11. 3. 2026
0,00 €
poradca.sk
INFORMAČNÝ PORTÁL
sk Slovenský Poradca
cs Český Poradce

Priznanie k dani z príjmov
fyzických osôb

za rok 2021

Ing. Miroslava Brnová

Skončil sa rok 2021 a je potrebné myslieť na vysporiadanie svojich daňových povinností. Akým spôsobom to spraviť, sa budeme snažiť v skratke rozviesť v nasledujúcom príspevku.

Pri vysporiadaní daňovej povinnosti k dani z príjmov fyzických osôb prostredníctvom daňového priznania je potrebné si položiť viacero otázok, a to:

1. Kto je povinný podať daňové priznanie?

2. Kedy?

3. Z čoho?

4. Ako?

Uvedené otázky riešia predovšetkým zákony

–   č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a

–   č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“).

1. Kto je povinný podať daňové priznanie?

Podľa ustanovenia § 15 daňového poriadku daňové priznanie je povinný podať:

-  každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj ZDP. ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Napríklad v ustanovení § 32 ZDP upravuje povinnosť podať daňové priznanie daňovníkovi/fyzickej osobe, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) ZDP s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP.

Ak daňový subjekt opomenie povinnosť a nepodá daňové priznanie v lehote podľa hmotnoprávneho predpisu, správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti. Výzva musí obsahovať poučenie o následkoch spojených s nepodaním daňového priznania, a tým je určenie dane podľa pomôcok.

-  alebo ten, koho správca dane na to vyzve.

Na účely zdanenia príjmov fyzických osôb sa používajú dve tlačivá:

–   daňové priznanie typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,

–   daňové priznanie typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP.

Spôsob podania daňového priznania je určený v § 13 a § 14 daňového poriadku v nadväznosti aj na § 33 daňového poriadku.

Podľa § 15 daňového poriadku sa daňové priznanie podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

S účinnosťou od 1. 1. 2021, vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo financií a uverejní ich na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov, obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu, a to, ak ide o

a)  fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, rodné číslo alebo dátum jej narodenia,

b)  právnickú osobu, názov, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a daňové identifikačné číslo.

Podľa § 32 ZDP je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.

Pre rok 2021 je príjmová hranica pre povinnosť podania daňového priznania je vo výške 2 255,72 eura.

V nadväznosti na toto ustanovenie je upravená aj minimálna výška dane fyzickej osoby, uvedená v § 46a ZDP, podľa ktorej sa daň nevyrubí a neplatí ak daňovníkove zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. znova pre rok 2021 suma vo výške 2 255,72 eura. Rovnako sa daň nevyrubí a neplatí u fyzickej osoby, ak nepresiahne za zdaňovacie obdobie sumu 17 eur.

Toto neplatí, ak si daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44 zákona.

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu, t. j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorého daňové výdavky sú vyššie ako zdaniteľné príjmy.

Do úhrnu zdaniteľných príjmov (50 % nezdaniteľnej časti základu dane), od ktorých výšky sa odvíja povinnosť podania daňového priznania, sa nezapočítavajú príjmy, ktoré sú

-  vysporiadané daňou vyberanou zrážkou a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,

-  od dane oslobodené.

Zrážková daň sa nepovažuje za vysporiadanú len v prípade príjmov fyzických osôb, ktoré sú upravené v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP, t. j. príjmov uvedených

a)  v § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (zahraničný umelci a športovci, ktorí vykonávajú svoju činnosť na území SR),

b)  v § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papieroch a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s ODP“) v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor,

c)  v § 7 ods. 1 písm. g) ZDP z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s NDP“).

Ak sa daňovník podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku. Samozrejme príjmy, z ktorých sa rozhodol zrazenú daň považovať za preddavok, potom zahrnie do príslušného základu dane (čiastkového základu dane) alebo osobitného základu dane.

Napr. v prípade príjmov z podania umeleckého výkonu ide o príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. uvedie ho na príslušnom riadku daňového priznania ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Všetky ostatné príjmy uvedené v § 43 ZDP sa zrazením dane považujú za vysporiadané a nezahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 4 ods. 7 ZDP, to znamená neuvádzajú sa ani v tlačive daňového priznania.

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), presahujúce pre rok 2021 sumu 2 255,72 eura a tieto mu:

-  plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP,

Poznámka

Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území SR, ak sa sám dobrovoľne nerozhodol stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP.

-  plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

Poznámka

Pre účely podania daňového priznania, uvedené znamená, že príjmy zo závislej činnosti boli v zahraničí aj zdaniteľnými príjmami. Nejde o prípady, kedy bol napr. zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia na menej ako 183 dní pričom nepracoval ani v stálej prevádzkarni slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí ani u zahraničného zamestnávateľa.

-  nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP,

Poznámka

Ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania, alebo sa daňovník rozhodol ho podať resp. pri vykonaní ročného zúčtovania zdaniteľných príjmov, ak mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla alebo sa sám nerozhodol ho podať.

-  daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie).

?   Príklad

Daňovník je považovaný za slovenského daňového nerezidenta či už na základe ZDP, resp. príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a má zo zdroja na území SR iba príjmy podľa § 5 ZDP, pričom tento daňovník má aj v štáte svojej rezidencie príjmy zo závislej činnosti.

Je v tomto prípade daňovník s ODP povinný podávať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, alebo môže požiadať svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane?

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o daňovníka s ODP na území SR (nie je možné brať do úvahy príjmy, ktoré dosahuje v zahraničí), sú tu zdaniteľnými príjmami len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej pre slovenského zamestnávateľa, tento mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na území SR.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal

a)  príjmy podľa § 5 ZDP od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b)  iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP, vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie).

Daňové priznanie nie je podľa § 32 ods. 4 ZDP povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

a)  podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 ZDP alebo

b)  z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo

c)  ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo

d)  zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

e)  ktoré sú od dane oslobodené.

Podľa § 32 ods. 5 ZDP, daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie. Toto ustanovenie môže využiť aj daňovník, ktorý nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy (nemá povinnosť podania daňového priznania), ale má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z hypotekárneho úveru podľa § 33a ZDP, o ktorého vyplatenie požiada práve cez podanie daňového priznania.

Upozornenie!

Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

Ak sa daňovník rozhodne podať daňové priznanie, aj keď nemá povinnosť, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 49 ZDP.

Do daňového priznania fyzickej osoby sa zahrňujú výlučne zdaniteľné príjmy, okrem príjmov z „redemácie“ podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú pri redemácii v roku 2021 oslobodené od dane v nadväznosti na § 52 ods. 20 ZDP, ale platiteľ dane z nich zrazil daň (uplatní si takto zrazenú daň ako už zaplatený preddavok, ktorý sa mu vráti alebo započíta na úhradu daňovej povinnosti).

Zdaniteľné príjmy je následne potrebné zatriediť do príslušného druhu príjmov, z ktorého sa počíta čiastkový základ dane resp. osobitný základ dane a daňová povinnosť daňovníka.

Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi určené zákonnom, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje. Osoba podľa § 35 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 ZDP (napr. dedič) zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu, t. j. postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku (sankcie – pokuty, úroky z omeškania).

Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 155 a 156 daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že ak je daňovníkovi priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, je povinný si dodatočným daňovým priznaním svoju daňovú povinnosť opraviť.

Podľa § 32 ods. 12 ZDP, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami, dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9), pričom ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

Poznámka

V praxi sa vyskytli prípady, keď napr. podnikajúca fyzická osoba až po skončení podnikania bola zaviazaná zaplatiť náhradu v súvislosti s podnikaním, resp. bola jej zaplatená takáto náhrada. Predmetné ustanovenie dáva daňovníkovi možnosť vysporiadať si spravodlivo daňovú povinnosť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 zákona). Postup vyplývajúci z citovaného ustanovenia môže uplatniť daňovník pri príjmoch podľa § 6 až 8.

Najčastejším využívaním tohto ustanovenia sú prípady vyberania zdravotných odvodov z príjmov podľa § 7 a 8 ZDP, kde na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia vychádzajúceho práve z podaného daňového priznania, pri takýchto druhoch príjmu vznikajú nedoplatky, ktoré má nárok daňovník s uplatniť ako daňový výdavok spôsobom uvedeným práve v § 32 ods. 12 ZDP.

Podľa § 32 ods. 10 ZDP daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si nárok na daňový bonus podľa § 33 ZDP, okrem daňovníka, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus v plnej sume, na ktorú mal daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie nárok, nemusí k daňovému priznaniu predkladať

–   potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ani

–   potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky.

Povinnosť predkladania potvrdenia o návšteve školy majú daňovníci, ktorých deti študujú na školách so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (deti študujúce na školách v zahraničí).

Ostatné doklady preukazujúce nároky na uplatnenie daňového bonusu ako napr.

–   kópia rodného listu dieťaťa,

–   kópia dokladu o osvojení dieťaťa,

–   kópia potvrdenia o návšteve školy, ak sa dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,

nemá daňovník povinnosť predkladať správcovi dane ako súčasť daňového priznania vtedy, ak už boli správcovi dane predložené a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených.

?   Príklad

Daňovník 5. 2. 2022 podáva daňové priznanie fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021, v ktorom si za splnenia všetkých ustanovených podmienok uplatňuje nárok na daňový bonus na jedno vyživované dieťa.

Musí daňovník priložiť kópiu dokladu o štúdiu k daňovému priznaniu za rok 2021?

Vyživované dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole v Bratislave, preto v súlade s § 32 ods. 10 ZDP potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, neprikladá. Uvedenú skutočnosť si správca dane (daňový úrad) overí prostredníctvom informačných systémov verejnej správy (centrálny register študentov).

2. Kedy je daňovník povinný podať daňové priznanie?

2.1     Zákonná lehota

Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 ZDP daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, to znamená, že daňové priznania k dani z príjmov za rok 2021 sa podávajú do 31. marec 2022.

V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) ZDP kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok. To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.

Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou č. 378/2011 Z. z. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet.

Číslo vlastného účtu – tzv. základné číslo účtu má daňovník pridelené od správcu dane, a toto číslo účtu sa skladá z:

–   predčíslia účtu označujúceho druh dane,

–   základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a

–   identifikačného kódu Štátnej pokladnice.

Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Ak oznámenie bude doručené daňovníkovi až po lehote na podanie daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť daň neskôr než je lehota na podanie daňového priznania, a to v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak daňové priznanie podáva za daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP, pričom do termínu na podanie daňového priznania číslo účtu vedeného pre daňovníka nebolo správcom dane oznámené.

2.2     Predĺženie zákonnej lehoty na podanie daňového priznania

Podľa § 49 odsek 3 ZDP daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zákonnej lehote, sa na základe

a)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,

c)  žiadosti daňovníka v konkurze podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

2.3     Lehota na podanie daňového priznania v prípade smrti daňovníka

V prípade smrti daňovníka môžu nastať dve situácie pre povinnosť podania daňového priznania za tohto daňovníka, a to ak

-  zomrie v priebehu kalendárneho roka (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie má svoju daňovú povinnosť už vysporiadanú podaním daňového priznania), t. j. je potrebné vysporiadať jeho daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania za túto príslušnú časť roka, ak by bol povinný podať daňové priznanie,

?   Príklad

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 5. 5. 2021. Za príslušnú časť roka, t. j. od 1. 1. 2021 do 5. 5. 2021 je povinný vysporiadať daňovú povinnosť za zomretého daňovníka dedič (§ 49 ods. 4 ZDP).

-  zomrie po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), pričom ešte za uplynulé zdaňovacie obdobie nepodával daňové priznanie, ktoré bol povinný podať, t. j. nepodaním daňového priznania mu nebola ani vyrubená daň.

?   Príklad

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 1. 2. 2022. Keďže ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania, zomretý daňovník ešte nepodával daňové priznanie za rok 2021 a jeho daň za rok 2021 nebola vyrubená. Dedič preto bude podávať 2 daňové priznania, a to za zdaňovacie obdobie roka 2021 (§ 49 ods. 5 ZDP) a za príslušnú časť kalendárneho roka, v ktorom daňovník zomrel, t. j. od 1. 1. 2022 do 1. 2. 2022, ak mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie (napr. zomretý daňovník vykázal daňovú stratu).

V obidvoch prípadoch za zomretého daňovníka podáva daňové priznanie dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Ak nie je známy dedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správcom dane.

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v zákone, t. j. 15 dní pred uplynutím trojmesačnej lehoty po dni úmrtia daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie dedič.

Poznámka

V prípade, ak ešte nie je začaté dedičské konanie, správca dane si môže urobiť úsudok o predbežnej otázke (kto bude osobou dediča) a s touto osobou bude konať a tiež jej doručovať písomnosti. Urobiť si úsudok o predbežnej otázke znamená, že správca dane spíše úradný záznam, v ktorom uvedie, ktorú z osôb (napr. z okruhu najbližších) bude správca dane považovať za osobu dediča. Na túto osobu bude vydávať aj rozhodnutia. Ak si správca dane sám urobil úsudok o predbežnej otázke a následne o tejto otázke rozhodol príslušný orgán inak, bude táto skutočnosť dôvodom na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Uvedené znamená, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Tento dôvod bude aktuálny za predpokladu, že rozhodnutie správcu dane vo veci samej sa stalo právoplatným a že rozhodnutie príslušného orgánu o predbežnej otázke sa od pôvodného posúdenia otázky odchyľuje takým spôsobom, že znamená nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 4 a 5 ZDP, daňové priznanie za zomrelého daňovníka nemusí podávať len dedič, ale aj osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce. V súlade s § 35 Zákonníka práce peňažné nároky zamestnanca z pracovného pomeru jeho smrťou nezanikajú, ale prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (iba v prípade, ak takýchto osôb niet, sa peňažné nároky stávajú predmetom dedičstva).

2.4     Lehota na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň

Ustanovenie § 49 ods. 8 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorému na území SR vznikne stála prevádzkareň. Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovníkovi s ODP vzniká na území SR stála prevádzkareň. Ustanovenie § 49 ods. 8 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorému na území SR vznikne stála prevádzkareň.

V prípade, ak ide o vznik stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, ktorý je rezidentom v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, skúma sa vznik stálej prevádzkarne aj podľa ustanovení príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (zvyčajne ustanovenia článku 5).

Daňovníkovi s ODP, ktorý začne vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR, môže vzniknúť na území SR stála prevádzkareň až po uplynutí určitého obdobia. Môže nastať situácia, že hoci začal vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR počas jedného zdaňovacieho obdobia, stála prevádzkareň na území SR vznikne až v nasledujúcom zdaňovacom období. Následne po vzniku stálej prevádzkarne na území SR je daňovník s ODP povinný podať daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie.

Daňové priznanie sa za prvé zdaňovacie obdobie podáva v lehote najneskôr do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom stála prevádzkareň vznikla.

Tento postup však neuplatní daňovník s ODP, ktorý je právnickou osobou a má na území SR organizačnú zložku.

Za nasledujúce zdaňovacie obdobie (t. j. obdobie, v ktorom stála prevádzkareň na území SR vznikla) daňovník s ODP podá daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP, t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

V rovnakej lehote si daňovník s ODP, ktorému vznikla na území SR stála prevádzkareň, musí splniť aj povinnosti vzťahujúce sa na zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane [§ 48 ods. 1 písm. a)], ak na území SR v tomto zdaňovacom období vyplácal príjem zo závislej činnosti daňovníkovi s ODP. V lehote pre podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Upozornenie!

S účinnosťou od 1. 1. 2022 sa § 49 ods. 8 upravuje v dvoch smeroch, a to

– z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa vypúšťa povinnosť zamestnávateľa podávať prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, za uplynulé mesiace kedy ešte nedošlo k vzniku stálej prevádzkarne.

– k doplneniu lehoty pre podanie daňového priznania zamestnancom za činnosť vykonávanú pre stálu prevádzkareň, ktorá vznikla uplynutím doby a aj zamestnanec si musí spätne vysporiadať daňovú povinnosť, pričom sa rozhodne alebo mu vznikne povinnosť podania daňového alebo dodatočného daňového priznania.

Konkrétne znenie zákona je „V lehote do 30 dní po uplynutí lehoty podľa prvej vety je povinný podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie a daň aj zaplatiť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ktorému daňovník podľa prvej vety vyplácal príjmy zo závislej činnosti a tento daňovník nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania, pričom, ak tento daňovník podá dodatočné daňové priznanie, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu132a) na príjem zo závislej činnosti prisúditeľnej k stálej prevádzkarni.

?   Príklad

V septembri 2021 začala česká spoločnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR. Ide o stavebnú činnosť, pričom táto spoločnosť predpokladala, že jej stavebné práce na území SR nebudú trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov. V tejto súvislosti česká spoločnosť neočakávala vznik stálej prevádzkarne na území SR podľa § 16 ods. 2 ZDP a v zmysle článku 5 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi SR a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia.

V skutočnosti však česká spoločnosť realizovala stavebné práce počas dlhšieho obdobia kvôli nepriaznivému počasiu a taktiež omeškaniu niektorých subdodávateľov. Na základe splneného časového testu pre vznik stálej prevádzkarne, t. j. po uplynutí dvanástich mesiacov výkonu činnosti na stavebnom projekte na území SR v septembri 2022, vznikla českej spoločnosti stála prevádzkareň umiestnená na území SR.

Česká spoločnosť je v súlade s § 49 ods. 8 ZDP povinná podať daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie, t. j. za obdobie od septembra 2021 do konca roka 2021, v lehote do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci vzniku stálej prevádzkarne, t. j. do konca decembra 2022.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2022, t. j. zdaňovacie obdobie, v ktorom stála prevádzkareň vznikla, podáva česká spoločnosť v zákonnej lehote (§ 49 ods. 2 ZDP), t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – čo je do 31. 3. 2023.

Ustanovenie § 49 ods. 7 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania alebo hlásenia pre daňovníka s ODP, ktorý vykonával svoju podnikateľskú činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, avšak túto stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR zruší.

Daňovník s ODP, ktorý zruší stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom daňovník zrušil stálu prevádzkareň.

Uvedené sa však nevzťahuje na daňovníka s ODP, ktorý pri zrušení stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR:

–   dosahuje na území SR iné zdaniteľné príjmy (s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a jej vybraním je splnená daňová povinnosť), alebo

–   má na území SR aj iné stále prevádzkarne, alebo

–   má na území SR organizačnú zložku.

Daňovník s ODP, ktorý spĺňa aspoň jeden z uvedených predpokladov, je povinný podať daňové priznanie v bežnej lehote v súlade s § 49 ods. 2 ZDP, t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Pre povinnosť podania fyzickej osoby, a to aj ak je daňovníkom s ODP, však stále platí ustanovenie § 32 ZDP, t. j. má povinnosť podať daňové priznanie len ak jeho zdaniteľné príjmy dosiahnuté na území SR sú vyššie ako 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka alebo vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

?   Príklad

Nemecká spoločnosť vykonáva na území SR svoju podnikateľskú činnosť. Z titulu výkonu jej podnikateľskej činnosti má na území SR umiestnených viacero stálych prevádzkarní. Táto spoločnosť sa rozhodne, že v roku 2020 jednu zo svojich stálych prevádzkarní zruší. Zrušenie stálej prevádzkarne na území SR nie je dôvodom, aby mala nemecká spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola stála prevádzkareň zrušená. Nemeckej spoločnosti totiž plynú aj iné zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR, a to prostredníctvom ďalších stálych prevádzkarní.

?   Príklad

Daňovník s ODP má na území SR umiestnenú stálu prevádzkareň, ktorú dňa 30. septembra 2021 zrušil. Tento daňovník nemá na území SR žiadnu inú stálu prevádzkareň, ani mu zo zdrojov na území SR neplynú žiadne iné zdaniteľné príjmy. Daňovník s ODP je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. januára 2021 do 30. septembra 2021 v lehote do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň, t. j. do 31. decembra 2021.

2.5     Opravné a dodatočné daňové priznanie

V súlade s § 49 ods. 12 ZDP sa na podávanie opravného daňového priznania, alebo dodatočného daňového priznania použije daňový poriadok.

Tak ako riadne daňové priznanie, tak aj opravné alebo dodatočné daňové priznanie je možné podať len na predpísanom tlačive. Riadne daňové priznanie daňový subjekt podáva v zákonom stanovenej lehote, t. j. v lehote upravenej v § 49 ZDP.

Dodatočné daňové priznanie podáva daňovník na tlačive platnom za zdaňovacie obdobie, za ktoré ho podáva, t. j. nepodáva ho na tlačive platnom v zdaňovacom období, v ktorom zistil skutočnosti zakladajúce povinnosť podávať dodatočné daňové priznanie.

Ak pred uplynutím tejto lehoty daňový subjekt zistí, že ním podané daňové priznanie obsahuje chyby, môže v tomto termíne podať opravné daňové priznanie. Na tlačive daňového priznania daňový subjekt vyznačí v riadku na to určenom, že ide o opravné daňové priznanie.

Podstatnou skutočnosťou po podaní opravného daňového priznanie je to, že na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie a na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada. Podanie opravného daňového priznania daňový poriadok nepovažuje za správny delikt, za ktorý by bol daňový subjekt sankcionovaný.

?   Príklad

Daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2021 dňa 13. 2. 2022. Následne dňa 13. 3. 2022 daňový subjekt podá opravné daňové priznanie, pretože zistí, že daň v podanom daňovom priznaní uviedol nesprávne. Lehotu na podanie daňového priznania upravuje ZDP tak, že daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. V danom prípade daňový subjekt je oprávnený podať opravné daňové priznanie, pretože lehota na podanie daňového priznania ešte neuplynula. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné daňové priznanie podané dňa 13. 3. 2022 a na predchádzajúce daňové priznanie správca dane nebude prihliadať.

Ak uplynie zákonnom stanovená lehota na podanie daňového priznania a daňový subjekt zistí, že uviedol v daňovom priznaní nesprávne údaje, môže ich opravu vykonať už len podaním dodatočného daňového priznania. V dodatočnom daňovom priznaní vyznačí na tlačive v riadku na to určenom, že ide o dodatočné daňové priznanie, pričom tlačivo vyplní v rozsahu, ako keby podával „riadne“ daňové priznanie a rozdiely oproti pôvodne podanému priznaniu vyznačí v oddiely na tom určenom.

Podľa § 49 ZDP môže daňové priznanie daňovník podať u hociktorého správcu dane.

3. Z čoho daňovník platí daň (určenie daňovej povinnosti)?

Daňová povinnosť daňovníka sa určí len zo zdaniteľných príjmov, t. j. príjmov, ktoré podľa § 2 písm. h) ZDP sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy.

Samotná definícia príjmu je pre daňové účely upravená v ustanovení § 2 písm. c) ZDP, podľa ktorého je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. b) ZDP je predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12.

V prípade situácií, v ktorých dochádza k posudzovaniu predmetu dane z príjmov dosahovaných v zahraničí a príjmov dosahovaných na území SR zahraničnými daňovníkmi, je predmet dane určený v ustanoveniach § 2 písm. f) a g) ZDP. Takýto predmet dane sa odvíja od posúdenia, či príjmy dosahuje daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) na území SR alebo daňovník s ODP. V závislosti od tejto skutočnosti sa posudzuje rozsah daňovej povinnosti daňovníkov.

Ak má daňovník, fyzická osoba na území SR trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt), bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, je podľa § 2 písm. d) bod 1 ZDP daňovníkom s NDP.

Takýto daňovník tu zdaňuje príjmy, ktoré dosiahol nielen na území SR, ale aj príjmy, ktoré dosiahol v zahraničí [§ 2 písm. f) ZDP].

Podľa § 2 písm. e) ZDP, ak daňovník na území SR nemá trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt), bydlisko a ani sa tu obvykle nezdržiava, je daňovníkom s ODP.

Daňovníkom s ODP je aj daňovník, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, ale len na účely štúdia alebo liečenia, alebo ktorý hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR. Tento daňovník zdaňuje len príjmy, ktoré dosiahol zo zdrojov na území SR [§ 2 písm. g) ZDP], aj to len tie príjmy, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 16 ZDP.

Poznámka

Finančné riaditeľstvo SR vydalo Metodický pokyn k stanoveniu rozsahu daňových povinností daňovníkov na území SR, ktoré je uverejnené na internetovej stránke www.financnasprava.sk, a ktoré uvádza aj bližšie informácie k stanoveniu rozsahu daňových povinností daňovníka na území SR.

a)  Príjmy, ktoré sa neuvádzajú v daňovom priznaní

Ide o príjmy, ktoré nie sú zdaniteľnými príjmami, t. j. príjmy, ktoré

–   sú vylúčené z predmetu dane,

–   sú od dane oslobodené alebo

–   sa považujú vybratím dane zrážkou za vysporiadané podľa § 43 ods. 6 ZDP, alebo sa nepovažujú za vysporiadané vybratím dane, ale daňovník pri nich nevyužil možnosť považovať zrazenú daň za preddavok podľa § 43 ods. 17 ZDP.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane sú uvedené v § 3 ods. 2 ZDP a špecificky pre príjmy zo závislej činnosti v § 5 ods. 5 ZDP.

Príjmy, ktoré sú od dane oslobodené sú uvedené v § 9 ZDP a špecificky pre závislú činnosť v § 5 ods. 7 ZDP.

V prípade príjmov daňovníkov s ODP, je navyše potrebné prihliadať aj na ustanovenie § 16 ZDP, ktoré špecificky vymedzuje predmet dane pre túto skupinu daňovníkov s tým, že pokiaľ posudzované príjmy nebudú uvedené v tomto ustanovení, nie sú predmetom dane na území SR. Ak takýto daňovník má bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, resp. inú medzinárodnú zmluvu, potom je potrebné posudzovať príjmy aj podľa príslušnej zmluvy.

A) Príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane

1. príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ZDP

V súlade s § 3 ZDP ide napr. o príjmy:

-  prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov a príjem získaný vydaním – ide o príjmy vyplácané napr. podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v z. n. p., zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých krívd v z. n. p.,

-  príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6) a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa.

Nadobúdanie vlastníctva dedením alebo darovaním je vymedzené ustanoveniami ObčZ.

V okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný, ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča alebo obdarovaného) predmetom dane s výnimkou prípadov darovania majetku v súvislosti s príjmami podľa § 5 alebo 6, ktoré sú zdaniteľným príjmom aj v momente darovania.

?   Príklad

Fyzická osoba nadobudla na základe uznesenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi nehnuteľnosť v hodnote 200 000 eur.

Je tento príjem predmetom dane a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej priamo na základe osvedčenia o dedičstve nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní.

?   Príklad

Na základe osvedčenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi nadobudol jeden z dedičov nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva s tým, že bol povinný druhému dedičovi vyplatiť finančnú čiastku rovnajúcu sa polovici z hodnoty nehnuteľnosti.

Vzniká fyzickej osobe ako dedičovi povinnosť tento príjem v hotovosti priznať v daňovom priznaní a zaplatiť daň?

Nakoľko aj vyplatenie finančnej náhrady dedičovi vyplýva z uznesenia o dedičstve, tento príjem nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní.

?   Príklad

Daňovník nadobudol umelecký obraz v hodnote 100 000 eur dedením po svojom otcovi. Tento obraz predal za 80 000 eur.

Podlieha príjem z predaja obrazu dani z príjmov?

Príjem z predaja obrazu je predmetom dane z príjmov, nakoľko sa jedná už o príjem plynúci z majetku získaného dedením. Tento príjem z predaja hnuteľnej veci je však od dane z príjmov oslobodený a daňovníkovi nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna daňová povinnosť.

V prípade majetku získaného darovaním je v nadväznosti na § 3 ods. 2 písm. a) ZDP (či bude príjem získaný formou daru vylúčený z predmetu dane alebo nie, t. j. bude zdaniteľným príjmom) potrebné rozlišovať o aké dary ide.

V prípade darov, ktoré boli poskytnuté v súvislosti s príjmami

-  podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti), tieto sú zdaniteľným príjmom bez uplatnenia výdavkov najmä v prípade, ak sú poskytované od zamestnávateľa svojmu zamestnancovi. Môže ísť o dary poskytované zamestnávateľom ako benefity svojim zamestnancom ako napr. poukazy na nákup tovaru (oblečenia, knižiek, kozmetiky a pod.), rekreačné poukazy, poukazy na masáže, plaváreň, fitcentrá a pod. Zdrojom takýchto odmien môže byť sociálny fond, nerozdelený zisk po zdanení príp. finančné prostriedky od zamestnávateľa, ktoré však nemusia byť aj daňovými výdavkami zamestnávateľa.

Dary môžu byť zamestnancom poskytované aj odborovou organizáciou, pôsobiacou u zamestnávateľa, svojim členom, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, nakoľko nie sú poskytnuté samotným zamestnávateľom a nie sú poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ale sú poskytnuté členom odborovej organizácie z členských príspevkov, ktoré sú prerozdeľované na vopred určené účely. Ide napr. o poskytnutie vianočných sladkostí napr. v rámci mikulášskeho balíčka alebo balíček na deň detí darovaný deťom zamestnanca a pod.

Poznámka

V praxi sa vyskytli situácie, kedy sú zamestnancom odberateľov zodpovedných za objednávky poskytované dary od dodávateľov za objednávanie ich tovaru alebo služieb. V takýchto prípadoch môže správca dane postupovať individuálne a môže vyhodnotiť, že aj keď nejde priamo o vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, bez toho, aby bol zamestnaný u odberateľa a bol zodpovedný za objednávky pre svojho zamestnávateľa, by mu dodávateľ neposkytol dar a preto pôjde o zdaniteľný príjem u zamestnanca [§ 5 ods. 1 písm. g) ZDP]. Na druhej strane môže správca dane vyhodnotiť takéto dary aj ako úplatky a z toho vyvodiť ďalší postup, a to napr. v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Z daňového hľadiska tak dar poskytnutý dodávateľom ako aj úplatok nie sú daňovým výdavkami u osoby, ktorá takéto plnenia poskytuje.

-  podľa § 6 ZDP, tieto sú zdaniteľnými príjmami avšak v súlade s Usmernením MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS č. 5/2005 sa zároveň k týmto príjmom uvádzajú aj výdavky v hodnote prijatého daru, t. j. takto prijatý dar má v zásade neutrálny daňový dopad pre daňovníka/príjemcu. Uvedený postup je zhodný s postupom pri zahŕňaní dotácií, podpôr a príspevkov do zdaniteľných príjmov uvedený v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP pre daňovníkov dosahujúcich príjmy podľa § 6 ZDP, ktorý účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

?   Príklad

Fyzická osoba (nepodnikateľ) nadobudla na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosť v hodnote 100 000 eur.

Je tento nepeňažný príjem predmetom dane z príjmov a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním nie je predmetom dane z príjmov a obdarovanému nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Ak však táto fyzická osoba (obdarovaný) predmetnú nehnuteľnosť predá, alebo začne dosahovať príjem z jej prenájmu, potom tento príjem z predaja nehnuteľnosti alebo z prenájmu nehnuteľnosti už je predmetom dane z príjmov, ak nie je od dane oslobodený podľa § 9 ZDP.

?   Príklad

Fyzická osoba (nepodnikateľ) uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, ktorú nadobudla darovaním od svojich rodičov. V čase darovania bola nehnuteľnosť ocenená súdnym znalcom v hodnote 90 000 eur. Z predaja nehnuteľnosti dosiahla fyzická osoba príjem vo výške 100 000 eur.

Vzniká fyzickej osobe ako predávajúcemu povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov?

Keďže sa jedná o príjem z predaja nehnuteľnosti, tento príjem už podlieha dani z príjmov. Môže byť však oslobodený od dane pri splnení podmienok na jeho oslobodenie určených v § 9 ZDP.

?   Príklad

Fyzická osoba vykonávajúca stavebné práce v rámci svojej podnikateľskej činnosti, dostala ako dar od svojho dodávateľa lešenie. Je tento dar predmetom dane z príjmov?

Keďže ide o vec, ktorá je určená na stavebné práce, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s výkonom činnosti podnikateľa, a preto tento dar predstavuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov ako príjem z podnikania.

?   Príklad

Súkromnému veterinárovi fyzická osoba darovala medicínsky prístroj. Má tento dar veterinár zdaniť?

Keďže ide o vec, ktorá je určená k výkonu jeho činnosti, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s dosahovanými príjmami z podnikania podľa § 6 ZDP. Hodnota tohto daru bude teda predmetom dane a bude súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka z príjmov podľa § 6 ZDP. V prípade, ak veterinár zaradí prístroj do obchodného majetku, v zásade by mala hodnota tohto prístroja (dar) ako jeho nepeňažný príjem, mať neutrálny dopad na jeho výslednú daňovú povinnosť, a to z dôvodu, že si k hodnote prístroja, t. j. nepeňažnému príjmu, môže uplatniť aj výdavok v takej istej výške, v závislosti od skutočnosti, či pôjde o majetok odpisovaný alebo neodpisovaný (z dôvodu nižšej hodnoty ako je ustanovená pre odpisovaný majetok). Ak by hodnota darovaného prístroja spĺňala výšku pre zaradenie tohto majetku do odpisovaného majetku, bude daňovník zahŕňať takýto príjem spôsobom určeným pre zahŕňanie príjmu do základu dane z poskytnutej dotácie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, t. j. postupne vo výške príslušnej k ročnému odpisu takéhoto majetku.

Táto možnosť postupného zahrnutia daru u da­ňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP do základu dane, bola uvedená v Usmernení MF SR k zákonu č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS č. 5/2005.

Ak daňovníkovi v roku 2020 darovali medicínsky prístroj v hodnote 2 000 eur v súvislosti s výkonom jeho činnosti, tento prístroj daňovník zaradí do 2. odpisovej skupiny a odpisuje 6 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní bude odpisovať každý rok 334 eura, pričom každý rok bude rozpúšťať k príslušnému odpisu aj príjem (hodnotu prístroja), t. j. príjem vo výške 334 eura ročne (pre zjednodušenie prístroj nadobudol v januári roka 2020, t. j. má nárok na celý ročný odpis).

?   Príklad

Fyzická osoba Jožko bola vlastníkom nehnuteľností (budovy, priľahlého pozemku a pozemku pod budovou) v podiele 4/5 od októbra 2020, kedy ju nadobudla darovaním od Petra. 1/5 predmetných nehnuteľností ostala vo vlastníctve pôvodného darcu. Od 1. 1. 2021 začali vlastníci nehnuteľností (Jožko a Peter) tieto nehnuteľnosti prenajímať a poberať príjmy podliehajúce dani podľa § 6 ods. 3 ZDP. V júli 2021 Peter daroval Jožkovi aj poslednú 1/5 nehnuteľností.

Keďže podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane sú dary poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP je darovanie tejto nehnuteľnosti zdaniteľným príjmom obdarovaného?

Aplikuje sa v tomto prípade postup uvedený v Usmernení MF SR k ZDP k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom v FS č. 5/2005?

Obdarovaný darované nehnuteľnosti nezaradí do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z prenájmu.

Podlieha dani z príjmov už nadobudnutie nehnuteľností v roku 2020 v podiele 4/5, ktoré sa až následne začali prenajímať, alebo až nadobudnutie nehnuteľností darom v podiele 1/5, teda dar, ktorý bol poskytnutý počas doby prenájmu v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP?

V súlade s § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane nie je príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 zákona.

V nadväznosti na legislatívnu skratku „nehnuteľnosť“ ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP sa za nehnuteľnosť považuje aj časť nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť v podiele 4/5 získal obdarovaný v čase, keď nehnuteľnosť nebola prenajímaná. Tento nepeňažný príjem získaný darom nie je predmetom dane z príjmov z dôvodu, že sa nejedná o dar súvisiaci s výkonom činností podľa § 6 ZDP. Zvyšnú časť nehnuteľnosti v podiele 1/5 získal obdarovaný v čase, kedy nehnuteľnosť (ako celok) bola prenajímaná a z uvedeného dôvodu časť nehnuteľnosti v podiele 1/5 je predmetom dane z príjmov v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) zákona. Pri zdaňovaní nepeňažného príjmu získaného darovaním je potrebné postupovať podľa ôsmeho bodu Usmernenia MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom vo FS č. 5/2005, t. j. ak daňovník dostal dar, ktorý je hmotným majetkom, hodnotu daru zahrnie do základu dane postupne vo výške odpisov darovaného majetku.

Samostatnú kategóriu príjmov dosiahnutých formou darov, tvoria dary (nepeňažné plnenia) poskytnuté držiteľom (napr. farmaceutická spoločnosť) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (napr. lekár), ktoré nie sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. sú považované za zdaniteľné príjmy.

-  úver a pôžička – pôžička neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdaj (náklad),

Ak napr. zamestnanec dostane pôžičku od svojho zamestnávateľa a musí ju vrátiť, suma tejto pôžičky nie je predmetom dane z príjmov, pretože zamestnancovi nevznikne prírastok majetku. Ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi nenávratnú pôžičku, išlo by o dar v súvislosti s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorá by bola zahŕňaná do zdaniteľného príjmu zamestnanca.

V prípade, ak by zamestnávateľ poskytol bezúročnú pôžičku alebo pôžičku s úrokom nižším ako je obvyklá výška úroku v mieste a v čase plnenia, je takéto zvýhodnenie vždy predmetom dane u zamestnanca, a to bez ohľadu na výšku pôžičky.

Upozornenie!

Aj keď § 3 ods. 2 už nerieši vylúčenie podielov na zisku z predmetu dane stále platí, že:

1. v prípade podielov na zisku alebo majetku obchodnej spoločnosti alebo družstva sú vylúčené z predmetu dane presne vyšpecifikované podiely v presne stanovenom časovom období, a to

- podiel na zisku (dividenda) vyplatené zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak ide o podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku rokov 2004 až 2016,

- vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, pričom ak ide o

a. vyrovnacie podiely, ktorých výška bola určená na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najneskôr 31. decembru 2016 a

b. podiely na likvidačnom zostatku, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najneskôr 31. decembra 2016 alebo súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka najneskôr 31. decembra 2016,

- podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi z vykázaného hospodárskeho výsledku rokov 2004 až 2016.

?   Príklad

Spoločnosť s ručením obmedzeným vyplatila spoločníkom spoločnosti – fyzickým osobám v roku 2021 podiely na zisku z hospodárskeho výsledku vykázaného za rok 2016.

Sú tieto podiely na zisku predmetom dane a vzniká fyzickým osobám povinnosť tieto príjmy zdaniť?

Keďže sa jedná o podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie 2016 (teda po 1. 1. 2004), tieto podiely nie sú predmetom dane z príjmov a fyzickým osobám nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní a zdaniť.

Upozornenie!

2. v prípade podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vykázaný z hospodárskeho výsledku za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2016 sú naďalej vylúčené z predmetu dane.

2. príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 ZDP

Z pohľadu príjmov zo závislej činnosti sú príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane uvedené v § 5 ods. 5 ZDP, a to napr.

-  podľa odseku 5 písm. b), podľa ktorého predmetom dane nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely.

Takýmto osobitným predpisom je napr. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“), podľa ktorého je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

V rámci týchto opatrení je zamestnávateľ povinný zabezpečiť

-  osobné ochranné pracovné prostriedky, a to bezplatne u zamestnancov, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom musí viesť evidenciu o ich poskytnutí, a musí udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie,

-  bezplatne pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,

Bezplatný pracovný odev a pracovnú obuv musí zamestnávateľ poskytnúť na základe nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Ide o ochranné prostriedky napr. na ochranu hlavy (napr. prilby pre baníkov, požiarnikov), ochranu dýchacích ciest (napr. ochranné rúška, potápačské prístroje), ochranu sluchu (napr. slúchadlové chrániče), na ochranu zraku a tváre (napr. kukly, štíty) atď.

-  odsek 5 písm. e), podľa ktorého je z predmetu dane vylúčený nepeňažný benefit poskytnutý formou zabezpečenia rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti, ale len v prípade, ak je zabezpečenie takýchto prehliadok určené osobitným predpisom ako napr. zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“) po splnení podmienok.

V prípade zabezpečenia preventívnej zdravotnej starostlivosti, je takto poskytnuté nepeňažné plnenie vylúčené z predmetu dane, ak je zabezpečované v prípadoch určených napr. Zákonníkom práce alebo zákonom o BOZP.

-  podľa odseku 5 písm. f), podľa ktorého je z predmetu dane vylúčená náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa § 145 Zákonníka práce, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov.

V súlade s § 145 ods. 2 ZP, za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce, ak ich využíva s jeho súhlasom.

O nárokovú náhradu podľa § 145 ods. 2 ZP pôjde len vtedy, ak podmienky na jej poskytnutie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve (napr. aj dodatkom k pracovnej zmluve). Ak by tieto podmienky neboli dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ale zamestnávateľ by ich mal upravené len vo vnútornom predpise, s ktorým je zamestnanec oboznámený, potom náhrada nebude poskytnutá podľa § 145 ods. 2 ZP a nie sú splnené podmienky podľa § 145 ods. 2 ZP. V ostatných prípadoch pôjde o náhradu, ktorú ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi z titulu používania vlastného náradia, zariadenia alebo predmetov potrebných na výkon práce mimo rámca § 145 ods. 2 ZP. Výkonom práce podľa tohto ustanovenia sa rozumie práca zamestnanca, ktorý je fyzickou osobou, ktorá v pracovnom pomere, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu (§ 1 ods. 2, § 11 ZP).

ZDP bližšie nešpecifikuje pojmy „vlastné náradie“, „vlastné zariadenie“ alebo „vlastné predmety“, pri používaní ktorých vzniká nárok na náhradu, preto odporúčame zamestnávateľovi, aby si ich vymedzil v internom predpise (napr. vlastným náradím zamestnanca, ktoré používa na výkon práce je počítač, skener, tlačiareň a telefón alebo vlastným zariadením zamestnanca, ktoré používa na výkon práce je stolička, stôl, atď.).

Ak zamestnanec so súhlasom zamestnávateľa používa na výkon práce vlastné náradie, zariadenie alebo predmety potrebné na výkon práce a zamestnávateľ za ich používanie poskytne zamestnancovi náhradu, pričom podmienky na poskytnutie náhrady sú vopred dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, potom ide o nárokovú náhradu podľa § 145 ods. 2 ZP. Túto je však možné vylúčiť z predmetu dane len vtedy, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov zamestnanca, čo určuje § 5 ods. 5 písm. f) ZDP.

ZDP bližšie nešpecifikuje, ktoré ukazovatele je potrebné zohľadniť pri kalkulácii, ale ustanovuje, že náhrada sa vypočíta na základe kalkulácie skutočných výdavkov zamestnanca. Vzhľadom na to, zamestnanec predkladá zamestnávateľovi také doklady (údaje), z ktorých bude zrejmé, že ide o výdavky, ktoré zamestnanec skutočne vynaložil v súvislosti s používaním vlastného náradia, zariadenia, alebo predmetov potrebných na výkon práce.

Kalkulácia slúži zamestnávateľovi ako podklad k určeniu výšky náhrady. Suma skutočných výdavkov zamestnanca vynaložených v súvislosti s používaním vlastného náradia, zariadenia alebo predmetov je rozhodujúcim ukazovateľom, na základe ktorého zamestnávateľ určí pre zamestnanca náhradu za dané obdobie, pričom zamestnávateľ pri kalkulácii zohľadňuje aj iné ukazovatele, napr. predpokladanú dobu používania daného náradia podľa zamestnávateľa, obdobie, atď.

Do kalkulácie skutočných výdavkov možno započítať aj súvisiace výdavky s používaním vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, ak ich zamestnanec preukáže. Napr. zvýšené výdavky zamestnanca za elektrickú energiu súvisiace s používaním vlastného náradia počas výkonu prác z domu, môže zamestnanec preukázať aj dokladom (údajmi) o priemernej spotrebe elektrickej energie za prevádzku používaného náradia (napr. spotreba v kWh), dokladom o platbe za spotrebovanú elektrickú energiu (zistenie ceny elektrickej energie za kWh), evidenciou o počte hodín používania vlastného náradia počas dňa (dohodnutý čas vykonávania prác z domu, počas ktorého používa vlastné náradie).

Rovnaký postup platí aj pri posúdení skutočných výdavkov zamestnanca na určenie výšky náhrady za internet alebo telekomunikačné služby.

Pri domáckej práci alebo telepráci je síce špeciálna úprava v § 52 ods. 8 písm. c) ZP, podľa ktorej zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi zvýšené výdavky v súvislosti s používaním vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, ale z pohľadu aplikácie § 5 ods. 5 písm. f) ZDP aj § 145 ods. 2 ZP nie je rozhodujúce to, či zamestnanec vlastné náradie, zariadenie alebo predmety používa pri výkone práce na pracovisku alebo pri výkone domáckej práce, telepráce, resp. príležitostnej práce z domu. Pre vylúčenie tohto plnenia z predmetu dane je podstatné to, aby takéto výdavky zamestnanca boli zahrnuté do kalkulácie, na základe ktorej zamestnávateľ vypočítal zamestnancovi náhradu za používanie vlastného náradia, zariadenia alebo predmetov potrebných na výkon práce.

V súlade s § 5 ods. 6 ZDP, predmetom dane nie sú plnenia podľa § 5 ods. 5 písm. f) ZDP, ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

Zamestnávateľ, ktorý paušalizuje náhradu, zisťuje priemerné podmienky na poskytnutie tejto náhrady, napr. z predložených dokladov, ktorými zamestnanec preukáže skutočné výdavky vynaložené v súvislosti s používaním vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce za určité uplynulé obdobie (mesiace, štvrťrok, polrok).

B) Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane

Príjmy fyzických osôb, ktoré sú všeobecne oslobodené od dane (aj pre daňovníkov s NDP aj pre daňovníkov s ODP), sú upravené v § 9 ZDP.

Samozrejme najčastejšie riešenými príjmami sú príjmy

1.  z predaja nehnuteľností alebo iné príjmy plynúce v súvislosti s nehnuteľnosťami,

2.  z prenájmu nehnuteľnosti,

3.  z predaja hnuteľných vecí,

4.  z predaja cenných papierov,

5.  zo sociálnych dávok.

Špeciálne sú riešené príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 ZDP.

1. príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 9 ZDP

1.1  Oslobodenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami

a)  Príjmy z predaja nehnuteľností

V zásade by bolo zo širšieho pohľadu možné rozlíšiť príjmy z predaja nehnuteľností ako:

–   príjmy z predaja nehnuteľností v osobnom vlastníctve daňovníka (predávajúceho) a

–   príjmy z prevodu členských práv v družstve, kde vlastníctvo k bytu patrí bytovému družstvu, ale užívateľ bytu má právo na jeho užívanie z titulu členstva v tomto družstve, ktoré môže aj ďalej predať.

     Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve daňovníka (predávajúceho)

Predmetné oslobodenie závisí od viacerých kritérií, a to

–   doby trvania vlastníctva nehnuteľnosti,

–   spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti,

–   jej zahrnutia alebo nezahrnutia do obchodného majetku daňovníka.

Splnenie určených podmienok (doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 ZDP).

?   Príklad

Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2015. V roku 2021 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. 4. 2021. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2021. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2021. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 ZDP v danom prípade posudzuje podľa dňa zavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2021), nakoľko uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4. 2021). V tomto prípade je príjem z predaja posudzovanej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov.

Na príjem z predaja nehnuteľností, sa uplatňuje ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorého je príjem z predaja takejto nehnuteľnosti oslobodený od dane po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti.

V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti je potrebné uviesť, že doba nadobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje aj podľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. Vlastníctvo nehnuteľnosti sa

–   pri zmluvnom prevode (predaj – kúpa) podľa ObčZ nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností,

–   pri dedením nadobúda podľa ObčZ dňom úmrtia poručiteľa,

–   pri dražbe nadobúda právoplatnosťou uznesenia o udelení príklepu, t. j. dňom príklepu podľa Občianskeho súdneho poriadku,

–   pri exekúcii v rámci exekučného konania nadobúda dňom udelenia príklepu podľa Exekučného poriadku,

–   na základe rozhodnutia štátneho orgánu nadobúda napr. rozhodnutím správneho orgánu o vyvlastnení veci,

–   pri postavenom dome, či už vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom nadobúda na základe kolaudačného rozhodnutia.

Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona, je príjem z predaja oslobodený od dane za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov).

Poznámka

O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci).

?   Príklad

V marci 2021 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2018 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2012. Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom (dedičom/synom) uplynulo viac ako päť rokov (doba vlastnenia poručiteľa + doba vlastnenia syna/daňovníka).

?   Príklad

V apríli 2021 predala daňovníčka rekreačnú chatu, ktorú nadobudla v roku 2019 dedením po svojej sestre. Sestra nadobudla chatu kúpou v roku 2012. Predávanú nehnuteľnosť síce daňovníčka nadobudla dedením, ale nakoľko nešlo o dedenie v priamom rade, na účely oslobodenia príjmu od dane nie je možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) zákona. Podmienky na oslobodenie takejto nehnuteľnosti od dane sú ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že k predaju rekreačnej chaty došlo do piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia (smrť poručiteľa), príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 ObčZ, do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 zákona).

?   Príklad

Vo februári 2013 manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok. V septembri 2018, po rozvode manželstva, nadobudla uvedený pozemok na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva manželka. V apríli 2021 manželka pozemok predala (pozemok nebol zahrnutý do obchodného majetku). Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom na to, že od nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jej predaja uplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane.

Od dane sú oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov) za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d].

V prípade oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností nadobudnutých v rámci osobitných predpisov ako oprávnených osôb sa príslušné ustanovenia ZDP odvolávajú napr. na osobitné predpisy (tzv. „reštitučné zákony“) ako napr. zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a pod.

Na účely oslobodenia od dane v tomto prípade

–   nie je rozhodujúce ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil a

–   nie je podstatné ani to, či je alebo bola predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka.

Dôležité je len, či príjem z predaja plynie oprávnenej osobe!!!

?   Príklad

Daňovníčke bola 25. 2. 2021 na základe rozhodnutia v reštitúcii vrátená nehnuteľnosť. Túto sa daňovníčka rozhodla hneď v marci 2021 predať. Keďže predáva nehnuteľnosť ako oprávnená osoba, ktorá ju nadobudla na základe rozhodnutia v rámci reštitúcie, príjem ktorý dosiahne za predaj nehnuteľnosti bude u nej oslobodeným príjmom v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) ZDP, a to bez ohľadu na skutočnosť, že túto nehnuteľnosť daňovníčka nevlastnila viac ako 5 rokov.

Ak by túto nehnuteľnosť však napr. darovala dcére a táto by sa ju rozhodla predať, už bude príjem z predaja nehnuteľnosti poberať dcéra, ktorá nebola oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti v rámci reštitúcie a podmienky pre oslobodenie tohto príjmu z predaja sa budú skúmať podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP vo vzťahu k daňovníčke/dcére.

?   Príklad

Daňovník nadobudol v roku 2018 nehnuteľnosť na základe rozhodnutia vydaného v súlade s ustanoveniami tzv. „reštitučných zákonov“ ako oprávnená osoba. Keďže vykonával podnikateľskú činnosť, zaradil si aj túto nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku a ďalej ju využíval ako skladové priestory. V januári roku 2021 túto nehnuteľnosť vyradil zo svojho obchodného majetku a v septembri roku 2021 túto nehnuteľnosť predal.

Je tento príjem oslobodený od dane?

Áno.

V súlade s § 9 ods. 1 písm. d) ZDP, keďže daňovník bol oprávnenou osobou, ktorá nadobudla nehnuteľnosť na základe rozhodnutia v reštitúcií je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane bez ohľadu na skutočnosť, že nehnuteľnosť bola zaradená v obchodnom majetku tohto daňovníka a od jej vyradenia z obchodného majetku do dňa predaja neuplynulo päť rokov.

Od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmy z predaja majetku (aj nehnuteľností), ktorý je zahrnutý do konkurznej podstaty, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola splnená podmienka doby vlastníctva predávanej nehnuteľnosti, a či ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku daňovníka [§ 9 ods. 1 písm. e) ZDP].

Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnutú v obchodnom majetku, t. j. daňovník o tejto nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ju daňovník evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, sa uplatňuje prísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb ako pri nehnuteľnosti, ktorú daňovník nemal zaradenú v obchodnom majetku.

V takomto prípade sa nesledujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti v závislosti od uplynutia zákonnej doby odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva, ale odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.

Príjem z predaja zaradenej nehnuteľnosti v obchodnom majetku bude teda oslobodený od dane, ak k jej predaju dôjde po vyradení nehnuteľnosti z obchodného majetku do osobného užívania až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia.

Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (§ 9 ods. 5 zákona).

Upozornenie!

Pre účely oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľnosti je dôležité, či daňovník, ktorý predáva nehnuteľnosť mal túto zaradenú v obchodnom majetku alebo nie. Nie je dôležité, či ju mal v obchodnom majetku predchádzajúci vlastník, či už napr. poručiteľ (ak bola zdedená), darca (ak bola darovaná) alebo pôvodný vlastník (predávajúci).

Ak nehnuteľnosť daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo ak ju daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jej predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akej ju daňovník využíval na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 ZDP).

?   Príklad

Daňovník vlastnil byt od roku 2014. V roku 2018 pracoval v zahraničí a počas tejto doby byt prenajímal. Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky a súčasne byt evidoval v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, t. j. byt mal zahrnutý do obchodného majetku. K 31. decembru 2019 byt z obchodného majetku vyradil (preradil ho z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely). V marci 2021 daňovník byt predal. Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od dňa vyradenia bytu z obchodného majetku do dňa jeho predaja. K predaju bytu došlo do piatich rokov odo dňa vyradenia bytu z obchodného majetku a z toho dôvodu príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Ak sa predáva pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, je potrebné posudzovať splnenie podmienok na účely oslobodenia príjmov z predaja podľa § 9 zákona samostatne za pozemok a samostatne za stavbu (uvedené platí aj vtedy, ak ide o predaj pozemku, na ktorom je umiestnená rozostavaná stavba).

Uvedené sa rozlišuje aj z dôvodu, že podľa § 120 ObčZ stavba nie je súčasťou pozemku. Pri určení momentu nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorá bola obstaraná na základe zmluvy, je potrebné vychádzať z údajov uvedených v právoplatnom rozhodnutí správy katastra o vklade, v nadväznosti na právne účinky vkladu podľa § 28 Katastrálneho zákona.

Podľa § 6 ods. 1 písm. c) tretí bod Katastrálneho zákona sa v katastri evidujú aj stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim. Podľa § 3 ods. 15 tohto zákona sa rozostavanou stavbou na evidovanie v katastri rozumie stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

V nadväznosti na uvedené ustanovenia, je na účely ZDP pri posudzovaní príjmov dosiahnutých z predaja rozostavanej stavby potrebné vychádzať zo skutočnosti, či rozostavaná stavba je evidovaná v katastri nehnuteľností. Ak je rozostavaná stavba evidovaná v katastri nehnuteľností, momentom nadobudnutia takejto nehnuteľnosti je zápis do katastra nehnuteľností.

Ak sa predáva rozostavaná stavba, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, potom príjem z jej predaja nie je možné na účely ZDP posudzovať ako príjem z predaja nehnuteľností (t. j. nie je možné ani uplatňovať ustanovenia týkajúce sa oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností od dane z príjmov fyzickej osoby). V danom prípade ide o príjem z predaja majetku daňovníka (nejde ani o predaj hnuteľných vecí) a ako taký sa zaraďuje medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 zákona, ktorý sa v daňovom priznaní uvádza v riadku iné príjmy podľa § 8 zákona. Za výdavok sa v danom prípade v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona považujú výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetného príjmu (napr. výdavky vynaložené na nákup materiálu a pod.).

Kolaudáciou rozostavanej stavby sa nadobúdajú vlastnícke práva k nehnuteľnosti vtedy, ak vlastník nezapísal už rozostavanú stavbu v súlade s § 3 a 6 Katastrálneho zákona. V takomto prípade sa päťročná lehota pre oslobodenie príjmu z predaja tejto nehnuteľnosti počíta od vkladu tejto skolaudovanej nehnuteľnosti do Katastra nehnuteľností.

Ak by nastala situácia, že daňovník predáva skolaudovanú nehnuteľnosť, ktorú zapísal už v momente jej rozostavanosti, t. j. ako rozostavanú stavbu, momentom nadobudnutia je zapísanie rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností a od tohto momentu sa bude počítať aj päťročná lehota, ktorej splnenie je potrebné pre oslobodenie dane z príjmu z predaja tejto nehnuteľnosti.

     Oslobodenie príjmov z prevodu členských práv v bytovom družstve [§ 9 ods. 1 písm. h) zákona]

V súvislosti s predajom bytov je možné sa stretnúť aj s predajom členských práv v bytovom družstve, kde byt je stále vo vlastníctve bytového družstva a daňovník predáva len členské práva súvisiace s jeho právom na užívanie týchto bytov.

V takýchto prípadoch je oslobodenie od dane riešené v § 9 ods. 1 písm. h) ZDP, podľa ktorého je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu za podmienky, že daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.

?   Príklad

Daňovník užíval byt od januára 2006 ako nájomca – člen bytového družstva (mal od januára aj uzavretú nájomnú zmluvu s bytovým družstvom).

Vo februári 2021 previedol členské práva a povinnosti v bytovom družstve na iného daňovníka („predal byt“ – ide o prevod práv v bytovom družstve). Príjem daňovníka z takéhoto prevodu práv je oslobodený od dane, pretože daňovník užíval tento byt na bývanie viac ako 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy.

1.2 Oslobodenie príjmov z prenájmu

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona, a to spolu s príjmami z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur.

Ak takto vymedzené príjmy (neznížené o výdavky) presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

Do tejto úhrnnej výšky oslobodených príjmov 500 eur sa započítavajú aj príjmy z prevodu opcií podľa § 8 ods. 1 písm. d) ZDP, príjmy z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona, a to podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona. Táto druhá skupina príjmov sa však odpočítava pre účely oslobodenia do výšky 500 eur iným spôsobom, a to tým, že neoslobodzujú sa „hrubé“ príjmy a k tomu sa následne neupravujú výdavky ale najskôr sa od príjmov odpočítajú všetky výdavky a až od takto stanoveného príjmu sa odpočíta 500 eur.

Ak by daňovník v zdaňovacom období dosiahol kombináciu viacerých druhov z týchto príjmov, ustanovenie § § 9 ods. 1 písm. g) zákona, určuje, že najskôr sa uplatní oslobodenie od dane pri príjmoch z prenájmu a z príležitostnej činnosti a až potom sa uplatňuje pri príjmoch z prevodu opcií, cenných papierov a účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným.

?   Príklad

Daňovník dosiahne v roku 2021 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) v sume 200 eur. Na tieto príjmy preukázateľne vynaloží výdavky v sume 100 eur. Okrem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti dosiahne v roku 2021 aj príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e)] v sume 900 eur. Cenné papiere obstaral v roku 2014 za 600 eur. Nejde o cenné papiere, ktoré boli prijaté na regulovaný trh.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku 2021, nepresiahnu sumu 500 eur, sú preto v plnej výške (200 eur) oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, daňovník v roku 2021 dosiahne aj príjmy z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) zákona sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Pretože zo sumy 500 eur, daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP pri príjmoch z prenájmu v sume 200 eur, pri príjmoch z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. i) zákona, môže uplatniť oslobodenie už len vo výške 300 eur.

Príjmy z predaja cenných papierov sa na účely oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP posudzujú po znížení o výdavky. Cenné papiere daňovník obstaral za 600 eur a predal ich za 900 eur, pričom po odpočítaní zostávajúcej časti oslobodenej sumy vo výške 300 eur, bude mať základ dane nulový, t. j. 900 – 600 – 300 eur [pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8, nevznikne nikdy daňová strata, a preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane].

Ak tieto príjmy, resp. ich zostávajúca časť nebudú spĺňať podmienky oslobodenia, potom sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ZDP.

1.3  Oslobodenie príjmov z predaja hnuteľného majetku

Hnuteľné veci nezaradené do obchodného majetku a hnuteľné veci, u ktorých prešlo 5 rokov od ich vyradenia z obchodného majetku, sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP.

Ak tieto príjmy oslobodené od dane nie sú, čo je pri hnuteľných veciach, len ak doba medzi vyradením z obchodného majetku do dňa predaja je kratšia ako 5 rokov, ide o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, od ktorého je možné odpočítať výdavky uvedené v § 8 ods. 5 ZDP, napr. zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 ZDP.

Na účely ZDP sa za hnuteľnú vec nepovažuje cenný papier.

?   Príklad

Daňovníčka predala auto, ktoré nemala zaradené v obchodnom majetku. Príjem z jeho predaja je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb. V prípade, ak by toto auto mala zaradené v obchodnom majetku, vyradila by ho a predala, bol by tento príjem oslobodený od dane až po piatich rokoch od vyradenia z obchodného majetku. V opačnom prípade je príjem z predaja auta ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP.

Rovnako ako pri nehnuteľnostiach je oslobodený aj príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli vydané oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov a príjem z predaja bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d) zákona] a príjem z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do konkurznej podstaty [§ 9 ods. 1 písm. e) zákona].

1.4  Oslobodenie sociálnych dávok

Sociálne dávky by pre daňové účely bolo možné rozdeliť ako

a)  dávky, ktoré sú vyplácané na základe povinného zákonného zmluvného poistného vzťahu,

b)  dávky, ktoré riešia nejakú nepredvídateľne vzniknutú núdzovú životné dôležitú alebo sociálnu situáciu, ktoré pomáha riešiť štát v rámci svojej sociálnej politiky.

Prvou skupinou oslobodených príjmov sú dávky, ktoré sú vyplácané z uzavretých zákonných poistných vzťahov.

Ide o

-  dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia,

-  dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,

-  dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu a

-  plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.

Tieto dávky sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP.

Rovnako, ak by plynuli obdobné plnenia zo zdrojov v zahraničí, tieto sú tiež oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP.

Druhou skupinou oslobodených dávok sú dávky vyplácané ako pomoc štátu v ťažkých životných situáciách ako pomoc v hmotnej núdzi podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP

Ide o:

-  dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze vyplácané podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-  sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie vyplácané podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

-  štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, napr. podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony,

-  ďalšie sociálne dávky, a to napr. podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.

V prípade, ak sú plnenia rovnakého druhu ako plnenia uvedené v § 9 ods. 2 písm. b) ZDP, vyplácané zo zahraničia, a to z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, sú tieto rovnako oslobodené od dane.

?   Príklad

Daňovníčke s NDP na území SR bol vyplácaný rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v ČR podľa českých vnútroštátnych predpisov.

Je tento príjem zdaniteľným príjmom na území SR?

Nie, za predpokladu, že podmienky pre vyplácanie rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v Českej republike sú obdobné, ako by boli podľa:

-  zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, t. j. tento je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa,

-  zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa – tento je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

1.5  Oslobodenie podpôr, príspevkov a dotácií v rámci pandemickej pomoci

S účinnosťou od 1. 1. 2021 sa v § 9 ods. 2 písm. d) dopĺňa oslobodenie pre plnenia prijaté daňovníkom dosahujúcim príjmy z činnosti uvedenej v § 6 ods. 1 a 2 ZDP v rámci aktívnej politiky trhu práce, ktoré boli vyplácané v rámci opatrení riešiacich pomoc podnikateľov zasiahnutých nemožnosťou vykonávania práce a tým aj nedosahovania príjmov nielen svojich ale aj pre zamestnancov z dôvodu pandémie. Uvedené oslobodenie sa bude aplikovať už pri podaní daňového priznania za rok 2020 podľa § 52zzi ods. 2 ZDP.

Navrhovaným znením zákona sa oslobodzujú od zdanenia plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky práce na projekty na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti u daňovníka, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ZDP. V tejto súvislosti sa v nadväznosti na zamedzenie nepriaznivých vplyvov pandémie na podnikateľské prostredie v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 oslobodzuje napríklad príjem daňovníka, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 a ktorý ich príjme ako zamestnávateľ na preplatenie miezd svojim zamestnancov a zároveň aj ako náhradu za stratu jeho zdaniteľného príjmu z činnosti. Obdobne sa oslobodzuje plnenie poskytované v rámci aktívnej politiky práce na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní, ak je toto plnenie vyplácané zamestnávateľovi, ktorý je právnickou osobou.

V súvislosti s oslobodením plnení je potrebné upozorniť, že v súvislosti s oslobodením uvedených príjmov je potrebné z daňových výdavkov vylúčiť výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane.

Súčasťou oslobodených príjmov (plnení peňažných aj nepeňažných, podpôr, príspevkov) uvedených v tomto ustanovení sú aj podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností podľa § 5 a 6 ZDP.

Práve z dôvodu zdanenia plnení prijatých v súvislosti s výkonom činností podľa § 5 a 6 ZDP bola zavedená s účinnosťou od 1. 1. 2021 výnimka zo zdanenia plnení, ak ide o platby (dotácie) poskytované Ministerstvom kultúry SR podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. z 22. októbra 2020 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR (ďalej len „zákon č. 299/2020 Z. z.“). Toto oslobodenie sa aplikuje už pri podaní daňového priznania za rok 2020.

Zároveň je potrebné upozorniť, že v nadväznosti na definíciu daňového výdavku uvedeného v § 2 písm. i) ZDP musí prijímateľ takejto platby vylúčiť z daňových výdavkov všetky výdavky, na ktorých úhradu použil platby z uvedenej dotácie.

Dotáciu podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/­2020 Z. z. môže Ministerstvo kultúry v prí­slušnom rozpočtovom roku poskytnúť účely odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu na oblasť kultúry.

Všetky podmienky, ktoré musí žiadateľ o poskytnutie tejto dotácie spĺňať, sú uvedené na webovom sídle Ministerstva kultúry SR to https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/dotacie-mk-sr/dotacie-2020/odstranovanie-nasledkov_covid-19/.

2. príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 ZDP

Oslobodenie príjmov zo zamestnania je riešené predovšetkým v § 5 ods. 7 ZDP a ide napr. o oslobodenie vzdelávania zamestnanca, plnení zo sociálneho fondu a pod.

a)  vzdelávanie zamestnanca

Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa.

Podľa tohto ustanovenia je od dane oslobodené akékoľvek vzdelávanie zamestnanca, avšak za splnenia dvoch základných podmienok, a to:

–   musí ísť stále o vzdelávanie, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa, pričom

–   v prípade, ak by išlo o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec zvyšuje stupeň vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to trvanie pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Napr. študent práv s ukončeným prvým stupňom právnickej fakulty je zamestnaný v komerčnej kancelárii, pričom zamestnávateľ, aby ho mohol vyslať aj na samostatné zastupovanie v právnych konaniach musí mať dokončený druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Potrebu zvýšenia kvalifikácie tohto svojho zamestnanca by zamestnávateľ preukázal aj zvýšeným počtom klientov, ktoré je potrebné zastupovať v právnych konaniach, pričom nemá potrebu zamestnať iného zamestnanca s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ale má záujem podporiť a vyučiť si už svojho zamestnanca.

Nejde len o vzdelávanie zabezpečené zamestnávateľom pre zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 153 – 155 Zákonníka práce, ale ide aj o vzdelávanie poskytnuté zamestnávateľom napr. podľa § 23 až 26 a § 36 až 38 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 161 až 165 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 318/2018 Z. z. § 214 až 218 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na uvedené nadväzuje § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.

?   Príklad

Zamestnávateľ svojej mzdovej účtovníčke prepláca štúdium anglického jazyka na jazykovej škole v hodnote 500 eur. Keďže v tomto prípade nejde o doškoľovanie zamestnanca suma 500 eur je pre túto účtovníčku zdaniteľným príjmom.

?   Príklad

Spoločnosť svojej ekonómke zaplatila v sume 420 eur seminár k postupom účtovania. Keďže ide o seminár, ktorý súvisí s činnosťou ekonómky na pracovisku pre potreby zamestnávateľa, ide o príjem, ktorý je u ekonómky oslobodený od dane.

b)  hodnota stravy poskytnutej zamestnancovi

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je od dane oslobodená aj hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ZP, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

V roku 2021 prišlo k zmenám vo vzťahu k oslobodeniu stravy zabezpečovanej zamestnávateľom zamestnancovi, a to v prípade poskytnutých finančných príspevkov na stravovanie.

Kým do účinnosti novely zákona č. 76/2021 Z. z. (účinnosť od 1. 3. 2021) bol oslobodený výlučne finančný príspevok poskytnutý zamestnancovi, ktorý predložil zamestnávateľovi potvrdenie od špecializovaného lekára, že sa nemôže stravovať ani jedným zo spôsobov, ktoré zamestnávateľ zabezpečil, s účinnosťou od 1. 3. 2021 sa oslobodzuje akýkoľvek finančný príspevok do zákonom určenej výšky po splnení ďalších nastavených zákonných podmienok (uvedené nižšie).

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v znení účinnom od 1. 3. 2021 je od dane z príjmov oslobodená:

–   hodnota stravy (nepeňažný príspevok) poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a

–   finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ZP (do konca februára 2021 bol finančný príspevok na stravovanie oslobodený výlučne v prípade, ak zamestnanec predložil zamestnávateľovi potvrdenie od špecializovaného lekára, že sa nemôže stravovať ani jedným zo spôsobov, ktoré zamestnávateľ zabezpečil).

c)  použitie vybraných zariadení poskytnutých zamestnávateľom

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je od dane oslobodené aj použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

V prípade posudzovania oslobodenia príjmov za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom môže ísť aj o také zariadenie, ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateľa, ale má ho prenajaté a poskytuje ho zamestnancom za týmto účelom. V tejto súvislosti však nemožno uznať zakúpenie rekreačných poukazov ako poskytnutia služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznať možno napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie časti rekreačného zariadenia a pod. Rovnako nemožno uznať ani poskytnutie finančných prostriedkov.

?   Príklad

Spoločnosť uzatvorí zmluvu s mestskou plavárňou, v ktorej sa obidve strany dohodnú, že každý piatok v týždni budú priestory plavárne používať zamestnanci tejto spoločnosti. Náklady na prevádzku a používanie priestorov plavárne za tento deň hradí spoločnosť na základe vystavených faktúr mestskou plavárňou. Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi takouto formou je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane.

?   Príklad

Spoločnosť zo sociálneho fondu raz ročne prepláca svojim zamestnancom vstupenky, permanentky a iné doklady preukazujúce návštevu telovýchovného alebo športového zariadenia. Napr. zamestnancovi, ktorý si kúpil permanentku do fitnescentra v hodnote 50 eur, prostredníctvom ktorej má zabezpečený vstup do jedného z mestských športových zariadení, zamestnávateľ preplatí túto permanentku v plnej sume. Aj napriek tomu, že zamestnanec v priebehu roka používa športové zariadenie, zamestnávateľ sumu 50 eur zdaní zamestnancovi v mesiaci preplatenia v súlade s § 35 ZDP. Uvedené platí preto, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi športové zariadenie, ale poskytol mu finančné prostriedky v sume 50 eur.

d)  vybraté plnenie vyplatené zo sociálneho fondu

Oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi zo sociálneho fondu ako sociálna výpomoc z dôvodu

-  úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca,

-  odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo

-  dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní).

Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

?   Príklad

Zamestnanec bol dočasne pracovne neschopný od 5. decembra 2020, pričom práce neschopnosť trvala až do septembra 2021. Vzhľadom na skutočnosť, že sa z uvedeného dôvodu ocitol v ťažkej životnej situácii, zamestnávateľ sa rozhodol poskytnúť mu pomoc zo sociálneho fondu vo výške 500 eur v máji 2021 a vo výške 2 500 eur v auguste 2021.

Sú tieto príjmy zdaniteľné u zamestnanca?

V prípade príjmu, ktorý mu zamestnávateľ poskytol v máji 2021 vo výške 500 eur, nebola splnená podmienka uplynutia časového testu, t. j. neprešlo 183 dní od kedy mu začala dočasná práceneschopnosť, a preto tento príjem bude zdaniteľným príjmom zamestnanca. V prípade príjmu vyplateného v auguste 2021 vo výške 2 500 eur, už podmienka časového testu splnená je, ale zákon umožňuje oslobodiť od dane len sumu 2 000 eur, a preto v sume prevyšujúcej túto sumu, t. j. v sume 500 eur, bude príjem zdaňovaný zamestnancovi v rámci vyplatenej mzdy.

e)  oslobodenie lekárskych preventívnych prehliadok

Poskytnutie lekárskych preventívnych prehliadok zamestnávateľom svojim zamestnancom môže byť v určitých prípadoch oslobodené od dane, a to ak sú zamestnávateľom uhrádzané nad rámec jeho povinnosti určenej osobitnými predpismi a ak ich uhrádza zo sociálneho fondu.

Podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je podľa § 7 tohto zákona možné, aby zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytol zamestnancovi príspevok aj na zdravotnú starostlivosť, ktorou môže byť aj poskytovanie príspevkov na lekárske preventívne prehliadky.

Ohľadne poskytovania príspevkov na lekársku preventívnu prehliadku môžu teda nastať rôzne pohľady zdanenia na takto poskytnuté príspevky, a to

1. ak ide o povinné poskytnutie príspevku pre zákonom o BOZP určený okruh ľudí a okruh práce, tento je u zamestnanca príjmom vylúčeným z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) druhý bod,

2. ak ide o poskytnutie príspevku nad rámec určených osobitných predpisov, a to prostredníctvom úhrady

a) zo sociálneho fondu, tento bude u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom ako tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu (zákon o sociálnom fonde) podľa § 21 ods. 2 písm. d) ZDP,

b) mimo sociálny fond, tieto sú zdaniteľným príjmom zamestnanca, pričom ak by takéto poskytnutie bolo dohodnuté napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve je daňovým výdavkom zamestnávateľa v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP.

?   Príklad

Zamestnanec absolvuje preventívnu lekársku prehliadku u zubára, v rámci ktorej mu vykonajú aj iné lekárske výkony (napr. odstránia zubný kameň, vytrhnú alebo zaplombujú zub), ktoré nie sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, resp. obmedzene v závislosti od druhu zdravotnej poisťovne, a preto si ich zamestnanec uhradí sám nad rozsah preventívnej zubnej prehliadky.

Je možné oslobodiť tieto úkony od dane ako súčasť plnení vzniknutých pri lekárskej preventívnej prehliadke podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP?

Podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP je príjmom oslobodeným od dane aj príjem poskytnutý ako príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi sú napr. zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 30e), zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“).

Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje zákon č. 577/2004 Z. z. Ak by sa zamestnancovi pri účasti na preventívnej lekárskej prehliadke vykonali aj iné výkony, ktoré nepatria do rozsahu zdravotných výkonov, ktoré sú súčasťou preventívnej lekárskej prehliadky, nemalo by sa na tieto aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP.

ZDP neupravuje náležitosti dokladov o absolvovaní preventívnej lekárskej prehliadky. Zamestnávateľ je oprávnený vyžadovať, aby zamestnanec dostatočne preukázal absolvovanie preventívnej lekárskej prehliadky. Takéto preukazovanie je možné podrobnejšie upraviť v internom akte zamestnávateľa.

Ak by napriek tomu zamestnávateľ zamestnancovi tieto úkony preplatil, môže si ich ponechať ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 ZDP, a to za podmienky, že to má upravené v internom predpise alebo kolektívnej zmluve a na strane zamestnanca to zdaní ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov.

f)  nepeňažný príjem vo forme poskytnutia dopravy do zamestnania od zamestnávateľa

Oslobodeným plnením je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Uvedené platí za podmienky, že ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP, podľa ktorého ide o dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že

–   verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo

–   v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a

–   zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.

?   Príklad

Zamestnávateľ v januári 2021 zabezpečí dopravu pre svojich zamestnancov, nakoľko verejná hromadná doprava k jeho prevádzke nie je. Dopravcovi uhradil 2 000 eur za dopravu v pracovných dňoch, pričom doprava bola zabezpečená 45 miestnym autobusom.

Akým spôsobom rozpočíta a dodaní takúto dopravu svojim zamestnancom?

S účinnosťou od 1. 1. 2021 nie je jednou z podmienok oslobodenia nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancom pri zabezpečení dopravy aj čiastočná úhrada tejto dopravy zamestnávateľovi. Ak by teda zamestnávateľ nepožadoval vôbec úhradu od svojich zamestnancov, prepočíta celú úhradu (fakturovanú sumu) za poskytnutú dopravu na počet miest v autobuse, t. j. 2 000 eur/45 miest, čo je suma na jedného zamestnanca 44,44 eur. Keďže uvedená suma neprevyšuje maximálnu výšku oslobodeného príjmu na dopravu 60 eur, celá suma takto poskytnutého plnenia bude u zamestnanca oslobodená. Uvedeným spôsobom sa určí nepeňažné plnenie na zamestnanca bez ohľadu na skutočnosť, či bol plne obsadený autobus zamestnancom a či zamestnanec sa prepravoval každý deň v mesiaci, ale musí ísť o zamestnanca, ktorý využíva v danom mesiaci takúto dopravu.

g)  ubytovanie zamestnancov

Oslobodenie takto poskytnutého nepeňažného plnenia zamestnávateľom, a to prostredníctvom ním zabezpečeného ubytovania svojim zamestnancom platí pre zamestnancov akéhokoľvek zamestnávateľa, avšak za dodržania podmienky, že ide len o ubytovanie pre zamestnancov, ktorý sú voči zamestnávateľovi v pracovnom pomere, pričom

-  výška oslobodenia je v úhrnnej sume 100 eur mesačne a v prípade, ak

-  zamestnanec je v pracovnom pomere voči zamestnávateľovi nepretržite aspoň 24 mesiacov v úhrnnej sume najviac 350 eur.

Mesačná výška oslobodenia 100 eur alebo 350 eur v úhrne sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom KM.

Ak by poskytnuté ubytovanie bolo vo vyššej sume ako 100 eur alebo 350 eur, prevyšujúca suma sa zahrnie do zdaniteľného príjmu zamestnanca a zdaní sa ako súčasť jeho mzdy.

Na strane zamestnávateľa je v § 19 ods. 2 písmeno s) ZDP, uvedené, že za daňové výdavky zamestnávateľa sa považujú výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.

Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely.

U zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, výdavky na zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov sú daňovým výdavkom len vtedy, ak je tento benefit upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP, zároveň sa celá výška benefitu rozpočítaná zamestnancom zdaní v rámci ich vyplácanej mesačnej mzdy.

Avšak vzhľadom na úpravu oslobodenia v § 5 ods. 7 písm. p) ZDP je možné v tomto prípade uplatniť len pomernú časť výdavkov do daňových výdavkov, a to príslušnú pomeru, v akom zodpovedá časti zdaniteľného príjmu u zamestnancom, a to vo väzbe na základnú definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) ZDP.

Zároveň v § 21 ods. 1 písm. f) je upravené, že v prípade, ak ubytovanie zamestnávateľ poskytuje vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom zabezpečenia jeho ubytovania.

h)  príspevok na rekreácie a športové poukazy

Oslobodeným príjmom u zamestnanca uvedeným v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je aj príspevok poskytnutý zamestnávateľom na rekreáciu zamestnancovi, ak sú splnené podmienky určené v § 152a Zákonníka práce, pričom tento je oslobodeným od dane u zamestnanca aj v prípade, ak bol zamestnávateľ povinný prispieť na rekreáciu (zamestnáva viac ako 49 zamestnancov) a aj v prípade, ak túto povinnosť nemal (má menej ako 49 zamestnancov).

Podľa ustanovenia § 152a ZP je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac v sume 275 eur ročne v prípade,

–   ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov,

–   ak o to zamestnanec požiada,

–   ak pracovný pomer žiadajúceho zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Maximálna zákonnom určená suma pre príspevok zamestnávateľa 275 eur za kalendárny rok, zodpovedá 55 % z oprávnených nákladov vo výške 500 eur.

Ak by bola rekreácia v sume vyššej ako 500 eur, max. príspevok vo výške 55 % z oprávnených nákladov nesmie presiahnuť 275 eur.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok (275 eur) zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

?   Príklad

Zamestnanec s kratším (polovičným) pracovným úväzkom požiadal zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu v nadväznosti na § 152a ZP a svoj nárok doložil účtovným dokladom vo výške 100 eur. V akej sume bude tomuto zamestnancovi vyplatený príspevok na rekreáciu?

Zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí 55 % z oprávnených výdavkov, t. j. 55 €. Keďže zamestnanec pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok), zamestnávate kráti najvyššiu sumu príspevku, t. j. sumu 275 €, t. j. maximálny ročný príspevok, ktorý zamestnávateľ môže poskytnúť tomuto zamestnancovi je vo výške 137,50 € (275/2 – polovičný pracovný úväzok).

Zamestnávateľ príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodí od dane a uvedie ho aj na mzdovom liste zamestnanca [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP].

Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 49 zamestnancov a menej.

Upozornenie!

Podmienka dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa (24 mesiacov) musí byť dodržaná.

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Poznámka

Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok majú aj zamestnanci, ktorí sú na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke.

Zamestnanci, ktorí sú napr. dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie (napr. starosta, primátor) alebo vykonávajú prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nárok na príspevok na rekreáciu nemajú.

Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa ustanovené podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich. Pokiaľ by zamestnancovi bol príspevok na rekreáciu poskytnutý od dvoch zamestnávateľov, potom jeden príspevok je uplatnený v rozpore s ustanovením § 152a Zákonníka práce a preto naň nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

ZP v nadväznosti na zákon o cestovnom ruchu (ďalej len „zákon o CR“) umožňuje poskytnúť príspevok na rekreáciu dvomi formami, a to prostredníctvom

1.  preplatenia oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 ZP na základe predloženého účtovného dokladu na meno zamestnanca,

2.  rekreačného poukazu, ktorý je legislatívne upravený v § 27a zákona o CR ako jeden z nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu.

Oprávnenými výdavkami, na ktoré zamestnávateľ prispieva v rámci príspevku na rekreácie, sú preukázané výdavky zamestnanca na

a)  služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR,

b)  pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území SR,

c)  ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území SR, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

d)  organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

     Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Príjmom oslobodeným od dane, je aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca, ale až po splnení podmienok určených v § 152b Zákonníka práce, pričom ide o športovú činnosť dieťaťa vykonávanú po 31. 12. 2019.

Rovnako sa poskytnutie takéhoto príspevku dopĺňa medzi oprávnené daňové výdavky uvedené v § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

Jednou z hlavných podmienok určených v § 152b Zákonníka práce je, že zamestnávateľ môže (nemá povinnosť) tento príspevok, po splnení aj iných podmienok, poskytnúť zamestnancovi, ktorý je u neho v pracovnom pomere nepretržite najmenej 24 mesiacov, a to na vlastnú žiadosť tohto zamestnanca. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa je určený v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

O príspevok na športovú činnosť dieťaťa môže zamestnanec počas kalendárneho roka žiadať zamestnávateľa aj opakovane až do vyčerpania najvyššej sumy príspevku za kalendárny rok.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok, t. j. 275 €, zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Ak zamestnávateľ za ustanovených podmienok vyplatí zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa a podmienky na výplatu príspevku sa v priebehu roka zmenia, nie je dôvod, aby zamestnanec vrátil poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa, pri ktorom boli splnené všetky ustanovené podmienky.

Oprávnenými výdavkami podľa Zákonníka práce sú preukázané výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu (zákon o športe), ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka, a to najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa (§ 152b ods. 2 ZP).

b)  Zdaniteľné príjmy, ktoré sú uvádzané v daňovom priznaní – vyčíslenie daňovej povinnosti

Pri výpočte daňovej povinnosti daňovníka sa vychádza samostatne

-  zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP,

-  zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP,

-  z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP,

-  z osobitného základu dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku podľa § 51e ZDP.

Každý z čiastkových základov dane resp. osobitných základov dane daňovníka má svoje zákonitosti a svoj spôsob výpočtu, preto je veľmi dôležité správne zaradenie príjmov do príslušného čiastkového alebo osobitného základu dane.

Napr. čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti je upravený v § 5 ZDP, pričom uvádza, že od zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti je možné odpočítať len povinne platené poistné a príspevky.

Spôsob, akým sa postupuje pri výpočte základu dane u daňovníka/fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ZDP, t. j. príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu uplatňujúcej preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky, je upravený v § 6 a v tej nadväznosti aj v § 17 až 29 ZDP.

Pri jeho zisťovaní sa vychádza zo spôsobu vedenia účtovníctva, a to

–   u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

–   u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Daňovník môže čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aj zníži o daňovú stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období v súlade s ustanovením § 30 ZDP.

Možnosť odpočítania daňovej straty vzniknutej len z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) je uvedená v § 4 ods. 2 ZDP, pričom podľa § 30 ZDP je takto vykázanú daňová stratu možné odpočítať rovnako len od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Poznámka

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa menia pravidlá pre odpočet daňovej straty v § 30 ZDP, ale tieto sa budú prvýkrát vzťahovať až na daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. 1. 2020 (§ 52zza ods. 16 ZDP).

Výsledná daň v daňovom priznaní sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP, dane vypočítanej z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP a dane vypočítanej z osobitného základu dane z podielov na zisku a ostatných príjmov podľa § 51e ZDP.

A) Príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov (V. oddiel daňového priznania typ A a typ B)

     Vymedzenie čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti

Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Poistným a príspevkom sa na účely odpočtu od príjmu zo závislej činnosti chápe poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu [§ 5 ods. 7 písm. e) ZDP].

Podľa § 4 ods. 3 ZDP, ak sú príjmy zo závislej činnosti vyplácané po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, najneskôr však do 31. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

?   Príklad

Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi mzdu za december 2021, a to 31. januára 2022. Keďže tieto príjmy sú vyplatené do 31. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia po zdaňovacom období, v ktorom tieto príjmy boli dosiahnuté, budú súčasťou základu dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roku 2021.

V prípade príjmov zo závislej činnosti ide o príjmy, pri ktorých daňovník nevystupuje vo vlastnom mene, ale je povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu.

Takýmito príjmami sú napr. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby a pod.

Príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Zamestnávateľom je aj daňovník s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s NDP. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

     Vyplnenie údajov v tlačive daňového priznania k čiastkovému základu dane z príjmov zo závislej činnosti

Riadky k čiastkovému základu dane z príjmov zo závislej činnosti vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období, za ktoré sa vyrovnáva daň (daňová povinnosť), príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov.

Súčasťou príjmov uvádzaných v daňovom priznaní je aj napr.

–   nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, presahujúce v úhrne 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov. Ak by takéto plnenie bolo poskytnuté v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov alebo v nižšej sume ako 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, je oslobodené od dane a neuvádza sa v daňovom priznaní [§ 5 ods. 7 písm. k) zákona],

–   sociálna výpomoc z dôvodu

- úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca,

- odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo

- dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia,

poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, pri ktorej nie sú v príslušnom zdaňovacom období splnené podmienky pre jej oslobodenie od dane.

Súčasťou tohto riadku nie je uvedená sociálna výpomoc vyplatená v úhrnnej výške nepresahujúcej 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa, ktorá je od dane oslobodená a neuvádza sa v daňovom priznaní [§ 5 ods. 7 písm. l) zákona]. Ak by sociálna výpomoc nepresiahla v úhrne 2 000 eur, ale bola by vyplatená od viacerých zamestnávateľov, od dane je oslobodená suma len od jedného zamestnávateľa a sociálna výpomoc vyplatená ďalšími zamestnávateľmi je zdaniteľným príjmom daňovníka a uvádza sa ako súčasť príjmov zo závislej činnosti na riadku príjmov v daňovom priznaní,

–   nepeňažné plnenie poskytnuté formou zabezpečenia dopravy na miesto výkonu práce a späť, v sume presahujúcej oslobodenú časť takého nepeňažného plnenia.

Z úhrnu príjmov uvádzaných na príslušnom riadku v daňovom priznaní sa v tomto oddiele vypočítava základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti.

Súčasťou zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti uvádzaných v tlačive daňového priznania sa uvádzajú aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, a to prepočítané na eurá, pričom za príjmy zo zdrojov v zahraničí sa považujú príjmy bez odpočítateľných položiek a nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí.

Prepočítací kurz je upravený v § 31 ods. 2 ZDP.

Od úhrnu príjmov zo závislej činnosti sa odpočítava úhrn povinného poistného a príspevkov (§ 5 ods. 8 zákona), pričom suma poistného a príspevkov sa samostatne uvedie na príslušný riadok tlačiva daňového priznania.

B) Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (VI. oddiel daňového priznania typ B)

     Vymedzenie čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú definované v § 6 ZDP. Jednotlivé druhy príjmov uvedené v tomto ustanovení sú rozdelené v závislosti od spôsobu ich dosahovania a od charakteru vykonávanej činnosti.

Príjmy z podnikania sú uvedené v § 6 ods. 1 ZDP a sú to príjmy:

a)  z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, kde patria príjmy, ktoré dosahuje samostatne hospodáriaci roľník, ktorý vykonáva činnosť na základe osvedčenia vydaného podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. a príjmy spoločníkov pozemkových spoločenstiev podľa § 10 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách bez právnej subjektivity,

b)  zo živnosti, ktoré dosahuje daňovník (živnostník) vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ŽZ“),

c)  z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b), kde patria príjmy daňových poradcov, audítorov, exekútorov, súkromných lekárov, notárov a pod., čiže patria sem také druhy príjmov, ktoré sú dosahované činnosťou vykonávanou len na základe osobitných predpisov,

d)  príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa ods. 7 a 8.

Na výkon činnosti, z ktorej príjmy sa zaraďujú do § 6 ods. 2 ZDP, t. j. výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie je potrebné žiadne povolenie alebo osvedčenie. V tomto prípade sa však vždy skúma, či príjem nie je príjmom podľa § 5 ZDP, t. j. či nie je príjmom dosahovaným v rámci pracovnoprávneho vzťahu ako príjem zo závislej činnosti.

Ide o príjmy

a)  z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva (§ 6 ods. 2 písm. a) zákona),

Pri príjmoch uvádzaných v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP ide o príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, t. j. príjmy z aktívne vykonávanej činnosti, tzv. aktívne príjmy, pričom ide o činnosť upravenú v ustanoveniach Autorského zákona.

Príjmy autorov za vytvorenie diela, príjmy výkonných umelcov za podanie umeleckého výkonu alebo príjmy napr. vynálezcov za použitie vynálezu patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti vtedy, ak nie sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, ktoré daňovník mal vyplatené napr. na základe pracovnoprávneho vzťahu. Na účel správneho zaradenia príjmov k jednotlivým ustanoveniam ZDP je potrebné najskôr posúdiť, na základe akého právneho vzťahu daňovník vykonáva svoju činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy.

Príjmami z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu sú aj príjmy dosiahnuté na základe iných typov zmlúv, v ktorých je dohodnuté vytvorenie diela alebo podanie umeleckého výkonu, ak tieto majú znaky duševného vlastníctva podľa Autorského zákona a nejde o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.

Do daňového priznania idú len príjmy dosahujúce daňovníkom podľa Autorského zákona, pri ktorých uzavrel s platiteľom dane písomnú dohodu o nevybratí dane zrážkou v nadväznosti na § 43 ods. 14 ZDP. Ak takáto dohoda nebola uzavretá platiteľ dane vyberie daň zrážkou v nadväznosti na § 43 ods. 3 písm. h) ZDP.

?   Príklad

Objednávateľ si v zmluve o vytvorení diela na objednávku objednal od autora vytvorenie náročného umeleckého diela. Dohodli si vyplatenie odmeny v čiastočných platbách a na platbe preddavku na materiálne zabezpečenie, ktorá bude podliehať vzájomnému vyúčtovaniu. Tieto platby mali byť poukázané autorovi v dohodnutých termínoch, pričom spolu neuzatvorili dohodu o nezrazení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 14 ZDP.

Je povinný platiteľ dane zraziť zrážkovú daň pri každej výplate čiastkovej odmeny a preddavku, alebo až po konečnom vyúčtovaní?

Ak fyzickej osobe, ktorá na základe objednávky mala vytvoriť autorské dielo spĺňajúce podmienky podľa Autorského zákona, bol vyplatený príjem, a to bez ohľadu na to, že je vyplácaný postupne ako napr. preddavok alebo čiastková platba, ktoré následne podlieha vyúčtovaniu odmeny po odovzdaní diela, podlieha každá jedna platba (príjem) dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP. Uvedené platí za predpokladu, že spoločne neuzatvorili dohodu o neuplatnení zrážkovej dane podľa § 43 ods. 14 ZDP. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z uvedených príjmov je príjem znížený o zrazený príspevok do príslušného umeleckého fondu. Platiteľ dane potom pri zrazení dane postupuje podľa § 43 ods. 10 až 12 ZDP.

b)  z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, sú zaraďované napr. príjmy z činnosti osobnej asistencie,

V zásade sa dá povedať, že uvedené ustanovenie je akýmsi zberným ustanovením, v ktorom sa uvádzajú príjmy plynúce z vykonávanej nezávislej činnosti daňovníka, vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosahovania ziskov (nejde o závislú činnosť ani o príležitostnú činnosť), ktorá však nie je živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov uvádzanými v § 6 ods. 1 ZDP.

c)  znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

d)  z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, kde patria napr. príjmy z činnosti sprostredkovateľov poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príjmy z činnosti sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príjmy z činnosti sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, príjmy z činnosti sprostredkovateľov zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Nejde o príjmy sprostredkovateľa vykonávajúceho svoju činnosť na základe živnostenského oprávnenia podľa ŽZ.

e)  príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe v znení neskorších predpisov vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa zahrnú príjmy

- profesionálneho športovca (§ 4 ods. 3 písm. c) zákona o športe),

- amatérskeho športovca vykonávajúceho šport na základe

o  zmluvy o amatérskom vykonávaní špor­tu [§ 4 ods. 4 písm. a) zákona o špor­te],

o  na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca [§ 4 ods. 4 písm. b) zákona o športe] alebo

o  bez zmluvy [§ 4 ods. 4 písm. d) zákona o športe].

Za športových odborníkov sa podľa zákona o športe považujú

- tréner a inštruktor športu,

- fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napr. § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 až 13 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

- fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu, alebo

- fyzická osoba vykonávajúcu činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť.

Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka vzniká v súlade s § 6 ods. 2 zákona o športe dňom zápisu športového odborníka do registra fyzických osôb.

Súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona sú aj príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom (napr. príjem z prenájmu takéhoto majetku), úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka (§ 17a zákona) a výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

Ako príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom [pojem obchodný majetok pre fyzickú osobu je definovaný v § 2 písm. m) ZDP] sa rozumie príjem z prenájmu takéhoto majetku alebo príjem z predaja takéhoto majetku. Takýto príjem teda daňovník zaradí do príjmov z podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Za príjem z nakladania s obchodným majetkom sa nepovažuje preradenie majetku daňovníka z obchodného majetku (majetku využívaného na podnikanie) na súkromné účely. Príjem z predaja alebo z prenájmu takéhoto obchodného majetku sa zahrnie medzi jednotlivé druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v závislosti od toho, na ktorú z uvedených činností je majetok využívaný.

?   Príklad

Živnostník vlastní od roku 2000 výrobnú halu. Halu využíva v súvislosti s výkonom živnosti a má ju zahrnutú do obchodného majetku. V roku 2021 halu predal. Pretože ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane. Nakoľko daňovník predáva nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku (predáva svoj obchodný majetok), príjem z jej predaja zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona.

?   Príklad

Daňovník – živnostník má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Tento automobil predá. Príjem z jeho predaja si daňovník zaradí do príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

Ak by daňovník tento osobný automobil preradil z obchodného majetku na osobné účely a potom by ho predal, ale do piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku, príjem z predaja auta by bol jeho zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP.

Ak by ho ale predal po piatich rokoch od jeho vyradenia z obchodného majetku, bol by príjem z predaja auta u daňovníka oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP.

V prípade, ak má daňovník v obchodnom majetku zahrnutú nehnuteľnosť, ktorú využíva na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť len sčasti, príjmy z jej predaja, ktoré nie sú oslobodené od dane sa zahrnú do základu dane v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíva na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 zákona).

?   Príklad

Daňovník predal v roku 2021 nehnuteľnosť za 200 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 2001. Od roku 2006 polovicu tejto nehnuteľnosti využíval na zabezpečenie príjmov zo živnosti a súčasne ju mal zahrnutú do obchodného majetku (aj v čase predaja). Vzhľadom na to, že polovica nehnuteľnosti je zahrnutá v obchodnom majetku v súvislosti s činnosťou vykonávanou na základe živnostenského oprávnenia a polovica z nej nie je zahrnutá v obchodnom majetku, príjem zodpovedajúci sume 100 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona. Polovica nehnuteľnosti nebola zaradená v obchodnom majetku to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti, t. j. 100 000 eur (200 000/2 eur) je oslobodený od dane.

Pri príjmoch z predaja nehnuteľností, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, sa na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) použijú ustanovenia § 17 až 29 zákona. Podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona je daňovým výdavkom zostatková cena nehnuteľnosti. Zostatkovou cenou nehnuteľnosti sa na účely zákona rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou nehnuteľnosti a celkovou výškou odpisov zahrnutých do daňových výdavkov (§ 25 ods. 3 zákona). Pojem vstupná cena je vymedzený v § 25 ods. 1 zákona.

Na uvedené nadväzuje aj § 6 ods. 17 ZDP, podľa ktorého hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti, pričom v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

Pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP je potrebné vychádzať

1.  z rozdielu medzi príjmami a výdavkami v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo preukázateľné výdavky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo evidencie podľa § 6 ods. 10 ZDP [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP],

2.  z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP].

Pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pri ktorých sa uplatňujú preukázateľne vynaložené výdavky, môže vzniknúť daňová strata definovaná v § 2 písm. k) ZDP ako „rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období“.

Vychádzajúc z definície daňovej straty [§ 2 písm. k) ZDP] a hlavne z definície daňového výdavku [§ 2 písm. i) ZDP] daňová strata môže vzniknúť iba pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pri ktorých si daňovník uplatňuje skutočne vynaložené výdavky, a to výdavky na základe vedeného účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP.

V prípade, ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP a okrem týchto výdavkov má nárok navyše si odpočítať poistné a príspevky, nemôže mu z tohto titulu vzniknúť daňová strata. Poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške, a to až po odpočítaní výdavkov percentom z príjmov maximálne do výšky príjmov. Samozrejme, ide len o poistné a príspevky vymedzené v § 5 ods. 7 ZDP, kde bola zavedená legislatívna skratka na pojem „poistné a príspevky“, a to poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu.

Možnosť odpočítania daňovej straty vzniknutej len z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorú možno rovnako odpočítať len od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, je upravená v § 30 ZDP.

     Vymedzenie čiastkového základu dane z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

V § 6 ZDP je v odseku 3 vymedzený príjem z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti.

Príjem z prenájmu nehnuteľností občanov/daňovníkov je zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak nie je oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Súčasťou príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP je aj príjem z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti.

Dôležité!

Podľa ustanovenia § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Vec, ktorá tvorí príslušenstvo veci hlavnej, je v právnom zmysle vecou samostatnou, ale platí na ňu právny režim vťahujúci sa na vec hlavnú. Ak má byť určitá vec príslušenstvom hlavnej veci, musí byť vlastníkom určená k trvalému užívaniu s hlavnou vecou a obidve musia byť trvale spojené spoločným účelom. Len v prípade daňovníkom preukázanej skutočnosti, že hnuteľná vec je prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, je možné výdavky na obstaranie danej hnuteľnej veci, zaúčtované v účtovníctve, resp. zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, považovať za daňový výdavok, a to buď jednorazovo alebo formou odpisov. Tu je potrebné odporučiť daňovníkovi/prenajímateľovi, aby v záujme odstránenia pochybností, či je hnuteľná vec prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, vyšpecifikoval v zmluve o prenájme nehnuteľnosti jej príslušenstvo.

Od výdavkov vynaložených na obstaranie hnuteľnej veci prenajímanej ako príslušenstvo nehnuteľnosti je však potrebné striktne odlišovať výdavky vynaložené na technické zhodnotenie, resp. opravu prenajímanej nehnuteľnosti, ktoré sú daňovým výdavkom len v prípade, ak je prenajímaná nehnuteľnosť vložená v obchodnom majetku daňovníka.

Medzi príjmy z prenájmu nehnuteľností uvádzané práve v ustanovení § 6 ods. 3 ZDP patria príjmy z ich prenájmu bez poskytovania ďalších služieb, ako sú napr. služby hotelového typu. Takýto prenájom nehnuteľnosti je už činnosťou, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie podľa živnostenského zákona a príjmy z nej plynúce budú príjmami zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

Poznámka

Živnostenský zákon upravuje v § 4 osobitný právny režim týkajúci sa prenájmu nehnuteľností a prevádzkovania garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá. Samotný prenájom nehnuteľností nie je živnosťou. Takýto prenájom sa však považuje za živnosť, ak okrem základných služieb spojených s prenájmom sú poskytované aj ďalšie služby. Za základné služby možno považovať služby podmieňujúce riadnu prevádzku nehnuteľnosti ako napr. dodávku elektriny, tepla, vody, plynu, odvoz domového a komunálneho odpadu, odvádzanie splaškov, upratovanie spoločných priestorov a pod. V prípade poskytovania iných služieb bude prenajímateľ nehnuteľnosti potrebovať okrem živnosti na prenájom nehnuteľnosti aj živnosť na vykonávanie týchto iných služieb, ak spĺňajú podmienky niektorej zo živností.

Obdobne je to pri prevádzkovaní garáží alebo odstavných plôch. Živnosťou je činnosť, v rámci ktorej sa okrem prevádzkovania bude poskytovať aj napr. stráženie, umývanie, údržba vozidiel. V prípade, že garáž, resp. odstavná plocha slúži na umiestnenie najmenej 5 vozidiel, ktoré nepatria majiteľovi, je táto činnosť považovaná za živnosť, a to bez ohľadu na to, či sa osobitné služby poskytujú alebo nie. Takýto živnostník – prevádzkovateľ garáže alebo odstavnej plochy môže v súlade s § 44 ods. 2 a 4 živnostenského zákona predávať v rámci svojej živnosti pohonné hmoty, mazadlá, autosúčiastky, prípadne aj poskytovať predaj drobného občerstvenia.

Platí aj pre fyzické osoby aj pre právnické osoby!

V súvislosti s uplatňovaním preukázateľných výdavkov pri tomto druhu príjmu je možné sa v praxi často stretnúť s otázkou, aké výdavky si daňovník v súvislosti s prenájmom môže uplatňovať. Uvedené je v značnej miere závislé od skutočnosti, či prenajímanú nehnuteľnosť daňovník zahrnie do svojho obchodného majetku alebo nie.

Poznámka

V súlade s definíciou obchodného majetku špeciálne pre fyzické osoby pre daňové účely táto sa uvádza v § 2 písm. m) ZDP. Týka sa daňovníkov dosahujúcich príjmy podľa § 6 zákona, t. j. daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu (bližšie v § 2 písm. m) ZDP).

Postup, pre ktorý sa daňovník rozhodne, má vplyv na uplatnenie:

-  výdavkov vynaložených na príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a tiež

-  oslobodenia od dane (§ 9 ZDP) v prípade príjmu z predaja pôvodne prenajímanej nehnuteľnosti.

?   Príklad

Fyzická osoba si na kúpu nehnuteľnosti zobrala hypotekárny úver. Zakúpenú nehnuteľnosť prenajíma a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona. Súvisiace príjmy a výdavky eviduje daňovník v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, v ktorej má tiež vloženú prenajímanú nehnuteľnosť.

Môže si pri dosiahnutom príjme z prenájmu uplatniť do daňových výdavkov úroky z hypotekárneho úveru, ktoré uhradil banke?

Ak fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ods. 3 zákona využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov nehnuteľnosť, ktorú v príslušnom zdaňovacom období vedie v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona ako nehnuteľnosť zaradenú v jej obchodnom majetku, potom úroky zaplatené v súvislosti so splácaním hypotekárneho úveru na obstaranie tejto nehnuteľnosti, sú jej daňovým výdavkom.

?   Príklad

Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona. Nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku.

Môže si uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené na opravu strešnej krytiny vykonanú na tomto majetku?

Ak vlastník nehnuteľnosti vykoná v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 3 zákona na prenajímanej nehnuteľnosti opravu alebo technické zhodnotenie, pričom prenajímanú nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a to v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. Tieto výdavky si bude môcť daňovník uplatniť až v prípade, keď z predaja predmetnej nehnuteľnosti dosiahne zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Preukázateľne vynaložené výdavky na opravu alebo technické zhodnotenie predávanej nehnuteľnosti si v takomto prípade daňovník uplatní ako výdavok na dosiahnutie príjmov z predaja nehnuteľnosti, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) zákona.

Pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP je potrebné vychádzať

1.  z rozdielu medzi príjmami a výdavkami v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo preukázateľné výdavky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP],

2.  z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP].

V § 6 ods. 4 ZDP je vymedzený príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorými sú príjmy dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona.

Medzi príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu sa zaraďujú aj tzv. tantiémy, čiže odmeny súvisiace s majetkovými právami autorov, ktoré vypláca kolektívna správa práv na území SR umelcovi alebo autorovi, ak sú splnené podmienky ustanovené v Autorskom zákone. Správu autorských práv upravuje piata časť Autorského zákona. V súčasnosti v SR pôsobia organizácie kolektívnej správy, ktorým bolo Ministerstvom kultúry SR udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy dát, napr. SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský spravuje práva k hudobným dielam), SLOVGRAM (nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov), OZIS (ochranné združenie interpretov Slovenska), LITA (autorská spoločnosť spravuje práva autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým dielam alebo dielam úžitkového umenia), SAPA (Slovenská asociácia producentov v audiovízii). Každá organizácia kolektívnej správy je povinná zverejniť a aktualizovať na svojej internetovej stránke okrem iného aj zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje.

?   Príklad

Autor uzatvoril s vysokou školou licenčnú zmluvu podľa § 65 Autorského zákona o udelenie súhlasu autora, ktorý je samostatným zostavovateľom a pôvodcom tvorivej redakčnej a odbornej jazykovej úpravy odbornej vedeckej publikácie, na použitie diela pri vydaní publikácie, a to na vyhotovenie rozmnoženín diela a verejné rozširovanie rozmnoženín diela predajom. Autor udelil nadobúdateľovi licencie výhradnú licenciu na použitie diela v dohodnutom rozsahu (vecnom, územnom a časovom). Nadobúdateľ licencie sa zaviazal vyplatiť autorovi za udelenie licencie na použitie diela podľa podmienok dohodnutých v zmluve odmenu vo výške 490 eur. Autor sa nedohodol s nadobúdateľom, že z odmeny dojednanej v zmluve nadobúdateľ licencie nevyberie zrážkovú daň v zmysle § 43 ods. 3 písm. h) ZDP.

Ako vypočíta nadobúdateľ licencie sumu zrážkovej dane?

Nadobúdateľ licencie je v danom prípade platiteľom dane, ktorý má povinnosť zraziť daň vyberanú zrážku z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, v tomto prípade z príjmov z použitia diela podľa Autorského zákona, nakoľko daňovník neuplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou bude odmena za udelenie licencie za použitie diela znížená o 2 %, t. j. o príspevok pre umelecký fond podľa zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Z takto vypočítaného základu dane sa daň vyberaná zrážkou vypočíta sadzbou dane 19 %. Vypočítaná daň sa zaokrúhli na eurocenty nadol. Platiteľ dane je povinný zraziť daň pri výplate, poukázaní alebo pripísaní odmeny a zrazenú daň odvedie najneskôr do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude odmena vyplatená. V tej istej lehote bude povinný poslať správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle finančnej správy. Pre autora platí, že zrazením dane vyberanej zrážkou je daňová povinnosť vysporiadaná.

Pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 4 ZDP je potrebné vychádzať

1.  z rozdielu medzi príjmami a výdavkami v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo preukázateľné výdavky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo evidencie podľa § 6 ods. 10 ZDP [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP],

2.  z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP].

     Vyplnenie tlačiva – oddiel VI.

Pri samotnom vypĺňaní oddielu k prímom podľa § 6 ZDP, t. j. k príjmom z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu je dôležité vedieť kto a akým spôsobom vypĺňa jednotlivé tabuľky v tomto oddiely, ako sa uplatní strata vzniknutá v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, kedy a ako sa vyplnia riadky určené pre pripočítateľné a odpočítateľné položky a akým spôsobom je možné kombinovať výdavky určené rôznym spôsobom (preukázateľné výdavky a paušálne výdavky).

Tento oddiel vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 zákona). Ak daňovník dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe písomnej zmluvy o združení (§ 829 až 841 ObčZ) uvedie v tomto oddiele tú časť príjmov a výdavkov, ktorá na neho pripadá.

Uvádzajú sa tu aj príjmy rovnakého druhu zo zdrojov v zahraničí (napr. z podnikania, autorský honorár, z prenájmu), ktoré sa v prepočte na eurá uvádzajú spoločne s príjmami dosiahnutými na našom území (v tuzemsku). Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek podľa zákonov platných v zahraničí a výdavky vzťahujúce sa k týmto príjmom sa môžu uplatniť len podľa zákona platného na našom území. Podľa § 31 ods. 1 zákona, ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (www.nbs.sk), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, ak zákon neustanovuje inak. Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije kurz uvedený v § 31 ods. 2 zákona.

Ak ide o príjmy z prenájmu dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, každý spoluvlastník uvedie v daňovom priznaní typ B príjmy a výdavky vo výške svojho podielu. Ak príjmy z prenájmu plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva, zdaňuje sa tento príjem v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodli inak. V takomto pomere sa delia aj výdavky. Každý z manželov podáva priznanie, kde zahrnie dohodnutý podiel. Ak sú výdavky spojené s príjmom z prenájmu vyššie, na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník uvedie na príslušnom riadku tlačiva daňového priznania výdavky len do výšky príjmov z prenájmu.

Rovnako postupuje pri vypĺňaní riadku daňovník, ktorý dosahuje príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona.

Podľa § 6 ods. 11 zákona, daňovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 zákona), a ktorý uplatňuje pri týchto príjmoch (výnosoch) preukázateľné daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu.

Daňovník, ktorý sa rozhodne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, je povinný túto evidenciu viesť počas celého zdaňovacieho obdobia a uchovávať ju po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň.

V súlade s § 1 zákona o účtovníctve sa fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť a preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, nepovažujú za účtovné jednotky. Z tohto dôvodu daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona nepredkladá správcovi dane účtovné výkazy.

Pod tabuľkou č. 1 v tlačive daňového priznania typ B daňovník vyznačí, že vedie daňovú evidenciu, t. j. že uplatňuje daňové výdavky v súlade s § 6 ods. 11 zákona.

Bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom daňovník uplatňuje svoje výdavky k príjmom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia podľa § 6 ods. 11 zákona alebo evidencia podľa § 6 ods. 10 zákona), uvedie pod tabuľku č. 1 sumu preukázateľne zaplateného poistného a príspevku v eurách v príslušnom zdaňovacom období.

V prípade, ak daňovník uplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona, resp. uplatňovanie tohto spôsobu ukončil, je povinný túto skutočnosť v priznaní pod tabuľkou č. 1 vyznačiť.

Daňovník, ktorý spĺňa podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2, vyznačí túto skutočnosť pod tabuľkou 1. Uvedené vyznačí len v prípade, ak si bude uplatňovať aj výhody nastavené zákonom pre mikrodaňovníka.

Okrem tabuľky č. 1, kde sa uvádzajú údaje o príjmoch a výdavkoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, sa v tabuľke č. 1a uvádzajú údaje tohto daňovníka z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona a z účtovníctva podľa § 6 ods. 13 zákona týkajúce sa hmotného a nehmotného majetku zaradeného do obchodného majetku, zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Ďalšou tabuľkou je tabuľka č. 1b, v ktorej daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona, vedie ju o zásobách a pohľadávkach.

Pri príjmoch z prenájmu nie je možné uplatňovať výdavky percentom z príjmov.

Výdavky percentom z príjmov je možné uplatňovať pri príjmoch z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.

V prípade, ak daňovník dosahuje aj príjmy z prenájmu aj príjmy z použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu môže uplatňovať aj kombináciu výdavkov, t. j. pri príjmoch z prenájmu uplatní preukázateľné výdavky a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu uplatní výdavky percentom z príjmov. Rovnako môže dôjsť aj ku kombinácii medzi príjmami z prenájmu, kde musí vždy uplatniť preukázateľné výdavky a príjmami z podnikania, kde môže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Ak uplatňuje preukázateľné výdavky pri príjmoch z prenájmu a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, musí ich posudzovať oddelene, pričom na príslušných riadkoch ich uvedie maximálne vo výške každého príslušného príjmu, t. j. nesmie vykazovať daňovú stratu pri žiadnom z týchto príjmov.

Ak sa uplatňujú daňové výdavky podľa § 19 zákona, môžu sa tieto uviesť úhrnom na riadku 10 tabuľky č. 1, ak sa vzťahujú len k príjmom uvedeným na predchádzajúcich riadkoch (t. j. okrem príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu uvedených na ďalších riadkoch tabuľky č. 1).

Na riadku, kde sa uvádzajú príjmy z prenájmu (r. 11), sa tieto príjmy uvedú až po uplatnení o sumu oslobodenia podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona, ktorou je suma 500 eur. Výdavky priraďované k príjmom z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom.

?   Príklad

Daňovník v roku 2021 dosiahol príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona) vo výške 9 948 eur, preukázateľné daňové výdavky sú vo výške 3 785 eur. Na riadku 11 stĺ. 1 sa uvedie suma 9 448 eur [9 948 – 500 eur)]. Na riadku 11 stĺ. 2 sa uvedie suma výdavku 3 594,76 eura [(9 448 : 9 948) × 3 785].

V prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo, nevypĺňa tabuľku č. 1, ale len riadky 41 až 44 a riadky 61 až 64. Uvádza aj pripočítateľné a odpočítateľné položky, a to na riadkoch 43 a 44 a 63 a 64, ktoré konkrétne rozpíše v oddiele XIII., čo je miesto pre osobitné záznamy.

Daňovník, ktorý o príjmoch podľa § 6 zákona účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov JÚ v rámci uzávierkových účtovných operácií, upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami zákona (položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky), a preto takýto daňovník už riadky k pripočítateľným a odpočítateľným položkám (r. 43, 44, 63 ani 64) daňového priznania typ B nevypĺňa s výnimkou zákonom určených prípadov. Tieto riadky vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v prípade, ak podáva dodatočné priznanie, resp. ak podáva daňové priznanie po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu a postupuje sa podľa § 32 ods. 12 zákona, nakoľko fyzická osoba dosahujúca príjmy podľa § 6 zákona, ktorá je účtovnou jednotkou nemôže podľa § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve otvárať uzavreté účtovné knihy z dôvodu, že nemá obdobie schvaľovania účtovnej závierky. Účtovná závierka fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je zostavená a zároveň aj schválená pripojením podpisového záznamu k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky, t. j nemôže podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve uzatvorené účtovné knihy znovu otvoriť.

U daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 a 11 zákona, sú pripočítateľné a odpočítateľné položky, t. j. položky zvyšujúce alebo znižujúce základ dane súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v evidencii podľa týchto ustanovení zákona, a preto tiež nevypĺňa riadky k položkám zvyšujúcim alebo znižujúcim zá­klad dane.

Výnimku z uvedeného tvoria prípady, kedy daňovník musí upraviť základ dane v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 19 písm. h) a odsekov 34 a 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona.

Ide o úpravy základu dane v prípadoch, kedy

–   daňovník, ktorý nespĺňa podmienky upravené v § 17 ods. 19 písm. h) zákona pre uplatnenie výdavkov na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe (zvyšuje základ dane),

–   daňovník nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia celého ročného odpisu alebo pomernej časti ročného odpisu z automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 zákona), t. j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 12 000 eur (zvyšuje základ dane),

–   daňovník nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia výdavkov na nájomné pri prenajatom aute so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 zákona), t. j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 14 400 eur (zvyšuje základ dane),

–   daňovník, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa § 19 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, zníži základ dane o sumu

- 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

- 1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania,

–   má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva ako 5 % zo základu dane [§ 19 ods. 3 písm. n) zákona], t. j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane,

–   má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na víno poskytované v rámci reklamných predmetov u daňovníka, ktorého výroba alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, ako 5 % zo základu dane [§ 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona], t. j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane.

?   Príklad

Fyzická osoba, podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, obstaral v januári v roku 2021 osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Iný osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 eur a viac v obchodnom majetku zaradený nemá. Podľa § 17 ods. 34 zákona sa základ dane neupraví o rozdiel medzi sumou skutočne uplatnených daňových odpisov (v tomto prípade 15 000 eur) a odpisov z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), ak daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 zákona aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).

V roku 2021 daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona vo výške 4 000 eur. Keďže tento základ dane (v tomto prípade čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona) je nižší ako limitovaný daňový odpis (12 000 eur), daňovník je povinný zvýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o sumu 3 000 eur, t. j. o rozdiel medzi skutočne uplatneným daňovým odpisom (15 000 eur) a odpisom z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), a to na r. 43 ako položku zvyšujúcu základ dane.

V daňovom priznaní typ B bude celý ročný odpis z tohto automobilu uvedený ako súčasť výdavkov v tabuľke č. 1 na r. 10 stĺ. 2.

Poznámka

Rovnakým spôsobom sa postupuje aj pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. h) a odseku 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona. Pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona sa základ dane znižuje na riadku 44 resp. 64.

Prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona, ich uplatnenie podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona a podľa § 24b zákona č. 67/­2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“).

Na r. 47 až 49 sa uvádza prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona účinného do 31. 12. 2019 v nadväznosti na ustanovenie § 52zza ods. 16 zákona po zohľadnení špeciálneho postupu pri odpočítaní daňových strát v roku 2019 v nadväznosti na znenie § 24b zákona č. 67/2020 Z. z.

Prípadnú zostávajúcu časť vykázanej daňovej straty, ale už len za roky 2017 a 2018, daňovník douplatňuje v daňovom priznaní za rok 2021 spôsobom určeným v § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, podľa ktorého je od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možné odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

V daňovom priznaní za rok 2021 je možné podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona uplatniť daňovú stratu vzniknutú v roku 2017 až 2020.

Daňové straty za roky 2017 a 2018 sa uvádzajú jednotlivo v stĺpcoch 47 a 48, pričom na r. 2 sa uvedie celá suma vykázanej daňovej straty z roku uvedenom na r. 1.

Na r. 3 daňovník uvedie sumu daňovej straty, na odpočítanie ktorej ešte mal nárok podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, a ktorú odpočítal v daňovom priznaní za rok 2019 od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z.

Na r. 4 sa uvádza zostatok daňovej straty zo sumy uvedenej v r. 2 vykázanej v zdaňovacom období uvedenom v r. 1, na odpočítanie podľa § 30 a 52zza ods. 16 zákona po zohľadnení daňovej straty, ktorá už bola odpočítaná, alebo mohla byť odpočítaná podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, a po zohľadnení daňovej straty odpočítavanej v roku 2019 podľa§ 24b zákona č. 67/2020 Z. z. Na r. 5 sa uvedie daňová strata, ktorá môže byť odpočítaná v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie v súlade s podmienkami ustanovenými v § 30 a § 52zza zákona. Súčet takto zistených strát na ich odpočítanie z r. 5 uvedie na r. 49, pričom suma uvádzaná na r. 5 nemusí zodpovedať 1/4-ne vykázanej straty, ak bola časť daňovej straty odpočítavaná podľa § 24b zákona č. 67/2020.

Ak daňovník neuplatňoval v roku 2019 odpočet daňovej straty podľa § 24b zákona č. 67/­2020 Z. z. vypĺňa len r. 1, 2 a 5, pričom daňovník postupuje výlučne podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, čo znamená, že suma odpočítavanej straty na r. 5 by mala zodpovedať ¼-ne vykázanej daňovej straty.

Daňová strata vykázaná v roku 2019 uplatňovaná podľa § 30 a § 52zza ods. 16 ZDP zákona.

Na r. 50 sa uvedie suma vykázanej daňovej straty v roku 2019 a na r. 51 sa uvedie daňová strata, ktorá môže byť odpočítaná v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie v súlade s podmienkami ustanovenými v § 30 a § 52zza zákona, a to vo výške ¼-ny sumy z r. 50.

     Daňová strata uplatňovaná podľa § 30 a § 52zza ods. 16 ZDP zákona

Riadky 1 až 3 v stĺpci 52 vypĺňa daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu v roku 2020, pričom postupuje pri jej uplatňovaný podľa ustanovenia § 30 účinného od 1. 1. 2020, t. j. uplatňuje daňovú stratu počas piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období po zdaňovacom období kedy vznikla.

Suma odpočítavanej daňovej straty však nemôže byť vyššia ako 50 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvádzanom na r. 45.

Na r. 53 sa uvádza súčet daňových strát r. 49 a r. 51 maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona.

Na r. 54 sa uvádza daňová strata vykázaná za rok 2020, odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období najviac do sumy uvedenej v r. 3 stĺpec 52, maximálne však do sumy zodpovedajúcej kladnému rozdielu súm uvedených v r. 45 a r. 53. (uvedené odporúčame len v prípade, ak budú akceptované naše pripomienky k stl. 52 r. 3 a k r. 54).

Na r. 55 sa následne zníži čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o úhrn strát z predchádzajúcich zdaňovacích období uvedených na r. 54 ktorú však uplatní maximálne do výšky tohto čiastkového základu dane uvedeného na r. 45.

     Uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona

Ak sa vypĺňajú riadky 56 a 57 vypĺňa sa aj príloha č. 1 daňového priznania typ B.

Podľa § 30c zákona je možné odpočítať zákonom stanovené výdavky od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zníženého o odpočet daňovej straty.

Na r. 56 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, a to na základe výpočtu uvedeného v Prílohe č. 1 – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona.

Na r. 57 sa základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona znížený o daňovú stratu z r. 55 zníži o odpočet výdavkov (nákladov) z r. 56. Odpočet týchto výdavkov (nákladov) sa môže vykonať maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného na r. 55.

C) Príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP (VII. oddiel daňového priznania typ B)

     Vymedzenie osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP

Ustanovenie špecifikuje príjmy z kapitálového majetku. V prípade príjmov z kapitálového majetku je predmetom dane výnos, ktorý je zvyčajne výsledkom investovania peňažných prostriedkov do produktov finančného trhu. Sú to napr. výnosy z dlhopisov, či výnosy z vkladov na vkladových účtoch, alebo bežných účtoch, ale aj výnosy zo životných poistení, doplnkového dôchodkového sporenia.

Pri príjmoch z kapitálového majetku sa vo väčšine prípadov uplatňuje vybratie dane zrážkou podľa § 43 ZDP. Za vyberanie a platenie dane z týchto príjmov správcovi dane je zodpovedný ich platiteľ, čiže ten daňovník (inštitúcia), ktorý tieto príjmy vypláca alebo pripisuje daňovníkovi k dobru. Daň zrážkou sa vyberá len pri príjmoch plynúcich zo zdrojov na území SR a ak takéto príjmy plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí zahŕňa ich do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP. V takomto prípade, t. j. z príjmov zahŕňaných do základu dane (čiastkového základu dane), sa platia aj zdravotné odvody v súlade s ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení.

V nadväznosti na uvedené, príjmami z kapitálového majetku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane z kapitálového majetku, t. j. uvádzajú sa v tlačive daňového priznania

1.  bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí sú

–   ods. 1 písm. c) – úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

–   ods. 1 písm. f) – výnosy zo zmeniek,

–   ods. 1 písm. h) – výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,

a príjmy uvedené v

–   ods. 2 – výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní pričom v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť,

–   ods. 3 – príjem vo výške rozdielu medzi menovitou hodnotou dlhopisov alebo pokladničných poukážok a ich nižšou obstarávacou cenou u majiteľa pri ich splatnosti,

?   Príklad

Fyzická osoba nepodnikateľ požičal druhej fyzickej osobe nepodnikateľovi peniaze, pričom medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke podľa ObčZ. V tejto zmluve si dohodli úroky za požičané peniaze. Peniaze dlžník vrátil v stanovenom termíne a úroky, ktoré vyplatil veriteľovi, boli u tejto fyzickej osoby zdaniteľným príjmom podľa § 7 ods. 1 písm. c) ZDP.

2.  ak plynú zo zdrojov v zahraničí sú

–   ods. 1 písm. a) – úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,

Ide o úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, a to napr. vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a vkladových listov, z dlhopisov, pokladničných poukážok a investičných certifikátov.

–   ods. 1 písm. d) – dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu,

–   ods. 1 písm. e) – plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné, vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia,

3.  ak plynú zo zdrojov v SR a daňovník využije možnosť uvedenú v § 43 ods. 6 a 7 zákona (uvedie do daňového priznania a zrazenú daň považuje za preddavok na daň) alebo plynú zo zdrojov v zahraničí sú

–   ods. 1 písm. g) – príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia).

V nadväznosti na § 43 ods. 6 písm. c) ZDP, tieto sa zdaňujú zrážkovou daňou, pričom však daňovník sa môže rozhodnúť, či ich nezahrnie do daňového priznania, t. j. nie sú zrazením dane automaticky považované za vysporiadané. Ponechanie príjmov z vrátených podielových listov medzi príjmami, z ktorých sa zrazením dane nepovažuje daňová povinnosť z tohto príjmu za vysporiadanú, bolo z dôvodu, že podielové listy, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2003, sú ako príjmy z predaja cenných papierov v súlade s § 52 ods. 20 ZDP pri ich vrátení v roku 2012 a nasledujúcich oslobodené od dane. Toto oslobodenie sa dá uplatniť len cez podané daňové priznanie, v ktorom si požiada daňovník o vrátenie zrazenej dane platiteľom dane, ktorý bol povinný ju zraziť bez ohľadu na skutočnosť, či mal daňovník tieto príjmy oslobodené od dane alebo nie.

     Vyplnenie tlačiva

Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva priznanie, príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona), vypĺňa skôr, ako si vypočíta osobitný základ dane z týchto príjmov na riadkoch 66 až 68, aj tabuľku č. 2 na riadkoch 1 až 11, resp. riadok 12. Ak výdavky v stĺpci 2 na riadku 7 tabuľky č. 2 sú vyššie ako príjem na tomto riadku, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov. Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 7 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 31. decembri 2008, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Do príjmov z kapitálového majetku sa zahrnujú aj príjmy zo zahraničia, a to prepočítané na eurá spôsobom uvedeným v V. ODDIELE (podľa § 31 ods. 2 zákona). Pri príjmoch z kapitálového majetku sa v prevažnej miere uplatňuje zrážková daň podľa § 43 zákona, ide však len o také príjmy, ktoré sú dosahované na našom území (uvedené v tabuľke č. 2). V týchto prípadoch sa zrazená daň považuje za vysporiadanú a príjmy, z ktorých sa zráža, nie sú súčasťou osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 zákona (§ 7 ods. 10 zákona). Výnimku tvoria príjmy z kapitálového majetku uvedené v § 43 ods. 6 písm. b) a c) zákona, pri ktorých sa daňovník môže rozhodnúť, že daň z nich zrazenú bude považovať za preddavok. Ak takéto príjmy prizná daňovník v priznaní, považuje sa zrazená daň za preddavok (§ 43 ods. 7 zákona) a ak suma zrazenej dane bude vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní typ B, daňovník má nárok na vrátenie zrazenej dane (jej časti) po podaní žiadosti o vrátenie preplatku (XIV. ODDIEL).

Na riadku 12 sa uvádzajú príjmy (brutto) dosiahnuté z vyplatenia (vrátenia) podielových listov obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona. V tejto súvislosti sa vypĺňa riadok 130 priznania, kde sa uvedie suma preddavku vybraná len z takéhoto príjmu.

Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), potom si príjmy z kapitálového majetku uvádzané v daňovom priznaní typ B v stĺp. 1 zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie, a to ako súčasť výdavkov v stĺp. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia, a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku, kedy ich platil takéto príjmy nepoberá, alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj v zdaňovacom období, kedy ich platil, resp. si vyberie čo je pre neho výhodnejšie (§ 32 ods. 12 zákona).

D) Ostatné príjmy podľa § 8 ZDP (VIII. oddiel daňového priznania typ B)

     Vymedzenie čiastkového základu dane z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP

Za ostatné príjmy možno považovať tie príjmy, ktoré nie sú vymedzené v § 5 až § 7 ZDP. Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 8 ZDP sú príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.

Podľa § 8 ods. 1 medzi ostatné príjmy patria najmä (nejde o taxatívny výpočet príjmov) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, príjmy z predaja hnuteľných vecí, príjem z prevodu opcií, príjmy z prevodu cenných papierov, príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva a pod.

Za príjem z príležitostnej činnosti sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 ZDP, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 ZDP o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa zákona o účtovníctve.

Pri posudzovaní tejto činnosti je možné vychádzať z predpokladu, že

-  daňovník vykonávajúci príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov,

-  daňovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu, si plánuje takýto výdavok aj uplatniť ako súčasť základu dane, a preto musí mať zabezpečený preukázateľný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zahrnie medzi daňové výdavky upravujúce základ dane. Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byť aspoň podpísaný prijímateľom odmeny, ktorý týmto zároveň dostane informáciu, že vystavením dokladu, si ho daňovník (objednávateľ služby alebo tovaru) plánuje uplatniť medzi daňové výdavky. Uvedené znamená, že odmenu za takúto činnosť už nemôže považovať za príležitostnú činnosť v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý by bolo možné oslobodiť do výšky 500 eur ročne.

Najčastejšie posudzovanými príjmami, ktoré sa zahrňujú medzi ostatné príjmy, sú príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré nesplňujú podmienky oslobodenia, sú príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

Pre daňové účely je nehnuteľnosť zadefinovaná v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) vždy až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, pričom nie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 8 ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Medzi výdavky, ktoré je možné odpočítať od príjmu z predaja nehnuteľností patrí napr. kúpna cena, cena nehnuteľnosti zistená v čase nadobudnutia pri nehnuteľnostiach nadobudnutých darovaním alebo dedením, výdavky na technické zhodnotenie a opravy a pod. [§ 8 ods. 2 a 5]

Medzi ostatné príjmy patrí aj príjem z predaja virtuálnej meny mimo podnikateľskej činnosti u daňovníka fyzickej osoby v § 8 ods. 1 písm. t) zákona, ktorým je príjem vznikajúci pri výmene virtuálnej meny za majetok, výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri odplatnom prevode virtuálnej meny.

Príjmom zahrňovaným medzi ostatné príjmy je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. K príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov si takýto daňovník môže uplatniť sumu splateného príspevku. V prípade, že suma splateného príspevku prevyšuje v príslušnom zdaňovacom období príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, môže si daňovník uplatniť iba sumu splateného príspevku do kapitálového fondu do výšky príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu dosiahnutého v príslušnom zdaňovacom období. Ak daňovníkovi plynie príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov aj v ďalšom zdaňovacom období postupuje rovnako, a to až do úplného zahrnutia celkovej sumy splateného príspevku.

Ostatným príjmom je aj príjem vzniknutý pri nepeňažnom vklade daňovníka, a to vo výške rozdielu (kladného) medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka podľa Obchodného zákonníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmych bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období spôsobom podľa § 8 ods. 2 ZDP.

Bližšie sú daňové výdavky k ostatným príjmom uvedené aj v § 8 ods. 5 až 7 ZDP, kde je napr. stanový ako výdavok kúpna cena, napr. pre prípady príjmov z predávanej nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá kúpou a pod.

Hlavne pre príjmy uvedené v § 8 ZDP je v prevažnej miere najskôr potrebné posúdiť, či nie sú tieto príjmy oslobodené od dane v plnej výške, resp. len do zákonom určenej výšky a až ak nespĺňajú podmienky oslobodenia, tak sú zdaniteľnými príjmami, uvádzanými práve medzi ostatnými príjmami.

Napríklad v prípade nehnuteľností, u ktorých nie je príjem z predaja nehnuteľností oslobodený od dane podľa § 9 ZDP, bude príjem zdaňovaný podľa § 8 ZDP.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti patria medzi príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona vtedy, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú predávajúci využíva

-  na osobné účely alebo

-  na prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona, pričom nie je podstatné, či je prenajímaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho, alebo

-  na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak v momente predaja nehnuteľnosť už nie je zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho.

Pre ostatné príjmy podľa § 8 zákona je charakteristické, že do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetných príjmov. Ostatné príjmy nikdy nie je možné znížiť o výdavky vynaložené na ich udržanie alebo zabezpečenie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona vyššie, ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov nie je možné vykázať stratu (§ 8 ods. 2 zákona).

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) vždy až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, pričom nie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 8 ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.

Konkrétne druhy výdavkov, ktoré je možné odpočítať od príjmov dosiahnutých za predaj nehnuteľností, sú taxatívne určené výdavky v § 8 ods. 5 ZDP.

Ide o výdavky podľa § 8 ods. 5, a to napr. kúpnu cenu preukázateľne zaplatenú za nehnuteľnosť, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorý daňovník nadobudol, cenu nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú daňovník nadobudol dedením, darovaním alebo získal zámenou, pričom pri nehnuteľnosti získanej dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny stanovenej podľa § 25 ZDP a pod.

Všetky výdavky musí daňovník preukázať hodnovernými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmá tak vynaložená suma, ako aj účel, na ktorý boli výdavky vynaložené.

     Vyplnenie tlačiva

V tabuľke č. 3 sa uvádzajú ostatné príjmy. Každý jednotlivý druh príjmov sa uvádza na samostatnom riadku, pričom ku každému druhu príjmu sa uvedú aj výdavky, ktoré preukázateľne súvisia s daným druhom príjmu, a to len do výšky tohto príjmu (úhrnu príjmov).

Ak sú súčasťou ostatných príjmov aj tieto príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, uvádzajú sa na príslušných riadkoch prepočítané kurzom uvedeným v § 32 ZDP, pričom sa následne rozpíšu v XIII. oddiele – mieste pre osobitné záznamy.

E) Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona (Príloha č. 2 daňového priznania typ B)

     Vymedzenie osobitného základu dane z podielov na zisku a ostatných príjmov podľa § 51e ZDP

S účinnosťou od 1. 1. 2017 sú podiely na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP predmetom dane, čo znamená, že od 1. 1. 2017 podliehajú zdaneniu.

V prípade, ak plynú zo zdrojov

–   na území SR, vyberá sa z nich daň zrážkou podľa § 43 ZDP,

–   v zahraničí, zdaňujú sa prostredníctvom daňového priznania v rámci osobitného základu dane podľa § 51e ZDP.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP ide o:

-  podiel (dividendu) na zisku vyplácanú zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,

-  podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel,

-  podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f), pričom

za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

     Vyplnenie tlačiva

Prílohu č. 2 vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy uvedené v § 51e zákona, ktoré mu plynú zo zdrojov v zahraničí.

Na r. 01 až 06 sa uvádzajú predmetné príjmy v prípadoch, ak plynú daňovníkom od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale nejde o daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona.

Na r. 07 až 17 daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, uplatní metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to takú metódu, ktorú určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.

Na r. 18 potom tento daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona po vyňatí a zápočte.

Riadky 19 až 27 vypĺňa daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) zákona.

Na r. 28 potom daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona, ktorú následne prenesie na r. 116, kde sa uvádza súčet daní vypočítaných zo základu dane podľa § 4 a z osobitného základu dane podľa § 7 zákona, a tohto osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

F) Výpočet dane podľa § 15 ZDP (VI. Oddiel DP A, IX. Oddiel DP B)

     Sadzba dane pre fyzické osoby – § 15 písm. a) ZDP

Daň sa vypočíta sadzbou dane uvedenej v § 15 ZDP pre fyzickú osobu

1. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP je

a) 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, t. j. do sumy 37 981,94 eura, vrátane,

b) 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. sumy, ktorá presiahne 37 981,94 eura,

2. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, od ktorého sa odpočíta daňová strata, je

a) 15 %, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahli sumu 49 790 eur,

b) 19 % a 25 %, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahli za zdaňovacie obdobie výšku 49 790 eur, pričom sadzba dane je

–  19 % zo základu dane neprevyšujúceho sumu 37 981,94 eur a

–  25 % zo základu dane prevyšujúceho 37 981,94 eur.

?   Príklad

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva dosahuje v roku 2021 zdaniteľné príjmy z podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia vo výške 45 000 eur. Zobral si v roku 2021 aj podnikateľský úver v sume 20 000 eur.

Akou sadzbou dane bude prepočítavať svoju daňovú povinnosť?

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 15 ZDP týkajúcich sa určenia hranice pre uplatnenie sadzby dane, podľa ktorého sa do hranice budú zahrňovať iba zdaniteľné príjmy, nebudú príjmy prijaté ako úver zahrňované do zdaniteľných príjmov (príjmy prijaté z úveru sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ZDP). Z uvedených dôvodov daňovník splnil určenú hranicu zdaniteľných príjmov pre 15 %nú sadzbu dane, ktorú si môže pri výpočte daňovej povinnosti z príjmov zo živnosti uplatniť v daňovom priznaní podávanom za zdaňovacie obdobie roka 2021.

     Určenie rozsahu zdaniteľných príjmov pre zníženú sadzbu dane pre daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva

V prípade, ak ide o daňovníka, ktorým je fyzická osoba s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a tento daňovník účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10 a 11 ZDP, pri určení výšky zdaniteľných príjmov, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní typu B a ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie zníženej sadzby dane fyzickej osoby, sa vychádza zo skutočnosti, že táto znížená sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu ZDP sa uplatňuje na zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak tieto za príslušné zdaňovacie obdobie neprevýšia zákonom ustanovenú hranicu (49 790 eur počnúc zdaňovacím obdobím roka 2021).

Vychádzajúc z uvedeného, suma zdaniteľných príjmov, ktoré daňovník (fyzická osoba) účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovník, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 a 11 ZDP, zodpovedá úhrnu zdaniteľných príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP dosiahnutých týmto daňovníkom zaúčtovaných za príslušné zdaňovacie obdobie v účtovníctve tohto daňovníka alebo zaevidovaných v evidencii tohto daňovníka podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP.

V nadväznosti na definíciu pojmu zdaniteľný príjem podľa § 2 písm. h) ZDP (Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy), daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP, do úhrnu zdaniteľných príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP sa zahrnú tie zdaniteľné príjmy z tejto činnosti (peňažné aj nepeňažné), o ktorých za príslušné zdaňovacie obdobie účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktoré evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP.

Ide najmä o

-  príjmy z vykonávania činností, z ktorých dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP;

-  dary prijaté v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, a to vrátane darov, ktoré poskytovateľ zdravotnej starostlivosti [§ 2 písm. z) ZDP] prijal v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 ZDP od držiteľa [§ 2 písm. y) ZDP];

-  príjmy z nakladania s obchodným majetkom [§ 2 písm. m) ZDP] využívaným na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť [s výnimkou príjmov z predaja takéhoto obchodného majetku, ak ide o majetok zahrnutý do konkurznej podstaty a príjmov z predaja takéhoto obchodného majetku, ktorý daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (predávajúci) ako oprávnená osoba získal na základe tzv. reštitučných zákonov, nakoľko tieto príjmy sú oslobodené od dane podľa § 9 ZDP];

-  zdaniteľné príjmy z dotácií, podpôr a príspevkov, a to len v tej časti, v akej sa v príslušnom zdaňovacom období tieto príjmy v nadväznosti na znenie § 17 ods. 3 písm. h) ZDP zahŕňajú do základu dane [netýka sa dotácií, podpôr a príspevkov, ktoré sa oslobodzujú od dane podľa § 9 ods. 2 písm. d) a j) ZDP];

-  príjmy plynúce daňovníkovi na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§ 50 a § 51 zákona č. 400/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.), a to len v tej časti, v akej sa tento príjem v príslušnom zdaňovacom období v nadväznosti na znenie § 17 ods. 3 písm. k) ZDP zahŕňa do základu dane;

-  príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP plynúce daňovníkovi v príslušnom zdaňovacom období, z ktorých bola daň vybraná zrážkou podľa § 43 ZDP, napr.

–  úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP [§ 43 ods. 3 písm. a) ZDP] neznížené o daň zrazenú z tohto príjmu podľa § 43 ZDP (t. j. brutto príjem),

–  príjmy z vytvorenia diela a podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, pri ktorých daňovník neuplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP [§ 43 ods. 3 písm. h) ZDP] neznížené o príspevok do umeleckých fondov (§ 1 zákona č. 13/1993 Z. z. do umeleckých fondov v z. n. p.) ani o daň zrazenú z tohto príjmu podľa § 43 ZDP (t. j. brutto príjem),

–  preplatok zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, vrátený daňovníkovi v príslušnom zdaňovacom období zdravotnou poisťovňou daňovníkovi z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie [§ 43 ods. 3 písm. j) ZDP] neznížený o daň zrazenú z tohto príjmu podľa § 43 ZDP (t. j. brutto príjem).

Poznámka

V prípade vyššie uvedených príjmov z autorských honorárov podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP a preplatkov z poistného, aj keď je daňová povinnosť pri týchto príjmoch podľa § 43 ods. 6 ZDP vyrovnaná zrazením dane a v súlade s § 4 ods. 7 a § 17 ods. 3 písm. a) ZDP sa tieto príjmy do základu dane nezahŕňajú, ide stále o zdaniteľné príjmy a z uvedeného dôvodu, ak v danom zdaňovacom období daňovníkovi takéto príjmy plynuli, zahrnie ich do úhrnu zdaniteľných príjmov.

Naopak medzi zdaniteľné príjmy, nezahrnie tie príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (peňažné aj nepeňažné), o ktorých za príslušné zdaňovacie obdobie účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktoré evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP, ale ide napríklad o:

-  príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 ZDP, napr. úver alebo pôžička prijaté v súvislosti s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene, ak ide o platiteľa tejto dane;

-  príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP oslobodené od dane fyzickej osoby podľa § 9 ZDP, napr.

–  plnenia v rámci aktívnej politiky trhu práce poskytované v súlade s § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2003 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov prostredníctvom projektov na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov zamestnanosti, ktoré daňovník prijal v súvislosti s výkonom činností, z ktorých mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP [§ 9 ods. 2 písm. d) ZDP],

–  platby (plnenia) poskytované Ministerstvom kultúry SR podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré daňovník prijal ako náhradu za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,

–  príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP oslobodené od dane fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZDP, napr. príjmy z predaja obchodného majetku vyžívaného na podnikanie a inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak ide o majetok zahrnutý do konkurznej podstaty,

–  príjem z predaja obchodného majetku, ktorý daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (predávajúci) ako oprávnená osoba získal na základe tzv. reštitučných zákonov, nakoľko tieto príjmy s oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZDP;

-  príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktoré u tohto daňovníka už boli zdanené podľa ZDP alebo doterajších predpisov v predchádzajúcom období, a preto sa do základu dane nezahŕňajú [§ 17 ods. 3 písm. c) ZDP];

-  príjmy z dotácií, podpôr a príspevkov, a to v tej časti, v akej sa v príslušnom zdaňovacom období tieto príjmy podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP nezahŕňajú do základu dane [netýka sa dotácií, podpôr a príspevkov, ktoré sa oslobodzujú od dane podľa § 9 ods. 2 písm. d) a j) ZDP];

-  príjmy plynúce daňovníkovi na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§ 50 a § 51 zákona č. 400/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.), a to v tej časti, v akej sa tento príjem v príslušnom zdaňovacom období podľa § 17 ods. 3 písm. k) ZDP nezahŕňa do základu dane.

Pre daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP, z § 17 a nasl. ZDP vyplýva, okrem prípadov už uvedených, povinnosť vykonať úpravu základu dane aj v ďalších ustanovených prípadoch. Predmetné úpravy základu dane ovplyvnia výšku zdaniteľných príjmov vtedy, ak úprava základu dane má byť vykonaná prostredníctvom úpravy príjmov zahrnovaných do základu dane daňovníka.

Poznámka

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že do úhrnu zdaniteľných príjmov, na účely sadzby dane vo výške 15 % podľa § 15 písm. a) druhého bodu ZDP, sa okrem zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane, zahrnú aj zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP [a to aj napriek tomu, že daňová povinnosť z týchto príjmov je vyrovnaná zrazením dane (§ 43 ods. 6 ZDP) a tieto príjmy v súlade s § 4 ods. 7 a § 17 ods. 3 písm. a) ZDP nie sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP].

V prípade, ak by išlo o daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, tento zdaniteľné príjmy (výnosy) pre účely určenia 15 %-nej sadzby dane posudzuje rovnako ako v prípade právnických osôb.

Bližšie informácie sú uverejnené na webovom sídle finančnej správy v metodickom pokyne k určeniu zdaniteľných príjmov.

3. z osobitného základu dane zisteného podľa § 7 je 19 %

Daňovník určí samostatne daň z osobitného základu dane zisteného z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP, pričom sadzbou dane je v tomto prípade len sadzba dane vo výške 19 % podľa § 15 ZDP.

V rámci vyúčtovania dane cez daňové priznanie sa však posudzujú len príjmy z kapitálového majetku, ktoré

-  plynú zo zdrojov na území SR a

–  nie sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou ako napr. výnosy zo zmeniek, príjmy z úrokov na pôžičkách,

–  sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou, ale daňovník sa môže po skončení zdaňovacieho obdobia rozhodnúť, že ich zahrnie do daňového priznania ako súčasť osobitného základu dane podľa § 7 a zrazenú daň bude považovať za zaplatený preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 ZDP, ktorým je príjem z vrátenia (vyplatenia) podielového listu,

-  plynú zo zdrojov v zahraničí.

Ak daňovník dosahuje príjmy z kapitálového majetku zo zdrojov v zahraničí a tieto boli v zahraničí zdaňované, môže daňovník využiť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia určené konkrétnou uzatvorenou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, a to či už metódou zápočtu dane zaplatenej v zahraničí na daňovú povinnosť na území SR alebo metódu vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na zemí SR. Tieto metódy sa aplikujú rovnakým spôsobom ako pri výpočte základu dane podľa § 4 ZDP.

Daňovník, ktorý dosiahol úrokové príjmy z krajín podľa prílohy č. 3 zákona, započíta daň preukázateľne zrazenú v zahraničí podľa Smernice Rady č. 2003/48/ES z 3. 6. 2003 (ďalej len „smernica) na úhradu dane do výšky, v ktorej môže byť zrazená podľa § 45 ods. 4 ZDP.

4. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a) ZDP, t. j.

–  z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP neznížených o vý­davky,

–  z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) až f) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,

5. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b), ak plynú od právnickej osoby v nezmluvnom štáte [§ 2 písm. x) ZDP], t. j.

–  z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP neznížených o vý­davky,

–  z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

Poznámka

Spôsob uplatnenia nezdaniteľných častí základu dane je uvedený v § 11 ZDP.

Ide o nezdaniteľné časti základu dane

– na daňovníka,

– na manželku (manžela) daňovníka,

– na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DDS“) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (ďalej len „príspevky na DDS“).

V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima.

Ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima, NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane daňovníka.

Nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“). Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP). V súlade s § 11 ods. 6 ZDP, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku.

Ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý splnil napr. podmienky nároku na výplatu dôchodku a naďalej poberá invalidný dôchodok.

?   Príklad

Daňovník po celý rok 2021 poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a výsluhový dôchodok z ČR. Poberateľom dôchodku je od roku 2020.

Môže si daňovník za rok 2021 uplatniť nárok na NČZD na daňovníka, ak úhrnná suma dôchodku z ČR za celý rok 2021 predstavovala 6 017 €?

Daňovníkovi nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2021 nevznikol, nakoľko k 1. 1. 2021 poberal dôchodok z ČR, ktorého úhrnná suma presiahla sumu NČZD na daňovníka za rok 2020.

Nárok na NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP] možno uplatniť v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane alebo po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo osobne prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.

Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s ODP, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uvedie na riadku 73, s výnimkou prípadov, keď daňovník vypĺňal III. oddiel riadok 29. V týchto prípadoch uvedie len kladný rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a ročnou sumou dôchodkov uvedených na riadku 30.

NČZD daňovníka na manželku (manžela) si môže uplatniť daňovník, ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Ak manželka (manžel) daňovníka má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Pokiaľ vlastný príjem manželky (manžela) presahuje túto sumu, NČZD na manželku (manžela) sa rovná nule.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka. Ak manželka (manžel) mala vlastný príjem, potom takto vypočítaná suma sa zníži o vlastný príjem manželky (manžela).

Ak si daňovník v zdaňovacom období môže uplatniť NČZD na manželku (manžela) len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, potom si základ dane v súlade s § 11 ods. 5 ZDP zníži len o NČZD na manželku (manžela) zodpovedajúcu 1/12 tejto NČZD za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD, pričom sa posudzujú celoročné príjmy manželky (manžela) bez ohľadu na to, v ktorých mesiacoch boli splnené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku (manžela).

Na to, aby si mohol daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), musí spĺňať ďalšie podmienky, a to musí ísť o manželku (manžela),

–   ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa (do 3 rokov, resp. v určených prípadoch do 6 rokov veku) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., alebo

–   ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011, alebo

–   bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo

–   sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo

–   sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa

–   zamestnanecká prémia podľa § 32a zá­kona,

–   daňový bonus podľa § 33 zákona,

–   zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

–   štátne sociálne dávky:

- príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí (zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),

- rodičovský príspevok (zákon o rodičovskom príspevku),

- príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov),

- prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.),

- príplatok k dôchodku (zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov),

- príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov),

- kompenzačný príspevok baníkom (zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

- 13. dôchodok (zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

–   štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

Tento vlastný príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona].

Pojem „domácnosť“ je ustanovený v § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Adresa trvalého pobytu manžela a manželky pri uplatnení NČZD na manželku (manžela) nie je podstatná.

?   Príklad

Daňovník si za rok 2021 uplatní NČZD na manželku, ktorá poberá invalidný dôchodok. Do marca roku 2021 manželia bývali spoločne v mieste trvalého pobytu. V apríli 2021 manžel zverí manželku do domova sociálnych služieb, t. j. aktuálna adresa trvalého pobytu manželky je adresa domova sociálnych služieb.

Vznikne manželovi nárok na uplatnenie NČZD na manželku za celé zdaňovacie obdobie 2021 alebo len za jeho pomernú časť, t. j. za mesiace január až marec 2021, kedy žila s manželom spoločne v mieste trvalého pobytu?

Adresa trvalého pobytu manžela a manželky pri uplatnení NČZD na manželku nie je podstatná. Pokiaľ manžel preukáže, že s manželkou naďalej žijú v spoločnej domácnosti, napr., že spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby (bez ohľadu na skutočnosť, že majú rozdielnu adresu trvalého pobytu), manžel bude mať nárok na NČZD na manželku aj za obdobie, počas ktorého je jeho manželka umiestnená v domove sociálnych služieb.

Základ dane sa daňovníkovi znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),

1.  ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

2.  ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov, dosiahnutých tak zo zdrojov na území SR ako aj zo zdrojov v zahraničí.

O túto nezdaniteľnú časť sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárneho roka, a to u zamestnávateľa, ak mu vykonáva ročné zúčtovanie alebo cez podané daňové priznanie.

Riadok 74 vypĺňa daňovník, ktorý uviedol údaje v III. oddiele na riadku 32. Na riadku 74 sa uvádza suma nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela).

Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na DDS podľa zákona o DDS a na DDS v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Možnosť odpočítania tejto nezdaniteľnej časti základu dane od základu dane (čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP alebo čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrnu) je v preukázateľne zaplatenej výške v zdaňovacom období v úhrne najviac 180 eur za rok.

Na to, aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať zákonnom stanovené podmienky, a to

–   príspevky na DDS zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

–   daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o DDS, ktorá nespĺňa podmienky stanovené novelou zákona o DDS.

Pri porušení podmienok, t. j. ak bol vyplatený predčasný výber z doplnkového dôchodkového sporenia, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

?   Príklad

Daňovník v roku 2021 ukončí zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení a bude mu vyplatený predčasný výber dôchodkového sporenia. Daňovník si v roku 2019 uplatnil NČZD z tohto titulu vo výške 150 eur.

Vyplývajú daňovníkovi z predčasného výberu nejaké daňové povinnosti?

Áno, o uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 150 eur je povinný zvýšiť dosiahnutý základ dane v období rokov 2022 až 2024 podľa vlastného rozhodnutia, v ktorom zdaňovacom období tak urobí.

Nezdaniteľná časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona sa uvádza na riadku 75.

Na riadku 77 sa uvedie úhrn nezdaniteľných častí základu dane daňovníka vypočítaných podľa § 11 zákona maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu uvedenom na riadku 72 tlačiva.

Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o úhrn nezdaniteľných častí základu dane uvedených v § 11 odsekoch 2, 3, 8 a 12 na r. 77, a to podľa § 11 ods. 13 zákona. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 si zníži len o zostávajúcu sumu z úhrnu nezdaniteľných častí základu dane uvedenú na r. 77, pričom táto zostávajúca suma je uvedená na r. 91.

Na riadku 78 daňovník vypočíta základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 znížený o nezdaniteľné časti základu dane.

Na riadku 79 sa uvedie suma, o ktorú sa zvyšuje základ dane podľa § 11 ods. 11 a § 52zza ods. 2 zákona. Podľa § 52zza ods. 2 zákona, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení, a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona v znení účinnom do 31. 12. 2019, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Podľa § 11 ods. 11 zákona, ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

V prípade, ak daňovník, dosiahol príjmy podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 ZDP podliehajúce zdaneniu v zahraničí, pričom tieto príjmy dosiahol na území štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, môže využiť na zamedzenie dvojitého zdanenia metódu, ktorú upravuje príslušná zmluva.

Ide o metódu vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na území SR alebo metódu započítania dane zaplatenej v zahraničí na úhradu daňovej povinnosti na území SR.

Špeciálne pre príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté na území iného štátu daňovníkom s NDP na území SR, upravuje § 45 ZDP možnosť využitia metódy vylúčenia zahraničných príjmov zo zdanenia na území SR aj v prípade štátov, s ktorými zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nebola uzavretá resp. táto zmluva uzavretá bola, ale pre daňovníka je výhodnejšie použiť metódu vyňatia, napriek skutočnosti, že zmluva upravuje metódu zápočtu. Na využitie metódy vyňatia podľa § 45 ZDP však toto ustanovenie ZDP upravuje podmienku preukázateľnosti zdanenia príjmov v zahraničí.

Na účely vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane a na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, sa za príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú príjmy znížené o súvisiace výdavky v súlade so ZDP a neznížené o výdavky, nezdaniteľné časti základu dane a odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov.

Uvedené príjmy sú príjmami, z ktorých sa počíta základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, ktorý daňovník uvádza na riadku 80 (r. 78 + 65 + 71+ 79), pričom takto vypočítaný základ dane zistený podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona zvýši aj o sumu uvedenú na riadku 79.

Daň podľa § 15 písm. a) bodu 1 zákona daňovník vypočíta na riadku 81 zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona.

Riadky 82 až 84 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona podliehajúce zdaneniu v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Úhrnom vyňatých príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14.

Tieto riadky vypĺňa aj daňovník, ktorému plynuli príjmy zo závislej činnosti z nezmluvného štátu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené alebo daňovník, ktorému plynuli takéto príjmy zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší [§ 45 ods. 3].

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí sa uvedie na riadku 84.

Riadky 85 až 89 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia započítava na tuzemskú daňovú povinnosť daň zaplatená v zahraničí v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 45 ods. 1 zákona), pričom na riadku 86 sa uvádza suma zaplatenej dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na účely vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane a na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, sa za príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú príjmy znížené o súvisiace výdavky v súlade so zákonom a neznížené o výdavky, nezdaniteľné časti základu dane a odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov.

Úhrnom príjmov (základov dane) podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, a § 8 zákona zo zdrojov v zahraničí na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Ak vypočítaný percentuálny podiel na riadku 87 vychádza vyšší ako 100, uvedie sa v maximálnej výške 100.

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona po vyňatí a zápočte sa uvedie na riadku 90.

Na riadku 91 uvedie daňovník zostatok neuplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane z r. 77, t. j. zostatok, ktorý vznikol odpočítaním nezdaniteľných častí od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, resp. tu bude uvedená celá nezdaniteľná časť, ak daňovník nedosahoval vôbec príjmy zo závislej činnosti.

Na riadku 92 sa uvádza základ dane z príjmov dosiahnutých podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného na riadku 57, znížený o zostatok nezdaniteľnej časti základu dane z r. 91.

Na riadku 94 daňovník vypočíta základ dane v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zákona, t. j. čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý navýši o sumu z riadku 93, čo je suma, o ktorú sa zvyšuje základ dane podľa § 11 ods. 11 a § 52zza ods. 2 zákona.

Na riadku 95 sa uvedú zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona potrebné pre účely zistenia sadzby dane podľa § 15 zákona.

V prípade výšky zdaniteľných príjmov, tieto sa uvedú vo výške v akej daňovník o nich účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o nich vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 zákona. Uvedené znamená, že do úhrnu týchto zdaniteľných príjmov pôjdu všetky zdaniteľné príjmy, uvedené na r. 41, ktoré sa zvýšia o príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, o ktorých daňovník účtuje alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona, ktoré sa na riadku 41 neuvádzajú z dôvodu, že sú vysporiadané daňou vyberanou zrážkou, t. j. nie sú súčasťou tých zdaniteľných príjmov, ktoré sa zahŕňajú do základu dane (čiastkového základu dane) z uvedených príjmov. Uvedené znamená, že do úhrnu týchto zdaniteľných príjmov pôjdu všetky zdaniteľné príjmy, uvedené na r. 41, ktoré sa zvýšia o príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, o ktorých daňovník účtuje alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona, ktoré sa na riadku 41 neuvádzajú z dôvodu, že sú vysporiadané daňou vyberanou zrážkou, t. j. nie sú súčasťou tých zdaniteľných príjmov, ktoré sa zahŕňajú do základu dane (čiastkového základu dane) z uvedených príjmov.

V prípade daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ide o sumy, o ktorých daňovník účtuje vo výnosoch, t. j. na účtoch účtovnej skupiny 6-výnosy.

Ak takéto zdaniteľné príjmy uvedené na r. 95 sú v sume neprevyšujúcej 49 790 eur alebo výnosy neprevyšujú 49 790 eur, daňovník si prepočíta daň sadzbou dane vo výške 15 % zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a túto uvedie na r. 96.

Ak jeho zdaniteľné príjmy presiahnu 49 790 eur alebo jeho výnosy presiahnu 49 790 eur, jeho sadzba dane je určená v § 15 písm. a) tretí bod zákona.

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona daňovník vypočíta na riadku 96, zaokrúhlenú podľa § 47.

Riadky 97 a 98 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podliehajúce zdaneniu v zahraničí a daňové straty, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Úhrnom vyňatých príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14.

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí sa uvedie na riadku 99.

Riadky 100 až 104 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia započítava na tuzemskú daňovú povinnosť daň zaplatená v zahraničí v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 45 ods. 1 zákona), pričom na riadku 101 sa uvádza suma zaplatenej dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na účely vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane a na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, sa za príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú príjmy znížené o súvisiace výdavky v súlade so zákonom a neznížené o výdavky, nezdaniteľné časti základu dane a odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov.

Úhrnom príjmov (základov dane) podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zo zdrojov v zahraničí na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí je základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Ak vypočítaný percentuálny podiel na riadku 102 vychádza vyšší ako 100, uvedie sa v maximálnej výške 100.

Ďalej daňovník určí samostatne daň z osobitného základu zisteného z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP, pričom sadzbou dane je v tomto prípade len sadzba dane vo výške 19 % podľa § 15 ZDP. Daň z tohto príjmu daňovník uvedie na r. 106.

Ak daňovník dosahuje príjmy z kapitálového majetku zo zdrojov v zahraničí a tieto boli v zahraničí zdaňované, môže daňovník využiť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia určené konkrétnou uzatvorenou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, a to či už metódou zápočtu dane zaplatenej v zahraničí na daňovú povinnosť na území SR alebo metódu vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na zemí SR. Tieto metódy sa aplikujú rovnakým spôsobom ako pri výpočte základu dane podľa § 4 ZDP, pričom ich uplatňuje na r. 107 až 114.

Po uplatnení metód na zamedzenie dvojitého zdanenia, daňovník vyčísli daň z osobitného základu dane podľa § 7 ZDP.

Poslednú časť dane daňovník vypočíta z osobitného základu dane podľa § 51e ZDP, do ktorého zahrnie dividendy a ostatné podiely uvedené v § 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP v osobitnom základe dane, ak sú vyplácané zo zdrojov v zahraničí nášmu daňovníkovi, t. j. daňovníkovi s NDP.

Ak daňovník dosahuje tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí a tieto boli v zahraničí zdaňované, môže daňovník využiť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia určené konkrétnou uzatvorenou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, a to či už metódou zápočtu dane zaplatenej v zahraničí na daňovú povinnosť na území SR alebo metódu vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na zemí SR.

Po uplatnení metód na zamedzenie dvojitého zdanenia, daňovník vyčísli daň z osobitného základu dane podľa § 51e, ktorú následne spočíta s výslednou daňou zistenou zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP a z osobitného základu dane podľa § 7 ZDP. Takto zistená daňová povinnosť sa uvádza na r. 116 (r. 90 + r. 105 + r. 115 + r. 28 Prílohy č. 2).

Ak by táto daň (daňová povinnosť) nepresiahla 17 eur, v súlade s § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí. Uvedené neplatí, ak si daňovník uplatňoval nárok na daňový bonus.

Od takto určenej dani (daňovej povinnosti) zo základu dane zisteného podľa § 4 ZDP, z osobitného základu dane podľa § 7 ZDP a z osobitného základu dane podľa § 51e ZDP ďalej daňovník môže uplatniť nárok na daňový bonus podľa § 33 a § 33a ZDP, ak splní zákonnom stanovené podmienky pre jeho uplatnenie.

Ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 117) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 123) a výsledná suma uvedená na riadku 116 nepresiahne 17 eur, alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 117) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 123) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, na riadku 116 sa uvádza nula. Daňovník s ODP uvedený v § 11 ods. 6 zákona uplatní postup podľa § 46a zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL.

     Daňový bonus na vyživované dieťa/deti

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, môže si uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.

Podmienky pre uplatnenie DB

1. 1.–30. 6. 2021

Minimálna mzda

623,00

Polovica minimálnej mzdy

311,50

6-násobok minimálnej mzdy

3 738,00

 

 

1. 1. – 30. 6. 2021

1. 7. – 31. 12. 2021

Suma daňového bonusu na vyživované dieťa do šiestich rokov veku

46,44

46,44

Suma daňového bonusu na vyživované dieťa nad šesť rokov veku do pätnásť rokov veku

23,22

39,47

Suma daňového bonusu na vyživované dieťa nad pätnásť rokov veku do dvadsaťpäť rokov veku

23,22

23,22

 

Do ustanovenej výšky zdaniteľných príjmov sa započítavajú nielen príjmy, ktoré daňovníkovi plynuli zo zdrojov na území SR, ale aj tie zdaniteľné príjmy, ktoré daňovníkovi v zdaňovacom období plynuli zo zdrojov v zahraničí.

Upozornenie!

S účinnosťou od 1. 8. 2021 do otázky nároku na odpočítanie daňového bonusu, vstupuje zákon č. 544/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje nová skupina detí, na ktoré je možné poskytnúť dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa.

V súlade s ustanovením § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z., dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa možno poskytnúť na zabezpečenie obeda a iného jedla v materskej škole a v základnej škole na dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník materskej školy alebo základnú školu a žije v domácnosti, v ktorej si ani jeden člen domácnosti neuplatnil na toto dieťa nárok na sumu daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa, ktoré dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, žijúce s ním v domácnosti podľa § 52zzj ods. 2 písm. c) ZDP.

Táto skutočnosť sa žiadateľovi podľa § 4 ods. 4 zákona č. 544/2010 Z. z. preukazuje čestným vyhlásením.

V uvedenej súvislosti sa teda upravuje aj prechodné ustanovenie § 52zzj ods. 2 ZDP, a to s účinnosťou od 1. 8. 2021, podľa ktorého je suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň,

a)  22,17 eura mesačne,

b)  dvojnásobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku, alebo

c)  1,7-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa.

V nadväznosti na uvedené následne vyplýva, že suma daňového bonusu závisí výlučne od veku vyživovaného dieťaťa. V nadväznosti na znenie zákona č. 257/2021 Z. z., daňovníkovi vyživujúcemu dieťa, na ktoré bude poskytnutá dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z., nevzniká nárok na daňový bonus na toto dieťa od 1. 8. 2021 (§ 52zzj ods. 2 ZDP), resp. od 1. 1. 2022 (§ 33 ods. 1 ZDP).

Daňovník vyživujúci dieťa vo veku od 6 do 15 rokov má možnosť rozhodnúť sa, či bude poberať daňový bonus v sume podľa § 52zzj ods. 2 písm. c), resp. § 33 ods. 1 písm. c) ZDP alebo či bude uplatňovať dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa, pričom ak sa na dieťa poskytuje predmetná dotácia, daňovníkovi nárok na daňový bonus zanikne.

Prechodné ustanovenie § 52zzj ods. 2 písm. c) ZDP, ktoré sa uplatní na daňový bonus za mesiace august až december roku 2021, sa vo vzťahu k ustanoveniu § 33 ods. 1 písm. c) ZDP posudzuje analogicky. Tzn., že nárok na daňový bonus za mesiace august až december 2021 stratí len daňovník vyživujúci dieťa, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z.

Daňovník vyživujúci dieťa, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 544/2010 Z. z., nárok na daňový bonus za mesiace august až december 2021 nestratí.

Poznámka

Dieťa vo veku 6 až 15 rokov, na ktoré daňovník nestratí nárok na daňový bonus, ak mu je poskytnutá dotácia na stravu v základnej škole, je podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 544/2010 Z. z.

a) každé dieťa, ktoré navštevuje základnú školu a v základnej škole je najmenej 50 % detí z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

b) dieťa, ktoré navštevuje základnú školu a žije v domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej príjem je najviac vo výške životného minima.

Daňovník, ktorý je zamestnancom, je povinný v zmysle § 36 ods. 7 ZDP oznámiť svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje daňový bonus, všetky skutočnosti ovplyvňujúce vznik nároku na daňový bonus v listinnej podobe, napr. zmenou vo vyhlásení na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Tzn., že daňovník, ktorý je zamestnancom uplatňujúcim si daňový bonus, v prípade poberania dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z., je povinný uvedenú skutočnosť oznámiť ustanoveným spôsobom svojmu zamestnávateľovi.

?   Príklad

Zamestnanec si od januára 2021 uplatňuje daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré 2. 2. 2021 dovŕši 6 rokov.

V akých sumách mu zamestnávateľ v roku 2021 prizná daňový bonus?

Zamestnávateľ tomuto zamestnancovi uplatní daňový bonus za mesiace január a február 2021 v sume 46,44 €, za mesiace marec až jún 2021 v sume 23,22 € a za mesiace júl až december v sume 39,47 €.

?   Príklad

Zamestnanec pri splnení všetkých ustanovených podmienok si uplatňuje daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré študuje na sústavne pripravuje na budúce povolanie na vysokej škole. Štúdium na vysokej škole riadne skončí 5. 7. 2021.

V akých sumách mu zamestnávateľ v roku 2021 prizná daňový bonus?

Zamestnávateľ tomuto zamestnancovi uplatní daňový bonus za mesiace január až júl 2021 v sume 23,22 €.

Poznámka

Pojem „domácnosť“ je vymedzený v § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Adresa trvalého pobytu rodiča a vyživovaného dieťaťa pri uplatnení daňového bonusu nie je podstatná. Každá fyzická osoba môže byť členom (príslušníkom) len jednej domácnosti, pričom zrušenie manželstva rozvodom nemusí mať vždy za následok aj zánik spoločnej domácnosti.

?   Príklad

Daňovník žije so svojím vlastným dieťaťom v domácnosti, pričom jeho trvalý pobyt je v Košiciach. Dieťa, ktoré vyživuje daňovník, má trvalý pobyt vo Senici.

Spĺňa daňovník podmienku žitia s dieťaťom v domácnosti, ak s manželkou uhrádza náklady na potreby celej rodiny?

Vzhľadom na to, že daňovník žije so svojím dieťaťom v domácnosti a spoločne uhrádza náklady na potreby rodiny a potreby dieťaťa, spĺňa podmienku žitia s dieťaťom v domácnosti, a to aj napriek tomu, že adresa trvalého pobytu daňovníka nie je zhodná s adresou trvalého pobytu dieťaťa.

Daňový bonus je možné uplatniť len na dieťa, ktoré sa v súlade s § 33 ods. 2 ZDP považuje za vyživované dieťa.

Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa ZDP. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“), požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie.

Daňový bonus podľa § 33 ods. 1 až 9 ZDP si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Riadok 117 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil III. ODDIEL. Obdobne daňovník vypĺňa aj riadky 118 až 122. Na riadku 118 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa § 33 zákona. Daňovník, ktorý neuplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona, na riadku 118 bude mať vždy uvedenú rovnakú sumu dane, ako na riadku 116. Ak sa vypĺňa riadok 121, vypĺňa sa aj žiadosť uvedená v XIV. ODDIELE daňového priznania.

     Daňový bonus na zaplatené úroky

Podmienky, po ktorých splnení má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie, sú nastavené v § 33a ZDP.

Úvery na bývanie, ktorých sa uvedený daňový bonus týka, sú zadefinované v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o úveroch na bývanie“).

Zákonom určená výška daňového bonusu vychádza zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, ktoré sú vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie na základe jednej zmluvy o úvere najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie. Daňovník môže mať poskytnutý aj vyšší úver, ale úroky, ktoré je možné odpočítať ako daňový bonus, bude banka počítať iba zo sumy 50 000 eur.

Aby si daňovník mohol odpočítať nárok na tento daňový bonus, musí splniť aj ďalšie zákonom určené podmienky, a to, že má

a)  najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o úver,

b)  priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie. Priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP.

Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky, a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu.

?   Príklad

Manželia 30. 1. 2021 podali žiadosť o úver na bývanie. Manželka má 33 rokov a manžel 31. 1. 2021 dovŕši 35 rokov. Vznikne im nárok na DB?

Áno.

Za predpokladu, že manželia spĺňajú podmienku maximálnej výšky príjmu, v deň podania žiadosti o úver splnili vekovú hranicu, pre ktorú je možné ešte uplatniť daňový bonus (manželka mala ku dňu podania žiadosti o úver 33 rokov a manžel 34).

Nárok na daňový bonus je určený vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.

Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.

Nárok na daňový bonus, ktorý sa uplatňuje pri podaní daňového priznania, sa preukazuje na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom.

Potvrdenie o splnení podmienok pre účely uplatnenia daňového bonusu podľa § 33a ZDP sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 zákona o úveroch na bývanie, a obsahuje všetky potrebné informácie na uplatnenie si tohto daňového bonusu na zaplatené úroky.

Daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť aj daňovník s ODP, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Riadok 123 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil IV. ODDIEL. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období z riadku 35 najviac však do výšky 400 eur za rok. Ak obdobie úročenia úveru na bývanie, počas ktorého má daňovník nárok na tento daňový bonus, začalo v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvádza sa v r. 123 suma zodpovedajúca pomernej časti daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov, v ktorých vznikol nárok na jeho uplatnenie.

?   Príklad

Daňovník, ktorý v roku 2021 zaplatí úroky v su­me 1 000 € a úver na bývanie je úročený od februára 2021, uplatní si daňový bonus na zaplatené úroky v sume 366,63 € [(50 % zo sumy 1 000 eur = 500 eur, pričom maximálna suma za kalendárny rok je 400 eur), preto pomerná časť zo 400 eur pripadajúca na rok 2021 predstavuje sumu 366,63 eur (400 / 12 × 11 = 33,3333 ÷ 33,33)].

Na riadku 124 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa § 33 zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Riadok 125 sa vypĺňa, ak bolo podané daňové priznanie po vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov. Ak sa vypĺňa riadok 127, vypĺňa sa aj žiadosť uvedená v XIV. ODDIELE daňového priznania.

Na riadku 128 sa uvádza suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom alebo správcom dane. Tento riadok sa vypĺňa, len ak daňovník uplatňoval zamestnaneckú prémiu u zamestnávateľa, alebo ju uplatnil v daňovom priznaní typ A a dodatočne zistí, že nemal na ňu nárok (dosiahol v roku, za ktorý si uplatnil zamestnaneckú prémiu aj iné druhy príjmov, napr. ostatné príjmy podľa § 8 zákona z predaja majetku).

Po takomto zákonom stanovenom výpočte dane (daňovej povinnosti) má nárok daňovník odpočítať všetky zaplatené preddavky v priebehu roku, a to sumu:

-  preddavku vybraného zrážkou podľa § 43 ZDP za podmienky, že ide o preddavok vybraný z príjmov, ktoré daňovník uvádza v priznaní,

-  preddavku vybraného len z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 ZDP,

-  preddavku vybraného zamestnávateľom zo závislej činnosti podľa § 35 ZDP,

-  preddavku zrazeného formou zabezpečenia dane podľa § 44 ZDP,

-  preddavku vybraného osobne daňovníkom podľa § 34 ZDP.

Sumu preddavku vybranú zrážkou podľa § 43 zákona daňovník uvedie na riadku 129, ale len za podmienky, že ide o preddavok vybraný z príjmov, ktoré daňovník uvádza v priznaní. Na riadku 130 sa uvádza suma preddavku vybraná len z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona a ktoré daňovník uviedol na riadku 12 tabuľky č. 2. Zrazené alebo zaplatené preddavky na daň alebo na zabezpečenie dane uvedie daňovník na riadkoch 131 až 134.

Riadky 135 a 136 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (riadok 135) alebo daňový preplatok (riadok 136).

Po takomto celkovom vyúčtovaní dane (daň znížená o zaplatené preddavky) daňovník vie, či mu vychádza doplatiť daň (daň na úhradu) správcovi dane alebo má nárok požiadať o vrátenie dane (daňový preplatok).

Riadky 135 a 136 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (riadok 135) alebo daňový preplatok (riadok 136).

V prípade, ak daňovníkovi vyjde daň na úhradu v sume nepresahujúcej 5 eur, táto sa v súlade s § 46 ZDP neplatí, a to aj vtedy, ak daňovník využije postup podľa § 50 ZDP.

Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou č. 378/2011 Z. z. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet. Číslo vlastného účtu – tzv. základné číslo účtu má daňovník pridelené od správcu dane, a toto číslo účtu sa skladá z:

–   predčíslia účtu označujúceho druh dane,

–   základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a

–   identifikačného kódu Štátnej pokladnice.

Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Ak oznámenie bude doručené daňovníkovi až po lehote na podanie daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť daň neskôr než je lehota na podanie daňového priznania – a to v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak daňové priznanie podáva za daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce, pričom do termínu na podanie daňového priznania číslo účtu vedeného pre daňovníka nebolo správcom dane oznámené.

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani môže požiadať o jeho vrátenie v súlade s § 79 daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia daňového poriadku sa v prvom rade preplatok na dani použije na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti správca dane daňový preplatok.

     Ostatné časti tlačiva daňového priznania

Medzi ostatné významné časti tlačiva daňového priznania typ A aj B patria:

1. rozdiely z dodatočného daňového priznania, ktorý vypĺňa daňovník, ak podáva dodatočné priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2021.

Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie [typ B alebo typ A, ak si môže podať tento typ daňového priznania], ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní typ alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní typ (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná (§ 16 daňového poriadku).

Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t. j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 zákona, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 zákona. Na prvej strane daňového priznania vyznačí, že ide o dodatočné priznanie a vyznačí zároveň aj deň, keď zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie typ B (alebo typ A) môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní typ B (alebo typ A), alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. 4 daňového poriadku).

Ak daňový subjekt podá dodatočné priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2, a 5 daňového poriadku, t. j. lehoty pre zánik práva vyrubiť daň (5 al. 10 rokov), táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné priznanie (§ 16 daňového poriadku).

Podľa § 32 ods. 8 zákona, osoba uvedená v § 35 ZP a osoba uvedená v § 49 ods. 4 ZDP zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie, pričom správca dane v tomto prípade neuplatní sankčný postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.

V súlade s § 32 ods. 11 ZDP podáva dodatočné priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 zákona) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.

Podľa § 32 ods. 12 zákona, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9 zákona) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9 zákona). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 zákona v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8 zákona.

Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní typ B všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočne priznanie alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené vyznačí v príslušných oddieloch dodatočného daňového priznania na tam určených riadkoch.

2. údaje o daňovníkovi s ODP, v ktorom sa uvádza jeho krajina rezidencie a jeho celosvetové príjmy. Tento oddiel vypĺňa daňovník s ODP uplatňujúci postup podľa § 11 ods. 8, § 33 ods. 10 a § 46 zákona, t. j. daňovník, ktorý dosahuje 90 % zo všetkých svojich celosvetových príjmov na území SR a má nárok na uplatnenie všetkých nezdaniteľných častí, daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) alebo nevyrubenie a neplatenie dane, ktorá za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona]. Rovnako tento oddiel vypĺňa aj daňovník s ODP, ktorý uplatňuje postup podľa § 49 ods. 7 zákona, t. j. daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území SR. Tento je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území SR, je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona.

3. vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 zákona, ktorý sa vypĺňa vtedy, ak daňovník využije inštitút o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Údaje o prijímateľovi, ktoré daňovník uvádza o prijímateľovi, daňovník zistí zo zoznamu prijímateľov, ktorý každoročne zverejňuje Notárska komora SR do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť 2 % resp. 3 % podiel zaplatenej dane.

IČO sa zarovnáva sprava a ak obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú ­prázdne.

Upozornenie!

Práve v prípade rozsahu údajov dochádza s účinnosťou od 1. 1. 2022 k úprave (použije sa už pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2021 a v tom zmysle sú už aj upravené tlačivá daňových priznaní), kedy sa z rozsahu identifikačných údajov prijímateľa/prijímateľov vypúšťajú údaje o sídle a právnej forme, pričom aj názov bude mať len informatívny charakter (ak by názov nebol uvedený alebo by bol uvedený nesprávne, správca dane nebude daňovníka vyzývať na opravu a doplnenie tohto údaja).

Uvedená úprava bola vykonaná z dôvodu nadbytočnosti, a to vzhľadom na systém referencovania a referenčný register právnických osôb a podnikateľov vedený Štatistickým úradom.

Úprava týkajúca sa zavedenia názvu len ako informatívneho údaja zároveň zabráni aplikačným problémom pri asignovaní dane prijímateľovi z dôvodu chybného alebo nerovnakého označenia názvu kvôli nejednotnej štruktúre v rozličných informačných systémoch. Z uvedeného dôvodu sa IČO stáva aj pre správcu dane jediným dôležitým údajom, ktoré bude mať váhu pre označenia prijímateľa/prijímateľov asignovanej dane.

Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná (§ 50 ods. 10 zákona).

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.

V daňovom priznaní typ B podanom za zdaňovacie obdobie roka 2021 sa na príslušnom riadku (napr. v tlačive B r. 151) uvádzajú 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane (napr. v tlačive B z r. 124) minimálne však 3 eurá.

Podiel do výšky 3 % zo zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona môže prijímateľovi poukázať fyzická osoba, ktorá v zdaňovacom období vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 406/2011 Z. z.“) počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, ktoré je prílohou daňového priznania. Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z., ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti.

V prípade, ak daňovník vyjadrí súhlas zaškrtnutím políčka v tomto oddiele, správca dane je povinný v súlade s § 50 ods. 8 zákona oznámiť prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt.

4. miesto na osobitné záznamy daňovníka, kde daňovník uvádza všetky požadované údaje v jednotlivých oddieloch priznania pod tabuľkami č. 1, 2 a 3 v členení, ako je uvedené priamo v priznaní v tomto oddiele. Sú to napr. spoločné príjmy dosiahnuté s ďalším daňovníkom alebo s viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv (§ 10 ods. 1 zákona), pričom sa tu uvádzajú údaje o týchto daňovníkoch, ale aj celkové spoločné príjmy a výdavky.

Uvádzajú sa tu aj príjmy a výdavky daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, pričom tieto sa uvádzajú v členení podľa štátu, z ktorého plynú (uvedie sa kód štátu podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 112/2012 Z. z., ktorý uverejňuje štatistický úrad na svojom webovom sídle – www.statistics.sk) a druhu príjmu [napr. § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 písm. b) alebo § 6 ods. 2 písm. a) zákona], výšku príjmu a výšku výdavku, ktorý znižuje daný príjem.

V prípade, ak by daňovník mal na území iných štátov viaceré druhy príjmov (ide len o tlačivo B) a štruktúrované riadky 1 – 6 by nepostačovali na uvedenie týchto príjmov, daňovník uvedie prednostne príjmy podľa § 5 a podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, nakoľko tieto údaje budú slúžiť pre účely zdravotného a sociálneho poistenia. Ostatné druhy príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí uvedie v časti pod tabuľkou v rozsahu uvedenom v štruktúrovanej tabuľke. K jednotlivým druhom príjmov uvádza daňovník aj príslušné výdavky, ktoré na tieto príjmy vynaložil, pričom z celkových vynaložených výdavkov k danému druhu príjmu, o ktoré daňovník znížil príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, samostatne vyčlení výdavok na zaplatené povinné poistné [ide o povinné poistné zadefinované v § 5 ods. 7 zákona (legislatívna skratka platná aj pre príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona)].

Ak daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu, uvádza v tomto oddiele aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený. K identifikácii prepojenej osoby sa u fyzickej osoby uvádza najmä meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, bydlisko a DIČ (ak bolo pridelené) a u právnickej osoby najmä obchodné meno alebo názov, sídlo, IČO a DIČ (ak bolo pridelené). Uvedené uvádza rovnako len daňovník vypĺňajúci tlačivo B.

V prípade, ak daňovník podáva dodatočné priznanie len z dôvodov uvedených v § 32 ods. 8, 11 a 12 alebo § 40 ods. 7 zákona, uvedú sa v tomto oddiele aj konkrétne dôvody, pre ktoré sa podáva. Napr. daňovník podáva dodatočné priznanie podľa § 32 ods. 12 zákona, a to uplatňuje si zaplatený nedoplatok na povinnom poistnom na verejné zdravotné poistenie, vypočítaný zdravotnou poisťovňou v ročnom zúčtovaní preddavkov na verejné zdravotné poistenie za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bolo podané priznanie, t. j. ročné zúčtovanie za rok 2021 z podaného daňového priznania za rok 2021.

5. Prílohy k daňovému priznaniu

5.1     Príloha č. 1 – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona

Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je formou podpory pre podnikový výskum a vývoj na území SR.

Superodpočet na výskum a vývoj je možné uplatniť len na základe splnenia podmienok určených v § 30c ZDP.

Princípom superodpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je možnosť opätovného uplatnenia nákladov zahrnutých do základu dane vzťahujúcich sa k vykonávaniu výskumu a vývoja v zákonom stanovenej výške, t. j. daňových výdavkov ktoré je možné priradiť k vykonávanému výskumu a vývoju.

V prílohe daňovník uvádza číslo projektu z celkového počtu projektov a dátum začiatku realizácie projektu.

V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie.

V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla pri jednotlivom projekte.

V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období.

5.2     Príloha č. 2 – Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona

Prílohu vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy uvedené v § 51e zákona, ktoré mu plynú zo zdrojov v zahraničí, pričom na

–   r. 01 až 06 sa uvádzajú predmetné príjmy v prípadoch, ak plynú daňovníkom od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale nejde o daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona,

–   r. 07 až 17 daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uplatní metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to takú metódu, ktorú určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia,

–   r. 18 potom tento daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona po vyňatí a zápočte,

–   r. 19 až 27 vypĺňa daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) zákona,

–   r. 28 potom daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona, ktorú následne prenesie na r. 116, kde sa uvádza súčet daní vypočítaných zo základu dane podľa § 4 a z osobitného základu dane podľa § 7 zákona, a tohto osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

5.3     Príloha č. 3 – údaje na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia

Údaje na účely sociálneho a zdravotného poistenia vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje príjmy z osobnej asistencie na základe uzatvorenej zmluvy o jej výkone v súlade s § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. a každý daňovník s príjmami zo závislej činnosti a s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si uplatňuje ako daňový výdavok povinne platené poistné na sociálne a zdravotné poistenie.

A prenášajú sa sem aj údaje o zaplatenom poistnom z príjmov zo závislej činnosti a z príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, tak ako ovplyvňujú základ dane v danom zdaňovacom období, t. j. v roku 2021.

     Základné údaje na rok 2021

Sadzba dane podľa § 15 zákona je:

1. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a)

1a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, t. j. do sumy 37 981,94 eura,

1b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. sumy, ktorá presiahne 37 981,94 eura,

2. 15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 49 790 eur,

3. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 prevyšujúce sumu 49 790 eur,

3a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, t. j. do sumy 37 981,94 eura,

3b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. do sumy 37 981,94 eura,

4. 19 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 7,

5. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a),

6. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b).

Daňový bonus na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti:

1. na dieťa do 6 rokov veku je vo výške 46,44 eur mesačne,

Sumu daňového bonusu na takéto vyživované dieťa vo výške 46,44 eur je možné poslednýkrát uplatniť za ten kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 6 rokov veku,

2. na dieťa nad 6 rokov veku do dovŕšenia 15 rokov veku vrátane (poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku)

–  za mesiace január až jún 2021 v súlade s § 33 zákona je vo výške 23,22 eura mesačne,

–  za mesiac júl 2021 v súlade s § 52zzj zákona v znení účinnom od 1. 7. 2021 do 31. 7. 2021 je vo výške 39,47 eura mesačne a

–  za mesiace august až december 2021 v súlade s § 52zzj v znení účinnom od 1. 8. 2021 je vo výške 39,47 eura, ak sa na dieťa neposkytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 257/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

3. na dieťa nad 15 rokov veku je vo výške 23,22 eura mesačne.

6-násobok minimálnej mzdy = 623 × 6 = 3 738 eur

     Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 zákona (v eurách)

Na účely § 35 ods. 1 písm. b) zákona sa 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vypočítala takto: 4 511,43 : 12 = 375,95.

písm.

Ak základ dane daňovníka

Nezdaniteľná časť ZD na daňovníka

a)

– sa rovná alebo je nižší ako 19 936,22

4 511,43

b)

– je vyšší ako 19 936,22

9 495,49 – (základ dane : 4)

 

     Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona (v eurách)

Ak základ dane daňovníka

Vlastné príjmy manželky

Nezdaniteľná časť ZD na manželku

– sa rovná alebo je nižší ako 37 981,94

0

4 124, 74

 

menej ako 4 124, 74

4 124, 74– vlastné príjmy manželky

 

4 124, 74 a viac

0,00

 

     § 11 ods. 3 písm. b) zákona (v eurách)

Ak základ dane daňovníka

Vlastné príjmy manželky

Nezdaniteľná časť ZD na manželku

– je vyšší ako 37 981,94

Nepoberala

13 620,22 – (základ dane daňovníka : 4)

 

Poberala

13 620,22 – (základ dane daňovníka : 4) – vlastné príjmy manželky

 

Upozornenie!

Ak by manželia uzavreli sobáš napr. 3. apríla 2021 a narodilo by sa im dieťa 10. septembra 2021, potom nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela) zodpovedá pomernej výške nezdaniteľnej časti vypočítanej podľa § 11 ods. 3 zákona až počnúc mesiacom október, kedy sú splnené nielen podmienky pre to, že sú manželia ale aj ďalšie podmienky upravené v § 11 ods. 4 písm. a) zákona, a to v tomto prípade, že sa stará o vyživované maloleté dieťa. Rovnako by sa uvedené posudzovalo aj ak by sa im dieťa narodilo 3. apríla 2021, ale sobáš by bol 10. septembra 2021.

 

-  Príklad – daňové priznanie typ B

Daňovník (občan SR) v roku 2021 poberal príjmy

1.  zo zamestnania vykonávaného u nemeckého zamestnávateľa v období od 1. 1. 2021 do 31. 5. 2021,

2. vykonáva aj podnikateľskú činnosť ako živnostník,

3. dosahoval príjmy z prenájmu z nehnuteľností na území SR,

4. predal nehnuteľnosť v SR, ktorú vlastnil od 3. 5. 2017 a nehnuteľnosť, ktorú vlastnil od 4. 6. 2018 umiestnenú v Českej republike.

Daňovník je na území SR daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, a preto bude priznávať všetky svoje celosvetovo dosiahnuté príjmy.

     K príjmom zo závislej činnosti (bod 1)

Daňovník, rezident Slovenskej republiky, bol v roku 2021 zamestnaný u nemeckého zamestnávateľa, pričom v súlade s článkom 15 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej medzi SR a Nemeckom č. 18/1984 Zb. je jeho príjem z tejto činnosti zdaniteľný na území Nemecka (z dôvodu, že pracuje u nemeckého zamestnávateľa). Nakoľko však stále spĺňa podmienky daňovej rezidencie uvedené v článku 4 tejto zmluvy (daňový domicil), na území SR je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb zo svojich celosvetových príjmov, kde zahrnie aj príjmy dosiahnuté zo závislej činnosti vykonávanej v Nemecku.

Jeho príjem za uvedené obdobie bol vo výške 24 129 eur.

Poistné platil na území SR, a to vo výške 3 171 eur z toho na

–   zdravotné poistenie 966 eur a

–   sociálne poistenie 2 205 eur.

Upozornenie!

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré majú nadradené postavenie nad ustanovenia zákona o dani z príjmov (§ 1 ods. 2 zákona), len určujú oprávnenosť jedného z dotknutých štátov na zdanenie dosahovaných príjmov. Spôsob však naďalej zostáva platný podľa vnútroštátnych predpisov platných na posudzovanom území.

ČZD z príjmov zo závislej
činnosti......................... 20 958 eur

Daňovník na zamedzenie dvojitého zdanenia použije metódu vyňatia príjmov, určenou v zmluve o ZDZ v článku 23.

     K príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (bod 2)

Príjmy, ktoré dosahoval ako živnostník, sa zahŕňajú medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

V roku 2021 dosiahol príjmy vo výške 29 000 eur, pričom vynaložil preukázateľné výdavky vo výške 14 600 eur.

Súčasťou zaevidovaných preukázateľne vynaložených daňových výdavkov v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP sú aj

–   ročné odpisy auta zo vstupnou cenou 50 000 eur, ktoré preradil do obchodného majetku ako v druhom roku odpisovania v súlade s § 24 ods. 5 ZDP, t. j. vo výške 12 500 eur, pričom daňovník nemusí tieto upraviť podľa § 17/34 ZDP (vykázal ČZD > 12 000 eur),

Uvedie v daňovej evidencii!!!

Stav na začiatku ZO – 37 500 eur a na konci po uplatnení druhého odpisu 25 000 eur.

–   reklamné predmety, a to víno vo výške 1 600 eur, musí upraviť ČZD podľa § 21/1/h/3. bod ZDP a to zvýši ČZD o sumu 880 eur (v ČZD môže ponechať len víno ako reklamný predmet vo výške 5 % z ČZD 14 400 eur, čo je víno v hodnote 720 eur), a to na riadku k pripočítateľným položkám.

ČZD z príjmov z podnikania
alebo z inej SZČ je vo výške  14 400 eur

Po úprave o pripočítateľné a odpočítateľné položky je vo výške     15 280 eur

Daňovníkovi zostali aj neuplatnené daňové straty z predchádzajúcich rokov, a to:

–   v r. 2017 vykázal stratu zo živnosti vo výške 800 eur (poslednú 4./4 môže odpočítať v roku 2021),

–   v r. 2019 vykázal stratu zo živnosti vo výške 200 eur (druhú 2./4 môže odpočítať v roku 2021).

Tieto straty si ide uplatniť/odpočítať od čiastkového základu dane z príjmov zo živnosti za rok 2021.

Stratu vykázanú za rok 2017 a 2019 bude uplatňovať v súlade s § 30 ZDP, a to ich odpočítaním od základu dane (ČZD) z príjmov z podnikania v roku 2021 vo výške ¼.

Túto stratu daňovník uplatňuje/odpočítava v oddiele VI.

Celková strata, ktorú môže v roku 2021 uplatniť bude vo výške 250 eur, t. j.

ČZD po znížení o daňovú stratu
bude vo výške ...........  15 030 eur

     K príjmom z prenájmu (bod 3)

Dosahoval príjem z prenájmu nehnuteľnosti, a to

–   bytu v mesačnej výške 500 eur × 12 = 6 000 eur.

V súvislosti s prenájmom bytu má výdavky

–   na zariadenie bytu vo výške 3 500 eur (vynaložil ešte v decembri roku 2020) – § 4 ods. 4 ZDP

–   v r. 2021 zaradil byt aj do obchodného majetku, t. j. uplatnil si príslušný odpis, pričom byt kúpil v januári r. 2018 za 100 000 eur.

Odpis uplatní v súlade s § 24 ods. 5 ZDP, t. j. pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku, odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny určenej podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP, čo je v tomto prípade obstarávacia cena vo výške 100 000 eur.

Daňovník si prepočíta výšku ročného odpisu za roky nevyužívania, a to za roky 2018 až 2020, kedy prepočíta ročný odpis dobou odpisovania platnou pre odpisovú skupinu 6, t. j. 3 × ročný odpis – 7 500 eur [3 × 2 500 (100 000/40 r.)].

Pri odpisovaní v roku 2021 už zaradí nehnuteľnosť vo vstupnej cene, pričom za roky jej nevyužívania ako obchodného majetku už nemôže uplatniť odpisy do daňových výdavkov a začne odpisovať ako v štvrtom roku odpisovania, t. j. bude mať v daňových výdavkoch zahrnutý ročný odpis vo výške 2 500 eur (100 000/40 r.).

Uvedie v daňovej evidencii!!!

Stav na začiatku ZO – 92 500 eur a na konci po uplatnení druhého odpisu 90 000 eur.

–   ostatné vynaložené výdavky vo výške 1 200 eur.

Celkové príjmy z prenájmu, ktoré daňovník dosiahol sú vo výške 6 000 eur a výdavky vo výške 7 200 eur. Daňovník uplatní oslobodenie (§ 9/1/g ZDP neupravuje, že môže oslobodiť ale že oslobodí), t. j. príjmy daňovníka budú vo výške 5 500 eur a výdavky 6 600 eur (výdavky môže uplatniť len pomerom aký je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom).

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 6 ods. 6 ZDP, nie je možné pri príjmoch z prenájmu vykázať daňovú stratu, pričom podľa poznámok k príslušným riadkom daňového priznania musí daňovník uviesť výdavky len do výšky zdaniteľného príjmu, t. j. do výšky 5 500 eur, a preto bude

ČZD z príjmov z prenájmu ......... 0

     K ostatným príjmom – príjem z predaja nehnuteľnosti (bod 5)

V roku 2021 daňovník predal 2 nehnuteľnosti, a to:

1. nehnuteľnosť/byt predával na území SR (aj umiestnená bola na území SR), ktorú vlastnil od 3. 5. 2017,

2. nehnuteľnosť/rodinný dom umiestnenú v ČR, ktorú vlastnil od 4. 6. 2018.

Vzhľadom na to, že uvedené nehnuteľnosti nevlastnil viac ako 5 rokov, príjem z ich predaja nie je od dane oslobodený.

Nehnuteľnosť na území SR nadobudol kúpou za cenu 50 000 eur a predal za 70 000 eur, pričom nehnuteľnosť aj zrekonštruoval, na čo vynaložil výdavky v sume 5 000 eur a na notárskych poplatkoch a iných poplatkoch, sprostredkovateľskú províziu realitnej kancelárii zaplatil výdavky vo výške 3 400 eur.

Nehnuteľnosť v ČR kúpil (po prepočte na eurá) za 120 000 eur a predal za 150 000 eur. Iné výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom nehnuteľností daňovník nemal.

Úhrn príjmov z predaja nehnuteľnosti bol teda 220 000 eur (70 000 + 150 000) a úhrn výdavkov 178 400 eur (50 000 + 5 000 + 3 400 + 120 000).

ČZD z ostatných príjmov 41 600 eur

V súlade s článkom 13 – zisky zo scudzenia majetku, zmluvy o ZDZ uzavretej medzi SR a ČR (č. 238/2003 Z. z.) sa príjmy z predaja nehnuteľnosti zdaňujú v štáte, kde je nehnuteľnosť umiestnená, t. j. v ČR.

V ČR bola z predaja nehnuteľnosti vybratá daň vo výške 4 500 eur. Avšak v súlade s článkom 22 predmetnej zmluvy na ZDZ z týchto príjmov používa metóda zápočtu zahraničných príjmov zo zdanenia na území SR.

     K uplatneniu nezdaniteľných častí

Nezdaniteľná časť na daňovníka

písm.

Ak základ dane daňovníka

Nezdaniteľná časť ZD na daňovníka

a)

– sa rovná alebo je nižší ako 19 936,22

4 511,43

b)

– je vyšší ako 19 936,22

9 495,49 – (základ dane : 4)

 

Daňovníkov základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov pre výpočet NČZD je úhrn ČZD

–   zo závislej činnosti je 20 958 eur a

–   z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti po znížení o daňovú stratu je 15 030 eur.

Základ dane z príjmov podľa § 5 sa prednostne zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 13 ZDP

–   ČZD podľa § 5 po znížení o NČZD na daňovníka 20 459,51

Má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti ZD na daňovníka a to vo výške 498,49 eura [9 495,49 – ¼ 35 988 = 9 290,84 – 8 997].

Vzhľadom na skutočnosť, že celú NČZD na daňovníka sa uplatnila od ČZD z príjmov zo závislej činnosti, od ČZD z príjmov z podnikania sa neuplatní.

Výsledný výpočet je uvedený priamo v tlačive DP

 































Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2021
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021
Daňové priznanie k dani z príjmov v rozpočtových a príspevkových organizáciách za rok 2021
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2021
2022
obalka
Daňové priznania + vyplnené vzory a tlačivá
Vypredané
Tlačená + e-verzia
8,90 €
Elektronická verzia
Neprihlásený
Id
Heslo
REGISTRÁCIA
Zabudol som prihlasovacie údaje
E-SHOP
E-mailové noviny
Ukážky zadarmo
O Poradcovi
Úplné znenia zákonov
Daňové výdavky
Vzory zmlúv a podaní
Vydané publikácie
Predplatné
Zákony 2026
Novinky
Aktuálna ponuka
Kurzy
Menová kalkulačka
Kontakty
Obchodné podmienky
Pripomienky