3.3       Daňové priznanie FO a PO

Daňové priznanie FO a PO

_{336. Náhrada za stratu na zárobku}

Fyzická osoba poberá od poisťovne mesačne náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite v dôsledku úrazu podľa § 447 ObčZ. V roku 2015 jej bola vyplatená náhrada v úhrnnej sume 3 365,94 eura. Iný príjem okrem tejto náhrady a invalidného dôchodku nemala.

Má FO povinnosť podať daňové priznanie?

Ak má táto osoba viac ako 40 %-tný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, vzťahuje sa na ňu oslobodenie podľa § 9 ods. 2 písm. i) bod 1 zákona o dani z príjmov do výšky 3 803,33 eura. Invalidný dôchodok je príjem oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona. Oslobodená v plnej výške je aj náhrada za stratu na zárobku.

V súlade s § 32 ods. 1 zákona daňové priznanie za rok 2015 má povinnosť podať daňovník, ak dosiahol za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 1 901,67 eura. Pretože zdaniteľné príjmy nepresiahli uvedenú sumu, nemá táto fyzická osoba povinnosť podať daňové priznanie za rok 2015.

_{337. Príjem z nákupu podielových listov}

V roku 2010 poberateľ predčasného starobného dôchodku nakúpil z podielového fondu podielové listy v hodnote 1 500 eur. V marci 2015 ich podielovému fondu vrátil a dosiahol príjem z ich vyplatenia (vrátenia) v hodnote 1 710 eur. Základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podielových listov dosiahnutých daňovníkom z ich vyplatenia (vrátenia) podľa § 7 ods. 1 písm. g) ZDP je v súlade s § 7 ods. 5 ZDP vo výške 210 eur, z ktorého zrazil vyplácajúci podielový fond daň sadzbou dane 19 %. Daňovník v roku 2015 okrem týchto príjmov z vrátenia podielových listov nedosiahol žiadne iné zdaniteľné príjmy.

Ako má daňovník postupovať?

Daňovník sa môže rozhodnúť, že bude zrazením dane považovať svoju daňovú povinnosť z tohto príjmu za splnenú a daňové priznanie nepodá. V danom prípade je však výhodné daňové priznanie podať.

Príjmy z vrátených podielových listov si zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní typ B, na r. 94 uvedie nulu, pričom zrazená daň bude považovaná za zaplatený preddavok. Vzniknutý preplatok na dani z príjmov bude daňovník žiadať vrátiť od daňového úradu.

_{338. Príjem z predaja bytu}

Fyzická osoba mala 30 rokov trvalý pobyt v družstevnom byte. V roku 2014 odkúpila členské práva od bytového družstva za 5 000 eur a v roku 2015 už ako vlastníčka byt predala za 50 000 eur.

Je príjem z predaja bytu oslobodený od dane?

Na danú situáciu sa oslobodenie príjmu z predaja bytu nevzťahuje. Byt bol nadobudnutý do vlastníctva po 31. decembri 2010, preto pri posudzovaní splnenia podmienok pre oslobodenie nemožno brať do úvahy trvanie trvalého pobytu v byte bezprostredne pred predajom, ale rozhodujúcou je doba, ktorá uplynula od nadobudnutia bytu do vlastníctva. Pretože medzi nadobudnutím bytu do vlastníctva (rok 2014) a predajom (rok 2015) uplynula doba kratšia ako 5 rokov, príjem z predaja bytu sa uvedie do daňového priznania typ B na r. 2 v tabuľke č. 3 (ostatný príjem v § 8).

Ako výdavok možno uplatniť 5 000 eur, ktoré boli uhradené za prevod členských práv v zmysle § 8 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o dani z príjmov a prípadné výdavky podľa § 8 ods. 5 písm. d) tohto zákona (napr. výdavky na technické zhodnotenie, opravu, údržbu, výdavky súvisiace s predajom) a to aj vynaložené počas doby, kedy predávajúca osoba užívala byt ako nájomca – člen družstva a išlo by o výdavky, ktoré nebolo povinné hradiť družstvo.

_{339. Príjem z predaja rodinného domu s pozemkom}

V roku 2015 fyzická osoba predala rodinný dom s pozemkom. Dom bol nadobudnutý dedením po rodičoch v roku 2012, rodičia ho vlastnili 15 rokov. Pozemok nebol počas života rodičov vysporiadaný, bol odkúpený fyzickou osobou od vlastníka v roku 2012.

Vzniká FO daňová povinnosť?

Na základe § 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodený príjem z predaja domu, nakoľko ide o dedenie v priamom rade a je splnená aj podmienka vlastníctva domu aspoň päť rokov pred predajom poručiteľmi. Pozemok nebol nadobudnutý dedením, ale kúpou, preto sa naň aplikuje § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Na základe tohto ustanovenia je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia.

Táto podmienka nie je splnená, preto príjem z predaja pozemku je zdaniteľným príjmom roku 2015, ktorý sa zdaní v podanom daňovom priznaní. Predajnú cenu je potrebné určiť v členení na cenu za dom a cenu za pozemok.

_{340. Rodičovský príspevok zo zahraničia}

Fyzickej osobe, rezidentovi Slovenskej republiky, bol v Českej republike vyplatený v roku 2015 rodičovský príspevok.

Podlieha rodičovský príspevok zdaneniu v SR?

Pri posudzovaní zdanenia uvedeného príspevku sa postupuje podľa koordinačných predpisov v oblasti systémov sociálneho zabezpečenia, ktorým je tiež Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004. Podľa týchto predpisov všetky osoby pohybujúce sa voľne v rámci ES a osoby, ktoré sú od nich závislé (rodinní príslušníci) a ich pozostalí, majú mať v tejto oblasti zachované rovnaké práva a výhody. V zmysle uvedeného sa rodičovský príspevok poskytovaný v ČR z hľadiska dane z príjmu posudzuje rovnako, ako sa posudzuje obdobná dávka poskytovaná na území SR (rodičovský príspevok podľa zákon č. 571/2009 Z. z. v z.n.p.).

Pretože rodičovský príspevok poskytovaný na území SR je od dane z príjmov oslobodený v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, nepodlieha zdaneniu ani rodičovský príspevok poskytnutý v Českej republike. Obdobne sa postupuje pri posudzovaní rodinných prídavkov poskytovaných v ČR. Od 1. 1. 2016 sú uvedené oslobodenia priamo upravené v zákone o dani z príjmov.

_{341. Príjem z prenájmu bytu}

Daňovník spolu s manželkou prenajíma byt v bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom v roku 2015 dosiahli príjem z prenájmu 3 600 eur. Po zohľadnení oslobodenia 500 eur u každého z manželov sa rozhodli, že zostávajúci príjem 2 600 eur zdaní manžel.

Vzniká manželom daňová povinnosť?

Manžel uvedie príjem a k nemu prislúchajúci alikvotný výdavok na r. 10 v tabuľke č. 1. V roku 2015 daňovník previedol za 16 000 eur svoj podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným. Podiel nadobudol v roku 2009 kúpou za 5 500 eur. Pretože podiel bol nadobudnutý do 31. 12. 2010, na príjem z prevodu sa aplikuje v súlade s § 52j ods. 2 zákona o dani z príjmov oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) predpisu účinného do 31. 10. 2010, kedy platila suma oslobodenia 925,95 eura. Príjem z prevodu obchodného podielu sa po znížení o výdavok a o sumu oslobodenia uvedie ako príjem v § 8 ods. 1 písm. f) zákona.

Základ dane z príjmu 16 000 eur po uplatnení výdavku 5 500 eur je 10 500 eur. Pretože už bolo uplatnené oslobodenie pri príjme z prenájmu bytu 500 eur, oslobodenie možno využiť len v sume 425,95 eura. Po uplatnení oslobodenia sa na r. 6 v tab. č. 3 v VIII. odd. uvedie suma 10 074,05 eura (10 500 – 425,95 eura).

_{342. Príjem z predaja garáže}

Zamestnanec požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov za rok 2015 napriek tomu, že v tomto roku mal príjem z predaja garáže, ktorý nespĺňa podmienku pre oslobodenie od dane. Zamestnanec pri podávaní žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania na tento príjem zabudol a zamestnávateľ o ňom nemohol vedieť.

Ako má zamestnanec a zamestnávateľ postupovať?

Ak bolo tomuto zamestnancovi vykonané ročné zúčtovanie, je povinný podať daňové priznanie typ B, do ktorého zahrnie údaje o príjmoch zo závislej činnosti z doplneného dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní a príjem z predaja garáže ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Súčasne je povinný uhradiť rozdiel na dani daňovému úradu. Ak bude daňové priznanie podané do 31. marca 2016, bude považované za opravné daňové priznanie a daňový úrad z rozdielu dane nevyrubí sankciu.

Ak bude daňové priznanie podané po 31. marci 2016, uplatní daňový úrad sankciu za oneskorené podanie priznania. Sankcia bude uplatnená aj za úhradu nedoplatku po lehote splatnosti (lehota splatnosti je zhodná s lehotou na podanie daňového priznania).

_{343. Spätne priznaný starobný dôchodok}

Sociálna poisťovňa priznala zamestnancovi v roku 2015 spätne starobný dôchodok k 1. 7. 2013. Zamestnávateľ mu v rokoch 2013 a 2014 uplatnil pri ročnom zúčtovaní preddavkov nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. V roku 2015 mu až do oznámenia tejto skutočnosti uplatňoval túto nezdaniteľnú časť mesačne.

Ako postupovať v danom prípade?

Za rok 2015 nemá daňovník nárok na nezdaniteľnú časť základu dane. Zamestnávateľ pozastavil uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pri výpočte mesačného preddavku na daň a vzniknutý rozdiel dane z titulu uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vysporiadal pri ročnom zúčtovaní.

Za rok 2013 má zamestnanec nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v ročnej výške, nakoľko k 1. 1. 2013 nebol poberateľom starobného dôchodku.

Za rok 2014 už nárok nemá, resp. má nárok len na rozdiel medzi sumou 3 803,33 eura a nižšou sumou dôchodku.

Zamestnanec má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za tento rok, v ktorom si vypočíta daňovú povinnosť bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane, resp. si ju uplatní krátenú, a daň doplatí. Správca dane z rozdielu dane nevyrubí sankciu v súlade s § 32 ods. 11 ZDP.

_{344. Príspevok na starostlivosť o dieťa}

Manželka počas roka pracovala a súčasne poberala na dieťa do 3 rokov umiestnené v jasliach príspevok na starostlivosť o dieťa. Otázkou je, či si môže manžel uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku a započítať uvedený príspevok do vlastných príjmov manželky.

Aký je správny postup?

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vznikne aj v prípade, ak manželka nepoberá rodičovský príspevok, ale príspevok na starostlivosť na dieťa v zmysle zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť na dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. Tento príspevok je sociálnou dávkou (nie štátnou sociálnou dávkou), ktorá je oslobodená od dane v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) ZDP.

Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku sa však započíta do jej príjmov, nakoľko tento príspevok nie je uvedený v § 11 ods. 4 písm. b) ako príjem, ktorý sa nezahŕňa do vlastných príjmov manželky.

Otázky č. 336 – 344 spracovala Ing. I. Valterová (I/2016)

_{345. Daňovník v konkurze}

Daňovníkovi v konkurze skončilo zdaňovacie obdobie 31. decembra 2015. Za toto zdaňovacie obdobie je povinný podať daňové priznanie najneskôr do 31. marca 2016. Daňovník si chce predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania.

Ako má daňovník postupovať?

Podľa § 49 ods. 3 písm. c) ZDP daňovník v konkurze musí o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania správcu dane písomne požiadať, a to najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Na základe žiadosti podanej v danom prípade najneskôr do 16. marca 2016 môže správca dane rozhodnutím predĺžiť daňovníkovi lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiaca, t.j. do 30. júna 2016. Daňovník sa proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania nemôže odvolať.

Ak správca dane rozhodnutím predĺži daňovníkovi v konkurze lehotu na podanie daňového priznania, je daňovník povinný podať daňové priznanie najneskôr v predĺženej lehote a v tejto lehote daň aj zaplatiť. V prípade, že správca dane žiadosti daňovníka nevyhovie, je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň najneskôr v lehote troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Ing. J. Bielená (I/2016)

_{346. Príspevok za osobnú asistenciu}

Manželka daňovníka poskytuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím osobnú asistenciu. Poberá príspevok za osobnú asistenciu, ktorý každoročne zdaňuje. Ročná výška príspevku je nižšia ako výška nezdaniteľnej časti.

Má manžel z tohto titulu nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku?

Pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku musí byť splnená (okrem iného) aspoň jedna zo štyroch podmienok vymedzených v § 11 ods. 4 písm. a) ZDP. Takouto podmienkou je aj poberanie peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.

Uvedený príspevok nemožno stotožniť s peňažným príspevkom na osobnú asistenciu poskytovaným podľa § 22 zákon č. 447/2008 Z. z. Z titulu poberania peňažného príspevku na osobnú asistenciu manželovi nevzniká nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.

Ing. I. Valterová (I/2016)

_{347. Dlžník v konkurze inej spoločnosti}

V roku 2015 spoločnosť evidovala ďalej pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze v menovitej hodnote 7 000 € a príslušenstvo k tejto pohľadávke vo výške 500 €. Konkurz na majetok dlžníka vyhlásil súd dňa 15. 12. 2014. Vo svojom uznesení vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili na súde a správcovi do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Spoločnosť pohľadávku prihlásila dňa 20. 1. 2015. Dňa 30. 4. 2015 spoločnosť postúpila pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze inej spoločnosti za cenu 2 000 € a príslušenstvo k pohľadávke za 200 €.

Ako je to s tvorbou daňovo uznanej opravnej položky?

Keďže postúpená pohľadávka spĺňa podmienky na tvorbu daňovo uznanej opravnej položky podľa § 20 ods. 10 ZDP do výšky 100 % menovitej hodnoty, aj keď príjem z postúpenia je len v sume 2 000 €, do daňových výdavkov sa môže zahrnúť menovitá hodnota pohľadávky zúčtovaná na účte 546 do výšky tvorby opravnej položky, t.j. v sume 7 000 €. Strata z postúpenia vo výške 5 000 € nebude teda pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) ZDP.

Pokiaľ ide o príslušenstvo, hodnota príslušenstva zahrnutého do zdaniteľných príjmov vo výške 500 € je daňovým výdavkom len do výšky príjmu z postúpenia, t.j. do výšky 200 €. Rozdiel vo výške 300 € je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia na riadku 130 daňového priznania.

Na riadku 4 tabuľky A sa uvedie suma 300 €.

_{348. Technické zhodnotenie budovy}

Spoločnosť prenajíma nehnuteľnosť (budovu), na ktorej nájomca s jej súhlasom vykonal a uviedol do užívania v januári 2013 technické zhodnotenie v sume 17 000 €. Právo odpisovania bolo prenesené na nájomcu, ktorý technické zhodnotenie odpisoval v 4. odpisovej skupine zrýchleným spôsobom odpisovania, od 1. 1. 2015 v 5. odpisovej skupine. V roku 2015 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a odovzdaniu budovy späť prenajímateľovi.

Aký je postup z pohľadu dane?

Spoločnosť (prenajímateľ) od nájomcu technické zhodnotenie neodkúpila. Preto podľa § 17 ods. 20 písm. b) ZDP zostatková cena technického zhodnotenia vypočítaná rovnomerným spôsobom odpisovania v sume 15 300 € je v spoločnosti v roku 2015 nepeňažným príjmom podliehajúcim dani.

U nájomcu zostatková cena technického zhodnotenia nie je uznaným daňovým výdavkom, a to podľa § 21 ods. 2 písm. f) ZDP.

Na riadku 110 sa uvedie suma 15 300 €.

_{349. Vyradenie automobilu}

Dňa 1. júna 2015 spoločnosť predala osobný automobil, ktorý kúpila v januári 2014 v obstarávacej cene 43 200 €. Príjem z predaja je vo výške 25 000 €. Automobil daňovo odpisovala rovnomernou metódou odpisovania v 1. odpisovej skupine. Daňová a účtovná zostatková cena pri predaji automobilu je v rovnakej výške 27 900 €.

Ako má spoločnosť postupovať?

V roku vyradenia automobilu, t.j. v roku 2015 uplatní spoločnosť do daňových výdavkov daňový odpis pripadajúci na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtovala (4 500 €). Daňová zostatková cena automobilu pri jeho vyradení je teda vo výške podľa stavu k 31. máju 2015. Keďže ide o predaj osobného automobilu zatriedeného do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, daňová zostatková cena (27 900 €) sa zahrnie do daňových výdavkov len do výšky príjmov z predaja (25 000 €), a to v súlade s § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 ZDP.

Rozdiel v sume 2 900 € bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia na riadku 130 daňového priznania.

Na riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 2 900 €.

Na riadku 5 tabuľky B sa uvedie suma 4 500 €.

_{350. Pohľadávka v daňových výdavkoch}

Spoločnosť má voči inej spoločnosti pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo vo výške 5 000 €. Keďže pohľadávka bola splatná dňa 15. 12. 2013, spoločnosť v zmysle zmluvy uplatnila aj úroky z omeškania, ktoré k 31. 12. 2015 predstavujú sumu 1 000 €. Spoločnosť k 31. 12. 2015 postúpila pohľadávku inej spoločnosti za cenu 2 000 € a príslušenstvo za cenu 600 €. Pri postúpení pohľadávky za cenu 2 000 € je jej menovitá hodnota zaúčtovaná na účte 546 daňovým výdavkom do výšky príjmu z postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20.

Ako postupovať pri postúpení pohľadávky?

Keďže pohľadávka je pri postúpení po splatnosti viac ako 720 dní, bolo by možné k tejto pohľadávke vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 ZDP vo výške 50 % menovitej hodnoty, t.j. 2 500 €. Nakoľko príjem z postúpenia je nižší ako tvorba opravnej položky, do daňových výdavkov možno v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) ZDP zahrnúť menovitú hodnotu pohľadávky až do výšky tvorby opravnej položky, t.j. do výšky 2 500 €. Rozdiel vo výške 2 500 € je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia na riadku 130 daňového priznania.

Pokiaľ ide o postúpený úrok z omeškania (príslušenstvo) zaúčtovaný na účte 546 v hodnote 1 000 € a zahrnutý do zdaniteľných príjmov v plnej výške pri postúpení, tento je v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) ZDP uznaným daňovým výdavkom len do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia, t.j. len do výšky 600 €. Rozdiel vo výške 400 € je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia na riadku 130 daňového priznania.

Na riadku 4 tabuľky A sa uvedie suma 2 900 €.

_{351. Prenájom malého nákladného automobilu}

Na základe zmluvy o operatívnom prenájme má spoločnosť prenajatý malý nákladný automobil od 1. júna 2013 na dobu neurčitú za mesačné nájomné 1 600 €. V marci 2015 sa spoločnosť rozhodla prenajatý automobil odkúpiť. Prenajímateľ s nájomcom sa dohodli na kúpnej cene 15 000 €. Prenajímateľ automobil odpisoval rovnomerným spôsobom z obstarávacej ceny 50 000 € od mája 2013, jeho daňová zostatková cena pri predaji bola vo výške 29 166 €.

Ako postupovať pri prenájme automobilu?

Keďže ku kúpe prenajatého automobilu došlo za kúpnu cenu nižšiu ako je jeho zostatková cena, uplatnené nájomné za celú dobu prenájmu vo výške 33 600 € (1 600 x 21) sa uzná v spoločnosti (u nájomcu) do daňových výdavkov len vo výške rovnomerných odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy. Kladný rozdiel bude zvyšovať základ dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k odkúpeniu prenajatého majetku, t.j. v roku 2015. Nákladný automobil je zaradený do
1. odpisovej skupiny, výpočet rovnomerných odpisov počas doby prenájmu je nasledovný

rok 2013   [(50 000 : 4) : 12] x 7 =            7 292 €

rok 2014   50 000 : 4 =                12 500 €

t.j. rovnomerné odpisy sú vo výške          19 792 €

Základ dane sa v roku 2015 zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným v sume
33 600 € a odpismi vo výške 19 792, t.j. o rozdiel 13 808 €. O tento rozdiel sa zároveň zvýši vstupná cena kúpeného nákladného automobilu.

Na riadku 11 tabuľky A sa uvedie suma 13 808 €.

_{352. Škoda spôsobená krádežou}

V januári 2015 spoločnosť kúpila osobný automobil v obstarávacej cene 16 500 €. V júli 2015 bolo vozidlo ukradnuté. Krádež bola nahlásená polícii, páchateľ nebol zistený. Túto skutočnosť polícia potvrdila v októbri 2015. Účtovná zostatková cena automobilu pri vyradení bola 14 436 €, daňová zostatková cena sa rovná vstupnej cene vo výške 16 500 €. Automobil bol poistený, poisťovňa vyplatila náhradu škody vo výške 14 000 €.

Ako postupovať pri krádeží automobilu?

Pretože ide o škodu spôsobenú krádežou, ktorá bola nahlásená polícii, pričom páchateľ nebol zistený, čo polícia potvrdila v októbri 2015, daňovým výdavkom v roku 2015 je daňová zostatková cena automobilu v plnej výške 16 500 € napriek tomu, že je vyššia ako prijatá náhrada.

Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 2 064 € (16 500 – 14 436) uvedie spoločnosť v daňovom priznaní ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia na riadku 290 daňového priznania (účtovné odpisy vo výške 2 064 € sú pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia na riadku 150).

Na riadku 7 tabuľky A sa úprava nevykoná.

Na riadku 290 sa uvedie suma 2 064 €.

_{353. Strojné zariadenie v daňových výdavkoch}

V januári 2015 spoločnosť obstarala a zaradila do používania strojné zariadenie v cene 42 000 €, pričom na obstaranie majetku jej bola v roku 2015 priznaná a poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške obstarávacej ceny tohto majetku. Hmotný majetok je zaradený v 2. odpisovej skupine s dobou odpisovania 6 rokov, spoločnosť uplatňuje rovnomerný spôsob odpisovania majetku (1/6 z obstarávacej ceny 42 000 €, to zn. 7 000 € ročne). Účtovné odpisovanie bolo stanovené na 8 rokov (1/8 z obstarávacej ceny 42 000 €, to zn. 5 250 € ročne).

Aký je správny postup?

V roku 2015 je vplyv na výsledok hospodárenia a základ dane nasledovný

Keďže sa dotácia zahrnie do základu dane vo výške daňového odpisu (7 000 €), pričom súčasťou výsledku hospodárenia je zúčtovaný výnos (dotácia) len vo výške 5 250 €, základ dane v roku 2015 sa zvýši o sumu 1 750 €. Úprava sa vykoná pripočítaním uvedenej sumy k výsledku hospodárenia na riadku 180 daňového priznania.

Na riadku 180 sa uvedie suma 1 750 €.

_{354. Zmarená investícia}

Spoločnosť eviduje z roku 2009 zostatok na účte 042 vo výške 42 000 €. Ide o stavebné projekty týkajúce sa výstavby novej výrobnej haly, ktorá mala byť sčasti financovaná z prostriedkov eurofondov. Keďže spoločnosti nebolo umožnené čerpať prostriedky z eurofondov, k realizácii stavby vôbec nedošlo. Spoločnosť v budúcnosti neuvažuje s realizáciou výstavby s poukazom na tú skutočnosť, že projekty už nie sú aktuálne, preto sa rozhodla projekty zaúčtovať v januári 2015 do nákladov ako zmarenú investíciu.

Ako postupovať v prípade zmarenej investície?

Keďže zmarená investícia zaúčtovaná do nákladov bude v súlade s § 17 ods. 3 písm. g) ZDP zahŕňaná do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom sa o týchto skutočnostiach účtovalo do nákladov, zmarenú investíciu zaúčtovanú na účte 548 v januári 2015 vo výške 42 000 € zahrnie spoločnosť do základu dane rovnomerne v roku 2015, 2016 a 2017 (počas 36 mesiacov).

V roku 2015 zahrnie spoločnosť do základu dane pomernú časť pripadajúcu na 12 mesiacov, t.j. odpísanú sumu investície len vo výške 1/3 (14 000 €), zvyšná časť zmarenej investície (28 000 €) je v roku 2015 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

Na riadku 180 sa uvedie suma 28 000 €.

Otázky č. 347 – 354 spracovala Ing. J. Bielená (I/2016)

_{355. Daňová licencia právnickej osoby}

Daňovník v minulom roku zaplatil daňovú licenciu aj keď mu nevznikla daňová povinnosť. Aj v tomto roku mu nevznikne platiť daň aj keď bude v zisku.

Bude musieť daňovník zaplatiť opäť daňovú licenciu v plnej výške?

Daňová licencia právnickej osoby (DL) je minimálnou daňou, ktorú právnické osoby platia v zmysle § 46b zákona o dani z príjmov. Kladný rozdiel medzi DL a daňou vypočítanou v daňovom priznaní bude možné v zmysle uvedeného ustanovenia započítať na daňovú povinnosť (pred uplatnením preddavkov na daň) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola DL zaplatená, a to na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu DL. Z predmetnej otázky nie sú jednoznačné niektoré fakty, ale v princípe to funguje nasledovne

Za r. 2014 pri vykázanej nulovej daňovej povinnosti a obrate do 500 000 €, je potrebné zaplatiť DL vo výške 960 € (ak ide o platiteľa DPH), ktorú si daňovník môže započítať v rokoch 2015 až 2017, ak vykáže dostatočnú daňovú povinnosť.

Za r. 2015 napr. vykáže vyššiu daňovú povinnosť (1 000 €), obrat do 500 000 € – potom rozdiel vo výške 40 € (1 000 – min. daň 960) si môže započítať z DL z roku 2014. Za r. 2015 teda daňovník zaplatí DL 960 € a 40 € si započíta z r. 2014.

Na zápočet do nasledujúcich dvoch zdaňovacích období (na roky 2016 až 2017) ostane z r. 2014 suma 920 € (960 – 40). Ak za rok 2015 daňovníkovi opätovne nevyjde daňová povinnosť, je potrebné opäť platiť minimálnu daň vo výške 960 €.

Ing. D. Dobšovič (I/2016)

_{356. Skončenie podnikania}

V roku 2014 živnostník ukončil podnikanie, príjmy za tento rok vysporiadal v daňovom priznaní typ B podanom v roku 2015. V roku 2015 poberal iba príjmy zo závislej činnosti. V tomto roku zaplatil zdravotnej poisťovni nedoplatok z ročného zúčtovania poistného vzťahujúci sa k príjmom z podnikania. Za rok 2015 vysporiadava daňovú povinnosť ročným zúčtovaním preddavkov u zamestnávateľa.

Je postup daňovníka správny?

Ak daňovník pri skončení podnikania v daňovom priznaní za rok 2014 neznížil základ dane o záväzok voči zdravotnej poisťovni, pretože nepoznal výsledok ročného zúčtovania poistného a nie je možné uplatniť tento výdavok ani v roku 2015, pretože už nepoberá príjmy v § 6, môže postupovať podľa § 32 ods. 12 ZDP.

V zmysle tohto ustanovenia si nedoplatok poistného na zdravotné poistenie z ročného zúčtovania za rok 2014, uhradený v roku 2015, uplatní ako daňový výdavok v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2014. Vzniknutý preplatok mu vráti daňový úrad na základe vyplnenej a podpísanej žiadosti, ktorá je súčasťou tlačiva daňového priznania.

Ing. I. Valterová (I/2016)

_{357. Pohľadávka za predaj tovaru}

Spoločnosť eviduje pohľadávku za predaj tovaru v sume 3 000 € splatnú 15. 8. 2013. V roku 2014 bola k tejto pohľadávke vytvorená daňovo uznaná opravná položka v súlade s § 20 ods. 14 písm. a) ZDP vo výške 20 %, t.j. vo výške 600 €. V roku 2015 bola pohľadávka uhradená v plnej výške 3 000 €.

Ako bude spoločnosť postupovať pri úprave základu dane?

Úprava základu dane v roku 2015

–   § 17 ods. 28 písm. c) ZDP

t.j.

–   opravná položka vytvorená v roku 2014 vo výške 20 % na ťarchu daňových nákladov v súlade s § 20 ods. 14 písm. a) ZDP sa pri úhrade pohľadávky v roku 2015 zahrnie (rozpustí) do základu dane prostredníctvom zúčtovanej opravnej položky v prospech účtu 547, t.j. základ dane sa neupravuje.

Na riadku 180 sa úprava nevykoná.

Ing. J. Bielená (I/2016)

_{358. Skončenie činnosti a úprava základu dane}

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP ukončil živnosť k 30. 6. 2015. V roku 2015 postupoval podľa § 6 ods. 10 ZDP, t.j. uplatňoval paušálne výdavky. Ku dňu ukončenia živnosti evidoval neuhradenú pohľadávku (uhradená v auguste 2015). Podľa § 17 ods. 8 písm. c) ZDP má o túto pohľadávku upraviť základ dane za rok 2015. Otázkou je, či ju má zahrnúť do zdaniteľných príjmov a uplatniť z nej 40 % paušálne výdavky, alebo sa táto úprava základu dane vykoná až v daňovom priznaní. Poistné do ZP a SP za mesiac jún uhradil až v júli 2015.

Môže si daňovník o zaplatené poistné ponížiť základ dane?

Skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, je napr.

•    zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,

•    prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností,

•    skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu, z dôvodu úmrtia daňovníka.

V uvedených prípadoch daňovník upraví základ dane predpísaným spôsobom, a to podľa § 17 ods. 8 ZDP. V zmysle § 17 ods. 8 písm. c) ZDP základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania SZČO podľa § 6 upraví daňovník, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP o cenu nespotrebovaných zásob a výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h). Ak daňovník poberajúci príjmy len zo živnosti, ktorý uplatňuje paušálne výdavky (podľa § 6 ods. 10 ZDP) vo výške 40 % z úhrnu týchto príjmov, zruší živnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, uplatní tieto výdavky najviac vo výške 420 € mesačne, a to aj za mesiac, v ktorom skončil podnikanie. Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti. Toto zaplatené poistné a príspevky si môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. V prípade, ak dôjde ku skončeniu podnikania a daňovník po skončení podnikania dodatočne zaplatí výdavky súvisiace s podnikateľskou činnosťou, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na túto činnosť, postupuje pri ich uplatnení v daňových výdavkoch podľa § 32 ods. 12 ZDP. Na základe tohto ustanovenia daňovník zvýši o zaplatené sumy daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie v podanom dodatočnom daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie alebo, ak je to pre neho výhodnejšie, zahrnie zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil. Tento postup možno aplikovať aj na zaplatený nedoplatok na poistnom. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP ukončil živnosť k 30. 6. 2015. V roku 2015 postupoval podľa § 6 ods. 10 ZDP, t.j. uplatňoval paušálne výdavky. Ku dňu ukončenia živnosti evidoval neuhradenú pohľadávku (uhradená v auguste 2015).

Pri zostavovaní daňového priznania za rok 2015 bude postupovať daňovník nasledovne

•  zahrnie podľa § 17 ods. 8 písm. c) ZDP túto pohľadávku do zdaniteľných príjmov a uplatní z nej 40 % paušálne výdavky (max 420 € za každý mesiac podnikania),

•  o poistné do ZP a SP za mesiac jún uhradené až v júli 2015 zvýši výdavky, t.j. zníži si základ dane v zmysle § 32 ods. 12 ZDP.

Ing. A. Rizmanová (I/2016)

_{359. Nepremlčaná pohľadávka za predaj tovaru}

V roku 2015 spoločnosť evidovala nepremlčanú pohľadávku za predaj tovaru v sume 4 500 € splatnú 15. 8. 2012. K pohľadávke bola v roku 2014 vytvorená opravná položka v plnej výške pohľadávky (100 %), pričom daňovo uznaná opravná položka bola podľa § 20 ods. 14 písm. b) ZDP vo výške 50 % (od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 720 dní). Keďže ide o pohľadávku, u ktorej je riziko, že ju dlžník nezaplatí, spoločnosť v roku 2015 trvale upustila od vymáhania pohľadávky a odpísala ju do nákladov.

Ako má spoločnosť postupovať v prípade nepremlčanej pohľadávky?

Úprava základu dane v roku 2015

–   § 17 ods. 28 písm. b) ZDP + 2 250,

–   výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP,

tvorba OP do výšky 100 % podľa § 20 ods. 14 písm. c) ZDP – 4 500 €.

t.j.

–   zvýši sa základ dane v súlade s § 17 ods. 28 ZDP o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola v roku 2014 daňovo uznaná – úprava sa vykoná pripočítaním opravnej položky v sume 2 250 € k výsledku hospodárenia na riadku 180 daňového priznania;

–   keďže odpis pohľadávky je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. r) ZDP do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 ZDP.

V roku 2015 po 1 080 dňoch od splatnosti pohľadávky do výšky 100 % jej menovitej hodnoty, zároveň sa o sumu 4 500 € základ dane v roku 2015 zníži – úprava sa vykoná odpočítaním sumy 4 500 € od výsledku hospodárenia na riadku 290 daňového priznania.

Na riadku 180 sa uvedie suma 2 250 €.

Na riadku 290 sa uvedie suma 4 500 €.

_{360. Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste}

V roku 2015 spoločnosť poskytla pri zahraničných pracovných cestách svojmu zamestnancovi vreckové vo výške 60 % z nároku na stravné v celkovej sume 3 020 €. Vzhľadom na charakter práce zamestnanca je táto výška vreckového pri zahraničnej ceste zamestnanca dohodnutá v pracovnej zmluve.

Podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste je daňovým výdavkom vo výške podľa § 14 zákona o cestovných náhradách (zákon č. 283/2002 Z. z.). Z tohto ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5 tohto zákona.

Je daný postup správny?

Podľa § 19 ods. 1 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2015 výdavok (náklad), ktorý limituje ZDP, možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom. V nadväznosti na uvedené, ak poskytnutie vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste v sume vyššej ako vyplýva z § 14 zákona o cestovných náhradách je so zamestnancom dohodnuté v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, poprípade v internom predpise, či inej zmluve, možno ho považovať za daňový výdavok zamestnávateľa za podmienky, že poskytnutie tohto benefitu je zamestnancovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti a je súčasťou vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie. Keďže vreckové poskytnuté zamestnancovi pri zahraničnej ceste je predmetom dane a nie je od dane oslobodené, je u zamestnanca vždy zdaniteľným príjmom a teda je aj súčasťou vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie.

Vreckové dohodnuté v pracovnej zmluve nad limit vreckového podľa zákona o cestovných náhradách v celkovej čiastke 1 007 € (rozdiel vo výške 20 %), zistený z analytickej evidencie vedenej k účtu 512, je v spoločnosti uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

Na riadku 16 tabuľky A sa úprava nevykoná.

Otázky č. 359 – 360 spracovala Ing. J. Bielená (I/2016)

_{361. Zdaňovanie príjmu z predaja bytu}

Daňovníčka predala byt v osobnom vlastníctve po piatich rokoch od nadobudnutia. Otázkou je, ji má povinnosť podať daňové priznanie a vysporiadať daňovú povinnosť.

Ako má daňovníčka pri zdaňovaní príjmu z predaja bytu postupovať?

V zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. Z predmetnej otázky je zrejmé, že v danom prípade je príjem v zmysle uvedeného ustanovenia oslobodený od dane z príjmov. Povinnosť podať daňové priznanie fyzickej osoby vyplýva výlučne z ustanovenia § 32 zákona o dani z príjmov, ktoré definuje podmienky vzniku tejto povinnosti, príp. výnimky, ako aj situácie, kedy nevzniká povinnosť.

Z otázky nie je možné jednoznačne povedať, či je potrebné podať daňové priznanie u danej osoby (keďže nepoznáme prípadné ďalšie príjmy), ale isté je to, že uvedený príjem oslobodený od dane sa do daňového priznania neuvádza. Ak by uvedená fyzická osoba dosiahla za daný rok iba uvádzaný príjem, v zmysle § 32 ods. 4 písm. e) zákona o dani z príjmov by daňové priznanie nemusela podávať.

Ing. D. Dobšovič (I/2016)

K rubrike „Dane v praxi“ sme uverejnili:

•    Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.) – str. 84, Zákon o dani z pridanej hodnoty (č. 222/2004 Z. z.) – str. 176, Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice (č. 289/2008 Z. z.) str. 60, Zákon o cestovných náhradách (č. 283/2002 Z. z.) – str. 508 – Zákony I/2016

•    Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (č. 455/1991 Zb.) – str. 565 – Zákony IIA/2016

•    Zákon o súdnych exekútoroch (Exekučný poriadok) (č. 233/1995 Z. z.) – str. 203 – Zákony IIB/2016

•    Zákon o rodičovskom príspevku (č. 571/2009 Z. z.) – str. 718, Zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa (č. 561/2008 Z. z.) – str. 718 – Zákony III/2016

•    Zákon o dani z pridanej hodnoty s komentárom – mesačník Poradca 6/2016

•    Zákon o dani z príjmov s komentárom – mesačník Poradca 7-8/2016

•    Zmeny po novele ZDP platné aj v roku 2015 – mesačník DUO 1/2016

•    Daň z pridanej hodnoty po novelách pre rok 2016, Kontrolný výkaz – zásady podávania – mesačník DÚVaP 3-4/2016

•    Daňové výdavky od A po Z za rok 2016 – monotematika

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 9.00 – 15.00 hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.