Daňové priznanie daňovníkov
nezaložených na podnikanie

Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie predstavujú na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) samostatnú skupinu daňovníkov, ktorí majú oproti iným daňovníkom odlišne stanovený spôsob zdaňovania príjmov, predmet dane, uplatňovanie daňových výdavkov a výnimky z povinnosti podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie.

ZDP Z DÔVODU UPLATNENIA OSLOBODENIA PRÍJMOV plynúcich z tzv. charitatívnej reklamy podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP rozdeľuje daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie do 2 skupín:

1. skupina – občianske združenie, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby

2. skupina – všetky ostatné právne formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, napr. záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, rozpočtové a príspevkové organizácie, vysoké školy, obce, VÚC. Okrem presne vymedzených daňovníkov sa za daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie považujú aj organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli. Ide napr. o poľovnícke organizácie zriadené podľa zákona č. 249/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. alebo Slovenský Červený kríž zriadený podľa zákona č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

POVINNOSŤ PODANIA DAŇOVÉHO PRIZNANIA. Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb (ďalej len „daňové priznanie“) je povinná podať každá právnická osoba bez ohľadu nato, či vykonávala svoju činnosť, dosiahla účtovný zisk alebo stratu alebo dosahovala príjmy a to za predpokladu, že ide o právnickú osobu, ktorá má na území SR svoje sídlo alebo miesto svojho skutočného vedenia. Zahraničná právnická osoba je povinná podať daňové priznanie, ak na území SR dosahuje príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu na území SR prostredníctvom daňového priznania.

Daňové priznanie právnická osoba podáva za príslušné zdaňovacie obdobie. Riadnym zdaňovacím obdobím na účely ZDP môže byť:

•    kalendárny rok – zdaňovacie obdobie plynúce od 1. 1. do 31. 12. príslušného zdaňovacieho obdobia

•    hospodársky rok – zdaňovacie obdobie, ktoré rovnako ako kalendárny rok trvá 12 kalendárnych mesiacov, ktoré bezprostredne po sebe nasledujú, avšak toto zdaňovacie obdobie začína prvým dňom akéhokoľvek mesiaca kalendárneho roka s výnimkou januára.

Povinnosť podania daňového priznania k dani z príjmov sa vzťahuje aj na daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. ZDP však vymedzuje prípady právnických osôb – daňovníkov nezaložených alebo nezriadených, ktorí na základe splnenia podmienok ZDP nie sú povinní za príslušné zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie:

-    daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (všetky formy) – ak dosahuje iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou,

-    občianske združenie – ak dosahuje iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou a príjmy z členských príspevkov,

-    rozpočtové a príspevkové organizácie - ak dosahujú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmy oslobodené od dane,

-    registrované cirkvi a náboženské spoločenstvá, ak dosahujú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou a výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky.

LEHOTA NA PODANIE DAŇOVÉHO PRIZNANIA. Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie tak ako akýkoľvek iný daňovník povinný podať v súlade s § 49 ods. 2 ZDP v lehote do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V prípade zdaňovacieho obdobia – kalendárny rok je tento dátum stanovený na 31. marca nasledujúceho po skončení príslušného kalendárneho roka.

V súlade s § 49 ods. 3 ZDP má daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie možnosť využiť predlženia lehoty na podanie daňového priznania. Predĺžiť lehotu si daňovník môže na základe oznámenia alebo žiadosti podaných správcovi dane v závislosti od zákonom stanovených podmienok.

V PRÍPADE PREDLŽENIA LEHOTY NA PODANIE DAŇOVÉHO PRIZNANIA na základe oznámenia je daňovník povinný toto oznámenie podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, pričom daňovník si môže predĺžiť túto lehotu najviac o:

•    3 celé kalendárne mesiace – v tomto prípade daňovník nemusí uvádzať dôvod predĺženia len je povinný v oznámení uviesť novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorom podá daňové priznanie,

•    6 celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, pričom v oznámení daňovník uvedie skutočnosť o príjmoch plynúcich zo zdrojov v zahraničí a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorom podá daňové priznanie. Pre účely predlženia lehoty na podanie daňového priznania sa „zdaniteľnými príjmami plynúcimi zo zdrojov v zahraničí“ považujú recipročné príjmy uvedené v § 16 ods. 1 ZDP. Takýmito príjmami môžu byť napríklad príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí, príjem charakteru úrokov alebo licenčných poplatkov plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom iného zmluvného štátu. Ak by si daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie predlžil lehotu na podanie daňového priznania z dôvodu zdaniteľných príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a správca dane následne preverí, že v úhrne zdaniteľných príjmov daňovník neuvádza žiadne príjmy zo zdrojov v zahraničí, upraví lehotu na podanie daňového priznania a dátum splatnosti dane na dátum 30. 6. 2023, nakoľko daňovník podal oznámenie o predlžení lehoty na podanie daňového priznania. Súčasne však správca dane uplatní postup podľa § 155 a § 156 daňového poriadku (pokuta a úrok z omeškania za oneskorené podanie daňového priznania a zaplatenie dane).

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je povinný daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2022 podať najneskôr do 31. 3. 2023.

Ak daňovník zistí, v podanom oznámení uviedol nesprávne alebo neúplné údaje alebo sa rozhodne, že podá daňové priznanie v inej predĺženej lehote, do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania (do 31. 3. 2023) môže podať nové oznámenie, v ktorom uvedie správne údaje. Túto skutočnosť vyznačí krížikom na úvodnej strane oznámenia a uvedie dátum podania predchádzajúceho oznámenia. Daňovník môže využiť predlženie lehoty na podanie daňového priznania na základe oznámenia aj v prípade, ak už podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2022 ale ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania (31. 3. 2023).

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorý má podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku povinnosť komunikovať s finančnou správou elektronicky, je povinný podávať oznámenie o predĺžení lehoty elektronicky.

SPÔSOB PODANIA DAŇOVÉHO PRIZNANIA. Daňové priznanie sa v súlade s § 13 ods. 4 daňového poriadku podáva vecne príslušnému orgánu, ktorým je v tomto prípade daňový úrad. Daňové priznanie je možné podávať:

•    elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného Finančným riaditeľstvom SR – v tomto prípade podanie daňového priznania možno považovať za podanie, ktoré má štruktúrovanú podobu a možno ho podať iba prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného Finančným riaditeľstvom SR.

•    osobne v podateľni na daňovom úrade – najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania, pričom správca dane potvrdí daňovníkovi vyplnené potvrdenie o podaní daňového priznania, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle Ministerstva financií SR v časti Finančný spravodajca a na webovom sídle Finančnej správy,

•    prostredníctvom pošty – v tomto prípade je na posúdenie splnenia lehoty na podanie daňového priznania rozhodujúci dátum podania uvedený na zásielke, ktorý môže byť najviac posledný deň lehoty na podanie daňového priznania.

Daňovník, na ktorého sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou a ktorý doručí daňové priznanie inak ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy (napr. listinne alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy)bude správcom dane vyzvaný na správne doručenie daňového priznania prostredníctvom portálu finančnej správy. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, považuje sa takéto podanie daňového priznania za nepodané.

PLATENIE DANE. Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie tak ako iná právnická osoba je povinný daň zaplatiť v eurách a v lehote na podanie daňového priznania, pričom daň je možné zaplatiť:

•    bezhotovostným prevodom – za deň platby sa považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala,

•    v hotovosti – za deň platby sa považuje deň, keď pošta hotovosť prijala.

Za zdaňovacie obdobie 2022, ktorým je kalendárny rok je daňovník povinný zaplatiť daň najneskôr 31. 3. 2023.

Za predpokladu, že daňovník si v súlade s § 49 ods. 3 ZDP predĺži lehotu na podanie daňového priznania, automaticky sa mu predlžuje aj lehota na zaplatenie tejto dane.

Ak daňovníkovi do lehoty na podanie daňového priznania nebolo oznámené číslo účtu, na ktorý má daň zaplatiť, je povinný tak urobiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania.

Ak daň na úhradu vypočítaná na riadku 1100 daňového priznania nepresiahne 5 eur, daňovník nie je povinný túto daň zaplatiť, a to ani vtedy, ako využije postup podľa § 50 ZDP.

ODSTRÁNENIE NEDOSTATKOV V DAŇOVOM PRIZNANÍ. Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho prílohy vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Vo výzve správca dane oznámi nedostatky daňového priznania, určí primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní a poučí daňovníka o následkoch ich neodstránenia.

Ak daňový subjekt v lehote stanovenej vo výzve neodstráni tieto nedostatky a tieto

•    nemajú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok (napr. neuvedené zdaňovacie obdobie, DIČ, čísla SK NACE) môže nedostatky opraviť správca dane sám z úradnej moci, ak má potrebné údaje na ich odstránenie

•    majú vplyv na daň alebo uplatnený nárok - môže správca dane:

-    u daňovníka vykonať daňovú kontrolu

-    vyrubiť v skrátenom vyrubovacom konaní daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dane alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok. V tomto prípade správca dane vydá na základe skutočností a na základe dôkazov, ktoré získal pri správe daní vyrubovací rozkaz. Vyrubovací rozkaz musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odporu vrátane upozornenia, že odpor musí byť vecne odôvodnený. Daňovník má možnosť podať odpor do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odpor sa podáva správcovi dane, ktorý vyrubovací rozkaz vydal.

Ak správca dane zistí, že daňové priznanie nie je podpísané alebo že je podané na neplatnom tlačive alebo že je podané inak ako prostredníctvom portálu finančnej správy, vyzve daňovníka aby podľa jeho pokynu a v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak daňovník nedostatky v plnom rozsahu a v určenej lehote

•    odstráni – považuje sa podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania,

•    neodstráni – považuje sa toto podanie za nepodané a správca dane túto skutočnosť oznámi daňovníkovi, pričom daňovník musí podať nové daňové priznanie, čo znamená, že je podané oneskorené za čo hrozia daňovníkovi sankcie za oneskorené podanie.

Vzor tlačiva daňového priznania je zverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva, kde je možnosť jeho vyplnenia, pričom tlačivo vykonáva aj krížovú kontrolu správneho vyplnenia daňového priznania.

NA ZMENU A VYPLNENIE TLAČIVA DAŇOVÉHO PRIZNANIA MALO VPLYV VIACERO ZÁKONOV, ktorými sa novelizoval ZDP. Medzi hlavné zmeny ZDP týkajúce sa aj daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie možno zahrnúť:

Zavedenie oslobodenia pre nepeňažný príjem zamestnanca do výšky 500 eur od 1. 1. 2022

S účinnosťou od 1. januára 2022 sa rozšíril okruh príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú podľa § 5 ods. 7 ZDP oslobodené od dane. Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2022 je od dane oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej výške 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak ZDP neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov do základu dane (čiastkového základu dane).

Z pohľadu zamestnanca

Od dane z príjmov je možné oslobodiť nepeňažné plnenie v úhrnnej sume najviac 500 eur od všetkých zamestnávateľov, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v § 5 ods. 7 písm. o):

•    nepeňažné plnenie nie je oslobodené podľa § 5 ods. 7 alebo § 9 - ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie vyplýva z iného ustanovenia ZDP, potom toto plnenie je oslobodené podľa tohto špecifického ustanovenia a nie je možné na neho uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Napríklad, ak by zamestnávateľ poskytoval svojim zamestnancom nepeňažné plnenie vo forme stravy na spotrebu na pracovisku alebo formou stravovacích poukážok, na takéto nepeňažné plnenie sa aplikuje oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a nie je uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP a to ani na hodnotu nepeňažného plnenia alebo jeho časti, ak by zamestnávateľ výdavky vynaložené na zabezpečenie stravovania neuplatnil ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,

•    výdavky vynaložené zamestnávateľom na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako daňové výdavky (náklady), pričom tieto výdavky a súvisiace výdavky k tomuto nepeňažnému plneniu

-    musí zamestnávateľ vynaložiť v zdaňovacom období, v ktorom zamestnancovi poskytne nepeňažné plnenie - ak k oslobodenému nepeňažnému plneniu vzniká zamestnávateľovi viacero druhov nákladov je na rozhodnutí daňovníka, ktoré náklady vylúči z daňových výdavkov, podstatné je aby vylúčil výdavky vo výške oslobodeného nepeňažného plnenia. V súvislosti s vynaloženými výdavkami môže dochádzať k rôznym situáciám:

-    zamestnávateľovi vzniknú v jednom zdaňovacom období výdavky (náklady) na nepeňažné plnenie a v zdaňovacom období poskytnutia nepeňažného plnenia mu vzniknú tieto výdavky v nižšej výške ako boli výdavky na nepeňažné plnenie, aj v tomto prípade je možné oslobodiť nepeňažné plnenie zamestnancovi podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP a to za predpokladu, že zamestnávateľ vylúči všetky výdavky (náklady) súvisiace s oslobodeným nepeňažným plnením v zdaňovacom období poskytnutia nepeňažného plnenia,

-    zamestnávateľovi nevzniknú žiadne výdavky (náklady) v súvislosti s oslobodeným nepeňažným plnením - na takéto nepeňažné plnenie nie je možné aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, nakoľko nie je splnená podmienka vylúčenia výdavkov na nepeňažné plnenie z daňových výdavkov.

-    nepeňažné plnenie je obstarané z prostriedkov, ktoré sa považujú za nedaňové výdavky podľa § 21 ZDP alebo je obstarané zo zdrojov, ktoré sa neúčtujú do nákladov. Výnimku predstavuje situácia, ak by išlo o zamestnanecký benefit podľa § 19 ods. 1 ZDP.

-    musia byť výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu v súlade s definíciou daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP – nie je dôležité či ide o daňový výdavok určený priamo v príslušnom ustanovení ZDP alebo o výdavok (náklad), ktorý sa stáva daňovým výdavkom až po splnení podmienok podľa § 19 ods. 1 ZDP pri poskytovaní tzv. zamestnaneckých benefitov,

-    musia byť v zdaňovacom období, v ktorom sa poskytuje nepeňažné plnenie zamestnancovi vylúčené z daňových výdavkov – podstatné je aby prvotne podľa podmienok ZDP bol takýto výdavok považovaný za daňový výdavok ale na základe uplatnenia oslobodenia bude vylúčený zo základu dane.

Z pohľadu zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže oslobodiť nepeňažné plnenie zamestnancovi najviac do výšky 500 eur za zdaňovacie obdobie, pričom sumu 500 eur môže mať zamestnanec oslobodenú v úhrne od všetkých zamestnávateľov za príslušné zdaňovacie obdobie. Nakoľko ZDP neukladá zamestnávateľovi ani zamestnancovi žiadnu oznamovaciu povinnosť v súvislosti s oslobodením nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, zamestnávateľ nemusí mať v priebehu zdaňovacieho obdobia žiadne informácie o poskytnutí oslobodeného nepeňažného plnenia u iného zamestnávateľa. Ak by došlo k situácii, že viacerí zamestnávatelia poskytli tomu istému zamestnancovi v priebehu zdaňovacieho obdobia nepeňažné plnenie do výšky 500 eur oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, pričom súhrnná hodnota týchto nepeňažných plnení by presiahol sumu 500 eur, potom zamestnávateľ, ktorý bude robiť zamestnancovi ročné zúčtovanie prihliadne na tieto príjmy, ktoré boli oslobodené od dane ale nesplnili podmienky, t. j. prevyšovali sumu 500 eur. Rovnako bude postupovať aj zamestnanec, ktorý si podáva sám daňové priznanie a ktorý je v tomto prípade povinný zahrnúť do úhrnu zdaniteľných príjmov v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby príjmy, ktoré nesplnili podmienky na oslobodenie. Úhrnnú sumu príjmov oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP za celé zdaňovacie obdobie zamestnávateľ uvedie na samostatnom riadku v potvrdení o zdaniteľných príjmoch podľa § 39 ods. 5 ZDP.

Z dôvodu zachovania neutrálneho vplyvu na základ dane sa u príspevkových organizácii ako daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie zo základu dane vylučujú výdavky (náklady), ktoré súvisia s oslobodenými príjmami v nadväznosti na § 21 ods. 1 písm. j) ZDP. V súlade s princípom vylučovania výdavkov (nákladov) spojených s hlavnou (oslobodenou) činnosťou zo základu dane, je možné aj na nepeňažné plnenia, ktoré nie sú špecificky vymedzené v iných ustanoveniach ZDP ako príjem oslobodený od dane a sú poskytnuté zamestnávateľom, aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Pokiaľ ide o daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ktorým je právnická osoba, v § 5 ods. 7 písm. o) ZDP nie je ustanovená výnimka, na základe ktorej by sa uvedené ustanovenie nemalo vzťahovať na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie. Cieľom zavedenia oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP ani nebolo robiť rozdiely pri oslobodení resp. zdaňovaní nepeňažných plnení zamestnancov v nadväznosti na spôsob vyčíslenia základu dane a zdanenia príjmov zamestnávateľa.

Oslobodenie podpory v čase skrátenej práce

S účinnosťou od 1. 1. 2022 sa zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov do ustanovenia § 13 ZDP dopĺňa nové oslobodenie a to príjmu vo forme podpory vyplácanej právnickej osobe v čase skrátenej práce. Podporou v čase skrátenej práce sa podľa § 1 zákona č. 215/2021 Z. z. rozumie podpora na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa.

Čas skrátenej práce je definovaný od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa, pričom obmedzenie činnosti zamestnávateľa predstavuje prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. Vonkajším faktorom na účely tohto zákona sa rozumie faktor:

-    ktorý má dočasný charakter,

-    zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a

-    ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom.

Podporu v čase skrátenej práce poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi na základe žiadosti zamestnávateľa na základe splnenia podmienok poskytnutia podpory vymedzených v § 3 zákona č. 215/2021 Z. z. Podpora sa vypláca mesačne na účet zamestnávateľa uvedený v žiadosti o poskytnutie podpory.

Vzhľadom na skutočnosť, že podpora v čase skrátenej práce poskytnutá zamestnávateľovi podľa zákona č. 215/2021 Z. z. na čiastočnú úhradu nákladov vynaložených na náhradu mzdy zamestnancom je príjmom oslobodeným od dane, výdavky (náklady) vynaložené na mzdy vo výške podpory nie sú v súlade s § 21 ods. 1 písm. j) ZDP považované za daňové výdavky.

Úprava percentuálnej výšky výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj

Zákonom č. 408/2021 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2022 znižuje vymedzenie percentuálnej výšky výdavkov (nákladov), ktoré je možné uplatniť v rámci superodpočtu a to z 200 % na 100 %. Uvedená úprava bola vykonaná z dôvodu zavedenia nového nástroja podľa § 30e vo forme odpočtu výdavkov (nákladov) na investície. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzm ods. 4 ZDP sa zníženie výšky odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj z 200 % na 100 % prvýkrát uplatní na výdavky (náklady) vynaložené na výskum a vývoj v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2022.

U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa znížená výška tohto odpočtu použije prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý sa začína v priebehu kalendárneho roka 2022.

Ing. Michaela Vidová

§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

Príjmy zo závislej činnosti

(7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako

a) suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, pričom ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem, 

b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa osobitného predpisu, alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného predpisu finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu, 

c) hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

d) použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované…