Daňové priznanie FO
Daňové priznanie FO
Spracovanie daňového priznania k dani z príjmov predstavuje ucelený súbor činností s časovou, vecnou a logickou postupnosťou. Je to odborne náročná činnosť, ktorou fyzická alebo právnická osoba vyčísli svoj záväzok voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že účtovníctvo nie je vyložene typom tzv. daňového účtovníctva, musí sa výsledok hospodárenia, zistený v účtovníctve neúčtovne, prostredníctvom daňovej analýzy transformovať na tzv. základ dane z príjmov. Preto sa výsledok hospodárenia vykázaný ako základ dane u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva musí upravovať zákonom stanoveným spôsobom.
Cieľom príkladov z tejto oblasti je priniesť čitateľom riešenie často sa vyskytujúcich situácií pri vypracovávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2014.
Ing. J. Mintál
108.
Daňové vysporiadanie príjmov dohodára – poberateľa
starobného
dôchodku
Zamestnanec pracuje na dohodu a súčasne poberá starobný dôchodok od roku 2011. Dosiahol príjem vo výške 1 900 eur, preddavky na daň zaplatil. Žiadny príjem už do konca roka mať nebude. Daňovník si chce vykonať ročné zúčtovanie dane sám.
Má zamestnanec nárok na vrátenie dane, bez ohľadu na to akú výšku dôchodku poberá?
Čo sa týka povinnosti dôchodcu podať daňové priznanie, je predovšetkým nutné pripomenúť, že daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník – t.j. aj dôchodca, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2014 presiahli sumu 1 901,67 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené.
V prípade, ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v roku 2014 príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 1 901,67 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie za rok 2014.
Ak daňovníkovi zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 1 901,67 eura. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu vráti tento daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania.
109. Povinnosť platenia preddavkov na daň z príjmov FO v roku 2015
Daň z príjmov podľa § 6 a daň podľa § 8 – z predaja HIM prekročí 2 500 €.
Bude daňovník povinný platiť preddavky na daň v roku 2015?
Na základe § 34 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon dani z príjmov“) je povinný platiť preddavky na daň z príjmov fyzických osôb v priebehu preddavkového obdobia taký daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur. Následne platí, že taký daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Podľa § 34 ods. 5 zákona o dani z príjmov v znení platnom do 31. 1. 2014 sa poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období rozumie daň vypočítaná zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí, o daňový bonus a o daň vybranú podľa § 43 zákona o dani z príjmov, odpočítavanú ako preddavok na daň. S účinnosťou od 1. januára sa v dôsledku poslednej novely zákona o dani z príjmov však okrem iného mení aj definícia poslednej známej daňovej povinnosti. Bude ňou daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty a príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o daňový bonus. Účelom takejto novej úpravy je, aby daňovník platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov, keďže tieto majú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.
Uvedené zmeny sa budú v dôsledku prechodného ustanovenia § 52zd ods. 8 zákona o dani z príjmov prvýkrát aplikovať pri výpočte preddavkov na preddavkové obdobie roka 2015, t.j. preddavkové obdobie, ktoré začína prvý deň po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za rok 2014 v roku 2015. Z otázky však nie je zrejmé, aká vysoká daň vychádza len z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
110. Zmenka v jednoduchom účtovníctve versus daňové priznanie
Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva prijal v roku 2014 zmenku, ktorá bude splatná o 2 roky.
Je zmenka považovaná za príjem ovplyvňujúci základ dane za rok 2014? Bude súčasťou daňového priznania?
Zmenky môžu mať v zásade povahu platobného prostriedku alebo dlhového cenného papiera. Zmenky uvedené do obehu v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov majú charakter platobného prostriedku. Zmenka je platobným prostriedkom v prípade, ak odberateľ nemá v čase splatnosti svojho záväzku dostatok peňažných prostriedkov a po dohode s dodávateľom splatí svoj dlh vlastnou alebo cudzou zmenkou. V prípade účtovania zmenky ako platobného prostriedku sú zmenky považované u dodávateľa tovaru, resp. služby za pohľadávky a oceňujú sa menovitou hodnotou v zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), t.j. hodnotou, ktorá je na zmenke uvedená, pričom táto hodnota zahŕňa hodnotu, ktorú mala pohľadávka ku dňu svojho vzniku a dohodnutý úrok pri vystavovaní zmenky ako platobného prostriedku. Keďže jednoduché účtovníctvo je účtovníctvom daňovým, pri účtovaní je potrebné rešpektovať oddelené účtovanie majetku od peňažných prostriedkov a ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) s ohľadom na daňovú uznateľnosť vynaložených výdavkov v súvislosti s obstaraním a s nakladaním s cennými papiermi. Pri zisťovaní základu dane u daňovníkov účtujúcich v sústave JÚ sa v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami upraveného podľa § 17 ods. 2, prípadne ďalších ustanovení zákona o dani z príjmov. Z daňového aspektu je pri účtovaní o zmenkách ako o platobnom prostriedku tak potrebné postupovať v súlade s § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sa u FO okrem iných plnení za nepeňažný príjem považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi. Samotné prijatie zmenky sa na daňové účely považuje za nepeňažný príjem, ktorý sa zahŕňa do základu dane z príjmov v zdaňovacom období prijatia zmenky ako platobného prostriedku.
Ak zdaňovacie obdobie, v ktorom bola zmenka prijatá, nie je zhodné so zdaňovacím obdobím, v ktorom bola zmenka vyplatená, úpravu základu dane je potrebné vykonať zaúčtovaním účtovných uzávierkových operácií v zdaňovacom období, v ktorom bola zmenka prijatá, pričom prijaté finančné prostriedky zo zaplatenia zmenky v ďalšom účtovnom období predstavujú príjem nezahrnovaný do základu dane. U dlhodobej zmenky ako platobného prostriedku je potrebné uplatniť zásadu reálneho ocenenia zmenky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. To znamená, že ku dňu účtovnej závierky sa u dodávateľa hodnota zmenky vyjadrená výškou pohľadávky zvyšuje o úrokový výnos. Úrok ako rozdiel medzi zmenkovou hodnotou a pôvodnou výškou pohľadávky je u dodávateľa považovaný za zdaniteľný príjem, a to v zdaniteľnom období prijatia zmenky ako platobného prostriedku.
111. Daňové vysporiadanie príjmov zamestnanca prenajímajúceho pôdu
Občan poberal počas roka 2014 príjem zo závislej činnosti v sume minimálnej mzdy počas celého roka. Okrem tohto príjmu dosiahol aj príjem z prenájmu ornej pôdy vo výške 2 000 €/rok.
Ako si občan vypočíta daň?
Ak zamestnanec okrem príjmov zo závislej činnosti poberá aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti na základe uzavretej nájomnej zmluvy, pričom nejde o prenájom nehnuteľnosti vykonávaný na základe živnostenského oprávnenia, príjem dosiahnutý z takéhoto prenájmu je považovaný za príjem podliehajúci dani, ktorý je potrebné priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb. Konkrétne ide o príjem podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Daňovú povinnosť z dosiahnutých príjmov z prenájmu je daňovník povinný vysporiadať osobne podaním daňového priznania k dani z príjmov FO za príslušné zdaňovacie obdobie.
Daňovník je povinný podať daňové priznanie v tom prípade, ak úhrn všetkých jeho zdaniteľných príjmov (t.j. aj príjmov zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, z kapitálového majetku alebo ostatných príjmov) za zdaňovacie obdobie roku 2014 presiahne sumu 1 901,67 eura.
Príjem z prenájmu nehnuteľností je v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, a preto daňovník zahrnie do základu dane len príjem z prenájmu nehnuteľností presahujúci sumu 500 eur. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa pritom zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.
112.
Dosiahnutie straty pri príjmoch z podnikania za rok
2014
a daňové priznanie
Daňovník bol v roku 2014 evidovaný na úrade práce. V októbri 2014 začal vykonávať činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Zo živnosti dosiahol príjem vo výške 1 500 eur a na dosiahnutie tohto príjmu vynaložil výdavky vo výške 1 950 eur. Nakoľko výdavky tohto živnostníka vynaložené v roku 2014 na dosiahnutie príjmov zo živnosti boli vyššie ako príjmy, pri príjmoch z podnikania vykázal daňovú stratu. Úhrn jeho zdaniteľných príjmov nepresiahol sumu 1 901,67 eura.
Je daňovník povinný podať daňové priznanie za rok 2014?
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2014 presiahli sumu 1 901,67 eura, s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Do celkových zdaniteľných príjmov sa pritom zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.
Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. rezidenta SR). Daňovník je povinný podať daňové priznanie aj vtedy, ak jeho zdaniteľné príjmy uvedenú sumu nepresiahli, ale vykazuje daňovú stratu. Keďže teda daňovník za zdaňovacie obdobie roku 2014 vykázal daňovú stratu, má povinnosť podať daňové priznanie, a to napriek skutočnosti, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov nepresiahol sumu 1 901,67 eura.
113.
Dobrovoľne zaplatený príspevok na starobné dôchodkové sporenie
ako
nezdaniteľná časť základu dane z príjmov
Daňovník
poukazuje dobrovoľné príspevky v 2. pilieri, ktoré nepresiahnu
2 %
z 60-násobku priemernej mesačnej mzdy, čo je v roku
2014 – 966 €.
Akú sumu si môže daňovník odpočítať na dobrovoľné príspevky?
V
zmysle § 11 ods. 8 zákona
č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon
o dani z príjmov“) je nezdaniteľnou časťou základu
dane v zdaňovacom období 2014 aj suma preukázateľne zaplatených
dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to
najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane)
zisteného z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6
ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov alebo zo
súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov. Suma podľa
prvej vety však nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku
priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.
Maximálna suma dobrovoľne zaplateného príspevku na starobné
dôchodkové sporenie, ktorá môže byť uplatnená v roku 2014 ako
nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 966 eur.
Ak teda vypočítaná výška zaplatených príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je za rok 2014 vo výške 500 eur, je potrebné skúmať, či táto suma prevyšuje, resp. neprevyšuje ročný limit vypočítaný zo základu dane daňovníka. Uplatniť príspevky na starobné dôchodkové sporenie môže totiž najviac do výšky 2 % z dosiahnutého základu dane. Ak by suma 500 eur prevyšovala 2 % zo základu dane, daňovník si môže uplatniť len tieto 2 % zo základu dane. Ak suma 500 eur nebude prevyšovať 2 % zo základu dane, uplatniť si môže celú zaplatenú sumu 500 eur.
114. Príjmy z nepeňažnej výhry študenta a daňové priznanie
Študentovi počas roku 2014 neplynuli žiadne zdaniteľné príjmy, okrem nepeňažnej výhry v reklamnej súťaži v hodnote 2 000 eur.
Vzniká študentovi za uvedených okolností povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2014?
V
princípe v zmysle § 32 zákona
č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon
o dani z príjmov“) nevzniká daňovníkovi – FO
povinnosť podať za rok 2014 daňové priznanie pri splnení
nasledujúcich podmienok
• jeho
celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2014 nepresiahli
sumu
1 901,67 eura s výnimkou daňovníka, ktorý vykázal daňovú
stratu, alebo
• dosiahol za zdaňovacie obdobie roku 2014 len príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, ktorých výška prevýši sumu 1 901,67 eura a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 zákona o dani z príjmov, alebo
• má len príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov (ak sa rozhodne, že daň vyberanú zrážkou podľa § 43 nebude považovať za preddavok).
Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. rezidenta SR). Podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov FO oslobodené prijaté ceny alebo výhry neuvedené v § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu.
Cenou alebo výhrou sa pritom rozumie
– cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
– výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
– cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou.
V predmetnom prípade študentovi povinnosť podať daňové priznanie za rok 2014 nevzniká. Výhry z reklamných súťaží (aj nepeňažné) sú od dane z príjmov oslobodené v hodnote neprevyšujúcej 350 eur. To znamená, že do úhrnu zdaniteľných príjmov pre účely povinnosti podať daňové priznanie daňovník započíta len hodnotu výhry v sume prevyšujúcej 350 eur, t.j. sumu 1 650 eur (2 000 – 350 = 1 650). Nakoľko úhrn zdaniteľných príjmov študenta neprevýšil za rok 2014 sumu 1 901,67 eur, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie a platiť daň z tohto príjmu.
115. Daňový aspekt príjmov v medzinárodnom kontexte
Občan SR pracoval do 30. 6. 2014 v SR, závislá činnosť, od 1. 7. 2014 do 31. 12. 2014 pracoval v členskom štáte EÚ – taktiež závislá činnosť. Trvalé bydlisko má v SR. Manželka je tiež občiankou SR, trvalé bydlisko SR, stará sa o dieťa do 3 rokov. Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus a na nezdaniteľnú čiastku na seba aj na manželku. Iný príjem nemali.
V ktorom štáte má daňovník podať DP FO?
Na zodpovedanie predmetnej otázky je zásadnou vecou správne určenie daňovej rezidencie spomínaného občana, nakoľko pre správne zdanenie príjmov dosiahnutých jednak na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí, je potrebné vychádzať z určenia rezidencie daňovníka – t.j. či sa jedná o rezidenta Slovenskej republiky, alebo o rezidenta iného štátu. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. d) bodu 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidentom SR) fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava. Trvalý pobyt je prvým rozhodujúcim kritériom pri určovaní daňovej rezidencie fyzickej osoby aj v zmysle medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dane z príjmov. Následne platí, že predmetom dane z príjmov daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území SR, ako aj zo zdrojov v zahraničí. Za predpokladu splnenia uvedených podmienok si občan – daňový rezident SR, vysporiada svoje tzv. „celosvetové“ príjmy prostredníctvom podania daňového priznania k dani z príjmov v SR [pozri § 32 ods. 2 písm. b) ZDP].
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka daňovníkovi vzniká v kontexte s ustanovením § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov, a to v závislosti od vykázaného základu dane. Ak sa jeho manželka, žijúca s daňovníkom v domácnosti v príslušnom zdaňovacom období, starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, vzniká mu aj nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku a to za podmienok ustanovených v § 11 ods. 3 až 5 zákona o dani z príjmov. Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených prostredníctvom § 33 zákona o dani z príjmov vzniká daňovníkovi aj nárok na uplatnenie daňového bonusu.
116.
Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania pri príjmoch
zo
zdrojov v zahraničí
Daňovník (slovenský rezident) vykonával dva mesiace v roku 2014 stavebnú činnosť aj v Českej republike na základe slovenského oprávnenia na podnikanie. Svoje príjmy [§ 6 ods. 1 písm. b) ZDP] dosiahnuté v ČR pritom zdaní len na Slovensku.
Môže si daňovník predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2014 o šesť mesiacov?
Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania podľa ustanovenia § 49 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) môže uplatniť daňovník pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2014, ak súčasťou jeho príjmov uvedených v tomto daňovom priznaní sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Zákon o dani z príjmov explicitne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“, pri jeho interpretácii je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Vo všeobecnosti príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí je pri aktívnych príjmoch príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. príjem zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne), pri „pasívnych“ príjmoch sa napr. za príjem zo zdrojov v zahraničí považuje príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí, resp. príjem charakteru úrokov alebo licenčných poplatkov plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom iného zmluvného štátu. Možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania je podmienená tiež zdaniteľnosťou príjmov (výnosov) plynúcich zo zdrojov v zahraničí podľa zákona o dani z príjmov. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.
Možnosť predĺženia lehoty tak nie je podmienená zdaniteľnosťou príjmov (výnosov) plynúcich zo zdrojov v zahraničí v štáte ich zdroja podľa daňových právnych predpisov štátu zdroja týchto príjmov alebo príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Samotná skutočnosť, ak napr. daňovník má odberateľa v zahraničí, od ktorého mu plynú príjmy zo zahraničia, nie je dôvodom na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania podľa vyššie spomínaného ustanovenia zákona o dani z príjmov.
117. Dôchodca a uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka
Podnikateľ bol k 1. januáru 2014 poberateľom starobného dôchodku v sume 290 eur mesačne. Okrem tohto príjmu dosiahol aj príjmy s podnikania.
V akej výške si podnikateľ bude môcť uplatniť základnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) nie je možné základ dane daňovníka znížiť o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 zákona dani z príjmov, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov, zníži sa základ dane podľa spomínaného odseku len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov a vyplatenou sumou dôchodku.
Poberateľ
dôchodku, ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1. 1. 2014, má nárok na
uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že
ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2014 v úhrne
nepresahuje sumu 3 803,33 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane
na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou
3 803,33 eura
a vyplatenou sumou dôchodku. V uvedenom prípade za rok 2014
suma dôchodku predstavuje 3 480 € (12 x 290 €). Daňovníkovi
vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na
daňovníka teda v sume 323,33 eura (3 803,33 € – 3 480
€).
Otázky č. 108 – 117 spracoval Ing. J. Mintál (I/2015)
118. Výdavky percentom z príjmov a skutočne preukázateľné výdavky
Daňovník, fyzická osoba, vykonávajúca počas celého zdaňovacieho obdobia roku 2014 činnosť na základe živnostenského oprávnenia (nie je platiteľom DPH), dosiahol v roku 2014 príjmy zo živnosti [§ 6 ods. 1 písm. b) ZDP] vo výške 15 500 eur. Okrem týchto príjmov dosiahol aj príjmy z činnosti sprostredkovateľa poistenia [§ 6 ods. 2d písm. d) zákona] vo výške 5 620 eur, pričom túto inú samostatnú zárobkovú činnosť vykonával počas celého zdaňovacieho obdobia roku 2014.
Môže si daňovník pri príjmoch zo živnosti uplatniť skutočné preukázateľné výdavky a pri príjmoch z činnosti sprostredkovateľa výdavky percentom z príjmov?
Nemôže. Podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatniť výdavky percentom z príjmov z úhrnu príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov za predpokladu, že neuplatní skutočné preukázateľné výdavky. Ak sa daňovník rozhodne uplatniť výdavky percentom z príjmov, musí ich uplatniť z úhrnu príjmov zo živnosti a príjmov z činnosti sprostredkovateľa. Pretože výdavky 40 % z úhrnu zdaniteľných príjmov zo živnosti a z činnosti sprostredkovateľa poistenia vo výške 8 448 eur [40 % z (15 500 + 5 620)] sú vyššie ako maximálna suma, ktorú daňovník môže uplatniť, daňovník môže uplatniť len výdavky vo výške 5 040 eur.
Daňovník sa môže rozhodnúť uplatniť pri obidvoch druhoch príjmov skutočné preukázateľne vynaložené výdavky (na základe vedeného jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, resp. daňovej evidencie).
119. Honoráre za príspevky do novín a časopisov
V roku 2014 mal autor vyplácané honoráre za príspevky do novín a časopisov na základe tzv. zmiešanej zmluvy (zmluva o vytvorení diela a licenčná zmluva). S vydavateľom neuzavrel dohodu ohľadom zdanenia, preto mu boli vyplatené honoráre zdaňované zrážkovou daňou. Ak by dohodu uzavrel a príjmy zdaňoval v daňovom priznaní, vzhľadom na výšku všetkých zdaniteľných príjmov (mal aj príjem zo zamestnania) by podliehal progresívnemu zdaneniu.
Je postup daňovníka v súlade so zákonom?
V roku 2014 bude u fyzickej osoby na základ dane rovný alebo nižší ako suma 35 022,31 eura uplatňovaná sadzba dane z príjmov 19 % a na základ dane prevyšujúci uvedenú sumu sadzba dane 25 %. Tieto sadzby dane by sa uplatnili v prípade, ak by daňovník uzatvoril s vydavateľstvami dohodu podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov, na základe ktorej by vydavatelia nezrážali z vyplatených honorárov daň, ale daňovník by honoráre uviedol v daňovom priznaní spolu so svojimi ostatnými príjmami.
Ak daňovník takúto dohodu neuzavrel, vydavatelia boli povinní zraziť z vyplateného honoráru zníženého o príspevok do Literárneho fondu daň vo výške 19 %. Príjem takto zdanený sa v daňovom priznaní neuvedie. V súlade s § 43 ods. 1 zákona o dani z príjmov za pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, použije sadzba dane vo výške 19 %.
120. Vrátenie preddavkov na daň
Študentka mala uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov, u zamestnávateľa nepodpísala vyhlásenie. Za 5 mesiacov mala hrubý príjem 1 650 eur, zamestnávateľ zrazil za každý mesiac preddavok na daň. Okrem uvedeného príjmu zo závislej činnosti mala príjem zo sprostredkovateľskej činnosti vo výške 1 260 eur, ku ktorému si uplatní paušálne výdavky.
Môže si študentka žiadať vrátiť zrazené preddavky na daň?
Pretože okrem príjmov zo závislej činnosti mala študentka aj iné zdaniteľné príjmy, nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Vzhľadom k výške zdaniteľných príjmov 2 910 eur je povinná po skončení roka podať daňové priznanie typ B. V priznaní uvedie príjem podľa § 5 zákona o dani z príjmov z údajov potvrdenia zamestnávateľa a príjem zo sprostredkovateľskej činnosti podľa§ 6 ods. 2 písm. d) zákona znížený o paušálne výdavky.
Po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 3 803,33 eura jej vyjde nulová daňová povinnosť a zrazené preddavky jej budú vrátené daňovým úradom na základe žiadosti, ktorá je súčasťou tlačiva daňového priznania.
121. Vrátené podielové listy
V roku 2005 starobný dôchodca nakúpil z podielového fondu podielové listy v hodnote 2 000 eur. V marci 2014 ich tomuto podielovému fondu vrátil a dosiahol príjem z ich vyplatenia v hodnote 2 250 eur. Základ dane z príjmov z podielových listov dosiahnutých daňovníkom z ich vyplatenia podľa § 7 ods. 1 písm. g) ZDP je v súlade s § 7 ods. 5 ZDP vo výške 250 eur, z ktorého mu zrazil vyplácajúci podielový fond daň vo výške 19 %.Starobný dôchodok bol v roku 2014 vyšší ako suma 3 803,33 eura. Daňovník sa rozhodol považovať zrazením dane z príjmu z vrátených podielových listov daňovú povinnosť za vysporiadanú v súlade s § 43 ods. 6 ZDP, pretože podanie priznania nemá pre neho praktický význam.
Má starobný dôchodca povinnosť podať daňové priznanie?
V zmysle § 32 ods. 1 zákona sa do sumy, pri prekročení ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie (za rok 2014 suma 1 901,67 eura) nezapočítajú príjmy, u ktorých daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona (nepovažuje zrazenú daň za preddavok na daň).
Daňovník preto nemá povinnosť podať daňové priznanie. Pretože nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, v prípade podania daňového priznania by mu vyšla daň v rovnakej výške, ako mu bola zrazená pri vrátení podielových listov.
122. Prenájom bytu v BSM
Manželia prenajímali v roku 2014 byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. V roku 2014 dosiahli príjmy z prenájmu vo výške 2 800 eur. Manžel bol zamestnaný a manželka bola celý rok 2013 na rodičovskej dovolenke.
Vzniká manželom daňová povinnosť?
Manželia si príjmy z prenájmu môžu rozdeliť v nimi zvolenom pomere – môžu na manželku rozdeliť príjmy vo výške 2 300 eur a na manžela príjmy vo výške 500 eur. Každý z nich si môže uplatniť oslobodenie v sume 500 eur. Manžel po uplatnení oslobodenia príjmov vo výške 500 eur nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy z prenájmu, preto nemá povinnosť z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti podávať daňové priznanie a môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.
Manželka príjmy z prenájmu pripadajúce na ňu po rozdelení vo výške 2 300 eur zníži o sumu oslobodených príjmov vo výške 500 eur. Jej zdaniteľné príjmy z prenájmu za rok 2014 boli vo výške 1 800 eur (2 300 – 500). Nakoľko v roku 2014 nedosiahla manželka iné zdaniteľné príjmy, nevzniká jej povinnosť podať daňové priznanie (jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 1 901,67 eura).
123. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti
Zamestnaní manželia prenajímali v roku 2014 nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve. Dosiahli príjmy z prenájmu vo výške 6 200 eur. Na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy, v ktorej je účastníkom zmluvného vzťahu iba manžel, je manžel registrovaný na daňovom úrade.
Vzniká manželom daňová povinnosť pri prenajímaní nehnuteľnosti?
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva, môžu manželia zahrnúť do základu dane v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak bez ohľadu na to, kto je uvedený ako účastník zmluvného vzťahu a je registrovaný u svojho miestne príslušného správcu dane. V rovnakom pomere uplatnia aj výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Každý z manželov si môže uplatniť oslobodenie od dane do výšky 500 eur.
Manželia môžu deliť príjmy a výdavky v nimi zvolenom pomere, napr. 70:30, 60:40, ale môžu sa dohodnúť aj tak, že všetky príjmy zdaní jeden z nich, alebo tak, že na jedného z manželov pripadne 500 eur, ktoré si oslobodí od dane, na druhého pripadne 5 700 eur, z ktorých uplatní oslobodenie 500 eur a zdaní 5 200 eur, ku ktorým si uplatní pomernú časť výdavkov 83,87 % (5 200 : 6 200).
124. Podmienky uplatnenia NČ základu dane na manželku
Manželka daňovníka sa v roku 2014 starala o vyživované dieťa do 3 rokov veku, do konca júna poberala rodičovský príspevok. Od 12. 8. 2014 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
Za koľko mesiacov si môže manžel uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku? Ktoré príjmy sa započítajú do jej vlastných príjmov?
Príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do vlastného príjmu manželky, sú v zákone taxatívne vymenované, patrí medzi ne aj rodičovský príspevok. Všetky ostatné príjmy manželky v zákone neuvedené sa do vlastných príjmov zahŕňajú a to aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Do vlastných príjmov sa zahrnie aj podpora v nezamestnanosti. Manželka daňovníka sa starala o vyživované dieťa do 3 rokov veku 6 mesiacov (január až jún). Ďalšia podmienka a to evidovanie na úrade práce bola splnená za len 4 mesiace (september až december), pretože splnenie podmienok sa posudzuje vždy na začiatku každého kalendárneho mesiaca.
Daňovník spĺňa nárok na alikvotnú časť základu dane prepočítanú z nezdaniteľnej časti základu dane po znížení o vlastný príjem manželky (podporu v nezamestnanosti) vo výške 10/12.
125. Plnenie z poistenia fyzickej osoby
V roku 2014 bolo fyzickej osobe okrem príjmov zo zamestnania (15 200 eur) vyplatené plnenie z poistky pre prípad dožitia určitého veku vo výške 5 000 eur.
Má fyzická osoba povinnosť podať daňové priznanie?
Vyplatené plnenie z poistenia pre prípad dožitia určitého veku je zdaniteľným príjmom podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov. Tento príjem, ak plynie zo zdrojov na území SR sa zdaňuje zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Riadnym vykonaním zrážky dane (za jej zrazenie zodpovedá poisťovňa, ktorá plnenie vyplatila) sa daňová povinnosť z tohto príjmu považuje za splnenú.
Daňovník nemá povinnosť uvádzať vyplatenú poistku v daňovom priznaní. Nakoľko daňovník v roku 2014 okrem príjmov zo zamestnania nedosiahol žiadne iné zdaniteľné príjmy (okrem príjmov, ktoré už boli zdanené zrážkou a zrazením dane je daň vyrovnaná), nemá povinnosť za zdaňovacie obdobie roku 2014 podať daňové priznanie, ak požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.
126. Žiadosť o vrátenie preddavkov na daň
Študent poberal v roku 2014 príjem na základe dohody o brigádnickej práci študentov spolu vo výške 1 600 eur, u zamestnávateľa vyhlásenie nepodpísal, zamestnávateľ zrazil preddavok na daň. Zamestnávateľa nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov a v lehote do 31. 3. 2015 nepodal daňové priznanie.
Môže študent podať daňové priznanie aj po termíne a žiadať vrátiť zrazený preplatok?
Vzhľadom k výške zdaniteľných príjmov nevznikla študentovi povinnosť podať daňové priznanie. Priznanie je možné podať aj dobrovoľne, ale aj na tento prípad sa vzťahuje zákonná lehota na podanie daňového priznania uvedená v § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov.
Ak študent podá po zákonnej lehote daňové priznanie, v ktorom bude žiadať vrátiť daňový preplatok, daňový úrad mu vyrubí pokutu najmenej 30 eur za oneskorené podanie daňového priznania a preplatok vráti znížený o pokutu. Výška pokuty vyplýva z § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.
127. Podielové listy
V roku 2009, počas existencie BSM, manželia nadobudli podielové listy. V zmluve o obstaraní podielových listov je uvedený iba manžel, ktorý dostal v roku 2014 vyplatené príjmy z vrátenia podielových listov, z ktorých bola vybraná zrážková daň.
Môžu si manželia rozdeliť príjmy a zrážku odpočítať ako preddavok v daňovom priznaní k dani z príjmov FO za rok 2014?
V súlade so znením § 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa môžu manželia rozhodnúť, ako si rozdelia kapitálový príjem, ktorý im plynul z ich BSM. Dôležité je, aby si tým istým pomerom rozdelili aj zrážkovú daň a aby nenastala situácia, pri ktorej by si obaja manželia duplicitne odpočítali tú istú zrážkovú daň.
Pri uplatnení postupu uvedeného v § 43 ods. 7 zákona je rozhodujúce to, že podielové listy nadobudli počas existencie BSM, toto BSM trvá a preto aj príjem z vyplatenia podielových listov podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona je príjmom patriacim do BSM. Nie je podstatné to, na meno ktorého z manželov boli podielové listy obstarané a komu z manželov bol príjem poukázaný.
128. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku
Manželka daňovníka poberá starobný dôchodok a súčasne je držiteľkou preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím bez časového obmedzenia.
Má manžel nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku?
Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku sa považuje za manželku, na ktorú si môže daňovník túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť, aj manželka žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Skutočnosť, že sa jedná o poberateľku starobného dôchodku nie je prekážkou pre priznanie nároku, ak je preukázané, že sa jedná o občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Do vlastných príjmov manželky sa započíta aj starobný dôchodok. Manžel má nárok znížiť si svoj základ dane o rozdiel medzi vypočítanou nezdaniteľnou časťou (pri výpočte sa zohľadní výška základu dane manžela) a vlastným príjmom manželky.
129. Alikvotná časť nezdaniteľnej časti základu dane
Daňovník si chce uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ktorá je na materskej dovolenke a stará sa o dieťa, ktoré sa narodilo 15. 2. 2014. Manželia sobáš uzavreli 29. 9. 2014.
Aký počet mesiacov sa zohľadní pri výpočte alikvotnej časti nezdaniteľnej časti základu dane na manželku?
Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku možno v súlade s § 11 ods. 4 zákona o dani z príjmov uplatniť na manželku žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Znížiť základ dane možno o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti vypočítanej podľa § 11 ods. 3 zákona za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky.
Pretože podmienka manželstva bola splnená až na začiatku októbra, možno uplatniť len 3/12 vypočítanej nezdaniteľnej časti.
130. Doplnkové dôchodkové poistenie
Zamestnávateľ na základe uzatvorenej zamestnávateľskej zmluvy prispieva zamestnancovi na doplnkové dôchodkové poistenie mesačne sumou 10 eur, za rok 2014 zaňho zaplatil a odviedol 120 eur. Zamestnanec si platí príspevok na základe účastníckej zmluvy rovnako 10 eur mesačne, za rok 2014 zaplatil 120 eur.
O akú sumu si môže zamestnanec znížiť základ dane z príjmov zo závislej činnosti?
V súlade s § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov je možné odpočítať od základu dane len v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené príspevky daňovníka, t. j. zamestnanca v úhrne najviac do výšky 180 eur. Príspevky zamestnanca boli v danom prípade zaplatené vo výške 120 eur a len o túto sumu si môže zamestnanec znížiť svoj základ dane.
Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, u zamestnanca ide o zdaniteľný príjem, ktorý zamestnávateľ pripočíta mesačne k ostatným príjmom zo závislej činnosti a zdaní.
131. Nárok na daňový bonus
Syn zamestnankyne študuje na vysokej škole dennou formou. Druhý ročník opakoval, v dôsledku čoho došlo k prekročeniu štandardnej dĺžky štúdia – v akademickom roku 2013/2014 ide o štvrtý rok štúdia trojročného bakalárskeho študijného programu.
Má zamestnankyňa nárok na daňový bonus?
V zmysle § 4 ods. 5 písm. b) zákona o prídavku na dieťa sa aj opakovanie ročníka považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Podľa znenia zákona o prídavku na dieťa pred novelou sa v danom prípade štvrtý ročník štúdia nepovažoval za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie. V zmysle novely platnej od 1. februára 2014 sa na štandardnú dĺžku štúdia neprihliada. Zamestnávateľ mal svojej zamestnankyni nárok na daňový bonus na syna opätovne priznať od februára 2014.
Ak zamestnávateľ nezačal od februára 2014 opätovne priznávať daňový bonus, postupuje podľa § 40 ods. 2 zákona o dani z príjmov a sumu rozdielu daňového bonusu vyplatí zamestnancovi najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebude vykonané ročné zúčtovania alebo ak nepodá daňové priznanie, v ktorom si nárok uplatní.
Otázky č. 118 – 131 spracovala Ing. I. Valterová (XII/2014)
132. Vznik stálej prevádzkarne
V septembri 2013 začala česká spoločnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR. Ide o stavebnú činnosť, pričom táto spoločnosť predpokladala, že jej stavebné práce na území SR nebudú trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov. V tejto súvislosti česká spoločnosť neočakávala vznik stálej prevádzkarne na území SR podľa § 16 ods. 2 ZDP a v zmysle článku 5 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi SR a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia. V skutočnosti však česká spoločnosť realizovala stavebné práce počas dlhšieho obdobia kvôli nepriaznivému počasiu a taktiež omeškaniu niektorých subdodávateľov. Na základe splneného časového testu pre vznik stálej prevádzkarne, t.j. po uplynutí dvanástich mesiacov výkonu činnosti na stavebnom projekte na území SR v septembri 2014, vznikla českej spoločnosti stála prevádzkareň umiestnená na území SR.
Má česká spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie?
Česká spoločnosť je v súlade s § 49 ods. 8 ZDP účinného od 1. januára 2014 povinná podať daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie, t.j. za obdobie od septembra 2013 do konca roka 2013, v lehote do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci vzniku stálej prevádzkarne, t.j. do konca decembra 2014.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2014, t.j. zdaňovacie obdobie, v ktorom stála prevádzkareň vznikla, podáva česká spoločnosť v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – t.j. do konca marca 2015.
133. Konflikt dvojitej rezidencie
Daňovníčka má trvalý pobyt (bydlisko) na území Rakúska. Za účelom doplnkového štúdia na vzdelávacej inštitúcii je fyzicky prítomná 250 dní v kalendárnom roku na území SR.
Ako má daňovníčka vysporiadať svojú daňovú povinnosť?
V Rakúsku je daňovníčka považovaná za daňovníčku s NDP (rezidenta) z dôvodu, že má na území Rakúska trvalý pobyt (bydlisko). Na území SR je v súlade s § 2 písm. e) bod 2. ZDP, považovaná za daňovníčku s ODP napriek skutočnosti, že spĺňa podmienku obvyklého zdržiavania sa na území SR (t.j. viac ako 183 dní) ale zdržiava sa na tomto území len za účelom štúdia.
V tomto prípade, nevzniká konflikt dvojitej rezidencie, a preto sa nebude ani aplikovať článok daňovej rezidencie upravený v zmluve o ZDZ uzavretej medzi SR a Rakúskom (zmluva č. 48/1979 Zb.). Daňovníčka je daňovým rezidentom Rakúska.
134. Zrušenie stálej prevádzkarne
Nemecká spoločnosť vykonáva na území SR svoju podnikateľskú činnosť. Z titulu výkonu jej podnikateľskej činnosti má na území SR umiestnených viacero stálych prevádzkarní. Táto spoločnosť sa rozhodne, že v roku 2014 jednu zo svojich stálych prevádzkarní zruší.
Vzniká pri zrušení stálej prevádzkarne daňová povinnosť?
Zrušenie stálej prevádzkarne na území SR nie je dôvodom, aby mala nemecká spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola stála prevádzkareň zrušená. Nemeckej spoločnosti totiž plynú aj iné zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR, a to prostredníctvom ďalších stálych prevádzkarní.
Z tohto dôvodu nemecká spoločnosť vyčísli základ dane v súlade s § 17 ods. 25 ZDP, t.j. ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z ďalších druhov príjmov, ktoré nie sú prisúdené stálym prevádzkarňam, ani sa z nich nevyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP, ktorej vybraním je splnená daňová povinnosť.
Daňové priznanie podá nemecká spoločnosť zo všetkých zdaniteľných príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR v bežnej lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t.j. za predpokladu, že jej zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, do konca marca 2015.
135. Vznik konfliktu daňovej rezidencie
Daňovník má trvalý pobyt na území Čiech. Do SR chodí poskytovať služby, vykonáva údržbu dodávaných zariadení, poradenstvo a kontrolu okolo používania týchto zariadení, pričom obvykle sa zdržiava na území SR za týmto účelom viac ako 230 dní v kalendárnom roku. Na území SR nemá stály byt, vždy sa ubytuje v inom penzióne a tiež aj v iných mestách, nakoľko dodáva zariadenia do viacerých miest.
Kde má daňovník povinnosť vysporiadať daňovú povinnosť?
V takomto prípade, keďže má na území Čiech trvalý pobyt a na území SR sa zdržiava viac ako 183 dní, spĺňa podmienky rezidencie na každom z území týchto štátov podľa vnútroštátnych predpisov týchto krajín. Tu už vzniká konflikt daňovej rezidencie, ktorý sa bude riešiť podľa článku 4 zmluvy o ZDZ uzavretej medzi SR a ČR. Podľa prvého kritéria stáleho bytu uvedeného v článku 4 zmluvy o ZDZ, má daňovník stály byt na území Čiech, ale na území SR stály byt nemá, nakoľko je stále ubytovaný na inom mieste.
Už po uplatnení tohto prvého rozhraničovacieho kritéria „stáleho bytu“ bude daňovník považovaný za daňového rezidenta, t.j. daňovníka s NDP na území ČR a ostatné kritériá zmluvy o ZDZ uvedené v článku 4 zmluvy, už nie je potrebné aplikovať.
136. Pozemok nadobudnutý v BSM
Vo februári 2007 manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok. V septembri 2012, po rozvode manželstva, nadobudla uvedený pozemok na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva manželka. V apríli 2014 manželka pozemok predala (pozemok nebol zahrnutý do obchodného majetku).
Ako vysporiadať daňovú povinnosť?
Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve.
Vzhľadom na to, že od nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jej predaja uplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane.
137. Príjem z prenájmu nehnuteľnosti a predaja cenných papierov
Daňovník
dosiahne v roku 2014 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§
6 ods. 3) v sume 200 eur. Na tieto príjmy preukázateľne
vynaloží výdavky v sume 100 eur. Okrem príjmov z prenájmu
nehnuteľnosti dosiahne v roku 2014 aj príjmy z predaja
cenných papierov
[§ 8 ods. 1 písm. e)] v sume
900 eur. Cenné papiere obstaral v roku 2011 za 600 eur.
Ako má daňovník vysporiadať svoju daňovú povinnosť?
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku 2014, nepresiahnu sumu 500 eur, sú preto v plnej výške (200 eur) oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, daňovník v roku 2014 dosiahne aj príjmy z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) zákona sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške 500 eur. Pretože zo sumy 500 eur, daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP pri príjmoch z prenájmu v sume 200 eur, pri príjmoch z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. i) zákona, môže uplatniť oslobodenie už len vo výške 300 eur. Príjmy z predaja cenných papierov sa na účely oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP posudzujú po znížení o výdavky.
Cenné papiere daňovník obstaral za 600 eur a predal ich za 900 eur, pričom po odpočítaní zostávajúcej časti oslobodenej sumy vo výške 300 eur, bude mať základ dane nulový, t. j. 900 – 600 – 300 eur [pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8, nevznikne nikdy daňová strata, a preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane].
138. Prenájom nehnuteľnosti s technologickým zariadením
Vlastník nehnuteľnosti prenajal nehnuteľnosť nájomcovi spolu s technologickým zariadením, ktoré je súčasťou nehnuteľnosti, za sumu 20 000 eur.
Komu vzniká daňová povinnosť v predmetnom prípade?
Uvedená suma bude v plnej výške príjmom vlastníka budovy ako jeho príjem podľa § 6 ods. 3 ZDP. V prípade, ak má vlastník budovy túto zaradenú v obchodnom majetku, môže si uplatniť aj odpisy budovy a samostatne technologického zariadenia ako daňový výdavok. V prípade, ak by mal aj vlastník budovy vytvorený bežný účet v súvislosti s prenájmom nehnuteľnosti, úroky, ktoré mu plynú z peňažných prostriedkov na tomto účte, nie sú jeho zdaniteľným príjmom z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, ale zdaniteľným príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. b) ZDP a to vzhľadom na to, že príjmy definované v § 6 ods. 5 ZDP sú príjmami z vykonávania jeho činnosti len u daňovníka, ktorý podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť.
Rovnako aj v prípade, ak by tento daňovník aj predal túto nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku, príjem z jej predaja by bol u daňovníka zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.
139. Nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku
Daňovník predal v roku 2014 nehnuteľnosť za 200 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 2001. Od roku 2005 polovicu tejto nehnuteľnosti využíval na zabezpečenie príjmov zo živnosti a súčasne ju mal zahrnutú do obchodného majetku.
Aký je spôsob zdanenia príjmu za predaj nehnuteľnosti?
Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je zahrnutá v obchodnom majetku a polovica z nej je využívaná v súvislosti s vykonávaním živnosti, príjem zodpovedajúci sume 100 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona. Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na vykonávanie živnosti to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia bytu do predaja (nemal v byte trvalý pobyt).
K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t.j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti, t.j. 100 000 eur (200 000/2 eur) je oslobodený od dane.
140. Prenájom bytu
Daňovník vlastnil byt od roku 2008 a rovnako od roku 2008 v ňom mal aj trvalý pobyt. V roku 2012 pracoval v zahraničí a počas tejto doby byt prenajímal. Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky a súčasne byt evidoval v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa § 6 ods. 11 písm. b) zákona, t. j. byt mal zahrnutý do obchodného majetku. K 31. decembru 2013 byt z obchodného majetku vyradil (preradil ho z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely). V marci 2014 daňovník byt predal.
Ako bude daňovník zdaňovať príjem z predaja bytu?
Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od vyradenia bytu z obchodného majetku do jeho predaja.
K predaju bytu došlo do piatich rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku a z toho dôvodu príjem z predaja nie je oslobodený od dane.
Otázky č. 132 – 140 spracovala Ing. M. Brnová (I/2015)
K problematike Daňové priznanie FO 2014 sme publikovali
• Zákon
o správe daní – daňový poriadok (č. 563/2009 Z.
z.) – str. 4, Zákon o účtovníctve
(č. 431/2002 Z. z.) – str. 521, Zákon
o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.) – str. 84
–
Zákony I/2015
• Zákon o prídavku na dieťa (č. 600/2003 Z. z.) – str. 655 – Zákony III/2015
• Úprava základu dane z príjmov – mesačník DÚVaP 1/2015
• Zákon o dani z príjmov od 1. 1. 2015 – mesačník DÚVaP 2/2015
• Daňové priznanie FO za rok 2014 – mesačník DÚVaP 3-4/2015
• Daň z príjmov od 1. 1. 2015 – s komentárom – mesačník Poradca 6-7/2015
• Zákon o správe daní (daňový poriadok) od 1. 1. 2015 s komentárom – mesačník Poradca 8/2015
• Daňové priznania nepodnikateľských subjekov – mesačník VS 2-3/2015
• Daňové priznanie FO za rok 2014, Daňová licencia – mesačník DUO 2-3/2015
• Daňové priznania za rok 2014 – monotematika
• Daňové výdavky od A po Z za rok 2015 – monotematika
Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 9.00 – 15.00 hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.





