3. Spôsob podania daňového priznania

Daňové priznanie sa v súlade s § 13 ods. 4 daňového poriadku podáva vecne príslušnému orgánu, ktorým je v tomto prípade daňový úrad. Daňové priznanie je možné podávať:

-  elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne – v tomto prípade podanie daňového priznania možno považovať za podanie, ktoré má štruktúrovanú podobu a možno ho podať iba prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku. Podanie daňového priznania sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Daňové priznanie je povinný podať elektronicky daňový subjekt (právnická osoba):

a) ktorý je platiteľom DPH alebo je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri,

b) ktorého pri správe daní zastupuje daňový poradca alebo advokát, a to aj v prípade, že daňový subjekt nie je platiteľom DPH,

c) ktorého pri správe daní zastupuje iný zástupca ako daňový poradca alebo advokát, a to v prípade, že ide o daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH alebo je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri.

Na základe uvedeného daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie má povinnosť zaslať daňové priznanie elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne, ak

- je platiteľom DPH a aj v prípade, že ho pri správe daní zastupuje iný zástupca, napr. účtovníčka,

- ho pri správe daní zastupuje daňový poradca alebo advokát,

-  osobne v podateľni na daňovom úrade – najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania, pričom správca dane potvrdí daňovníkovi vyplnené potvrdenie o podaní daňového priznania, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle Ministerstva financií SR v časti Finančný spravodajca a na webovom sídle Finančnej správy,

-  prostredníctvom pošty – v tomto prípade je na posúdenie splnenia lehoty na podanie daňového priznania rozhodujúci dátum podania uvedený na zásielke, ktorý môže byť najviac posledný deň lehoty na podanie daňového priznania,

Upozornenie!

Daňovník, na ktorého sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou a ktorý doručí daňové priznanie inak ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy (napr. listinne alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy), bude správcom dane vyzvaný na správne doručenie daňového priznania prostredníctvom portálu finančnej správy. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, považuje sa takéto podanie daňového priznania za nepodané.

4. Platenie dane

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie tak ako iná právnická osoba je povinný daň zaplatiť v eurách a v lehote na podanie daňového priznania, pričom daň je možné zaplatiť:

-  bezhotovostným prevodom – za deň platby sa považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala,

-  v hotovosti – za deň platby sa považuje deň, keď pošta hotovosť prijala.

Za zdaňovacie obdobie 2021, ktoré je kalendárny rok, je daňovník povinný zaplatiť daň najneskôr 31. 3. 2021.

Za predpokladu, že daňovník si v súlade s § 49 ods. 3 ZDP predĺži lehotu na podanie daňového priznania, automaticky sa mu predlžuje aj lehota na zaplatenie tejto dane.

Ak daňovníkovi do lehoty na podanie daňového priznania nebolo oznámené číslo účtu, na ktorý má daň zaplatiť, je povinný tak urobiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania.

Ak daň na úhradu vypočítaná na riadku 1100 daňového priznania nepresiahne 5 eur, daňovník nie je povinný túto daň zaplatiť, a to ani vtedy, ako využije postup podľa § 50 ZDP.

Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou MF SR č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane v z. n. p. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet. Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Platba dane z príjmov musí byť označená variabilným symbolom a na zdaňovacie obdobie 2021 je variabilný symbol 1700992021.

5. Odstránenie nedostatkov v daňovom priznaní

Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho prílohy, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Vo výzve správca dane oznámi nedostatky daňového priznania, určí primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní a poučí daňovníka o následkoch ich neodstránenia.

Ak daňový subjekt v lehote stanovenej vo výzve neodstráni tieto nedostatky a tieto

-  nemajú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok (napr. neuvedené zdaňovacie obdobie, DIČ, čísla SK NACE), môže nedostatky opraviť správca dane sám z úradnej moci, ak má potrebné údaje na ich odstránenie,

-  majú vplyv na daň alebo uplatnený nárok – môže správca dane:

–  u daňovníka vykonať daňovú kontrolu,

–  vyrúbiť v skrátenom vyrubovacom konaní daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dane alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok. V tomto prípade správca dane vydá na základe skutočností a na základe dôkazov, ktoré získal pri správe daní vyrubovací rozkaz. Vyrubovací rozkaz musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odporu vrátane upozornenia, že odpor musí byť vecne odôvodnený. Daňovník má možnosť podať odpor do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odpor sa podáva správcovi dane, ktorý vyrubovací rozkaz vydal.

Ak správca dane zistí, že daňové priznanie nie je podpísané alebo že je podané na platnom tlačive, alebo že je podané inak ako prostredníctvom portálu finančnej správy, vyzve daňovníka aby podľa jeho pokynu a v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak daňovník nedostatky v plnom rozsahu a v určenej lehote

-  odstráni – považuje sa podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania,

-  neodstráni – považuje sa toto podanie za nepodané a správca dane túto skutočnosť oznámi daňovníkovi, pričom daňovník musí podať nové daňové priznanie, čo znamená, že je podané oneskorené za čo hrozia daňovníkovi sankcie za oneskorené podanie.

6. Tlačivo daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2021

Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Vzor tlačiva daňového priznania určí Ministerstvo financií SR a uverejní ho na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia.

V nadväznosti na novelu ZDP č. 408/2021 Z. z. schválenú Národnou radou SR 27. októbra 2021 Ministerstvo financií SR na svojom webovom sídle zverejnilo vo Finančnom spravodajcovi (príspevok č. 15) Oznámenie č. MF/014762/2021-721 o vydaní vzorov tlačív daňových priznaní k dani z príjmov. Vzor tlačiva k dani z príjmov právnickej osoby je uvedený v prílohe č. 3 tohto oznámenia. Podľa uvedeného oznámenia sa:

-  vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby uvedený v prílohe č. 3 oznámenia č. MF/020519/2020-721 sa použije pri podávaní daňových priznaní u daňovníkov, ktorým posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul najneskôr 31. decembra 2021,

-  nový vzor tlačiva daňového priznania sa použije u daňovníkov, u ktorých posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie najskôr od 1. januára 2022.

K predmetnému oznámeniu Ministerstvo financií SR vydalo a uverejnilo vo Finančnom spravodajcovi 2 oznámenia:

-  oznámenie MF SR č. MF /014765/2021-721 o vydaní poučení na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov (príspevok č. 16),

-  oznámenie MF SR č. MF/014768/2021-721 o vydaní vzorov potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov (príspevok č. 17).

V rámci tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb bolo vykonaných niekoľko skôr drobných zmien a úprav:

-  úvodná strana

-  riadok 3 – Právna forma – v nadväznosti na zavedenie trojmiestneho kódu pre Pozemkové spoločenstvo aj pre Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (uvedené vo výbere z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka v poučení k daňovému priznaniu) sa aj políčka na uvedenie právnej formy daňovníka upravili iba na trojmiestne číslo.

Je potrebné upozorniť, že vo výbere z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka v poučení k daňovému priznaniu bola:

–  spresnená položka 421 v tom zmysle, že ide o právnickú osobu so sídlom mimo územia SR,

–  doplnená nová položka 804 – Európske zoskupenie územnej spolupráce,

-  doplnené pole „Mikrodaňovník podľa § 2 písm. w) zákona“ na označenie, že daňovník v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, má status mikrodaňovníka a môže uplatňovať ustanovenia zákona zvýhodňujúce mikrodaňovníka pri uplatňovaní daňových odpisov, opravných položkách k pohľadávkam a pri odpočte daňovej straty. Ak daňovník chce uplatniť tieto zvýhodnenia, je povinný na strane 1 zaškrtnúť toto pole označujúce, že je mikrodaňovník.

-  II. časť – výpočet základu dane a dane

-  riadok 180 – na tomto riadku nedošlo k obsahovej zmene, ale v nadväznosti na zavedenie zvýhodnených opatrení mikrodaňovníka sa na tomto riadku uvádza suma zvýšenia základu dane u mikrodaňovníka o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 ZDP a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo podľa § 28 ZDP pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12 ZDP, ak k vyradeniu z dôvodu predaja majetku alebo iného dôvodu dôjde pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5 ZDP,

-  riadok 301 – technická úprava z dôvodu nesprávne nastavené presunu základu dane nerezidenta, ktorý podnikal v zdaňovacom období prostredníctvom stálej prevádzkarne na území SR a dosahoval príjmy zo zdroja na území SR a príjmy, z ktorých sa daň vyberaná zrážkou považuje za preddavok na daň podľa § 43 ZDP, vypočítaného na základe pomocnej tabuľky H. Na riadok 301 sa uvádza základ dane vyčíslený na riadku 11 pomocnej tabuľky H,

-  riadok 320 – tento riadok vypĺňa iba komanditná spoločnosť a verejná obchodná spoločnosť. S účinnosťou od 1. 1. 2022 sa na tomto riadku časť základu dane alebo daňovej straty pripadajúcej na spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementára komanditnej spoločnosti nevylúči, ak sú splnené podmienky definície reverzného hybridného subjektu podľa § 17j ZDP.

-  VI. časť – Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby

Z identifikačných údajov prijímateľa podielu zaplatenej dane boli na základe novely ZDP č. 310/2021 Z. z. vypustené údaje o sídle a právnej forme a zároveň obchodné meno a názov prijímateľa má iba informatívny charakter.

7. Legislatívne zmeny s vplyvom na úpravu tlačiva daňového priznania alebo na vyplnenie uvedeného tlačiva pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie

Na zmenu a vyplnenie tlačiva daňového priznania malo vplyv viacero zákonov, ktorými sa novelizoval ZDP. Medzi hlavné zmeny ZDP týkajúce sa aj daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie možno zahrnúť:

     Zavedenie statusu mikrodaňovníka

S cieľom zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa novelou ZDP č. 301/­2019 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2021 zaviedol status mikrodaňovníka. Mikrodaňovníkom okrem daňovníka – fyzickej osoby po splnení ZDP stanovených podmienok môže byť aj právnická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy dosiahnuté za príslušné zdaňovacie obdobie sú maximálne vo výške sumy stanovenej na účely registrácie na daň z pridanej hodnoty, t. j. v súčasnosti 49 790 eur. Mikrodaňovníkom môže byť aj nezisková organizácia, ak spĺňa podmienku výšky zdaniteľných príjmov. Zdaniteľným príjmom na účely nadobudnutia statusu mikrodaňovníka je v súlade s § 2 písm. h) ZDP príjem (výnos), ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy. Do úhrnu zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovník zahŕňa všetky dosiahnuté zdaniteľné príjmy (výnosy), a to bez ohľadu na spôsob ich daňového vysporiadania (napr. aj príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou).

Pri zisťovaní výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov) sa vychádza

-  u daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, z výnosov spolu z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zdaňovanej činnosti, ktoré sú uvedené v riadku 6 pomocnej tabuľky C1 daňového priznania,

-  u daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, z príjmov spolu z nezdaňovanej činnosti a zdaňovanej činnosti, ktoré sú uvedené v riadku 6 pomocnej tabuľky C2 daňového priznania.

Dosiahnuté príjmy (výnosy) sa upravia na zdaniteľné príjmy (výnosy) vylúčením príjmov (výnosov), ktoré nie sú predmetom dane, vylúčením príjmov (výnosov), ktoré sú od dane oslobodené a upravia sa o položky, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale sú považované za zdaniteľný príjem daňovníka v príslušnom zdaňovacom období alebo sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov). Takto zistený úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) dosiahnutých za príslušné zdaňovacie obdobie daňovník uvádza v riadku 560 daňového priznania.

Aj napriek tomu, že daňovník v príslušnom zdaňovacom období splní podmienku zdaniteľných príjmov do 49 790 eur, stále nemusí byť považovaný za mikrodaňovníka. Ide o daňovníka:

-  ktorý je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) ZDP a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie,

-  na ktorého bol vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,

-  ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Závislou osobou podľa § 2 písm. n) ZDP je

-  blízka osoba vymedzená v § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka,

-  ekonomicky, personálne [§ 2 písm. o)] alebo inak prepojená osoba alebo subjekt [§ 2 písm. p)],

-  osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku v nadväznosti na § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Kontrolovanou transakciou sa v súlade s § 2 písm. ab) ZDP rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podľa písmen n) a r), pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom, pričom pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu.

Medzi kontrolované transakcie patria predovšetkým rôzne druhy transakcií s hmotným a nehmotným majetkom, finančné transakcie, vnútroskupinové služby, dohody o príspevkoch na náklady alebo transakcie spojené s podnikovými reštrukturalizáciami a pod. Podľa uvedeného kritéria sa za kontrolovanú transakciu všeobecne nepovažuje závislá činnosť, z ktorej príjmy spadajú pod § 5 ZDP, a to bez ohľadu na to, či je vykonávaná zamestnancom závislej osoby, spoločníkom alebo konateľom. Rovnaký výklad k posudzovaniu kontrolovaných transakcií sa uplatňuje aj u mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) ZDP.

ZDP sa pre mikrodaňovníkov zaviedli zjednodušené opatrenia v 3 oblastiach:

-  uplatnenie daňových odpisov (§ 26 ods. 12) – pri majetku zaradenom v odpisových skupinách 0 až 4 (hnuteľný majetok) s výnimkou osobných automobilov, ktorých vstupná cena je 48 000 a viac, má mikrodaňovník možnosť uplatniť daňové odpisy najdlhšie počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je majetok zaradený. To znamená, že mikrodaňovník má možnosť uplatniť si daňové odpisy najviac počas počtu zdaňovacích období, ktoré zodpovedajú dobe odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, pričom výška daňového odpisu je v tomto prípade na dobrovoľnom rozhodnutí mikrodaňovníka. Tento spôsob uplatnenia daňových odpisov umožňuje zahrnutie vstupnej ceny, resp. vstupnej ceny zvýšenej o technické zhodnotenie majetku aj v jednom zdaňovacom období, pričom mikrodaňovník je povinný aplikovať ostatné ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových výdavkov hmotného majetku ako je napr. ustanovenie § 24 ods. 5, § 19 ods. 3 písm. b) ZDP. Zvýhodnený spôsob odpisovania podľa § 26 ods. 13 ZDP je možné použiť na hmotný majetok, ktorý je zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka a uplatňuje uvedený spôsob daňových odpisov aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach bez ohľadu na skutočnosť, či v týchto zdaňovacích obdobiach má alebo nemá status mikrodaňovníka. Pri hmotnom majetku, pri ktorom sa uplatňuje daňové odpisovanie podľa § 26 ods. 12 ZDP, nie je možné v súlade s § 22 ods. 9 ZDP prerušiť odpisovanie.

ZDP zároveň umožnil u mikrodaňovníka pri majetku poskytnutom na prenájom uplatňovať pri hmotnom majetku zaradenom do odpisových skupín 0 až 4 daňové odpisy bez limitovania výškou príjmov dosahovaných z prenajatého majetku, a to v nadväznosti na uplatnenie zvýhodnených daňových odpisov podľa § 26 ods. 13 ZDP.

V prípade vyradenia majetku pred uplynutím doby odpisovania alebo predlženej doby odpisovania je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi sumou už uplatnených odpisov do daňových výdavkov a sumou odpisov, ktoré by boli vyčíslené podľa § 27 alebo § 28 (v prípade majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 alebo 3) a má možnosť uplatniť si daňovú zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov, pričom pri zisťovaní a uplatnení daňovej zostatkovej ceny hmotného majetku ako rozdielu medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov v zdaňovacích obdobiach, v ktorých mikrodaňovník postupuje podľa § 17 ods. 31 ZDP, sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis alebo pomerná časť ročného odpisu majetku podľa § 27 alebo § 28.

-  odpočet daňovej straty – rovnako ako pri ostatných daňovníkoch s účinnosťou od 1. 1. 2020 došlo k zrušeniu rovnomernosti odpočtu daňovej straty a k predlženiu lehoty na jej odpočet počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. U mikrodaňovníka nie je (na rozdiel od ostatných daňovníkov, ktorí si uplatňujú odpočet daňovej straty do výšky 50 % vyčísleného základu dane) obmedzená výška umorovanej daňovej straty, t. j. takýto daňovník si môže uplatniť daňovú stratu do výšky vyčísleného základu dane v zdaňovacom období, v ktorom si chce jej odpočet uplatniť. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzb ods. 5 ZDP sa spôsob uplatnenia odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníka uplatní prvýkrát na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začínajú najskôr 1. 1. 2021.

-  tvorba opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke (§ 20 ods. 23 ZDP) – mikrodaňovník má možnosť využiť zvýhodnený režim daňovo uznanej tvorby opravnej položky k pohľadávke v súlade s účtovníctvom, ak ide o pohľadávku, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí a ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Zahrnutím pohľadávky do zdaniteľných príjmov daňovníka sa na účely ZDP rozumie zaúčtovanie pohľadávky do výnosov daňovníka v súlade so zákonom o účtovníctve a príslušnými postupmi účtovania a jej zahrnutie do výsledku hospodárenia daňovníka za príslušné účtovné obdobie ako aj do základu dane daňovníka zisteného za príslušné zdaňovacie obdobie.

Rovnako sa môže mikrodaňovník rozhodnúť aj pre možnosť daňovej tvorby opravnej položky vzťahujúcej sa k príslušenstvu pohľadávky zahrnutému do zdaniteľných príjmov v súlade s účtovníctvom. Príslušenstvom pohľadávky sa rozumejú úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady [§ 19 ods. 2 písm. h) ZDP].

V súlade s § 20 ods. 15 ZDP sa osobitný spôsob daňovo uznanej tvorby opravnej položky k pohľadávke a k príslušenstvu pohľadávky podľa § 20 ods. 23 ZDP nepoužije v prípade pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo pohľadávky, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzb ods. 4 ZDP sa ustanovenia týkajúce sa osobitného spôsobu daňovo uznanej tvorby opravnej položky k pohľadávke a k jej príslušenstvu môžu použiť na tvorbu opravnej položky k pohľadávke a príslušenstvu pohľadávky zahrnutých do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník mikrodaňovníkom. To znamená, že ak je pohľadávka a príslušenstvo pohľadávky zahrnuté do zdaniteľných príjmov daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom je tento daňovník považovaný za mikrodaňovníka a tento daňovník, zaúčtuje v zdaňovacom období, v ktorom je mikrodaňovníkom, tvorbu opravnej položky k tejto pohľadávke, resp. príslušenstvu tejto pohľadávky, pri zahrňovaní vytvorenej opravnej položky k pohľadávke a príslušenstvu tejto pohľadávky sa postupuje podľa ustanovení § 20 ods. 2 písm. h), § 20 ods. 15 a § 20 ods. 23 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2021, t. j. v súlade s účtovníctvom.

Pri zahrňovaní tvorby opravnej položky k pohľadávke a príslušenstvu pohľadávky do daňových výdavkov daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom daňovník nie je považovaný za mikrodaňovníka, sa postupuje podľa ustanovení § 20 ods. 4 a 14 ZDP, aj keď pohľadávka a príslušenstvo pohľadávky boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom bol mikrodaňovníkom.

V nadväznosti na tvorbu daňovo uznanej opravnej položky k pohľadávke a jej príslušenstvu podľa § 20 ods. 23 ZDP, ustanovenie § 19 ods. 2 písm. r) ZDP upravuje aj odpis takejto pohľadávky a jej príslušenstvo. Pri odpise pohľadávky a jej príslušenstva, ku ktorej bola tvorená opravná položka podľa § 20 ods. 23 ZDP je za daňový výdavok uznaný odpis pohľadávky a príslušenstva k pohľadávke, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka, a to do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 23 ZDP.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzi ods. 2 ZDP sa ustanovenie § 19 ods. 2 písm. r) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2021 prvýkrát použije na odpis pohľadávky alebo príslušenstva k pohľadávke, ku ktorému došlo v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka a ide o odpis pohľadávky alebo príslušenstva k pohľadávke zahrnutých do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka.

     Použitie sadzby dane za zdaňovacie obdobie 2021

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie môže za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2021 alebo hospodársky rok 2021/2022 pri vyčíslení daňovej povinnosti z príjmov použiť jednu z dvoch sadzieb dane vymedzených v § 15 ZDP. Použitie príslušnej sadzby dane závisí od výšky zdaniteľných príjmov dosiahnutých za zdaňovacie obdobie 2021. Základ dane stanovený podľa § 17 až 29 znížený o daňovú stratu vyčíslenú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach môže podliehať sadzbe dane vo výške:

-  15 % – ak výška zdaniteľných príjmov neprevyšuje sumu ustanovenú osobitným zákonom, ktorým je zákon o DPH pre povinnú registráciu na DPH, čo v súčasnosti je 49 790 eur,

-  21 % – ak výška zdaniteľných príjmov prevyšuje sumu 49 790 eur.

Na účely uplatnenia 15 % sadzby dane bol v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby doplnený riadok 560, v ktorom sa uvádza úhrn zdaniteľných príjmov. Pre stanovenie zdaniteľného príjmu na účely uplatnenia tejto sadzby dane je potrebné vychádzať z definície zdaniteľného príjmu vymedzeného v § 2 písm. h) ZDP, ktorým sa rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy. Pri vypĺňaní riadku 560 tlačiva daňového priznania sa vychádza z pomocnej tabuľky:

-  C1 riadku 6 u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo

-  C2 riadku 6 u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva.

Sumy uvedené na riadku 6 pomocnej tabuľky C1 a C2 sa následne upravujú v zmysle definície zdaniteľného príjmu.

Za účelom uplatňovania správnej sadzby dane pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby vydalo Finančné riaditeľstvo SR usmernenie k vymedzeniu zdaniteľných príjmov (výnosov), ktoré bolo vypracované v spolupráci s Ministerstvom financií SR a je uverejnené na webovom sídle finančnej správy. Medzi príjmami, ktoré sú súčasťou riadku 560 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, sú predovšetkým:

-  výnosy účtované v triede 6 u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo IFRS upravené o výnosy, ktoré:

-  nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP – napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivostí od držiteľa alebo dedením, podiely na zisku (dividendy) u právnickej osoby okrem dividend z nespolupracujúcich štátov podľa § 2 písm. x) ZDP [riadok 210 daňového priznania okrem sumy prislúchajúcej k príjmom nezahrňovaným do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. a) ZDP, resp. riadok 220 u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie],

-  sú od dane oslobodené – napr. príjmy podľa § 13 až § 13c ZDP (riadky 230, 240 a 260 daňového priznania) – v prípade neziskových organizácií ide predovšetkým o príjmy, ktoré sú oslobodené z dôvodu, že sú dosahované v rámci ich hlavnej činnosti, resp. ZDP ich vymedzuje ako oslobodené pre daný typ právnej formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie podľa § 13 ZDP,

-  podľa § 17 ods. 3 písm. c) ZDP predstavujú výnosy, ktoré už boli v minulosti zdanené podľa ZDP alebo doterajších predpisov, a preto sa do základu dane nezahŕňajú,

-  výnosy, ktoré do základu dane nevstupujú, ale napriek tomu sa zahrnujú medzi zdaniteľné príjmy (výnosy) uvedené v riadku 560 daňového priznania

-  výnosy zdanené daňou vyberanou zrážkou – sú zdaniteľným príjmom, aj keď sa zdaňujú iným spôsobom a zo základu dane sú vylúčené podľa § 17 ods. 3 písm. a) ZDP,

-  príjmy, ktoré nie sú zaúčtované vo výnosoch, ale sú zdaniteľným príjmom

-  nepeňažný príjem – napr. § 17 ods. 20 a 21 ZDP (riadok 110 daňového priznania),

-  úpravy základu dane o pripočítateľné položky, ktoré súvisia s výnosmi resp. príjmami – napr. úpravy z dôvodu transferového oceňovania (iba v časti týkajúcej sa výnosov, príjmov, t. j. nie výdavkov) – napr. § 17 ods. 5 ZDP,

-  marketingové štúdie u príjemcu vykázané vo výnosoch v minulosti, ktoré sú zdaniteľným príjmom až v zdaňovacom období prijatia úhrady podľa § 17 ods. 19 písm. c) ZDP účinného do 31. 12. 2019,

-  príjmy, ktoré sa z pohľadu účtovníctva alebo ZDP časovo rozlišujú

-  dotácie – v časti v akej sa účtujú do výnosov a zároveň zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZDP.

Upozornenie!

U daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorý začal v priebehu kalendárneho roka 2020 a skončil v priebehu kalendárneho roka 2021, sa pre uplatnenie sadzby dane vo výške 15 % uplatňuje hranica zdaniteľných príjmov do výške 100 000 eur. Až za zdaňovacie obdobie, ktoré začne v priebehu kalendárneho roka 2021 je možné uplatniť sadzbu dane vo výške 15 %, iba ak daňovník dosahuje zdaniteľné príjmy najviac vo výške 49 790 eur.

     Zmeny v súvislosti s podielom zaplatenej dane (2 %)

Novelou ZDP č. 310/2021 Z. z. sa prevažne s účinnosťou od 1. 1. 2022 zaviedli zmeny súvisiace so znižovaním administratívnej záťaže pre daňovníkov, ako je:

a)  vypustenie povinnosti uvádzať sídlo a právnu formu prijímateľa podielu zaplatenej dane z vyhlásenia o poukazovaní podielu zaplatenej dane. Vo vyhlásení vo forme osobitného tlačiva alebo vyhlásení, ktoré je súčasťou daňového priznania daňovník, ktorý chce poukázať podiel zaplatenej dane určitému prijímateľovi sa po novom uvedie iba IČO a názov (obchodné meno), pričom názov má iba informatívny charakter. Zavedenie informatívneho charakteru pre názov prijímateľa bolo vykonané z dôvodu neexistencie jednotnej formy názvu prijímateľa uvádzanej v rôznych informačných systémoch. V nadväznosti na túto úpravu bolo upravené tlačivo daňového priznania, ktoré sa bude podávať po 31. 12. 2021,

b)  spresnenie vymedzenia prijímateľa, a to doplnením organizačnej jednotky združenia zriadenej podľa § 11a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Ide o spresnenie za účelom odstránenia interpretačných problémov a z dôvodu právnej istoty daňovníkov,

c)  rozšírenie zjednodušenia preukazovania neexistencie záznamu v evidencii neplatičov Sociálnej poisťovne v súlade s aplikačnou praxou. Správca dane nepoukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ak bude evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie,

d)  zrušenie povinnosti preukazovania existencie účtu v banke a jeho čísla listinnými dokumentami pre prijímateľa podielu zaplatenej dane. Na splnenie tejto povinnosti budú elektronicky komunikovať notári s bankami. Povinnosť prijímateľa preukazovať zriadenie účtu v banke alebo pobočke banky a oznamovať číslo tohto účtu sa ruší v prípade, ak prijímateľ:

- požiada notára o osvedčenie splnenia zákonom vymedzených podmienok na zapísanie do zoznamu prijímateľov do 30. novembra bežného roka – notár uvedené skutočnosti overí automatizovaným spôsobom prostredníctvom elektronickej žiadosti adresovanej príslušnej banke alebo pobočke zahraničnej banky,

- v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a že nedošlo k zmene čísla účtu tohto prijímateľa –prijímateľ uvedené skutočnosti nemusí dokladovať písomným potvrdením,

e)  zmena registra, v ktorom musí byť prijímateľ zapísaný, aby mu správca dane mohol poukázať podiel zaplatenej dane. Do 31. augusta 2021 bolo poukázanie podielu zaplatenej dane podmienené zápisom v registri mimovládnych neziskových organizácií. Tento register však nie je referenčným registrom a údaje z neho nenesú so sebou domnienku správnosti, aktuálnosti a použiteľnosti na právne účely, pričom tento register nie je automatizovane prístupný pre notárov ani Notársku komoru. S účinnosťou od 1. septembra 2021 prijímateľ musí byť zapísaný v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorý je referenčným registrom, je pravidelne aktualizovaný, údaje v ňom obsiahnuté sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak a sú použiteľné na právne účely. Tento register je prístupný pre Notársku komoru a notárov, obsahuje zápisy o všetkých typoch prijímateľov a register neziskových mimovládnych organizácií predstavuje jeden zo zdrojových registrov registra právnických osôb,

f)  odbúranie povinnosti vyzvať daňovníka na opravu nesprávnych údajov v podanom vyhlásení, ak ide o údaje, ktoré je správca dane povinný a oprávnený pri svojej úradnej činnosti získavať a používať z úradnej povinnosti podľa osobitných predpisov,

g)  zavedenie povinnosti prijímateľa podielu zaplatenej dane nahlásiť notárovi číslo a ročník vydania Obchodného vestníka, v ktorom si prijímateľ splnil povinnosť zverejniť špecifikáciu použitia prijatého podielu zaplatenej dane, ak súhrn podielov zaplatenej dane v ročnom prehľade prijímateľa je vyšší ako 3 320 eur.

     Oznamovanie výšky a splatnosti preddavkov na daň z príjmov

S účinnosťou od 1. 1. 2022 je finančná správa povinná daňovníkom právnickým osobám, ktoré podajú daňové priznanie oznamovať výšku a splatnosť preddavku na daň z príjmov platených po lehote na podanie daňového priznania podľa § 42 ZDP. Správca dane oznámi túto skutočnosť daňovníkovi najneskôr 5 dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca dane nevydá rozhodnutie o platení preddavkov inak. Správca dane bude daňovníkovi oznamovať výšku preddavku a jeho splatnosť pri tých preddavkoch či už mesačných alebo štvrťročných, ktorých splatnosť z podaného daňového priznania prvýkrát uplynie počnúc 1. 1. 2022, a to aj vtedy, ak lehota na podanie daňového priznania uplynula do 31. 12. 2021. Na základe uvedeného sa bude povinnosť oznamovania preddavkov prvýkrát vzťahovať na daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorého zdaňovacie obdobie je:

-  od 1. 8. 2020 do 31. 7. 2021 – u ktorého lehota na podanie DP uplynie 31. 10. 2021 a vychádza mu platiť štvrťročné preddavky, pričom prvý preddavok platí do 31. 1. 2022,

-  od 1. 10. 2020 do 30. 9. 2021 – u ktorého lehota na podanie DP uplynie 31. 12. 2021 a vychádza mu platiť mesačné preddavky, pričom prvý preddavok platí do 31. 1. 2021.

     Výdavky na testovanie zamestnancov na COVID-19

Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „Lex korona“) obsahuje niekoľko finančných opatrení na zamedzenie nepriaznivého stavu vyvolaného nebezpečnou nákazlivou ľudskou chorobou COVID-19, ktoré sú účinné počas obdobia pandémie. Lex korona definuje obdobie pandémie ako obdobie od 12. 3. 2020, kedy vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS–CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda SR mimoriadnu situáciu odvolá. Obdobie pandémie podľa Lex korony na určité opatrenia v súčasnosti stále trvá. Jedným z takýchto opatrení je aj posudzovanie výdavkov (nákladov) na testovanie na ochorenie COVID-19 vrátane výdavkov (nákladov) súvisiacich so zabezpečením testovania (§ 24ab Lex korony). Toto opatrenie sa do Lex korony zaviedlo zákonom č. 47/2021 Z. z.

Povinnosť testovať zamestnancov vyplývalo počas roka 2021 z opatrení nastavených vládou SR, ktoré boli súčasťou Vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Jednou z týchto vyhlášok je napr. vyhláška č. 264/2021 Z. z. Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vyhláška č. 264/2011 Z. z.“) uverejnenej dňa 24. 11. 2021 vo Vestníku vlády SR.

V súlade s ustanovením § 24ab ods. 1 Lex korona sú počas obdobia pandémie daňovým výdavkom podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) aj výdavky (náklady) na testovanie na ochorenie COVID-19 vrátane výdavkov (nákladov) súvisiacich so zabezpečením testovania vynaložené okrem iného:

–   zamestnávateľom na zamestnanca, vrátane testovania blízkej osoby žijúcej so zamestnancom v spoločnej domácnosti,

–   daňovníkom na fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť pre daňovníka v mieste jeho podnikania.

Znenie § 24ab ods. 1 Lex korona a § 19 ZDP neobmedzuje uplatnenie daňového výdavku na testovanie iba na situácie, ak povinnosť testovať vyplýva z osobitných predpisov. Tzn., že výdavky (náklady) zamestnávateľa na testovanie sú daňovým výdavkom napr. aj v situáciách, ak zamestnávateľ dobrovoľne testuje aj zamestnancov, ktorí boli očkovaní, alebo ich testuje častejšie než má povinnosť podľa osobitného predpisu a pod. Z týchto ustanovení tiež nevyplýva obmedzenie výšky výdavkov (nákladov) na testovanie. Daňovým výdavkom sú nielen výdavky (náklady) na testovanie, ale v prípade, ak zamestnávateľ zabezpečuje testovanie vo svojich priestoroch na ťarchu svojich výdavkov (nákladov), daňovým výdavkom sú aj výdavky (náklady) súvisiace s testovaním, napr. na ochranné pomôcky, na dezinfekciu, na likvidáciu odpadu vzniknutého pri testovaní, atď.

U jednotlivých typov daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú výdavky (náklady) na testovanie na ochorenie COVID-19 vrátane výdavkov (nákladov) súvisiacich so zabezpečením testovania daňovým výdavkom len v takom rozsahu, v akom prislúchajú k príjmom (výnosom) z jeho zdaňovanej činnosti.

V prípade, ak si zamestnanec zabezpečuje testovanie u iného subjektu než u zamestnávateľa, predloží zamestnávateľovi doklad, z ktorého je zrejmá minimálne informácia o zaplatenej sume za testovanie, o dni zaplatenia a o subjekte, ktorý platbu prijal. Takýmto dokladom je napr. pokladničný doklad z pokladnice e-kasa klient, prípadne paragón (pri platbe v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť), výpis z bankového účtu (pri platbe bezhotovostným prevodom), príjmový pokladničný doklad alebo iný obdobný doklad preukazujúci poskytnutie služby testovania a úhradu za túto službu. Tento doklad od zamestnanca je podkladom (účtovným záznamom) k vyhotoveniu účtovného dokladu u zamestnávateľa, na základe ktorého zamestnávateľ účtuje výdavok (náklad) na testovanie a jeho preplatenie zamestnancovi. Ku koncu roka 2021 povinnosť testovať zamestnancov vyplývala z Vyhlášky č. 264/2021 Z. z. Podľa § 2 ods. 1 tejto vyhlášky sa všetkým zamestnávateľom nariaďuje na pracovisku a v iných priestoroch zamestnávateľa podmieňovať vstup na pracovisko a do iných priestorov len zamestnancovi v režime OTP. Za týmto účelom sa zamestnanec preukazuje napr. potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19, ktoré môže byť nahradené digitálnym COVID preukazom EÚ. Z dôvodu preukaznosti, keďže z digitálneho COVID preukazu EÚ nie je zrejmá napr. suma zaplatená zamestnancom za testovanie, je potrebné, aby zamestnanec požadujúci preplatenie výdavkov na testovanie predložil aj doklad, tak ako je uvedené vyššie.

V súlade s ustanovením § 24ab ods. 2 zákona Lex korona počas obdobia pandémie suma na úhradu výdavkov zamestnanca, vrátane nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom, na účely vykonania testovania vrátane testovania blízkej osoby žijúcej so zamestnancom v spoločnej domácnosti nie je počas obdobia pandémie predmetom dane zamestnanca podľa § 5 ZDP. ZDP zrovnoprávnil obe formy testovania, tzn., bez ohľadu na to, či zamestnanca otestoval priamo zamestnávateľ alebo bol zamestnanec otestovaný u inej osoby. V oboch prípadoch príjem u zamestnanca (peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie) nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. V prípade, že zamestnávateľ preplatí výdavky zamestnanca vynaložené na jeho testovanie, ide o peňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, ktoré nie je predmetom dane.

8. Prílohy daňového priznania a účtovná závierka

Podľa § 49 ods. 11 ZDP je daňovník povinný na účely podania daňového priznania zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona o účtovníctve do registra účtovných závierok.

Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a VÚC postupujú pri zostavení účtovnej závierky podľa opatrenia MF SR č. 25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

Ostatné účtovné jednotky nezaložené alebo nezriadené za účelom podnikania, ako sú uvedené v predchádzajúcom odstavci, zostavujú účtovnú závierku v závislosti od sústavy účtovania v súlade s:

-  opatrením MF SR č. 17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania,

-  opatrením MF SR č. 24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov.

Zo znenia ZDP nevyplýva, že účtovná závierka je prílohou daňového priznania. Ide o samostatné podanie, ktoré je iba naviazané na lehotu na podanie daňového priznania. To znamená, že účtovnú závierku musí daňovník uložiť do registra účtovných závierok v lehote na podanie daňového priznania.

Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na účel podnikania ukladajú účtovné závierky do Registra účtovných závierok:

-  v listinnej podobe – poštou alebo osobne na daňový úrad, ak nemajú povinnosť komunikovať so správcom dane elektronicky podľa daňového poriadku,

-  elektronicky, a to prostredníctvom portálu Finančnej správy, prostredníctvom Centrálneho konsolidačného systému alebo prostredníctvom informačného systému RISSAM.výkazy (všetky potrebné informácie sú zverejnené na webovom sídle Ministerstva financií SR www.mfsr.sk).

Povinnosť uložiť dokumenty do registra účtovných závierok sa nevzťahuje na daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (s výnimkou subjektov verejnej správy), ak:

-  nemá povinnosť podania daňového priznania podľa § 41 ods. 1 ZDP,

-  nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa osobitného predpisu,

-  jej povinnosť uloženia dokumentov neustanovuje osobitný predpis.

Lehota na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok je 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak, napr. § 49 ods. 2 a 3 ZDP.

Prílohou daňového priznania sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania. V prípade daňového priznania daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie je prílohou daňového priznania príloha k § 13a a § 13b ZDP, príloha k § 30c ZDP a príloha k VI. časti týkajúca sa údajov o ďalších prijímateľoch podielu zaplatenej dane aj v tom prípade, že ju daňovník nevypĺňa. Čo znamená, že aj keď daňovník nebude prikladať k daňovému priznaniu žiadnu vyplnenú prílohu, musí na tlačive uviesť minimálne 3 prílohy (ktoré sú súčasťou daňového priznania a predloží ich nevyplnené).

9. Riadky daňového priznania relevantné pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie

Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú v tlačive daňového priznania určené predovšetkým nasledujúce riadky:

     Riadok 100 – účtovný výsledok hospodárenia v nadväznosti na údaje z tabuľky C1 alebo C2 v III. časti daňového priznania

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia alebo rozdielu príjmov a výdavkov v závislosti od sústavy účtovania, podľa ktorej účtujú. Pri zisťovaní základu dane vychádzajú:

-  rozpočtové organizácie, obce, VÚC, štátne fondy a obce z výsledku hospodárenia zisteného podľa opatrenia MF SR č. 16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a VÚC v znení neskorších predpisov,

-  ostatní daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikania, ako sú uvedení v prvom bode, vychádzajú z:

–   výsledku hospodárenia zisteného podľa opatrenia MF SR č. 24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov,

–   rozdielu medzi príjmami a výdavkami podľa opatrenia MF SR č. 24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov – v sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať:

o  občianske združenia, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur za predpokladu, že nie sú subjektom verejnej správy,

o  cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu za predpokladu, že nepodnikajú.

Tabuľku C1 vypĺňajú daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva a tabuľku C2 daňovníci účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva. Tabuľky obsahujú informácie o výsledku hospodárenia alebo rozdielu príjmov a výdavkov spolu z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti ako aj samostatne z hlavnej činnosti a samostatne z podnikateľskej činnosti. Úhrnný výsledok hospodárenia alebo rozdiel príjmov a výdavkov uvedený v tabuľkách C1 a C2 na riadku 1 sa prevádza na riadok 100.

     Riadok 130 – výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo § 21a, alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 ZDP

Na tomto riadku daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie vykazuje:

–   náklady (výdavky) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane,

–   náklady (výdavky) vzťahujúce sa k podnikateľskej (zdaňovanej) činnosti, ktoré nie sú daňovými výdavkami.

Pomôckou na vyčíslenie tohto riadku je pomocná tabuľka A uvedená v III. časti tlačiva daňového priznania.

     Riadok 210 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 a príjmy nezahrňované do základu dane podľa § 17 ods. 3 pís. a)

Na tomto riadku daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie vykazuje iba príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP. V prípade uvedeného daňovníka sa vybratím dane zrážkou považuje daňová povinnosť za splnenú – vysporiadanú a daňovník si túto daň nemôže uplatniť ako preddavok na daň.

Medzi príjmy, ktoré podliehajú dani vyberanej zrážkou u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie patrí:

-  úrok z peňažných prostriedkov bežných účtov,

-  výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok,

-  výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok,

-  kompenzačná platba podľa zákona č. 250/­2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach,

-  peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie.

     Riadok 220 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (§ 12 ods. 3 ZDP), ak sú súčasťou sumy na r. 100

Na uvedenom riadku sa uvádzajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP iba v prípade, že sú súčasťou riadku 100, t. j. boli účtované do výnosov. Takýmito príjmami v prípade daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie je predovšetkým:

-  podiel zaplatenej dane u prijímateľa, ktorému správca dane poukáže podiel zaplatenej dane, ak spĺňa podmienky stanovené ZDP. Medzi hlavné podmienky patria:

–   prijímateľ musí byť uvedený v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou SR,

–   prijímateľ musí mať jednu zo zákonom vymedzených právnych foriem uvedených v § 50 ods. 4 ZDP, pričom predmetom činnosti daňovníka musia byť činnosti uvedené v § 50 ods. 5 ZDP,

–   daňovník nemá nedoplatok na dani 15 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania,

–   daňovník nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a ani neeviduje nedoplatky voči zdravotnej poisťovni ani nedoplatok na povinnom poistnom,

-  príjem získaný darovaním alebo dedením na základe darovacej zmluvy alebo na základe dedičstva zo závetu – uvedené sa nevzťahuje na dary, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Príjem plynúci z ďalšieho využívania majetku nadobudnutého darovaním alebo dedením už podlieha zdaneniu v súlade s ostatnými ustanoveniami ZDP,

-  podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnávací podiel, podiel na likvidačnom zostatku a podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Výnimku predstavujú príjmy, ktoré plynú obci alebo VÚC od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP – v tomto prípade príjmy podliehajú zdaneniu vo výške 35 % prostredníctvom osobitného základu dane v súlade s § 51 ods. 1 písm. c) ZDP.

Vzhľadom na špecificky vykonávanú činnosť majú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie osobitne vymedzený predmet dane. Predmetom dane týchto daňovníkov podľa § 12 ods. 2 ZDP sú príjmy:

o   z činnosti, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť. Pod pojmom činnosti, ktorými daňovníci dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť je možné chápať akékoľvek činnosti, ktorých výsledkom je alebo môže byť dosiahnutie zisku,

o   z prenájmu majetku,

o   z predaja majetku,

o   z reklám,

o   z členských príspevkov,

o   z ktorých sa daň vyberá zrážkou v súlade s § 43 ZDP a

o   dosahované na základe zmluvy o sponzorstve.

Upozornenie!

Vo všeobecnosti však platí, že príjmy, ktoré sú predmetom dane daňovníka nemusia byť zároveň aj zdaniteľnými príjmami, a to z dôvodu vymedzenia oslobodenia určitých druhov príjmov podľa § 13 ZDP.

Ak vychádzame z takto definovaného predmetu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, akýkoľvek príjem, ktorý nespĺňa podmienku predmetu dane, sa považuje za príjem, ktorý nie je predmetom dane a uvádza sa na tomto riadku.

     Riadok 230 – príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ZDP, ak sú súčasťou riadku 100

Na tomto riadku daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie uvádza:

-  príjmy dosahované z ich hlavnej činnosti, na ktorej účel vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou [§ 13 ods. 1 písm. a) ZDP]. Hlavnú činnosť daňovníka stanovuje v závislosti od jeho právnej formy a spôsobu založenia alebo zriadenia osobitný zákon, na základe ktorého vznikol (napr. Matica Slovenska), stanovy (napr. občianske združenie), štatút (napr. obec, VÚC), zriaďovateľské listiny (v prípade rozpočtových a príspevkových organizácii) a zakladateľské listiny (napr. neziskové organizácie založené na základe zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich verejnoprospešné služby).

Hlavnou činnosťou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie je vykonávanie verejno-prospešných činností, ktorých hlavným cieľom nie je dosahovanie zisku. To však neznamená, že by títo daňovníci s tejto neziskovej činnosti zisk nemohli dosahovať. Príjmy z hlavnej činnosti týchto daňovníkov stanovenej jednou z vyššie uvedených spôsobov sú od dane z príjmov oslobodené. ZDP však zároveň jednoznačne stanovuje príjmy, ktoré sú považované za zdaniteľné príjmy, a to aj napriek tomu, že sú vymedzené ako hlavná činnosť daňovníka. Aj tu však ZDP dáva možnosť oslobodenia takýchto príjmov u niektorých právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie alebo pri splnení určitých podmienok, za predpokladu, že sú vymedzené v § 13 ods. 1 písm. b) až g) alebo v ods. 2 ZDP. Medzi explicitne vymedzené príjmy, ktoré sa považujú za zdaniteľné príjmy aj keď sú dosahované v rámci hlavnej činnosti, patria:

–   príjem z predaja majetku – úprava základu dane pri predaji majetku daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie je vymedzená v § 17 ods. 16 ZDP. Výnimku zo zdanenia príjmu z predaja majetku majú rozpočtové organizácie, obce a VÚC [§ 13 ods. 1 písm. b) a e)],

–   príjem z nájomného – výnimku zo zdanenia takýchto príjmov majú rozpočtové organizácie, obce a VÚC [§ 13 ods. 1 písm. b) a e)],

–   príjmy z reklamy – výnimku zo zdanenia do výšky 20 000 eur pri splnení ďalších podmienok majú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie vymedzení v § 12 ods. 3 písm. a) [bližšie v § 13 ods. 1 písm. g)], u ostatných daňovníkov platí, že aj keby mali dosahovanie takéhoto príjmu zadefinované ako svoju hlavnú činnosť, stále to budú príjmy podliehajúce zdaneniu,

–   príjmy z členských príspevkov – výnimku zo zdanenia majú zákonom vymedzení daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie podľa § 13 ods. 2 písm. b),

–   príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe – v zmysle zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. športové organizácie, ktoré môžu mať aj formu daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie môžu dosahovať príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe (tzv. sponzorské). Takýmito príjmami môže byť peňažné aj nepeňažné plnenie, pričom sponzorovaný (v tomto prípade daňovník nezaložený alebo nezriadení na podnikanie) sa zaväzuje využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Sponzorské je u športovej organizácii vždy zdaniteľným príjmom, aj keď je dosahované v rámci jej hlavnej činnosti. Spôsob zahrnutia sponzorského do základu dane je vymedzené v § 17 ods. 3 písm. k) ZDP, ak športová organizácia účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v § 17 ods. 3 písm. l) ZDP, ak športová organizácia účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

–   príjmy z činnosti, ktoré sú podnikaním – na účely ZDP možno činnosťami, ktoré sú podnikaním rozumieť činnosti, ktoré je možné vykonávať iba na základe živnostenského opatrenia v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p.,

–   príjmy, ktoré sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou – ide o príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu podľa § 43 ZDP – napr. úroky pripisované na bankový účet, príjmy plynúce z držby a predaja dlhopisov a pokladničných poukážok,

-  príjmy z prenájmu a predaja majetku u rozpočtových organizácii [§ 13 ods. 1 písm. b)] a obcí a VÚC [§ 13 ods. 1 písm. e)],

-  príjmy štátnych fondov – oslobodenie nadväzuje na ich špecifickú činnosť, ktorú vykonávajú,

-  výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam [§ 13 ods. 2 písm. a)],

-  členské príspevky prijaté určitými právnymi formami daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie [§ 13 ods. 2 písm. b)] – oslobodenie sa vzťahuje na členské príspevky u záujmových združení právnických osôb, profesijných komôr, občianskych združení, odborových organizácií a politických strán a hnutí. Oslobodenými príjmami sú:

–   povinné členské príspevky – príspevky, ktoré sú členovia povinní platiť, ak členstvo v takejto organizácii je povinné na základe osobitného právneho predpisu – rôzne komory,

–   nepovinné členské príspevky – príspevky, ktoré členovia platia dobrovoľne a účasť v takejto organizácií nie je povinná na základe právneho predpisu – rôzne zväzy združujúce podnikateľov rovnakého zamerania.

Oslobodené sú však len tie členské príspevky, ktoré sú určené v stanovách, zriaďovacích listinách, zakladateľských listinách alebo v osobitných zákonoch, pričom nie je podstatné aby v týchto listinách alebo zákonoch bola určená výška členského príspevku, ale rozhodujúce je stanovená povinnosť platiť členské príspevky.

-  úrok z preplatku na dani zapríčineného správcom dane [§ 13 ods. 2 písm. c)],

-  úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov [§ 13 ods. 2 písm. d)],

-  úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici a príjmy z finančných operácií, ktoré vykonáva Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [§ 13 ods. 2 písm. e)],

-  finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná [§ 13 ods. 2 písm. g)],

-  plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce na zmiernenie následkov pandémie COVID-19, a to plnenia poskytnuté podľa:

–   § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ide o plnenia v rámci projektov na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Ide napr. o plnenia poskytované v rámci projektov „Prvá pomoc zamestnávateľom, zamestnancom a živnostníkom“, „Prvá pomoc+“ a „Prvá pomoc++“,

-  plnenia poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR.

Podľa ZDP sú od dane z príjmov oslobodené iba vyššie uvedené plnenia, čo znamená, že iné dotácie a príspevky nie sú od dane oslobodené a podliehajú zdaneniu, pokiaľ ich u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie nie je možné priradiť k hlavnej činnosti daňovníka. Ide napr. o:

–   dotácie na úhradu nájomného podľa § 13c zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR alebo z iných dotácií poskytovaných podľa zákona č. 71/2013 Z. z. (napr. z dotácie na nákup batériových a plug-in hybridných elektrických vozidiel),

–   príspevok na podporu cestovného ruchu v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 podľa § 27a ods. 1 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov,

–   plnenie podľa zákona o službách zamestnanosti okrem plnení podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti,

–   dotácie podľa zákona č. 299/2020 Z. z., okrem dotácie podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z.,

–   dotácie poskytované Pôdohospodárskou platobnou agentúrou podľa zákona č. 280/­2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s príjmami oslobodenými od dane uvedenými na r. 230 je potrebné pripomenúť skutočnosť, že k týmto oslobodeným príjmom je nevyhnutné vylúčiť zo základu dane aj k ním prislúchajúce výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, a to prostredníctvom r. 130 daňového priznania a pomocnej tabuľky A v riadku 14.

     Riadok 560 – Úhrn zdaniteľných príjmov

Na tomto riadku sa uvádza úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovníka, od ktorého sa odvíja možnosť uplatnenia sadzby dane vo výške 15 %, ak tento úhrn neprevyšuje sumu 49 790 eur za zdaňovacie obdobie. U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa vychádza z r. 6 pomocných tabuliek C1 alebo C2 v závislosti od použitia sústavy účtovania, na ktorých sa uvádzajú výnosy (príjmy) spolu z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti. Od takto vyčíslenej sumy výnosov (príjmov) sa odpočítajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, ktoré sú oslobodené od dane a upravia sa o položky, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale sú považované za zdaniteľný príjem a o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných výnosov (príjmov).

Za účelom správneho vyčíslenia zdaniteľných príjmov daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie je možné primerane uplatniť „Usmernenie č. 18/DZPaU/2021/MU k vymedzeniu zdaniteľných príjmov (výnosov) na účely uplatňovania 15 % sadzby dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z § 17 ods. 1 písm. b) až d) zákona o dani z príjmov“, ktoré je zverejnené na webovom sídle finančnej správy.

(https:/­/­www.financnasprava.sk/­/­_img/­pfsedit/­­Do­kumenty_PFS/­Zverejnovanie_dok/­­Da­ne/­­Me­todicke_usmernenia/­Priame_dane/­2021/­2021.02.11_18_DZPaU_2021_MU.pdf)

10. Vyplnenie daňového priznania na praktickom príklade

Občianske združenie Jahoda účtujúce v sústave podvojného účtovníctva vykonávalo v zdaňovacom období 2021 hlavnú činnosť (80 %) aj podnikateľskú činnosť (20 %). Za účtovné obdobie 2021 vykázalo vo výsledku ziskov a strát nasledovný výsledok hospodárenia:

	Výnosy	Náklady	VH
Hlavná činnosť	64 500	70 500	–6 000
Podnikateľská činnosť	35 000	25 000	+ 10 000
Úhrn	99 500	95 500	+ 4 000

 

     Riadok 100 + tabuľka C1 – na tomto riadku občianske združenie uvedie úhrnný výsledok hospodárenia z hlavnej (nezdaňovanej) a z vedľajšej (podnikateľskej) činnosti vo výške 4 000 eur, ktorý prenesie z pomocnej tabuľky C1 z riadku 1.

Vzhľadom na skutočnosť, že občianske združenie účtuje v sústave podvojného účtovníctva, vypĺňa pomocnú tabuľku C1 nasledovne:

–   na r. 1 – uvedie úhrnný výsledok hospodárenia vo výške 4 000 eur,

–   na r. 2 – uvedie výsledok hospodárenia z hlavnej nezdaňovanej činnosti vo výške – 6 000 eur,

–   na r. 3 – uvedie výsledok hospodárenia z vedľajšej podnikateľskej činnosti vo výške 10 000 eur,

–   na r. 4 – § 17 ods. 16 – zisk z predaja ma­jetku.

Občianske združenie v marci 2021 predalo počítač za 300 eur. Počítač občianske združenie obstaralo v marci 2018 v obstarávacej cene 2 016 eur. Daňová aj účtovná zostatková cena k 31. 12. 2020 bola vo výške 588 eur. Strata z predaja počítača je vo výške 288 eur (300 – 588). Na riadku 4 sa uvádza iba zisk z predaja majetku. Keďže občianske združenie dosiahlo z predaja počítača, stratu na tomto riadku neuvádza žiadnu sumu.

–   na r. 5 – uvedie príjem z nájomného nehnuteľnosti vo výške 3 000 eur a príjem z reklamy vo výšky 12 000 eur, t. j. v úhrne suma 15 000 eur. Oba príjmy sú súčasťou riadku 100.

–   na r. 6 – uvedie súhrn výnosov z hlavnej aj podnikateľskej činnosti vo výške 99 500 eur.

Počas účtovného a zdaňovacieho obdobia občianske združenie vykonalo tieto operácie:

-  Občianske združenie vlastní administratívnu budovu, v rámci ktorej prenajímalo podnikateľskému subjektu 1 miestnosť za nájomné vo výške 250 eur za mesiac. Podnikateľský subjekt sa nad rámec povinností uvedených v nájomnej zmluve rozhodol vykonať opravy, pričom hodnota vykonaných opráv je vo výške 1 100 eur. Občianske združenie výdavky na opravu podnikateľskému subjektu neuhradilo, a preto mu v tejto súvislosti v súlade s § 17 ods. 21 ZDP vzniká nepeňažný príjem, ktorý sa vykazuje na riadku 110.

-  Občianske združenie vlastní 2 osobné automobily:

–   osobný automobil, ktorý používalo v rámci svojej hlavnej aj podnikateľskej činnosti a uplatňuje pri ňom výdavky na spotrebované pohonné látky prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze. Celkové výdavky na pohonné hmoty v roku 2021 spoločnosť vyčíslila na 4 800 eur, pričom podľa prepočítanej spotreby uvedenej v technickom preukaze navýšenej o 20 % môže uplatniť do daňových výdavkov iba sumu 4 000 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že automobil bol používaný v rámci hlavnej aj podnikateľskej činnosti, budú sa náklady zahrnovať do ZD nasledovne:

o  4 000 eur – výdavky v súlade s § 19 ods. 2 písm. l), avšak

–  hlavná činnosť (80 %) vo výške 3 200 eur – súčasť riadku 14 pomocnej tabuľky A,

–  podnikateľská činnosť (20 %) vo výške 800 eur – daňový výdavok – súčasť základu dane tak ako je o nej účtované,

o  800 eur – výdavky nadspotreba

–  hlavná činnosť (80 %) vo výške 640 eur – súčasť riadku 14 pomocnej tabuľky A,

–  podnikateľská činnosť (20 %) vo výške 160 eur – súčasť riadku 3 pomocnej tabuľky A,

–   osobný automobil, ktoré združenie používalo iba v rámci svojej vedľajšej (podnikateľskej) činnosti. Občianske združenie vykázalo nákup pohonných látok za rok 2021 vo výške 3 000 eur. Uvedená spotreba zodpovedá primeranému počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia na uvedené auto. Občianske združenie sa rozhodlo uplatniť výdavky na pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 %. Suma vo výške 20 % z 3 000 eur, t. j. suma 600 eur nie je daňovým výdavkom a je súčasťou riadku 3 pomocnej tabuľky A.

-  Občianske združenie evidovalo v rámci svojej podnikateľskej činnosti pohľadávku v menovitej hodnote vo výške 5 000 eur, ktorá bola splatná v septembri 2019. Vo februári 2021 bola pohľadávka viac ako 360 dní po splatnosti a spoločnosť ju postúpila za 2 000 eur. K pohľadávke združenie tvorilo 20 % daňovo uznanú opravnú položku.

Združenie sa môže rozhodnúť, ktorý výdavok pri predaji pohľadávky je pre neho výhodnejší – výdavok do výšky:

–   príjmu z predaja   2 000 eur,

–   tvorby opravnej položky
(20 % z 5 000 eur)  1 000 eur.

Pre občianske združenie je výhodnejšie uplatniť výdavok do výšky príjmu z predaja pohľadávky vo výške 2 000 eur. Rozdiel menovitej hodnoty pohľadávky vo výške 5 000 eur a príjmu z predaja (2 000 eur) vo výške 3 000 eur ako strata z predaja pohľadávky je nedaňovým výdavkom a uvádza sa na riadku 4 pomocnej tabuľky A.

Podľa § 17 ods. 28 písm. a) ZDP v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k postúpeniu pohľadávky, sa základ dane zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19 a súčasne sa zníži o výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP. Združenie má povinnosť zvýšiť základ dane na r. 180 tlačiva daňového priznania o 20 % vytvorenú opravnú položku zahrnutú v daňových výdavkoch (1 000 eur) a súčasne na riadku 290 tlačiva daňového priznania má povinnosť uviesť výdavok vo výške 2 000 eur ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia (výdavok k predanej pohľadávke).

-  Občianske združenie má na účte 513 zaúčtované tieto náklady:

–   800 eur – náklady na pohostenie a občerstvenie, ktoré vynaložila v rámci svojej podnikateľskej činnosti – výdavky na reprezentáciu sú v plnej výške nedaňovým výdavkom a vykazujú sa na riadku 6 pomocnej tabuľky A,

–   2 200 eur – náklady na reklamné predmety na prezentáciu svojej činnosti – kalendáre, perá, tašky – ide o prezentáciu činnosti občianskeho združenia – výdavky súvisia s hlavnou činnosťou a sú nedaňovým výdavkom – vykazujú sa na riadku 14 pomocnej tabuľky A.

-  Občianske združenie účtovalo v januári 2021 škodu z dôvodu totálneho zničenia počítačového vybavenia v kancelárii pri požiari. Daňová aj účtovná zostatková cena počítačového vybavenia bola vo výške 3 000 eur. V decembri 2021 polícia potvrdila, že požiar spôsobil neznámi páchateľ a prípad uzatvorila. Občianskemu združeniu poisťovňa priznala náhradu škody vo výške 1 200 eur. Ide o počítačové vybavenie, ktoré občianske združenie používalo tak na hlavnú činnosť ako aj na podnikateľskú činnosť.

Vzhľadom na skutočnosť, že počítačové vybavenie bolo používané tak na hlavnú ako aj na podnikateľskú činnosť, je potrebné tak daňovú zostatkovú cenu ako aj náhradu škody prideliť pomernou časťou k jednotlivým činnostiam:

–   škoda vo výške daňovej zostatkovej ceny 3 000 eur sa bude do základu dane zahrnovať následne:

o   2 400 eur (80 % z 3 000 eur) je priradených k hlavnej činnosti – vykazovať sa budú ako nedaňový výdavok na riadku 14 pomocnej tabuľky A,

o   600 eur (20 % z 3 000 eur) je priradených k podnikateľskej činnosti – vzhľadom na skutočnosť, že ku koncu zdaňovacieho obdobia polícia prípad uzavrela s tým, že páchateľom je neznámi páchateľ, náklad vo výške 600 eur je daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na výšku náhrady škody od poisťovne, ktorú je možno priradiť k podnikateľskej činnosti a zostáva súčasťou základu dane tak ako je o nich účtované,

–   náhrada škody od poisťovne vo výške 1 200 eur sa bude do základu dane zahrnovať nasledovne:

o  960 eur (80 % z 1 200 eur) je priraditeľných k hlavnej činnosti – vykazuje sa na riadku 230 tlačiva daňového priznania ako položka znižujúca výsledok hospodárenia,

o  240 eur (20 % z 1 200 eur) je priraditeľných k podnikateľskej činnosti – tento výnos je súčasťou základu dane v súlade so zaúčtovaním.

-  Občianske združenie darovalo nadácii Srdce, ktorá je prijímateľom podielu zaplatenej dane z príjmov dosahovaných v rámci svojej podnikateľskej činnosti, peňažný dar vo výške 1 500 eur. Poskytnutie peňažného daru sa účtuje prostredníctvom nákladového účtu 543 – Dary. Poskytnutie darov predstavuje položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia vo výške 1 500 eur na riadku 8 pomocnej tabuľky A.

-  Občianske združenie evidovalo v roku 2021 v rámci svojej činnosti nasledujúceho pohľadávky po splatnosti

–   v rámci podnikateľskej činnosti pohľadávku v menovitej hodnote 1 300 eur, ku ktorej v roku 2021 zaúčtovala 100 % opravnú položku. Pohľadávka bola 720 dní po splatnosti – k tejto pohľadávke je možné tvoriť daňovo uznanú opravnú položku vo výške 50 % z menovitej hodnoty. Rozdiel vo výške 650 eur predstavuje nedaňovú tvorbu opravnej položky a uvádza sa na riadku 9 pomocnej tabuľky A,

–   v rámci hlavnej činnosti pohľadávku v menovitej hodnote 700 eur, ktorá bola 720 dní po splatnosti a ku ktorej zaúčtovala opravnú položku v roku 2020 vo výške 50 % – 350 eur. Táto tvorba opravnej položky je nedaňovým výdavkom a uvádza sa na riadku 14 pomocnej tabuľky A.

-  Občianske združenie v roku 2021 vytvorilo a zaúčtovalo rezervu na možný súdny spor v súvislosti s vykonávaním svojej podnikateľskej činnosti vo výške 5 000 eur. Tvorba tejto rezervy nie je daňovo uznaná a uvádza sa na riadku 10 pomocnej tabuľky A.

-  Občianske združenie k 31. 12. 2021 vytvorilo a zaúčtovalo rezervu na nevyčerpané dovolenky vo výške 15 000 eur, pričom 30 % zamestnancov vykonáva aj činnosti spojené s podnikateľskou činnosťou. Zamestnanci, ktorí vykonávali aj podnikateľskú činnosť, ju vykonávali v pomere 20 % / 80 % (hlavná činnosť) – táto rezerva je daňovo uznaná do daňových výdavkov, pričom však suma rezervy:

–   vzťahujúca sa iba na zamestnancov, ktorí vykonávajú hlavnú činnosť vo výške 10 500 eur [70 % z 15 000 eur], je súčasťou výdavkov týkajúcich sa hlavnej činnosti na riadku 14 pomocnej tabuľky A,

–   vzťahujúca sa na zamestnancov, ktorí vykonávajú hlavnú aj podnikateľskú činnosť, je potrebné rozdeliť na časť týkajúcu sa hlavnej činnosti a časť týkajúcu sa podnikateľskej činnosti:

–   hlavná činnosť vo výške 3 600 eur [80 % zo 4 500 (30 % z 15 000 eur)] je súčasťou výdavkov týkajúcich sa hlavnej činnosti na riadku 14 pomocnej tabuľky A,

–   podnikateľská činnosť vo výške 900 eur je súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom a nevyžaduje žiadnu úpravu na riadku 10 pomocnej tabuľky A.

-  Celková výška nákladov vzťahujúca sa k hlavnej činnosti občianskeho združenia sa uvádza na riadku 14 pomocnej tabuľky A vo výške 70 500 eur. Súčasťou tejto sumy sú napr.:

–   výdavky na PHL vzťahujúce sa na používanie osobných automobilov na hlavnú (nezdaňovanú činnosť) vo výške 3 840 eur (3 200 + 640),

–   výdavky na reklamné predmety súvisiace s hlavnou činnosťou vo výške 2 200,

–   daňová zostatková cena zničeného počítačového vybavenia súvisiaca s hlavnou činnosťou vo výške 2 400 eur,

–   tvorba opravnej položky k pohľadávke z hlavnej činnosti vo výške 350 eur,

–   rezerva na nevyčerpané dovolenky vzťahujúca na zamestnancov vykonávajúcich hlavnú činnosť vo výške 14 100 eur (10 500 + 3 600).

Celková suma na súhrnnom riadku 17 pomocnej tabuľky A vo výške 88 110 eur sa prenáša na riadok 130 – výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo § 21a ZDP, alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 ZDP.

-  Občianske združenie v rámci zdaňovanej činnosti 2021 účtovalo úroky z omeškania vo výške 315 eur, avšak uhradilo tieto úroky až vo februári 2022. Podľa § 17 ods. 19 písm. g) ZDP je možné úroky z omeškania uznať do daňových výdavkov ale až po ich zaplatení. Občianske združenie úroky z omeškania účtované v zdaňovacom období 2021 nemôže považovať za daňový výdavok roku 2021 keďže ku skutočnej úhrade došlo až vo februári 2022. Suma úrokov z omeškania vo výške 315 eur predstavuje položku pripočítateľnú k výsledku hospodárenia na riadku 140.

-  Občianske združenie vykázalo účtovné odpisy vo výške 18 000 eur a k ním pripadajúce daňové odpisy vo výške 16 000 eur. Pri žiadnom hmotnom majetku občianske združenie neprerušilo odpisovanie. K správnemu vyčísleniu rozdielu medzi účtovnými a daňovými odpismi je potrebné vyplniť pomocnú tabuľku B – Odpisy hmotného majetku:

–   na riadku 1 uvedie sumu účtovných odpisov vo výške 18 000 eur,

–   na riadku 2 uvedie celkovú sumu daňových odpisov vo výške 16 000 eur (odpisy z automobilov používajúcich na podnikateľskú činnosť v pomernej časti, odpisy časti budovy pripadajúcej na prenajímanú miestnosť),

–   na riadku 6 uvedie sumu daňových odpisov, ktoré chce uplatniť do daňových výdavkov vo výške 16 000 eur.

Rozdiel účtovných odpisov vykázaných na riadku 1 pomocnej tabuľky B vo výške 18 000 eur a daňových odpisov vykázaných na riadku 6 pomocnej tabuľky B vo výške 16 000 eur vo výške 2 000 eur sa vykáže na riadku 150.

-  Občianske združenie v marci 2021 predalo počítač za 300 eur. Počítač občianske združenie obstaralo v marci 2018 v obstarávacej cene 2 016 eur. Daňová aj účtovná zostatková cena k 31. 12. 2020 bola vo výške 588 eur. Strata z predaja počítača je vo výške 288 eur (300 – 588).

Vzhľadom na skutočnosť, že občianske združenie vykázalo z predaja majetku stratu, predaj tohto majetku by v súlade s § 17 ods. 16 ZDP nemal ovplyvňovať základ dane, t. j. mali by byť zo základu dane vylúčené náklady a výnosy účtované v účtovnom období 2021 v súvislosti s týmto majetkom. Na základe uvedeného budú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2021 vykonané tieto úpravy:

–   príjem z predaja zaúčtovaný na účte výnosov vo výške 300 eur by mal byť vyňatý zo základu dane prostredníctvom riadku 290 daňového priznania,

–   účtovná zostatková cena vo výške 588 eur účtovaná do nákladov by mala byť vyňatá zo základu dane prostredníctvom riadku 180 daňového priznania.

Súčasťou riadku 180 je aj výška opravnej položky, ktorá bola vytvorená k postúpenej pohľadávke vo výške 1 000 eur na základe § 17 ods. 28 písm. a) ZDP.

Celková suma uvedená na riadku 180 je 1 588 eur.

Na riadku 200 uvedie občianske združenie úhrn všetkých položiek znižujúcich výsledok hospodárenia uvedených na riadkoch 210 až 290 vo výške 93 113 eur.

-  Občianske združenie účtovalo v účtovnom období úroky na bankovom účte používanom na hlavnú aj podnikateľskú činnosť vo výške 24 eur, pričom banka združeniu zrazila daň vyberanú zrážkou vo výške 4,56 eur. Úrokové výnosy z bankového účtu podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP a vybratím tejto dane je daňová povinnosť splnená. Suma úrokov účtovaná do výnosov vo výške 24 eur je položkou odpočítateľnou od výsledku hospodárenia a uvádza sa na riadok 210 daňového priznania.

-  Občianske združenie prijalo v roku 2021 dar vo výške 4 500 eur a ako prijímateľ podielu zaplatenej dane mu správca dane v roku 2021 poukázal 2 % vo výške 3 800 eur.

Dar či už peňažný alebo nepeňažný ako aj podiel zaplatenej dane predstavujú pre občianske združenie príjem, ktorý nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP. Suma vo výške 8 300 eur predstavuje položku znižujúcu výsledok hospodárenia a uvádza sa na riadku 220 daňového priznania.

-  Občianske združenie v roku 2021 uzatvorilo s podnikateľským subjektom zmluvu o poskytnutí tzv. charitatívnej reklamy v úhrnnej hodnote 25 000 eur. Občianske združenie účtovalo o výnosoch z reklamných služieb v roku 2021. V roku 2021 však prijalo úhradu od podnikateľského subjektu iba vo výške 15 000 eur.

V roku 2021 občianske združenie účtovalo na základe zmluvy o charitatívnej reklame výnosy z reklamných služieb v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb, t. j. celková suma 25 000 eur je súčasťou výsledku hospodárenia. V súlade s § 17 ods. 3 písm. m) sú príjmy z reklamných služieb občianskeho združenia súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k prijatiu finančných prostriedkov. V roku 2021 občianske združenie prijalo 15 000 eur, ktoré sú súčasťou základu dane a zároveň sú v súlade s § 13 ods. 1 písm. g) ZDP oslobodené od dane, t. j. uvádzajú sa na riadku 230 daňového priznania.

Suma vo výške 10 000 eur, ktorú občianske združenie v roku 2021 neprijalo, je potrebné zo základu dane vylúčiť, a to prostredníctvom riadku 290 daňového priznania.

V rámci hlavnej činnosti vykázalo občianske združenie výnosy (príjmy) vo výške 64 500 eur. Príjmy z hlavnej činnosti sú oslobodené od zdanenia. Súčasťou týchto príjmov je okrem iného aj:

–   peňažný dar vo výške 4 500 eur, ktorý nie je predmetom dane a je uvedený na r. 220,

–   podiel zaplatenej dane vo výške 3 800 eur, ktorý nie je predmetom dane a je uvedený na r. 220,

–   členské príspevky vo výške 4 000 eur,

–   náhrada škody od poisťovne za požiarom zničené počítačové zariadenie vzťahujúca sa na hlavnú činnosť vo výške 960 eur.

Oslobodenými príjmami podľa § 13 uvádzanými na riadku 230 daňového priznania je suma vo výške 56 200 eur.

-  Súčasťou riadku 290 vo výške 12 300 eur je:

–   príjem zo stratového predaja počítača vo výške 300 eur,

–   daňový výdavok súvisiaci s postúpením pohľadávky do výšky príjmu z predaja vo výške 2 000 eur,

–   príjmy z charitatívnej reklamy nezahrňovanej do ZD vo výške 10 000 eur.

-  Na riadku 300 uvedie občianske združenie úhrn všetkých položiek znižujúcich výsledok hospodárenia uvedených na riadkoch 210 až 290 vo výške 76 824 eur.

-  Na riadku 301 občianske združenie uvádza základ dane vo výške 20 289 eura, ktorý predstavuje výsledok hospodárenia vykázaný v účtovníctve zvýšený o položky pripočítateľné k tomuto výsledku hospodárenia a znížený o položky odpočítateľné od výsledku hospodárenia.

-  Na riadkoch 302 až 308 sa uvádzajú položky pripočítateľné alebo odpočítateľné od základu dane, ktorých uplatnenie je naviazané na vykázaný základ dane na riadku 301. Občianske združenie nemá žiadnu takúto položku a preto na týchto riadkoch neuvádza nič.

-  Keďže občianske združenie nedosahuje príjmy v zahraničí, suma vo výške 20 289 eur uvedená na riadku 301 sa uvádza aj na riadkoch 310 a 400.

-  Občianske združenie v jednotlivých zdaňovacích obdobiach vykázalo daňové straty nasledovne:

ZO	Celková výšky DS	Zostatok neuplatnenej straty k 1. 1. 2021
2017	–	–
2018	–	–
2019	12 000	9 000
2020	–	–

 

Daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie 2019 si občianske združenie aj v zdaňovacom období 2021 môže uplatniť podľa podmienok § 30 ZDP platného a účinného do 31. 12. 2019, t. j. rovnomerne počas 4 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období najviac do výšky vyčísleného základu dane. V zdaňovacom období 2021 si daňovník môže uplatniť celú ¼ daňovej straty vyčíslenú za zdaňovacie obdobie 2019 vo výške 3 000 eur, vzhľadom nato, že základ dane je vyšší ako 3 000 eur. Na riadku 410 sa uvedie suma vo výške 3 000 eur.

K odpočtu daňovej straty na r. 410 je potrebné vyplniť pomocnú tabuľku D.

-  Základ dane na riadku 500 po uplatnení odpočtu daňovej straty je vo výške 17 289 eur.

-  Vzhľadom na skutočnosť, že občianske združenie nevykonáva projekt výskumu a vývoja, jeho základ dane vyčíslený na riadku 510 je v rovnakej výške ako na riadku 500, a to 17 289 eur.

-  Pri určení sadzby dane na riadku 550 je nevyhnutné vyčísliť úhrn zdaniteľných príjmov na riadku 560. V závislosti od ich výšky občianske združenie použije sadzbu dane vo výške 15 % alebo 21 %.

-  Riadok 560 – Úhrn zdaniteľných príjmov

Celkové výnosy (r. 6 tabuľky C1) 99 500

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane  – 8 300

Príjmy oslobodené od dane – 56 200

Príjem zo stratového predaja majetku  – 300

Nepeňažný príjem – oprava na prenajatom majetku    1 100

Príjmy z charitatívnej reklamy – 10 000

————————————————————

Zdaniteľné príjmy................ 25 800

Za zdaňovacie obdobie 2021 občianske združenie dosiahlo zdaniteľné príjmy vo výške 25 800 eur, čo znamená, že pri výpočte daňovej povinnosti použije sadzbu dane vo výške 15 %.Občianske združenie má možnosť uplatniť si sadzbu dane vo výške 15 %.

-  Daňovú povinnosť vyčíslenú zo základu dane na r. 510 s použitím sadzby vo výške 15 % vykázalo občianske združenie vo výške 2 593,35 eura. Sumu vo výške 2 593,35 eura občianske združenie uvádza aj na riadkoch 700, 800, 1050, 1080 a 1100.

-  Riadky 900 až 1 000 občianske združenie nevypisuje, keďže sa na ňu inštitút daňovej licencie nevzťahoval.

-  Na základe daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020 občianskemu združeniu nevyplynula povinnosť platenia preddavkov na daň z príjmov. Riadok 1010 občianske združenie nevyplňuje.

-  Na účely určenia výšky preddavkov na daň v zdaňovacom období 2022 sa základ dane vyčíslený na r. 500 (17 289,00 eur) prenásobí sadzbou dane uvedenou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2021, t. j. vo výške 15 %. Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie 2022 na riadku 1110 sa uvádza vo výške 2 593,35 eur. Na základe prepočtu občianskemu združeniu nevyplýva platiť preddavky na daň na zdaňovacie obdobie 2022.

-  Riadky 1120 až 1190 by občianske združenie vyplňovalo iba v prípade podania dodatočného daňového priznania podaného po lehote na podanie daňového priznania.

-  VI. Časť – Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby

Občianske združenie sa rozhodlo poukázať podiel zaplatenej dane, a to občianskemu združeniu Srdiečko. Organizácia poskytla finančný dar nadácii Srdce vo výške 1 500 eur. Právnická osoba môže poskytnúť podiel zaplatenej dane vo výške 1 % alebo 2 % v závislosti od skutočnosti, či počas zdaňovacieho obdobia 2021 až do lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie poskytla subjektu, ktorý môže byť prijímateľom podielu zaplatenej dane z pohľadu právnej formy finančný príspevok a v akej výške. Ak občianske združenie poskytne finančný príspevok minimálne vo výške 0,5 % z daňovej povinnosti vyčíslenej na riadku 1080 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2021, môže poskytnúť podiel zaplatenej dane vo výške 2 %.

V tomto prípade 0,5 % z daňovej povinnosti na riadku 1080 (2 593,35) predstavuje sumu 12,97 eura. Nakoľko občianske združenie poskytlo nadácii finančný príspevok vyšší ako 12,97 eura, môže poskytnúť podiel zaplatenej dane vo výške 2 %, čo predstavuje sumu 51,87 eura.

Pre identifikáciu prijímateľa podielu zaplatenej dane sa v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2021 uvádza už iba IČO a Obchodné meno alebo názov prijímateľa, pričom obchodné meno alebo názov majú iba informatívny charakter.

-  Prílohy daňového priznania – aj napriek tomu, že občianske združenie nerealizovalo projekt výskumu a vývoja a tým nevypĺňa prílohu k § 30c, neuplatnilo ustanovenia § 13a a § 13b a nevypĺňa prílohu k § 13a a 13b a nevypĺňa ani prílohu k VI. Časti – Údaje o ďalších prijímateľoch, pri vypĺňaní počtu príloh musí občianske združenie uviesť číslo 3.

Pomocné tabuľky C2 (pre daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva), E (výpočet dane uznanej na zápočet na daňovú povinnosť v tuzemsku zo zaplatenej dane v zahraničí), F (pre daňovníka – podnikateľský subjekt účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva), G1 až G3 (pre daňovníka vykazujúceho výsledok hospodárenia podľa IFRS), H (výpočet základu dane nerezidenta), I (Transakcie závislých osôb), J (vybrané údaje o príjmoch nerezidenta), K (Evidencia a zápočet daňovej licencie), IV. časť (exit tax), V. časť [Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e], VIII. časť (Žiadosť o platenie exit tax v splátkach) a IX. časť (Žiadosť o vrátenie daňového preplatku) občianske združenie vzhľadom na jeho vykonávanú činnosť a dosahované príjmy nevypĺňa.