Daňové priznanie

k dani z príjmov FO

Podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. daňové priznanie je povinný podať:

•    každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Napríklad v § 32 ZDP upravuje povinnosť podať daňové priznanie daňovníkovi/FO, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) ZDP s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP.

Ak daňový subjekt opomenie povinnosť a nepodá daňové priznanie v lehote podľa hmotnoprávneho predpisu, správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti. Výzva musí obsahovať poučenie o následkoch spojených s nepodaním daňového priznania, a tým je určenie dane podľa pomôcok.

•    alebo ten, koho správca dane na to vyzve.

Na účely zdanenia príjmov fyzických osôb sa používajú dve tlačivá:

•    daňové priznanie typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,

•    daňové priznanie typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP.

Spôsob podania daňového priznania je určený v § 13 a § 14 daňového poriadku v nadväznosti aj na § 33 daňového poriadku.

Podľa § 15 daňového poriadku sa daňové priznanie podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

Vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo financií a uverejní ich na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov, obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu, a to, ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, rodné číslo alebo dátum jej narodenia.

Povinnosť podania
daňového priznania

Podľa § 32 ZDP sa podáva daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy v príslušnom zdaňovacom období presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. pre rok 2025 suma vo výške 2 876,90eura za ustanovených podmienok, v lehote podľa § 49 ZDP do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak (lehota podľa § 49 ZDP sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý podáva priznanie podľa § 32 ods. 5 ZDP), pričom príjmom na zdanenie podľa zákona sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, dosiahnuté aj zámenou.

V daňovom priznaní sa vypočíta daň z príjmov fyzickej osoby a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu [§ 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z.n.p. (ďalej len „Zákonník práce“)] daň aj zaplatiť.

Ak daňovník v ustanovenej lehote túto daň nezaplatí, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V lehote na podanie daňového priznania je daň splatná.

Posledný deň zákonnej lehoty uvedenej v § 49 ods. 2 ZDP v roku 2026 za zdaňovacie obdobie roka 2025 je 31. 3. 2026.

Ak daňovník podáva ďalšie daňové priznanie, v ktorom opravoval chyby a toto podá ešte pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP, na tlačiva takto podaného priznania vyznačí, že ide o opravné priznanie a na pôvodne podané priznanie sa nebude prihliadať (§ 16 daňového poriadku).

Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná (§ 16 daňového poriadku). Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ Aa dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t. j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 ZDP, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 ZDP. Dodatočné daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní, alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní (§ 16 ods. 4 daňového poriadku).

V nadväznosti na ustanovenie § 32 ZDP, kde je určená príjmov hranica pre povinnosť podania daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, je upravená aj minimálna výška dane fyzickej osoby, uvedená v § 46a ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa daň nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, s výnimkou, ak daňovník uplatňuje daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa podľa § 33 alebo daňové zvýhodnenie na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP)

Daň na úhradu sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur a to aj v prípade, ak daňovník využije postup podľa § 50 zákona (asignuje daň v prospech neziskových organizácií na verejnoprospešný účel).

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu, t.j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorého daňové výdavky presahujú zdaniteľné príjmy.

Do úhrnu zdaniteľných príjmov (50 % nezdaniteľnej časti základu dane), od ktorých výšky sa odvíja povinnosť podania daňového priznania, sa nezapočítavajú príjmy, ktoré sú

•    vysporiadané daňou vyberanou zrážkou a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,

•    od dane oslobodené.

Daňové priznanie k dani z príjmov FO je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), presahujúce polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a tieto mu:

•    plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP, 

Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území SR, ak sa sám dobrovoľne nerozhodol stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP.

•    plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

Pre účely podania daňového priznania, uvedené znamená, že príjmy zo závislej činnosti boli v zahraničí aj zdaniteľnými príjmami. Nejde o prípady, kedy bol napr. zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia na menej ako 183 dní pričom nepracoval ani v stálej prevádzkarni slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí ani u zahraničného zamestnávateľa.

•    nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP, 

Ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať resp. pri vykonaní ročného zúčtovania zdaniteľných príjmov, ak mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla alebo sa sám nerozhodol ho podať.

•    daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.

Príklad 1

Daňovník je považovaný za slovenského daňového nerezidenta, či už na základe ZDP, resp. príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a má zo zdroja na území SR iba príjmy podľa § 5 ZDP, pričom tento daňovník má aj v štáte svojej rezidencie príjmy zo závislej činnosti.

Je v tomto prípade daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný podávať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, alebo môže požiadať svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane?

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR (nie je možné brať do úvahy príjmy, ktoré dosahuje v zahraničí), sú tu zdaniteľnými príjmami len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej pre slovenského zamestnávateľa, tento mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na území SR.

Daňové priznanie nie je podľa § 32 ods. 4 ZDP povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

a)  podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 ZDP alebo

b)  z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo

c)  ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo

d)  zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

e)  ktoré sú od dane oslobodené.

Podľa § 32 ods. 5 ZDP, daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie. Toto ustanovenie môže využiť aj daňovník, ktorý nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy (nemá povinnosť podania daňového priznania), ale má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z hypotekárneho úveru podľa § 33a ZDP, o ktorého vyplatenie požiada práve cez podanie daňového priznania.

Upozornenie

1. Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

2. Ak sa daňovník rozhodne podať daňové priznanie, aj keď nemá povinnosť, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 49 ZDP.

Do daňového priznania fyzickej osoby sa zahrňujú výlučne zdaniteľné príjmy, okrem príjmov z „redemácie“ podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú pri redemácii v roku 2025 oslobodené od dane v nadväznosti na § 52 ods. 20 ZDP, ale platiteľ dane z nich zrazil daň (uplatní si takto zrazenú daň ako už zaplatený preddavok, ktorý sa mu vráti alebo započíta na úhradu daňovej povinnosti).

Zdaniteľné príjmy je následne potrebné zatriediť do príslušného druhu príjmov, z ktorého sa počíta čiastkový základ dane resp. osobitný základ dane a daňová povinnosť daňovníka.

Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi určené zákonnom, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje. Osoba podľa § 35 ZP a osoba uvedená v § 49 ods. 4 ZDP (napr. dedič) zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu, t.j. postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku (sankcie – pokuty, úroky z omeškania).

Lehoty na podanie
daňového priznania

Podľa § 49 ods. 2 ZDP sa daňové priznanie podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) ZDP kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok.

To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník skončil podnikateľskú činnosť (napr. zrušil živnostenské oprávnenie), lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. za rok 2025 je lehota na podanie daňového priznania do 31. marca 2026.

Aj daňovník, ktorý skončil podnikateľskú činnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, môže v lehote na podanie daňového priznania podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Na základe oznámenia podaného daňovníkom príslušnému správcovi dane (musí byť podané v lehote na podanie daňového priznania), sa mu predĺži lehota na podanie daňového priznania.

Príklad 2

Čo sa považuje za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu?

Skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, je

-   zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,

-   prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností,

-   skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu,

-   skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu, z dôvodu úmrtia daňovníka; v tomto prípade úpravu základu dane za zomrelého vykoná dedič alebo osoba, na ktorú prešlo právo na príjmy zo zamestnania, a to z príjmov dosiahnutých zomretým daňovníkom za príslušnú časť roka do dňa jeho smrti.

Príklad 3

Daňovník ukončil činnosť na základe živnostenského oprávnenia v auguste 2025. Zamestnal sa a do konca roku 2025 poberal príjmy zo zamestnania. V akej lehote je povinný podať daňové priznanie za rok 2025?

Daňovník je povinný podať daňové priznanie za rok 2025 v lehote do 31. 3. 2026, za predpokladu, že si nepredĺži lehotu na podanie DP podaným oznámením.

Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou č. 378/2011 Z. z. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet. Číslo vlastného účtu – tzv. základné číslo účtu má daňovník pridelené od správcu dane a toto číslo účtu sa skladá z:

•    predčíslia účtu označujúceho druh dane,

•    základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a

•    identifikačného kódu Štátnej pokladnice.

Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Ak oznámenie bude doručené daňovníkovi až po lehote na podanie daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť daň neskôr než je lehota na podanie daňového priznania – a to v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak daňové priznanie podáva za daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP, pričom do termínu na podanie daňového priznania číslo účtu vedeného pre daňovníka nebolo správcom dane oznámené.

Podľa § 49 ods. 3 ZDP daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zákonnej lehote (§ 49 ods. 2 ZDP), sa na základe

a)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,

c)  žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie daňového priznania o predĺženie tejto lehoty môže správca dane rozhodnutím predĺžiť zákonnú lehotu na podanie daňového priznania, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

Podľa § 49 ZDP môže daňové priznanie daňovník podať u hociktorého správcu dane.

Ing. Miroslava Brnová

Zákon č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

§ 49

Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia

(1) Daňové priznanie (§ 32 a 41), prehľad [§ 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník správcovi dane. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

(2) Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.

(3) Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe

a)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí ...