V súlade s § 49 ods. 3 ZDP má daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie možnosť využiť predlženia lehoty na podanie daňového priznania. Predĺžiť lehotu si daňovník môže na základe oznámenia alebo žiadosti podaných správcovi dane v závislosti od zákonom stanovených podmienok.

V prípade predlženia lehoty na podanie daňového priznania na základe oznámenia je daňovník povinný toto oznámenie podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, pričom daňovník si môže predĺžiť túto lehotu najviac o:

- 3 celé kalendárne mesiace – v tomto prípade daňovník nemusí uvádzať dôvod predĺženia len je povinný v oznámení uviesť novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorom podá daňové priznanie,

- 6 celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, pričom v oznámení daňovník uvedie skutočnosť o príjmoch plynúcich zo zdrojov v zahraničí a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorom podá daňové priznanie. Pre účely predlženia lehoty na podanie daňového priznania sa „zdaniteľnými príjmami plynúcimi zo zdrojov v zahraničí“ považujú recipročné príjmy uvedené v § 16 ods. 1 ZDP. Takýmito príjmami môžu byť napríklad príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí, príjem charakteru úrokov alebo licenčných poplatkov plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom iného zmluvného štátu. Ak by si daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie predlžil lehotu na podanie daňového priznania z dôvodu zdaniteľných príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a správca dane následne preverí, že v úhrne zdaniteľných príjmov daňovník neuvádza žiadne príjmy zo zdrojov v zahraničí, upraví lehotu na podanie daňového priznania a dátum splatnosti dane na dátum 1. 7. 2024, nakoľko daňovník podal oznámenie o predlžení lehoty na podanie daňového priznania. Súčasne však správca dane uplatní postup podľa § 155 a § 156 daňového poriadku (pokuta a úrok z omeškania za oneskorené podanie daňového priznania a zaplatenie dane).

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je povinný daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2023 podať najneskôr do 2. 4. 2024.

Ak daňovník zistí, že v podanom oznámení uviedol nesprávne alebo neúplné údaje alebo sa rozhodne, že podá daňové priznanie v inej predĺženej lehote, do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania (do 1. 4. 2024) môže podať nové oznámenie, v ktorom uvedie správne údaje. Túto skutočnosť vyznačí krížikom na úvodnej strane oznámenia a uvedie dátum podania predchádzajúceho oznámenia. Daňovník môže využiť predlženie lehoty na podanie daňového priznania na základe oznámenia aj v prípade, ak už podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2023 ale ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania (2. 4. 2024).

Daňovník po podaní oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania môže toto oznámenie vziať späť. Späťvzatie podaného oznámenia o predlžení lehoty je možné vykonať len v tej lehote, v ktorej môže daňovník oznámiť správcovi dane predlženie lehoty na podanie daňového priznania, t. j. pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 do 2. 4. 2024

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania môže využiť aj daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie. Ak však po zaslaní tohto oznámenia následne zistí, že mu za zdaňovacie obdobie 2023 nevyplýva povinnosť podania daňového priznania podľa § 41 ods. 1 ZDP, odporúča sa daňovníkovi, aby správcovi dane oznámil túto skutočnosť.

Oznámenie o predĺžení lehoty má záväznú formu a daňovník je povinný podať ho na tlačive „Oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 písm. a) alebo b) zákona o dani z príjmov“, ktoré je zverejnené na webovom sídle Finančnej správy SR (https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/VzoryTlaciv/OZN493v22.pdf).

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorý má podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku povinnosť komunikovať s finančnou správou elektronicky, je povinný podávať oznámenie o predĺžení lehoty elektronicky.

Predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania prostredníctvom oznámenia si nemôže daňovník v konkurze a v likvidácii. Takýto daňovník, ak si chce predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania je povinný podať príslušnému správcovi dane žiadosť o predĺženie, a to najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, pričom správca dane môže predĺžiť túto lehotu najviac o 3 kalendárne mesiace, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zahraničia.

Upozornenie!

V prípade predlženia lehoty na podanie daňového priznania alebo lehoty na podanie daňového priznania u daňovníka so zdaňovacím obdobím môže v nadväznosti na § 27 ods. 4 daňového poriadku posun lehoty na podanie daňového priznania v týchto prípadoch:

– jún 2024 – posledný deň lehoty pripadá na 1. júla 2024,

– august 2024 – posledný deň lehoty pripadá na 2. septembra 2024,

– november 2024 – posledný deň lehoty pripadá na 2. decembra 2024.

3. Spôsob podania daňového priznania

Daňové priznanie sa v súlade s § 13 ods. 4 daňového poriadku podáva vecne príslušnému orgánu, ktorým je v tomto prípade daňový úrad. Daňové priznanie je možné podávať:

- elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného Finančným riaditeľstvom SR – v tomto prípade podanie daňového priznania možno považovať za podanie, ktoré má štruktúrovanú podobu a možno ho podať iba prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného Finančným riaditeľstvom SR. Daňové priznanie je povinný podať elektronicky daňový subjekt (právnická osoba):

a) ktorý je platiteľom DPH alebo je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri,

b) ktorého pri správe daní zastupuje daňový poradca alebo advokát, a to aj v prípade, že daňový subjekt nie je platiteľom DPH,

c) ktorého pri správe daní zastupuje iný zástupca ako daňový poradca alebo advokát, a to v prípade, že ide o daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH alebo je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri.

Na základe uvedeného daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie má povinnosť zaslať daňové priznanie elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne, ak

–  je platiteľom DPH a aj v prípade, že ho pri správe daní zastupuje iný zástupca, napr. účtovníčka,

–  ho pri správe daní zastupuje daňový poradca alebo advokát,

- osobne v podateľni na daňovom úrade – najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania, pričom správca dane potvrdí daňovníkovi vyplnené potvrdenie o podaní daňového priznania, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle Ministerstva financií SR v časti Finančný spravodajca a na webovom sídle Finančnej správy,

- prostredníctvom pošty – v tomto prípade je na posúdenie splnenia lehoty na podanie daňového priznania rozhodujúci dátum podania uvedený na zásielke, ktorý môže byť najviac posledný deň lehoty na podanie daňového priznania.

Upozornenie!

Daňovník, na ktorého sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou a ktorý doručí daňové priznanie inak ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy (napr. listinne alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy)bude správcom dane vyzvaný na správne doručenie daňového priznania prostredníctvom portálu finančnej správy. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, považuje sa takéto podanie daňového priznania za nepodané.

4. Platenie dane

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie tak ako iná právnická osoba je povinný daň zaplatiť v eurách a v lehote na podanie daňového priznania, pričom daň je možné zaplatiť:

- bezhotovostným prevodom – za deň platby sa považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala,

- v hotovosti – za deň platby sa považuje deň, keď pošta hotovosť prijala.

Za zdaňovacie obdobie 2023, ktoré je kalendárny rok je daňovník povinný zaplatiť daň najneskôr 2. 4. 2024.

Za predpokladu, že daňovník si v súlade s § 49 ods. 3 ZDP predĺži lehotu na podanie daňového priznania, automaticky sa mu predlžuje aj lehota na zaplatenie tejto dane.

Ak daňovníkovi do lehoty na podanie daňového priznania nebolo oznámené číslo účtu, na ktorý má daň zaplatiť, je povinný tak urobiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania.

Ak daň na úhradu vypočítaná na riadku 1100 daňového priznania nepresiahne 5 eur, daňovník nie je povinný túto daň zaplatiť, a to ani vtedy, ako využije postup podľa § 50 ZDP.

Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou MF SR č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane v z. n. p. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na osobný účet daňovníka zriadenému u správcu dane. Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Platba dane z príjmov musí byť označená variabilným symbolom a na zdaňovacie obdobie 2023je variabilný symbol 1700992023.

5. Odstránenie nedostatkov v daňovom priznaní

Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Vo výzve správca dane oznámi nedostatky daňového priznania, určí primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní a poučí daňovníka o následkoch ich neodstránenia.

Ak daňový subjekt v lehote stanovenej vo výzve neodstráni tieto nedostatky a tieto

- nemajú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok (napr. neuvedené zdaňovacie obdobie, DIČ, čísla SK NACE), môže nedostatky opraviť správca dane sám z úradnej moci, ak má potrebné údaje na ich odstránenie,

- majú vplyv na daň alebo uplatnený nárok – môže správca dane:

–  u daňovníka vykonať daňovú kontrolu,

–  vyrubiť v skrátenom vyrubovacom konaní daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dane alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok. V tomto prípade správca dane vydá na základe skutočností a na základe dôkazov, ktoré získal pri správe daní vyrubovací rozkaz. Vyrubovací rozkaz musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odporu vrátane upozornenia, že odpor musí byť vecne odôvodnený. Daňovník má možnosť podať odpor do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odpor sa podáva správcovi dane, ktorý vyrubovací rozkaz vydal.

Ak správca dane zistí, že daňové priznanie nie je podpísané alebo, že je podané na platnom tlačive alebo, že je podané inak ako prostredníctvom portálu finančnej správy, vyzve daňovníka aby podľa jeho pokynu a v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak daňovník nedostatky v plnom rozsahu a v určenej lehote

- odstráni – považuje sa podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania,

- neodstráni – považuje sa toto podanie za nepodané a správca dane túto skutočnosť oznámi daňovníkovi, pričom daňovník musí podať nové daňové priznanie, čo znamená, že je podané oneskorené za čo hrozia daňovníkovi sankcie za oneskorené podanie.

6. Tlačivo daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023

Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Vzor tlačiva daňového priznania určí Ministerstvo financií SR a uverejní ho na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia.

Ministerstvo financií SR na svojom webovom sídle zverejnilo vo Finančnom spravodajcovi (príspevok č. 24) Oznámenie č. MF/013088/2023-721 o vydaní vzorov tlačív daňových priznaní k dani z príjmov. Vzor tlačiva k dani z príjmov právnickej osoby je uvedený v prílohe č. 3 tohto oznámenia Podľa uvedeného oznámenia sa vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby (MF/016108/2022-721) z roku 2022 uvedený v prílohe č. 3 zostáva naďalej v platnosti, t. j. aj na zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie po 31. decembri 2023.

K predmetnému oznámeniu Ministerstvo financií SR vydalo a uverejnilo vo Finančnom spravodajcovi 2 oznámenia:

- oznámenie MF SR č. MF/013090/2023-721 o vydaní poučení na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov (príspevok č. 25),

- oznámenie MF SR č. MF/013089/2023-721 o vydaní vzorov potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov (príspevok č. 26).

Vzor tlačiva daňového priznania je zverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva, kde je možnosť jeho vyplnenia, pričom tlačivo vykonáva aj krížovú kontrolu správneho vyplnenia daňového priznania.

7. Legislatívne zmeny a riešené situácie z praxe s vplyvom na úpravu tlačiva daňového priznania alebo na vyplnenie uvedeného tlačiva pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie

Medzi hlavné zmeny ZDP, ktoré môžu mať dosah aj na daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie možno zahrnúť:

Zavedenie opatrení v oblasti preventívnej reštrukturalizácie

Zákonom č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o riešení hroziaceho úpadku“) sa do právneho poriadku SR transponovala smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii). Základným cieľom zákona o riešení hroziaceho úpadku je riešenie situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti.

V nadväznosti na zákon o riešení hroziaceho úpadku bol novelizovaný aj zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“). V súlade so zákonom o konkurze je dlžník povinný sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.

Takýmto opatrením je práve riešenie hroziaceho úpadku v preventívnom konaní a snaženie sa o konsenzuálne riešenie hroziaceho úpadku, ktorým sa má zabrániť tomu aby bol na daňovníka vyhlásený konkurz alebo aby bol daňovník povinný vstúpiť do reštrukturalizácie. Preventívnym konaním sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Preventívnym konaním sa poskytuje dlžníkovi dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy mu úpadok iba hrozí, pričom práve toto opatrenie predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie tak aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a aby bolo možné zabrániť jeho úpadku.

Zákon o riešení hroziaceho úpadku rozlišuje verejnú a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu.

Verejná preventívna reštrukturalizácia

Ešte pred podaním návrhu je dlžník povinný zostaviť k rozhodnému dňu (prvý deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol podaný návrh na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie) zoznam veriteľov, v ktorom označí všetkých známych veriteľov vrátane veriteľov sporných pohľadávok a výšku pohľadávok veriteľov. Návrh na verejnú preventívnu reštrukturalizáciu je oprávnený podať iba dlžník, pričom tento návrh musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj vyhlásenie dlžníka, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. K návrhu je dlžník povinný pripojiť koncept plánu a prílohy návrhu. Návrh na verejnú preventívnu reštrukturalizáciu sa podáva na súd. Verejný plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval spravodlivé rozdelenie hodnoty majetku dlžníka medzi dotknutých veriteľov, bol určitý, zrozumiteľný, reálny, udržateľný, podľa možnosti konsenzuálny a obsahoval všetky údaje, ktoré dotknutí veritelia potrebujú, aby mohli o verejnom pláne informovane hlasovať. Ak návrh neobsahuje všetky náležitosti, vyhlásenia a prílohy, súd poučí dlžníka o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky návrhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy odstránil. V prípade, že dlžník tieto nedostatky neodstráni na návrh sa nebude prihliadať.

Súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, ak je dlžník v hroziacom úpadku a nie je iná prekážka ustanovená v zákone o riešení hroziaceho úpadku. Ak návrh obsahuje všetky náležitosti, k návrhu sú pripojené všetky prílohy, vyhlásenia a vyplýva z nich, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, pričom súdu nie sú známe dôvody, ktoré by bránili povoleniu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, súd verejnú preventívnu reštrukturalizáciu povolí, a to do 10 dní od doručenia návrhu alebo odstránenia nedostatkov návrhu. Údaje o dlžníkovi spolu s informáciou o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie dlžníka a zoznam veriteľov súd bez zbytočného odkladu zverejní v Obchodnom vestníku. Každý veriteľ má právo vo svojej veci požiadať dlžníka o opravu alebo doplnenie zoznamu veriteľov, a to v lehote 30 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie, pričom dlžník je povinný žiadosti veriteľa vyhovieť. Následne dlžník opravený a doplnený zoznam veriteľov doručí príslušnému sudu do 15 dní od uplynutia vyššie uvedenej 30 dňovej lehoty. Súd bez zbytočného odkladu zverejní opravený a doplnený zoznam veriteľov v Obchodnom vestníku.

Po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácii súdom, dlžník zvoláva schvaľovaciu schôdzu, ktorej predmetom je informovanie dotknutých veriteľov o dôvodoch hroziaceho úpadku, predstavenie verejného plánu a hlasovanie o prijatí verejného plánu.

Po skončení schvaľovacej schôdze dlžník podáva návrh na potvrdenie verejného plánu na súd. Potvrdený verejný plán je záväzný voči dlžníkovi a každému dotknutému veriteľovi v zozname veriteľov.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia

Dlžník, ktorý je v hroziacom úpadku a voči ktorému nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania, môže s jedným alebo s viacerými veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí, dohodnúť neverejný plán v neverejnej preventívnej reštrukturalizácii. Dlžník oznámi začatie konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii príslušnému súdu, ak s tým súhlasia veritelia a následne predloží neverejný plán na posúdenie súdu. Ak súd v lehote 15 dní od predloženia neverejného plánu nerozhodne o jeho zamietnutí, platí, že neverejný plán bol potvrdený. Súd o tom vydá dlžníkovi a veriteľom, ktorí boli označení dlžníkom potvrdenie.

Na zavedené opatrenia reagoval aj ZDP, a to zavedením:

a)  zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok v dôsledku jej odpustenia pri preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku

Do ustanovenia § 19 ods. 2 písm. h) ZDP, ktorý upravuje situácie tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, sa doplnila situácia zániku pohľadávky v dôsledku jej odpustenia pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku. Takéto odpustenie záväzku v preventívnej reštrukturalizácii je u veriteľa porovnateľné s ostatnými situáciami odpisu pohľadávky uvedenými v ostatných bodoch v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP.

Podľa všeobecných podmienok stanovených v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP pri odpise pohľadávky u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva je daňovým výdavkom výdavok do výšky

–   odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane – pri vlastných pohľadávkach,

–   odpisu postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením,

–   odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady – u banky, pobočky zahraničnej banky, Exportno-importnej banky Slovenska a u daňovníka vykonávajúceho obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľných úverov,

–   reálnej hodnoty pohľadávky pri podnikových kombináciách uskutočnených v reálnych cenách.

V prípade verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je možné vykonať daňovo uznaný odpis pohľadávky len tých pohľadávok alebo ich častí, ktorých odpustenie priamo vyplýva z potvrdeného verejného alebo neverejného reštrukturalizačného plánu, a to počnúc tým zdaňovacím obdobím, v ktorom bol tento reštrukturalizačný plán potvrdený súdom.

Na strane dlžníka sa bude naďalej postupovať štandardne, ako ZDP pri odpise záväzku predpokladá, t. j. bude súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom alebo ak ide o záväzok, o ktorý bol v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zvýšený základ dane z dôvodu uplynutia časového testu od splatnosti záväzku podľa § 17 ods. 27 ZDP postupuje sa podľa § 17 ods. 32 písm. b) ZDP.

b)  možnosti zahrnovania tvorby opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkovi v preventívnom reštrukturalizačnom konaní do daňových výdavkov

Do ustanovenia § 20 sa v odseku 24 ZDP doplnila možnosť zahrnovania tvorby opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkovi v preventívnom reštrukturalizačnom konaní do daňových výdavkov, a to obdobne, ako je tomu v prípade pohľadávok voči dlžníkovi v tzv. klasickej (úpadkovej) reštrukturalizácii. V nadväznosti na ustanovenie § 20 ods. 24 ZDP boli vykonané úpravy aj v § 20 ods. 11 a 12 ZDP.

Podľa § 20 ods. 24 môže daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva tvoriť daňovo uznanú opravnú položku k pohľadávkam voči dlžníkom vo verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, a to:

–   do výšky menovitej hodnoty pohľadávky vrátane príslušenstva, ak bola pohľadávka aj príslušenstvo zahrnuté do základu dane,

–   do výšky postupníkom uhradenej obstarávacej ceny vrátane príslušenstva zahrnutého do základu dane – ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením,

–   vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok uvedených v zozname veriteľov a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa § 20 ods. 4 ZDP – ak ide o banku, pobočku zahraničnej banky alebo Eximbanku. V tomto prípade je možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky aj na pohľadávky z istiny z nesplateného úveru a z istiny zo spotrebiteľského úveru, ktorá nie je zahrnutá do zdaniteľných príjmov.

Opravnú položku možno tvoriť počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začalo preventívne reštrukturalizačné konanie, t. j. v zdaňovacom období v ktorom súd zverejní v Obchodnom vestníku informáciu o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie spolu so zoznamom veriteľov.

V súlade s § 20 ods. 11 sa vytvorená daňovo uznaná opravná položka k pohľadávke voči dlžníkovi vo verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácii zahrnie v zdaňovacom období, v ktorom je pohľadávka uspokojená.

Možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky na pohľadávky voči dlžníkovi vo verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácii sa vzťahuje aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak je dlžník, ktorý má sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis upravujúci verejnú alebo neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu, na pohľadávku možno tvoriť daňovo uznanú opravnú položku, ak je vymáhaná prostredníctvom súdu v tomto štáte.

Opatrenia v oblasti závislých osôb a transferového oceňovania

a)  spresnenie vymedzenia kontrolovanej transakcie

Novelou zákona sa explicitne vymedzilo, že za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje právny a ani iný obdobný vzťah, z ktorého plynú príjmy podľa § 5, t. j. príjmy zo závislej činnosti, a to bez ohľadu na to, či je vykonávaná zamestnancom závislej osoby, spoločníkom alebo konateľom.

b)  spresnenie vymedzenia ekonomického prepojenia závislej osoby

Ustanovenie § 2 písm. o), ktoré vymedzuje ekonomické a personálne prepojenie na účely definovania závislej osoby sa na účely právnej istoty spresnilo v tom zmysle, že na účely počítania priame podielu, nepriameho podielu alebo nepriameho odvodeného podielu sa podiely blízkych osôb spočítavajú a ak súčet týchto podielov blízkych osôb je najmenej 25 %, príslušné osoby alebo subjekty sa považujú za ekonomicky prepojené. Ide o situácie, ak má napríklad manžel podiel 100% v spoločnosti A, 15 % v spoločnosti B a manželka má podiel 15 % v spoločnosti B. Podľa ZDP platného do 31. 12. 2022 spoločnosti A a B neboli prepojené no na základe ustanovenia § 2 písm. o) platného a účinného od 1. 1. 2023 sa už spoločnosti A a B považujú za prepojené spoločnosti.

c)  zmena pravidiel úpravy základu dane závislých osôb

Novelou ZDP sa spresnili pravidlá pri úprave základu dane v prípade nedodržania princípu nezávislého vzťahu a pravidlá pri úprave zahrnovania nákladov vynaložených inou závislou osobou do základu dane daňovníka. Novelou ZDP došlo k rozdeleniu ustanovenia § 17 ods. 5 do dvoch samostatných písmen, čím sa odstránia problémy pri daňových kontrolách, napríklad zámena významu týchto dvoch pravidiel, nejednoznačné označenie titulu dorubenia dodatočnej dane pri službách prijatých od závislých osôb a pod.

Úpravou ustanovenia § 17 ods. 5 písm. a) ZDP sa spresnila definícia významnej kontrolovanej transakcie, resp. skupiny kontrolovaných transakcií, a to zavedením tzv. bezpečného prístavu. Za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého ani jedna závislá osoba nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), ani daňový výdavok v príslušnom zdaňovacom období v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur. V prípade úveru alebo pôžičky s istinou je bezpečný prístav zavedený na hodnotu 50 000 eur. Cieľom tejto úpravy je zníženie administratívnej záťaže malých podnikateľov pri transakciách s nízkou hodnotou. Úpravou sa zároveň vymedzuje skupina kontrolovaných transakcií, ktorou sa rozumie viacero kontrolovaných transakcií, ktoré sú rovnakého druhu a sú uzatvorené za porovnateľných podmienok, sú vzájomne úzko prepojené a vzájomne podmienené, alebo porovnateľné z hľadiska využívaného majetku, funkcií a rizík.

Zmena ustanovenia § 17 ods. 5 uvedená pod písmenom b) týkajúca sa zahrnovania nákladov vynaložených inou osobou v prospech daňovníka do základu dane bola vykonaná z dôvodu zosúladenia s metodikou uvedenou v kapitole VII Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní, ktorá bola aktualizovaná v roku 2017.

d)  doplnenie odkazu na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní

Z dôvodu právnej istoty sa do ZDP doplnil odkaz na metodiku OECD uvedenú v Smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní pri uplatňovaní pravidiel transferového oceňovania. Táto smernica sa všeobecne využíva ako výkladová pomôcka v oblasti transferového oceňovania a bola používaná už aj v súčasnosti. Na účely oboznámenia sa s obsahom tejto smernice bude na webovom sídle Ministerstva financií SR zverejnený hypertextový odkaz na uvedenú smernicu.

e)  zmena postupu predkladania dokumentácie ku kontrolovaným transakciám

V súčasnosti je daňovník povinný predložiť dokumentáciu o kontrolovaných transakciách a použitej metóde v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo Finančného riaditeľstva SR, pričom dokumentáciu daňovník predkladá v štátnom jazyku a správca dane alebo Finančné riaditeľstvo SR môže na základe žiadosti daňovníka povoliť predloženie dokumentácie aj v inom ako štátnom jazyku.

Za účelom odstránenia problémov, ktoré v praxi spôsobuje súčasne platný spôsob predkladania dokumentácie, a to na strane daňovníka ako aj správcu dane, došlo novelou zákona k zmene § 18 ods. 11 ZDP, podľa ktorého je možné dokumentáciu najprv predložiť v cudzom jazyku v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo Finančného riaditeľstva SR a následne, ak by správca dane požadoval dokumentáciu aj v štátnom jazyku vyzve na to daňovníka a daňovník má povinnosť v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy predložiť dokumentáciu aj v štátnom jazyku.

Úprava registrácie na daň z príjmov od 1. 1. 2023

Registrácia na daň z príjmov je upravená v § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). S účinnosťou od 1. 1. 2023 v súlade s § 49a ods. 1 ZDP správca dane registruje fyzickú alebo právnickú osobu na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, a to na základe tých údajov, ktoré boli, resp. budú exportované do tohto registra zo zdrojových registrov, ktorými sú obchodný register a živnostenský register.

Registráciu z úradnej moci na základe údajov zapísaných do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z iných registrov ako je obchodný register a živnostenský register bude správca dane vykonávať v budúcnosti na základe oznámenia, ktoré Finančné riaditeľstvo SR zverejní na svojom webovom sídle. Správca dane zaregistruje fyzickú alebo právnickú osobu v lehote a spôsobom ustanoveným v § 67 Daňového poriadku.

Právnická osoba, ktorej nevznikne povinnosť registrácie podľa § 49a ods. 1 alebo 2, t. j. tá právnická osoba, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri a živnostenskom registri a ktorej vzniká povinnosť zrážať daň, preddavky na daň alebo daň vyberať, je povinná registrovať sa ako platiteľ dane na daň z príjmov, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť jednej z vyššie uvedených činností. Uvedené sa týka aj neziskovej organizácie, ktorá má zamestnancov, ktorým musí v súlade so ZDP zrážať preddavky na daň z príjmov alebo dosahuje príjmy z držby alebo z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok a v súlade s § 43 ods. 15 ZDP je v pozícií platiteľa dane.

Na základu uvedeného majú neziskové organizácie aj po 1. 1. 2023 povinnosť požiadať správcu dane o registráciu na daň z príjmov, ak nastane jedna z vyššie uvedených situácií.

8. Prílohy daňového priznania a účtovná závierka

Podľa § 49 ods. 11 ZDP je daňovník povinný na účely podania daňového priznania zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona o účtovníctve do registra účtovných závierok.

Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a VÚC postupujú pri zostavení účtovnej závierky podľa opatrenia MF SR č. 25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

Ostatné účtovné jednotky nezaložené alebo nezriadené za účelom podnikania ako sú uvedené v predchádzajúcom odstavci zostavujú účtovnú závierku v závislosti od sústavy účtovania v súlade s:

- opatrením MF SR č. 17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania,

- opatrením MF SR č. 24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov.

Zo znenia ZDP nevyplýva, že účtovná závierka je prílohou daňového priznania. Ide o samostatné podanie, ktoré je iba naviazané na lehotu na podanie daňového priznania. To znamená, že účtovnú závierku musí daňovník uložiť do registra účtovných závierok v lehote na podanie daňového priznania.

Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na účel podnikania s účinnosťou od 1. 1. 2022 ukladajú účtovné závierky do Registra účtovných závierok iba elektronicky, a to prostredníctvom portálu Finančnej správy, prostredníctvom Centrálneho konsolidačného systému alebo prostredníctvom informačného systému RISSAM.výkazy [všetky potrebné informácie sú zverejnené na webovom sídle Ministerstva financií SR www.mfsr.sk].

Povinnosť uložiť dokumenty do registra účtovných závierok sa nevzťahuje na daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (s výnimkou subjektov verejnej správy), ak:

- nemá povinnosť podania daňového priznania podľa § 41 ods. 1 ZDP,

- nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa osobitného predpisu,

- jej povinnosť uloženia dokumentov neustanovuje osobitný predpis.

Lehota na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok je 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak, napr. § 49 ods. 2 a 3 ZDP.

Prílohou daňového priznania sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania. V prípade daňového priznania daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie je prílohou daňového priznania príloha k § 13a a § 13b ZDP, príloha k § 30c ZDP, príloha k § 30e a príloha k VI. časti týkajúca sa údajov o ďalších prijímateľoch podielu zaplatenej dane aj v tom prípade, že ju daňovník nevypĺňa. Čo znamená, že aj keď daňovník nebude prikladať k daňovému priznaniu žiadnu vyplnenú prílohu musí na tlačive uviesť minimálne 4 prílohy (ktoré sú súčasťou daňového priznania a predloží ich nevyplnené).

9. Riadky daňového priznania relevantné pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie

Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú v tlačive daňového priznania určené predovšetkým nasledujúce riadky:

Riadok 100 – účtovný výsledok hospodárenia v nadväznosti na údaje z tabuľky C1 alebo C2 v III. časti daňového priznania

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia alebo rozdielu príjmov a výdavkov v závislosti od sústavy účtovania, podľa ktorej účtujú. Pri zisťovaní základu dane vychádzajú:

- štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy z výsledku hospodárenia zisteného podľa opatrenia MF SR č. 14522/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne fondy,

- obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie z výsledku hospodárenia zisteného podľa opatrenia MF SR č. 14454/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie,

- ostatní daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikania ako sú uvedený v prvom bode vychádzajú z:

–   výsledku hospodárenia zisteného podľa opatrenia MF SR č. 24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov,

–   rozdielu medzi príjmami a výdavkami podľa opatrenia MF SR č. 24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov – v sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať:

- občianske združenia, ich organizačné zložky, ak konajú vo svojom mene, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur za predpokladu, že nie sú subjektom verejnej správy,

- cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu za predpokladu, že nepodnikajú.

Tabuľku C1 vypĺňajú daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva a tabuľku C2 daňovníci účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva. Tabuľky obsahujú informácie o výsledku hospodárenia alebo rozdielu príjmov a výdavkov spolu z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti ako aj samostatne z hlavnej činnosti a samostatne z podnikateľskej činnosti. Úhrnný výsledok hospodárenia alebo rozdiel príjmov a výdavkov uvedený v tabuľkách C1 a C2 na riadku 1 sa prevádza na riadok 100.

Obsahové vymedzenie tabuľky C1 a C2:

r. 1 – VH alebo rozdiel príjmov a výdavkov z hlavnej (nezdaňovanej) aj zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti

r. 2 – VH pred zdanením alebo rozdiel príjmov a výdavkov z hlavnej nezdaňovanej činnosti

r. 3 – VH pred zdanením alebo rozdiel príjmov a výdavkov zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti

r. 4 – Zisk z predaja majetku

r. 5 – Príjem z nájomného a príjem z reklamy

r. 6 – Výnosy alebo príjmy spolu z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti

Riadok 130 – výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo § 21a alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 ZDP

Pri uplatňovaní daňových výdavkov aj daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie vychádzajú zo základnej definície daňového výdavku vymedzenej v § 2 písm. i) ZDP, podľa ktorého „i) daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,“

Z vyššie uvedenej definície daňového výdavku vyplýva, že zahrnutie nákladu (výdavku) do daňových výdavkov je priamo naviazané na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Uznateľnosť výdavku (nákladu) sa v niektorých výdavkoch odvíja od splnenia ďalších podmienok, ktorými je limitácia výšky výdavku:

- stanovená osobitným predpisom (napr. Zákonník práce alebo zákon o cestovných náhradách) – preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu,

- stanovená priamo ZDP (napr. výdavky na pohonné hmoty, daňové odpisy) – preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP.

Výnimku predstavujú výdavky súvisiace s dosahovaním príjmov zamestnancov a osôb dosahujúcich príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP

–  dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa Zákonníka práce a súčasne

–  tieto vyššie nároky sú na strane zamestnanca zdaniteľných príjmom.

- podmienená zaplatením je možné uplatniť tieto výdavky (náklady) do daňových výdavkov až v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník preukáže skutočnú úhradu tohto výdavku.

Pri uplatnení daňových výdavkov daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie je potrebné vylúčiť výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľnými príjmami a výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, t. j. výdavky súvisiace s príjmami, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Na základe uvedeného je potrebné rozlišovať výdavky, ktoré sa vzťahujú:

–   iba ku zdaniteľným príjmom – takéto výdavky sú daňovými výdavkami uplatnenými na základe splnenia podmienok § 2 písm. i) a § 19 ZDP – výdavky sú súčasťou základu dane,

–   iba k príjmom nezahŕňaným do základu dane – takéto výdavky sú vždy nedaňovými výdavkami v nadväznosti na § 21 ods. 1 písm. j) ZDP,

–   súčasne k zdaniteľným príjmom aj nezdaniteľným príjmom (napr. používanie majetku na hlavnú aj vedľajšiu činnosť zároveň) –potrebné určenie pravidla vo vnútornej smernici, podľa ktorého sa budú rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov podľa činností daňovníka pre potreby ich zahrnutia do základu dane (napr. počet odpracovaných hodín zamestnancom v rámci jednotlivých činností, počet najazdených kilometrov vozidlom pri jednotlivých činnostiach a pod.).

Na tomto riadku daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie vykazuje:

–   náklady (výdavky) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane,

–   náklady (výdavky) vzťahujúce sa k podnikateľskej (zdaňovanej) činnosti, ktoré nie sú daňovými výdavkami.

Pomôckou na vyčíslenie tohto riadku je pomocná tabuľka A uvedená v III. časti tlačiva daňového priznania.

Riadok 210 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 a príjmy nezahrňované do základu dane podľa § 17 ods. 3 pís. a)

Na tomto riadku daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie vykazuje iba príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP. V prípade uvedeného daňovníka sa vybratím dane zrážkou považuje daňová povinnosť za splnenú – vysporiadanú a daňovník si túto daň nemôže uplatniť ako preddavok na daň.

Medzi príjmy, ktoré podliehajú dani vyberanej zrážkou u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie patrí:

- úrok z peňažných prostriedkov bežných účtov,

- výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok,

- výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok,

- kompenzačná platba podľa zákona č. 250/­2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach,

- príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv – u spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Povinnosť odviesť daň vyberanú zrážkou a oznámiť správcovi dane túto skutočnosť má platiteľ dane. Platiteľom dane vyberanej zrážkou je vo väčšine prípadov subjekt, ktorý poukazuje alebo pripisuje tieto príjmy v prospech daňovníka. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak, pričom zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady v prospech daňovníka. V rovnakej lehote je platiteľ dane súčasne povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a je uverejnené na jeho webovom sídle. Uvedené povinnosti vyplývajú z § 43 ods. 10 a 11 ZDP.

Osobitný spôsob zrazenia a odvedenia dane predstavujú príjmy (výnosy) daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ktoré plynú z držby a z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou v tomto prípade je úhrn týchto výnosov dosiahnutých v príslušnom zdaňovacom období znížený o obstarávaciu cenu dlhopisov a pokladničných poukážok vyradených z majetku v dôsledku ich predaja a poplatky súvisiace s obstaraním týchto cenných papierov. Platiteľom dane v tomto prípade je samotný daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, t. j. ide o tzv. samozdanenie a odvedenie dane vyberanej zrážkou priamo subjektom, ktorému sú výnosy (príjmy) vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie je pri dosiahnutí uvedených príjmov v príslušnom zdaňovacom období povinný odviesť daň správcovi dane v lehote podľa § 43 ods. 15 ZDP do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. V rovnakej lehote je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou, a to na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo SR a je uverejnené na jeho webovom sídle.

Rovnaký spôsob zdanenia týchto príjmov je nastavený aj v prípade, ak by takýto príjem plynul zo zdrojov v zahraničí. V prípade, že by takýto príjem plynul u zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, pričom zamedziť dvojitému zdaneniu je možné priamo v oznámení platiteľa dane o zrazení a odvedení dane.

Osobitný spôsob zdanenia je stanovený aj pre príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorými sú:

- príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,

- zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,

- príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

Platiteľom dane v tomto prípade je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ dane je pri dosiahnutí uvedených príjmov v príslušnom zdaňovacom období povinný odviesť daň správcovi dane v lehote podľa § 43 ods. 13 ZDP do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. V rovnakej lehote je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou, a to na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo SR a je uverejnené na jeho webovom sídle.

Vybratím dane zrážkou sa považuje daňová povinnosť za splnenú – vysporiadanú a daňovník si túto daň nemôže uplatniť ako preddavok na daň.

Pozor zmena pri peňažnom a nepeňažnom plnení, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa – do 31. 12. 2020 boli tieto príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou. Ak od 1. 1. 2021 plynú peňažné a nepeňažné plnenia od držiteľa právnickej osobe – poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, vrátane plnení za vykonávanie klinického skúšania, tieto nepodliehajú dani vyberanej zrážkou, ale sa zdaňujú ako súčasť základu dane poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby (viď riadok 220).

Riadok 220 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (§ 12 ods. 3 ZDP), ak sú súčasťou sumy na r. 100

Na uvedenom riadku sa uvádzajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP iba v prípade, že sú súčasťou riadku 100, t. j. boli účtované do výnosov. Takýmito príjmami v prípade daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie je predovšetkým:

- podiel zaplatenej dane u prijímateľa, ktorému správca dane poukáže podiel zaplatenej dane, ak spĺňa podmienky stanovené ZDP. Medzi hlavné podmienky patria:

- prijímateľ musí byť uvedený v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou SR,

- prijímateľ musí mať jednu zo zákonom vymedzených právnych foriem uvedených v § 50 ods. 4 ZDP, pričom predmetom činnosti daňovníka musia byť činnosti uvedené v § 50 ods. 5 ZDP,

- daňovník nemá nedoplatok na dani 15 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania,

- daňovník nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a ani neeviduje nedoplatky voči zdravotnej poisťovni ani nedoplatok na povinnom poistnom,

- príjem získaný darovaním alebo dedením na základe darovacej zmluvy alebo na základe dedičstva zo závetu – uvedené sa nevzťahuje na dary, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Príjem plynúci z ďalšieho využívania majetku nadobudnutého darovaním alebo dedením už podlieha zdaneniu v súlade s ostatnými ustanoveniami ZDP,

V prípade darov neposkytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti je predmetom dane nielen hodnota daru ale aj iné súvisiace výdavky, ktoré vynaložil držiteľ, ako napr. doprava, hodnota inštalácie daru. Podľa § 21 ods. 2 písm. l) ZDP sa za daňové výdavky nepovažujú výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému a nepeňažnému daru prijatému od držiteľa, t. j. výdavky, ktoré vynaložil držiteľ. Výdavky, ktoré vynaloží poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na prevádzku daného daru ako napr. doprava, inštalácia, technické zhodnotenie a výdavky na opravu sa považujú za daňové výdavky.

V prípade peňažného a nepeňažného plnenia od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorým je právnická osoba nezaložená alebo nezriadená na podnikanie, je potrebné pre určenie zdaniteľnosti príjmu rozlišovať, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonáva svoju činnosť ako:

a)  hlavnú (nezdaňovanú) činnosť – príjem je predmetom dane podľa § 12 ods. 2 ZDP a v súlade s § 13 ods. 1 písm. a) ZDP je zároveň oslobodený od dane, výdavky súvisiace s obstaraním (darovaním) majetku sú podľa § 21 ods. 1 písm. j) považované za nedaňové výdavky,

b)  vedľajšiu (zdaňovanú – podnikateľskú) činnosť – príjem je predmetom dane podľa § 12 ods. 2 ZDP. V tomto prípade postupuje daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie rovnako ako podnikateľský subjekt, a to v nadväznosti na § 21 ods. 2 písm. l) ZDP nie je možné výdavky vynaložené držiteľom súvisiace s darom uplatniť do daňových výdavkov a výdavky priamo vynaložené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa považujú za daňové výdavky.

- podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnávací podiel, podiel na likvidačnom zostatku a podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Výnimku predstavujú príjmy, ktoré plynú obci alebo VÚC od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP – v tomto prípade príjmy podliehajú zdaneniu vo výške 35 % prostredníctvom osobitného základu dane v súlade s § 51 ods. 1 písm. c) ZDP.

Vzhľadom na špecificky vykonávanú činnosť majú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie osobitne vymedzený predmet dane. Predmetom dane týchto daňovníkov podľa § 12 ods. 2 ZDP sú príjmy:

- z činnosti, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť. Pod pojmom činnosti, ktorými daňovníci dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť je možné chápať akékoľvek činnosti, ktorých výsledkom je alebo môže byť dosiahnutie zisku,

- z prenájmu majetku,

- z predaja majetku,

- z reklám,

- z členských príspevkov,

- z ktorých sa daň vyberá zrážkou v súlade s § 43 ZDP a

- dosahované na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Upozornenie!

Vo všeobecnosti však platí, že príjmy, ktoré sú predmetom dane daňovníka nemusia byť zároveň aj zdaniteľnými príjmami, a to z dôvodu vymedzenia oslobodenia určitých druhov príjmov podľa § 13 ZDP.

Ak vychádzame z takto definovaného predmetu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, akýkoľvek príjem, ktorý nespĺňa podmienku predmetu dane sa považuje za príjem, ktorý nie je predmetom dane a uvádza sa na tomto riadku.

Riadok 230 – príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ZDP, ak sú súčasťou riadku 100

Na tomto riadku daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie uvádzajú:

1.  príjmy dosahované z ich hlavnej činnosti, na ktorej účel vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou [§ 13 ods. 1 písm. a) ZDP]. Hlavnú činnosť daňovníka stanovuje v závislosti od jeho právnej formy a spôsobu založenia alebo zriadenia osobitný zákon, na základe ktorého vznikol (napr. Matica Slovenska), stanovy (napr. občianske združenie), štatút (napr. obec, VÚC), zriaďovateľské listiny (v prípade rozpočtových a príspevkových organizácii) a zakladateľské listiny (napr. neziskové organizácie založené na základe zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich verejnoprospešné služby).

Hlavnou činnosťou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie je vykonávanie verejno-prospešných činností, ktorých hlavným cieľom nie je dosahovanie zisku. To však neznamená, že by títo daňovníci s tejto neziskovej činnosti zisk nemohli dosahovať. Príjmy z hlavnej činnosti týchto daňovníkov stanovenej jednou z vyššie uvedených spôsobov sú od dane z príjmov oslobodené. Nie každý príjem z hlavnej činnosti majú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie od dane oslobodený. Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) ZDP priamo vymedzuje príjmy, ktoré nie sú od dane oslobodené, a to aj napriek tej skutočnosti, že sú dosahované v rámci hlavnej činnosti daňovníka, pričom zároveň ustanovenie dáva možnosť oslobodenia tohto príjmu predovšetkým v závislosti od právnej formy daňovníka, ktorý takýto príjem dosahuje, a to za podmienky, že toto oslobodenie je vymedzené v § 13 ods. 1 písm. b) až g) alebo v odseku 2.

Medzi príjmy, ktoré sa za určitých podmienok považujú za zdaniteľné príjmy aj keď sú dosahované v rámci hlavnej činnosti. Patria sem:

- príjem z predaja majetku – úprava základu dane pri predaji majetku daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie je vymedzená v § 17 ods. 16 ZDP. V súlade s § 13 ods. 1 písm. b) a e) je príjem z predaja akéhokoľvek majetku oslobodený od zdanenia u rozpočtových organizácií, obci a VÚC. V ich prípade sa ustanovenie § 17 ods. 16 neaplikuje. K príjmu oslobodenému od zdanenia je potrebné aplikovať § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, podľa ktorého náklady na príjmy nezahrnované do základu dane nie sú daňovými výdavkami a musia sa zo základu dane vyňať. Rozpočtové organizácie, obce a VÚC na riadku 230 vykazujú aj príjem z predaja majetku, ak majú povinnosť podať daňové priznanie.

Iní daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie ako sú rozpočtové organizácie, obce a VÚC majú príjem z predaja majetku zahrnovaný do zdaniteľných príjmov. Postup takýchto daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie pri predaji majetku upravuje osobitná úprava v § 17 ods. 16 ZDP v závislosti od dosahovaných príjmov z majetku, a to v závislosti na skutočnosti, aká činnosť bola pomocou tohto majetku vykonávaná. Ak bol majetok používaný:

a)  na činnosť, z ktorej príjmy boli predmetom dane a podliehali zdaneniu – základ dane sa zvyšuje o rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu stanovenú podľa § 25 ZDP zvýšenú o vykonané technické zhodnotenie a zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania podľa § 27 alebo § 28 ZDP,

b)  na činnosť, z ktorej príjmy boli predmetom dane a boli od dane oslobodené – základ dane sa zvyšuje o rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

Na základe ustanovenia § 17 ods. 16 ZDP sa do základu dane zahŕňa iba zisk z predaja majetku. Majetkom v tomto prípade sa rozumie nielen hmotný majetok alebo aj finančný majetok, zásoby a pod. Ak daňovník dosiahne z predaja majetku stratu, na túto sa pri vyčíslení základu dane neprihliada, t. j. zo základu dane je v tomto prípade potrebné vylúčiť tak účtovnú zostatkovú cenu ako aj dosiahnutý príjem z predaja majetku. Každý predaj majetku sa posudzuje samostatne tak, aby nedochádzalo k vzájomnému započítaniu ziskového a stratového predaja majetku. Zisk z predaja majetku sa uvádza v tabuľke C1 a C2 daňového priznania.

- príjem z nájomného – výnimku zo zdanenia takýchto príjmov majú rozpočtové organizácie, obce a VÚC [§ 13 ods. 1 písm. b) a e)], ktorý takýto príjem vykazujú na riadku 230, ak majú povinnosť podať daňové priznanie.

Iní daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie ako sú rozpočtové organizácie, obce a VÚC majú príjem z prenájmu považovaný za zdaniteľný príjem. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť:

- limitovanie daňových odpisov majetku poskytnutého na prenájom. V súlade s § 19 ods. 3 písm. a) ZDP je možno daňové odpisy majetku poskytnutému na prenájom uznať do daňových výdavkov najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška daňových odpisov zahrnovaných do základu dane sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku,

- vznik nepeňažného príjmu prenajímateľa v zmysle § 17 ods. 20 ZDP, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom

a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b) došlo k skončeniu nájmu, nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27),

- vznik nepeňažného príjmu prenajímateľa v zmysle § 17 ods. 21 ZDP vo výške výdavkov vynaložených nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.

Príspevok za ubytovanie odídenca

V súlade so zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov môže obec osobe, ktorá vlastní nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie v jej územnom obvode poskytnúť príspevok, ak táto osoba poskytne bezodplatné ubytovanie odídencovi. Posúdenie zdaniteľnosti príspevku je závislé na skutočnosti, či oprávnená osoba má alebo nemá príjem z prenájmu oslobodený od dane, ak:

–   má príjem z prenájmu oslobodený (len RO, obce a VÚC) – príspevok sa nezahŕňa do základu dane a výdavky (náklady) priraditeľné k tomuto príspevku sú nedaňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP,

–   nemá príjem z prenájmu oslobodený – zdaniteľný príjem v ZO, v ktorom sú splnené podmienky na účtovanie nároku na dotáciu so súčasným uplatnením výdavkov priraditeľných k uvedenému príspevku.

- príjmy z reklamy – spôsob zahrnutia príjmov z reklamy do základu dane závisí od skutočnosti, či ide o daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie podľa § 12 ods. 3 písm. a) alebo b):

- daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie podľa § 12 ods. 3 písm. b) (napr. záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli) príjmy z reklamy považujú za zdaniteľné príjmy a zahŕňajú do základu dane v súlade s účtovníctvom,

- daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie podľa § 12 ods. 3 písm. a) (nadácie, občianske združenia, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby) majú v súlade s § 17 ods. 3 písm. m) ZDP vymedzený osobitný spôsob zahrnovania akýchkoľvek príjmov z reklamy, podľa ktorého. nezahŕňajú príjmy z akejkoľvek reklamy do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza na základe zmluvy o reklame k ich účtovaniu do výnosov v súlade s účtovníctvom ale až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k ich skutočnému prijatiu. Zahrnutie príjmov do základu dane automaticky neznamená, že tieto príjmy podliehajú zdaneniu. Zdanenie nadväzuje na oslobodenie príjmov plynúcich z reklám na charitatívne účely vymedzené v § 13 ods. 1 písm. g) ZDP, podľa ktorého sú takéto príjmy oslobodené od dane do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie. Limitácia výšky oslobodených príjmov sa vzťahuje na príjmy prijaté v príslušnom zdaňovacom období v úhrnnej výške od všetkých objednávateľov takejto reklamy.

ZDP vymedzuje účel použitia týchto prostriedkov, a to na účely vymedzené v § 50 ods. 5 ZDP, ktorými sú:

–   ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,

–   podpora a rozvoj športu,

–   poskytovanie sociálnej pomoci,

–   zachovanie kultúrnych hodnôt,

–   podpora vzdelávania,

–   ochrana ľudských práv,

–   ochrana a tvorba životného prostredia,

–   veda a výskum,

–   organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

Je potrebné upozorniť, že ZDP jednoznačne stanovuje, že na vyššie uvedené účely je potrebné použiť príjmy z tzv. charitatívnej reklame v plnej výške, ktorú daňovník obdrží. To znamená, že náklady na vytvorenie reklamy nie je možné financovať z prostriedkov určených na charitatívnu reklamu ale daňovník je povinný reklamu financovať zo svojich iných prostriedkov. ZDP zároveň nevymedzuje výšku nákladov, ktoré musí v súvislosti s uskutočnením reklamy pre objednávateľa daňovník vynaložiť. Táto skutočnosť je plne na jeho rozhodnutí.

Ďalšou podmienkou, ktorá súvisí s oslobodením príjmov je časový test použitia prostriedkov získaných na charitatívnu reklamu. ZDP stanovuje povinnosť použitia prostriedkov na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom boli tieto príjmy prijaté. Táto podmienka platí bez ohľadu nato, či daňovník obdrží príjmy v januári alebo v decembri príslušného kalendárneho roka. Povinnosť použitia je vždy rovnaká do konca decembra nasledujúceho roka.

Vzhľadom nato, že možnosť použitia prostriedkov je stanovená počas 2 zdaňovacích období a oslobodenie je naviazané na prvé zdaňovacie obdobie, v ktorom dôjde k príjmu prostriedkov, ZDP vymedzuje povinnosť daňovníka, ak časový test použitia prostriedkov nie je splnený. V tomto prípade je daňovník povinný zvýšiť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na použitie príjmov v súlade s § 50 ods. 5 ZDP. Základ dane sa zvyšuje iba vo výške nepoužitej časti príjmu na zákonom stanovený účel.

Príjmy z charitatívnej reklamy daňovníci vykazujú najviac do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie na riadku 230 daňového priznania.

- príjmy z členských príspevkov – Tieto príjmy sú považované za zdaniteľné príjmy s výnimkou členských príspevkov prijatých zákonom vymedzenými právnymi formami daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie vymedzených v § 13 ods. 2 písm. b) – oslobodenie sa vzťahuje na členské príspevky u záujmových združení právnických osôb, profesijných komôr, občianskych združení, odborových organizácií a politických strán a hnutí. Oslobodenými príjmami sú:

–   povinné členské príspevky – príspevky, ktoré sú členovia povinní platiť, ak členstvo v takejto organizácii je povinné na základe osobitného právneho predpisu – rôzne komory,

–   nepovinné členské príspevky – príspevky, ktoré členovia platia dobrovoľne a účasť v takejto organizácií nie je povinná na základe právneho predpisu – rôzne zväzy združujúce podnikateľov rovnakého zamerania.

Oslobodené sú však len tie členské príspevky, ktoré sú určené v stanovách, zriaďovacích listinách, zakladateľských listinách alebo v osobitných zákonoch, pričom nie je podstatné aby v týchto listinách alebo zákonoch bola určená výška členského príspevku ale rozhodujúce je stanovená povinnosť platiť členské príspevky. Príjmy z členských príspevkov, ktoré sú od dane oslobodené, sa uvádzajú na riadku 230 daňového priznania.

- príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe – v zmysle zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. športové organizácie, ktoré môžu mať aj formu daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie môžu dosahovať príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe (tzv. sponzorské). Takýmito príjmami môže byť peňažné aj nepeňažné plnenie, pričom sponzorovaný (v tomto prípade daňovník nezaložený alebo nezriadení na podnikanie) sa zaväzuje využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Sponzorské je u športovej organizácii vždy zdaniteľným príjmom, aj keď je dosahované v rámci jej hlavnej činnosti. Spôsob zahrnutia sponzorského do základu dane je vymedzené v:

–   § 17 ods. 3 písm. k) ZDP, ak športová organizácia účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva – príjmy sa do základu dane nezahŕňajú v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane:

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

–   § 17 ods. 3 písm. l) ZDP, ak športová organizácia účtuje v sústave podvojného účtovníctva – príjem (výnos) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa zákona o účtovníctve; toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku.

- príjmy z činnosti, ktoré sú podnikaním – daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie môžu podnikateľskú činnosť vykonávať, ak im to osobitný predpis, na základe ktorého vznikli dovoľuje, resp. im to nezakazuje. Tieto príjmy sú považované vždy za zdaniteľné príjmy, pričom k príjmom si daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie môže uplatniť do daňových výdavkov výdavky (náklady) súvisiace s dosahovanými zdaniteľnými príjmami.

ZDP priamo nedefinuje čo sa pod príjmami z činností, ktoré sú podnikaním rozumie. Na účely ZDP je pri činnostiach, ktoré sú podnikaním potrebné vychádzať zo všeobecnej definície podnikania uvedenej v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Pri zisťovaní, či sa v konkrétnom prípade jedná o príjem dosahovaný z podnikateľskej činnosti je potrebné analyzovať či činnosti vykonávané daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie spĺňajú znaky podnikania, ktorými je vykonávanie opakujúcej sa činnosti a možné dosahovanie zisku. Okrem toho je potrebné skúmať, či činnosti je možné vykonávať iba na základe živnostenského opatrenia v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov alebo na základe iného oprávnenia. Ak ide o činnosti, ktoré takýto daňovník môže vykonávať iba na základe živnostenského oprávnenia, považuje sa vykonávanie týchto činností za vykonávanie podnikateľskej činnosti,

- príjmy, ktoré sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou – ide o príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu podľa § 43 ZDP – napr. úroky pripisované na bankový účet, príjmy plynúce z držby a predaja dlhopisov a pokladničných poukážok. Takéto príjmy daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie vykazuje na riadku 210 daňového priznania.

2.  príjmy štátnych fondov – oslobodenie nadväzuje na ich špecifickú činnosť, ktorú vykonávajú,

V súvislosti s oslobodením príjmov z tzv. charitatívnej reklamy ZDP vymedzuje aj osobitné podmienky pre zahrnovanie príjmov z akýchkoľvek reklám (nielen príjmov z reklám na charitatívne účely) do základu dane.

3.  výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam [§ 13 ods. 2 písm. a)],

4.  úrok z preplatku na dani zapríčineného správcom dane [§ 13 ods. 2 písm. c)],

5.  úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov [§ 13 ods. 2 písm. d)],

6.  úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici a príjmy z finančných operácií, ktoré vykonáva Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [§ 13 ods. 2 písm. e)],

7.  finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná [§ 13 ods. 2 písm. g)],

8.  plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce poskytnuté podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ide o plnenia v rámci projektov na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu,

9.  plnenia poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR – Ministerstvo kultúry SR môže podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. poskytnúť v príslušnom rozpočtovom roku dotáciu zo štátneho rozpočtu na účely odstraňovania následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu na oblasť kultúry. Plnenia (dotácie) poskytované na základe výzvy vyhlásenej Ministerstvom kultúry SR podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d), f) a g) zákona č. 299/2020 Z. z. nie sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. k) ZDP,

10. podpora v čase skrátenej práce (tzv. Kurzarbeit) – podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Čas skrátenej práce je definovaný od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa, pričom obmedzenie činnosti zamestnávateľa predstavuje prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Vonkajším faktorom na účely tohto zákona sa rozumie faktor:

- ktorý má dočasný charakter,

- zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a

- ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom.

Takýmto faktorom na vyplatenie podpory môže byť najmä:

- mimoriadna situácia vyhlásená podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v z. n. p. Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok a môže ňou byť živelná pohroma, havária alebo katastrofa,

- výnimočný stav alebo núdzový stav vyhlásený na základe čl. 4 a 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v z. n. p.,

- mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci – ide o takú okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

Za vonkajší faktor sa však nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.

Podľa ZDP sú od dane z príjmov oslobodené iba vyššie uvedené plnenia, čo znamená, že iné dotácie a príspevky nie sú od dane oslobodené a podliehajú zdaneniu, pokiaľ ich u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie nie je možné priradiť k hlavnej činnosti daňovníka. Ide napr. o:

–   dotácie na úhradu nájomného podľa § 13c zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR alebo z iných dotácií poskytovaných podľa zákona č. 71/2013 Z. z. (napr. z dotácie na nákup batériových a plug-in hybridných elektrických vozidiel),

–   príspevok na podporu cestovného ruchu v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 podľa § 27a ods. 1 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov,

–   plnenie podľa zákona o službách zamestnanosti okrem plnení podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti,

–   dotácie podľa zákona č. 299/2020 Z. z., okrem dotácie podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z.,

–   dotácie poskytované Pôdohospodárskou platobnou agentúrou podľa zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s príjmami oslobodenými od dane uvedenými na r. 230 je potrebné pripomenúť skutočnosť, že k týmto oslobodeným príjmom je nevyhnutné vylúčiť zo základu dane aj k ním prislúchajúce výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, a to prostredníctvom r. 130 daňového priznania a pomocnej tabuľky A v riadku 14.

Riadok 560 – Úhrn zdaniteľných príjmov

Na tomto riadku sa uvádza úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovníka, od ktorého sa odvíja možnosť uplatnenie príslušnej sadzby dane. Použitie príslušnej sadzby dane závisí od výšky zdaniteľných príjmov dosiahnutých za zdaňovacie obdobie 2023. Základ dane stanovený podľa § 17 až 29 znížený o daňovú stratu vyčíslenú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach môže podliehať sadzbe dane vo výške:

- 15 % – ak výška zdaniteľných príjmov neprevyšuje sumu ustanovenú osobitným zákonom, ktorým je zákon o DPH pre povinnú registráciu na DPH, čo v súčasnosti je 49 790 eur,

- 21 % – ak výška zdaniteľných príjmov prevyšuje sumu 49 790 eur.

Pre stanovenie zdaniteľného príjmu na účely uplatnenia tejto sadzby dane je potrebné vychádzať z definície zdaniteľného príjmu vymedzeného v § 2 písm. h) ZDP, ktorým sa rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy.

Pri vypĺňaní riadku 560 tlačiva daňového priznania sa u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa vychádza z r. 6 pomocných tabuliek C1 alebo C2 v závislosti od použitia sústavy účtovania, na ktorých sa uvádzajú výnosy (príjmy) spolu z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti. Od takto vyčíslenej sumy výnosov (príjmov) sa odpočítajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, ktoré sú oslobodené od dane a upravia sa o položky, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia ale sú považované za zdaniteľný príjem a o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných výnosov (príjmov). Suma uvedená na riadku 6 pomocnej tabuľky C1 alebo C2 sa následne upravuje v zmysle definície zdaniteľného príjmu.

Za účelom správneho vyčíslenia zdaniteľných príjmov daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie je možné primerane uplatniť „Usmernenie č. 18/DZPaU/2021/MU k vymedzeniu zdaniteľných príjmov (výnosov) na účely uplatňovania 15 % sadzby dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z § 17 ods. 1 písm. b) až d) zákona o dani z príjmov“, ktoré je zverejnené na webovom sídle finančnej správy.

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right:2.85pt'>

(https://www.financnasprava.sk//_img/pfse­dit­/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/­Da­ne/­Metodicke_usmernenia/Priame_dane/­2021/­2021.02.11_18_DZPaU_2021_MU.pdf)

Medzi príjmami, ktoré sú súčasťou riadku 560 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, sú predovšetkým:

- výnosy účtované v triede 6 u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo IFRS upravené o výnosy, ktoré:

- nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP – napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivostí od držiteľa alebo dedením, podiely na zisku (dividendy) u právnickej osoby okrem dividend z nespolupracujúcich štátov podľa § 2 písm. x) ZDP [riadok 210 daňového priznania okrem sumy prislúchajúcej k príjmom nezahrňovaným do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. a) ZDP, resp. riadok 220 u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie],

- sú od dane oslobodené – napr. príjmy podľa § 13 až § 13c ZDP (riadky 230, 240 a 260 daňového priznania) – v prípade neziskových organizácií ide predovšetkým o príjmy, ktoré sú oslobodené z dôvodu, že sú dosahované v rámci ich hlavnej činnosti, resp. ZDP ich vymedzuje ako oslobodené pre daný typ právnej formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie podľa § 13 ZDP,

- podľa § 17 ods. 3 písm. c) ZDP predstavujú výnosy, ktoré už boli v minulosti zdanené podľa ZDP alebo doterajších predpisov, a preto sa do základu dane nezahŕňajú,

- výnosy, ktoré do základu dane nevstupujú, ale napriek tomu sa zahrnujú medzi zdaniteľné príjmy (výnosy) uvedené v riadku 560 daňového priznania

- výnosy zdanené daňou vyberanou zrážkou – sú zdaniteľným príjmom, aj keď sa zdaňujú iným spôsobom a zo základu dane sú vylúčené podľa § 17 ods. 3 písm. a) ZDP,

- príjmy, ktoré nie sú zaúčtované vo výnosoch, ale sú zdaniteľným príjmom

- nepeňažný príjem – napr. § 17 ods. 20 a 21 ZDP (riadok 110 daňového priznania),

- úpravy základu dane o pripočítateľné položky, ktoré súvisia s výnosmi resp. príjmami – napr. úpravy z dôvodu transferového oceňovania (iba v časti týkajúcej sa výnosov, príjmov, t. j. nie výdavkov) – napr. § 17 ods. 5 ZDP,

- marketingové štúdie u príjemcu vykázané vo výnosoch v minulosti, ktoré sú zdaniteľným príjmom až v zdaňovacom období prijatia úhrady podľa § 17 ods. 19 písm. c) ZDP účinného do 31. 12. 2019,

- príjmy, ktoré sa z pohľadu účtovníctva alebo ZDP časovo rozlišujú

- dotácie – v časti v akej sa účtujú do výnosov a zároveň zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZDP.

10.   Vyplnenie daňového priznania na praktickom príklade

- Riadok 100 + tabuľka C1 – na tomto riadku občianske združenie uvedie úhrnný výsledok hospodárenia z hlavnej (nezdaňovanej) a z vedľajšej (podnikateľskej) činnosti vo výške 41 700 eur, ktorý prenesie z pomocnej tabuľky C1 z riadku 1.

- Položka č. 1

Občianske združenie Zvieratá v núdzi účtujúce v sústave podvojného účtovníctva vykonávalo v zdaňovacom období 2023 hlavnú činnosť (75 %) aj podnikateľskú činnosť (25 %). Za účtovné obdobie 2023 vykázalo vo výsledku ziskov a strát nasledovný výsledok hospodárenia:

	Výnosy	Náklady	VH
Hlavná činnosť	332 085	301 965	+30 120
Podnikateľská činnosť	110 695	100 655	+10 040
Úhrn	332 085	301 965	+30 120

 

Vzhľadom na skutočnosť, že občianske združenie účtuje v sústave podvojného účtovníctva vypĺňa pomocnú tabuľku C1 nasledovne:

na r. 1 – uvedie úhrnný výsledok hospodárenia vo výške 40 160 eur,

na r. 2 – uvedie výsledok hospodárenia z hlavnej nezdaňovanej činnosti vo výške 30 120 eur

na r. 3 – uvedie výsledok hospodárenia z vedľajšej podnikateľskej činnosti vo výške 10 040 eur

na r. 4 – § 17 ods. 16 – zisk z predaja majetku

Občianske združenie v januári 2023 predalo kopírovací stroj za predajnú cenu 750 eur. Daňová a účtovná zostatková cena stroja bola vo výške 780 eur. Občianske združenie dosiahlo z predaja stroja stratu vo výške 30 eur, na ktorú sa neprihliada a z tohto dôvodu na riadku 4 neuvádza žiadnu sumu.

na r. 5 – uvedie príjem z nájomného nehnuteľnosti vo výške 13 000 eur a príjem z charitatívnej reklamy vo výške 10 000 eur, t. j. v úhrne sumu 23 000 eur. Oba príjmy sú súčasťou riadku 100

na r. 6 – uvedie súhrn výnosov z hlavnej aj podnikateľskej činnosti vo výške 442 780 eur.

Úhrnný výsledok hospodárenia uvedený v tabuľke C1 na riadku 1 vo výške 40 160 eur sa prevádza na riadok 100 so znamienkom „+“.

Položky zvyšujúce základ dane – r. 110 až 180

- riadok 110 – na tomto riadku sa uvádzajú sumy, ktoré neoprávnene znížili príjmy ako je napr. nepeňažný príjem dosahovaný v súvislosti s technickým zhodnotením alebo opravou vykonanými nájomcom na prenajatom majetku a tiež rozdiel pri použití cien obvyklých medzi tuzemskými a zahraničnými závislými osobami (transferové oceňovanie).

- Položka č. 2

Občianske združenie vlastní administratívnu budovu, v rámci ktorej prenajímalo podnikateľskému subjektu 3 miestnosti. Podnikateľský subjekt sa nad rámec povinností uvedených v nájomnej zmluve a po dohode s občianskym združením rozhodol vykonať:

–   technické zhodnotenie 1 z miestnosti vo výške 2 500 eur, občianske združenie sa rozhodlo zvýšiť o výšku technického zhodnotenia vstupnú cenu budovy avšak nájomcovi náklady na technické zhodnotenie neuhradil – občianskemu združeniu vznikol nepeňažný príjem podľa § 17 ods. 20 ZDP vo výške 2 000 eur

–   opravu 2 miestnosti, pričom hodnota vykonaných opráv je vo výške 1 600 eur. Občianske združenie výdavky na opravu podnikateľskému subjektu neuhradilo, a preto mu v tejto súvislosti v súlade s § 17 ods. 21 ZDP vzniká nepeňažný príjem vo výške 1 600 eur.

Občianskemu združeniu v zdaňovacom období 2023 vzniká nepeňažný príjem podľa § 17 ods. 20 a 21 vo výške 3 600 eur, ktorý sa vykazuje na riadku 110.

- riadok 130 – výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo § 21a alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 ZDP

Na tomto riadku sa vykazujú všetky daňovo neuznané náklady podľa § 19 a § 21 ZDP, ktoré sa podrobnejšie špecifikujú prostredníctvom pomocnej tabuľky A uvedenej v III. časti tlačiva daňového priznania. Ide o výdavky, ktoré:

–   nespĺňajú podmienky definície daňového výdavku v § 2 písm. i) ZDP,

–   prevyšujú limit stanovaný osobitným predpisom alebo priamo ZDP.

Pomôckou na vyčíslenie tohto riadku je pomocná tabuľka A uvedená v III. časti tlačiva daňového priznania. Suma uvedená na riadku 130 sa musí rovnať sume uvedenej na riadku č. 17 pomocnej tabuľky A.

Riadky pomocnej tabuľky A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami

- Riadok A/3 – na riadku sa uvádza nadspotreba výdavkov PHL, ktoré sú uznané za daňový výdavok.

- Položka č. 3

Občianske združenie uplatňuje pri všetkých svojich osobných automobiloch výdavky na spotrebované pohonné látky prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze. Celkové výdavky na pohonné hmoty v roku 2023 vyčíslilo na 19 568 eur, pričom podľa prepočítanej spotreby uvedenej v technickom preukaze zvýšenej o 20 % môže uplatniť do daňových výdavkov iba sumu 17 500 eur. Osobné automobily využívala občianske združenie aj na hlavnú činnosť aj na vedľajšiu činnosť v pomere 75:25.

Občianske združenie je v prvom rade povinné výdavky na PHL, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. l) prvého bodu ZDP vo výške 17 500 rozdeliť na výdavky, ktoré sa vzťahujú

- k hlavnej (nezdaňovanej) činnosti – suma vo výške 13 125 eur (75 % z 17 500 eur) je v súlade s § 21 ods. 1 písm. l) ako výdavok vzťahujúci sa k príjmom nezahrnovaným do základu dane nedaňovým výdavkom – suma 13 125 eur je súčasťou sumy 301 965 eur výdavkov súvisiacich s hlavnou činnosťou, ktoré sa vykazujú na riadku 14 pomocnej tabuľky A,

- k vedľajšej (podnikateľskej) činnosti – suma vo výške 4 375 eur (25 % z 17 500 eur) je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP,

Nadlimit výdavkov na PHL vo výške 2 068 eur (19 568 – 17 500), je rovnako z dôvodu správneho vykázania v pomocnej tabuľke A daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby potrebné rozdeliť na časť, ktorá sa vzťahuje:

- k hlavnej činnosti vo výške 1 551 eur (75% z 2 068) – uvedená suma je súčasťou sumy 301 965 eur výdavkov súvisiacich s hlavnou činnosťou, ktoré sa vykazujú na riadku 14 pomocnej tabuľky A,

- k vedľajšej činnosti vo výške 517 eura (25 % z 2 068) – uvedená suma sa vykazuje na riadku 3 pomocnej tabuľky A

- Riadok A/4 – na riadku sa uvádza rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo jej nesplatnej časti a nižším príjmom z jej postúpenia alebo výškou opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ZDP

- Položka č. 4

Občianske združenie evidovalo v rámci svojej podnikateľskej činnosti pohľadávku v menovitej hodnote vo výške 5 000 eur, ktorá bola splatná v septembri 2020. Vo februári 2023 bola pohľadávka viac ako 720 dní po splatnosti a spoločnosť ju postúpila za 1 500 eur. K pohľadávke združenie tvorilo 50 % daňovo uznanú opravnú položku.

Združenie sa môže rozhodnúť, ktorý výdavok pri predaji pohľadávky je pre neho výhodnejší – výdavok do výšky:

–   príjmu z predaja      1 500 eur

–   tvorby opravnej položky (50 % z 5 000 eur) 2 500 eur.

Pre občianske združenie je výhodnejšie uplatniť výdavok do výšky tvorby opravnej položky vo výške 2 500 eur. Rozdiel menovitej hodnoty pohľadávky vo výške 5 000 eur a tvorby opravnej položky (2 500 eur) vo výške 2 500 eur ako strata z predaja pohľadávky je nedaňovým výdavkom a uvádza sa na riadku 4 pomocnej tabuľky A.

Podľa § 17 ods. 28 písm. a) ZDP v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k postúpeniu pohľadávky sa základ dane zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19 a súčasne sa zníži o výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP. Združenie má povinnosť zvýšiť základ dane na r. 180 tlačiva daňového priznania o vytvorenú 50 %-nú opravnú položku zahrnutú v daňových výdavkoch (2 500 eur) a súčasne na riadku 290 tlačiva daňového priznania má povinnosť uviesť výdavok vo výške 2 500 eur ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia (výdavok k predanej pohľadávke). Keďže však ide o neutrálny dopad na základ dane, úprava základu dane sa v tlačive na riadkoch 180 a 290 nevykoná.

- Riadok A/6 – na riadku sa vykazujú výdavky na reprezentáciu a reklamné predmety nepresahujúce hodnotu 17 eur vrátane, ktoré nie je možné uznať do daňových výdavkov.

Na riadku 6 sa uvádzajú náklady súvisiace s vedľajšou činnosťou občianskeho združenia, a to:

–   akékoľvek náklady na reprezentáciu – náklady na pohostenie,

–   náklady na reklamné predmety vo forme alkoholu iného ako víno, tabakových výrobkov a reklamných poukážok.

Upozornenie!

Reklamné predmety v jednotkovej cene nad 17 eur sa uvádzajú na riadku 16 pomocnej tabuľky A.

- Položka č. 5

Občianske združenie má na účte 513 zaúčtované tieto náklady:

–   1 200 eur – náklady na pohostenie a občerstvenie, ktoré vynaložila v rámci svojej podnikateľskej činnosti – výdavky na reprezentáciu sú v plnej výške nedaňovým výdavkom a vykazujú sa na riadku 6 pomocnej tabuľky A

–   2 300 eur – náklady na reklamné predmety na prezentáciu svojej činnosti – kalendáre, perá, tašky – ide o prezentáciu činnosti občianskeho združenia – výdavky súvisia s hlavnou činnosťou a sú nedaňovým výdavkom – vykazujú sa na riadku 14 pomocnej tabuľky A.

- Riadok A/7 – na riadku sa uvádzajú manká a škody presahujúce prijaté náhrady

- Položka č. 6

Občianske združenie účtovalo v januári 2023 škodu z dôvodu totálneho zničenia počítačového vybavenia v kancelárii pri požiari. Daňová aj účtovná zostatková cena počítačového vybavenia bola vo výške 3 000 eur. V decembri 2023 polícia potvrdila, že požiar spôsobil neznámi páchateľ a prípad uzatvorila. Občianskemu združeniu poisťovňa priznala náhradu škody vo výške 1 200 eur. Ide o počítačové vybavenie, ktoré občianske združenie používalo tak na hlavnú činnosť ako aj na podnikateľskú činnosť.

Vzhľadom na skutočnosť, že počítačové vybavenie bolo používané tak na hlavnú ako aj na podnikateľskú činnosť je potrebné tak daňovú zostatkovú cenu ako aj náhradu škody prideliť pomernou časťou k jednotlivým činnostiam:

- škoda vo výške daňovej zostatkovej ceny 3 000 eur sa bude do základu dane zahrnovať ná­sledne:

–  2 250 eur (75 % z 3 000 eur) je priradených k hlavnej činnosti – vykazovať sa budú ako nedaňový výdavok na riadku 14 pomocnej tabuľky A,

–  750 eur (25 % z 3 000 eur) je priradených k podnikateľskej činnosti – vzhľadom na skutočnosť, že ku koncu zdaňovacieho obdobia polícia prípad uzavrela s tým, že páchateľom je neznámi páchateľ, náklad vo výške 750 eur je daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na výšku náhrady škody od poisťovne, ktorú je možno priradiť k podnikateľskej činnosti a zostáva súčasťou základu dane tak ako je o nich účtované,

- náhrada škody od poisťovne vo výške 1 200 eur sa bude do základu dane zahrnovať nasledovne:

–  900 eur (75 % z 1 200 eur) je priraditeľných k hlavnej činnosti – vykazuje sa na riadku 230 tlačiva daňového priznania ako položka znižujúca výsledok hospodárenia,

–  300 eur (25 % z 1 200 eur) je priraditeľných k podnikateľskej činnosti – tento výnos je súčasťou základu dane v súlade so zaúčtovaním.

- Položka č. 7

Občianskemu združeniu v apríli 2023 bol odcudzený osobný automobil, ktorý bol používaný na 25 % na podnikateľskú činnosť. Vstupná cena automobilu bola 24 000 eur. Do konca decembra 2023 polícia nevydala potvrdenie, že krádež spáchal neznámy páchateľ. V decembri 2023 občianske združenie účtovalo nárok na škodu od poisťovne vo výške 18 000 eur. Ku dňu vyradenia auta bola ÚZC vo výške 21 600 eur a DZC vo výške 22 500 eur.

	Celková suma	Hlavná činnosť (75 %)	Podnikateľ. činnosť (25 %)	Úprava základu dane
				Suma	Riadok DP
Náhrada škody	18 000	13 500	4 500	13 500	r. 230
Škoda – ÚZC	21 600	16 200	5 400	16 200	r. 14 tab. A
Rozdiel ÚZC a DZC	900	675	225	225	r. 290

 

Vzhľadom na to, že k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia polícia nepotvrdila, že škodu spôsobil neznámy páchateľ, občianske združenie môže do daňových výdavkov uznať iba daňovú zostatkovú cenu do výšky náhrady od poisťovne pri súčasnom zohľadnení používania automobilu aj na vedľajšiu (podnikateľskú) činnosť. Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou (22 500 eur) a výškou náhrady od poisťovne (18 000 eur) v sume 4 500 eur je potrebné rozčleniť na časť pripadajúcu k hlavnej činnosti vo výške 3 375 eur (75 % z 4 500) a na časť pripadajúcu k vedľajšej činnosti vo výške 1 125 eur (25 % z 4 500). Suma rozdielu pripadajúca k vedľajšej činnosti vo výške 1 125 eur sa uvádza na riadku 7 pomocnej tabuľky A.

- Riadok A/8 – na riadku sa uvádza hodnota poskytnutých darov vrátane zostatkovej ceny trvale vyradeného majetku darovaním

- Položka č. 8

Občianske združenie darovalo nadácii Srdce, ktorá je prijímateľom podielu zaplatenej dane z príjmov dosahovaných v rámci svojej podnikateľskej činnosti peňažný dar vo výške 2 300 eur. Poskytnutie peňažného daru sa účtuje prostredníctvom nákladového účtu 546 – Dary. Poskytnutie darov predstavuje položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia vo výške 2 300 eur na riadku 8 pomocnej tabuľky A.

- Riadok A/9 – na riadku sa uvádza tvorba opravných položiek, ktorá nie je podľa ZDP uznaná do daňových výdavkov. Opravné položky, ktorých tvorba je uznaným daňovým výdavkom je uvedená v § 20 ZDP. Medzi daňovo uznanú tvorbu opravnej položky u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie patria opravné položky k nadobudnutému majetku, nepremlčaným pohľadávkam, pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní a pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a nepremlčaným pohľadávkam u mikrodaňovníka. U všetkých ostatných opravných položkách je tvorba daňovo neuznaná

- Položka č. 9

Občianske združenie evidovalo v roku 2023 v rámci svojej činnosti nasledujúceho pohľadávky po splatnosti

–   v rámci podnikateľskej činnosti pohľadávku v menovitej hodnote 2 700 eur, ku ktorej v roku 2023 zaúčtovala 100 % opravnú položku. Pohľadávka bola 720 dní po splatnosti – k tejto pohľadávke je možné tvoriť daňovo uznanú opravnú položku vo výške 50 % z menovitej hodnoty. Rozdiel vo výške 1 350 eur predstavuje nedaňovú tvorbu opravnej položky a uvádza sa na riadku 9 pomocnej tabuľky A,

–   v rámci hlavnej činnosti pohľadávku v menovitej hodnote 1 200 eur, ktorá bola 720 dní po splatnosti a ku ktorej zaúčtovala opravnú položku v roku 2023 vo výške 50 % – 600 eur. Táto tvorba opravnej položky je nedaňovým výdavkom a uvádza sa na riadku 14 pomocnej tabuľky A.

- Riadok A/10 – na riadku sa uvádza tvorba rezerv, ktorá nie je podľa ZDP uznaná do daňových výdavkov. Rezervy, ktorých tvorba je daňovo uznaná sú vymedzené v § 20 ZDP. V prípade daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú rezervy, ktorých tvorba je daňovo uznaná vymedzená v § 20 ods. 9. Všetky ostatné rezervy, ktorých tvorba vyplýva z postupov účtovania sa nepovažujú za daňové (zákonné) rezervy. Na tomto riadku sa u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie uvádzajú rezervy, ktorých tvorba nie je uznaná za daňový výdavok a zároveň ide o rezervy, ktoré sa vzťahujú k vedľajšej (podnikateľskej) činnosti daňovníka.

- Položka č. 10

Občianske združenie v roku 2023 vytvorilo nasledovné rezervy:

- rezervu na možný súdny spor týkajúci sa vedľajšej (podnikateľskej) činnosti vo výške 7 200 eur – rezerva je v súlade s § 20 ods. 9 ZDP v plnej výške daňovo neuznaná, preto suma predstavuje položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia, ktorá je uvedená na riadku 10 pomocnej tabuľky A

- rezervu na nevyčerpané dovolenky vo výške 22 500 eur (40 % zamestnancov vykonáva činnosti spojené aj s podnikateľskou činnosťou, pričom podnikateľská činnosť bola vykonávaná v pomere 25:75 (hlavná činnosť). Výšku rezervy je potrebné rozdeliť na časť pripadajúcu na:

–  zamestnancov, ktorí sa venujú iba hlavnej činnosti (60 %) – suma 13 500 eur je súčasťou riadku 14 pomocnej tabuľky A

–  zamestnancov, ktorí sa venujú tak hlavnej ako vedľajšej činnosti (40 %) – sumu vo výške 9 000 eur je potrebné rozdeliť na časť vzťahujúcu na:

–  hlavnú činnosť (75 %) – suma vo výške 6 750 eur (75 % z 9 000 eur) je súčasťou riadku 14 pomocnej tabuľky A

–  vedľajšiu činnosť (25 %) – suma vo výške 2 250 eur je súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom.

- Riadok A/14 – na tomto riadku sa vykazujú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľnými príjmami a výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, t. j. výdavky súvisiace s príjmami, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Na základe uvedeného na riadku 14 príspevková organizácia uvádza výdavky, ktoré sa vzťahujú:

–   iba k príjmom nezahŕňaným do základu dane – takéto výdavky sú vždy nedaňovými výdavkami v nadväznosti na § 21 ods. 1 písm. j) ZDP a uvádzajú sa na riadku 14 tabuľky A,

–   súčasne k zdaniteľným príjmom aj nezdaniteľným príjmom (napr. používanie majetku na hlavnú aj vedľajšiu činnosť zároveň) – v tomto prípade je potrebné aby si organizácia vo svojej vnútornej smernici určila pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov podľa činností daňovníka pre potreby ich zahrnutia do základu dane (napr. počet odpracovaných hodín zamestnancom v rámci jednotlivých činností, počet najazdených kilometrov vozidlom pri jednotlivých činnostiach a pod.) Určenie rozvrhového kľúča v internej smernici však nenahrádza preukázateľnosť a opodstatnenosť stanovenej výšky daného výdavku pre daňové účely. Na riadku 14 sa uvádzajú výdavky súvisiace s príjmami nezahrňovanými do základu dane.

- Položka č. 11

Celková výška nákladov vzťahujúca sa k hlavnej činnosti občianskeho združenia sa uvádza na riadku 14 pomocnej tabuľky A vo výške 301 965 eur. Súčasťou tejto sumy sú napr.:

–   výdavky na PHL vzťahujúce sa na používanie osobných automobilov na hlavnú (nezdaňovanú činnosť) vo výške 13 125 eur (položka 3),

–   nadlimit PHL vzťahujúci sa na používanie osobných automobilov na hlavnú (nezdaňovanú činnosť) vo výške 1 551 eur (položka 3),

–   náklady na reklamné predmety vo výške 2 300 eur (položka 5),

–   škoda vo výške daňovej zostatkovej ceny počítačového vybavenia priraditeľnej k hlavnej činnosti vo výške 2 250 eur (položka 6),

–   účtovná zostatková cena odcudzeného osobného automobilu vzťahujúca sa k hlavnej činnosti vo výške 16 200 eur (položka 7),

–   tvorba nedaňovej opravnej položky k pohľadávke v rámci hlavnej činnosti vo výške 600 eur (položka 9),

–   rezerva na nevyčerpané dovolenky vzťahujúca na zamestnancov vykonávajúcich hlavnú činnosť vo výške 13 500 eur (položka10),

–   rezerva na nevyčerpané dovolenky vzťahujúca na zamestnancov vykonávajúcich hlavnú aj vedľajšiu činnosť, ktorá sa vzťahuje na hlavnú činnosť vo výške 6 750 eur (položka10),

–   účtovné odpisy majetku nadobudnutého z podielu zaplatenej dane vo výške 820 eur (položka 19),

–   výdavky vynaložené na príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 3 000 eur (položka 20).

- Riadok A/16 – na riadku sa uvádzajú všetky ostatné výdavky, ktoré sa neuznávajú za daňové výdavky, ktoré nie sú uvedené na r. 1 až 15 pomocnej tabuľky A

- Položka č. 12

Občianske združenie v rámci svojej vedľajšej činnosti nakúpila 15 reklamných predmetov – alkohol (víno aj iné ako víno) v hodnote 25 eur za fľašu. Hodnota reklamného predmetu nad 17 eur je nedaňovým výdavkom a hodnotu 375 eur združenie uvádza na riadok 16 pomocnej tabuľky A.

- Riadok A/17 – predstavuje úhrnnú sumu výdavkov, ktoré nie je možné uplatniť do daňových výdavkov. Hodnota na riadku 17 pomocnej tabuľky A sa prenáša na riadok 130

- Položka č. 13

Celková suma na súhrnnom riadku 17 pomocnej tabuľky A vo výške 318 532 eur sa prenáša na riadok 130 – výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo § 21a ZDP alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 ZDP.

- Riadok 140 – na riadku sa uvádzajú výdavky (náklady), ktoré neboli do konca zdaňovacieho obdobia zaplatené a ktorých daňová uznateľnosť je naviazaná práve na zaplatenie. Výdavky (náklady), ktoré je možné uznať do daňových výdavkov až po zaplatení sú vymedzené v § 17 ods. 19 ZDP

- Položka č. 14

Občianske združeniu eviduje softvér používaný iba v rámci vedľajšej činnosti vo vstupnej cene 3 000 eur. V roku 2023 bol vykonaný upgrade softvéru v hodnote 2 000 eur, za ktorý občianske združenie zaplatilo v januári 2024.

–   výška účtovného odpisu zahrnutá vo výsledku hospodárenia 1 250 eur (5 000 /4)

Odplata za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie počítačového programu je možné uznať len po zaplatení. Týka sa to aj upgradu softvéru. Z dôvodu nezaplatenia faktúry za upgrade softvéru je možné uznať odpis softvéru znížený o pomernú časť odpisu pripadajúcu na upgrade softvéru, t. j. 750 eur (3 000/4). Rozdiel vo výške 500 eur (1 250 – 750) sa uvádza na riadku 140.

- Riadok 150 – na riadku sa uvádza dočasný rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi, a to v prípade, že úhrn účtovných odpisov zahrnutých do výsledku hospodárenia je vyšší ako úhrn daňových odpisov majetku.

Pomôckou na vyplnenie tohto riadku, resp. riadku 250 (v opačnom prípade) je pomocná tabuľka B. V prípade príspevkovej organizácie sa na riadku 1 pomocnej tabuľky B uvádza úhrn účtovných odpisov, resp. jeho pomernej časti majetku, pri ktorom sa zároveň uplatňujú aj daňové odpisy. Účtovné odpisy, ktoré prislúchajú k majetku používaného v rámci hlavnej (nezdaňovanej) činnosti sa uvádzajú na riadku 14 pomocnej tabuľky A.

Výška daňových odpisov, ktorú chce daňovník v príslušnom zdaňovacom období uplatniť sa vypočíta pomoc riadkov 2 až 6 pomocnej tabuľky B.

Na riadku 2 pomocnej tabuľky B sa uvádzajú daňové odpisy majetku, a to konkrétne:

- pomerná časť odpisov uplatnená v 1. roku odpisovania – ak majetok bol nadobudnutý v priebehu zdaňovacieho obdobia a podľa § 27 a § 28 je možné do daňových výdavkov uplatniť iba pomernú časť daňových odpisov

- ročný odpis ako v ďalších rokoch odpisovania (celoročný odpis) vrátane ročného odpisu pri prenajatom majetku

- pomerná časť odpisu neuplatnená v 1. roku odpisovania – po skončení doby odpisovania

- odpisy HM, u ktorého je odpisovanie prerušené podľa § 22 ods. 9 ZDP

- odpisy vypočítané časovou a výkonovou metódou odpisovania podľa § 26 ods. 6 a 7 ZDP.

Pozor súčasťou tohto riadku nie sú odpisy podľa § 22 ods. 12 ZDP, t. j. pomerná časť odpisu, ktorú si môže daňovník uplatniť pri predaji majetku, pri ktorom je daňová zostatková cena limitovaná do výšky príjmu z predaja – napr. automobil, budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6. Tieto odpisy sa uvádzajú na riadku 5 pomocnej tabuľky B.

- Položka č. 15

Občianske združenie vykázalo v rámci vedľajšej (podnikateľskej) činnosti účtovné odpisy vo výške 25 000 eur a k ním pripadajúce daňové odpisy vo výške 22 000 eur. Občianske združenie prerušilo odpisovanie pri 1 majetku, ktorý nepoužívala k svojej činnosti – výška daňového odpisu je 1 500 eur. K správnemu vyčísleniu rozdielu medzi účtovnými a daňovými odpismi je potrebné vyplniť pomocnú tabuľku B – Odpisy hmotného majetku:

–   na riadku 1 uvedie sumu účtovných odpisov vo výške 25 000 eur

–   na riadku 2 uvedie celkovú sumu daňových odpisov vo výške 22 000 eur (odpisy z automobilov používajúcich na podnikateľskú činnosť v pomernej časti, odpisy časti budovy pripadajúcej na prenajímanú miestnosť)

–   na riadku 4 uvedie sumu daňových odpisov majetku, pri ktorých je prerušené uplatňovanie daňových odpisov vo výške 1 500 eur

–   na riadku 6 uvedie sumu daňových odpisov, ktoré chce uplatniť do daňových výdavkov vo výške 20 500 eur (22 000 – 1 500 eur).

Rozdiel účtovných odpisov vykázaných na riadku 1 pomocnej tabuľky B vo výške 25 000 eur a daňových odpisov vykázaných na riadku 6 pomocnej tabuľky B vo výške 20 500 eur vo výške 4 500 eur sa vykáže na riadku 150.

- Riadok 180 – na riadku sa uvádzajú ostatné sumy zvyšujúce výsledok hospodárenia uvedený na riadku 100, ktoré nie sú uvedené na riadkoch 110 až 170 daňového priznania. Vecná náplň riadku 180 sa uvedie v VII. Časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. Ide napr. o:

- rozdiel, o ktorý účtovná ZC prevyšuje daňovú ZC majetku pri jeho vyradení (likvidácia)

- kladný rozdiel medzi dotáciou vo výške daňového odpisu a dotáciou zaúčtovanou do výnosov

- suma zvýšenia základu dane u mikrodaňovníka o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 ZDP a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28 ZDP pri vyradení majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12 ZDP pred uplynutím doby odpisovania stanovenej ZDP.

- Položka č. 16

Na riadku 180 občianske združenie uvádza:

–   sumu účtovnej zostatkovej ceny predávaného kopírovacieho stroja vo výške 780 eur (položka 1).

Na riadku 180 občianske združenie vykáže sumu 780 eur, pričom v časti VII. – Miesto na osobitné záznamy daňovníka rozpíše obsah riadku na jednotlivé položky.

- Riadok 200 – na riadku sa uvádza súhrn položiek zvyšujúcich výsledok hospodárenia vykázaných na riadkoch 110 až 180

- Položka č. 17

Na riadku 200 uvedie občianske združenie sumu vo výške 327 912 eur.

Položky znižujúce základ dane – r. 210 až 290

- Riadok 210 – na tomto riadku daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie vykazuje iba príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP. V prípade týchto daňovníkov sa vybratím dane zrážkou považuje daňová povinnosť za splnenú – vysporiadanú a daňovník si túto daň nemôže uplatniť ako preddavok na daň.

- Položka č. 18

Občianske združenie účtovalo v účtovnom období úroky na bankovom účte používanom na hlavnú aj podnikateľskú činnosť vo výške 420 eur, pričom banka združeniu zrazila daň vyberanú zrážkou vo výške 79,80 eur. Úrokové výnosy z bankového účtu podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP a vybratím tejto dane je daňová povinnosť splnená. Suma úrokov účtovaná do výnosov vo výške 420 eur je položkou odpočítateľnou od výsledku hospodárenia a uvádza sa na riadok 210 daňového priznania.

- Riadok 220 – príspevková organizácia vykazuje na tomto riadku príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, ak sú súčasťou sumy na r. 100, t. j. boli účtované do výnosov. Takýmito príjmami môže príjmy, ktoré nezodpovedajú vymedzeniu predmetu dane podľa § 12 ods. 2 a príjmy podľa § 12 ods. 7 ZDP.

- Položka č. 19

Občianske združenie prijalo v roku 2023 dar vo výške 5 000 eur.

Správca dane poukázal občianskemu združeniu v roku 2023 podiel zaplatenej dane vo výške 5 200 eur. Občianske združenie v tomto zdaňovacom období obstaralo v súlade s § 50 odpisovaný majetok v hodnote 4 100 eur.

P. č.	Účtovná operácia	Suma v eur	MD	Dal
1.	Prijatý podiel zaplatenej dane	5 200	221	665
2.	Obstaranie odpisovaného majetku	4 100	042	321
3.	Súčasné zúčtovanie podielu zaplatenej dane	4 100	665	384
4.	Zaradenie do užívania	4 100	022	042
5.	Uplatnenie účtovných odpisov	820	551	082
6.	Rozpustenie výnosov budúcich období	820	384	665
7.	Zúčtovanie nevyčerpaného príspevku	1 100	665	384

 

Podiel zaplatenej dane predstavuje pre občianske združenie príjem, ktorý nie je predmetom dane, t. j. do základu dane sa nezahŕňa. Výsledok hospodárenia bude ovplyvňovať časové rozlíšenie príspevku čerpaného na obstaranie majetku zúčtovaný vo výške 820 eur a zároveň daňový odpis majetku v rovnakej výške. Pri zisťovaní základu dane výnos vo výške 820 eur účtovaný na účte 665 – Príspevky z podielu zaplatenej dane predstavuje položku znižujúcu základ dane a je uvádzaný na riadku 220 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby. Náklady súvisiace s príjmami, ktoré nie sú zahrnované do základu dane sa v súlade s § 21 ods. 1 písm. j) považujú za nedaňové výdavky a teda suma účtovných odpisov účtovaných účte 551 vo výške 820 eur sa uvádza na riadku 14 pomocnej tabuľky A.

Dar či už peňažný alebo nepeňažný ako aj podiel zaplatenej dane predstavujú pre občianske združenie príjem, ktorý nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP. Suma vo výške 4 320 eur (3 500 + 820) predstavuje položku znižujúcu výsledok hospodárenia a uvádza sa na riadku 220 daňového priznania.

- Riadok 230 – na riadku sa uvádzajú príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ZDP, ak sú súčasťou riadku 100 daňového priznania

- Položka č. 20

Občianske združenie uzatvorilo v roku 2023 zmluvu o poskytnutí reklamných služieb na charitatívne účely v hodnote 10 000 €. Platbu na účet prijalo v októbri 2023. Z prijatej čiastky minulo v roku 2023 na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP 3 000 eur, pričom zvyšok 7 000 eur použije v roku 2024. V zdaňovacom období 2023 účtovalo o charitatívnej reklame nasledovne:

Účtovný prípad	Suma	MD	Dal
Rok 2023
Príjem z charitatívnej reklamy	10 000	221, 315	602
Náklady vynaložené na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP	3 000	5xx	221, 321

 

V tomto prípade súčasťou výsledku hospodárenia vykázanom na riadku 100 daňového priznania k dani z príjmov (ďalej len „DPPO“) je celková suma príjmu z charitatívnej reklamy vo výške 10 000 eur. Podmienka zahrnutia tohto príjmu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich nezisková organizácia prijala podľa § 17 ods. 3 písm. m) ZDP je splnená a nie je potrebné robiť už žiadnu úpravu v daňovom priznaní. Podľa § 13 ods. 1 písm. g) je možné oslobodiť príjem z charitatívnej reklamy (najviac do výšky 20 000 eur), na základe tohto nezisková organizácia vykáže sumu 10 000 eur na riadku 230 DPPO ako odpočítateľnú položku od výsledku hospodárenia. Náklady vynaložené na príjmy z charitatívnej reklamy oslobodené od dane vo výške 3 000 eur predstavujú nedaňové výdavky a teda pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia vykázanú na riadku 130 DPPO a zároveň na riadku 14 pomocnej tabuľky A.

Prehľad vykázania v daňovom priznaní:

riadok 100 súčasťou výnosy 10 000 eur   a náklady 3 000 eur

riadok 130                       3 000 eur

riadok 230                     10 000 eur

tabuľka C riadok 5        10 000 eur.

- Položka č. 21

V rámci hlavnej činnosti vykázalo občianske združenie výnosy (príjmy) vo výške 332 085 eur. Príjmy z hlavnej činnosti sú oslobodené od zdanenia. Súčasťou týchto príjmov sú okrem iného aj:

–   kreditné úroky vo výške 420 eur, ktoré podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou (položka 18)

–   peňažný dar vo výške 3 500 eur, ktorý nie je predmetom dane a je uvedený na r. 220 (položka 19)

–   podiel zaplatenej dane vo výške 820 eur, ktorý nie je predmetom dane a je uvedený na r. 220 (položka 19)

–   členské príspevky vo výške 5 200 eur

–   náhrada škody od poisťovne za požiarom zničené počítačové zariadenie vzťahujúca sa na hlavnú činnosť vo výške 900 eur

–   náhrada škody od poisťovne za odcudzenie osobného automobilu vzťahujúca sa na hlavnú činnosť vo výške 13 500 eur (položka 7)

–   príjem z charitatívnej reklamy vo výške 10 000 eur (položka 20).

Zo sumy celkových výnosov účtovaných v účtovnom (zdaňovacom) období 2023 je potrebné vylúčiť príjmy, ktoré sú súčasťou príjmov zdaňovaných daňou vyberanou zrážkou a príjmov, ktoré nie sú predmetom dane uvedených na riadkoch 210 a 220. Oslobodenými príjmami podľa § 13 uvádzanými na riadku 230 daňového priznania je suma vo výške 327 345 eur.

- Riadok 290 – na riadku sa uvádzajú všetky ostatné zníženia výsledku hospodárenia uvedeného na riadku 100 daňového priznania, ak nie sú uvedené na riadkoch 210 až 280 daňového priznania.

Vecná náplň tohto riadku sa uvádza v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

- Položka č. 22

Súčasťou riadku 290 vo výške 975 eur je:

–   príjem zo stratového predaja kopírovacieho stroja vo výške 750 eur (položka 1),

–   rozdiel účtovnej a daňovej zostatkovej ceny odcudzeného osobného automobilu vzťahujúci sa k vedľajšej činnosti vo výške 225 eur (položka 7).

- Riadok 300 – na riadku sa uvádza súhrn položiek znižujúcich výsledok hospodárenia vykázaných na riadkoch 210 až 290

- Položka č. 23

Na riadku 300 občianske združenie uvedie sumu vo výške 333 060 eur.

Položky upravujúce základ dane (daňovú stratu) – riadky 301 až 308

- Riadok 301 – na riadku sa vyčísľuje základ dane vypočítaný ako výsledok hospodárenia vykázaný na riadku 100 zvýšený o položky zvyšujúce výsledok hospodárenia vykázané na riadku 200 a znížený o položky znižujúce výsledok hospodárenia vykázané na riadku 300.

- Položka č. 24

Na riadku 301 občianske združenie uvádza základ dane vo výške 35 012 eur.

- Riadok 304 – na riadku sa limitujú výdavky na reklamné predmety vo forme vína, a to u daňovníka, u ktorého nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti. Do limitu 5 % základu dane vyčísleného na riadku 301 je možné zahrnúť výdavky na víno, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur za kus. Výdavky na obstaranie vína prevyšujúce hodnotu 5 % základu dane sa uvádzajú na riadku 304.

- Na riadkoch 302 až 308 sa uvádzajú položky pripočítateľné alebo odpočítateľné od základu dane, ktorých uplatnenie je naviazané na vykázaný základ dane na riadku 301. Občianske združenie nemá žiadnu takúto položku, a preto na týchto riadkoch neuvádza nič.

Základ dane alebo daňová strata

- Riadky 310 a 400 – na riadku 310 daňového priznania sa vykazuje základ dane upravený o položky upravujúce základ dane uvedené na riadkoch 302 až 308.

- Položka č. 25

Občianske združenie na riadku 310 daňového priznania vykáže sumu vo výške 35 012 eur. Rovnakú sumu vykáže aj na riadku 400, nakoľko riadky 320 (časť základu dane pripadajúca na spoločníka v. o. s. alebo komplementára k. s.) a 330 (úhrn vyňatých príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí) združenie nevypĺňala.

- Riadok 410 – na riadku sa vykazuje odpočet daňových strát vykázaných za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.

Pomôckou na správne vyčíslenie odpočtu daňových strát na riadku 410 je pomocná tabuľka D, z ktorej sa zo stĺpca 9 z riadku 2 prenáša hodnota na riadok 410 daňového priznania.

- Položka č. 26

Občianske združenie v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nevykázala daňovú stratu, preto riadok 410 ani pomocnú tabuľku D nevypĺňa.

- Riadok 500 – na riadku sa vykazuje základ dane znížený o odpočet daňovej straty.

- Položka č. 27

Občianske združenie základ dane na riadku 500 po uplatnení odpočtu daňovej straty vykáže vo výške 35 012 eur.

- Riadok 501 – na tomto riadku sa vykonáva odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c, a to na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30c zákona, a to vo výške 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj a 100 % medziročného nárastu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj.

- Riadok 502 – na tomto riadku sa vykonáva odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30e

- Položka č. 28

Vzhľadom na skutočnosť, že občianske združenie nevykonáva projekt výskumu a vývoja (riadok 501) ani si neuplatňuje odpočet výdavkov na investície podľa § 30e (riadok 502), jeho základ dane vyčíslený na riadku 510 je v rovnakej výške ako na riadku 500, a to 35 012 eur.

- Riadky 550 a 560 – Sadzba dane a Úhrn zdaniteľných príjmov

Na riadku 550 sa uvádza sadzba dane vo výške 15 % alebo 21 % v závislosti od skutočnosti, akú výšku zdaniteľných príjmov uvedie na riadku 560 daňového priznania. Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie:

- sú do 49 790 eur vrátane – použije sadzbu dane vo výške 15 %

- prevyšujú sumu 49 790 eur – použije sadzbu dane vo výške 21 %.

- Položka č. 29

Úhrn zdaniteľných príjmov

Celkové výnosy (r. 6 tabuľky C1) 442 780

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane – 4 320

Príjmy oslobodené od dane – 327 345

Príjem zo stratového predaja majetku    – 750

Nepeňažný príjem – oprava na prenajatom
majetku                                   3 600

————————————————————————

Zdaniteľné príjmy                113 965

Za zdaňovacie obdobie 2023 občianske združenie dosiahlo zdaniteľné príjmy vo výške 113 965 eur. Túto sumu uvedie na riadku 560. Na základe výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov použije občianske združenie pri výpočte daňovej povinnosti sadzbu dane vo výške 21 %, ktorú uvedie na riadku 550.

- Riadok 600 – na riadku sa vyčísľuje daňová povinnosť pred uplatnením daňových úľav vypočítaná zo základu dane uvedeného na riadku 510 daňového priznania a sadzby dane uvedenej na riadku 550 daňového priznania. Daňová povinnosť sa v súlade s § 47 zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.

- Položka č. 30

Daňovú povinnosť vyčíslenú zo základu dane na r. 510 s použitím sadzby vo výške 15 % vykázalo občianske združenie vo výške 7 352,52 eura.

- Riadky 610 a 700 – Úľavy na dani

Na riadku 610 sa uvádzajú úľavy na dani podľa § 30a až § 30d ZDP. Príspevková organizácia tento riadok nevypĺňa, nakoľko si úľavy na dani neuplatňuje.

- Položka č. 31

Nakoľko občianske združenie riadok 610 daňového priznania nevyplňuje, na riadku 700 bude rovnaká suma ako na riadku 600 daňového priznania, t. j. 7 352,52 eura.

- Riadky 710 a 800 – Daň po uplatnení zápočtu dane zaplatenej v zahraničí

Na riadku 710 sa uvádza zápočet dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 ZDP. Výpočet dane uznanej na zápočet na daňovú povinnosť v tuzemsku zo zaplatenej dane v zahraničí sa vykonáva prostredníctvom pomocnej tabuľky E.

- Položka č. 32

Občianske združenie nedosahovalo žiadne príjmy zo zahraničia, pri ktorých by si mohlo uplatniť metódu zápočtu, a preto riadok 710 nevypĺňa. Suma dane po uplatnení zápočtu uvedená na riadku 800 je v rovnakej výške ako na riadku 600, t. j. vo výške 7 352,52 eura. Rovnaká suma sa uvedie aj na riadku 1050 daňového priznania.

- Riadok 1010 – na riadku sa uvádzajú preddavky zaplatené za zdaňovacie obdobie 2023, a to preddavky:

- od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2022 –preddavky splatné a platené za mesiace január až marec 2023,

- po lehote na podanie daňového priznania za rok 2022 do konca zdaňovacieho obdobia – preddavky splatené a platené za mesiace apríl až december 2023

- preddavky na daň, ktoré sú uhradené po skončení zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023, ak sa vzťahujú k daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie 2023 – napr. preddavok splatný za november 2023, ktorý je uhradený vo februári 2024.

- Položka č. 33

Občianskemu združeniu z podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2021 nevyplynula povinnosť platenia štvrťročných preddavkov. Riadok 1010 občianske združenie nevyplňuje.

- Riadok 1020 – na riadku sa uvádza úhrn preddavkov na zabezpečenie dane zrazených podľa § 44 ZDP.

- Položka č. 34

Občianske združenie tento inštitút nevyužíva a riadok nevypĺňa.

- Riadok 1030 – na riadku sa vykazuje suma dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ZDP, ktorá sa považuje za preddavok na daň. Zdanením príjmov daňou vyberanou zrážkou u občianskych združení je ich daňová povinnosť splnená, t. j. nikdy sa nepovažuje za preddavok na daň a riadok nevypĺňa. Daň vyberanú zrážkou podľa § 43 je možné považovať za preddavok iba vo vybraných prípadoch uvedených v § 43 ods. 6 ZDP.

- Riadok 1040 – na riadku sa uvádza celková suma preddavkov na daň, ktorú daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia zaplatil na zdaňovacie obdobie 2023, t. j. súčet riadkov 1010, 1020 a 1030.

- Položka č. 35

Občianske združenie neplatilo žiadne preddavky vykázané na riadkoch 1010 až 1030, a preto riadok 1040 nevypĺňa.

- Riadky 1060, 1061, 1062 a 1090 – riadky súvisia s platením tzv. exit tax, čo je daň pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia. Pomôckou pri výpočte exit tax je IV. časť daňového priznania.

- Položka č. 36

Občianske združenie riadky 1060, 1061, 1062 a 1090 nevypĺňa. Rovnako nevypĺňa IV. časť daňového priznania.

- Riadok 1080 – na riadku sa uvádza celková daňová povinnosť daňovníka za zdaňovacie obdobie.

- Položka č. 37

Občianske združenie na riadku 1080 daňového priznania vykáže sumu 7 352,52 eura.

- Riadky 1100 a 1101 – na riadkoch sa vykazuje daňová povinnosť po uplatnení preddavkov na daň. Na riadku 1100 sa uvádza daň na úhradu so znamienkom „+“, t. j. nedoplatok na dani a na riadku 1101 sa uvádza daňový preplatok so znamienkom „-“.

- Položka č. 38

Občianske združenie vykáže na riadku 1100 daň na úhradu vo výške 7 352,52 eura.

- Riadok 1110 – Daň na účely určenia preddavkov na daň

Na riadku 1100 sa uvádza daň na účely platenia preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie 2024. Na účely určenia výšky preddavkov na daň v zdaňovacom období 2024 sa základ dane vyčíslený na r. 500 prenásobí sadzbou dane uvedenou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 uvedenou na riadku 550.

- Položka č. 39

Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie 2024 na riadku 1110 sa uvádza vo výške 7 352,52 eura. Na základe prepočtu občianske združenie bude po lehote na podanie daňového priznania platiť štvrťročné preddavky na daň z príjmov na zdaňovacie obdobie 2024 vo výške 1 838,13 eura.

- Riadky 1120 až 1190 by občianske združenie vyplňovalo iba v prípade podania dodatočného daňového priznania podaného po lehote na podanie daňového priznania.

- VI. Časť – Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby daňovník vypĺňa len ak chce poukázať podiel zaplatenej dane vybranému prijímateľovi podielu zaplatenej dane. Podmienky poskytnutia podielu zaplatenej dane sú vymedzené v § 50 ZDP.

V prípade, že daňovník nechce poukázať podiel zaplatenej dane vyznačí túto skutočnosť krížikom v rámci VI. časti.

Ak daňovník chce poukázať podiel zaplatenej dane môže ale nemusí vyznačiť súhlas so zaslaním svojich údajov (obchodné meno alebo názov a právnu formu) prijímateľovi.

Občianske združenie môže poskytnúť podiel zaplatenej dane vo výške:

- 1 % z daňovej povinnosti vyčíslenej na riadku 1080, ak nespĺňa podmienku poskytnutia finančného daru uvedeného nižšie,

- 2 % z daňovej povinnosti vyčíslenej na riadku 1080, ak poskytne daňovníkovi, ktorým je daňovník nezaložený alebo nezriadení na podnikanie, pričom tento dar je poskytnutý na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP, peňažný dar minimálne v hodnote 0,5 % z daňovej povinnosti vyčíslenej na riadku 1080 daňového priznania.

Minimálna výška podielu zaplatenej dane, ktorú môže daňovník poskytnúť je 8 eur. Daňovník – právnická osoba môže poskytnúť podiel zaplatenej dane viacerým prijímateľom. V tomto prípade vymedzenie ďalších prijímateľov podielu zaplatenej dane uvádza v prílohe k VI. Časti – Údaje o ďalších prijímateľoch.

Upozornenie!

Pre identifikáciu prijímateľa podielu zaplatenej dane sa v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 uvádza iba IČO a obchodné meno alebo názov prijímateľa, pričom obchodné meno alebo názov majú iba informatívny charakter.

- Položka č. 40

Občianske združenie sa rozhodlo poukázať podiel zaplatenej dane, a to občianskemu združeniu Srdiečko. Organizácia poskytla finančný dar nadácii Srdce vo výške 2 300 eur. Občianske združenie poskytlo finančný príspevok vo výške 2 300 eur, čo predstavuje viac ako 0,5 % z daňovej povinnosti vyčíslenej na riadku 1080 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023, t. j. môže poskytnúť podiel zaplatenej dane vo výške 2 %, čo predstavuje sumu 114,05 eura. Uvedenú sumu občianske združenie uvedie na riadku 3 VI. časti.

Prílohy daňového priznania – aj napriek tomu, že občianske združenie nerealizovalo projekt výskumu a vývoja a tým nevypĺňa prílohu k § 30c, neuplatnilo ustanovenia § 13a a § 13b a nevypĺňa prílohu k § 13a a 13b, nevypĺňa ani prílohu k § 30e a nevypĺňa ani prílohu k VI. Časti – Údaje o ďalších prijímateľoch, pri vypĺňaní počtu príloh musí občianske združenie uviesť číslo 4.

Pomocné tabuľky C2 (pre daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva), E (výpočet dane uznanej na zápočet na daňovú povinnosť v tuzemsku zo zaplatenej dane v zahraničí), F (pre daňovníka – podnikateľský subjekt účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva), G1 až G3 (pre daňovníka vykazujúceho výsledok hospodárenia podľa IFRS), H (výpočet základu dane nerezidenta), I (Transakcie závislých osôb), J (vybrané údaje o príjmoch nerezidenta), K (Evidencia a zápočet daňovej licencie), IV. časť (exit tax), V. časť [Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e], VIII. časť (Žiadosť o platenie exit tax v splátkach) a IX. časť (Žiadosť o vrátenie daňového preplatku) občianske združenie vzhľadom na jeho vykonávanú činnosť a dosahované príjmy nevypĺňa.