Daňové priznanie

postup správcu dane

Podanie daňového priznania daňovým subjektom je podstatným právnym úkonom v daňovom procese. Správca dane musí v prvom rade posúdiť jeho obsahovú správnosť. Pri posúdení daňového priznania, či jeho prípadnej úprave, spolupracuje správca dane s daňovým subjektom. Pritom daňový subjekt je povinný poskytnúť príslušnému správcovi dane potrebné vysvetlenie. Preto spolupráca správcu dane a daňového subjektu je nevyhnutná v záujme posúdenia podaného daňového priznania.

Postup správcu dane v prípade správnosti daňového priznania

Pokiaľ podané daňové priznanie daňového subjektu je v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a osobitnou právnou úpravou, bolo podané v zákonnej lehote a správca dane nemá žiadne pochybnosti o jeho správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti, nemusí uskutočniť dokazovanie, ale môže priamo vydať rozhodnutie, ktorým vyrubí sumu daňovej povinnosti daňového subjektu (ďalej len „rozhodnutie“), proti ktorému možno podať odvolanie.

Správca dane môže vydať na základe správneho daňového priznania rozhodnutie len vtedy, pokiaľ je na to príslušný podľa osobitnej právnej úpravy. Tak napríklad príslušná obec tak môže urobiť len v prípadoch miestnych daní, ktorých správu vykonáva, podľa osobitnej právnej úpravy. Osobitným právnym predpisom, ktorý sa vzťahuje na problematiku miestnych daní, ktoré spravujú obce, je zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), podľa ktorého miestne dane, ktoré spravuje obec a v prípade ktorých môže vyrubiť právnu povinnosť, sú podľa § 2 ods. 1 tohto zákona tieto miestne dane:

•    daň z nehnuteľností,

•    daň za psa,

•    daň za užívanie verejného priestranstva,

•    daň za ubytovanie,

•    daň za predajné automaty,

•    daň za nevýherné hracie prístroje,

•    daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,

•    daň za jadrové zariadenie.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a vykonáva teda aj správu tohto poplatku. Podľa § 2 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.

V súvislosti s uvedeným miestnym poplatkom za rozvoj je potrebné zohľadniť aj § 17a zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku podľa ktorého jednotlivou časťou obce je územne celistvá časť obce, v ktorej je najmenej 5 % daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce a ktorá je ustanovená vo všeobecne záväznom nariadení v súlade s § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z.n.p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely ustanoveného percenta sa považuje za daňovníka len raz. Jednotlivú časť obce môže tvoriť ulica, vzájomne susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov.

Uvedenú osobitnú právnu úpravu je potrebné zohľadňovať aj pri podávaní daňových priznaní obciam, ktoré sú významnými podkladmi pre určenie sumy daňovej povinnosti daňových subjektov.

Obsahové náležitosti rozhodnutia v daňovom konaní

Rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje sumu daňovej povinnosti daňového subjektu v daňovom konaní musí obsahovať jednotlivé obsahové náležitosti ustanovené v § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, nakoľko je rozhodnutím vydaným v daňovom konaní. Uvedené obsahové náležitosti rozhodnutia sú určené kogentnou právnou úpravou, čo v konečnom dôsledku znamená, že ich nemožno meniť alebo upravovať autoritatívnym rozhodnutím správcu dane a taktiež ani konsenzom správcu dane a daňového subjektu.

Rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje sumu daňovej povinnosti daňového subjektu v daňovom konaní musí obsahovať tieto obligatórne obsahové náležitosti:

•    Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. Podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku je správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec, pričom ide o taxatívny právny výpočet. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, tak sa vydávajú rozhodnutia s hlavičkou „obecného úradu“, ktorý však podľa § 16 ods. 1 zákona o obecnom zriadení zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom, teda nemá vlastnú právnu subjektivitu. Preto možno konštatovať, že v tomto prípade ide o nesprávne označenie, nakoľko obecný úrad nemá právnu subjektivitu a preto má byť vydávané rozhodnutie pod hlavičkou obce, ktorá je oprávneným správcom dane v daňovom konaní.

•    Označenie daňového subjektu. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne odpísané zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra. Pokiaľ toto nebude rešpektované, tak môže byť dotknutý daňový subjekt úspešný v rámci odvolacieho konania.

•    Číslo a dátum rozhodnutia.

•    Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej musia byť jednoznačne, presne uvedené ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodlo, výška daňovej alebo poplatkovej povinnosti, lehota na úhradu peňažného plnenia, pričom v § 63 ods. 4 daňový poriadok ustanovuje všeobecnú lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedená všeobecná lehota platí len v tom prípade, pokiaľ daňový poriadok alebo osobitný právny predpis neustanovuje inú lehotu. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí a v akej výške náklady daňového konania podľa § 12 daňového poriadku a nakoľko rozhodnutie správcu dane ukladá peňažné plnenie, tak je potrebné uviesť aj identifikačné údaje pre realizáciu daňovej platby. Ide predovšetkým o IBAN, variabilný, konštantný alebo špecifický symbol.

•    Odôvodnenie je podstatnou časťou rozhodnutia, ktorým správca dane vyrubuje daňovú povinnosť daňovému subjektu a obsahovo by malo byť jeho najrozsiahlejšou časťou. V odôvodnení rozhodnutia správca dane podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku uvedie, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

•    Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, hlavne o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na vylúčenie odkladného účinku. V prípade rozhodnutia, ktorým správca dane vyrubuje daňovú povinnosť daňového subjektu platí všeobecná odvolacia lehota podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku, ktorá je 30 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia daňovému subjektu do vlastných rúk.

•    Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z.n.p. (ďalej len „zákon o e-Governmente“), ktorý musí byť rešpektovaný.

•    Rozhodnutie vydané v daňovom konaní je podľa § 63 ods. 9 daňového poriadku právoplatné, pokiaľ bolo riadne doručené daňovému subjektu do vlastných rúk a nemožno proti nemu podať odvolanie. Vykonateľné je podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku vtedy, pokiaľ voči nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.

•    Rozhodnutie v daňovom konaní potom možno podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku opraviť len v prípade zrejmých nedostatkov, prípade nesprávností, ktoré sú zjavné, chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomia sa o tom oznámením účastníci konania.

V § 63 ods. 6 a 7 daňového poriadku je taktiež riešený prípad, keď chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia. Pokiaľ je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v daňovom poriadku, platí lehota uvedená v rozhodnutí vydanom v daňovom konaní.

Rozhodnutie správcu dane
a jeho doručovanie

Pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia správcu dane, ktorým vyrubuje sumu daňovej povinnosti daňového subjektu vydaného v daňovom konaní, je nevyhnutné nielen to, aby obsahovalo všetky obligatórne obsahové náležitosti ustanovené v § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, ale taktiež to, aby bolo právne súladne doručené daňovému subjektu. Pretože § 63 daňového poriadku neustanovuje špecifické právne ustanovenia, ktoré by upravovali doručovanie takéhoto rozhodnutia vydaného správcom dane v daňovom konaní, tak správca dane musí pri jeho doručovaní uplatniť tie ustanovenia daňového poriadku, ktoré sa týkajú doručovania písomností v daňovom konaní. V prvom rade je potrebné vyriešiť otázku, či má správca dane doručiť daňovému subjektu rozhodnutie, ktorým mu vyrubuje daňovú povinnosť, do vlastných rúk.

Jednotlivé prípady, keď je potrebné písomnosť vydanú v daňovom konaní doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk ustanovuje § 31 ods. 1 daňového poriadku, a to prostredníctvom taxatívneho výpočtu.

Písomnosť sa musí doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk

vtedy, ak tak ustanovuje daňový poriadok; ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou alebo ak tak určí správca dane v konkrétnom prípade.

V kontexte uvedeného taxatívneho právneho výpočtu daňového poriadku možno vyvodiť záver, že rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje daňovú povinnosť daňovému subjektu je takou písomnosťou vydanou v daňovom konaní, s ktorej doručením sa spája začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre jej adresáta, ktorým je daňový subjekt, bolo spojené s právnou ujmou.

Okamih doručenia písomného vyhotovenia takéhoto rozhodnutia je totiž podstatným pre začiatok plynutia odvolacej lehoty podľa daňového poriadku. V prípade rozhodnutia, ktorým správca dane vyrubuje daňovú povinnosť daňovému subjektu, je táto odvolacia lehota podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku, 30 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania je nesporne podstatnou zákonnou lehotou, nakoľko umožňuje podať odvolanie a tým umožniť zvrátiť právnu relevanciu rozhodnutia vydaného správcom dane v prvostupňovom daňovom konaní. Taktiež je premeškanie odvolacej lehoty podstatnou právnou ujmou, ktorá spôsobí, že sa predmetné rozhodnutie správcu dane vyrubujúce daňovú povinnosť stane právoplatným a nemožno voči nemu už použiť odvolanie.

Rozhodnutie, ktorým sa vyrubuje daňová povinnosť daňovému subjektu, musí byť doručené danému daňovému subjektu do vlastných rúk. Ide o doručenie prostredníctvom špeciálnej obálky s doručenkou s označením „do vlastných rúk“, ktorú si môže prevziať výlučne dotknutý daňový subjekt. Príslušnému správcovi dane sa vráti doručenka s označením časového okamihu prevzatia takéhoto rozhodnutia daňovým subjektom a jeho vlastnoručným podpisom.

Pokiaľ sa pri doručovaní rozhodnutia správcom dane nedodrží postup doručovania do vlastných rúk ustanovený v § 31 ods. 1 daňového poriadku, tak sa správca dane vystavuje riziku, že pre nedodržanie formálnej stránky bude rozhodnutie napadnuté odvolaním. Pri podaní odvolania sa totiž daňový subjekt môže odvolávať na to, že rozhodnutie prevzala iná osoba, ktorá ho neinformovala o jeho obsahu a doručení, pričom nemožno považovať za ospravedlňujúce, že rozhodnutie prevzal napríklad blízky rodinný príslušník dotknutého daňového subjektu.

Úspešnosť podaného odvolania pritom znamená, že odvolací orgán buď sám rozhodne v prospech daňového subjektu alebo predmetný spis vráti správcovi dane na opakované prejednanie a rozhodnutie, čo znamená opakované prvostupňové daňové konanie a nárast prípadných nákladov v daňovom konaní. Pritom ide náklady ustanovené v § 12 daňového poriadku, kde napríklad patria aj náklady svedkov a iných subjektov v daňovom konaní. Úspešnosť odvolania navyše spôsobuje odklad právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane, ktoré sa nestane exekučným titulom a nemožno ho vymáhať v daňovom exekučnom konaní, prípadne prostredníctvom exekútora podľa § 88 ods. 2 daňového poriadku, pokiaľ je správcom dane miestna samospráva.

V § 30 ods. 1 daňový poriadok povoľuje, aby boli písomnosti v daňovom konaní, teda aj rozhodnutie, doručované daňovým subjektom aj osobne, zamestnancami správcu dane, pokiaľ tak správca dane uzná za vhodné. Ale aj v takomto prípade musí byť rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje daňovú povinnosť, doručené daňovému subjektu do vlastných rúk. Taktiež možno doručovať písomnosti v daňovom konaní, teda aj rozhodnutie, prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb alebo iného orgánu, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je napríklad zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Podľa § 30 ods. 3 a 5 daňového poriadku taktiež platí, že ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11 daňového poriadku. Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane v danom prípade; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla; ustanovenie § 9 ods. 11 daňového poriadku tým nie je dotknuté.

Pre doručovanie elektronických dokumentov správcom dane platia v súlade s § 32 daňového poriadku tieto obligatórne podmienky:

•    na doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje daňový poriadok, ak ustanovenia osobitného predpisu o elektronickom doručovaní, ktorým je zákon o e-Governmente, neustanovujú inak,

•    ak má osoba, ktorej správca dane doručuje elektronickými prostriedkami, zriadených viacero elektronických schránok pre právne postavenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o e-Governmente, správca dane doručuje do ktorejkoľvek z takýchto elektronických schránok, ktorá je aktivovaná na doručovanie,

•    elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o e-Governmente, sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

V súlade s § 35 ods. 1 až 3 daňového poriadku platí, že ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť správcu dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená. Doručovanie verejnou vyhláškou sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

Výzva obce na odstránenie
nedostatkov daňového priznania

Pokiaľ síce daňový subjekt zaslal správcovi dane daňové priznanie k dani alebo miestnemu poplatku v súlade s daňovým poriadkom a osobitnou právnou úpravou, ale príslušný správca dane má pochybnosti o jeho správnosti, úplnosti alebo sú v ňom nedostatky, ktoré je potrebné odstrániť, správca dane nevydáva rozhodnutie.

V súlade s § 17 daňového poriadku platí, že ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh (ďalej len „nedostatky daňového priznania“), vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Vo výzve správca dane oznámi daňovému subjektu nedostatky daňového priznania, určí daňovému subjektu primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, a poučí ho o následkoch neuposlúchnutia predmetnej výzvy.

Podľa § 17 ods. 3 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt neodstráni v lehote určenej vo výzve správcu dane nedostatky daňového priznania, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov (takýmto je napríklad zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku) daňový subjekt vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, správca dane (obligatórne) vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyrubovacom konaní podľa § 68a daňového poriadku daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 17 ods. 4 daňového poriadku platí, ak daňový subjekt neodstráni v lehote určenej vo výzve správcu dane nedostatky daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov (takýmto je napríklad zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku), správca dane odstráni nedostatky daňového priznania z úradnej moci, ak má potrebné údaje na ich odstránenie v danom prípade.

Podľa § 17 ods. 5 daňového poriadku platí, že ak daňové priznanie nie je podpísané alebo ak nie je podané na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie, alebo ak daňové priznanie podané osobou uvedenou v § 14 ods. 1 daňového poriadku, (ktorá má povinnosť komunikovať s finančnou správou elektronicky) nebolo doručené elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku, uplatní sa postup podľa § 13 ods. 8 až 10 daňového poriadku, podľa ktorého:

•    ak má podané daňové priznanie nedostatky (napríklad nebolo riadne podpísané), pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením,

•    ak daňový subjekt nedostatky podaného daňového priznania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným správcom dane, považuje sa takéto daňové priznanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto daňové priznanie za nepodané a príslušný správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Povinnosť príslušného správcu dane spolupracovať s daňovým subjektom pri oprave alebo úprave podaného daňového priznania vyplýva aj z § 3 ods. 2 daňového poriadku podľa ktorého správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Pritom správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Uvedené ustanovenie § 3 ods. 2 daňového poriadku predstavuje zásadu spolupráce daňového subjektu so správcom dane, ktorá sa týka priebehu celého daňového konania pred správcom dane, ktoré prebieha.

V súlade s § 17 ods. 6 daňového poriadku platí, že ak bola podľa § 17 ods. 1 alebo podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania, lehota na vrátenie daňového preplatku podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku neplynie odo dňa doručenia tejto výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov daňového priznania alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68a daňového poriadku, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

ZÁKON č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok)

§ 30

Všeobecné ustanovenia

(1) Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

(2) Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom

a)  poskytovateľa poštových služieb,

b)  iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,

c)  verejnej vyhlášky.

(3) Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

(4) Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť.

(5) Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.

§ 32

Doručovanie elektronickými
prostriedkami

(1) Na doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje tento zákon, ak ustanovenia osobitného predpisu o elektronickom doručovaní neustanovujú inak.

(2) Ak má osoba, ktorej správca dane doručuje elektronickými prostriedkami, zriadených viacero elektronických schránok pre právne postavenia podľa osobitného predpisu, správca dane doručuje do ktorejkoľvek z takýchto elektronických schránok, ktorá je aktivovaná na doručovanie.

(3) Elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia podľa osobitného predpisu,sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

(4) Doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo.