203,33 eura (3 803,33 – 3 600).

Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v roku 2016 príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 1 901,67 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie za rok 2016. Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné daňové priznanie podať. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok, ktorý mu správca dane vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.

MINIMÁLNA VÝŠKA DANE - princíp inštitútu minimálnej dane spočíva v tom, že ak daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a zákona sa daň nevyrubí a neplatí, ak:

•    si daňovník neuplatňuje daňový bonus a súčasne

•    daňová povinnosť nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm.  a) zákona, t.j. príjmy za rok 2016 nepresiahnu hranicu 1 901,67 eura.

Daňová povinnosť je potom nula a daňový preplatok je vo výške preddavkov na daň, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka 2016. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.

Uvedenú hranicu príjmov 1 901,67 eur nemá zmysel „sledovať“ u daňovníkov, ktorí majú nárok na daňovú úľavu na daňovníka (t.j. tí, ktorí nie sú k 1. 1. 2016 poberateľmi dôchodku), pretože u nich sa daň automaticky nevyrubí a ani ju neplatia pri zdaniteľných príjmoch do tejto zákonom ustanovenej hranice. Výšku príjmov má opodstatnenie sledovať len u dôchodcov.

Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník poberá dôchodok [od 1. 1. 2016 (resp. aj skôr)] a dosiahol v roku 2016 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 1 901,67 eura (poznámka: do uvedenej hranice sa nezapočítavajú príjmy, z ktorých bola vybraná daň zrážkou), nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie za rok 2016. Ak však počas roka platil preddavky na daň, je pre neho výhodné (dobrovoľne) daňové priznanie k dani z príjmov podať. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu tento daňový preplatok vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.

Príklad

Pani Jana je poberateľkou starobného dôchodku a počas roka 2016 pracovala na dohodu o pracovnej činnosti. V roku 2016 bol jej zárobok 1 900 eur. Akým spôsobom sa jej vrátia zaplatené preddavky?

Ak pani Jana za zdaňovacie obdobie roka 2016 dosiahla zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré nepresiahli úhrnnú sumu 1 901,67 eura, ako poberateľka starobného dôchodku (od 1. januára 2016 a skôr) môže uplatniť inštitút minimálnej dane. Formou podania daňového priznania typu A sa jej preddavky zaplatené počas roka vrátia ako daňový preplatok. Preplatok na dani jej miestne príslušný správca dane vráti na základe žiadosti, ktorá je súčasťou daňového priznania. Povinnou prílohou daňového priznania je tlačivo Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti za rok 2016, ktoré je povinný vystaviť zamestnávateľ.

Spätne priznaný dôchodok - ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, t.j. k 1. 1. 2015 alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, t.j. k 1. 1. predošlých rokov, daňovník, ktorý si počas týchto rokov uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, je povinný podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie (§ 32 ods. 11 zákona) a to bez ohľadu na to, či za uvedené zdaňovacie obdobia:

•    podal daňové priznanie alebo

•    mu zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie.

Ak podá daňovník dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, tak správca dane neuplatní voči daňovníkovi sankcie podľa § 155 a § 156 daňového poriadku. Pre povinnosť podať za predchádzajúce zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie z dôvodu spätného priznania dôchodku je rozhodujúce, či bol dôchodok priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia, t.j. k 1. 1. príslušného kalendárneho roka.

Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca mesiaca nasledujúceho po zistení tejto skutočnosti (rozhodnutie o spätnom priznaní dôchodku), t.j. v lehote ustanovenej v daňovom poriadku.

Príklad

Zamestnávateľ vykonal zamestnancovi Jozefovi za zdaňovacie obdobie roku 2014 a 2015 ročné zúčtovanie. Pri vykonaní ročného zúčtovania mu uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 803,33 € (v roku 2014) a 3 803,33 € (aj v roku 2015). V máji 2016 bol daňovníkovi spätne od 2. 1. 2014 priznaný starobný dôchodok. Za zdaňovacie obdobie roku 2014 daňovník nebol povinný podať dodatočné daňové priznanie, pretože mu dôchodok nebol spätne priznaný k začiatku roka 2014. Za ktoré roky bol daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie?

Daňovník bol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2015. Daňové priznanie mal podať ako dodatočné, a to aj napriek skutočnosti, že za rok 2015 nepodal daňové priznanie, ale mal vykonané ročné zúčtovanie (v súlade s ust. § 32 ods. 9 zákona sa ročné zúčtovanie považuje za daňové priznanie). Dodatočné daňové priznanie mal podať do konca júna 2016 a v osobitných záznamoch uviesť, že dodatočné daňové priznanie podáva z dôvodu spätne priznaného dôchodku. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná. Ak daňovník podal dodatočné daňové priznanie v zákonnej lehote, sankcia podľa § 155 a 156 daňového poriadku mu uložená nebude.

Ing. Iveta Matlovičová