Daňové priznanie k DPH
po 1. 4. 2009

- Druhy daňových priznaní

– Riadne daňové priznanie
– Opravné daňové priznanie
– Dodatočné daňové priznanie

- Náležitosti a forma daňového priznania
- Komplexný príklad vyplnenia DP za zdaňovacie obdobie apríl 2009

Príspevok je venovaný metodickému vyplneniu jednotlivých riadkov daňového priznania za zdaňovacie obdobia po 1. 4. 2009, ako aj poukázať na proces podávania riadnych a dodatočných daňových priznaní po účinnosti zákona č. 83/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej len „zákon o DPH“). Táto novela:

– skrátila lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu z 60 na 30 dní pri striktne stanovených podmienkach, ktoré musí platiteľ splniť. Táto zmena bola schválená ako jedno z opatrení vlády na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy;

– zaviedla skupinovú registráciu ako možnosť zjednodušenia uplatňovania zákona pre zdaniteľné osoby, ktoré sú spojené ekonomicky, organizačne a finančne;

– upravila postup zdaniteľnej osoby, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo splnila túto povinnosť oneskorene;

– zmenila postup uplatňovania odpočítania dane;

– zaviedla tuzemský reverse charge mechanizmus pri určitých presne vyšpecifikovaných komoditách;
– umožnila zdaňovať prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti aj vtedy, ak nájomcom je akákoľvek zdaniteľná osoba (tuzemská, zahraničná);
– predĺžila lehotu na podanie daňového priznania pri úmrtí FO – platiteľa dane.

1. Druhy daňových priznaní

Problematika podávania daňových priznaní k DPH je upravená v hmotno-právnom predpise a jednak v zákone č. 511/1992 Zb. v z.n.p. (ďalej len „zákon o správe daní“). Hmotnoprávny predpis, ktorým je zákon o DPH, totiž upravuje len podávanie riadnych daňových priznaní, pričom zákon o správe daní rieši problematiku podávania opravných a dodatočných daňových priznaní.

Rozlišujeme teda tieto druhy daňových priznaní:

– riadne
– opravné
– dodatočné

Všetky druhy daňových priznaní sa podávajú na jednotnom tlačive, v ktorom musí byť vyznačené, o aký druh priznania ide. Súčasne sa v týchto priznaniach uvádzajú všetky údaje o prijatých a uskutočnených plneniach s miestom dodania alebo nadobudnutia v tuzemsku, ako aj dovoz tovaru. Tie plnenia, ktorých miestom dodania nie je tuzemsko sa v daňových priznaniach neuvádzajú.

- Riadne daňové priznanie

Riadne daňové priznanie k DPH je označené v zákone len ako „daňové priznanie“. Podáva ho zdaniteľná osoba v súlade s § 78 zákona o DPH.

Ustanovenie § 78 zákona o DPH upravuje:

– osoby, ktoré sú povinné podať daňové priznanie,
– lehoty na podanie daňových priznaní,
– splatnosť priznanej vlastnej daňovej povinnosti.

Podľa základného princípu má povinnosť podať daňové priznanie platiteľ v lehote do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť, t.j. prevýšenie celkovej výšky dane nad celkovou výškou odpočítateľnej dane. Výsledným vzťahom k ŠR SR za zdaňovacie obdobie môže byť okrem vlastnej daňovej povinnosti aj nadmerný odpočet, ktorým je prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane okrem dane pri dovoze tovaru.
Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň, okrem platiteľa dane sa ukladá aj zdaniteľnej osobe, ktorá nie je platiteľom dane, ale vznikne jej povinnosť platiť daň. Ide o prípady tzv. „reverse charge“ (prenosu daňovej povinnosti), ktoré sú uvedené v § 69 zákona o DPH. Sú to osoby povinné platiť daň správcovi dane. Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň má teda tiež:

– zdaniteľná osoba (neplatiteľ) pri prijatí služby a pri tovare s montážou alebo inštaláciou v tuzemsku dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu (napr. služby uvedené v § 15 ods. 8, pri ktorých sa miesto zdaniteľného plnenia určuje podľa miesta sídla alebo podniku nadobúdateľa služby – napr. reklamné služby, poradenské služby, bankové služby, prevod práv a pod.);
– osoba, ktorá nie je platiteľom dane, ak vo faktúre pri dodaní tovaru alebo služby uvedie DPH,
– zdaniteľná osoba – neplatiteľ, ktorý sa registroval podľa § 7 zákona na základe nadobudnutia tovaru z iného členského štátu,
– právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, ale je identifikovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,
– každá osoba (občan, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou…) pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku do 7 dní od jeho nadobudnutia,
– zahraničný podnikateľ, ktorý je platiteľom DPH podľa § 5 alebo § 6 zákona o DPH, ak mu vznikla daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane alebo povinnosť platiť preddavok na daň,
– zahraničná osoba z tretieho štátu, ktorá dodáva služby elektronicky,
– daňový zástupca pri dovoze tovaru podľa § 69a zákona o DPH.

Daňové priznanie môže podať každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, a nie je platiteľom dane podľa § 4, 5 alebo 6 zákona o DPH, keď si môže uplatniť odpočítanie dane z tohto nového dopravného prostriedku.
Daňové priznanie nie je povinný podať:

→ zahraničný podnikateľ, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň (ďalej len „zahraničný podnikateľ“), pričom vykonáva v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane, a je registrovaný ako platiteľ dane podľa § 6 zákona, a ďalej zahraničný podnikateľ, ktorý je registrovaný pre daň v inom členskom štáte a dodáva tovar formou zásielkového predaja a je registrovaný ako platiteľ dane podľa § 5 zákona, pokiaľ im nevznikne daňová povinnosť alebo právo odpočítania dane alebo platiť preddavok na daň (negatívne daňové priznanie nepodáva),
→ zahraničný podnikateľ, ak dodáva do tuzemska službu s miestom dodania v tuzemsku a povinnosť platiť daň je prenesená na príjemcu služby,
→ zahraničný podnikateľ, ktorý vystupuje ako dodávateľ tovaru v rámci intrakomunitárnej dodávky tovaru z iného členského štátu do tuzemska, keď je táto dodávka považovaná v tuzemsku za nadobudnutie tovaru a daňová povinnosť je prenesená na nadobúdateľa tohto tovaru,
→ zahraničný podnikateľ, ktorý je prvým odberateľom tovaru v rámci trojstranného obchodu.

- Opravné daňové priznanie

Opravné daňové priznanie podáva zdaniteľná osoba, to zn. osoba, ktorá bola povinná podať riadne daňové priznanie a aj ho podala, keď zistí pred uplynutím lehoty na podanie riadneho daňového priznania, že toto priznanie nie je úplné alebo správne. Opravné daňové priznanie sa podáva v súlade s § 39 ods. 1 zákona o správe daní pred uplynutím lehoty na podanie riadneho daňového priznania, pričom na podané riadne daňové priznanie sa neprihliada.

- Dodatočné daňové priznanie

Podávanie dodatočných daňových priznaní upravuje § 39 ods. 2 až 5 zákona o správe daní. Dodatočné daňové priznanie sa podáva po lehote na podanie daňového priznania k už podanému riadnemu daňovému priznaniu. Dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive daňového priznania a musí byť označené ako dodatočné. Rozdiel oproti poslednej známej vlastnej daňovej povinnosti alebo nadmernému odpočtu sa uvádza v riadku 35, ktorý môže mať kladnú hodnotu (v prospech ŠR SR) alebo zápornú hodnotu (v prospech daňového subjektu). Rovnaká hodnota musí byť uvedená aj v riadku 36, kde sa uvádza daň na úhradu a to v prospech štátneho rozpočtu so znamienkom plus alebo na ťarchu štátneho rozpočtu so znamienkom mínus. V dodatočnom daňovom priznaní sa uvádzajú všetky údaje o zdaniteľných plneniach v správnej výške, pretože nahrádzajú údaje v poslednom daňovom priznaní.
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly, opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo. Toto platí až do skončenia kontroly.

_____________
→ Kedy má daňový subjekt povinnosť podať dodatočné daňové priznanie?

Daňový subjekt má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že podané daňové priznanie je nesprávne alebo neúplné, pričom oprava tohto priznania má za následok zvýšenie dane alebo zníženie nadmerného odpočtu. Toto dodatočné daňové priznanie sa podáva do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uvedenému zisteniu. V rovnakej lehote je aj splatná daň.

______________
→ Kedy nemá daňový subjekt povinnosť podať dodatočné daňové priznanie?

Daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, alebo nadmerný odpočet má byť vyšší, ako bolo uvedené v daňovom priznaní. Túto možnosť má daňový subjekt do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať aj vtedy, keď zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako bola vyrubená správcom dane (pri kontrole resp. opakovanej kontrole).

2. Náležitosti a forma daňového priznania

Daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a opravné daňové priznanie sa podáva na predpísanom tlačive Ministerstva financií SR s údajmi potrebnými k výpočtu celkovej splatnej dane a celkovej odpočítateľnej dane. Môže sa podať aj elektronicky. Na tlačive sa vždy vyznačuje, o aký druh priznania ide.
Za zdaňovacie obdobia do konca marca 2009 a ak daňová povinnosť vznikla od 1. 1. 2009 do 31. 3. 2009 sa daňové priznanie podáva účinne podľa vzoru daňového priznania, ktoré MF SR ustanovilo Opatrením č. MF/18184/2008-73 z 9. 7. 2008. Tento nový vzor daňového priznania zohľadňuje všetky zmeny súvisiace so zavedením meny euro v SR. Ide hlavne teda o zmeny pri vykazovaní základu dane a výšky dane. Tieto hodnoty sa uvádzali v daňovom priznaní v mene euro zaokrúhlene na dve desatinné miesta. Pri zaokrúhľovaní sa postupovalo podľa § 78 ods. 7 zákona o DPH platného od 1. 1. 2009 (zákon č. 465/2008 Z. z.), to zn. do 0,005 € smerom nadol a od 0,005 € vrátane smerom nahor.
V daňovom priznaní je potrebné uviesť všetky údaje nutné k výpočtu celkovej dane a k výpočtu celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb vzťahujúcej sa k celkovej dani a k odpočítavanej dani a celkovej hodnoty tovarov a služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná.

Na zdaňovacie obdobia od 1. 4. 2009 vyhlásilo MF SR nový vzor daňového priznania Opatrením č. MF/10415/2009-73 z 12. 3. 2009 vzhľadom na zmenu podmienok vrátenia nadmerného odpočtu v § 79 ods. 2 a 3 zák. č. 83/2009 Z. z. To zn., že za zdaňovacie obdobia od 1. 4. 2009 resp. ak daňová povinnosť vznikla po 31. 3. 2009 musí ten, kto podáva daňové priznanie, použiť uvedený vzor za účelom jeho účinného podania. Tlačivo tohto priznania sa odlišuje od predchádzajúceho len doplnením v riadkoch 29 a 30 kolónky (štvorčeka), v ktorom platiteľ krížikom deklaruje splnenie podmienok uvedených v § 79 ods. 2 zákona o DPH pre vrátenie nadmerného odpočtu v lehote 30 dní od lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vykázaný nadmerný odpočet.

Dochádza teda k skráteniu lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov. Daňový úrad vráti platiteľovi dane nadmerný odpočet v tejto lehote za striktne stanovených podmienok. Toto môžu využiť len tí platitelia dane, ktorých možno považovať za finančne spoľahlivé osoby, ktoré majú splnené daňové, colné a odvodové povinnosti. Ide teda o platiteľov, ktorí:

– majú mesačné zdaňovacie obdobie,
– sú platiteľmi najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nadmerný odpočet,
– v rovnakom období, ako je vyššie uvedené, nemali daňové, colné nedoplatky a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v z.n.p. a zákona č. 580/2004 Z. z. v z.n.p.

Tí platitelia dane, ktorí nesplnia všetky uvedené podmienky, naďalej postupujú podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH.

Skrátená 30dňová lehota na vrátenie nadmerného odpočtu sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie apríl 2009.

Súčasne je potrebné uviesť, že nedochádza s novým vzorom daňového priznania k žiadnym zmenám v metodike vypĺňania daňového priznania.

? PRÍKLAD 1

Nadmerný odpočet za marec 2009

Platiteľ, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, vykázal v DP za zdaňovacie obdobie marec 2009 nadmerný odpočet vo výške 571 €. Toto daňové priznanie podal dňa 15. 4. 2009.
Vráti DÚ platiteľovi nadmerný odpočet do 30 dní?

DÚ nevráti platiteľovi nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pretože nový postup vrátenia nadmerného odpočtu v 30dňovej lehote platí až najskôr na zdaňovacie obdobie apríl 2009.

? PRÍKLAD 2

Splnenie podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu

Spoločnosť A vykázala v zdaňovacom období apríl 2009 v DP nadmerný odpočet vo výške 467 €. Spoločnosť je platiteľom od 1. 6. 2008. Zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac. Na DP vyznačil platiteľ splnenie všetkých podmienok pre vrátenie nadmerného odpočtu v 30dňovej lehote.
Splnil v skutočnosti platiteľ všetky podmienky pre vrátenie nadmerného odpočtu?

DÚ zistil, že platiteľ nesplnil podmienku v § 79 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, ktorou je tzv. 12mesačný test platiteľstva, čo znamená že platiteľ musí byť platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca apríl 2009, to zn. od 1. 4. 2008.

? PRÍKLAD 3

Vykázanie nedoplatkov na DÚ, CÚ, zdravotnej a sociálnej poisťovni

Platiteľ s mesačným zdaňovacím obdobím vykázal v DP za zdaňovacie obdobie apríl 2009 nadmerný odpočet vo výške 2 487 €. Súčasne v ňom vyznačil splnenie podmienok v § 79 ods. 2 zákona o DPH.
Správca dane zistil, že platiteľ k 30. 6. 2008 vykazoval nedoplatok na colnom úrade vo výške 62 000 Sk. Tento nedoplatok platiteľ však uhradil 6. 4. 2009.
Kedy vráti správca dane platiteľovi nadmerný odpočet?

? PRÍKLAD 4

Nadmerný odpočet za máj 2009 a nárok na jeho vrátenie

Spoločnosť (platiteľ DPH) deklarovala v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2009 nadmerný odpočet vo výške 5 688 €. Toto priznanie podal platiteľ dňa 4. 6. 2009. Súčasne vyznačil krížikom splnenie podmienok na jeho vrátenie v 30dňovej lehote. Platiteľ má zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac od 1. 1. 2008, nevykazoval nikdy daňové, colné nedoplatky a nedoplatky na zákonných odvodoch.
Má spoločnosť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu do 30 dní?

Správca dane vráti uvedený nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2009, to zn. do 24. 7. 2009.

Ak platiteľ dane nevyznačí v daňovom priznaní splnenie podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH, uplatní sa na vrátenie nadmerného odpočtu postup podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH.

Zámerom ustanovenia § 79 ods. 2 zákona o DPH je vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného v riadnom DP podanom v zákonom ustanovenej lehote. Ak platiteľ dane podá daňové priznanie po zákonom stanovenej lehote (to zn. oneskorene), pričom v ňom uplatní nadmerný odpočet a zároveň vyznačí splnenie podmienok na skrátené vrátenie nadmerného odpočtu, správca dane nevráti nadmerný odpočet v lehote podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH. V takomto prípade je platiteľ povinný postupovať podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH.

Ak platiteľ uplatní nadmerný odpočet v podanom dodatočnom DP k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom:

– pôvodne vykázal vlastnú daňovú povinnosť alebo
– pôvodne nevykázal žiadne plnenia (negatívne daňové priznanie)

a spĺňa podmienky ustanovené v § 79 ods. 2 zákona o DPH, nevzťahuje sa na vrátenie takto uplatneného nadmerného odpočtu 30dňová lehota. Nadmerný odpočet správca dane vráti podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH.

? PRÍKLAD 5

Dodatočné DP a uplatnenie nadmerného odpočtu

Platiteľ dane podal dňa 25. 5. 2009 daňové priznanie za zdaňovacie obdobie apríl 2009, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 1 500 €, ktorú v lehote zaplatil. Dňa 15. 6. 2009 podal dodatočné DP k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2009, v ktorom uplatnil nadmerný odpočet.
Má platiteľ nárok na vrátenie nadmerného odpočtu z dodatočného DP?

Ak platiteľ dane podá dodatočné DP na vyššiu sumu nadmerného odpočtu, pričom v riadnom daňovom priznaní vyznačil splnenie podmienok na skrátené vrátenie nadmerného odpočtu, vráti správca dane sumu nadmerného odpočtu prevyšujúcu nadmerný odpočet v riadnom daňovom priznaní, v lehote podľa § 30a zákona o správe daní. Tento postup sa uplatní bez ohľadu na to, či je dodatočné DP podané po uplynutí 30dňovej lehoty ustanovenej v § 79 ods. 2 zákona o DPH alebo pred jej uplynutím. Splnenie podmienok podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH musí platiteľ však vyznačiť aj v dodatočnom daňovom priznaní.

Ak platiteľ dane podá dodatočné DP, ktorým znižuje nadmerný odpočet uplatnený v daňovom DP, pred uplynutím 30dňovej lehoty ustanovenej v § 79 ods. 2 zákona o DPH a nadmerný odpočet uvedený v DP ešte nebol vrátený, daňový úrad vráti sumu nadmerného odpočtu upravenú (zníženú) na základe podaného dodatočného DP, za predpokladu, že platiteľ dane spĺňa zákonom ustanovené podmienky, čo vyznačí v podanom dodatočnom DP. Podanie dodatočného daňového priznania, ktorým sa znižuje pôvodne uplatnený nadmerný odpočet, nie je dôvodom na uplatnenie postupu podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH, ak sú splnené podmienky na jeho vrátenie podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH.
Ak platiteľ dane podá za príslušné zdaňovacie obdobie DP, v ktorom uplatní nadmerný odpočet, ale nevyznačí splnenie zákonom ustanovených podmienok a následne ešte v lehote ustanovenej v § 79 ods. 2 zákona o DPH podá dodatočné DP, v ktorom vyznačí splnenie týchto podmienok, takéto dodatočné DP nezodpovedá charakteru dodatočného daňového priznania podľa § 39 zákona o správe daní, a preto sa na takéto podanie neprihliada na účely skráteného vrátenia nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH.
Platiteľ dane, ktorý nespĺňa podmienky uvedené v § 79 ods. 2 zákona o DPH, postupuje pri vrátení nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, tak ako doteraz, to zn., že nadmerný odpočet najprv odpočíta od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, ak mu táto vznikne. Ak platiteľ dane nebude môcť odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie.
Možnosť daňového úradu vykonať kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu ostáva zachovaná a je ustanovená aj v prípade novo zavedeného režimu vrátenia nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH. Ak daňový úrad začne v lehote ustanovenej v § 79 ods. 2 zákona o DPH kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti nadmerný odpočet v lehote 10 dní od skončenia kontroly. Ak platiteľ dane neumožní vykonanie kontroly v tejto lehote, nadmerný odpočet sa mu vráti až keď umožní túto kontrolu vykonať, a to do 10 dní od skončenia kontroly.

3. Komplexný príklad vyplnenia DP za zdaňovacie obdobie apríl 2009

? PRÍKLAD

1. predal stavebný materiál v tuzemsku v cene bez DPH 40 000 €, DPH 19 % je vo výške 7 600 €,

2. predal kovový šrot platiteľovi v tuzemsku v cene bez DPH 50 000 €,
3. predal kovový odpad neplatiteľovi v tuzemsku v cene bez dane 1 000 €, DPH 19 % je vo výške 190 €,
4. prenajal časť nehnuteľnosti zdaniteľnej osobe FIF s.r.o. (neplatiteľovi) v cene bez DPH 2 000 €, DPH 19 % je vo výške 380 €. (Rozhodol sa zdaňovať toto plnenie v súlade s § 38 ods. 5 zákona o DPH účinného od 1. 4. 2009),
5. prenajal garáž nezdaniteľnej osobe Františkovi Peknému v cene 100 €.

b) Prijal tieto plnenia:

1. prijal poradenskú službu poskytnutú českou firmou GZGZ, s.r.o. so sídlom v Brne v súvislosti s možnosťou odbytu stavebného materiálu v cene bez DPH 6 000 €. Faktúru vyhotovil dodávateľ za služby 15. 4. 2009, pričom služba bola poskytnutá v mesiaci marec 2009,

2. nakúpil v tuzemsku stavebný materiál v cene bez DPH 80 000 €, DPH 19 % je vo výške 15 200 €. Všetky faktúry o tomto nákupe dostal od platiteľov do 15. 5. 2009,
3. vykúpil kovový šrot od občanov v cene 500 €,
4. vykúpil kovový odpad od platiteľov v tuzemsku v cene bez DPH 2 000 €. O týchto plneniach má k dispozícii faktúry,
5. prijal telefónne služby, o čom má faktúru od dodávateľa, v cene 500 €, DPH 19 % je vo výške 95 €,
6. nakúpil tovar z ČR od osoby identifikovanej pre daň v ČR (českého platiteľa) – cena tejto dodávky po prepočte kurzom ECB v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti je 12 000 €. Český platiteľ vyhotovil faktúru v deň dodania tovaru – 15. 4. 2009. Tovar bol dopravcom prepravený do tuzemska 16. 4. 2009,
7. prijal prepravnú službu (z ČR do tuzemska) vykonanú dopravcom identifikovaným pre daň v ČR v cene 1 000 € (po prepočte kurzom ECB platným v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti). Český platiteľ vyhotovil faktúru dňa 25. 4. 2009,
8. nakúpil PHM v rámci réžie v cene bez dane 300 €, DPH 19 % je vo výške 57 €. O všetkých nákupoch má doklad z ERP.

Poznámka:

Platiteľ je povinný viesť v súlade s § 70 ods. 1 zákona o DPH podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o:

– dodaných tovaroch a službách,
– prijatých tovaroch a službách,
– nadobudnutí tovaru z iného členského štátu,
– dodaní tovarov a služieb do iných členských štátov,
– prijatí služieb z iného členského štátu a z tretích štátov,
– dovoze tovaru.

V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby:

– s možnosťou odpočítania dane,
– bez možnosti odpočítania dane,
– s možnosťou pomerného odpočítania dane.

Platiteľ v záznamoch uvádza osobitne aj výšku prijatých a poskytnutých platieb pred dodaním tovarov a služieb.

Predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku. Miestom dodania stavebného materiálu je tuzemsko v súlade s § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, ak ide o dodanie tovaru bez prepravy alebo odoslania. Miestom dodania stavebného materiálu je tiež tuzemsko v súlade s § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ak ide o dodanie tovaru s prepravou alebo odoslaním, pretože týmto miestom je miesto, kde sa začína preprava alebo odoslanie, to zn. Žilina.
Na predmetný tovar sa uplatňuje sadzba 19 %.

Tieto dodávky tovaru uvedie platiteľ v daňovom priznaní nasledovne:

riadok 03 = 40 000 €
riadok 04 = 7 600 €
riadok 17 = 7 600 €

– investičné zlato podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a sprostredkovanie jeho dodania,
– zlato vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin a viac a sprostredkovanie jeho dodania,
– kovový šrot,
– kovový odpad.

– kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov,
– kovové predmety nepoužiteľné z dôvodu ich zlomenia, rozrezania, opotrebenia alebo iných podobných dôvodov.

Dodávateľovi – platiteľovi pri dodaní kovového šrotu v tuzemsku nevzniká povinnosť platiť daň, preto túto transakciu ani neuvedie v daňovom priznaní.

Platiteľovi – dodávateľovi vznikla povinnosť platiť daň z dodania tovaru – kovového šrotu v tuzemsku neplatiteľovi v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH, preto je povinný túto dodávku uviesť v daňovom priznaní nasledovne:
riadok 03 = 1 000 €
riadok 04 = 190 €
riadok 17 = 190 €

ad a) 4. – a) 5.

Prenájom časti nehnuteľnosti spoločnosti FIF, s.r.o. sa platiteľ rozhodol zdaniť, preto toto plnenie uvedie v daňovom priznaní

v riadku 03 = 2 000 €
v riadku 04 = 380 €
v riadku 17 = 380 €

Prenájom garáže občanovi F. Peknému (nezdaniteľná osoba) je teda jednoznačne plnením, ktoré je oslobodené od dane bez možnosti odpočítania dane, preto ho platiteľ uvedie v daňovom priznaní

v riadku 13 = 100 €.

Daňová povinnosť vznikla platiteľovi teda dňom vyhotovenia faktúry, to zn. v mesiaci apríl, preto je povinný v daňovom priznaní vyplniť:

v riadku 09 = 6 000 €
v riadku 10 = 1 140 €
v riadku 17 = 1 140 €
Odpočítanie dane si uplatňuje platiteľ
v riadku 19 = 1 140 €

ad b) 2.

Z nákupu tovaru v tuzemsku od iného platiteľa si uplatňuje platiteľ odpočítanie dane v zdaňovacom období podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH.

Ak ide o plnenia, ktorými sú:

– dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku iným platiteľom
– dovoz tovaru z tretích krajín
– nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

– dodanie služieb a tovaru s montážou alebo inštaláciou v tuzemsku zahraničnou osobou, keď povinnosť platiť daň je prenesená na príjemcu plnenia, vykoná odpočítanie dane platiteľ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie vzniklo.

Platiteľ kúpil kovový odpad od nezdaniteľnej osoby. Táto transakcia nie je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Nedošlo totiž k dodaniu tovaru zdaniteľnou osobou. Nevznikla teda povinnosť uplatňovať mechanizmus DPH.

Ak platiteľ vykúpi kovový odpad v tuzemsku od zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom, nevzniká tejto osobe v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH povinnosť platiť DPH. Preto nie je možné vykonať prenos toho, čo nevzniklo. K prenosu povinnosti platiť daň teda môže dôjsť len vtedy, ak dodávateľom je platiteľ.

Keďže platiteľ kúpil kovový odpad v tuzemsku od iných platiteľov, musí na túto dodávku uplatniť tzv. samozdanenie. Platiteľovi vzniká daňová povinnosť, a teda aj povinnosť odvodu tejto dane do ŠR SR. Na základe tejto skutočnosti uvedie v daňovom priznaní:

v riadku 09 = 2 000 €
v riadku 10 = 380 €
v riadku 17 = 380 €

Ide o tzv. réžijné náklady platiteľa, ktoré použil aj na plnenia s možnosťou odpočítania dane a aj na plnenia bez možnosti odpočítania dane, preto je povinný pri výpočte pomernej časti odpočítanej dane postupovať podľa § 50 ods. 3 zákona o DPH. Platiteľ mal v predchádzajúcom kalendárnom roku ročný koeficient vo výške 0,31, preto je povinný tento koeficient používať počas celého kalendárneho roku 2009 pri výpočte predbežne odpočítanej dane. V daňovom priznaní preto uvedie v riadku 19 sumu 47,12 €, to zn. (95 + 57) × 0,31.

– nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a
– dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s montážou alebo inštaláciou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká:

– 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo
– dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom.

Platiteľ prijal tovar na sklade 16. 4. 2009 spolu s vystavenou faktúrou. Do daňového priznania túto transakciu uvedie preto platiteľ nasledovne:

riadok 09 = 12 000 €
riadok 10 = 2 280 €
riadok 17 = 2 280 €

Miestom dodania prepravných služieb tovaru medzi členskými štátmi je miesto, kde sa preprava tovaru začína. Ak sa však prepravná služba tovaru vykonáva pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom ako je členský štát, kde sa preprava tovaru začína, je miestom dodania tejto služby členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bola služba dodaná. Miestom dodania prepravnej služby tovaru je v danom prípade tuzemsko.
Platiteľovi – príjemcovi vznikla preto povinnosť platiť DPH v zmysle § 69 ods. 4 zákona o DPH.

Daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH:

– dňom vyhotovenia faktúry zahraničnou osobou,
– posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bola služba dodaná.

v riadku 09 = 1 000 €
v riadku 10 = 190 €
v riadku 17 = 190 €

Celková výška dane na výstupe v riadku 17 činí 12 160 €. Celková výška odpočítanej dane v riadku 19 činí 19 237,12  €.
Výsledným vzťahom k ŠR SR je nadmerný odpočet vo výške 7 077,12 €. Tento nadmerný odpočet požaduje platiteľ vrátiť v lehote 30 dní od lehoty na podanie daňového priznania, čo deklaruje vyznačením krížika v príslušnej kolónke (riadok 29, 30). V predchádzajúcom zdaňovacom období vykázal platiteľ tiež nadmerný odpočet. Platiteľ je platiteľom od 1. 1. 2008, má mesačné zdaňovacie obdobie a nevykazuje daňové, colné a odvodové nedoplatky v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením zdaňovacieho obdobia apríl 2009.

Správca dane postupuje pri vrátení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl:

– vráti nadmerný odpočet v 30dňovej lehote,
– vykoná kontrolu oprávnenosti tohto nadmerného odpočtu v lehote na jeho vrátenie. Ak výsledkom kontroly je priznanie nadmerného odpočtu v deklarovanej výške, vráti ho platiteľovi správca dane v lehote 10 dní od ukončenia kontroly.

ING. JAROSLAVA SÍKOROVÁ